Postup : 2018/2113(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0033/2019

Predkladané texty :

A8-0033/2019

Rozpravy :

PV 11/02/2019 - 16
CRE 11/02/2019 - 16

Hlasovanie :

PV 12/02/2019 - 9.17

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0078

SPRÁVA     
PDF 244kWORD 78k
28.1.2019
PE 629.657v02-00 A8-0033/2019

o vykonávaní ustanovení zmluvy týkajúcich sa právomoci Parlamentu vykonávať politickú kontrolu nad Komisiou

(2018/2113(INI))

Výbor pre ústavné veci

Spravodajkyňa: Mercedes Bresso

DÔVODOVÁ SPRÁVA – SÚHRN SKUTOČNOSTÍ A ZISTENÍ
 NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STANOVISKO Výboru pre kontrolu rozpočtu
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENV GESTORSKOM VÝBORE

DÔVODOVÁ SPRÁVA – SÚHRN SKUTOČNOSTÍ A ZISTENÍ

Postup a zdroje

Dňa 31. mája 2018 bola spravodajkyňa poverená úlohou vypracovať správu o vykonávaní ustanovení zmluvy o parlamentnej kontrole nad Komisiou.

Od svojho vymenovania spravodajkyňa zhromažďovala informácie a vychádzala okrem iného z týchto zdrojov:

  vypočutie vo Výbore pre ústavné veci, ktoré sa konalo 10. októbra 2018;

  posúdenie vplyvu ex post výskumnou službou Európskeho parlamentu s názvom Parlamentná kontrola nad Európskou komisiou: plnenie ustanovení zmluvy.

Zistenia z výskumu

Parlamentný dohľad je predpokladom demokratickej legitimity. Vplyvom nedávnych zmien v procese tvorby práva a posilnenia legislatívnej úlohy výkonnej moci vznikla potreba posilniť postupy parlamentnej kontroly. Tento jav nie je v inštitucionálnej štruktúre Únie cudzí vzhľadom na to, že Komisia nadobúda zákonodarné právomoci prostredníctvom delegovaných aktov, získava stále silnejšiu politickú úlohu a vzniká väčšia potreba posilnenia práva na doplnenie efektívnosti právnych predpisov. Cieľom tejto správy je preto prehodnotiť kontrolnú úlohu Parlamentu voči Komisii a aktualizovať ju v súlade s týmto novým inštitucionálnym vývojom.

Existujúce nástroje parlamentnej kontroly nad Komisiou

Komisia sa ako orgán zodpovedá Európskemu parlamentu (článok 17 Zmluvy o EÚ). Právomoci Parlamentu v oblasti dohľadu nad Komisiou vyplývajú zo zmlúv, ale takisto aj zo zdrojov sekundárnych právnych predpisov alebo z medziinštitucionálnych dohôd, ako je Rámcová dohoda o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou a Medziinštitucionálna dohoda o lepšej tvorbe práva.

Nástroje parlamentnej kontroly je možné zoskupiť do týchto kategórií:

-  Voľba predsedu Európskej komisie a uvedenie Komisie do úradu

Voľba predsedu Komisie (články 14 a 17 Zmluvy o EÚ)

Podľa zmluvy hlavy štátov EÚ navrhujú kandidáta na predsedu Komisie s ohľadom na výsledky volieb do Európskeho parlamentu (článok 17 Zmluvy o EÚ) Kandidáta potom volí Parlament (článok 14 Zmluvy o EÚ).

Postup navrhovania hlavných kandidátov politickými skupinami, ktorý sa v Parlamente prvýkrát použil v roku 2014, priniesol pevnejšie prepojenie medzi Parlamentom a Komisiou, čo spolu s osvedčenou praxou vypočutí dezignovaných členov Komisie viedlo k vytvoreniu určitej formy parlamentného riadiaceho dohľadu. Postup navrhovania hlavných kandidátov politickými skupinami nie je formálnou požiadavkou zmluvy, ale ide o politický proces zavedený Parlamentom v roku 2014, ktorý viedol k vymenovaniu predsedu Junckera ako hlavného kandidáta EĽS za predsedu Komisie.

Ešte nie je jasné, ako sa proces v súvislosti s hlavnými kandidátmi sformuje v súvislosti s voľbami v roku 2019 so zreteľom na odporúčania uvedené v rozhodnutí Európskeho parlamentu zo 7. februára 2018 o revízii Rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou. Tento proces je dôležitým krokom v posilnení prepojenia medzi Parlamentom a Komisiou a mal by sa ešte viac posilniť stanovením presnejších podmienok jeho uplatňovania.

Uvedenie Komisie do úradu (články 14 a 17 Zmluvy o EÚ)

Od roku 1995 sa od dezignovaných členov Komisie požaduje, aby vystúpili pred Parlamentom na verejnom vypočutí príslušnými výbormi. Tento postup zaviedol Parlament a formálne ho stanovil vo svojom rokovacom poriadku, aj keď nejde o postup dohodnutý v zmluvách. Komisia ako orgán potom podlieha odsúhlaseniu hlasovaním Parlamentu. Vyskytli sa tri prípady, keď dezignovaní členovia Komisie stiahli svoju kandidatúru po nepriaznivom výsledku vypočutia pred Parlamentom (Rocco Buttoglione v roku 2004, Rumiana Jeleva v roku 2009 a Alenka Bratušek v roku 2014).

V prípade, že komisár počas funkčného obdobia Komisie výrazne zmení svoje portfólio alebo dôjde k významnej zmene v zložení Komisie, príslušných komisárov Parlament znova pozve na verejné vypočutie. V rokoch 2010 až 2018 sa uskutočnilo päť dodatočných vypočutí dezignovaných členov Komisie.

-  Nástroje na vyvodenie zodpovednosti Komisie

Návrh na vyslovenie nedôvery (článok 17 Zmluvy o EÚ a článok 234 ZFEÚ)

Právomoc parlamentu vysloviť Komisii nedôveru je podobná ako hlasovanie o nedôvere vláde štátu. Parlament má právo vysloviť Komisii nedôveru dvojtretinovou väčšinou odovzdaných hlasov, ktoré predstavujú väčšinu všetkých poslancov Parlamentu. Podľa rokovacieho poriadku Parlamentu (článok 119) môže návrh na vyslovenie nedôvery predložiť jedna desatina poslancov EP.

