Postup : 2018/0180(COD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0483/2018

Predkladané texty :

A8-0483/2018

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 26/03/2019 - 7.17
CRE 26/03/2019 - 7.17

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0237

SPRÁVA     ***I
PDF 838kWORD 95k
20.12.2018
PE 628.440v02-00 A8-0483/2018

o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/1011, pokiaľ ide o nízkouhlíkové referenčné hodnoty a referenčné hodnoty pre kladný vplyv v oblasti emisií uhlíka

(COM(2018)0355 – C8-0209/2018 – 2018/0180(COD))

Výbor pre hospodárske a menové veci

Spravodajkyňa: Neena Gill

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
 POSTUP – GESTORSKÝ VÝBOR
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/1011, pokiaľ ide o nízkouhlíkové referenčné hodnoty a referenčné hodnoty pre kladný vplyv v oblasti emisií uhlíka

(COM(2018)0355 – C8-0209/2018 – 2018/0180(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0355),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0209/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z ...,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0483/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozmeňujúci návrh    1

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY EURÓPSKEHO PARLAMENTU(1)*

k návrhu Komisie

---------------------------------------------------------

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/1011, pokiaľ ide o referenčné hodnoty zmeny klímy a referenčné hodnoty dodržiavania Parížskej dohody

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky(2),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)  Valné zhromaždenie OSN prijalo 25. septembra 2015 nový globálny rámec trvalo udržateľného rozvoja: Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj(4), ktorej základom sú ciele trvalo udržateľného rozvoja. Oznámenie Komisie z roku 2016 o ďalších krokoch smerom k udržateľnej budúcnosti Európy(5) prepája ciele trvalo udržateľného rozvoja s politickým rámcom Únie s cieľom zabezpečiť, aby všetky opatrenia a politické iniciatívy Únie – v rámci Únie i celosvetovo – už od začiatku rešpektovali ciele trvalo udržateľného rozvoja. V záveroch Európskej rady z 20. júna 2017(6) sa potvrdilo odhodlanie Únie a členských štátov vykonávať Agendu 2030 naplno koherentným, komplexným, integrovaným a účinným spôsobom a v úzkej spolupráci s partnermi a ďalšími zainteresovanými stranami.

(2)  V roku 2015 Únia uzavrela Parížsku dohodu o zmene klímy(7). V článku 2 písm. c) uvedenej dohody sa stanovuje cieľ posilniť odozvu na zmenu klímy, okrem iného zosúladením finančných tokov s prechodom na nízke emisie skleníkových plynov a na vývoj odolný proti zmenám klímy.

(2a)  Dňa 8. októbra 2018 Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC) uverejnil osobitnú správu s názvom „Globálne otepľovanie o 1,5 °C“ (osobitná správa IPCC), v ktorej varoval pred vážnym rizikom dosiahnutia globálneho oteplenia o 2 °C v porovnaní s úrovňami v predindustriálnom období a vyzval na obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C, pričom poznamenal, že si to bude vyžadovať rýchle, rozsiahle a bezprecedentné zmeny vo všetkých oblastiach spoločnosti.

(2b)  Únia by mala presadzovať závery osobitnej správy IPCC ako hlavný vedecký príspevok konferencie o zmene klímy, ktorá sa uskutočnila v Katoviciach v Poľsku v decembri 2018, keď sa bude vykonávať revízia Parížskej dohody o zmene klímy.

(3)  Medzi kľúčové faktory na zabezpečenie dlhodobej konkurencieschopnosti hospodárstva Únie patrí udržateľnosť a prechod na nízkouhlíkové obehové hospodárstvo odolné proti zmene klímy a efektívnejšie využívajúce zdroje. Udržateľnosť je už dlho ústredným bodom projektu Únie a v zmluvách Únie sa uznávajú jej sociálne a environmentálne rozmery. Možnosti transformácie kultúry vo finančnom sektore smerom k udržateľnému financovaniu tak, aby sa zaistilo, že nárast priemernej globálnej teploty sa udrží na hodnote nižšej ako 2 °C, sú obmedzené. Preto je nevyhnutné, aby nové investície do infraštruktúry boli dlhodobo udržateľné.

(4)  V marci 2018 Komisia uverejnila svoj Akčný plán: Financovanie udržateľného rastu(8), v ktorom stanovila ambicióznu a komplexnú stratégiu v oblasti udržateľného financovania. Jedným z cieľov uvedeného akčného plánu je presmerovať kapitálové toky do udržateľných investícií s cieľom dosiahnuť udržateľný a inkluzívny rast. Je veľmi dôležité klásť väčší dôraz na obmedzenie vplyvu zmeny klímy, pretože počet katastrof spôsobených nepredvídateľnosťou poveternostných podmienok výrazne vzrástol.

(5)  V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ(9) sa požadovalo zvýšenie finančných prostriedkov súkromného sektora určených na výdavky súvisiace so životným prostredím a klímou, najmä zavádzaním stimulov a metodík, ktoré podnietia spoločnosti na meranie environmentálnych nákladov svojho podnikania a svojich ziskov vyplývajúcich z využívania environmentálnych služieb.

(6)  Dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja v Únii si vyžaduje nasmerovanie kapitálových tokov k trvalo udržateľným investíciám. Pri dosahovaní uvedených cieľov je dôležité naplno využiť potenciál vnútorného trhu. V tejto súvislosti je nevyhnutné odstrániť prekážky, ktoré bránia efektívnemu pohybu kapitálu do trvalo udržateľných investícií na vnútornom trhu, a zabrániť vzniku takýchto očakávaných prekážok.

(7)  Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011(10) sa vytvárajú jednotné pravidlá pre referenčné hodnoty v Únii a podporujú sa ním rôzne typy referenčných hodnôt podľa ich charakteristík, zraniteľností a rizík. Čoraz väčší počet investorov uskutočňuje nízkouhlíkové investičné stratégie a využíva nízkouhlíkové referenčné hodnoty na posúdenie alebo meranie výkonnosti investičných portfólií. Pri súčasných nízkouhlíkových referenčných hodnotách je vážne riziko ich využívania na environmentálne klamlivú reklamu (tzv. greenwashing). Preto by finančné referenčné hodnoty ako základný nástroj investorov mali byť jasné a transparentné a mali by byť v súlade so záväzkami z Parížskej dohody o zmene klímy implementovanými do právnych predpisov Únie.

(8)  Skupinu nízkouhlíkových indexov tvorí v súčasnosti široké spektrum indexov. Uvedené nízkouhlíkové indexy sa používajú ako referenčné hodnoty pre investičné portfóliá a produkty, ktoré sa predávajú cezhranične. Kvalita a integrita nízkouhlíkových referenčných hodnôt má vplyv na účinné fungovanie vnútorného trhu pri širokom spektre individuálnych a kolektívnych investičných portfólií. Mnohé nízkouhlíkové indexy používané na meranie výkonnosti investičných portfólií, najmä v prípade oddelených investičných účtov a podnikov kolektívneho investovania, sa síce poskytujú v určitom členskom štáte, ale používajú ich správcovia portfólií a aktív v iných členských štátoch. Správcovia portfólií a aktív sa okrem toho často zabezpečujú proti rizikám spojeným s expozíciou voči vysokým emisiám uhlíka použitím referenčných hodnôt vytvorených v iných členských štátoch.

(9)  Na trhu sa objavili rôzne kategórie nízkouhlíkových indexov s rozličnou úrovňou ambícií. Kým niektoré referenčné hodnoty sa zameriavajú na zníženie uhlíkovej stopy štandardného investičného portfólia, iné majú za cieľ vybrať iba prvky, ktoré prispievajú k dosiahnutiu cieľa na úrovni 2 °C stanoveného v Parížskej dohode o zmene klímy. Mnohé z týchto referenčných hodnôt sa napriek rozdielnym cieľom a stratégiám bežne povyšujú na nízkouhlíkové referenčné hodnoty. Na takéto druhy referenčných hodnôt sa viažu vážne riziká, pretože môžu zmiasť investorov a zvýšiť pravdepodobnosť environmentálne klamlivej reklamy.

(10)  Rozdielne prístupy, pokiaľ ide o metodiky pre referenčné hodnoty, vedú k fragmentácii vnútorného trhu, keďže používatelia referenčných hodnôt nemajú jasno v tom, či určitý nízkouhlíkový index je referenčnou hodnotou v súlade s cieľom na úrovni 2 °C alebo len referenčnou hodnotou, ktorá má za cieľ znížiť uhlíkovú stopu štandardného investičného portfólia. Členské štáty v záujme riešenia potenciálne nelegitímnych nárokov zo strany správcov, pokiaľ ide o nízkouhlíkový charakter ich referenčných hodnôt, môžu prijať rôzne pravidlá na zabránenie následnému zmätku investorov a nejednoznačnosti v súvislosti s cieľmi a úrovňou ambícií, na ktorých sú založené rôzne kategórie tzv. nízkouhlíkových indexov, ktoré sa používajú ako referenčné hodnoty pre nízkouhlíkové investičné portfóliá.

(11)  Vzhľadom na absenciu harmonizovaného rámca na zabezpečenie presnosti a integrity hlavných kategórií nízkouhlíkových referenčných hodnôt používaných pri individuálnych alebo kolektívnych investičných portfóliách je pravdepodobné, že rozdiely v prístupoch jednotlivých členských štátov vytvoria prekážky pre bezproblémové fungovanie vnútorného trhu.

