Postup : 2018/2103(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0466/2018

Predkladané texty :

A8-0466/2018

Rozpravy :

PV 16/01/2019 - 19
CRE 16/01/2019 - 19

Hlasovanie :

PV 16/01/2019 - 21.9
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0032

SPRÁVA     
PDF 614kWORD 72k
13.12.2018
PE 626.941v02-00 A8-0466/2018

o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii v roku 2017

(2018/2103(INI))

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

Spravodajca: Josep-Maria Terricabras

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii v roku 2017

(2018/2103(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „ZEÚ“) a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) a nadobudnutie jeho platnosti v EÚ 21. januára 2011 v súlade s rozhodnutím Rady 2010/48/ES z 26. novembra 2009 o uzatvorení Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím Európskym spoločenstvom(1),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod(2),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(3),

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva(4),

–  so zreteľom na výročnú správu Komisie o uplatňovaní Charty základných práv Európskej únie v roku 2017(5),

–  so zreteľom na správu Komisie o boji proti korupcii v EÚ z roku 2014 (COM(2014)0038),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. júna 2011 s názvom Boj proti korupcii v EÚ (COM(2011)0308),

–  so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv,

–  so zreteľom na druhý prieskum Európskej únie týkajúci sa menšín a diskriminácie (EU-MIDIS II),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. augusta 2017 s názvom Preskúmanie rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov v polovici trvania (COM(2017)0458),

–  so zreteľom na odkazy uvedené v predchádzajúcich správach o stave základných práv v Európskej únii,

–  so zreteľom na existujúce uznesenia Európskeho parlamentu a ďalších inštitúcií a agentúr EÚ a medzinárodných inštitúcií a agentúr,

–  so zreteľom na správy národných, európskych a medzinárodných mimovládnych organizácií,

–  so zreteľom na činnosť Agentúry Európskej únie pre základné práva (ďalej len „FRA“), Rady Európy a Benátskej komisie,

–  so zreteľom na správu Agentúry EÚ pre základné práva (FRA) o základných právach za rok 2017(6),

–  so zreteľom na prieskum agentúry FRA s názvom Antisemitizmus – Prehľad dostupných údajov v Európskej únii za obdobie rokov 2006 – 2016,

–  so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. apríla 2015 pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov s názvom Odpor voči Rómom v Európe a uznanie pamätného dňa v EÚ ako pripomienky na genocídu Rómov počas 2. svetovej vojny(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2017 s názvom Aspekty týkajúce sa základných práv pri integrácii Rómov v EÚ: boj proti neznášanlivosti voči Rómom(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2017 o boji proti antisemitizmu(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. februára 2018 o ochrane a nediskriminácii menšín v členských štátoch EÚ(11),

–  so zreteľom na prácu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre ústavné veci, Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre petície,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0466/2018),

A.  keďže rešpektovanie právneho štátu je nevyhnutným predpokladom ochrany základných práv a keďže členské štáty nesú konečnú zodpovednosť za zabezpečenie dodržiavania ľudských práv všetkých ľudí tým, že budú prijímať a vykonávať medzinárodné zmluvy a dohovory v oblasti ľudských práv; keďže právny štát, demokracia a základné práva by sa mali nepretržite konsolidovať; keďže akýkoľvek pokus o narušenie týchto zásad poškodzuje nielen príslušný členský štát, ale aj Úniu ako celok; keďže korupcia predstavuje závažné ohrozenie demokracie, právneho štátu a základných práv a poškodzuje všetky členské štáty a EÚ ako celok; keďže vo vykonávaní protikorupčného právneho rámca jednotlivými členskými štátmi pretrvávajú rozdiely;

B.  keďže Parlament vo svojich uzneseniach a správach opakovane vyzval členské štáty, aby zaviedli vhodné politiky, ktoré zabezpečia, aby ľudia so zdravotným postihnutím, starší ľudia a najzraniteľnejšie osoby v spoločnosti mohli plne využívať svoje sociálne, politické a hospodárske práva; keďže medzi právami menšín a zásadou právneho štátu existuje silné prepojenie; keďže v článku 2 Zmluvy o EÚ sa jasne uvádzajú práva osôb, ktoré patria k menšinám, a keďže tieto práva si zaslúžia rovnaké zaobchádzanie ako ostatné práva stanovené v zmluvách;

C.  keďže príchod migrantov a žiadateľov o azyl do Európy pokračoval aj v roku 2017, ale hranice a prístavy sú čoraz častejšie zatvorené; keďže táto situácia si vyžaduje skutočnú solidaritu v EÚ s cieľom vytvoriť primerané prijímacie štruktúry pre tých, ktorí to najviac potrebujú, a tých, ktorí sú najzraniteľnejší; keďže mnohí migranti a žiadatelia o azyl, ktorí sa chcú dostať do Európy, zverujú svoj osud do rúk pašerákov a zločincov a hrozí, že budú porušované ich práva, a to aj formou násilia, zneužívania a vykorisťovania; keďže ženy a deti sú v rukách obchodníkov s ľuďmi vystavené väčšiemu riziku obchodovania a sexuálneho zneužívania, a preto je potrebné vytvárať a posilňovať systémy ochrany detí s cieľom predchádzať násiliu, zneužívaniu, zanedbávaniu a vykorisťovaniu detí a reagovať na tieto javy, v súlade so záväzkami akčného plánu z Valletty, ako aj s uznesením Európskeho parlamentu z 3. mája 2018 o ochrane migrujúcich detí(12);

D.  keďže v správe osobitného spravodajcu Rady OSN pre ľudské práva o podpore a ochrane ľudských práv a základných slobôd pri boji proti terorizmu sa uvádza, že štáty sú povinné chrániť svoje obyvateľstvo pred teroristickými činmi, ale bezpečnostné opatrenia vrátane protiteroristických opatrení sa musia vykonávať prostredníctvom právneho štátu a pri rešpektovaní základných práv;

E.  keďže v správe agentúry FRA s názvom Násilie páchané na ženách: celoeurópsky prieskum uverejnenej v marci 2014 sa uvádza, že každá tretia žena v Európe sa počas dospelosti aspoň raz stala obeťou aktu fyzického alebo sexuálneho násilia, 20 % žien bolo vystavených obťažovaniu na internete, každá dvadsiata bola znásilnená a viac ako každá desiata bola obeťou sexuálneho násilia s použitím sily, a zdôrazňuje sa, že násilie na ženách je potrebné riešiť vo všetkých členských štátoch EÚ vrátane tých, ktoré ešte neratifikovali Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor), a to vzhľadom na rozsah tohto problému, závažné dôsledky násilia a vplyv, ktorý má na život žien a na spoločnosť ako celok; keďže ženy so zdravotným postihnutím sa s väčšou pravdepodobnosťou stávajú obeťou domáceho násilia a sexuálnych útokov ako ženy bez zdravotného postihnutia;

F.  keďže ženy a dievčatá v EÚ pociťujú štrukturálnu rodovú nerovnosť v rôznych formách a v rozličných prostrediach – vrátane rodovej diskriminácie, sexuálneho obťažovania, rodovo motivovaného násilia a nenávistných prejavov voči ženám – čo zásadne obmedzuje ich schopnosť uplatňovať svoje práva a rovnocenne sa zapájať do života spoločnosti; keďže v roku 2017 hnutie #MeToo zvýšilo povedomie o rozsahu a intenzite sexuálneho obťažovania a sexuálneho násilia a rodovo motivovaného násilia, ktorému sú ženy vystavené; keďže hnutie #MeToo prinieslo určitý pozitívny stimul pre rodovú rovnosť, ale prípady sexuálneho obťažovania a sexuálneho a rodovo motivovaného násilia sú stále veľmi rozšírené; keďže v posledných rokoch sa v správach poukazuje na rastúci odpor proti právam žien a rodovej rovnosti v EÚ; keďže v dôsledku rozdielnych politík a právnych predpisov v jednotlivých členských štátoch si ženy v Únii nie sú rovné, pokiaľ ide o právo na umelé prerušenie tehotenstva;

G.  keďže v demokratickej spoločnosti patrí sloboda prejavu a sloboda zhromažďovania medzi nástroje, ktorými sa ľudia môžu zapájať do verejnej diskusie a prinášať sociálne zmeny; keďže sloboda, pluralita a nezávislosť médií sú kľúčovými prvkami práva na slobodu prejavu a majú zásadný význam z hľadiska demokratického fungovania EÚ a jej členských štátov; keďže novinárom a ďalším aktérom v oblasti médií v EÚ hrozia opakované útoky, hrozby a tlak, či dokonca vraždy organizované štátnymi a neštátnymi subjektmi; keďže novinárka Daphne Caruanová Galiziová, ktorá sa špecializovala na vyšetrovanie káuz týkajúcich sa daňových únikov, daňových podvodov, korupcie a prania špinavých peňazí, a viackrát oznámila, že jej boli doručené hrozby, bola na Malte zavraždená, a keďže je potrebné nezávislé vyšetrovanie, ktoré by umožnilo úplnú identifikáciu páchateľov s cieľom postaviť ich pred súd; keďže tlač a organizácie občianskej spoločnosti zohrávajú v demokracii zásadnú úlohu;