Ani jeden z ôsmich doterajších návrhov na vyslovenie nedôvery nebol v Parlamente schválený, a to najmä pre veľmi veľký počet potrebných hlasov (2/3 väčšina). V roku 1999 Santerova Komisia odstúpila skôr, ako si Parlament vynútil jej rezignáciu. Stalo sa tak po tom, ako Parlament odmietol udeliť Komisii absolutórium za rok 1996.

Vyslovenie nedôvery jednotlivým členom Komisie

V zmluvách sa nenachádza ustanovenie o individuálnej zodpovednosti komisárov, Komisia sa považuje za orgán zodpovedný Parlamentu. Podľa Rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou však môže Parlament požiadať predsedu Komisie aj o vyslovenie nedôvery jednotlivému členovi Komisie. Ak to predseda Komisie odmietne, musí svoje rozhodnutie pred Parlamentom odôvodniť. Toto ustanovenie sa do dnešného dňa ešte neuplatnilo.

Vyšetrovacie právomoci (článok 226 ZFEÚ)

Podľa článku 226 ZFEÚ má Parlament právomoc zriadiť dočasný vyšetrovací výbor, aby preskúmal údajné porušenia práva Únie alebo prípady nesprávneho úradného postupu pri vykonávaní práva Únie. V tom istom článku sa Parlamentu priznáva právo iniciatívne navrhnúť nariadenie s podrobnými ustanoveniami upravujúcimi tieto vyšetrovacie právomoci, ktoré by sa mali schváliť po získaní súhlasu Rady a Komisie.

Pri všetkých vyšetrovaniach doteraz uskutočnených Parlamentom prostredníctvom vyšetrovacích výborov sa preukázalo, že súčasný právny rámec(1) je príliš reštriktívny z hľadiska možnosti predvolávať jednotlivých svedkov, vyžiadať si prístup k dokumentom a ukladať sankcie v záujme uplatňovania vyšetrovacích právomocí Parlamentu. Cieľom návrhu nariadenia o vyšetrovacích právomociach(2) predložený Parlamentom, o ktorom stále prebiehajú rokovania s Radou a Komisiou, je posilniť právomoci Parlamentu v týchto oblastiach.

Od roku 2009 Parlament zriadil dva vyšetrovacie výbory – vo veci merania emisií v automobilovom priemysle (EMIS) a pre pranie špinavých peňazí, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a daňové úniky (PANA).

Aj keď súčasné ustanovenia právnych predpisov neumožňujú vydávať záväzné odporúčania, zdá sa, že Komisia berie odporúčania vážne, ako to bolo aj v prípade činnosti výboru EMIS. Je to zaiste vďaka silnému politickému prepojeniu medzi Parlamentom a Komisiou, najmä od volieb v roku 2014.

Parlamentná kontrola delegovaných a vykonávacích aktov

Kým delegované akty umožňujú Komisii prijímať normy, ktoré sa uplatňujú všeobecne, vykonávacie akty sú svojou povahou nelegislatívne a ich cieľom je zabezpečiť jednotné vykonávanie práva vo všetkých členských štátoch EÚ. Vzhľadom na túto odlišnú povahu má Parlament takisto odlišné možnosti kontroly v prípade delegovaných a v prípade vykonávacích aktov.

V prípade delegovaných aktov má Parlament právo veta a právo odvolať delegovanie, v prípade vykonávacích aktov nemá žiadne právomoci na ich zablokovanie. Pri vykonávacích aktoch sa kontrolné právomoci presúvajú smerom k vnútroštátnej úrovni, kde majú členské štáty prostredníctvom konzultačných postupov a postupov preskúmania možnosť ovplyvniť obsah vykonávacieho aktu. Členské štáty sú však v týchto orgánoch zastúpené svojimi vládami a v závislosti od zavedenej ústavnej štruktúry členského štátu môže v niektorých členských štátoch parlamentný dohľad nad týmito opatreniami chýbať. Preto má zásadný význam, aby na vnútroštátnej úrovni existoval aj parlamentný dohľad na kontrolu činnosti výkonných orgánov v tejto oblasti.

Do júna 2018 Parlament delegovanie nikdy nezrušil a voči delegovaným aktom prijatým Komisiou namietal len osemkrát. Okrem právomoci Komisie prijímať delegované akty základný legislatívny akt určuje aj časové obdobie, na ktoré sa táto právomoc Komisii deleguje. Trvanie tejto právomoci môže byť 1. na dobu neurčitú, 2. na dobu určitú s automatickým predĺžením a 3. na dobu určitú bez možnosti predĺženia. Podľa štatistík bola právomoc na dobu neurčitú udelená len v 13 prípadoch, na dobu určitú s automatickým predĺžením v 158 prípadoch a na dobu určitú v 41 prípadoch.

Keďže v posledných rokoch sa zvyšuje počet vykonávacích aktov a keďže v prípade vykonávacích aktov Komisiu kontrolujú zástupcovia výkonnej moci členských štátov, malo by sa posilniť zapojenie Parlamentu z hľadiska parlamentného dohľadu a mali by sa zaviesť jasné kritériá na odlíšenie vykonávacích a delegovaných aktov.

Ústne a písomné otázky (článok 230 ods. 2 ZFEÚ)

Podľa článku 230 ods. 2 ZFEÚ má Parlament právo klásť otázky s požiadaním o ústnu alebo písomnú odpoveď, tie však môže smerovať len Komisii, nie Rade, aj keď aj Rada a predseda Európskej rady dobrovoľne súhlasili, že budú na otázky Parlamentu odpovedať. Ide teda o nie príliš dôrazný nástroj, ktorý môže poslúžiť ako upozornenie na problémy alebo žiadosť o ďalšie informácie. Zo štatistík vyplýva, že Komisia odpovedá na všetky písomné otázky Parlamentu, aj keď nie vždy dodržiava stanovené lehoty. Nie je to však tak v prípade ústnych odpovedí, kde o zaradení príslušných otázok do návrhu programu rozhoduje Konferencia predsedov.

Rokovací poriadok Parlamentu (článok 129) umožňuje usporiadať s Komisiou hodinu otázok, ktorá je bežným kontrolným nástrojom v parlamentných demokraciách, Tento nástroj sa však už v praxi nevyužíva, možno preto, že by sa mohol považovať za prekrývajúci sa s plenárnymi zasadnutiami na odpovede Komisie na ústne otázky.