(12)  V záujme zachovania riadneho fungovania vnútorného trhu v prospech koncových investorov, ďalšieho zlepšenia podmienok jeho fungovania a zabezpečenia vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a investorov je preto vhodné upraviť nariadenie (EÚ) 2016/1011 s cieľom stanoviť minimálny regulačný rámec, ktorým sa zabezpečí zosúladenie a uplatňovanie referenčných hodnôt zmeny klímy a dodržiavania Parížskej dohody na úrovni Únie. V tejto súvislosti je osobitne dôležité, aby takéto referenčné hodnoty výrazne neohrozovali plnenie iných cieľov environmentálneho, sociálneho a správneho dosahu („ciele ESG“), najmä ak sú vymedzené rámcom pre celú Úniu na uľahčenie udržateľných investícií na základe harmonizovaných ukazovateľov a kritérií.

(13)  Stanovením jasného rozlíšenia medzi referenčnými hodnotami zmeny klímy a referenčnými hodnotami dodržiavania Parížskej dohody a vypracovaním minimálnych noriem pre každú z nich pomôže zaistiť konzistentnosť referenčných hodnôt, ktoré sa budú ako takéto hodnoty presadzovať. Referenčná hodnota dodržiavania Parížskej dohody by mala byť zameraná na spoločnosti alebo segmenty konkrétneho trhu, ktoré už konajú v súlade s dlhodobým cieľom globálneho otepľovania stanoveným v Parížskej dohode o zmene klímy.

(14)  Každá spoločnosť, ktorej aktíva sú vybrané ako podkladové aktíva referenčnej hodnoty zmeny klímy, by mala mať plán na zníženie svojich emisií uhlíkas cieľom postupne dosiahnuť úplný súlad s dlhodobým cieľom globálneho otepľovania stanoveným v Parížskej dohode o zmene klímy. Takéto plány by mali byť verejné a dôveryhodné v tom zmysle, že majú predstavovať skutočný záväzok k dekarbonizácii a byť dostatočne podrobné a technicky uskutočniteľné.

(15)  Mnoho správcov referenčných hodnôt tvrdí, že ich referenčné hodnoty sledujú ciele ESG. Používatelia ▌referenčných hodnôt však nie vždy disponujú potrebnými informáciami o tom, v akom rozsahu sa ▌faktory ESG zohľadňujú v metodike ▌správcov referenčných hodnôt. Okrem toho sú existujúce informácie často neúplné a neumožňujú účinné porovnanie na účely cezhraničných investícií. V záujme toho, aby účastníci trhu mohli robiť informované rozhodnutia, by správcovia referenčných hodnôt mali byť povinní zverejňovať vo vyhlásení o referenčnej hodnote, či ich referenčné hodnoty alebo skupiny referenčných hodnôt sledujú ciele ESG a či správca referenčnej hodnoty ponúka takéto referenčné hodnoty. V prípade významných referenčných hodnôt pre vlastné imanie a dlhopisy, ako aj referenčných hodnôt zmeny klímy a dodržiavania Parížskej dohody by správca referenčnej hodnoty mal zverejniť podrobné informácie o tom, či a do akej miery je zabezpečený jej úplný súlad s cieľom znížiť emisie uhlíka a/alebo dosiahnuť ciele Parížskej dohody o zmene klímy. Komisia by mala vykonať posúdenie vplyvu s cieľom určiť, či je možné v prípade všetkých referenčných hodnôt alebo skupín referenčných hodnôt podrobne vysvetliť, ako je zabezpečené plnenie cieľa týkajúceho sa emisií uhlíka a/alebo dosiahnutie cieľov Parížskej dohody o zmene klímy.

(16)  Z rovnakých dôvodov by správcovia referenčných hodnôt zmeny klímy, ako aj správcovia referenčných hodnôt dodržiavania Parížskej dohody mali uverejniť svoje metodiky použité na ich výpočet. Uvedené informácie by mali opisovať, ako sa vybrali podkladové aktíva, ako sa im priradila váha a ktoré aktíva a z akého dôvodu sa vylúčili. ▌Správca referenčnej hodnoty by na posúdenie toho, ako referenčná hodnota prispieva k dosiahnutiu environmentálnych cieľov, mal zverejniť spôsob, akým sa merali uhlíková stopa a úspory emisií uhlíka podkladových aktív, ich príslušné hodnoty vrátane celkovej uhlíkovej stopy referenčnej hodnoty, ako aj typ a zdroj použitých údajov. S cieľom umožniť správcom aktív zvoliť si najvhodnejšiu referenčnú hodnotu pre ich investičnú stratégiu by správcovia referenčných hodnôt mali vysvetliť logiku, na ktorej sú založené parametre ich metodiky, a vysvetliť, ako referenčná hodnota prispieva k plneniu environmentálnych cieľov ▌. Zverejnené informácie by mali obsahovať aj podrobné informácie o periodicite preskúmania a použitom postupe.

(17a)  Je dôležité, aby kľúčové prvky metód používaných na zostavovanie referenčných hodnôt zmeny klímy a dodržiavania Parížskej dohody mali pevný základ v klimatológii. To sa zvyčajne dá dosiahnuť dodržiavaním Parížskej dohody o zmene klímy, napríklad použitím scenára zmeny klímy a zodpovedajúceho postupu eliminácie emisií uhlíka, ktorý je v súlade s cieľmi Parížskej dohody o zmene klímy.

(18)  V záujme zabezpečenia nepretržitého dodržiavania vybraných cieľov v oblasti zmiernenia zmeny klímy by správcovia referenčných hodnôt zmeny klímydodržiavania Parížskej dohody mali pravidelne preskúmavať svoje metodiky a informovať používateľov o uplatniteľných postupoch pri akejkoľvek podstatnej zmene. Pri zavádzaní podstatnej zmeny by správcovia referenčných hodnôt mali zverejniť dôvody tejto zmeny a vysvetliť, ako je táto zmena v súlade s pôvodnými cieľmi referenčných hodnôt.

(19)  S cieľom posilniť transparentnosť a zabezpečiť primeranú úroveň harmonizácie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ▌, aby ▌určila minimálny obsah povinností zverejňovania, ktoré by sa mali vzťahovať na správcov referenčných hodnôt zmeny klímy a dodržiavania Parížskej dohody, a aby určila minimálne normy pre harmonizáciu metodiky referenčných hodnôt zmeny klímy a dodržiavania Parížskej dohody vrátane metódy na výpočet emisií uhlíka ▌spojených s podkladovými aktívami s prihliadnutím na metódy environmentálnej stopy výrobkov a environmentálnej stopy organizácií vymedzené v bode 2 písm. a) a b) odporúčania Komisie 2013/179/EÚ(11) a na prácu skupiny odborníkov pre udržateľné financovanie. Je osobitne dôležité, aby Komisia v prípade každého delegovaného aktu počas prípravných prác na ňom uskutočnila príslušné otvorené a verejné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme zaistenia rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty poskytujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú stály prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa venujú príprave delegovaných aktov.

(20)  Nariadenie (EÚ) 2016/1011 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmeny nariadenia (EÚ) 2016/1011

Nariadenie (EÚ) 2016/1011 sa mení takto:

1.  V článku 3 ods. 1 sa vkladajú tieto body 23a, 23b a 23c:

„23a. „referenčná hodnota zmeny klímy“ je referenčná hodnota označená ako referenčná hodnota EÚ k zmene klímy, v prípade ktorej sa na účely bodu 1 písm. b) podbodu ii) tohto odseku podkladové aktíva vyberajú, priraďuje sa im váha a vylučujú sa tak, aby výsledné referenčné portfólio bolo v súlade s postupom vedúcim k dekarbonizácii, a ktorá sa vytvára v súlade s normami stanovenými v delegovaných aktoch uvedených v článku 19a ods. 2. Táto referenčná hodnota spĺňa všetky tieto minimálne požiadavky:

i)  plány na znižovanie emisií emitentov aktív musia zahŕňať merateľné ciele založené na čase, ktoré sú spoľahlivé a založené na dôkazoch;

ii)  spoločnosti zodpovedné za podkladové aktíva musia mať vypracované podrobné plány znižovania emisií, ktoré sú rozčlenené podľa úrovní jednotlivých prevádzkových dcérskych spoločností;

iii)  emitenti aktív musia každoročne podávať správy o dosiahnutom pokroku v plnení týchto cieľov;

iv)  činnosti podkladových aktív nesmú výrazne ohrozovať plnenie ostatných cieľov ESG.

Do 1. januára 2022 sa poskytovatelia referenčných hodnôt v Únii pokúsia uviesť na trh jednu alebo viaceré referenčné hodnoty zmeny klímy a táto referenčná hodnota sa bude regulovať ako významná referenčná hodnota;

23b) „referenčná hodnota dodržiavania Parížskej dohody“ je referenčná hodnota označená ako referenčná hodnota dodržiavania Parížskej dohody, v prípade ktorej sa podkladové aktíva na účely bodu 1 písm. b) podbodu ii) tohto odseku vyberajú tak, aby emisie uhlíka výsledného referenčného portfólia boli v súlade so záväzkom z Parížskej dohody týkajúcim sa 1,5 °C, a ktorá sa tiež vytvára v súlade s minimálnymi normami stanovenými v delegovaných aktoch uvedených v článku 19a ods. 2, a v prípade ktorej nie je portfólio podkladových aktív vystavené spoločnostiam, ktoré vykonávajú niektorú z týchto hospodárskych činností:

  prieskum, ťažba, distribúcia a spracovanie fosílnych palív;

  výstavba a údržba elektrární, ktoré spaľujú fosílne palivá.

Činnosti podkladových aktív nesmú výrazne ohrozovať plnenie ostatných cieľov ESG.