H.  keďže v článku 21 ods. 1 Charty základných práv sa uvádza, že sa zakazuje akákoľvek diskriminácia, najmä z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, zdravotného postihnutia, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka alebo príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, veku alebo sexuálnej orientácie; keďže sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania je zaručená článkom 10 Charty základných práv a článkom 9 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd; keďže rasistické a xenofóbne postoje sa v členských štátoch začínajú považovať za normálne a zastávajú ich aj tvorcovia verejnej mienky a politici v celej EÚ, čím sa vytvára sociálne prostredie poskytujúce živnú pôdu pre rasizmus, diskrimináciu a trestné činy z nenávisti; keďže tieto názory sú v rozpore so spoločnými európskymi hodnotami, ktoré sa všetky členské štáty zaviazali dodržiavať;

I.  keďže migranti, potomkovia migrantov a členovia menšinových sociálno-kultúrnych skupín naďalej čelia rozsiahlej diskriminácii v celej EÚ a vo všetkých oblastiach života; keďže v štúdiách agentúry FRA sa zdôrazňuje, že obete zneužívania, ktoré majú neregulárny pobyt, nerady nahlasujú verejným orgánom prípady zneužívania, a štatút prisťahovalca zvyšuje riziko, že sa takáto osoba stane obeťou trestného činu; keďže napriek mnohým výzvam určeným Komisii sa podnikli iba obmedzené kroky na zabezpečenie účinnej ochrany menšín;

J.  keďže agentúra FRA sa stala centrom excelentnosti pri poskytovaní dôkazov o základných právach inštitúciám EÚ a jej členským štátom;

Právny štát, demokracia a základné práva

1.  potvrdzuje, že oddelenie právomocí a nezávislosť súdnictva sú nevyhnutné na zabezpečenie účinného fungovania právneho štátu v akejkoľvek spoločnosti; pripomína, že tento koncept je zakotvený vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv z roku 1948 a v článku 47 Charty základných práv, najmä v zásade rovnosti pred zákonom, v zásade prezumpcie neviny a práve na spravodlivé a verejné vypočutie príslušným, nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom; pripomína, že tieto základné hodnoty boli inšpiráciou pre úvodné články európskych zmlúv, ktoré všetky členské štáty dobrovoľne schválili a zaviazali sa rešpektovať ich; tvrdí, že ani národná zvrchovanosť, ani subsidiarita nemôžu byť dôvodom na to, aby členský štát systematicky odmietal dodržiavať základné hodnoty Európskej únie a zmlúv;

2.  pripomína, že právny štát je súčasťou a základným predpokladom ochrany všetkých hodnôt uvedených v článku 2 ZEÚ; vyzýva všetkých príslušných aktérov na európskej a vnútroštátnej úrovni vrátane vlád, parlamentov a sudcov, aby zintenzívnili úsilie o presadzovanie a posilňovanie právneho štátu; pripomína, že títo aktéri sú zodpovední za riešenie problémov v oblasti právneho štátu a zohrávajú dôležitú úlohu pri predchádzaní narušeniu právneho štátu, čo neznamená bezpodmienečné uplatňovanie právnych predpisov, ale demokratický súhlas s podriadenosťou zákonom a prísne rešpektovanie medzinárodných dohovorov a najmä práv demokratickej opozície a menšín;

3.  dôrazne odsudzuje úsilie vlád niektorých členských štátov oslabiť oddelenie právomocí a nezávislosť súdnictva; vyjadruje znepokojenie nad tým, že napriek tomu, že väčšina členských štátov prijala v súlade s normami Rady Európy právne predpisy na zabezpečenie nezávislosti a nestrannosti súdnictva, pretrvávajú problémy v spôsobe, akým sa tieto normy uplatňujú, čo ponecháva vnútroštátne súdnictvo otvorené politickému vplyvu a podnecuje dojem verejnosti, že dochádza k zásahom do súdneho procesu a že niektorí sudcovia sú zaujatí; pripomína, že Komisia je v súlade s článkom 17 ods. 1 ZEÚ a ako strážkyňa zmlúv oprávnená a má právomoc zabezpečiť uplatňovanie zmlúv a opatrení, ktoré inštitúcie prijali v súlade so zmluvami, vrátane zabezpečenia toho, aby všetky členské štáty dodržiavali zásady právneho štátu a ostatné hodnoty zakotvené v článku 2 ZEÚ;

4.  berie na vedomie úsilie Komisie a Rady zabezpečiť, aby všetky členské štáty plne dodržiavali zásady právneho štátu, demokraciu a základné práva, ale aj doteraz obmedzený vplyv postupov začatých podľa článku 7 ods. 1 ZEÚ; zastáva názor, že EÚ by mala mať právomoc začať postup v prípade nesplnenia povinnosti voči členským štátom, ktoré už nerešpektujú hodnoty zakotvené v článku 2 ZEÚ, a že článok 7 ZEÚ by sa mal aktivovať, ak všetky ostatné nápravné opatrenia zlyhali; domnieva sa, že neschopnosť Únie zastaviť vážne a pretrvávajúce porušovanie hodnôt uvedených v článku 2 ZEÚ v niektorých členských štátoch narúša dôveru medzi členskými štátmi aj dôveryhodnosť EÚ; okrem toho zdôrazňuje, že pretrvávajúce neriešenie týchto porušení povzbudilo ostatné členské štáty k tomu, aby sa vydali rovnakou cestou; vyzýva Radu, aby preskúmala všetky návrhy Komisie a Parlamentu týkajúce sa postupu v prípade nesplnenia povinnosti a možných sankcií a aby v nadväznosti na ne konala;

5.  pripomína potrebu nestranného a pravidelného hodnotenia situácie v oblasti právneho štátu, demokracie a základných práv vo všetkých členských štátoch; zdôrazňuje, že toto hodnotenie musí byť založené na objektívnych kritériách; v tejto súvislosti pripomína, že Rada tiež zohráva kľúčovú úlohu pri ochrane právneho štátu a ostatných hodnôt uvedených v článku 2 ZEÚ, a víta úsilie niektorých členských štátov zaviesť v Rade pravidelné posúdenie situácie v oblasti právneho štátu v každom členskom štáte; vyzýva Radu, aby urýchlene podnikla kroky na dosiahnutie tohto cieľa; ďalej pripomína uznesenie Parlamentu z 10. októbra 2016 s odporúčaniami pre Komisiu o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva(13); opakuje svoju výzvu Komisii, aby na základe článku 295 ZFEÚ predložila návrh na uzatvorenie paktu Únie o demokracii, právnom štáte a základných právach vo forme medziinštitucionálnej dohody, ktorou sa stanovia opatrenia na uľahčenie spolupráce medzi inštitúciami Únie a členskými štátmi v rámci článku 7 ZEÚ; domnieva sa, že by sa tak vytvoril spravodlivý, vyvážený, pravidelný a preventívny mechanizmus pre prípady akéhokoľvek porušenia hodnôt uvedených v článku 2 ZEÚ , ktorý by mohol fungovať ako európsky semester zameraný na hospodárske politiky; pripomína vnútornú súvislosť, ktorá existuje medzi právnym štátom a základnými právami, a potrebu zvýšiť informovanosť všetkých Európanov o spoločných hodnotách Únie a o charte; zdôrazňuje, že je dôležité, aby Parlament vysielal do členských štátov delegácie ad hoc, keď existujú jasné dôkazy o závažnom porušovaní demokracie, právneho štátu a základných práv;

6.  súhlasí s názorom, že každé posúdenie právneho štátu by malo byť založené na spoľahlivých, objektívnych a porovnateľných údajoch a analýzach; pripomína, že základné práva by sa mali zahrnúť do posúdenia vplyvu v prípade všetkých legislatívnych návrhov; víta v tejto súvislosti nový informačný systém Európskej únie pre základné práva (EFRIS) agentúry FRA, ktorý spojí všetky existujúce informácie o základných právach poskytované v rámci rôznych mechanizmov na úrovni OSN, Rady Európy a EÚ;

7.  poukazuje na to, že zlepšenie kvality, nezávislosti a efektívnosti vnútroštátnych justičných systémov, najmä pokiaľ ide o sudcov, prokurátorov a právnikov, zostáva kľúčovou prioritou Európskej únie; zdôrazňuje naliehavú potrebu zaviesť rodové hľadisko do právnych a súdnych systémov členských štátov vrátane vytvorenia a inštitucionalizácie prvku rodovej rovnosti prostredníctvom programov odbornej prípravy pre všetkých súdnych pracovníkov;