Súdne konanie

Zmluva poskytuje Parlamentu právo iniciovať voči Komisii súdne konanie a požiadať Súdny dvor o preskúmanie zákonnosti aktu Komisie (článok 263 ZFEÚ). Článok 265 ZFEÚ priznáva Parlamentu právo iniciovať súdne konanie voči Komisii za nečinnosť. Aj keď súdne konania iniciované Parlamentom voči Komisii sú dosť obmedzené (od roku 2009 boli uplatnené 10-krát, z toho 5-krát úspešne), zdá sa, že Parlament túto svoju právomoc využíva ako poslednú možnosť, keď všetky ostatné možnosti zlyhajú.

-  Nástroje na riadenie dohľadu

Okrem nástrojov na vyvodenie zodpovednosti voči Komisii má Parlament k dispozícii aj nástroje na riadenie dohľadu, ktoré mu umožňujú iniciatívne a účinne formovať politický a legislatívny program EÚ.

Povinnosť Komisie predkladať správy

Článok 249 ZFEÚ zaväzuje Komisiu uverejniť súhrnnú správu o činnosti Únie a podľa článku 233 ZFEÚ Parlament prerokúva výročnú súhrnnú správu, ktorú mu predkladá Komisia, na verejnom zasadnutí.

Komisia musí Parlamentu v trojročných intervaloch predkladať správy o nediskriminácii a občianstve v Únii, pričom berie do úvahy vývoj EÚ (článok 25 ZFEÚ).

Okrem toho by sa mala Parlamentu predkladať správa o výsledkoch mnohostranného dohľadu v oblasti hospodárskej politiky (článok 121 ods. 5 ZFEÚ).

Ďalšou správou predkladanou Parlamentu je výročná správa o pokroku pri dosahovaní cieľov stanovených v článku 151, t. j. v článku o sociálnej politike (článok 159 ZFEÚ), ako aj výročná správa o sociálnom vývoji v Únii (článok 161 ZFEÚ).

V článku 175 ZFEÚ sa vyžaduje, aby Komisia predložila správu o pokroku v dosahovaní hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a o tom, ako rôzne prostriedky stanovené v tomto článku k nemu prispeli. Táto správa s predkladá každé tri roky.

Správa, ktorú by mala Komisia posielať podľa článku 190 ZFEÚ, by mala obsahovať informácie o činnostiach v oblasti výskumu a technologického rozvoja a o šírení výsledkov za predchádzajúci rok.

Pri rokovaniach s tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami je Komisia povinná podľa článku 207 ZFEÚ pravidelne podávať Parlamentu správy o pokroku v týchto rokovaniach.

Ďalšiu výročnú správu je Komisia povinná predkladať Parlamentu podľa článku 325 ods. 2 ZFEÚ o ochrane finančných záujmov EÚ a o boji proti podvodom.

Iniciatívne formovanie programu

Na začiatku každého roka musí Komisia poslať Parlamentu správu, ktorá obsahuje jej pracovný program na aktuálny rok (článok 190 ZFEÚ). Podrobný kalendár pre tento postup je uvedený v rámcovej dohode.

V prvom polroku každého roka sa uskutočňuje pravidelný dialóg medzi komisármi a príslušnými parlamentnými výbormi, po ktorom nasleduje správa Konferencie predsedov výborov o výsledku tohto dialógu a pravidelná výmena názorov medzi Konferenciou predsedov výborov a podpredsedami Komisie. Na tejto platforme Parlament označí svoje priority v pracovnom programe Komisie, ktoré je potom Komisia povinná vziať do úvahy podľa Rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou.

V júni   každého roku Konferencia predsedov výborov predkladá Konferencii predsedov súhrnnú správu, ktorá obsahuje výsledky kontroly vykonávania pracovného programu Komisie, priority Parlamentu v novom pracovnom programe Komisie a zhodnotenie výsledkov prebiehajúceho dvojstranného dialógu s Komisiou. Na júlovej schôdzi sa prijíma uznesenie obsahujúce pozíciu Parlamentu k legislatívnym prioritám.

Diskusia o stave Únie sa uskutočňuje na septembrovom plenárnom zasadnutí v Štrasburgu. Politické priority Únie sú tak transparentnejšie a podliehajú parlamentnej kontrole ex ante.

V priebehu mesiaca september uskutočňujú parlamentné výbory výmenu názorov s príslušnými komisármi o budúcich prioritách v jednotlivých politických oblastiach a po nej nasleduje stretnutie Konferencie predsedov výborov s kolégiom komisárov a prípadne stretnutie Konferencie predsedov s predsedom Komisie.

Pracovný program Komisie na ďalší rok sa prijíma v októbri a Parlamentu ho predkladá predseda Komisie. Parlament vedie rozpravu a hlasuje o uznesení na decembrovej schôdzi.

Legislatívna iniciatíva

Okrem určovania legislatívneho programu sa v zmluve priznáva Parlamentu aj právo na kvázi legislatívnu iniciatívu. Podľa článku 225 ZFEÚ môže Parlament požiadať Komisiu o predloženie návrhu vo veciach, o ktorých sa domnieva, že pre plnenie zmlúv je potrebné vydať akt Únie. Komisia nie je povinná takýto návrh predložiť, ale v prípade, že iniciatívu Parlamentu nemieni podporiť, musí Parlament informovať o dôvodoch. Od roku 2009 Parlament využil článok 225 v 24 prípadoch, z čoho v 7 prípadoch bol aspoň čiastočne úspešný a výsledkom bol legislatívny návrh Komisie alebo iné primerané opatrenie.

Monitorovanie a uplatňovanie politických priorít a legislatívnych programov:

V článku 6 v prílohe VI k rokovaciemu poriadku Parlamentu sa podrobne uvádza postup, podľa ktorého Parlament skúma záväzky a priority vyjadrené dezignovanými členmi Komisie počas vypočutí pri ich vymenovaní.

Rozpočtový postup a absolutórium za plnenie rozpočtu

Skutočnosť, že Parlament je v oblasti rozpočtu spoluzákonodarcom, mu poskytuje určitú mieru kontroly nad Komisiou, keďže neprijatím rozpočtu na začiatku finančného roka sa mesačné rozpočtové výdavky obmedzujú na provizórne dvanástiny, čo môže mať vplyv na schopnosť Komisie plniť viacročné programy. Od nadobudnutia účinnosti Lisabonskej zmluvy Parlament túto možnosť nevyužil, ale stalo sa tak ešte v rokoch 1979 a 1984.

Pokiaľ ide o výdavkovú stranu rozpočtu, Parlament má kontrolu nad jej plnením, keďže podľa článku 319 ZFEÚ môže Komisii udeliť absolutórium a tak vyjadriť svoje hodnotenie toho, ako Komisia plní rozpočet Únie. Od roku 2009 Parlament nikdy neodložil ani nezamietol udelenie absolutória, možno aj vďaka tomu, že Komisia často berie do úvahy odporúčania Parlamentu vyjadrené v procese absolutória.