Do 1. januára 2022 sa poskytovatelia referenčných hodnôt v Únii pokúsia uviesť na trh jednu alebo viaceré referenčné hodnoty dodržiavania Parížskej dohody a táto referenčná hodnota sa bude regulovať ako významná referenčná hodnota;

23c) „postup vedúci k dekarbonizácii“: je merateľný, vedecky podložený a časovo viazaný postup znižovania emisií rozsahu 1, 2 a 3 a emisií uhlíka vedúci k dosiahnutiu úplného súladu s dlhodobým cieľom globálneho otepľovania stanoveným v Parížskej dohode o zmene klímy.“;

2.  Článok 13 sa mení takto:

a)  v odseku 1 sa dopĺňajú tieto písmená d) a da):

„d) vysvetlenie toho, ako hlavné prvky metodiky stanovené v písmene a) odzrkadľujú environmentálne, sociálne a správne faktory (ESG) pre každú referenčnú hodnotu alebo skupinu referenčných hodnôt ▌;

da) vysvetlenie, ako referenčná hodnota alebo skupina referenčných hodnôt ovplyvňuje klímu, najmä ich stupeň zosúladenia s cieľmi stanovenými v Parížskej dohode o zmene klímy;“;

b)  vkladá sa tento odsek 2a:

„2a.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 49 s cieľom bližšie určiť minimálny obsah vysvetlenia uvedeného v tomto článku ods. 1 písm. d) a da) , ako aj štandardnú formu, ktorá sa má použiť, a aktualizovať usmernenia k vyhláseniu o referenčnej hodnote uvedenému v článku 27 ods. 2a, aby obsahovalo odkazy na ciele ESG a hľadiská udržateľnosti.“;

3.  V hlave III sa vkladá táto kapitola 3a:

„Kapitola 3a

Nízkouhlíkové referenčné hodnoty a referenčné hodnoty dodržiavania Parížskej dohody

Článok 19a

Nízkouhlíkové referenčné hodnoty a referenčné hodnoty dodržiavania Parížskej dohody

(1)  Požiadavky stanovené v prílohe III sa uplatňujú na poskytovanie referenčných hodnôt zmeny klímy alebo dodržiavania Parížskej dohody a na prispievanie k nim ako doplnok alebo náhrada požiadaviek hláv II, III a IV.

(2)  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 49 týkajúce sa referenčných hodnôt zmeny klímy a dodržiavania Parížskej dohody s cieľom určiť ▌:

a)  kritériá na výber podkladových aktív vrátane v prípade potreby kritérií vylúčenia aktív;

b)  kritériá a metódy na váženie podkladových aktív zahrnutých do referenčnej hodnoty;

c)  ▌výpočet postupu vedúceho k dekarbonizácii pre referenčné hodnoty zmeny klímy.“;

3a.  V článku 21 sa posledný pododsek odseku 3 mení takto:

„Na konci tejto lehoty príslušný orgán prehodnotí svoje rozhodnutie nariadiť, aby správca naďalej uverejňoval referenčnú hodnotu, a v prípade potreby môže primerane predĺžiť lehotu najviac o 12 mesiacov. Maximálna lehota povinnej správy nesmie prekročiť spolu 36 mesiacov.“;

3b.  V článku 23 sa posledný pododsek odseku 6 mení takto:

Maximálna lehota povinného prispievania podľa písmen a) a b) prvého pododseku nesmie prekročiť spolu 36 mesiacov.“;

4.  V článku 27 sa vkladajú tieto odseky 2a, 2b a 2c:

„2a. Vyhlásenie o referenčnej hodnote obsahuje pre každú požiadavku uvedenú v odseku 2 vysvetlenie toho, ako sa odzrkadľujú environmentálne, sociálne a správne faktory v jednotlivých poskytnutých a uverejnených referenčných hodnotách alebo skupinách referenčných hodnôt ▐. V prípade tých referenčných hodnôt alebo skupín referenčných hodnôt, ktoré nesledujú ciele ESG, postačuje, aby poskytovatelia referenčných hodnôt vo vyhlásení o referenčnej hodnote jasne uviedli, že tieto ciele nesledujú.

Ak v portfóliu daného poskytovateľa referenčnej hodnoty nie je k dispozícii referenčná hodnota podľa článku 3 ods. 1 bodov 23a a 23b alebo ak nemá žiadne referenčné hodnoty, ktoré sledujú alebo zohľadňujú ciele ESG, uvedie to vo vyhlásení o referenčnej hodnote. V prípade významných referenčných hodnôt pre vlastné imanie a dlhopisy správca referenčnej hodnoty zverejní podrobné vyhlásenie o referenčnej hodnote o tom, či a do akej miery je zabezpečený úplný súlad s cieľom znížiť emisie uhlíka a/alebo dosiahnuť ciele Parížskej dohody o zmene klímy, v súlade s pravidlami zverejňovania informácií o finančných produktoch stanovených v článku 5 ods. 3 [Úrad pre publikácie: vložte odkaz na nariadenie o zverejňovaní informácií týkajúcich sa udržateľných investícií a rizík ohrozujúcich udržateľnosť]. Komisia do 1. januára 2020 na základe posúdenia vplyvu určí, ako bude možné v prípade všetkých referenčných hodnôt alebo skupín referenčných hodnôt zahrnúť do vyhlásenia o referenčnej hodnote podrobné vysvetlenie, ako je zabezpečené plnenie cieľa týkajúceho sa emisií uhlíka a/alebo dosiahnutie cieľov Parížskej dohody o zmene klímy.

Ak poskytovateľ referenčnej hodnoty poskytne referenčnú hodnotu podľa článku 3 ods. 1 bodov 23a a 23b, vyhlásenie o referenčnej hodnote pre túto referenčnú hodnotu bude obsahovať aj informácie o jej úplnom súlade s dlhodobým teplotným cieľom Parížskej dohody o zmene klímy, ktorý spočíva v udržaní zvyšovania globálneho otepľovania výrazne pod 2 °C v porovnaní s úrovňami v predindustriálnom období a vo vynakladaní úsilia o zastavenie zvyšovania teploty na 1,5 °C v porovnaní s úrovňami v predindustriálnom období.

2b. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 49 s cieľom bližšie určiť informácie uvedené v odseku 2a tohto článku s cieľom umožniť účastníkom trhu prijímať informované rozhodnutia a zabezpečiť technickú realizovateľnosť uvedeného odseku.

Komisia do 31. decembra 2019 predloží posúdenie vplyvu, aby bolo možné rozhodnúť o tom, kedy delegovaný akt nadobudne účinnosť, s cieľom poskytnúť správcom referenčných hodnôt dostatočný čas na dosiahnutie súladu s odsekom 2a. Tento delegovaný akt nadobudne účinnosť najneskôr 1. januára 2021.

2c. S ohľadom na rýchly vývoj klimatickej technológie je nevyhnutné, aby Komisia integrovala nové inovácie. Komisia preto do 31. decembra 2023 preskúma toto nariadenie a uverejní správu s analýzou vplyvu tohto nového nariadenia a novej klimatickej technológie s cieľom zosúladiť odvetvie finančných referenčných hodnôt so záväzkami prijatými v Parížskej dohode o zmene klímy, tak ako boli implementované do právnych predpisov Únie, ako aj s požiadavkami stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Európskej rady .../... o riadení energetickej únie*+. V prípade potreby sa táto správa doplní legislatívnym návrhom“.

____________________________

*  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../... o riadení energetickej únie, ktorým sa mení smernica 94/22/ES, smernica 98/70/ES, smernica 2009/31/ES, nariadenie (ES) č. 663/2009, nariadenie (ES) č. 715/2009, smernica 2009/73/ES, smernica Rady 2009/119/ES, smernica 2010/31/EÚ, smernica 2012/27/EÚ, smernica 2013/30/EÚ a smernica Rady (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. ...).

+  Ú. v. EÚ: Vložte do textu číslo smernice uvedenej v dokumente (2016/0375(COD)) a do poznámky pod čiarou vložte číslo, dátum a názov tejto smernice a odkaz na túto smernicu v úradnom vestníku.

4a.  Článok 49 sa nahrádza takto:

„1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoci prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 2, článku 13 ods. 2a, článku 19 ods. 2a, článku 20 ods. 6, článku 24 ods. 2, článku 27 ods. 2, článku 33 ods. 7, článku 51 ods. 6 a článku 54 ods. 3 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti pozmeňujúceho aktu]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 2, článku 13 ods. 2a, článku 19 ods. 2a, článku 20 ods. 6, článku 24 ods. 2, článku 27 ods. 2b, článku 33 ods. 7, článku 51 ods. 6 a článku 54 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 2, článku 13 ods. 2a, článku 19 ods. 2a, článku 20 ods. 6, článku 24 ods. 2, článku 27 ods. 2b, článku 33 ods. 7, článku 51 ods. 6 a článku 54 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

4b.  V článku 51 sa vkladá tento odsek:

„4a. Existujúcu referenčnú hodnotu označenú ako kritická referenčná hodnota vo vykonávacom akte prijatom Komisiou v súlade s článkom 20 tohto nariadenia, ktorá nesplní požiadavky na získanie povolenia v súlade s článkom 34 tohto nariadenia do 1. januára 2020, no ktorej ukončenie používania by malo dosah na finančnú stabilitu, možno používať do 31. decembra 2021.“

4c.  V článku 54 sa vkladá tento odsek:

„3a. Po nadobudnutí účinnosti komplexného a podrobného rámca pre udržateľné investície, ktorého prvým stavebným prvkom je [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení rámca na podporu udržateľných investícií], Komisia bez zbytočného odkladu uverejní správu o uskutočniteľnosti zahrnutia ustanovení o referenčnej hodnote udržateľnosti alebo referenčnej hodnote cieľov ESG do nariadenia (EÚ) 2016/1011 na základe rámca pre udržateľné investície. Túto správu zašle Európskemu parlamentu a Rade. V prípade potreby sa táto správa doplní legislatívnym návrhom.“;

