Postup : 2018/2152(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0003/2019

Predkladané texty :

A8-0003/2019

Rozpravy :

PV 30/01/2019 - 26
CRE 30/01/2019 - 26

Hlasovanie :

PV 31/01/2019 - 9.9
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0054

SPRÁVA     
PDF 218kWORD 66k
10.1.2019
PE 627.568v02-00 A8-0003/2019

o výročnej správe za rok 2017 o ochrane finančných záujmov Európskej únie – boj proti podvodom

(2018/2152(INI))

Výbor pre kontrolu rozpočtu

Spravodajca: Marian-Jean Marinescu

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENV GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o výročnej správe za rok 2017 o ochrane finančných záujmov Európskej únie – boj proti podvodom

(2018/2152(INI))

Európsky parlament,

  so zreteľom na článok 310 ods. 6 a článok 325 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na svoje uznesenia o predchádzajúcich výročných správach Komisie a Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 3. septembra 2018 s názvom 29. výročná správa o ochrane finančných záujmov Európskej únie a boji proti podvodom (2017) (COM(2018)0553) a sprievodné pracovné dokumenty útvarov ((SWD(2018)0381), (SWD(2018)0382), (SWD(2018)0383), (SWD(2018)0384), (SWD(2018)0385) a (SWD(2018)0386)),

–  so zreteľom na správu úradu OLAF za rok 2017(1) a na správu o činnosti dozorného výboru úradu OLAF za rok 2017,

– so zreteľom na stanovisko Európskeho dvora audítorov č. 8/2018 z 22. novembra 2018 k návrhu Komisie z 23. mája 2018 na zmenu nariadenia o úrade OLAF č. 883/2013, pokiaľ ide o spoluprácu s Európskou prokuratúrou a účinnosť vyšetrovaní úradu OLAF,

–  so zreteľom na výročnú správu Európskeho dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2017 spolu s odpoveďami inštitúcií,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013(2) z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a na jeho strednodobé preskúmanie uverejnené Komisiou 2. októbra 2017 (COM(2017)0589),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2017/1371(3) z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (smernica o ochrane finančných záujmov),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939(4) z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012(5) z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia rady (ES, Euratom) č. 1605/2002,

–  so zreteľom na správu z roku 2015 s názvom Štúdia o kvantifikácii a analýze výpadku príjmov z DPH v členských štátoch EÚ, ktorej vypracovanie zadala Komisia, a na oznámenie Komisie zo 7. apríla 2016 o akčnom pláne v oblasti DPH: K jednotnému priestoru EÚ v oblasti DPH - čas rozhodnúť sa (COM(2016)0148),

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-105/14(6), Trestné konanie proti Tariccovi a iným,

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/17(7), Trestné konanie proti proti M. A. S. a M. B.,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2017 o úlohe oznamovateľov v ochrane finančných záujmov EÚ(8),

–  so zreteľom na správu z 12. mája 2017 o pokroku pri vykonávaní oznámenia Komisie „Posilnenie boja proti pašovaniu cigariet a iným formám nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami – Komplexná stratégia EÚ“ (COM(2013)0324) zo 6. júna 2013) (COM(2017)0235),

– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. júna 2011 s názvom Boj proti korupcii v EÚ (COM(2011)0308),

–  so zreteľom na správu koordinovanú úradom OLAF s názvom Podvod vo verejnom obstarávaní – Zber červených indikátorov a osvedčených postupov, ktorá bola zverejnená 20. decembra 2017, a na príručku úradu OLAF z roku 2017 s názvom Oznamovanie nezrovnalostí v zdieľanom hospodárení,

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES,

– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2018 o ochrane finančných záujmov EÚ – vymáhanie finančných prostriedkov a aktív od tretích krajín v prípadoch podvodu(9),

– so zreteľom na správu Komisie o boji proti korupcii v EÚ z 3. februára 2014 (COM(2014)0038),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 19/2017 s názvom Dovozné postupy: nedostatky v právnom rámci a neúčinné vykonávanie ovplyvňujú finančné záujmy EÚ,

– so zreteľom na stanovisko Európskeho dvora audítorov č. 9/2018 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje program EÚ pre boj proti podvodom,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Moderný rozpočet pre Úniu, ktorá chráni, posilňuje a obraňuje. Viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027 (COM(2018)0321),

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. októbra 2018 o boji proti colným podvodom a ochrane vlastných zdrojov EÚ(10),

– so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 26/2018 z 10. októbra 2018 s názvom Sled oneskorení pri vytváraní colných IT systémov: čo ich spôsobilo?,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0003/2019),

A.  keďže členské štáty a Komisia de jure spoločne zodpovedajú za plnenie 74 % rozpočtu Únie na rok 2017; keďže však členské štáty de facto vynakladajú tieto zdroje a Komisia je zodpovedná za dohľad nad nimi prostredníctvom svojich kontrolných mechanizmov;

B.  keďže riadne hospodárenie s verejnými výdavkami a ochrana finančných záujmov EÚ by mali byť kľúčovými prvkami politiky EÚ, aby sa posilnila dôvera občanov tým, že sa zabezpečí riadne a účelné využívanie ich peňazí;

C.  keďže v článku 310 ods. 6 ZFEÚ sa uvádza, že „Únia a členské štáty bojujú v súlade s článkom 325 proti podvodom a akýmkoľvek iným protiprávnym konaniam, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie“;

D.  keďže dosiahnutie dobrej výkonnosti so zjednodušením procesov zahŕňa pravidelné hodnotenie vstupov, výstupov, výsledkov a vplyvov v rámci auditov výkonnosti;