Zahraničná politika

Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) majú voči Parlamentu najmä povinnosť konzultovať a podávať správy (článok 36 Zmluvy o EÚ a články 218 a 328 ZFEÚ). Zavedením požiadavky na súhlas Parlamentu s uzatváraním medzinárodných dohôd (článok 218 ZFEÚ) zohráva Parlament dôležitejšiu úlohu v oblasti vonkajších vzťahov a Komisia je ho povinná plne a včas informovať o vývoji rokovaní o takýchto dohodách.

Správy o implementácii a hodnotenie

Správy o implementácii sú ďalším novým nástrojom parlamentnej kontroly nad výkonnou mocou, keďže sa v nich uvádzajú odporúčania a formuje sa budúca politika na základe analýzy doterajšej implementácie.

Hlavné závery a odporúčania

Celkovo sa javí, že Parlament má k dispozícii silné nástroje politickej kontroly nad Komisiou. Zdá sa však potrebné zlepšiť ich reálnu použiteľnosť a lepšie ich prispôsobiť výzvam špecifickým pre inštitucionálnu štruktúru EÚ.

Hlavné výzvy v oblasti parlamentného dohľadu nad výkonnou mocou v EÚ:

1.  V zmluvách neexistuje jasné vymedzenie výkonnej moci. V kontexte EÚ je výkonná moc v rôznych politických oblastiach organizovaná odlišne, keďže neexistuje žiadny vyčerpávajúci zoznam politických oblastí, v ktorých má Komisia výkonnú moc. Z toho vyplývajú určité dôležité výzvy v oblasti parlamentného dohľadu.

2.  Výkonná moc má viac úrovní – funguje na európskej, vnútroštátnej a niekedy aj regionálnej úrovni, čo si vyžaduje vykonávanie skutočnej demokratickej kontroly volenými orgánmi na všetkých týchto úrovniach.

3.  V prípade rôznych politík môže ísť o rôzne inštitúcie – Komisia (v prípade výlučných právomocí), Komisia a členské štáty (politiky zdieľaného riadenia), Rada a Európska rada (v prípade SZBP).

4.  V prípadoch, keď Európska rada preberá funkcie, ktoré jej priznávajú zmluvy, a koná ako zákonodarca, Parlamentu a národným parlamentom de facto neostávajú žiadne nástroje kontroly nad výkonnou mocou. Je to tak napríklad v prípade Európskeho mechanizmu pre stabilitu (ESM) a rozpočtovej dohody.

5.  Na uplatnenie niektorých kontrolných mechanizmov, napríklad na vyslovenie nedôvery, je potrebný veľmi veľký počet hlasov, čo je ďalšou výzvou z hľadiska účinného parlamentného dohľadu.

6.  Činnosť jednotlivých komisárov nepodlieha dostatočnému priebežnému hodnoteniu.

7.  Komisia má len kolektívnu zodpovednosť a neexistuje mechanizmus na vyvodenie zodpovednosti voči jednotlivým komisárom.

8.  Nie je k dispozícii žiadny mechanizmus parlamentnej kontroly nad administratívnymi postupmi Komisie pri vymenovaní generálneho tajomníka Komisie a generálnych riaditeľov.

9.  Európska rada má pri formovaní politického programu EÚ dominantné postavenie, čím sa obmedzuje riadiaci dohľad Parlamentu.

10.  Aj keď sú legislatívne trialógy dôležitým nástrojom parlamentnej demokracie, z hľadiska účinného plnenia kontrolných funkcií Parlamentu môžu byť problematické. Konsenzuálna povaha rozhodovania EÚ sťažuje Parlamentu účinné uplatňovanie politickej kontroly.

11.  Tendencia Komisie odpolitizovať problémy prostredníctvom vytvárania agentúr a poskytovaním zdanlivo technických riešení na politické problémy spôsobuje, že v takýchto prípadoch je pre Parlament ťažšie účinne uplatňovať svoje kontrolné právomoci.

Možné odpovede na existujúce výzvy:

1.  Vzhľadom na viacúrovňový charakter výkonnej moci EÚ je potrebné, aby národné parlamenty kontrolovali národné vlády vo veciach EÚ rovnako, ako Parlament kontroluje Komisiu na úrovni Únie.

2.  Výkonná moc EÚ by sa mala zjednodušiť a jasnejšie vymedziť s Komisiou premenenou na hlavný výkonný orgán.

3.   Keďže výkonná moc v rámci EÚ má viaceré úrovne, mal by sa zintenzívniť politický dialóg medzi národnými parlamentmi a Európskym parlamentom, mal by byť zmysluplnejší a mal by sa mu pripísať väčší význam bez vzájomného prekračovania právomocí tak, aby sa vzťahoval aj na Európsku radu a Radu Európskej únie, keď konajú ako výkonné orgány.

4.  Legislatívne právomoci Parlamentu a jeho práva v oblasti dohľadu je nutné zaručiť, konsolidovať a posilniť. Zároveň by Parlament mohol zvážiť reformu svojich pracovných postupov s cieľom posilniť vykonávanie svojich funkcií v oblasti politickej kontroly nad Komisiou.

5.  To by zároveň predpokladalo posilnenie výkonnej moci Komisie v hospodárskej a menovej politike.

6.  Využívanie nástrojov dohľadu, najmä tých, ktoré sú určené na vyvodenie zodpovednosti voči Komisii, by malo byť sprevádzané dôslednou analýzou nesprávnych krokov a ich dôvodov.

7.  Kombinácia rôznych nástrojov dohľadu – z hľadiska zodpovednosti aj riadenia – by mohla v kontexte EÚ priniesť lepšie výsledky parlamentného dohľadu.

8.  Existujú nástroje, ktoré sa v praxi nevyužívajú (ako je návrh na vyslovenie nedôvery). Vzhľadom na silnejšie prepojenie medzi Parlamentom a Komisiu vďaka postupu navrhovania hlavných kandidátov politickými skupinami a vzhľadom na to, že komisári sa identifikujú s politickými skupinami v Parlamente, môže byť ich využitie v budúcnosti ešte ťažšie.