5.  Dopĺňa sa text prílohy k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V záujme zabezpečenia konzistentnosti a právnej istoty v budúcnosti je nevyhnutné, aby po nadobudnutí účinnosti nariadenia EÚ o taxonómii boli tieto dva texty zosúladené.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament  Za Radu

predseda  predseda

PRÍLOHA

Referenčné hodnoty zmeny klímy a dodržiavania Parížskej dohody

Metodika pre referenčné hodnoty zmeny klímy

1.  Pri plnom rešpektovaní vyvíjajúceho sa charakteru ukazovateľov trvalej udržateľnosti a metód používaných na ich meranie musí správca nízkouhlíkovej referenčnej hodnoty formalizovať, zdokumentovať a zverejniť akúkoľvek metodiku použitú na výpočet referenčnej hodnoty, pričom uvedie tieto informácie a zároveň zabezpečí dôvernosť a ochranu nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) vymedzených v smernici (EÚ) 2016/943:

a)    zoznam podkladových aktív, ktoré sa používajú na výpočet referenčnej hodnoty;

b)  všetky kritéria a metódy vrátane výberových, vylučovacích a váhových koeficientov, metriky a náhrad použitých pri metodike pre referenčnú hodnotu;

c)  kritéria uplatnené s cieľom vylúčiť aktíva alebo spoločnosti, ktoré sú spojené s takou úrovňou uhlíkovej stopy alebo úrovňou zásob fosílnych palív, ktorá neumožňuje zaradenie do referenčnej hodnoty;

d)  kritériá a vedecky podložená metodika a výpočet postupu vedúceho k dekarbonizácii spojené s podkladovými aktívami v indexovom portfóliu;

▌h)  druh a zdroj vstupných údajov a to, ako sa používajú v rámci metodiky pre referenčnú hodnotu na určenie výberu alebo vylúčenia podkladových aktív ▌vrátane:

i)  emisií vyprodukovaných zdrojmi kontrolovanými touto spoločnosťou a spojených s podkladovými aktívami;

ii)  emisií zo spotreby kúpenej elektrickej energie, pary alebo iných zdrojov energie, ktoré boli vyprodukované v dodávateľskom reťazci spoločnosti a ktoré sú spojené s podkladovými aktívami;

iii)  emisií, ktoré sú dôsledkom činností spoločnosti alebo ktoréhokoľvek z jej podkladových aktív, avšak nie sú priamo kontrolované spoločnosťou, pričom zaradenie sa podľa dostupnosti údajov zváži len v prípade spoločností, ktoré určia takéto nepriame emisie alebo emisie rozsahu 3;

v)  skutočnosť, či sa v rámci vstupných údajov uplatňujú celosvetové normy, napríklad normy pracovnej skupiny pre finančné informácie súvisiace s klímou v rámci Rady pre finančnú stabilitu;

i)  celkové emisie uhlíka indexového portfólia ▌a odhadované vplyvy ▌stratégie sledovanej referenčnou hodnotou na zmiernenie zmeny klímy;

j)  dôvody pre prijatie konkrétnej stratégie alebo cieľa pre ▌metodiku a vysvetlenie dôvodov, pre ktoré je daná metodika vhodná na výpočet environmentálnych cieľov referenčnej hodnoty;

Metodika pre referenčné hodnoty dodržiavania Parížskej dohody

2.  Správcovia referenčnej hodnoty dodržiavania Parížskej dohody sú okrem povinností vzťahujúcich sa na správcu ▌referenčnej hodnoty zmeny klímy povinní zverejniť ▌vplyv v oblasti emisií uhlíka každého podkladového aktíva zahrnutého v referenčnej hodnote, ako aj uviesť vzorec alebo výpočet používaný na určenie toho, či emisie sú v súlade s dlhodobým teplotným cieľom Parížskej dohody o zmene klímy.

Zmeny metodiky

3.  Správcovia referenčných hodnôt zmeny klímy a dodržiavania Parížskej dohody prijmú a zverejnia v prospech používateľov postupy a dôvody pre akékoľvek navrhované podstatné zmeny vo svojej metodike. Tieto postupy musia byť v súlade s hlavným cieľom, podľa ktorého musia výpočty referenčných hodnôt nepretržite zodpovedať cieľom v oblasti zmeny klímy a dodržiavania Parížskej dohody. Týmito postupmi sa zabezpečí:

a)  oznámenie v dostatočnom časovom predstihu umožňujúcom používateľom analyzovať a pripomienkovať vplyv uvedených navrhovaných zmien, a to s prihliadnutím na výpočet zo strany správcov, v ktorom sa zohľadňujú celkové okolnosti;

b)  možnosť pre používateľov pripomienkovať uvedené zmeny a pre správcov odpovedať na tieto pripomienky, pričom tieto pripomienky musia byť prístupné pre všetkých používateľov na trhu po uplynutí akejkoľvek lehoty poskytnutej na konzultáciu, a to s výnimkou prípadu, keď pripomienkujúca osoba požadovala dôvernosť.

4.  Správcovia referenčných hodnôt zmeny klímy a dodržiavania Parížskej dohody pravidelne, pričom minimálne raz do roka, preskúmavajú svoje metodiky s cieľom zabezpečiť, aby spoľahlivo odrážali uvedené ciele, pričom musia mať zavedený postup na zohľadňovanie názorov všetkých relevantných používateľov.

(1)

* Pozmeňujúce návrhy: nový alebo zmenený text je vyznačený hrubou kurzívou; vypustenia sa označujú symbolom ▌.

(2)

  Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

(3)

  Ú. v. EÚ C , , s. .

(4)

  Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 4 – 18.

(5)

  COM(2016) 739 final.

(6)

  CO EUR 17, CONCL. 5.

(7)

  Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 4.

(8)

  COM(2018) 97 final.

(9)

  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“ (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171).

(10)

  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 z 8. júna 2016 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov, ktorým sa menia smernice 2008/48/ES a 2014/17/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 596/2014 (Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2016, s. 1).

(11)

  Odporúčanie Komisie 2013/179/EÚ z 9. apríla 2013 týkajúce sa používania metód na meranie a oznamovanie environmentálneho správania výrobkov a organizácií počas ich životného cyklu (Ú. v. EÚ L 124, 4.5.2013, s. 1).


STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (22.11.2018)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/1011, pokiaľ ide o nízkouhlíkové referenčné hodnoty a referenčné hodnoty pre kladný vplyv v oblasti emisií uhlíka

(COM(2018)0355 – C8-0209/2018 – 2018/0180(COD))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Adina-Ioana Vălean

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor vzal do úvahy tieto pozmeňujúce návrhy:

Pozmeňujúci návrh    1

Návrh nariadenia

Názov

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Návrh

Návrh

NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/1011, pokiaľ ide o nízkouhlíkové referenčné hodnoty a referenčné hodnoty pre kladný vplyv v oblasti emisií uhlíka

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/1011, pokiaľ ide o začleňovanie ukazovateľov udržateľnosti do metodiky referenčných hodnôto referenčné hodnoty pre kladný vplyv

(Text s významom pre EHP)

(Text s významom pre EHP)

Pozmeňujúci návrh    2

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 7

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(7)  Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/101130 sa vytvárajú jednotné pravidlá pre referenčné hodnoty v Únii a podporujú sa ním rôzne typy referenčných hodnôt. Čoraz väčší počet investorov uskutočňuje nízkouhlíkové investičné stratégie a využíva nízkouhlíkové referenčné hodnoty na posúdenie alebo meranie výkonnosti investičných portfólií.

(7)  Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/101130 sa vytvárajú jednotné pravidlá pre referenčné hodnoty v Únii a podporujú sa ním rôzne typy referenčných hodnôt. Čoraz väčší počet investorov uskutočňuje udržateľné investičné stratégie a využíva referenčné hodnoty na posúdenie alebo meranie výkonnosti investičných portfólií.

__________________

__________________

30 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 z 8. júna 2016 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov, ktorým sa menia smernice 2008/48/ES a 2014/17/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 596/2014 (Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2016, s. 1).

30 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 z 8. júna 2016 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov, ktorým sa menia smernice 2008/48/ES a 2014/17/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 596/2014 (Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2016, s. 1).

Pozmeňujúci návrh    3

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 8

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(8)  Skupinu nízkouhlíkových indexov tvorí v súčasnosti široké spektrum indexov. Uvedené nízkouhlíkové indexy sa používajú ako referenčné hodnoty pre investičné portfóliá a produkty, ktoré sa predávajú cezhranične. Kvalita a integrita nízkouhlíkových referenčných hodnôt má vplyv na účinné fungovanie vnútorného trhu pri širokom spektre individuálnych a kolektívnych investičných portfólií. Mnohé nízkouhlíkové indexy používané na meranie výkonnosti investičných portfólií, najmä v prípade oddelených investičných účtov a podnikov kolektívneho investovania, sa síce poskytujú v určitom členskom štáte, ale používajú ich správcovia portfólií a aktív v iných členských štátoch. Správcovia portfólií a aktív sa okrem toho často zabezpečujú proti rizikám spojeným s expozíciou voči vysokým emisiám uhlíka použitím referenčných hodnôt vytvorených v iných členských štátoch.

(8)  Skupinu nízkouhlíkových indexov alebo indexov udržateľnosti tvorí v súčasnosti široké spektrum indexov. Uvedené indexy sa používajú ako referenčné hodnoty pre investičné portfóliá a produkty, ktoré sa predávajú cezhranične. Kvalita a integrita referenčných hodnôt má vplyv na účinné fungovanie vnútorného trhu pri širokom spektre individuálnych a kolektívnych investičných portfólií. Mnohé nízkouhlíkové indexy a indexy udržateľnosti používané na meranie výkonnosti investičných portfólií, najmä v prípade oddelených investičných účtov a podnikov kolektívneho investovania, sa síce poskytujú v určitom členskom štáte, ale používajú ich správcovia portfólií a aktív v iných členských štátoch. Správcovia portfólií a aktív sa okrem toho často zabezpečujú proti rizikám spojeným s expozíciou voči vysokým emisiám uhlíka a environmentálnym rizikám použitím referenčných hodnôt vytvorených v iných členských štátoch.