E.  keďže sa treba primerane zaoberať rôznorodosťou právnych a administratívnych systémov členských štátov s cieľom vyriešiť nezrovnalosti a bojovať proti podvodom; keďže Komisia by preto mala zintenzívniť svoje úsilie, aby zaistila, že boj proti podvodom sa bude realizovať účinne a poskytne hmatateľnejšie a uspokojivejšie výsledky;

F.  keďže podľa článku 325 ods. 2 ZFEÚ členské štáty „prijmú rovnaké opatrenia na zamedzenie podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Únie, aké prijímajú na zamedzenie podvodov poškodzujúcich ich vlastné finančné záujmy“;

G.  keďže EÚ má všeobecné právo konať v oblasti protikorupčných politík v rámci obmedzení stanovených v ZFEÚ; keďže v článku 67 ZFEÚ sa stanovuje povinnosť Únie zabezpečiť vysokú úroveň bezpečnosti, a to aj prostredníctvom prevencie a boja proti trestnej činnosti a aproximácie právnych predpisov v oblasti trestného práva; keďže v článku 83 ZFEÚ sa uvádza korupcia ako jedna z osobitne závažných trestných činností s cezhraničným rozmerom;

H.  keďže v článku 325 ods. 3 ZFEÚ sa uvádza, že členské štáty „koordinujú svoju činnosť zameranú na ochranu finančných záujmov Únie proti podvodom“ a že „organizujú s pomocou Komisie úzku a pravidelnú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi štátnej správy“;

I.  keďže korupcia je v členských štátoch rozšírená a predstavuje vážnu hrozbu pre finančné záujmy Únie, čo ohrozuje dôveru vo verejnú správu;

J.  keďže DPH je dôležitým zdrojom príjmov pre štátne rozpočty a keďže vlastné zdroje založené na DPH tvorili 12,1 % celkového rozpočtu EÚ v roku 2017;

K.  keďže v uznesení Rady 6902/05 zo 14. apríla 2005 o komplexnej politike EÚ proti korupcii bola Komisia vyzvaná, aby zvážila všetky uskutočniteľné možnosti, ako je účasť v skupine GRECO alebo mechanizmus na hodnotenie a monitorovanie nástrojov EÚ v súvislosti s rozvojom mechanizmu vzájomného hodnotenia a monitorovania;

L.  keďže systematické a inštitucionalizované prípady korupcie v niektorých členských štátoch vážne poškodzujú finančné záujmy EÚ a zároveň predstavujú aj hrozbu pre demokraciu, právny štát a základné práva;

M.  keďže v osobitnej správe Eurobarometra č. 470 o korupcii, ktorá bola uverejnená v decembri 2017, sa uvádza, že celkové vnímanie korupcie a postoje k nej zostali v porovnaní s rokom 2013 stabilné, čo naznačuje, že sa nepreukázali žiadne konkrétne výsledky, pokiaľ ide o zlepšenie dôvery občanov EÚ v ich inštitúcie;

Odhaľovanie a oznamovanie nezrovnalostí

1.  s uspokojením konštatuje, že celkový počet podvodných nezrovnalostí a nezrovnalostí, ktoré nemajú charakter podvodu, oznámených v roku 2017 (15 213 prípadov) bol o 20,8 % nižší ako v roku 2016 (19 080 prípadov) a že ich hodnota klesla o 13 % (z 2,97 miliardy EUR v roku 2016 na 2,58 miliardy EUR v roku 2017);

2.  poukazuje na to, že nie pri všetkých nezrovnalostiach ide o podvody a že treba jasne odlíšiť chyby, ku ktorým došlo;

3.  berie na vedomie významný pokles počtu nezrovnalostí oznámených ako podvodné nezrovnalosti medzi jednotlivými rokmi o 19,3 %, čo je pokračovaním klesajúceho trendu od roku 2014; vyjadruje nádej, že tento pokles odráža skutočný pokles podvodov, a nie nedostatky v odhaľovaní;

4.  považuje za vhodné, aby členské štáty užšie spolupracovali, pokiaľ ide o výmenu informácií, s cieľom zlepšiť zber údajov aj zvýšiť účinnosť kontrol;

5.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že viac ako polovica členských štátov neprijala vnútroštátne stratégie boja proti podvodom; vyzýva Komisiu, aby podporovala zostávajúce členské štáty v napredovaní pri prijímaní vnútroštátnych stratégií boja proti podvodom;

6.  opätovne vyzýva Komisiu, aby vytvorila jednotný systém zberu porovnateľných údajov o nezrovnalostiach a prípadoch podvodov z členských štátov s cieľom zjednotiť postup podávania správ a zabezpečiť kvalitu a porovnateľnosť poskytovaných údajov;

7.  upozorňuje, že mnohé členské štáty nemajú konkrétne zákony týkajúce sa boja proti organizovanému zločinu, hoci zapojenie organizovaného zločinu do cezhraničných činností a odvetví ovplyvňujúcich finančné záujmy EÚ, ako je pašovanie alebo falšovanie a pozmeňovanie meny, stále rastie;

8.  vyjadruje znepokojenie nad kontrolami súvisiacimi s finančnými nástrojmi, ktoré spravujú sprostredkovatelia, a nedostatkami odhalenými pri overovaní sídiel príjemcov; zdôrazňuje, že je potrebné podmieniť uhrádzanie priamych a nepriamych úverov zverejnením daňových a účtovných údajov za každú krajinu a sprístupnením informácií týkajúcich sa skutočného vlastníctva zo strany príjemcov a finančných sprostredkovateľov zapojených do operácií financovania;