9.  Komisia by sa mala legislatívnymi iniciatívami Parlamentu v zmysle článku 225 ZFEÚ zaoberať vážnejšie.

10.  Mala by sa posilniť výmena najlepších postupov medzi národnými parlamentmi v oblasti parlamentnej kontroly, napríklad usporadúvanie pravidelných diskusií medzi príslušnými ministrami a špecializovanými výbormi národných parlamentov pred zasadnutiami Rady a po nich a s komisármi v primeranom kontexte a časovom rámci, ako aj schôdzí s národnými parlamentmi na účely výmeny skúseností s poslancami EP.

11.  Pri zmene zmluvy v budúcnosti bude potrebné zmeniť ustanovenia týkajúce sa návrhu na vyslovenie nedôvery tak, aby sa znížil potrebný počet hlasov na iniciovanie konania o vyvodení zodpovednosti voči jednotlivým komisárom pred Parlamentom počas ich funkčného obdobia.

12.  Mal by sa urýchlene prijať návrh nariadenia o vyšetrovacích právomociach predložený Parlamentom, aby mal Parlament účinné právomoci, ktoré mu umožnia uplatňovať tento základný parlamentný nástroj na vyvodenie zodpovednosti voči výkonnej moci.

13.  V záujme zabezpečenia riadnej parlamentnej kontroly sú potrebné jasné pravidlá na rozlíšenie vykonávacích a delegovaných aktov.

14.  Komisia by mala prehodnotiť svoje administratívne postupy pri vymenovaní svojho generálneho tajomníka, generálnych riaditeľov a riaditeľov; v súvislosti s ďalším posilnením parlamentného charakteru inštitucionálnej štruktúry Únie by sa malo počítať aj s vypočutiami vyšších riadiacich pracovníkov výkonnej moci Únie v Parlamente.

(1)

Rozhodnutie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie z 19. apríla 1995 o podrobných ustanoveniach upravujúcich výkon vyšetrovacích právomocí Európskeho parlamentu (Ú. v. EÚ L 113, 19.5.1995, s. 1).

(2)

P7_TA(2014)0429P7_TA(2012)0219.


NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vykonávaní ustanovení zmluvy týkajúcich sa právomoci Parlamentu vykonávať politickú kontrolu nad Komisiou

(2018/2113(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na ustanovenia zmluvy týkajúce sa politického dohľadu Európskeho parlamentu nad Európskou komisiou, a najmä články 14, 17 a 25 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ) a články 121, 159, 161, 175, 190, 225, 226, 230, 233, 234, 249, 290, 291, 319 a 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 17 Zmluvy o EÚ, ktorým sa Komisia poveruje podporovaním všeobecného záujmu Únie a monopolom pri prijímaní iniciatív „na tento účel“,

–  so zreteľom na Rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva z roku 2016 a Medziinštitucionálnu dohodu o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení z roku 2013,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o zlepšení fungovania Európskej únie využitím potenciálu Lisabonskej zmluvy(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o možnom vývoji a úpravách súčasnej inštitucionálnej štruktúry Európskej únie(2),

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie zo 7. februára 2018 o revízii Rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou, a najmä na jeho odseky 2 a 8, v ktorých sa potvrdzuje, že postup navrhovania hlavných kandidátov je úspešnou ústavnou a politickou praxou, ktorá odráža medziinštitucionálnu rovnováhu stanovenú v zmluvách(3),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 16. apríla 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu o podrobných ustanoveniach o výkone vyšetrovacích právomocí Európskeho parlamentu, ktorým sa zrušuje rozhodnutie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie Euratom, ESUO 95/167/ES(4), a na prebiehajúce medziinštitucionálne rokovania,

–  so zreteľom na správu európskej ombudsmanky o schôdzach a kontrole dokumentov v spojených veciach 488/2018/KR a 514/2018/KR týkajúcich sa vymenovania nového generálneho tajomníka Komisie a na jej odporúčanie v týchto veciach,

–  so zreteľom na svoj rokovací poriadok vrátane jeho článku 52, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 a prílohy 3 k tomuto rozhodnutiu o postupe schvaľovania vypracúvania iniciatívnych správ,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanovisko Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0033/2019),

A.  keďže inštitucionálny rámec Únie, ako je zakotvený v zmluvách, priznáva Parlamentu ako zákonodarnému orgánu Únie zodpovednosť v oblasti politického dohľadu nad Komisiou;

B.  keďže Parlament má k dispozícii súbor nástrojov na vyvodenie zodpovednosti voči Komisii, ako sú návrh na vyslovenie nedôvery (článok 17 Zmluvy o EÚ a článok 234 ZFEÚ), možnosť požiadať predsedu Komisie o vyslovenie nedôvery voči jednotlivým členom Komisie (článok 118 ods. 10 rokovacieho poriadku Parlamentu), vyšetrovacie právomoci (článok 226 ZFEÚ), právomoc kontroly nad delegovanými a vykonávacími aktmi (články 290 a 291 ZFEÚ), právo klásť ústne a písomné otázky (článok 230 ods. 2 ZFEÚ) a právo iniciovať súdne konanie voči Komisii vo veci zákonnosti (článok 263 ZFEÚ) alebo v prípade nečinnosti Komisie;

C.  keďže okrem týchto nástrojov má Parlament k dispozícii súbor nástrojov riadiaceho dohľadu, vďaka ktorému môže iniciatívne formovať európsky politický program;

D.  keďže rozpočet je najdôležitejší nástroj Európskej únie na napĺňanie jej cieľov a stratégií, a teda kontrola rozpočtu je nanajvýš dôležitá;

E.  keďže postup navrhovania hlavných kandidátov odráža medziinštitucionálnu rovnováhu medzi Parlamentom a Komisiou, čím sa zásadne konsolidovalo a posilnilo prepojenie medzi týmito dvomi inštitúciami, čo viedlo k posilneniu politického charakteru Komisie a čo by zároveň malo viesť k posilneniu parlamentnej kontroly nad jej výkonnými funkciami;

F.  keďže podľa článku 17 Zmluvy o EÚ predsedu Komisie volí Parlament na základe návrhu hláv štátov a predsedov vlád EÚ s ohľadom na výsledky volieb do Európskeho parlamentu; keďže v článku 17 Zmluvy o EÚ sa takisto stanovuje, že rovnaký postup by sa mal dodržať v prípade, že Parlament odmietne navrhovaného kandidáta, a to vrátane konzultácie s Parlamentom;

G.  keďže pred uvedením kolégia komisárov do úradu sa všetci dezignovaní komisári podrobujú vypočutiu a keďže na základe svojho mandátu môže Parlament skúmať záväzky a priority vyjadrené dezignovanými komisármi počas ich vypočutí pri vymenovaní, a to vrátane hodnotenia toho, či ich osobná situácia ich kvalifikuje na plnenie požiadaviek kladených na ich úrad;