Pozmeňujúci návrh    4

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 9

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(9)  Na trhu sa objavili rôzne kategórie nízkouhlíkových indexov s rozličnou úrovňou ambícií. Kým niektoré referenčné hodnoty sa zameriavajú na zníženie uhlíkovej stopy štandardného investičného portfólia, iné majú za cieľ vybrať iba prvky, ktoré prispievajú k dosiahnutiu cieľa na úrovni 2 °C stanoveného v Parížskej dohode o zmene klímy. Všetky tieto referenčné hodnoty sa napriek rozdielom v cieľoch a stratégiách bežne presadzujú ako nízkouhlíkové referenčné hodnoty.

(9)  Na trhu sa objavili rôzne kategórie indexov udržateľnosti s rozličnou úrovňou ambícií. Všetky tieto referenčné hodnoty sa napriek rozdielom v cieľoch a stratégiách bežne presadzujú ako referenčné hodnoty udržateľnosti.

Pozmeňujúci návrh    5

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 10 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(10a)  Expertná skupina Komisie na vysokej úrovni pre udržateľné financovanie dospela k záveru, že je potrebné lepšie zosúladiť referenčné hodnoty s udržateľnosťou a zohľadniť ich expozíciu voči rizikám udržateľnosti. Investori vyžadujú porovnateľné a komplexné informácie o environmentálnych rizikách a vplyve s cieľom posúdiť svoje portfóliá nad rámec expozície voči emisiám uhlíka. Úzke zameranie sa na expozíciu voči emisiám uhlíka by mohlo viesť k negatívnym účinkom presahovania prostredníctvom presmerovania investičných tokov k cieľom, ktoré prinášajú ďalšie environmentálne riziká. Správcovia referenčných hodnôt by preto mali zvážiť a zverejniť, do akej miery sa aspekty udržateľnosti (environmentálne, sociálne a správne) zohľadňujú v rámci metodiky pre referenčnú hodnotu.

Pozmeňujúci návrh    6

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 10 b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(10b)  Z toho dôvodu by mali všetci správcovia referenčných hodnôt do svojich metodík referenčných hodnôt začleniť kľúčové ukazovatele efektívneho využívania zdrojov, ktoré okrem emisií CO2 zahŕňajú aj ostatné emisie, vplyv na biologickú diverzitu, produkciu odpadu a využívanie energie, obnoviteľných zdrojov energie, surovín, vody a pôdy, stanovené Európskou komisiou v rámci monitorovania obehového hospodárstva, v akčnom pláne EÚ pre obehové hospodárstvo a v uznesení Európskeho parlamentu z 9. júla 2015 o efektívnom využívaní zdrojov: smerom k obehovému hospodárstvu.

Pozmeňujúci návrh    7

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 10 c (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(10c)  Ako navrhla expertná skupina Komisie na vysokej úrovni pre udržateľné financovanie, Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) by mal vo svojich usmerneniach k vyhláseniu o referenčnej hodnote zahrnúť odkazy na ciele environmentálneho, sociálneho a správneho dosahu (ciele ESG) a aspekty udržateľnosti. ESMA by spolu s Európskou poradnou skupinou pre finančné výkazníctvo (EFRAG) mali vypracovať usmernenia pre správcov referenčných hodnôt s cieľom začleniť ukazovatele obehového hospodárstva do metodík referenčných hodnôt.

Pozmeňujúci návrh    8

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 11

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(11)  Vzhľadom na absenciu harmonizovaného rámca na zabezpečenie presnosti a integrity hlavných kategórií nízkouhlíkových referenčných hodnôt používaných pri individuálnych alebo kolektívnych investičných portfóliách je pravdepodobné, že rozdiely v prístupoch jednotlivých členských štátov vytvoria prekážky pre bezproblémové fungovanie vnútorného trhu.

(11)  Vzhľadom na absenciu harmonizovaného rámca na zabezpečenie presnosti a integrity referenčných hodnôt používaných pri individuálnych alebo kolektívnych investičných portfóliách je pravdepodobné, že rozdiely v prístupoch jednotlivých členských štátov vytvoria prekážky pre bezproblémové fungovanie vnútorného trhu.

Pozmeňujúci návrh    9

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 12

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(12)  V záujme zachovania riadneho fungovania vnútorného trhu, ďalšieho zlepšenia podmienok jeho fungovania a zabezpečenia vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a investorov je preto vhodné upraviť nariadenie (EÚ) 2016/1011 s cieľom stanoviť regulačný rámec pre harmonizované nízkouhlíkové referenčné hodnoty na úrovni Únie.

(12)  V záujme zachovania riadneho fungovania vnútorného trhu, ďalšieho zlepšenia podmienok jeho fungovania a zabezpečenia vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a investorov je preto vhodné upraviť nariadenie (EÚ) 2016/1011 s cieľom stanoviť regulačný rámec pre začleňovanie ukazovateľov obehového hospodárstva do metodík referenčných hodnôt na úrovni Únie.

Pozmeňujúci návrh    10

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 13

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(13)  Okrem toho treba zaviesť jasné rozlišovanie medzi nízkouhlíkovými referenčnými hodnotami a referenčnými hodnotami pre kladný vplyv v oblasti emisií uhlíka. Zatiaľ čo podkladové aktíva zahrnuté v nízkouhlíkovej referenčnej hodnote by sa mali vybrať s cieľom znížiť emisie uhlíka indexového portfólia v porovnaní s materským indexom, index pre kladný vplyv v oblasti emisií uhlíka by mal obsahovať iba také zložky, ktorých úspory emisií uhlíka sú vyššie než ich emisie uhlíka.

(13)  Zatiaľ čo je nevyhnutné začleňovať ukazovatele obehového hospodárstva do všetkých metodík referenčných hodnôt, mala by sa zaviesť kategória referenčných hodnôt pre kladný vplyv. Podkladové aktíva zahrnuté v referenčnej hodnote pre kladný vplyv by mali obsahovať iba také zložky, ktorých čistý vplyv založený na harmonizovaných ukazovateľoch obehového hospodárstva je kladný.

Pozmeňujúci návrh    11

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 14

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(14)  Každá spoločnosť, ktorej aktíva sa vyberú ako podkladové aktíva referenčnej hodnoty pre kladný vplyv v oblasti emisií uhlíka, by mala ušetriť viac emisií uhlíka, než vyprodukuje, a tým kladne vplývať na životné prostredie. Správcovia aktív a portfólií, ktorí o sebe tvrdia, že uplatňujú investičnú stratégiu v súlade s Parížskou dohodou o zmene klímy, by preto mali používať referenčné hodnoty pre kladný vplyv v oblasti emisií uhlíka.

(14)  Každá spoločnosť, ktorej aktíva sa vyberú ako podkladové aktíva referenčnej hodnoty pre kladný vplyv by mala mať čistý kladný vplyv na životné prostredie. Správcovia aktív a portfólií, ktorí o sebe tvrdia, že uplatňujú udržateľnú investičnú stratégiu, by preto mali používať referenčné hodnoty pre kladný vplyv.

Pozmeňujúci návrh    12

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 15

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(15)  Mnoho správcov referenčných hodnôt tvrdí, že ich referenčné hodnoty sledujú ciele environmentálneho, sociálneho a správneho dosahu („ciele ESG“). Používatelia týchto referenčných hodnôt však nie vždy disponujú potrebnými informáciami o tom, v akom rozsahu sa uvedené ciele ESG zohľadňujú v metodike týchto správcov referenčných hodnôt. Okrem toho sú existujúce informácie často neúplné a neumožňujú účinné porovnanie na účely cezhraničných investícií. V záujme toho, aby účastníci trhu mohli robiť informované rozhodnutia, by správcovia referenčných hodnôt mali byť povinní zverejňovať, ako sa v ich metodike zohľadňujú faktory ESG pre každú referenčnú hodnotu alebo skupinu referenčných hodnôt, o ktorej tvrdia, že sleduje ciele ESG. Tieto informácie by sa takisto mali zverejniť vo vyhlásení o referenčnej hodnote. Táto povinnosť zverejnenia by sa nemala vzťahovať na správcov referenčných hodnôt, ktorí nepodporujú ani nezohľadňujú ciele ESG.

(15)  Používatelia referenčných hodnôt nie vždy disponujú potrebnými informáciami o tom, v akom rozsahu sa riziká ESG a vplyv ESG zohľadňujú v metodike správcov referenčných hodnôt. Okrem toho sú existujúce informácie často neúplné a neumožňujú účinné porovnanie na účely cezhraničných investícií. V záujme toho, aby účastníci trhu mohli robiť informované rozhodnutia, by všetci správcovia referenčných hodnôt mali byť povinní zverejňovať, akým spôsobom ich metodika zahŕňa ukazovatele obehového hospodárstva pre každú referenčnú hodnotu. Tieto informácie by sa mali zverejniť vo vyhlásení o referenčnej hodnote.