Príjmy – vlastné zdroje

9.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že podľa štatistík Komisie výpadok príjmov z DPH v roku 2016 dosiahol 147 miliárd EUR, čo predstavuje viac ako 12 % celkových očakávaných príjmov z DPH, a že Komisia odhaduje, že prípady podvodov súvisiacich s DPH v rámci Spoločenstva stoja Úniu približne 50 miliárd EUR ročne;

10.  víta akčný plán Komisie v oblasti DPH zo 7. apríla 2016 zameraný na reformu rámca DPH a 13 legislatívnych návrhov prijatých Komisiou od decembra 2016, ktoré sa zaoberajú posunom smerom ku konečnému režimu DPH, odstránením prekážok DPH v oblasti elektronického obchodu, preskúmaním režimu DPH pre MSP, modernizáciou politiky v oblasti sadzieb DPH a riešením výpadku príjmov z DPH; konštatuje, že návrh týkajúci sa „konečného systému“ by mohol odstrániť podvod v rámci Spoločenstva založený na chýbajúcom obchodnom subjekte (MTIC), ale nenadobudol by účinnosť pred rokom 2022; vyzýva členské štáty, aby urýchlene vykonali reformu systému DPH a medzitým prijali bezprostrednejšie opatrenia na kontrolu škôd, a to aj v rámci siete Eurofisc, úradu OLAF, Europolu a budúcej Európskej prokuratúry;

11.  víta rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci M. A. S. (C-42/17), v ktorom sa od členských štátov vyžaduje, aby zabezpečili prijatie účinných a odrádzajúcich trestných sankcií v prípadoch závažných podvodov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ vo vzťahu k DPH v súlade so svojimi povinnosťami podľa článku 325 ods. 1 a 2 ZFEÚ;

12.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že vyšetrovanie úradu OLAF týkajúce sa colného podvodu v Spojenom kráľovstve, ktoré bolo uzavreté v roku 2017, odhalilo značný únik DPH v súvislosti s dovozom do Spojeného kráľovstva prostredníctvom zneužívania pozastavenia platieb DPH, resp. tzv. colného režimu 42 (CP42); víta predbežný postup v prípade nesplnenia povinnosti proti Spojenému kráľovstvu, ktorý Komisia začala v máji 2018; pripomína, že tieto straty sa súhrnne odhadujú na približne 3,2 miliardy EUR počas rokov 2013 až 2016, čo zároveň predstavuje stratu pre rozpočet EÚ; vyjadruje znepokojenie nad tým, že novoprijaté zmeny nariadenia (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o opatrenia na posilnenie administratívnej spolupráce v oblasti DPH, nemusia byť dostatočné na zastavenie podvodov v rámci CP42, a vyzýva Komisiu, aby zvážila nové stratégie na sledovanie tovaru podliehajúceho režimu CP42 v rámci EÚ;

13.  víta zmenu nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty prijatú 2. októbra 2010 a dúfa, že silnejšia spolupráca sa bude efektívne zaoberať kľúčovými aspektmi cezhraničných podvodov v rámci jednotného trhu, ako je podvod MTIC;

14.  víta prijatie smernice o ochrane finančných záujmov, v ktorej sa objasňujú otázky cezhraničnej spolupráce a vzájomnej právnej pomoci medzi členskými štátmi, Eurojustom, Európskou prokuratúrou a Komisiou pri riešení podvodov v oblasti DPH;

15.  v tejto súvislosti zdôrazňuje závažnosť súčasnej situácie týkajúcej sa podvodov zahŕňajúcich nezaplatenie DPH, najmä tzv. kolotočových podvodov; vyzýva všetky členské štáty, aby sa zúčastňovali na všetkých oblastiach činnosti siete Eurofisc s cieľom napomáhať výmenu informácií v boji proti podvodom;

16.  pripomína, že Súdny dvor viackrát potvrdil, že DPH je finančným záujmom Únie, naposledy vo veci Taricco (C-105/14); konštatuje však, že úrad OLAF len veľmi zriedka vykonáva vyšetrovanie nezrovnalostí týkajúcich sa DPH v dôsledku nedostatku nástrojov; vyzýva členské štáty, aby podporili návrh Komisie poskytnúť úradu OLAF nové nástroje na riešenie prípadov DPH, ako je prístup k informáciám zo siete Eurofisc, zo systému VIES alebo z bankového účtu;

17.  berie na vedomie stabilný trend, pokiaľ ide o nahlásený počet podvodných prípadov a prípadov, ktoré nemajú charakter podvodu, súvisiacich s tradičnými vlastnými zdrojmi (TVZ) (4 647 v roku 2016, 4 636 v roku 2017), ako aj príslušné sumy (537 miliónov EUR v roku 2016 a 502 miliónov EUR v roku 2017); konštatuje však nerovnomerné rozdelenie nezrovnalostí medzi členskými štátmi, pričom Grécko (7,17 %), Španielsko (4,31 %) a Maďarsko (3,35 %) sú jasne nad priemerom EÚ, ktorý predstavuje 1,96 % v prípade nezbieraných TVZ;

18.  s veľkým znepokojením konštatuje, že pašovanie tabakových výrobkov do EÚ sa v posledných rokoch zintenzívnilo, pričom podľa odhadov predstavuje ročnú stratu verejných príjmov do rozpočtov EÚ a členských štátov vo výške 10 miliárd EUR, a zároveň je významným zdrojom financovania organizovanej trestnej činnosti vrátane terorizmu; domnieva sa, že je potrebné, aby členské štáty zintenzívnili svoje úsilie v boji proti týmto nezákonným aktivitám, napríklad zlepšením postupov pre spoluprácu a výmenu informácií medzi členskými štátmi;