H.  keďže v zmluvách sa Parlamentu priznáva právo hlasovať o návrhu na vyslovenie nedôvery Komisii ako celku, ale nie o vyslovení nedôvery jej jednotlivým členom;

I.  keďže napriek kolektívnej zodpovednosti kolégia komisárov by mal Parlament zabezpečovať účinný politický dohľad nad individuálnou činnosťou jednotlivých členov Komisie;

J.  keďže nedávne vymenovanie nového generálneho tajomníka Komisie vyvolalo vážne otázky v súvislosti s úlohou a politickým vplyvom vyšších riadiacich pracovníkov Komisie;

K.   keďže pri vymenovaní nového predsedu Komisie a nových komisárov v roku 2019 by sa mal počas obsadzovania funkcie generálneho tajomníka Komisie použiť nový postup, ktorý bude založený na pravidlách;

L.  keďže Komisia má zo zmlúv vyplývajúce povinnosti pravidelne predkladať Parlamentu tieto správy: každý rok súhrnnú správu o činnosti Únie (článok 249 ZFEÚ); každé tri roky správu o uplatňovaní ustanovení o nediskriminácii a občianstve v Únii (článok 25 ZFEÚ); správu o výsledkoch mnohostranného dohľadu v oblasti hospodárskej politiky (článok 121 ods. 5 ZFEÚ); každé tri roky správu o pokroku v oblasti sociálnej politiky (články 159 a 161 ZFEÚ); každé tri roky správu o pokroku pri dosahovaní hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti (článok 175 ZFEÚ); každý rok správu o výskumnej činnosti v Únii (článok 190 ZFEÚ); každý rok správu o boji proti podvodom (článok 325 ZFEÚ); a vždy pri rokovaní s tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami (článok 207 ZFEÚ);

M.  keďže navyše, pokiaľ ide o sekundárnu legislatívu, Komisia má povinnosť skúmať a hodnotiť rôzne smernice a nariadenia a podávať správy o svojich zisteniach;

N.  keďže prijatím Rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou Parlament získal ďalší vplyv na formovanie legislatívneho programu, ktorý Komisia každoročne navrhuje vo svojom pracovnom programe;

O.  keďže od prijatia Lisabonskej zmluvy sa Parlament stal skutočným spoluzákonodarcom v oblasti rozpočtu a má zodpovednosť v oblasti udeľovania absolutória Komisii za plnenie rozpočtu Únie;

P.  keďže po nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy sa rozšíril vplyv Parlamentu na kontrolu vonkajších politík EÚ v dôsledku nadobudnutia právomoci odsúhlasovať uzatváranie medzinárodných dohôd, a teda aj práva byť bezodkladne a plne informovaný Komisiou vo všetkých fázach rokovaní o takýchto zmluvách (článok 218 ZFEÚ a článok 50 Zmluvy o EÚ);

Q.  keďže podmienky, za ktorých sa uskutočnili rokovania so Spojeným kráľovstvom o jeho vystúpení z Európskej únie, sú príkladom z hľadiska ich transparentnosti a zapojenia Parlamentu;

R.   keďže rozsah kontrolnej právomoci Parlamentu je v prípade delegovaných a vykonávacích aktov veľmi odlišný; keďže Parlament má v prípade delegovaných aktov právo veta alebo právo zrušiť delegovanie, ale v prípade vykonávacích aktov sú jeho možnosti značne obmedzené;

S.  keďže v dôsledku súčasnej inštitucionálnej štruktúry Únie a chýbajúceho presného vymedzenia výkonnej moci v zmluvách je výkonná moc EÚ zložitejšia a rozdelená medzi európsku, vnútroštátnu a regionálnu úroveň;

T.  keďže na riešenie otázky parlamentnej kontroly výkonných funkcií pri vykonávaní európskych právnych predpisov je kľúčová silnejšia spolupráca medzi Európskym parlamentom a národnými a regionálnymi parlamentmi v súlade s ich príslušnými ústavnými právomocami a v súlade s článkom 10 ods. 2 Zmluvy o EÚ;

U.  keďže transparentnosť a silné zapojenie Parlamentu do rokovaní so Spojeným kráľovstvom mali pozitívny vplyv na ich výsledok, a to vytvorením atmosféry dôvery a jednoty, a preto by mali slúžiť ako inšpirácia pre budúce praktiky v oblasti medzinárodných rokovaní;

Hlavné závery

1.  pripomína, že kontrola orgánov EÚ je jedným z hlavných poslaní Európskeho parlamentu a povinnosť Komisie zodpovedať sa Parlamentu je základnou zásadou fungovania EÚ a vnútornej demokratickej kontroly;

2.  domnieva sa, že Parlament plne nevyužíva všetky svoje nástroje politickej kontroly nad výkonnou mocou, a to z rôznych dôvodov, pričom niektoré sú dané inštitucionálnou štruktúrou Únie, kým iné sú napríklad dôsledkom zmien medziinštitucionálnej dynamiky, vplyvom ktorých sa uplatňovanie niektorých nástrojov sťažilo alebo nie je dostatočne účinné;

3.  uznáva potenciál a úspešné vykonávanie postupu navrhovania hlavných kandidátov, na základe ktorého všetci európski občania majú možnosť priamo zasiahnuť do voľby predsedu Komisie hlasovaním za zoznam, na čele ktorého sa nachádza ich preferovaný kandidát; preto dôrazne podporuje pokračovanie tejto praxe pre budúce európske voľby a nabáda všetky politické sily, aby sa zapojili do tohto procesu;

4.  je presvedčený, že hlavní kandidáti by vo voľbách do Európskeho parlamentu mali viesť zoznamy európskych politických strán;

5.  pripomína, že silnejšie politické prepojenie medzi Parlamentom a Komisiou, ktoré vzniklo zavedením postupu navrhovania hlavných kandidátov politickými skupinami, by nemalo so sebou priniesť menej dôsledný parlamentný dohľad;

6.  pripomína, že zámerom prahovej hodnoty zakotvenej v zmluvách pre návrh na vyslovenie nedôvery je zachovať účinné využívanie tohto nástroja v závažných prípadoch; uznáva, že pokiaľ ide o väčšinu parlamentných demokracií, možnosť vyslovenia nedôvery pôsobí najmä ako odstrašujúci prostriedok; v kontexte budúcej zmeny zmluvy však navrhuje, aby sa preštudovali alebo preskúmali možnosti uváženého zníženia prahu, pričom by sa zachovala inštitucionálna rovnováha, o ktorú sa usilujú zmluvy;