Pozmeňujúci návrh    13

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 16

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(16)  Z rovnakých dôvodov by správcovia nízkouhlíkových referenčných hodnôt, ako aj správcovia referenčných hodnôt pre kladný vplyv v oblasti emisií uhlíka mali uverejniť svoje metodiky použité na ich výpočet. Uvedené informácie by mali opisovať, ako sa vybrali podkladové aktíva, ako sa im priradila váha a ktoré aktíva a z akého dôvodu sa vylúčili. Správcovia referenčných hodnôt by takisto mali spresniť, ako sa nízkouhlíkové referenčné hodnoty odlišujú od podkladového materského indexu, najmä pokiaľ ide o uplatniteľné váhy, trhovú kapitalizáciu a finančnú výkonnosť podkladových aktív. Správca referenčnej hodnoty by na posúdenie toho, ako referenčná hodnota prispieva k dosiahnutiu environmentálnych cieľov, mal zverejniť spôsob, akým sa merali uhlíková stopa a úspory emisií uhlíka podkladových aktív, ich príslušné hodnoty vrátane celkovej uhlíkovej stopy referenčnej hodnoty, ako aj typ a zdroj použitých údajov. S cieľom umožniť správcom aktív zvoliť si najvhodnejšiu referenčnú hodnotu pre ich investičnú stratégiu by správcovia referenčných hodnôt mali vysvetliť logiku, na ktorej sú založené parametre ich metodiky, a vysvetliť, ako referenčná hodnota prispieva k plneniu environmentálnych cieľov vrátane jej vplyvu na zmiernenie zmeny klímy. Zverejnené informácie by mali obsahovať aj podrobnosti o periodicite preskúmania a použitom postupe.

(16)  Z rovnakých dôvodov by správcovia referenčných hodnôt pre kladný vplyv mali uverejniť svoje metodiky použité na ich výpočet. Uvedené informácie by mali opisovať, ako sa vybrali podkladové aktíva, ako sa im priradila váha a ktoré aktíva a z akého dôvodu sa vylúčili. Správcovia referenčných hodnôt by takisto mali spresniť, ako sa referenčné hodnoty pre kladný vplyv odlišujú od podkladového materského indexu, najmä pokiaľ ide o uplatniteľné váhy, trhovú kapitalizáciu a finančnú výkonnosť podkladových aktív. Správca referenčnej hodnoty by na posúdenie toho, ako referenčná hodnota prispieva k dosiahnutiu environmentálnych cieľov, mal zverejniť spôsob, akým sa merali environmentálny vplyv a riziká podkladových aktív, ich príslušné hodnoty vrátane celkovej environmentálnej stopy referenčnej hodnoty, ako aj typ a zdroj použitých údajov. S cieľom umožniť správcom aktív zvoliť si najvhodnejšiu referenčnú hodnotu pre ich investičnú stratégiu by správcovia referenčných hodnôt mali vysvetliť logiku, na ktorej sú založené parametre ich metodiky, a vysvetliť, ako referenčná hodnota prispieva k plneniu environmentálnych cieľov. Zverejnené informácie by mali obsahovať aj podrobnosti o periodicite preskúmania a použitom postupe.

Pozmeňujúci návrh    14

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 17

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(17)  Správca referenčných hodnôt pre kladný vplyv v oblasti emisií uhlíka by mal okrem toho zverejniť kladný vplyv v oblasti emisií uhlíka pre každé podkladové aktívum zahrnuté do uvedených referenčných hodnôt a špecifikovať metódu použitú na určenie toho, či úspory emisií presahujú uhlíkovú stopu investičného aktíva.

(17)  Správca referenčných hodnôt pre kladný vplyv by mal okrem toho zverejniť kladný environmentálny vplyv pre každé podkladové aktívum zahrnuté do uvedených referenčných hodnôt a špecifikovať metódu použitú na určenie toho, či je čistý environmentálny vplyv kladný.

Pozmeňujúci návrh    15

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 18

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(18)  V záujme zabezpečenia nepretržitého dodržiavania vybraných cieľov v oblasti zmiernenia zmeny klímy by správcovia nízkouhlíkových referenčných hodnôt a referenčných hodnôt pre kladný vplyv v oblasti emisií uhlíka mali pravidelne preskúmavať svoje metodiky a informovať používateľov o uplatniteľných postupoch pri akejkoľvek podstatnej zmene. Pri zavádzaní podstatnej zmeny by správcovia referenčných hodnôt mali zverejniť dôvody tejto zmeny a vysvetliť, ako je táto zmena v súlade s pôvodnými cieľmi referenčných hodnôt.

(18)  V záujme zabezpečenia presnosti informácií poskytovaných investorom by správcovia referenčných hodnôt pre kladný vplyv mali pravidelne preskúmavať svoje metodiky a informovať používateľov o uplatniteľných postupoch pri akejkoľvek podstatnej zmene. Pri zavádzaní podstatnej zmeny by správcovia referenčných hodnôt mali zverejniť dôvody tejto zmeny a vysvetliť, ako je táto zmena v súlade s pôvodnými cieľmi referenčných hodnôt.

Pozmeňujúci návrh    16

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 19

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(19)  S cieľom posilniť transparentnosť a zabezpečiť primeranú úroveň harmonizácie by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie mala delegovať na Komisiu, aby bližšie určila minimálny obsah povinností zverejňovania, ktoré by sa mali vzťahovať na správcov referenčných hodnôt, ktorí zohľadňujú ciele ESG, a aby určila minimálne normy pre harmonizáciu metodiky nízkouhlíkových referenčných hodnôt a referenčných hodnôt pre kladný vplyv v oblasti emisií uhlíka vrátane metódy na výpočet emisií uhlíka a úspor emisií uhlíka spojených s podkladovými aktívami s prihliadnutím na metódy environmentálnej stopy výrobkov a environmentálnej stopy organizácií vymedzené v bode 2 písm. a) a b) odporúčania Komisie 2013/179/EÚ31. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým v záujme zaistenia rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty poskytujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú stály prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa venujú príprave delegovaných aktov.

(19)  S cieľom posilniť transparentnosť a zabezpečiť primeranú úroveň harmonizácie by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, aby bližšie určila minimálny obsah povinností zverejňovania, ktoré by sa mali vzťahovať na správcov referenčných hodnôt, a aby určila minimálne normy pre harmonizáciu začleňovania ukazovateľov obehového hospodárstva do metodiky referenčných hodnôt vrátane metódy na výpočet čistého environmentálneho vplyvu spojenej s podkladovými aktívami s prihliadnutím na metódy environmentálnej stopy výrobkov a environmentálnej stopy organizácií vymedzené v bode 2 písm. a) a b) odporúčania Komisie 2013/179/EÚ31, ako aj na ukazovatele obehového hospodárstva stanovené Komisiou v platforme na monitorovanie obehového hospodárstva a v akčnom pláne pre obehové hospodárstvo. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým v záujme zaistenia rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty poskytujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú stály prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa venujú príprave delegovaných aktov.

__________________

__________________

31 Odporúčanie Komisie 2013/179/EÚ z 9. apríla 2013 týkajúce sa používania metód na meranie a oznamovanie environmentálneho správania výrobkov a organizácií počas ich životného cyklu (Ú. v. EÚ L 124, 4.5.2013, s. 1).

31 Odporúčanie Komisie 2013/179/EÚ z 9. apríla 2013 týkajúce sa používania metód na meranie a oznamovanie environmentálneho správania výrobkov a organizácií počas ich životného cyklu (Ú. v. EÚ L 124, 4.5.2013, s. 1).

Pozmeňujúci návrh    17

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 1

Nariadenie (EÚ) č. 2016/1011

Článok 3 – odsek 1 – bod 23a

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(23a)  „nízkouhlíková referenčná hodnota“ je referenčná hodnota, ktorej podkladové aktíva sa na účely bodu 1 písm. b) podbodu ii) tohto odseku vyberajú tak, aby výsledné referenčné portfólio malo menej emisií uhlíka v porovnaní s aktívami tvoriacimi štandardnú, kapitálom váženú referenčnú hodnotu, a ktorá sa vytvára v súlade s normami stanovenými v delegovaných aktoch uvedených v článku 19a ods. 2;

(23a)  „referenčná hodnota pre kladný environmentálny vplyv“ je referenčná hodnota, ktorej podkladové aktíva sa na účely bodu 1 písm. b) podbodu ii) tohto odseku vyberajú na základe ich čistej kladnej environmentálnej stopy a ktorá sa vytvára v súlade s normami stanovenými v delegovaných aktoch uvedených v článku 19a ods. 2;

Pozmeňujúci návrh    18

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 1

Nariadenie (EÚ) č. 2016/1011

Článok 3 – odsek 1 – bod 23b

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(23b)  „referenčná hodnota pre kladný vplyv v oblasti emisií uhlíka“ je referenčná hodnota, ktorej podkladové aktíva sa na účely bodu 1 písm. b) podbodu ii) tohto odseku vyberajú podľa toho, že ich úspory emisií uhlíka presahujú uhlíkovú stopu aktíva, a ktorá sa vytvára v súlade s normami stanovenými v delegovaných aktoch uvedených v článku 19a ods. 2.

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh    19

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno a

Nariadenie (EÚ) č. 2016/1011

Článok 13 – odsek 1 – písmeno d

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

d)  vysvetlenie toho, ako hlavné prvky metodiky stanovené v písmene a) odzrkadľujú environmentálne, sociálne a správne faktory (ESG) pre každú referenčnú hodnotu alebo skupinu referenčných hodnôt, ktoré sledujú alebo zohľadňujú ciele ESG.

d)  vysvetlenie toho, ako hlavné prvky metodiky stanovené v písmene a) odzrkadľujú environmentálne, sociálne a správne faktory (ESG) vrátane kľúčových ukazovateľov obehového hospodárstva, akými sú emisie CO2, ostatné emisie, vplyv na biologickú diverzitu, produkcia odpadu a využívanie energie, obnoviteľných zdrojov energie, surovín, vody a pôdy, stanovených rámcom monitorovania obehového hospodárstva Komisie.

Pozmeňujúci návrh    20

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno b

Nariadenie (EÚ) č. 2016/1011

Článok 13 – odsek 2a

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2a.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 49 s cieľom bližšie určiť minimálny obsah vysvetlenia uvedeného v odseku 1 písm. d).

2a.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 49 s cieľom bližšie určiť minimálny obsah vysvetlenia uvedeného v odseku 1 písm. d) a aktualizovať usmernenia k vyhláseniu o referenčnej hodnote uvedenému v článku 27 ods. 2a, aby obsahovali odkazy na ESG a aspekty udržateľnosti.