19.  domnieva sa, že kombinácia rôznych metód odhaľovania (kontroly pri prepustení, kontroly po prepustení, inšpekcie útvarmi pre boj proti podvodom a iné) je na účely odhaľovania podvodov najefektívnejšia a že efektívnosť každej metódy závisí od príslušného členského štátu, od efektívnej koordinácie jeho orgánov správy a od schopnosti príslušných útvarov členských štátov navzájom komunikovať;

20.  považuje za znepokojivé, že niektoré členské štáty pravidelne nenahlasujú ani jeden prípad podvodu; vyzýva Komisiu, aby preskúmala túto situáciu, keďže považuje za dosť nepravdepodobné, že by tieto členské štáty boli raje, v ktorých sa nevyskytujú podvody; vyzýva Komisiu, aby v týchto krajinách vykonávala náhodné kontroly na mieste;

21.  konštatuje so znepokojením, že priemerná miera úspešnosti vymáhania v prípadoch nahlásených ako podvod v rokoch 1989 – 2017 bola len 37 %; vyzýva Komisiu, aby zistila, či neexistujú riešenia na zlepšenie tejto dramatickej situácie;

22.  opakuje svoju výzvu Komisii, aby každoročne informovala o sume vlastných zdrojov EÚ vymoženej na základe odporúčaní úradu OLAF a o sumách, ktoré treba ešte vymôcť;

Program EÚ pre boj proti podvodom

23.  víta zriadenie Programu EÚ pre boj proti podvodom, ktorý bude vykonávať úrad OLAF v rámci priameho riadenia (COM(2018)0386), a žiada, aby sa granty od júna 2019 spravovali elektronicky prostredníctvom systému Komisie eGrants na riadenie grantov;

Európska prokuratúra a jej budúci vzťah s úradom OLAF

24.  víta rozhodnutie 22 členských štátov pristúpiť k zriadeniu Európskej prokuratúry prostredníctvom posilnenej spolupráce; vyzýva Komisiu, aby stimulovala dosiaľ váhajúce členské štáty, aby sa pripojili k Európskej prokuratúre;

25.  poukazuje na to, že dohody o spolupráci medzi úradom OLAF a Európskou prokuratúrou by mali zabezpečiť jasné rozdelenie právomocí, aby sa zabránilo dvojitým štruktúram, protichodným kompetenciám a právnym medzerám, ktoré vyplývajú z nedostatku právomocí;

26.  víta skutočnosť, že návrh rozpočtu EÚ na rok 2019 obsahuje prvýkrát rozpočtové prostriedky na Európsku prokuratúru (4,9 milióna EUR), a zdôrazňuje, že je dôležité, aby Európska prokuratúra bola personálne aj finančne primerane vybavená; poznamenáva, že je plánovaných len 37 pracovných miest, čo znamená, že po odpočítaní 23 miest európskych prokurátorov sa na plnenie administratívnych úloh plánuje len 14 pracovných miest; domnieva sa, že to nie je realistické, najmä vzhľadom na to, že k Európskej prokuratúre sa nedávno rozhodli pristúpiť dva ďalšie členské štáty; požaduje preto prednostné uskutočnenie zvýšenia počtu zamestnancov plánovaného na rok 2020 s cieľom pomôcť Európskej prokuratúre, aby bola plne funkčná do konca roka 2020, ako sa predpokladá v nariadení;

27.  víta cielený návrh Komisie na revíziu nariadenia č. 833/2013, ktorý je v prvom rade podnietený zriadením Európskej prokuratúry; zdôrazňuje, že budúca spolupráca medzi úradom OLAF a Európskou prokuratúrou by mala byť založená na úzkej spolupráci, efektívnej výmene informácií a komplementárnosti, pričom by sa malo zabrániť duplicite alebo konfliktom právomocí;

Boj proti korupcii

28.  víta návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o ochrane rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch; zdôrazňuje, že v záujme poskytnutia objektívneho a systematického posúdenia by Komisia mala pravidelne zverejňovať hodnotenie hrozieb pre právny štát vrátane rizík systémovej korupcie v každom členskom štáte na základe súboru ukazovateľov a nezávislých správ;

29.  zdôrazňuje, že po vytvorení Európskej prokuratúry zostane úrad OLAF jediným úradom zodpovedným za ochranu finančných záujmov EÚ v členských štátoch, ktoré sa rozhodli nepripojiť k Európskej prokuratúre; zdôrazňuje, že podľa stanoviska Európskeho dvora audítorov č. 8/2018 návrh Komisie na zmenu nariadenia o úrade OLAF nerieši otázku nízkej účinnosti administratívnych vyšetrovaní zo strany úradu OLAF; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby OLAF zostal silným a plne funkčným partnerom Európskej prokuratúry;