7.  poukazuje na to, že politizácia Komisie je priamym dôsledkom zmien zavedených Lisabonskou zmluvou; konštatuje, že tieto zmeny nezahŕňali prijatie ustanovení, ktoré by umožnili brať jednotlivých komisárov na zodpovednosť;

8.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že podľa slov ombudsmanky Komisia pri vymenovaní generálneho tajomníka „nedodržala buď literu alebo ducha príslušných pravidiel“;

9.  poukazuje na to, že zmluvy neobsahujú jasné vymedzenie výkonnej moci EÚ a že za rôzne politické oblasti sú zodpovedné rôzne inštitúcie podľa toho, či daná oblasť patrí do spoločnej alebo do výlučnej právomoci Únie;

10.  považuje za nevyhnutné vytvoriť skutočný dvojkomorový legislatívny systém zahŕňajúci Radu a Parlament s Komisiou pôsobiacou ako výkonný orgán;

11.  poukazuje na to, že úloha Parlamentu v oblasti dohľadu nad výkonnou mocou by sa mala doplniť právomocami podobnými právomociam národných parlamentov voči svojej vlastnej výkonnej moci, pokiaľ ide o európske záležitosti; zastáva názor, že takáto zodpovednosť je základom úlohy komôr národných parlamentov v Európskej únii;

12.  domnieva sa, že vykonávanie kontroly Parlamentom nad výkonnou mocou podľa článku 14 Zmluvy o EÚ je v súčasnosti ťažšie, ak niekedy nie aj nemožné, keďže chýba jednoznačný súpis právomocí a politík Únie a právomoci sú rozdelené medzi výkonné orgány na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni;

13.  pripomína, že v zmluvách sa Európskej rade nepriznávajú žiadne legislatívne funkcie ani práva na legislatívnu iniciatívu; je znepokojený tým, že v posledných rokoch Európska rada napriek duchu a litery zmlúv uskutočnila viaceré dôležité politické rozhodnutia mimo zmluvného rámca, čím tieto rozhodnutia de facto vyňala spod dohľadu Parlamentu a oslabila tak demokratickú zodpovednosť, ktorá má pre takéto európske politiky zásadný význam;

14.  pripomína, že zmluvou sa Parlamentu udeľujú dôležité právomoci v oblasti politickej kontroly prostredníctvom každoročného rozpočtového postupu a absolutória za plnenie rozpočtu;

15.  pripomína, že udelenie absolutória je každoročný politický postup, ktorým sa zabezpečuje demokratická kontrola ex post plnenia rozpočtu Európskej únie Komisiou v rámci jej vlastnej zodpovednosti a v spolupráci s členskými štátmi;

16.  poukazuje na to, že postup udelenia absolutória sa ukázal ako účinný nástroj, ktorý má vplyv na pozitívny vývoj rozpočtového systému EÚ, finančné riadenie, formovanie programu a spôsob, akým sa politiky EÚ vymedzujú a vykonávajú, a zároveň prispieva k zvyšovaniu politického vplyvu Parlamentu;

17.  zdôrazňuje, že článkom 318 ZFEÚ sa pridáva nový nástroj do súboru nástrojov rozpočtového absolutória: hodnotenie financií Únie na základe dosiahnutých výsledkov;

18.  so znepokojením konštatuje, že v prípade, že sa Parlament rozhodne Komisii absolutórium neudeliť, nie sú k dispozícii žiadne skutočné právne sankcie; domnieva sa však, že neudelenie absolutória vysiela silný politický signál, pretože to znamená, že Parlament nemá dostatočnú dôveru v zodpovednosť Komisie, a Komisia by preto mala na takéto rozhodnutie reagovať a v nadväznosti naň prijať konkrétne opatrenia na zlepšenie situácie;

19.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že pri absencii riadnej spolupráce Rady nie je možné kontrolovať rozpočet Rady prostredníctvom inštitucionálnej praxe udelenia absolutória Parlamentom a že táto situácia predstavuje závažné porušenie povinností vyplývajúcich zo zmluvy, ktorými sa stanovuje, že Parlament bude kontrolovať celý rozpočet Únie;

20.  v záujme rozšírenia právomocí Parlamentu v oblasti rozpočtovej kontroly na celý rozpočet Únie navrhuje, aby sa začali rokovania medzi Radou, Komisiou a Parlamentom s cieľom zabezpečiť, aby mal Parlament právo na prístup k informáciám o tom, ako Rada plní svoj rozpočet, a to buď priamo alebo prostredníctvom Komisie, a aby Rada odpovedala na písomné otázky Parlamentu a zúčastňovala sa na vypočutiach a diskusiách o plnení svojho rozpočtu; zastáva názor, že ak by tieto rokovania zlyhali, Parlament by mal udeliť absolutórium iba Komisii a zahrnúť do celkového absolutória samostatné uznesenia týkajúce sa rôznych inštitúcií, orgánov a agentúr Únie, čím by sa zabezpečilo, aby žiadny oddiel rozpočtu EÚ nebol bez riadnej kontroly;

21.  pripomína, že inštitúcie ešte nesplnili svoj záväzok stanoviť kritériá na rozlíšenie využívania delegovaných a vykonávacích aktov, aj keď prijatím Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva sa zvýšila transparentnosť postupu týkajúceho sa delegovaných aktov;

22.  pripomína, že v súlade s článkom 247 nariadenia o rozpočtových pravidlách musí do 31. júla nasledujúceho rozpočtového roka Komisia sprístupniť Parlamentu integrovaný súbor finančných správ a správ o zodpovednosti, najmä konečnú konsolidovanú účtovnú závierku, výročnú správu o riadení a výkonnosti a hodnotenie financií Únie na základe výsledkov, ako sa uvádza v článku 318 ZFEÚ;

Odporúčania

23.  navrhuje spojenie nástrojov na vyvodenie zodpovednosti voči Komisii a na vykonávanie riadiaceho dohľadu s cieľom maximalizovať účinnosť oboch týchto nástrojov;

24.  trvá na tom, že legislatívne právomoci a práva Európskeho parlamentu v oblasti dohľadu sa musia zaručiť, konsolidovať a posilniť, a to aj prostredníctvom medziinštitucionálnych dohôd a použitím zodpovedajúceho právneho základu Komisiou;

25.  považuje za nevyhnutné, aby Parlament uskutočnil reformu svojich pracovných postupov s cieľom posilniť vykonávanie svojich funkcií v oblasti politickej kontroly nad Komisiou;