8.  zdôrazňuje, že korupcia nielenže predstavuje významnú systémovú prekážku vo výkone demokracie a v rešpektovaní právneho štátu, ale zároveň môže viesť k početným prípadom porušovania základných práv, čím vytvára vážnu hrozbu pre zásadu spravodlivého zaobchádzania so všetkými občanmi; vyjadruje znepokojenie nad tým, že v niektorých členských štátoch boli predložené nové legislatívne iniciatívy, ktoré by mohli zvrátiť už zavedené reformy zamerané na lepšiu prevenciu korupcie; vyzýva preto všetky členské štáty a inštitúcie EÚ, aby rázne bojovali proti systémovej korupcii a navrhli účinné nástroje na predchádzanie korupcii, boj proti korupcii a sankcionovanie korupcie a boj proti podvodom, a aby tiež pravidelne sledovali využívanie verejných prostriedkov; vyzýva preto členské štáty a inštitúcie EÚ, aby uľahčili rýchle zriadenie Európskej prokuratúry; vyzýva členské štáty, ktoré zatiaľ neohlásili zámer pripojiť sa k Európskej prokuratúre, aby to urobili; vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím Komisie neuverejňovať druhú polročnú správu o korupcii v EÚ a naliehavo ju vyzýva, aby pokračovala v uverejňovaní svojich protikorupčných správ; zdôrazňuje, že informačné listy o boji proti korupcii ako súčasť európskeho semestra nie sú dostatočne účinným opatrením na jednoznačné zaradenie boja proti korupcii do programu; víta vyhlásenie Komisie uvedené v jej oznámení s názvom Boj proti korupcii v EÚ, že sa bude usilovať o schválenie účasti v skupine GRECO, čo je skupina štátov proti korupcii, ktorú vytvorila Rada Európy;

9.  zdôrazňuje význam slobody pohybu a pobytu ako jedného z hlavných základných práv zaručených EÚ; zdôrazňuje, že brexit priamo ovplyvňuje život miliónov európskych občanov, najmä občanov EÚ žijúcich v Spojenom kráľovstve a štátnych príslušníkov Spojeného kráľovstva žijúcich v niektorom z 27 členských štátov EÚ, a prízvukuje, že ochrana základných práv ľudí by mala byť rovnako dôležitá ako ostatné aspekty; žiada, aby boli základné práva občanov EÚ, ktorí sa na základe slobody pohybu presťahovali v rámci Únie, a ich rodín chránené aj po brexite;

10.  zdôrazňuje, že všetky kroky namierené proti terorizmu alebo organizovanej trestnej činnosti musia rešpektovať demokraciu, právny štát a základné práva v EÚ; so znepokojením konštatuje, že verejné orgány sa čoraz viac uchyľujú k administratívnym opatreniam, ktoré sú v rozpore so zásadami právneho štátu, a že politiky uplatňované v tejto oblasti sa používajú na riešenie čoraz väčšieho počtu trestných činov a deliktov, najmä v rámci opatrení prijímaných v stave núdze; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že všetky právne predpisy prijaté v stave núdze budú v súlade so zásadami proporcionality a nevyhnutnosti a že opatrenia prijaté v tejto súvislosti budú jasne časovo ohraničené a demokraticky a pravidelne kontrolované; odmieta akúkoľvek zámenu medzi prisťahovalectvom a terorizmom a použitie akýchkoľvek opatrení na boj proti terorizmu na účely regulácie určitých migračných pohybov;

Migrácia

11.  odsudzuje zneužívanie a porušovanie ľudských práv, ktorého obeťami sa stávajú niektorí migranti a utečenci, najmä pokiaľ ide o vstup na územie, podmienky prijímania, azylové konanie, zaistenie prisťahovalcov a ochranu zraniteľných osôb, a zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty rešpektovali a v plnom rozsahu transponovali spoločný azylový balík, ktorý prijala Únia; pripomína, že deti tvoria takmer tretinu žiadateľov o azyl a sú zvlášť zraniteľné; vyzýva Úniu a jej členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie s cieľom zabrániť miznutiu maloletých osôb bez sprievodu; pripomína, že právo na azyl je výslovne chránené podľa článku 18 charty; so znepokojením konštatuje, že zrýchlené konania a zoznamy bezpečných krajín, ale aj postup presunu do iného členského štátu v rámci dublinského konania spôsobujú, že LGBTI žiadatelia o azyl sú vystavení zvýšenému riziku, že budú vyhostení skôr, ako dokážu podložiť svoju žiadosť o azyl v tretích krajinách alebo iných členských štátoch v prípadoch, keď sa obávajú trestného stíhania z dôvodu svojej sexuálnej orientácie, rodovej identity, rodového vyjadrenia alebo pohlavných znakov;

12.  vyzýva členské štáty, aby svoje orgány požiadali o preskúmanie toho, či by sa ich legitímne ciele dali dosiahnuť prostredníctvom menej donucovacích opatrení, než je zaistenie, a aby v prípade, že sa využije zaistenie žiadateľov o azyl, utečencov a migrantov, plne zdôvodnili túto voľbu na základe faktov a právneho odôvodnenia; pripomína, že všetky členské štáty sú signatármi Ženevského dohovoru, a preto sú povinné zabezpečiť dodržiavanie všetkých jeho ustanovení, bez ohľadu na okolnosti; zdôrazňuje, že migrujúce ženy čelia dvojakej diskriminácii, jednak ako migrantky a jednak ako ženy, a že sa počas svojej migračnej cesty a predovšetkým v zariadeniach určených na zaistenie alebo v záchytných centrách môžu stretnúť s osobitnými okolnosťami, najmä pokiaľ ide o obťažovanie a ohrozenie ich bezpečnosti, fyzickej integrity a súkromia, ako aj potrebu prístupu k ženským hygienickým potrebám a k starostlivosti o reprodukčné zdravie; žiada zriadenie a posilnenie systémov na ochranu žien s cieľom predchádzať a bojovať proti násiliu, zneužívaniu, zanedbávaniu a vykorisťovaniu, ktorých obeťami sa ženy stávajú, a to v súlade so záväzkami akčného plánu z Valletty;

13.  pripomína, že UNICEF pri viacerých príležitostiach uviedol, že zaistenie nikdy nie je v najlepšom záujme dieťaťa a že treba vytvoriť alternatívy k zaisteniu bez ohľadu na to, či tieto deti sprevádza ich rodina alebo nie; žiada vypracovanie a zavedenie osobitných postupov na zabezpečenie ochrany všetkých detí v súlade s Dohovorom OSN o právach dieťaťa; zdôrazňuje, že rozdelenie rodinných príslušníkov, a to aj v prípade zaistenia, vystavuje ženy a deti väčším rizikám; zdôrazňuje tiež nadradenosť zásady najlepšieho záujmu dieťaťa vo všetkých aspektoch týkajúcich sa detí, ako aj praktického uplatňovania práva na vypočutie; pripomína, že v článku 14 Charty základných práv a článku 28 Dohovoru OSN o právach dieťaťa sa zaručuje právo na vzdelanie pre každé dieťa vrátane detí migrantov a utečencov so sprievodom aj bez sprievodu a bez ohľadu na ich štatút, ako aj právo na školské vzdelávanie bez oddelenia a segregácie; vyzýva preto členské štáty, aby zabezpečili, že deti z radov migrantov a utečencov budú mať hneď po príchode prístup k formálnemu vzdelávaniu a informálnemu učeniu sa; zdôrazňuje, že členské štáty by mali zabezpečiť deťom migrantov a utečencov účinnú jazykovú, sociálnu a psychologickú podporu na základe individuálneho posúdenia ich potrieb; vyjadruje obavy v súvislosti s osobitnými potrebami a zraniteľnosťou žiadateľov o azyl z marginalizovaných skupín a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili splnenie ich osobitných potrieb v oblasti bezpečnosti, zdravotnej starostlivosti a právneho uznania;