30.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia už nepovažuje za potrebné zverejňovať správy o boji proti korupcii; vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím Komisie zahrnúť protikorupčné monitorovanie do procesu hospodárskeho riadenia v rámci európskeho semestra; zastáva názor, že sa tým ešte viac obmedzilo monitorovanie zo strany Komisie, keďže údaje sú k dispozícii len vo veľmi malom počte krajín; ďalej vyjadruje poľutovanie nad tým, že táto zmena prístupu sa zameriava najmä na hospodársky vplyv korupcie a takmer úplne prehliada ďalšie oblasti, na ktoré môže mať vplyv korupcia, napríklad dôveru občanov vo verejnú správu, a dokonca demokratické štruktúry členských štátov; nalieha preto na Komisiu, aby naďalej uverejňovala svoje správy o boji proti korupcii; opakuje svoju výzvu Komisii, aby sa zapojila do komplexnejšej a ucelenejšej protikorupčnej politiky EÚ vrátane hĺbkového hodnotenia protikorupčných politík v každom členskom štáte;

31.  opakuje, že tzv. jav otáčavých dverí môže mať škodlivý účinok na vzťahy medzi inštitúciami a zástupcami záujmových skupín; vyzýva inštitúcie EÚ, aby vypracovali systematický a primeraný prístup k tomuto problému;

32.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia nepodporila účasť EÚ v Skupine štátov proti korupcii (GRECO) Rady Európy; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr obnovila rokovania so skupinou GRECO s cieľom včas posúdiť jej súlad s Dohovorom Organizácie Spojených národov proti korupcii (UNCAC) a vytvoriť mechanizmus interného hodnotenia inštitúcií EÚ;

33.  opakuje svoju výzvu Komisii, aby vypracovala systém prísnych ukazovateľov a jednoducho uplatniteľných jednotných kritérií založených na požiadavkách stanovených v Štokholmskom programe na meranie úrovne korupcie v členských štátoch a na vyhodnotenie ich protikorupčných politík; vyzýva Komisiu, aby vypracovala index korupcie na vytvorenie rebríčka členských štátov; zastáva názor, že index korupcie by mohol predstavovať pevný základ, prostredníctvom ktorého by Komisia mohla stanoviť svoj mechanizmus kontroly pre jednotlivé krajiny v rámci kontroly vynakladania prostriedkov EÚ;

34.  pripomína, že Komisia nemá prístup k informáciám, ktoré si vymieňajú členské štáty s cieľom predchádzať podvodom MTIC, bežne nazývaným „kolotočovými“ podvodmi, a bojovať proti nim; zastáva názor, že Komisia by mala mať prístup do siete Eurofisc s cieľom lepšie riadiť, hodnotiť a zlepšovať výmenu údajov medzi členskými štátmi; vyzýva všetky členské štáty, aby sa zapájali do všetkých oblastí činnosti siete Eurofisc s cieľom uľahčiť a urýchliť výmenu informácií s justičnými orgánmi a orgánmi presadzovania práva, ako je Europol a OLAF, ako odporúča Európsky dvor audítorov; vyzýva členské štáty a Radu, aby poskytla Komisii prístup k týmto údajom s cieľom podporiť spoluprácu, posilniť spoľahlivosť údajov a bojovať proti cezhraničnej trestnej činnosti;

Verejné obstarávanie

Digitalizácia

35.  konštatuje, že značné množstvo verejných investícií sa vynakladá prostredníctvom verejného obstarávania (2 bilióny EUR ročne); zdôrazňuje výhody elektronického obstarávania v boji proti podvodom, ako sú úspory pre všetky strany, zvýšená transparentnosť a zjednodušené a skrátené procesy;

36.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala rámec pre digitalizáciu všetkých postupov v rámci vykonávania politík EÚ (výzvy na predkladanie návrhov, žiadosti, hodnotenie, vykonávanie, platby), ktorý budú musieť uplatňovať všetky členské štáty;

37.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že len niekoľko členských štátov používa nové technológie pri všetkých hlavných krokoch procesu verejného obstarávania (elektronické oznámenie, elektronický prístup k súťažným podkladom, elektronické predkladanie ponúk, elektronické hodnotenie, elektronické zadávanie zákaziek, elektronické objednávanie, elektronická fakturácia a elektronické platby); vyzýva členské štáty, aby všetky formy procesu verejného obstarávania, ako aj verejne prístupné registre zmlúv sprístupnili online v strojovo čitateľnom formáte do júla 2019;

38.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala stimuly na vytvorenie elektronického profilu verejných obstarávateľov pre tie členské štáty, v ktorých tieto profily nie sú k dispozícii;

39.  víta harmonogram Komisie na zavedenie elektronického obstarávania v EÚ a vyzýva Komisiu, aby sa ním riadila;

Prevencia a počiatočné fázy výberového konania

40.  domnieva sa, že činnosti v oblasti prevencie sú veľmi dôležité v záujme znižovania miery podvodov pri vynakladaní finančných prostriedkov EÚ a že prechod na elektronické obstarávanie je významným krokom k predchádzaniu podvodom a k podpore integrity a transparentnosti;

41.  víta zavedenie systému včasného odhaľovania rizika a vylúčenia (EDES) a domnieva sa, že kombinácia rôznych metód odhaľovania (kontroly) v počiatočných fázach verejného obstarávania projektov je pri predchádzaní podvodom najúčinnejšia, keďže umožňuje presmerovať finančné prostriedky na iné projekty;

42.  víta usmernenia Poradného výboru na koordináciu prevencie sprenevery (COCOLAF) zamerané na varovné signály a najlepšie postupy v oblasti verejného obstarávania a podávania správ o nezrovnalostiach;

43.  víta zjednodušenie nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet EÚ, a domnieva sa, že ďalšie zjednodušovanie zvýši účinnosť; dúfa, že z možností zjednodušeného vykazovania nákladov budú mať väčší prospech ďalší príjemcovia prostriedkov Únie;