Pozmeňujúci návrh    21

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 3

Nariadenie (EÚ) č. 2016/1011

Hlava III – kapitola 3a – názov

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Nízkouhlíkové referenčné hodnoty a referenčné hodnoty pre kladný vplyv v oblasti emisií uhlíka

Referenčné hodnoty pre kladný environmentálny vplyv

Pozmeňujúci návrh    22

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 3

Nariadenie (EÚ) č. 2016/1011

Článok 19a – odsek 1

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(1)  Požiadavky stanovené v prílohe III sa uplatňujú na poskytovanie nízkouhlíkových referenčných hodnôt alebo referenčných hodnôt pre kladný vplyv v oblasti emisií uhlíka a na prispievanie k nim ako doplnok alebo náhrada požiadaviek hláv II, III a IV.

1.  Požiadavky stanovené v prílohe III sa uplatňujú na poskytovanie referenčných hodnôt pre kladný environmentálny vplyv a na prispievanie k nim ako doplnok alebo náhrada požiadaviek hláv II, III a IV.

Pozmeňujúci návrh    23

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 3

Nariadenie (EÚ) č. 2016/1011

Článok 19a – odsek 2 – úvodná časť

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(2)  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 49 s cieľom bližšie určiť minimálne normy pre nízkouhlíkové referenčné hodnoty a referenčné hodnoty pre kladný vplyv v oblasti emisií uhlíka vrátane:

(2)  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 49 s cieľom bližšie určiť minimálne normy pre referenčné hodnoty pre kladný environmentálny vplyv v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z Parížskej dohody, ako boli zavedené do právnych predpisov Únie, vrátane:

Pozmeňujúci návrh    24

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 3

Nariadenie (EÚ) č. 2016/1011

Článok 19a – odsek 2 – písmeno c

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

c)  metódy na výpočet emisií uhlíka a úspor emisií uhlíka spojených s podkladovými aktívami.

c)  metódy na výpočet emisií uhlíka, ostatných emisií, vplyvu na biologickú diverzitu, produkcie odpadu a využívania energie, obnoviteľných zdrojov energie, surovín, vody a pôdy spojených s podkladovými aktívami.

Pozmeňujúci návrh    25

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 4

Nariadenie (EÚ) č. 2016/1011

Článok 27 – odsek 2a

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2a.  Vyhlásenie o referenčnej hodnote obsahuje pre každú požiadavku uvedenú v odseku 2 vysvetlenie toho, ako sa odzrkadľujú environmentálne, sociálne a správne faktory v jednotlivých poskytnutých a uverejnených referenčných hodnotách alebo skupinách referenčných hodnôt, ktoré sledujú alebo zohľadňujú ciele ESG.

2a.  Vyhlásenie o referenčnej hodnote obsahuje pre každú požiadavku uvedenú v odseku 2 vysvetlenie toho, ako sa odzrkadľujú environmentálne, sociálne a správne faktory v jednotlivých poskytnutých a uverejnených referenčných hodnotách alebo skupinách referenčných hodnôt.

Pozmeňujúci návrh    26

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1 – bod 4

Nariadenie (EÚ) č. 2016/1011

Článok 27 – odsek 2b

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2b.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 49 s cieľom bližšie určiť informácie uvedené v odseku 2a.

2b.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 49 s cieľom bližšie určiť informácie uvedené v odseku 2a a aktualizovať usmernenia k vyhláseniu o referenčnej hodnote, aby obsahovali odkazy na ESG a aspekty udržateľnosti.

Pozmeňujúci návrh    27

Návrh nariadenia

Príloha I – podnadpis 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Nízkouhlíkové referenčné hodnoty a referenčné hodnoty pre kladný vplyv v oblasti emisií uhlíka

Referenčné hodnoty pre kladný vplyv

Pozmeňujúci návrh    28

Návrh nariadenia

Príloha I – podnadpis 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Metodika pre nízkouhlíkové referenčné hodnoty

Metodika pre referenčné hodnoty pre kladný vplyv

Pozmeňujúci návrh    29

Návrh nariadenia

Príloha I – bod 1 – úvodná časť

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.  Správca nízkouhlíkovej referenčnej hodnoty je povinný formalizovať, zdokumentovať a zverejniť akúkoľvek metodiku použitú na výpočet nízkouhlíkových referenčných hodnôt, pričom uvedie:

1.  Správca referenčnej hodnoty pre kladný vplyv je povinný formalizovať, zdokumentovať a zverejniť akúkoľvek metodiku použitú na výpočet ukazovateľov obehového hospodárstva, pričom uvedie:

Pozmeňujúci návrh    30

Návrh nariadenia

Príloha I – bod 1 – písmeno a

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

a)  zoznam podkladových aktív, ktoré sa používajú na výpočet nízkouhlíkovej referenčnej hodnoty;

a)  zoznam podkladových aktív, ktoré sa používajú na výpočet čistého kladného vplyvu;

Pozmeňujúci návrh    31

Návrh nariadenia

Príloha I – bod 1 – písmeno c

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

c)  kritéria uplatnené s cieľom vylúčiť aktíva alebo spoločnosti, ktoré sú spojené s takou úrovňou uhlíkovej stopy alebo úrovňou zásob fosílnych palív, ktorá neumožňuje zaradenie do nízkouhlíkovej referenčnej hodnoty;

c)  kritéria uplatnené s cieľom vylúčiť aktíva alebo spoločnosti, ktoré majú čistý záporný environmentálny vplyv a z toho dôvodu ich nemožno zaradiť do referenčnej hodnoty pre kladný vplyv;

Pozmeňujúci návrh    32

Návrh nariadenia

Príloha I – bod 1 – písmeno d

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

d)  kritériá a metódy týkajúce sa spôsobu, akým sa prostredníctvom nízkouhlíkovej referenčnej hodnoty meria uhlíková stopa a úspory emisií uhlíka spojené s podkladovými aktívami v indexovom portfóliu;

d)  kritériá a metódy týkajúce sa spôsobu, akým sa prostredníctvom referenčnej hodnoty pre kladný vplyv meria environmentálny vplyv spojený s podkladovými aktívami v indexovom portfóliu;

Pozmeňujúci návrh    33

Návrh nariadenia

Príloha I – bod 1 – písmeno e

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

e)  odchýlka medzi nízkouhlíkovou referenčnou hodnotou a materským indexom;

e)  odchýlka medzi referenčnou hodnotou pre kladný vplyv a materským indexom;

Pozmeňujúci návrh    34

Návrh nariadenia

Príloha I – bod 1 – písmeno f

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

f)  kladné opätovné váženie nízkouhlíkových aktív zahrnutých v nízkouhlíkovej referenčnej hodnote oproti materskému indexu a vysvetlenie dôvodov, pre ktoré je toto opätovné váženie potrebné s cieľom zohľadniť vybrané ciele nízkouhlíkovej referenčnej hodnoty;

f)  kladné opätovné váženie aktív s kladným environmentálnym vplyvom zahrnutých v referenčnej hodnote oproti materskému indexu a vysvetlenie dôvodov, pre ktoré je toto opätovné váženie potrebné s cieľom zohľadniť vybrané ciele referenčnej hodnoty pre kladný vplyv;

Pozmeňujúci návrh    35

Návrh nariadenia

Príloha I – bod 1 – písmeno g

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

g)  pomer medzi trhovou hodnotou cenných papierov, ktoré sú zahrnuté v nízkouhlíkovej referenčnej hodnote, a trhovou hodnotou cenných papierov zahrnutých v materskom indexe;

g)  pomer medzi trhovou hodnotou cenných papierov, ktoré sú zahrnuté v referenčnej hodnote pre kladný vplyv, a trhovou hodnotou cenných papierov zahrnutých v materskom indexe;

Pozmeňujúci návrh    36

Návrh nariadenia

Príloha I – bod 1 – písmeno h – úvodná časť

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

h)  typ a zdroj vstupných údajov použitých na výber aktív alebo spoločností vhodných pre nízkouhlíkovú referenčnú hodnotu vrátane nižšie uvedeného:

h)  typ a zdroj vstupných údajov použitých na výber aktív alebo spoločností vhodných pre referenčnú hodnotu pre kladný vplyv vrátane nižšie uvedeného:

Pozmeňujúci návrh    37

Návrh nariadenia

Príloha I – bod 1 – písmeno h – bod v a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

va)  vplyv na základe iných ukazovateľov obehového hospodárstva, stanovených Komisiou v rámci monitorovania obehového hospodárstva a v akčnom pláne EÚ pre obehovú ekonomiku vrátane vplyvu na biologickú diverzitu, produkciu odpadu a využívanie energie, obnoviteľných zdrojov energie, surovín, vody a pôdy.