14.  pripomína, že solidarita musí byť hlavnou zásadou činnosti Únie v oblasti migrácie, a odsudzuje tie členské štáty, ktoré konajú v jasnom rozpore s touto zásadou; vyzýva Radu, aby pokročila v reforme dublinského nariadenia, ktorá je v súčasnosti zablokovaná, čo bráni v riadnom fungovaní spoločného európskeho azylového systému; zdôrazňuje, že členské štáty by mali prikročiť k zavedeniu kombinácie systémov ochrany, ako je presídľovanie a prijímanie z humanitárnych dôvodov, ktoré umožnia osobám, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, vstúpiť do EÚ s cieľom požiadať o azyl; nabáda členské štáty, aby uľahčili udeľovanie humanitárnych víz a fungovanie systémov legálnej mobility a podporili tým zákonné a bezpečné cesty do EÚ najmä pre osoby, ktoré potrebujú ochranu, a aby týmto osobám zaručili prístup k službám a základné práva bez ohľadu na ich postavenie; zdôrazňuje, že členské štáty musia prevziať zodpovednosť za externalizáciu migračných politík EÚ vrátane spolupráce s tretími krajinami, v ktorých Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) oznámil spoločné závažné porušovanie a zneužívanie ľudských práv; domnieva sa, že Únia by mala zohrávať kľúčovú úlohu v úsilí o presídľovanie na celosvetovej úrovni; pripomína, že všetky kroky, ktoré členský štát podnikne, keď koná v rámci práva EÚ, musia byť v súlade s právami a zásadami Charty základných práv; vyzýva členské štáty, aby účinne zabezpečili individuálne právo na azyl a súhlasili s premiestňovaním utečencov z členských štátov, do ktorých prichádzajú vo vysokom počte; vyzýva tiež členské štáty, aby dodržiavali zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia a do svojich konaní o azyle a konaní na hraniciach zaviedli primerané procesné záruky; dôrazne odsudzuje, že niektoré členské štáty nedodržiavajú právne predpisy EÚ o azyle a návrate a porušujú práva migrantov a žiadateľov o azyl, napríklad tým, že neposkytujú účinný prístup ku konaniu o azyle, neposkytujú jasné informácie o právnych prostriedkoch nápravy po vydaní rozhodnutia o návrate, zamedzujú migrantom a žiadateľom o azyl prístup k potravinám alebo používajú automatické a systematické zaisťovanie;

15.  uznáva prácu, ktorú vykonali rôzne mimovládne organizácie pôsobiace v oblasti Stredozemného mora v rámci úsilia o záchranu životov, a poskytovanie humanitárnej pomoci tým, ktorí to potrebujú; pripomína, že záchrana na mori je právnou povinnosťou podľa medzinárodného práva, najmä podľa článku 98 Dohovoru OSN o morskom práve (ratifikovaného Úniou aj všetkými jej členskými štátmi), ktorý vyžaduje, aby sa poskytla pomoc každej osobe v núdzi na mori; pripomína svoje uznesenie z 5. júla 2018 o usmerneniach pre členské štáty s cieľom zabrániť kriminalizácii humanitárnej pomoci(14); vyzýva členské štáty, aby podporovali mimovládne organizácie namiesto toho, aby im bránili v práci, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozvíjali a zabezpečovali pátracie a záchranné operácie; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby na pátracie a záchranné operácie vykonávané v rámci celoeurópskej humanitárnej činnosti vyčleňovali dostatok finančných prostriedkov; vyzýva členské štáty, aby transponovali výnimku týkajúcu sa humanitárnej pomoci stanovenú v tzv. smernici o napomáhaní neoprávneného vstupu s cieľom obmedziť neúmyselné dôsledky, ktoré balík opatrení proti prevádzačom prináša občanom a organizáciám poskytujúcim humanitárnu pomoc migrantom a pre sociálnu súdržnosť prijímajúcej spoločnosti;

16.  zdôrazňuje, že riešenie zraniteľných miest a osobitných potrieb migrantov by malo byť neoddeliteľnou súčasťou integračného procesu; pripomína, že posudzovanie potrieb migrantov by malo prebiehať pravidelne a tak dlho, ako to bude potrebné, lebo ich situácia a potreby sa môžu meniť a tiež sa značne líšia v závislosti od ich krajiny pôvodu; zdôrazňuje, že zlúčenie rodiny je účinným nástrojom na posilnenie postavenia migrantov a poskytuje im pocit, že sa môžu vo svojej novej hostiteľskej spoločnosti usadiť a integrovať; pripomína, že samotná politika prijímania nestačí, lebo skutočnou výzvou, pred ktorou EÚ stojí, je vytvorenie účinnej integračnej politiky; v tejto súvislosti vyzýva na zintenzívnenie výmeny osvedčených postupov v oblasti integrácie medzi členskými štátmi;

17.  berie na vedomie vytvorenie viacerých nových rozsiahlych informačných systémov a cieľ zlepšenia ich interoperability pri súčasnom zachovaní nevyhnutných záruk vrátane ochrany údajov a súkromia; vyzýva členské štáty, aby zaviedli osobitné ochranné opatrenia, ktoré zaručia, že interoperabilita rozsiahlych informačných systémov zabezpečí rešpektovanie základných práv všetkých občanov, pričom osobitnú pozornosť bude venovať právam detí a zraniteľných osôb, napr. žiadateľov o medzinárodnú ochranu alebo osôb požívajúcich medzinárodnú ochranu, ako aj profilovaniu; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že vykonávanie interoperability bude zároveň plniť ciele ochrany detí, ako je napríklad identifikácia nezvestných detí a pomoc pri zlučovaní rodín;

Práva žien

18.  so znepokojením konštatuje, že v dokumente agentúry FRA z roku 2017 s názvom Výzvy v oblasti ľudských práv žien v EÚ sa potvrdzuje, že ženy a dievčatá v EÚ zažívajú pretrvávajúcu rodovú diskrimináciu, prejavy sexuálnej nenávisti a rodovo motivované násilie, čo zásadne obmedzuje ich schopnosť uplatňovať svoje práva a rovnocenne sa zapájať do života spoločnosti;

19.  so znepokojením konštatuje, že v správe Európskeho fóra zdravotného postihnutia s názvom Ukončenie nútenej sterilizácie žien a dievčat so zdravotným postihnutím sa uvádza, že ženy so zdravotným postihnutím sú stále predmetom svojvoľných rozhodnutí o sterilizácii, ktoré sú prijímané bez ich vedomia, súhlasu alebo povolenia;

20.  vyzýva v tejto súvislosti členské štáty, aby zvážili šesť hlavných oblastí intervencie na posilnenie svojho záväzku chrániť dôstojnosť a práva žien a dievčat, ako sa navrhuje v správe agentúry FRA, konkrétne: posilnenie postavenia subjektov pre rovnaké zaobchádzanie, aby sa zaoberali celou škálou otázok, ktoré majú vplyv na práva žien, od rodovej rovnosti až po násilie na ženách; zlepšenie bezpečnosti na internete; účinnejšie presadzovanie rodovej rovnosti vo vzdelávaní a v celoživotnom vzdelávaní; zavedenie rodových kvót ako odvážny krok smerom k pozitívnym opatreniam; uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v koordinácii hospodárskych politík v celej EÚ prostredníctvom európskeho semestra; zlepšenie zberu údajov a šírenie poznatkov o všetkých formách diskriminácie a násilí páchanom na ženách a dievčatách;

21.  dôrazne odsudzuje všetky formy násilia páchaného na ženách, a preto vyzýva Komisiu, aby predložila právny akt, ktorý podporí členské štáty pri prevencii a odstraňovaní všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách a rodovo motivovaného násilia; vyzýva Radu, aby aktivovala premosťovaciu doložku prijatím jednomyseľného rozhodnutia o určení násilia páchaného na ženách a dievčatách (a ďalších foriem rodovo motivovaného násilia) ako oblasti trestnej činnosti podľa článku 83 ods. 1 ZFEÚ; víta pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru 13. júna 2017, hoci je pristúpenie obmedzené na dva mandáty, keďže ide o prvý komplexný právne záväzný nástroj na predchádzanie a boj proti násiliu páchanému na ženách a rodovo motivovanému násiliu vrátane domáceho násilia na medzinárodnej úrovni; vyjadruje poľutovanie nad tým, že do dnešného dňa ratifikovalo tento dohovor len 20 členských štátov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že diskusie o ratifikácii Istanbulského dohovoru v niektorých členských štátoch sprevádzali zavádzajúce interpretácie definície rodovo motivovaného násilia a rodu; nabáda ostatné členské štáty a Radu, aby bezodkladne ukončili postup pristúpenia EÚ k dohovoru a schválili s ním súvisiaci kódex správania s cieľom zabezpečiť vykonávanie dohovoru Európskou úniou; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby všetkými možnými spôsobmi vrátane pravidelnej finančnej podpory podporovali organizácie občianskej spoločnosti, ktoré pracujú s obeťami rodovo motivovaného násilia;