Dovozné postupy

44.  konštatuje, že clá tvoria 14 % rozpočtu EÚ, a domnieva sa, že ich neúčinné uplatňovanie a nedostatok harmonizovaných pravidiel negatívne ovplyvňujú finančné záujmy EÚ;

45.  konštatuje, že colné služby rôznych členských štátov si vymieňajú informácie o podozrení z podvodu s cieľom zabezpečiť dodržiavanie colných predpisov (vzájomná pomoc); domnieva sa, že takáto komunikácia je jednoduchšia v prípadoch, keď je označenie odosielateľa v dovoznom colnom vyhlásení (JCD) povinné, a vyzýva Komisiu, aby toto označenie zaviedla ako povinnosť vo všetkých členských štátoch do júla 2019;

46.  vyjadruje znepokojenie vzhľadom na colné kontroly a s nimi súvisiaci výber ciel, ktoré predstavujú jeden z vlastných zdrojov rozpočtu EÚ; poukazuje na to, že kontroly s cieľom overiť, či dovozcovia dodržiavajú pravidlá v oblasti colných taríf a dovozu tovaru, vykonávajú colné orgány členských štátov, a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby boli kontroly na hraniciach EÚ primerané a harmonizované, čím sa zaručí bezpečnosť Únie a ochrana jej hospodárskych záujmov, a aby sa zaviazala bojovať najmä proti obchodu s nezákonným a falšovaným tovarom;

47.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že zavedenie nových IT systémov colnej únie bolo viackrát odložené, čo znamená, že niektoré kľúčové systémy nebudú v lehotách stanovených v Colnom kódexe Únie v roku 2020 k dispozícii; zdôrazňuje, že rýchly prechod na bezpapierové colné prostredie je kľúčom k zabezpečeniu toho, aby colné správy fungovali tak, ako keby boli jedným subjektom; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prispeli k dokončeniu a finančnej udržateľnosti colných informačných systémov EÚ;

48.  víta 11 spoločných colných operácií úradu OLAF, ktoré sa úspešne zamerali na rôzne hrozby, ako sú podvody v oblasti príjmov, nelegálne pohyby hotovosti, falšované výrobky, pašovanie cigariet a narkotiká; okrem toho víta zistenie nezrovnalostí v nadväznosti na oznámenia o vzájomnej pomoci, ktoré vydal úrad OLAF, najmä podvodov týkajúcich sa solárnych panelov;

49.  zdôrazňuje, že harmonizované a štandardizované colné kontroly na všetkých miestach vstupu sú nevyhnutné, pretože nerovnováha pri vykonávaní colných kontrol členskými štátmi bráni účinnému fungovaniu colnej únie;

Výdavky

50.  víta výrazný pokles počtu prípadov (z 272 v roku 2016 na 133 v roku 2017) nahlásených ako podvod v oblasti rozvoja vidieka a následný pokles hodnoty podvodov zo 47 miliónov EUR na 20 miliónov EUR; konštatuje však opačný trend v prípade priamej pomoci pre poľnohospodárstvo, kde hodnota nezrovnalostí nahlásených ako podvod prudko stúpla z 11 miliónov EUR na 39 miliónov a priemerná finančná hodnota v jednotlivých prípadoch vzrástla o 227 %; dúfa, že nejde o negatívny trend;

51.  očakáva, že zjednodušenie administratívnych pravidiel plánované v spoločných ustanoveniach na obdobie rokov 2014 – 2020 umožní znížiť počet nepodvodných nezrovnalostí, identifikovať podvody a zabezpečiť príjemcom lepší prístup k finančným prostriedkom EÚ;

52.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí o štandardizáciu nomenklatúry chýb v súvislosti s výdavkami, keďže z údajov vyplýva, že rôzne členské štáty nahlasujú rovnaké chyby v rôznych kategóriách (SWD(2018)0386);

53.  vyzdvihuje skutočnosť, že schopnosť odhaľovať je v rámci cyklu boja proti podvodom kľúčový prvok, ktorý prispieva k účinnosti a efektívnosti systému ochrany rozpočtu EÚ; víta preto skutočnosť, že najaktívnejšími členskými štátmi v odhaľovaní a oznamovaní potenciálne podvodných nezrovnalostí boli Poľsko, Rumunsko, Maďarsko, Taliansko a Bulharsko, pričom 73 % nezrovnalostí bolo v ich prípade v rokoch 2013 – 2017 nahlásených ako podvod v spoločnej poľnohospodárskej politike; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že výlučne číselné posúdenie vypracovaných správ by mohlo viesť k nesprávnemu vnímaniu účinnosti kontrol; vyzýva preto Komisiu, aby naďalej podporovala členské štáty s cieľom zaistiť zlepšovanie kvality aj zvyšovanie počtu kontrol a vymieňať si najlepšie postupy v boji proti podvodom;

54.  konštatuje, že počet nezrovnalostí, ktoré neboli oznámené ako podvody v oblasti politiky súdržnosti a v politike rybárstva (5 129 prípadov v roku 2017), sa po tom, ako bol po dva roky na najvyššej úrovni, vrátil na úroveň z roku 2013 a 2014 (4 695 prípadov v roku 2013 a 4 825 prípadov v roku 2014);

55.  poukazuje na to, že úplná transparentnosť pri účtovaní výdavkov má zásadný význam, najmä pokiaľ ide o práce na infraštruktúre financované priamo prostredníctvom fondov alebo finančných nástrojov EÚ; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby mali občania EÚ úplný prístup k informáciám o spolufinancovaných projektoch;