Pozmeňujúci návrh    38

Návrh nariadenia

Príloha I – bod 1 – písmeno i

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

i)  celková expozícia indexového portfólia voči uhlíkovej stopeodhadované vplyvy nízkouhlíkovej stratégie sledovanej referenčnou hodnotou na zmiernenie zmeny klímy;

i)  celková expozícia indexového portfólia voči čistému environmentálnemu vplyvuodhadovaný environmentálny vplyv stratégie sledovanej referenčnou hodnotou na zmiernenie zmeny klímy;

Pozmeňujúci návrh    39

Návrh nariadenia

Príloha I – bod 1 – písmeno j

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

j)  dôvody pre prijatie konkrétnej stratégie alebo cieľa pre nízkouhlíkovú metodiku a vysvetlenie dôvodov, pre ktoré je daná metodika vhodná na výpočet nízkouhlíkových cieľov referenčnej hodnoty;

j)  dôvody pre prijatie konkrétnej stratégie alebo konkrétneho cieľa udržateľnosti pre environmentálnu metodiku a vysvetlenie dôvodov, pre ktoré je daná metodika vhodná na výpočet cieľov referenčnej hodnoty súvisiacich s environmentálnym vplyvom a udržateľnosťou;

Pozmeňujúci návrh    40

Návrh nariadenia

Príloha I – podnadpis 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Metodika pre referenčné hodnoty pre kladný vplyv v oblasti emisií uhlíka

Ďalšia metodika pre referenčné hodnoty pre kladný vplyv

Pozmeňujúci návrh    41

Návrh nariadenia

Príloha I – bod 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2.  Správcovia referenčnej hodnoty pre kladný vplyv v oblasti emisií uhlíka sú okrem povinností vzťahujúcich sa na správcu nízkouhlíkovej referenčnej hodnoty povinní zverejniť kladný vplyv v oblasti emisií uhlíka každého podkladového aktíva zahrnutého v referenčnej hodnote, ako aj uviesť vzorec alebo výpočet používaný na určenie toho, či úspory emisií prekračujú uhlíkovú stopu investičných aktív alebo spoločnosti („podiel kladného vplyvu v oblasti emisií uhlíka“).

2.  Správcovia referenčnej hodnoty pre kladný vplyv sú okrem povinností uvedených vyššie povinní zverejniť kladný environmentálny vplyv každého podkladového aktíva zahrnutého v referenčnej hodnote, ako aj uviesť vzorec alebo výpočet používaný na určenie čistého vplyvu.

Pozmeňujúci návrh    42

Návrh nariadenia

Príloha I – bod 3 – úvodná časť

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3.  Správcovia nízkouhlíkových referenčných hodnôt a referenčných hodnôt pre kladný vplyv v oblasti emisií uhlíka prijmú a zverejnia v prospech používateľov postupy a dôvody pre akékoľvek navrhované podstatné zmeny vo svojej metodike. Tieto postupy musia byť v súlade s hlavným cieľom, podľa ktorého musia výpočty referenčných hodnôt nepretržite zodpovedať cieľom, ktorými je dosiahnutie zníženia emisií uhlíka alebo kladného vplyvu v oblasti emisií uhlíka. Týmito postupmi sa zabezpečí:

3.  Správcovia referenčných hodnôt pre kladný vplyv prijmú a zverejnia v prospech používateľov postupy a dôvody pre akékoľvek navrhované podstatné zmeny vo svojej metodike. Tieto postupy musia byť v súlade s hlavným cieľom, podľa ktorého musia výpočty referenčných hodnôt nepretržite zodpovedať cieľu, ktorým je dosiahnutie čistého kladného vplyvu. Týmito postupmi sa zabezpečí:

Pozmeňujúci návrh    43

Návrh nariadenia

Príloha I – bod 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

4.  Správcovia nízkouhlíkových referenčných hodnôt a referenčných hodnôt pre kladný vplyv v oblasti emisií uhlíka pravidelne preskúmavajú svoje metodiky s cieľom zabezpečiť, aby spoľahlivo odrážali relevantné ciele, ktorými je dosiahnutie zníženia emisií uhlíka alebo kladného vplyvu v oblasti emisií uhlíka, pričom musia mať zavedený postup na zohľadňovanie názorov relevantných používateľov.

4.  Správcovia referenčných hodnôt pre kladný vplyv pravidelne preskúmavajú svoje metodiky s cieľom zabezpečiť, aby spoľahlivo odrážali uvedené ciele, pričom musia mať zavedený postup na zohľadňovanie názorov relevantných používateľov.

POSTUP VÝBORU POŽIADANÉHO O STANOVISKO

Názov

Nízkouhlíkové referenčné hodnoty a referenčné hodnoty pre kladný vplyv v oblasti emisií uhlíka.

Referenčné čísla

COM(2018)0355 – C8-0209/2018 – 2018/0180(COD)

Gestorský výbor

       dátum oznámenia na schôdzi

ECON

5.7.2018

 

 

 

Výbor požiadaný o stanovisko

       dátum oznámenia na schôdzi

ENVI

5.7.2018

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko

       dátum vymenovania

Adina-Ioana Vălean

21.6.2018

Dátum prijatia

20.11.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

28

18

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Affronte, Pilar Ayuso, Zoltán Balczó, Catherine Bearder, Ivo Belet, Biljana Borzan, Paul Brannen, Nessa Childers, Birgit Collin-Langen, Seb Dance, Mark Demesmaeker, Bas Eickhout, Francesc Gambús, Gerben-Jan Gerbrandy, Jens Gieseke, Julie Girling, Sylvie Goddyn, Françoise Grossetête, Benedek Jávor, Karin Kadenbach, Urszula Krupa, Giovanni La Via, Jo Leinen, Peter Liese, Valentinas Mazuronis, Susanne Melior, Miroslav Mikolášik, Massimo Paolucci, Gilles Pargneaux, Bolesław G. Piecha, John Procter, Julia Reid, Frédérique Ries, Annie Schreijer-Pierik, Adina-Ioana Vălean, Jadwiga Wiśniewska

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Cristian-Silviu Buşoi, Nicola Caputo, Michel Dantin, Martin Häusling, Gesine Meissner, Tilly Metz, Ulrike Müller, Sirpa Pietikäinen, Carlos Zorrinho

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Mercedes Bresso, Innocenzo Leontini, Olle Ludvigsson, Ana Miranda

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

28

+

ALDE

Catherine Bearder, Gerben-Jan Gerbrandy, Valentinas Mazuronis, Gesine Meissner, Ulrike Müller, Frédérique Ries

NI

Zoltán Balczó

PPE

Innocenzo Leontini, Sirpa Pietikäinen

S&D

Biljana Borzan, Paul Brannen, Mercedes Bresso, Nicola Caputo, Nessa Childers, Seb Dance, Karin Kadenbach, Jo Leinen, Olle Ludvigsson, Susanne Melior, Massimo Paolucci, Gilles Pargneaux, Carlos Zorrinho

VERTS/ALE

Marco Affronte, Bas Eickhout, Martin Häusling, Benedek Jávor, Tilly Metz, Ana Miranda

18

-

ECR

Urszula Krupa, Bolesław G. Piecha, Jadwiga Wiśniewska

EFDD

Julia Reid

PPE

Pilar Ayuso, Ivo Belet, Cristian-Silviu Buşoi, Birgit Collin-Langen, Michel Dantin, Francesc Gambús, Jens Gieseke, Julie Girling, Françoise Grossetête, Esther Herranz García, Giovanni La Via, Peter Liese, Miroslav Mikolášik, Annie Schreijer-Pierik, Adina-Ioana Vălean

3

0

ECR

Mark Demesmaeker, John Procter

EFDD

Sylvie Goddyn

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


POSTUP – GESTORSKÝ VÝBOR

Názov

Nízkouhlíkové referenčné hodnoty a referenčné hodnoty pre kladný vplyv v oblasti emisií uhlíka

Referenčné čísla

COM(2018)0355 – C8-0209/2018 – 2018/0180(COD)

Dátum predloženia v EP

24.5.2018

 

 

 

Gestorský výbor

       dátum oznámenia na schôdzi

ECON

5.7.2018

 

 

 

Výbory požiadané o stanovisko

       dátum oznámenia na schôdzi

ENVI

5.7.2018

ITRE

5.7.2018

 

 

Bez predloženia stanoviska

       dátum rozhodnutia

ITRE

18.6.2018

 

 

 

Spravodajcovia

       dátum vymenovania

Neena Gill

31.5.2018

 

 

 

Prerokovanie vo výbore

18.10.2018

19.11.2018

 

 

Dátum prijatia

13.12.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

42

1

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Hugues Bayet, Pervenche Berès, Jonás Fernández, Stefan Gehrold, Sven Giegold, Neena Gill, Roberto Gualtieri, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Danuta Maria Hübner, Petr Ježek, Barbara Kappel, Georgios Kyrtsos, Philippe Lamberts, Bernd Lucke, Olle Ludvigsson, Ivana Maletić, Gabriel Mato, Costas Mavrides, Alex Mayer, Ana Miranda, Caroline Nagtegaal, Luděk Niedermayer, Ralph Packet, Dariusz Rosati, Anne Sander, Martin Schirdewan, Molly Scott Cato, Pedro Silva Pereira, Peter Simon, Theodor Dumitru Stolojan, Kay Swinburne, Ramon Tremosa i Balcells, Marco Valli, Miguel Viegas, Jakob von Weizsäcker, Marco Zanni

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Matt Carthy, Mady Delvaux, Manuel dos Santos, Ramón Jáuregui Atondo, Syed Kamall, Lieve Wierinck

Dátum predloženia

20.12.2018


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

42

+

ALDE

Petr Ježek, Caroline Nagtegaal, Ramon Tremosa i Balcells, Lieve Wierinck

ECR

Syed Kamall, Bernd Lucke, Ralph Packet, Kay Swinburne

EFDD

Marco Valli

ENF

Barbara Kappel

GUE/NGL

Matt Carthy, Martin Schirdewan, Miguel Viegas

PPE

Stefan Gehrold, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Danuta Maria Hübner, Georgios Kyrtsos, Ivana Maletić, Gabriel Mato, Luděk Niedermayer, Dariusz Rosati, Anne Sander, Theodor Dumitru Stolojan

S&D

Hugues Bayet, Pervenche Berès, Mady Delvaux, Jonás Fernández, Neena Gill, Roberto Gualtieri, Ramón Jáuregui Atondo, Olle Ludvigsson, Costas Mavrides, Alex Mayer, Manuel dos Santos, Pedro Silva Pereira, Peter Simon, Jakob von Weizsäcker

VERTS/ALE

Sven Giegold, Philippe Lamberts, Ana Miranda, Molly Scott Cato

1

-

ENF

Marco Zanni

0

0

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 11. januára 2019Právne oznámenie