22.  zdôrazňuje, že sexizmus a rodové stereotypy, ktoré vedú k dominancii mužov nad ženami a k diskriminácii žien, majú závažný vplyv na základné práva žien vo všetkých sférach života; pripomína, že ženy sú často obeťami viacnásobnej diskriminácie, a to okrem iného v dôsledku ich príslušnosti k etnickej menšine, ich sexuálnej orientácie, zdravotného postihnutia alebo postavenia migrantky; zdôrazňuje, že účinné riešenie všetkých foriem diskriminácie si vyžaduje vzdelávanie o rovnosti žien a mužov, o nestereotypných rodových úlohách a o rešpektovaní osobnej integrity na všetkých úrovniach a pri všetkých vekových skupinách; nabáda členské štáty, aby túto otázku primerane zohľadnili v školských osnovách; vyjadruje poľutovanie nad tým, že ženy stále trpia nerovnosťou v práci, ako je nižšia miera účasti na zamestnanosti, rozdiely v odmeňovaní, väčší výskyt zamestnania na kratší pracovný čas, nižšie dôchodkové nároky, segregácia v kariére a nižšie úrovne povýšenia; vyzýva členské štáty, aby odstraňovali hlavné štrukturálne prekážky, ktoré bránia posilneniu hospodárskeho postavenia žien a vedú k nedostatočnému zastúpeniu žien v práci, rozhodovaní a politike, ktoré sú výsledkom viacerých a vzájomne sa prelínajúcich foriem nerovnosti, stereotypov a diskriminácie v súkromnej a vo verejnej sfére; vyzýva členské štáty, aby predložili opatrenia na účinný boj proti sexuálnemu obťažovaniu a násiliu na verejných miestach, na pracovisku, offline a online a aby obetiam rodovo motivovaného násilia poskytli dostatočný počet útočísk a cielené a integrované podporné služby vrátane podpory a poradenstva pri traumách; vyzýva členské štáty, aby si vymieňali osvedčené postupy a policajtom a justičným pracovníkom poskytovali pravidelnú odbornú prípravu o všetkých formách násilia na ženách;

23.  vyjadruje podporu demonštráciám, ktoré sa konali v roku 2017 v niekoľkých členských štátoch po zhoršení situácie týkajúcej sa práv na sexuálne a reprodukčné zdravie, a obsiahlej medializácii prípadov sexuálneho obťažovania; dôrazne potvrdzuje, že odopieranie služieb a práv v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia vrátane bezpečného a legálneho umelého prerušenia tehotenstva je formou násilia na ženách a dievčatách; opätovne zdôrazňuje, že ženy a dievčatá musia mať kontrolu nad svojím telom a sexualitou; vyzýva členské štáty EÚ, aby prijali účinné kroky na rešpektovanie a ochranu sexuálnych a reprodukčných práv žien v súvislosti s celým radom občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv, ktoré zahŕňajú právo na telesnú integritu, zdravie, život bez mučenia a zlého zaobchádzania, na ochranu súkromia, rovnosť a nediskrimináciu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že osoby so zdravotným postihnutím majú právo využívať všetky svoje základné práva rovnako ako ostatní; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili komplexnú sexuálnu výchovu a prístup žien k plánovaniu rodiny a celej škále služieb v oblasti reprodukčného a sexuálneho zdravia vrátane moderných metód antikoncepcie a bezpečného a legálneho umelého prerušenia tehotenstva; poznamenáva, že súčasťou tohto procesu by malo byť zrušenie zákonov, politík a postupov, ktoré porušujú tieto práva, ako aj predchádzanie narušeniu existujúcej ochrany; trvá na tom, že Únia musí zohrávať úlohu pri zvyšovaní informovanosti o týchto otázkach a pri presadzovaní najlepších postupov;

Sloboda médií, sloboda prejavu a sloboda zhromažďovania

24.  pripomína, že v článku 11 Charty základných práv sa zakotvuje právo každého jednotlivca zastávať názory bez zasahovania, právo na slobodu prejavu a právo vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie a myšlienky prostredníctvom akýchkoľvek médií, bez ohľadu na hranice;

25.  zdôrazňuje, že verejné konzultácie a diskusia sú zásadne dôležité pre fungovanie demokratických spoločností, a v tejto súvislosti nabáda EÚ a členské štáty, aby prijali ďalšie opatrenia na zaistenie a ochranu slobody prejavu a zhromažďovania ako základných práv a hlavných zásad demokratických procesov; pripomína, že podľa správy generálneho tajomníka Rady Európy o stave demokracie, ľudských práv a zásad právneho štátu z roku 2017 sú možnosti pokojného protestu obmedzené tam, kde sú verejné zhromaždenia vystavené neprimeraným obmedzeniam; v tomto ohľade dôrazne odsudzuje, že narastá obmedzovanie slobody zhromažďovania, čo v niektorých prípadoch orgány presadzujú použitím neprimeraného násilia proti pokojným demonštrantom; pripomína, že pri plnení svojich povinností musia príslušníci orgánov presadzovania práva rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a zachovávať a presadzovať ľudské práva všetkých osôb; zdôrazňuje, že prvoradou úlohou policajných zložiek je zaistiť ochranu a bezpečnosť občanov a akékoľvek nadmerné a neodôvodnené použitie sily príslušníkmi orgánov presadzovania práva musia príslušné orgány každého členského štátu nestranne a dôkladne vyšetriť;

26.  vyzýva členské štáty, aby prijali primerané opatrenia na ochranu a podporu existencie pluralitných, nezávislých a slobodných médií; dôrazne odsudzuje, že v niektorých členských štátoch sa prejavuje tendencia koncentrovať médiá do rúk podnikateľských subjektov spriaznených s vládou a zneužívať verejnoprávne médiá na šírenie výlučne vládnych správ; poznamenáva, že úlohou médií je podporovať zdravé uvažovanie, a preto sú médiá pilierom demokracie;

27.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že na vnútroštátnej úrovni v členských štátoch EÚ existuje len málo osobitných právnych alebo politických rámcov na ochranu novinárov a pracovníkov médií pred násilím, hrozbami a zastrašovaním; pripomína, že podľa Rady Európy by zneužívanie a zločiny spáchané proti novinárom mohli mať za následok zvýšenie miery autocenzúry, ktorá sama osebe má vážny vplyv na slobodu prejavu a oslabuje práva občanov na informácie a účasť; vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že v členských štátoch stále dochádza k vraždám novinárov; naliehavo vyzýva vnútroštátne orgány presadzovania práva, aby prijali všetky možné opatrenia na zabránenie takémuto násiliu, zintenzívnili spoluprácu s Europolom a urýchlili vyšetrovanie vrážd novinárov v EÚ; vyjadruje znepokojenie nad neistými pracovnými podmienkami mnohých novinárov a pracovníkov médií a nad mierou fyzického a psychického násilia, ktorému sú vystavení, čo môže obmedzovať ich schopnosť vykonávať prácu, a to môže oslabovať kvalitu žurnalistiky a vyjadrenie žurnalistickej rozmanitosti; zdôrazňuje význam celoeurópskych projektov, ako je monitorovanie plurality médií a mapovanie slobody médií, ktoré posudzujú riziká pre pluralitu médií v celej Európe, mapujú obmedzovanie, hrozby a porušovanie slobody médií, vedú kampane na zvyšovanie povedomia a poskytujú podporu novinárom, ktorí sú v ohrození, a podporu cezhraničnej investigatívnej žurnalistike; zdôrazňuje, že v novom VFR by sa malo zabezpečiť financovanie týchto a podobných otázok;

28.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu oznamovateľov pri ochrane verejného záujmu a pri presadzovaní kultúry verejnej zodpovednosti a integrity vo verejných aj v súkromných inštitúciách; zdôrazňuje, že oznamovanie protispoločenskej činnosti je základným prvkom investigatívnej žurnalistiky a slobody médií; odsudzuje hrozby, odplaty a odsúdenia, ktorým oznamovatelia v EÚ stále čelia; v tejto súvislosti pripomína svoje uznesenie z 24. októbra 2017 o zákonných opatreniach na ochranu oznamovateľov konajúcich vo verejnom záujme pri zverejňovaní dôverných informácií spoločností a verejných orgánov(15); poukazuje na to, že podľa oznámenia Komisie z 23. apríla 2018 o lepšej ochrane oznamovateľov na úrovni EÚ(16) iba desať členských štátov zaviedlo komplexné právne predpisy na ochranu oznamovateľov; víta návrh horizontálnej smernice o ochrane osôb nahlasujúcich porušenia práva Únie, ktorý Komisia predložila 23. apríla 2018(17), a zdôrazňuje význam rýchleho postupu zo strany spoluzákonodarcov, aby sa návrh mohol prijať ešte pred koncom tohto legislatívneho obdobia;