56.  berie na vedomie skutočnosť, že počet oznámených nezrovnalostí v rámci predvstupovej pomoci v roku 2017 ešte viac klesol a že pri postupnom ukončení predvstupových programov sa počet nezrovnalostí nahlásených ako podvod priblížil k nule;

Zistené problémy a potrebné opatrenia

Lepšie kontroly

57.  podporuje program Hercule III, ktorý je dobrým príkladom prístupu „čo najlepšie využiť každé euro“; očakáva, že jeho nástupca po roku 2020 bude ešte efektívnejší;

58.  dúfa, že nové plánované nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ako súčasť Fondu pre integrované riadenie hraníc zriaďuje nástroj finančnej podpory na vybavenie na colné kontroly, ešte viac zlepší koordináciu a posilní spoluprácu medzi colnými orgánmi a inými orgánmi presadzovania práva na účely financovania prostredníctvom lepšieho partnerstva na úrovni EÚ;

Nadnárodné podvody

59.  zdôrazňuje, že systém umožňujúci orgánom výmenu informácií by umožnil krížovú kontrolu účtovných záznamov v prípade transakcií medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi, aby sa zabránilo cezhraničným podvodom v oblasti štrukturálnych fondov a investícií, a tým by zabezpečil prierezový a komplexný prístup k ochrane finančných záujmov členských štátov; opakuje svoju žiadosť Komisii, aby predložila legislatívny návrh o vzájomnej administratívnej pomoci v tých oblastiach výdavkov z finančných prostriedkov EÚ, ktoré nie sú upravené osobitným ustanovením na tento účel;

60.  je znepokojený rastúcou hrozbou a výskytom nadnárodných podvodov, ktoré odhalil OLAF; víta prijatie správy Parlamentu z 25. októbra 2018 o ochrane finančných záujmov EÚ – vymáhanie finančných prostriedkov a aktív od tretích krajín v prípadoch podvodu, ako aj doložky o boji proti podvodom, ktorá bola úspešne začlenená do dohody o voľnom obchode s Japonskom; vyzýva Komisiu, aby zovšeobecnila postup pridávania doložiek o boji proti podvodom do dohôd podpísaných medzi EÚ a tretími krajinami;

Oznamovatelia

61.  víta návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane osôb nahlasujúcich porušenia práva Únie (COM(2018)0218); dúfa, že výrazne zlepší bezpečnosť oznamovateľov v Únii, čo povedie k výraznému zlepšeniu finančnej ochrany EÚ a právneho štátu; dúfa, že nadobudne účinnosť vo veľmi blízkej budúcnosti; vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby čo najskôr zaviedli normy stanovené v smernici do svojich vnútorných politík s cieľom zabezpečiť najvyššiu úroveň ochrany finančných záujmov Únie; nabáda členské štáty, aby túto smernicu transponovali do svojho vnútroštátneho právneho systému a zaistili pritom čo najširší rozsah jej pôsobnosti;

62.  vyzdvihuje dôležitú úlohu oznamovateľov pri predchádzaní podvodom, ako aj pri odhaľovaní a nahlasovaní podvodov, a potrebu chrániť ich;

Investigatívna žurnalistika

63.  zastáva názor, že investigatívna žurnalistika zohráva kľúčovú úlohu pri zlepšovaní potrebnej úrovne transparentnosti v EÚ a v členských štátoch a že ju musia podnecovať a podporovať členské štáty aj EÚ;

Tabak

64.  so znepokojením konštatuje, že podľa odhadov úradu OLAF nezákonný obchod s cigaretami spôsobuje ročné finančné straty v rozpočte Únie a rozpočtoch členských štátov vo výške viac ako 10 miliárd EUR;

65.  víta skutočnosť, že 25. septembra 2018 nadobudol účinnosť Protokol WHO na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami po 41. ratifikácii 27. júna 2018; víta skutočnosť, že prvé stretnutie zmluvných strán protokolu sa uskutočnilo od 8. do 10. októbra 2018; naliehavo však žiada členské štáty, ktoré ešte neratifikovali tento protokol, aby ho čo najskôr ratifikovali; vyzýva Komisiu, aby zohrávala aktívnu úlohu s cieľom vypracovať komplexnú správu obsahujúcu opis osvedčených postupov a skúseností s vykonávaním týkajúcich sa systémov vyhľadávania a sledovania v štátoch, ktoré sú zmluvnou stranou; vyzýva členské štáty, ktoré podpísali protokol, ale ho ešte neratifikovali, aby ho ratifikovali;

66.  pripomína rozhodnutie Komisie nepredĺžiť platnosť dohody so spoločnosťou PMI, ktorej platnosť sa skončila 9. júla 2016; pripomína, že 9. marca 2016 Parlament požiadal Komisiu, aby platnosť tejto dohody po dátume jej uplynutia neobnovila ani nepredĺžila, ani o nej opätovne nerokovala; domnieva sa, že tri ďalšie dohody s tabakovými spoločnosťami (BAT, JTI a ITL) by sa nemali obnoviť, predĺžiť ani znovu prerokovať; vyzýva Komisiu, aby do konca roka 2018 predložila správu o uskutočniteľnosti zrušenia troch zostávajúcich dohôd;

67.  vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila nový akčný plán a komplexnú stratégiu EÚ na boj proti nezákonnému obchodu s tabakom, ktoré boli naplánované na koniec leta 2018;