29.  víta oznámenie Komisie z 26. apríla 2018 s názvom Boj proti dezinformáciám na internete: európsky prístup(18) a opatrenia, ktoré obsahuje, ktorého cieľom je vytvoriť transparentnejší, dôveryhodnejší a zodpovednejší online ekosystém na zlepšenie bezpečnosti a odolnosti volebných procesov, podporu vzdelávania a mediálnej gramotnosti, na zvýšenie podpory kvalitnej žurnalistiky a posilnenie strategických komunikačných schopností Únie; vyjadruje znepokojenie nad potenciálnou hrozbou, ktorú by falošné správy mohli predstavovať z hľadiska slobody slova a prejavu a nezávislosti médií, pričom poukazuje na negatívne dôsledky, ktoré by šírenie falošných správ mohlo mať na kvalitu politickej diskusie a informovanej účasti občanov v demokratickej spoločnosti; domnieva sa, že predovšetkým rozvojom vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti kritického myslenia sa dá dosiahnuť, aby si občania mohli vytvoriť svoj vlastný názor; zdôrazňuje, že politické profilovanie, dezinformácie a manipulovanie s informáciami môžu byť použité stranami a súkromnými alebo verejnými subjektmi v rámci EÚ i mimo nej a môžu predstavovať ohrozenie demokratických hodnôt EÚ, ako to bolo v prípade škandálu spoločností Facebook/Cambridge Analytica; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v krokoch na predchádzanie týmto praktikám a na zaručenie ochrany údajov, transparentnosti a kybernetickej bezpečnosti;

30.  vyjadruje znepokojenie nad existujúcimi prekážkami v práci obhajcov ľudských práv vrátane organizácií občianskej spoločnosti pôsobiacich v oblasti základných práv a demokracie, medzi ktoré patria vážne obmedzenia slobody združovania a slobody prejavu pre tieto organizácie a občanov, ako aj obmedzenie financovania; uznáva kľúčovú úlohu, ktorú tieto organizácie zohrávajú pri zabezpečení toho, aby základné práva a hodnoty boli realitou pre všetkých, a zdôrazňuje, že by mali byť schopné vykonávať svoju prácu v bezpečnom a dobre podporovanom prostredí; je znepokojený obmedzovaním priestoru pre občiansku spoločnosť v niektorých členských štátoch; vyzýva EÚ a členské štáty, aby aktívne riešili základné príčiny zmenšujúceho sa priestoru občianskej spoločnosti a zasadili sa za základné práva; opakuje výzvu týkajúcu sa vyčlenenia dostatočných finančných prostriedkov EÚ, ktorá je uvedená v uznesení Parlamentu z 19. apríla 2018 o vytvorení nástroja európskych hodnôt(19), s cieľom podporiť organizácie občianskej spoločnosti, ktoré v Únii presadzujú základné hodnoty, a zabrániť zneužívaniu takýchto prostriedkov;

Rasizmus, xenofóbia, diskriminácia, nenávistné prejavy a iné formy neznášanlivosti

31.  poukazuje na to, že EÚ a členské štáty by mali účinne riešiť a potláčať diskriminačné a násilné incidenty proti školskému vzdelávaniu detí migrantov a utečencov, rómskych detí a detí patriacich k menšinám, a to tak zákonnými krokmi, ako aj podporou vzájomného porozumenia a sociálnej súdržnosti; nabáda členské štáty, aby zabezpečili, aby štandardné školské osnovy obsahovali účinné opatrenia na zaručenie a podporu rešpektovania rozmanitosti, porozumenia medzi kultúrami a ľudských práv; na tejto účel vyzýva členské štáty, aby podporovali inkluzívne vzdelávanie v školách už od raného veku;

32.  poukazuje na to, že násilie a trestné činy motivované rasizmom, xenofóbiou alebo náboženskou neznášanlivosťou alebo zaujatosťou voči zdravotnému postihnutiu, sexuálnej orientácii alebo rodovej identite, sú príkladmi trestných činov z nenávisti; odsudzuje všetky druhy trestných činov z nenávisti a nenávistných prejavov, ku ktorým každodenne dochádza v EÚ a ktoré sa už v niektorých členských štátoch začali považovať za normálne; čo najdôraznejšie odsudzuje nárast pravicových hnutí a je znepokojený zľahčovaním nenávistných prejavov, ktoré možno pripísať niektorým politickým osobnostiam; vyzýva na nulovú toleranciu akejkoľvek diskriminácii na akomkoľvek základe; vyzýva Radu, aby okamžite odblokovala a uzavrela rokovania o smernici o rovnakom zaobchádzaní; pripomína, že rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/JHA z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva, ktoré mali členské štáty implementovať do 28. novembra 2010, stanovuje právny základ pre ukladanie sankcií voči právnickým osobám, ktoré verejne nabádajú k násiliu alebo nenávisti voči niektorej menšine;

33.  pripomína, že členské štáty, ktoré systematicky zaznamenávajú, zhromažďujú a ročne uverejňujú rozčlenené údaje o všetkých formách diskriminácie a trestných činov z nenávisti, to môžu robiť výlučne na účely identifikovania príčin diskriminácie a boja proti nim, a že tieto údaje musia byť úplne anonymné, aby sa vylúčilo akékoľvek profilovanie alebo vytváranie „etnických“ štatistík a aby sa zároveň umožnilo členským štátom a ďalším kľúčovým zainteresovaným stranám vypracovať v reakcii na tieto javy účinné právne a politické opatrenia založené na dôkazoch; pripomína, že všetky údaje by sa mali zhromažďovať v súlade s vnútroštátnymi právnymi rámcami a právnymi predpismi EÚ o ochrane údajov; víta zostavenie súboru hlavných zásad, ktoré sa týkajú trestných činov z nenávisti, pre orgány presadzovania práva a orgány činné v trestnom konaní a prístupu k spravodlivosti, ochrane a podpore pre obete trestných činov z nenávisti, ktorý vypracovala skupina na vysokej úrovni pre boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám neznášanlivosti; opätovne pripomína, že tzv. grooming, kybernetické šikanovanie a šírenie pornografie z pomsty sú nové formy trestných činov online a môžu mať mimoriadne závažný vplyv, a to najmä na mladých ľudí a deti; v tejto súvislosti pripomína nevyhnutnosť mediálnej a informačnej gramotnosti, najmä detí, aby sa zabezpečilo zodpovedné používanie internetu; vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným nahlasovaním trestných činov z nenávisti zo strany obetí, ktoré je dôsledkom nedostatočných záruk a neschopnosti orgánov riadne vyšetriť a vyniesť rozsudky za trestné činy z nenávisti v členských štátoch; zdôrazňuje preto, že obete treba povzbudzovať k tomu, aby oznamovali prípady trestných činov z nenávisti alebo prípady diskriminácie, a poskytovať im primeranú ochranu a podporu;

34.  vyzýva členské štáty, aby pokračovali v úsilí o zabezpečenie účinného presadzovania smernice 2000/43/ES, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (smernica o rasovej rovnosti)(20), v praxi a o zaručenie účinného vykonávania rámcového rozhodnutia o rasizme a xenofóbii s cieľom riešiť pretrvávajúcu diskrimináciu Rómov, antisemitizmus, islamofóbiu, afrofóbiu, protirómske zmýšľanie a aporofóbiu; poukazuje na to, že členské štáty by mali predložiť, alebo preskúmať a v prípade potreby zmeniť svoje národné integračné stratégie, aby zabezpečili, že všetci ľudia skutočne majú právo účinne sa zapájať do procesu začleňovania podporovaním a ochranou ich základných práv;

35.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že v roku 2017 nedošlo k žiadnemu výraznému zlepšeniu, pokiaľ ide o dosahovanie cieľov vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov; poukazuje na to, že zdroje z EŠIF nesúvisia s vnútroštátnymi stratégiami integrácie Rómov a Rómovia z nich často nemajú úžitok; odsudzuje prípady diskriminácie, segregácie, nenávistných prejavov, trestných činov z nenávisti a sociálneho vylúčenia, ktoré Rómovia zažívajú; odsudzuje pretrvávajúcu diskrimináciu Rómov v oblastiach prístupu k bývaniu (najmä nútené vysťahovanie), prístupu k zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, pracovného trhu, spravodlivosti a rovnosti pred zákonom; varuje, že zvlášť zraniteľné sú rómske deti a ženy;