68.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že systém sledovania a bezpečnostné opatrenia, ktoré členské štáty musia zaviesť do 20. mája 2019 v prípade cigariet a tabaku na vlastnoručné zhotovenie cigariet a do 20. mája 2024 v prípade všetkých ostatných tabakových výrobkov (ako sú cigary, cigarky a bezdymové tabakové výrobky), budú v súlade s usmerneniami týkajúcimi sa nezávislosti Protokolu WHO na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami, ktorý Európska únia ratifikovala 24. júna 2016;

69.  vyzýva Komisiu, aby predvídala riziká spojené so skrytým klonovaním individuálnych označení tabakovým priemyslom s cieľom zásobovať paralelný trh;

70.  so znepokojením konštatuje, že súdne odporúčania úradu OLAF sa v členských štátoch doposiaľ vykonávajú len v obmedzenej miere; zastáva názor, že takáto situácia je neprijateľná, a vyzýva Komisiu, aby naliehala na členské štáty, aby zabezpečili úplné vykonávanie odporúčaní úradu OLAF a aby stanovili pravidlá na umožnenie prípustnosti dôkazov, ktoré zistil OLAF;

Vyšetrovania a úloha úradu OLAF

71.  víta návrh Komisie udeliť úradu OLAF právomoc vyšetrovať otázky týkajúce sa dane z pridanej hodnoty; vyzýva Komisiu, aby stanovila určitú úroveň transparentnosti správ a odporúčaní úradu OLAF po uzavretí všetkých európskych a vnútroštátnych postupov; zastáva názor, že po prijatí potrebných zmien nariadenia o úrade OLAF, ktoré sa týkajú zriadenia Európskej prokuratúry, by Komisia mala pripraviť dôkladnejšiu a komplexnejšiu modernizáciu rámca OLAF;

72.  vyjadruje poľutovanie nad nesúladom terminológie v správach úradu OLAF, ako sú napríklad uzavreté a ukončené vyšetrovania; vyzýva Komisiu a OLAF, aby zaviedli konzistentnú terminológiu, ktorá zaručí porovnateľnosť v priebehu rokov, pokiaľ ide o informovanie o prípadoch podvodov a ich nápravu;

73.  berie na vedomie pokračujúce problémy s novou databázou riadenia obsahu úradu OLAF (OCM); vyjadruje poľutovanie najmä nad skutočnosťou, že sa v novej databáze niektoré prípady stratili; víta skutočnosť, že tento problém je hlavnou prioritou; vyzýva Komisiu, aby v súlade s odporúčaniami dozorného výboru úradu OLAF(11) poskytla Parlamentu hĺbkové hodnotenie IT projektu týkajúceho sa OCM, najmä pokiaľ ide o návrh projektu, celkové náklady, realizáciu, skúsenosti používateľov a zoznam zistených problémov;

74.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spoločne zabezpečili, že vyšetrovania úradu OLAF a členských štátov sa navzájom dopĺňajú, že OLAF má rovnaké vyšetrovacie právomoci v každom členskom štáte vrátane prístupu k informáciám o bankových účtoch a že dôkazy zhromaždené úradom OLAF sú prípustné ako trestnoprávny dôkaz v súdnych orgánoch všetkých členských štátov, keďže je to nevyhnutné pre účinné opatrenia nadväzujúce na vyšetrovania úradu OLAF;

o

o  o

75.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Súdnemu dvoru Európskej únie, Európskemu dvoru audítorov, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a dozornému výboru úradu OLAF.

(1)

OLAF, „osemnásta správa Európskeho úradu pre boj proti podvodom, 1. januára až 31. decembra 2017“, 2018.

(2)

Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1.

(3)

Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29.

(4)

Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1.

(5)

Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.

(6)

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 8. septembra 2015, Trestné konanie proti Ivovi Tariccovi a i., vec 105/14, ECLI:EU:C:2015:555.

(7)

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 5. decembra 2017, Trestné konanie proti proti M. A. S. a M. B., vec 42/17, ECLI:EU:C:2017:936.

(8)

Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 56.

(9)

Prijaté texty, P8_TA(2018)0419.

(10)

Prijaté texty, P8_TA(2018)0384.

(11)

Stanovisko dozorného výboru úradu OLAF č. 1/2018 k predbežnému návrhu rozpočtu úradu OLAF na rok 2019.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

13.12.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

20

1

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nedzhmi Ali, Inés Ayala Sender, Jonathan Bullock, Ryszard Czarnecki, Dennis de Jong, Tamás Deutsch, Martina Dlabajová, Luke Ming Flanagan, Ingeborg Gräßle, Arndt Kohn, Georgi Pirinski, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Petri Sarvamaa, Claudia Schmidt, Bart Staes, Marco Valli, Derek Vaughan, Joachim Zeller

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Caterina Chinnici, Benedek Jávor, Marian-Jean Marinescu, Péter Niedermüller

Náhradníčka (čl. 200 ods. 2) prítomná na záverečnom hlasovaní

Henna Virkkunen


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENV GESTORSKOM VÝBORE

20

+

ALDE

Nedzhmi Ali, Martina Dlabajová

EFDD

Marco Valli

GUE/NGL

Luke Ming Flanagan, Dennis de Jong

PPE

Ingeborg Gräßle, Marian-Jean Marinescu, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Petri Sarvamaa, Claudia Schmidt, Henna Virkkunen, Joachim Zeller

S&D

Inés Ayala Sender, Caterina Chinnici, Arndt Kohn, Péter Niedermüller, Georgi Pirinski, Derek Vaughan

Verts/ALE

Benedek Jávor, Bart Staes

1

-

EFDD

Jonathan Bullock

2

0

PPE

Tamás Deutsch

ECR

Ryszard Czarnecki,

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 24. januára 2019Právne oznámenie