36.  odsudzuje skutočnosť, že v roku 2017 boli LGBTI osoby stále obeťami šikanovania, obťažovania a násilia a čelili mnohonásobnej diskriminácii a nenávisti, a to aj v oblasti vzdelávania, zdravia, bývania a zamestnanosti; vyjadruje znepokojenie nad pretrvávajúcimi skúsenosťami LGBTI osôb s rodovo motivovanou stigmatizáciou, násilím a diskrimináciou a nad nedostatočnými znalosťami a zásahmi orgánov presadzovania práva, najmä voči transrodovým osobám a marginalizovaným LGBTI osobám, a nabáda členské štáty, aby prijali zákony a politiky na boj proti homofóbii a transfóbii; dôrazne odsudzuje presadzovanie konverzných terapií LGBTI a ich vykonávanie a nabáda členské štáty, aby tieto praktiky kriminalizovali; dôrazne odsudzuje aj patologizáciu transrodovej a intersexuálnej identity; pripomína, že boj proti násiliu súvisiacemu s rodovou identitou, rodovým vyjadrením, pohlavnými znakmi alebo sexuálnou orientáciou osoby patrí do právomoci EÚ v oblasti rodového násilia; vyzýva Komisiu, aby do tohto rámca začlenila uplatňovanie hľadiska rodovej identity; naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby prijali opatrenia, ktoré budú podobne rešpektovať a podporovať právo na rodovú identitu, rodové vyjadrenie, telesnú integritu a sebaurčenie; vyzýva členské štáty, aby aktualizovali svoje trestné poriadky v súlade so smernicou o rasovej rovnosti; domnieva sa, že sexuálna orientácia aj zdravotné postihnutie by mali byť súčasťou každého zoznamu znakov chránených pred diskrimináciou; víta vykonanie niektorých bodov uvedených v zozname opatrení Komisie na podporu rovnosti LGBTI osôb (2014 – 2019); vyzýva Komisiu, aby v tejto sfére zachovala svoje ambiciózne viacročné plánovanie v úzkej spolupráci s organizáciami občianskej spoločnosti pôsobiacimi v tejto oblasti;

37.  zdôrazňuje potrebu bojovať proti diskriminácii náboženských menšín; je znepokojený vzostupom antisemitizmu a islamofóbie; zdôrazňuje, že treba zakročiť proti nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti s cieľom bojovať proti vzostupu a radikalizácii rasistov a xenofóbov, a pripomína, že rasizmus a xenofóbia sú trestné činy, a nie názory;

38.  pripomína, že Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) je právne záväzná medzinárodná zmluva, ktorú EÚ podpísala a ratifikovala a ktorá sa v súčasnosti vykonáva v rámci európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia na roky 2010 – 2020 s cieľom zabezpečiť rovnaké príležitosti, pokiaľ ide o prístupnosť, účasť, rovnosť, zamestnanosť, vzdelávanie a odbornú prípravu, sociálnu ochranu, zdravie a vonkajšiu činnosť EÚ; zdôrazňuje, že Komisia vo svojej správe o vykonávaní európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia uverejnenej vo februári 2017 uviedla, že hoci bol dosiahnutý pokrok, najmä v súvislosti s navrhnutím Európskeho aktu o prístupnosti v roku 2015, osoby so zdravotným postihnutím sú stále znevýhodňované a diskriminované v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a sociálneho začlenenia; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ciele stratégie pretrvávajú, že v období rokov 2017 – 2020 sa majú prijať osobitné opatrenia a že Parlament vo svojom unesení z 30. novembra 2017 o vykonávaní európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia(21) odporučil povinné požiadavky týkajúce sa prístupnosti verejných priestorov, stanovenia minimálneho percentuálneho podielu zamestnancov so zdravotným postihnutím, záruky inkluzívneho vzdelávania vrátane prístupu k iniciatívam ako je Erasmus +a venovanie osobitnej pozornosti ženám a deťom so zdravotným postihnutím;

39.  vyzýva všetky členské štáty, aby vypracovali vnútroštátny plán na boj proti všetkým formám násilia páchaného na deťoch; opakuje svoju výzvu Komisii, aby obnovila svoj záväzok stanoviť nový program EÚ v oblasti práv dieťaťa, ako aj novú stratégiu pre práva detí, a aby sa usilovala o začlenenie práv detí do politík EÚ, právnych predpisov a finančných rozhodnutí, ako aj ich zohľadnenie pri plánovaní a vykonávaní regionálnych politík a politík súdržnosti;

40.  vyjadruje poľutovanie nad viacnásobnou a prierezovou diskrimináciou, ktorej čelia starší ľudia v starnúcej európskej spoločnosti; vyzýva všetky úrovne vlád, aby lepšie začleňovali tento rozmer pri navrhovaní a vykonávaní politík vrátane vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv;

41.  domnieva sa, že rýchle tempo zmien v digitálnom svete si vyžaduje účinnejšiu ochranu osobných údajov a súkromia; zdôrazňuje, že hoci sú internet a sociálne či iné médiá pozoruhodnými komunikačnými nástrojmi, a to najmä ako zdroje informácií pre verejnosť, zároveň môžu byť použité ako technologické nástroje na kontrolu občianskej spoločnosti, ohrozovanie zraniteľných skupín, najmä detí a žien, najmä prostredníctvom prenasledovania, obťažovania a zverejňovania sexuálnych alebo nahých fotografií bez súhlasu; vyzýva členské štáty, aby účinne zabezpečili právo na prijímanie a šírenie informácií v súlade s článkom 11 charty prostredníctvom vyváženého prístupu k regulovaniu online obsahu; berie na vedomie Komisiou predložený návrh nariadenia o zabránení šírenia teroristického obsahu na internete a vyzýva Radu a Parlament, aby sa zapojili do práce na jeho znení s cieľom zabezpečiť súdnu kontrolu nad rozhodnutiami o odstránení online obsahu;

Úloha a mandát agentúry FRA

42.  víta pozitívne zistenia uvedené v druhom nezávislom externom hodnotení agentúry FRA za roky 2013 až 2017 (október 2017) a následné odporúčania správnej rady agentúry FRA;

43.  víta prevádzkovú činnosť agentúry v rôznych oblastiach, napríklad v migračných hotspotoch v Grécku a Taliansku, ako aj činnosti na zvyšovanie informovanosti a odbornú prípravu v oblasti ľudských práv; žiada, aby sa celkové štatutárne poslanie agentúry rozšírilo aj o operačnú úlohu poskytovať inštitúciám, orgánom a agentúram EÚ, ako aj členským štátom pri vykonávaní práva EÚ technickú pomoc, odbornú prípravu a pomoc pri budovaní kapacít v oblasti základných práv;

44.  berie na vedomie stanoviská agentúry FRA a dôrazne nabáda členské štáty, aby zohľadnili a vykonali odporúčania agentúry s cieľom zaručiť dôsledné rešpektovanie základných práv v EÚ;

45.  opätovne zdôrazňuje svoju výzvu na zosúladenie mandátu agentúry FRA s Lisabonskou zmluvou, a to aj tým, že sa výslovne stanoví, že zakladajúce nariadenie sa vzťahuje na policajnú a justičnú spoluprácu;

46.  víta stanoviská agentúry FRA k návrhom právnych predpisov EÚ a súhlasí s odporúčaním jej správnej rady, že „ak sa zákonodarca EÚ zaoberá legislatívnymi návrhmi, ktoré vyvolávajú otázky v oblasti základných práv, agentúra by mala mať možnosť poskytovať pomoc a odborné znalosti v prípade a čase, keď je to potrebné, a nie iba vtedy, ak je o to oficiálne požiadaná,“ a že „s cieľom plne využiť odborné znalosti agentúry v legislatívnom procese by preto zakladajúce nariadenie malo agentúre umožniť predkladať z vlastného podnetu nezáväzné stanoviská k návrhom právnych predpisov EÚ“;

47.  zastáva názor, že inštitúcie EÚ by mali zabezpečiť rozšírené formy konzultácie, posúdenia vplyvu a právnej kontroly, a to aj požiadaním o poradenstvo zo strany príslušných nezávislých expertných orgánov, ako je agentúra FRA, a to vždy, keď legislatívny spis potenciálne podporuje alebo negatívne ovplyvňuje základné práva; v tejto súvislosti sa domnieva, že v revidovanej verzii Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva by sa mohla stanoviť pravidelnejšia konzultácia s agentúrou FRA;

48.  odporúča, aby zákonodarcovia EÚ požiadali agentúru FRA o nezávislé a externé poradenstvo v oblasti ľudských práv vždy, keď legislatívny spis vyvoláva závažné otázky týkajúce sa základných práv; žiada Komisiu o zabezpečenie toho, aby mala agentúra FRA potrebné mechanizmy, ktoré jej umožnia plniť si svoj mandát;

°

°  °

49.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Ú. v. EÚ L 23, 27.1.2010, s. 35.

(2)

Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22.

(3)

Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.

(4)

Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 55.

(5)

Európska komisia, správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/aid_development_cooperation_fundamental_rights/1_en_act_part1_v4_2.pdf.

(6)

Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA), Správa o základných právach za rok 2017, http://fra.europa.eu/en/publication/2017/fundamental-rights-report-2017.

(7)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0095.

(8)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0413.

(9)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0243.

(10)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0102.

(11)

Prijaté texty, P8_TA(2018)0032.

(12)

Prijaté texty, P8_TA(2018)0201.

(13)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0409.

(14)

Prijaté texty, P8_TA(2018)0314.

(15)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0402.

(16)

COM(2018)0214.

(17)

COM(2018)0218.

(18)

COM(2018)0236.

(19)

Prijaté texty, P8_TA(2018)0184.

(20)

Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22.

(21)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0474.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Európska únia (EÚ) je založená na hodnotách ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv, ktoré sú zakotvené v jej charte základných práv. Vďaka presadzovaniu a ochrane týchto zásad je Európa jedinečným a cenným politickým projektom, v ktorom ústrednú úlohu zohrávajú občania. Začlenením charty do Lisabonskej zmluvy v decembri 2009 sa štyrom slobodám jednotného trhu, ktorými sú sloboda osôb, tovaru, služieb a kapitálu a ktoré už desaťročia stoja na čele európskeho integračného procesu, konečne udelil právne záväzný sociálny a ľudskoprávny rozmer.

Iba vtedy, keď sa dobré životné podmienky ľudí a rešpektovanie ich osobných, občianskych, politických, hospodárskych a sociálnych práv stanú stredobodom politík a rozhodnutí Európskej únie, dokážeme čeliť euroskepticizmu a (opätovne) sa priblížiť k tým občanom, ktorí ešte stále majú ťažkosti s prekonaním dôsledkov hospodárskej krízy a prísnych úsporných opatrení, ktoré EÚ už niekoľko rokov uplatňuje.

Je vhodné pripomenúť, že EÚ sa často vyčíta zložitosť a odstup od občanov. To, že sa charta vzťahuje len na členské štáty EÚ, keď vykonávajú právo EÚ – článok 51 charty – mnoho občanov považuje za nepostačujúce a neuspokojivé. Táto situácia môže spôsobiť iba väčšie odcudzenie od EÚ, a preto by rôzne európske inštitúcie mali zvážiť rozšírenie rozsahu uplatňovania charty.

Hoci sa v charte stanovujú základné práva, ktoré musia Európska únia a členské štáty dodržiavať pri vykonávaní právnych predpisov EÚ, naďalej sme svedkami porušovania jej ustanovení. V tejto správe spravodajca zdôrazňuje hlavné problémy zistené v oblasti základných práv v EÚ v roku 2017. To, že sú niektoré aspekty vynechané, však neznamená, že nie sú dôležité. Témy boli zvolené s prihliadnutím na ich sociálny a politický dosah a z dôvodu, že sú vnímané ako naliehavé. Niektoré z nich, napríklad migrácia a právny štát, sú pokračujúce výzvy, ktorými sa už zaoberali predchádzajúce správy, čo naznačuje, že problémy pretrvávajú a ešte nie sú vyriešené.

Táto správa sa podrobne zaoberá týmito dvoma kľúčovými témami, pričom sa – okrem iných prípadných relevantných problémov – venuje len štyrom ďalším témam, ktoré sú takisto mimoriadne dôležité pre blaho európskych občanov. Všetkých šesť tém malo v politickom živote EÚ v roku 2017 popredné miesto.

1.  Migrácia

V roku 2017 požiadalo o medzinárodnú ochranu v členských štátoch EÚ 650 tisíc prvožiadateľov o azyl. V Stredozemnom mori sa utopilo viac ako 1 000 utečencov. Úmrtia v centrálnom Stredomorí ukázali najtemnejšiu stránku Európy, keď členské štáty odmietli prijať akékoľvek spoločné opatrenie založené na zásade spoločnej zodpovednosti a solidarity. Okrem toho je vhodné spomenúť útoky na MVO pôsobiace v teréne, ktoré v apríli minulého roku viedli Európsky parlament k prijatiu uznesenia proti kriminalizácii humanitárnej pomoci.

2.  Právny štát

Obavy vyjadrené v mnohých členských štátoch, pokiaľ ide o rozdelenie právomocí, korupciu a aktivovanie článku 7, vedú k záveru, že právny štát patril aj v uplynulom roku medzi hlavné problémy.

3.  Práva žien

Boj žien za rovnosť a proti diskriminácii nabral na dynamike vďaka kampani # MeToo, ktorá obetiam sexuálnych útokov a obťažovania dodala odvahu vystúpiť proti ich údajným páchateľom. Iniciatíva sa stala celosvetovým javom, ktorý poukázal na rozsah a závažnosť tohto problému a potrebu urýchlene konať s cieľom odstrániť všetky formy násilia páchaného na ženách a dievčatách.

4.  Sloboda médií, sloboda prejavu a sloboda zhromažďovania

Minulý rok sme taktiež vo viacerých členských štátoch zaznamenali závažné nedostatky v oblasti občianskych slobôd, najmä pokiaľ ide o slobodu prejavu, slobodu tlače a slobodu zhromažďovania. Novinári v EÚ sú naďalej vystavení útokom a tlakom, v niektorých prípadoch s tragickým koncom, ako bola vražda maltskej novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej v októbri 2017.

5.  Diskriminácia: rasizmus, xenofóbia a nenávistné prejavy

Násilie, obťažovanie, hrozby a xenofóbne prejavy namierené najmä proti LGTBI osobám, príslušníkom národnostných menšín, moslimom, žiadateľom o azyl a migrantom predstavovali podľa prieskumu agentúry FRA s názvom Druhý prieskum Európskej únie týkajúci sa menšín a diskriminácie aj v roku 2017 naďalej všadeprítomný a závažný jav v celej Európskej únii.

Keďže rozsah tejto správy musí byť obmedzený, je dôležité a objektívne uviesť ďalšie aktuálne kľúčové témy, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť a boli zahrnuté v osobitných správach Európskeho parlamentu, ako sú práva a diskriminácia menšín, osôb so zdravotným postihnutím, Rómov a starších ľudí. Ochrana najzraniteľnejších osôb sa musí stať základným motívom Európskej únie. V Európskej únii, v ktorú veríme, nesmie nikto zostať opomenutý.

6.  Úloha a mandát agentúry FRA

V nadväznosti na druhé nezávislé externé hodnotenie agentúry FRA sa spravodajca rozhodol zaradiť konkrétny bod týkajúci sa agentúry s cieľom zohľadniť potrebu uznať jej úlohu, ktorú zohráva ako subjekt poskytujúci odborné poradenstvo a ochrankyňa základných práv ľudí žijúcich v EÚ, a vymedziť rozsah jej pôsobnosti a jej právomoci.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

3.12.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

31

13

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Heinz K. Becker, Monika Beňová, Malin Björk, Michał Boni, Caterina Chinnici, Cornelia Ernst, Raymond Finch, Romeo Franz, Kinga Gál, Sylvie Guillaume, Monika Hohlmeier, Brice Hortefeux, Filiz Hyusmenova, Sophia in ‘t Veld, Dietmar Köster, Barbara Kudrycka, Cécile Kashetu Kyenge, Juan Fernando López Aguilar, Roberta Metsola, Claude Moraes, József Nagy, Ivari Padar, Judith Sargentini, Birgit Sippel, Branislav Škripek, Sergei Stanishev, Helga Stevens, Traian Ungureanu, Marie-Christine Vergiat, Udo Voigt, Josef Weidenholzer, Kristina Winberg, Auke Zijlstra

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Carlos Coelho, Pál Csáky, Gérard Deprez, Anna Hedh, Lívia Járóka, Petr Ježek, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Emilian Pavel, Morten Helveg Petersen, Christine Revault d’Allonnes Bonnefoy, Barbara Spinelli, Josep-Maria Terricabras

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Max Andersson


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

31

+

ALDE

Gérard Deprez, Filiz Hyusmenova, Sophia in 't Veld, Morten Helveg Petersen

GUE/NGL

Malin Björk, Cornelia Ernst, Barbara Spinelli, Marie-Christine Vergiat

PPE

Heinz K. Becker, Michał Boni, Carlos Coelho, Barbara Kudrycka

S&D

Monika Beňová, Caterina Chinnici, Sylvie Guillaume, Anna Hedh, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Dietmar Köster, Cécile Kashetu Kyenge, Juan Fernando López Aguilar, Claude Moraes, Ivari Padar, Emilian Pavel, Christine Revault d'Allonnes Bonnefoy, Birgit Sippel, Sergei Stanishev, Josef Weidenholzer

VERTS/ALE

Max Andersson, Romeo Franz, Judith Sargentini, Josep-Maria Terricabras

13

-

ECR

Branislav Škripek, Helga Stevens

EFDD

Raymond Finch

ENF

France Jamet, Auke Zijlstra

NI

Udo Voigt

PPE

Pál Csáky, Kinga Gál, Monika Hohlmeier, Lívia Járóka, Roberta Metsola, József Nagy, Traian Ungureanu

1

0

ECR

Kristina Winberg

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 11. januára 2019Právne oznámenie