26.  vyzýva Komisiu, aby sa vážnejšie zaoberala legislatívnymi iniciatívami Parlamentu v zmysle článku 225 ZFEÚ; vyzýva budúceho predsedu Komisie, aby sa zaviazal k tomuto cieľu, a víta príslušné vyhlásenia hlavných kandidátov v tejto súvislosti; želá si viac iniciatív v oblasti legislatívnych návrhov; pripomína , že v súlade s článkom 10 MID o lepšej tvorbe práva je Komisia povinná urýchlene a podrobne zvážiť žiadosti o návrhy aktov Únie;

27.  chváli Komisiu za pozitívne opatrenia v nadväznosti na odporúčania Parlamentu vyjadrené v jeho uznesení zo 16. februára o zlepšení fungovania Európskej únie využitím potenciálu Lisabonskej zmluvy;

28.   domnieva sa, že hoci Parlament nemá formálne právo na legislatívnu iniciatívu na základe súčasných zmlúv, mala by sa vážne zvážiť možnosť získať právo legislatívnej iniciatívy v súvislosti s budúcou zmenou zmluvy;

29.  podporuje výmenu najlepších postupov medzi národnými parlamentmi v oblasti parlamentnej kontroly, napríklad usporadúvanie pravidelných diskusií medzi príslušnými ministrami a špecializovanými výbormi národných parlamentov pred zasadnutiami Rady a po nich a s komisármi v primeranom kontexte a časovom rámci, ako aj schôdzí Európskeho parlamentu s národnými parlamentmi; nabáda na zavedenie pravidelných výmen názorov úradníkov inštitúcií a zamestnancov politických skupín medzi administratívami Európskeho parlamentu a národných parlamentov, Európskym výborom regiónov a regiónmi členských štátov, ktoré majú legislatívne právomoci;

30.  domnieva sa, že ustanovenie každoročného európskeho týždňa by poslancom Európskeho parlamentu a komisárom, najmä podpredsedom povereným problematikou klastrov, umožnilo predstúpiť pred všetky národné parlamenty s cieľom prediskutovať a vysvetliť európsky program spolu s poslancami a zástupcami občianskej spoločnosti; domnieva sa, že táto iniciatíva by mohla posilniť demokratickú zodpovednosť Komisie, ktorá sa vyžaduje v Lisabonskej zmluve;

31.  vyzýva Parlament, aby posilnil svoje kapacity na kontrolu prípravy a vykonávania delegovaných a vykonávacích aktov;

32.  víta úsilie, ktoré v súčasnosti vyvíjajú tri inštitúcie s cieľom stanoviť jasné kritériá na vymedzenie toho, ako by sa mali využívať delegované a vykonávacie akty; žiada, aby sa tieto kritériá začali čo najskôr uplatňovať;

33.  nabáda národné parlamenty, ako aj regionálne parlamenty, ktorých sa to týka, aby posilnili svoje kapacity v oblasti kontroly príslušných výkonných orgánov pri prijímaní rozhodnutí alebo navrhovaní nariadení zameraných na vykonávanie alebo delegovanie európskych právnych predpisov;

34.  považuje za nevyhnutné pri budúcej zmene zmluvy zlepšiť nástroje na vyvodenie zodpovednosti voči jednotlivým členom Komisie pred Parlamentom počas ich funkčného obdobia, a to na základe ustanovení, ktoré v obmedzenom rozsahu už existujú v Rámcovej dohode o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou;

35.  vyzýva Komisiu a Radu, aby v súlade so zásadou riadnej spolupráce nadviazali politický dialóg o návrhu nariadenia o vyšetrovacích právomociach, ktorý predložil Parlament, s cieľom zabezpečiť pre Parlament účinné právomoci, ktoré mu umožnia používať tento základný parlamentný nástroj na kontrolu výkonnej moci, ktorý je absolútne nevyhnutný v parlamentných systémoch na celom svete;

36.  je presvedčený, že parlamentné otázky sú ako nástroj dohľadu užitočné; považuje preto za potrebné vykonať dôkladné posúdenie kvality odpovedí Komisie na otázky poslancov, ako aj kvantity a kvality otázok kladených poslancami;

37.  považuje hodinu otázok za dôležitý prvok parlamentnej kontroly výkonnej moci; žiada Konferenciu predsedov, aby opäť zaradila hodinu otázok do programu plenárneho zasadnutia v súlade s článkom 129 rokovacieho poriadku;

38.  opätovne vyzýva Komisiu, aby prehodnotila svoje administratívne postupy pri vymenovaní svojho generálneho tajomníka, generálnych riaditeľov a riaditeľov s cieľom plne zabezpečiť výber najlepších kandidátov v rámci maximálnej transparentnosti a rovnosti príležitostí;

°

°  °

39.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, národným parlamentom členských štátov a Výboru regiónov.

(1)

Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 215.

(2)

Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 201.

(3)

Prijaté texty, P8_TA(2018)0030.

(4)

Ú. v. EÚ C 443, 22.12.2017, s. 39.


STANOVISKO Výboru pre kontrolu rozpočtu (8.1.2019)

pre Výbor pre ústavné veci

k vykonávaniu ustanovení zmluvy týkajúcich sa právomoci Parlamentu vykonávať politickú kontrolu nad Komisiou

(2018/2113(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Tomáš Zdechovský

NÁVRHY

Výbor pre kontrolu rozpočtu vyzýva Výbor pre ústavné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže Parlament je poverený zabezpečením demokratickej kontroly nad Komisiou, ktorej povaha je politická, ale zahŕňa rôzne aspekty a postupy;

B.  keďže rozpočet je najdôležitejší nástroj Európskej únie na napĺňanie jej cieľov a stratégií, a teda kontrola rozpočtu je nanajvýš dôležitá;

C.  keďže napriek záväzku Komisie orientovať sa na výkonnosť je zostavovanie rozpočtu na základe činností, žiaľ, aj naďalej základnou zásadou pri zostavovaní návrhu rozpočtu Únie;

D.  keďže hodnotenia výsledkov a audity výkonnosti vychádzajú z cieľov stanovených v najskoršej fáze na úrovni plánovania;

E.  keďže hodnotenie je nástroj zameraný na identifikáciu a pochopenie výsledkov a vplyvov určitého procesu a na zistenie alternatívnych riešení, ktoré môžu pomôcť pri rozhodovaní a následne viesť k ďalšiemu zlepšeniu tohto procesu;

1.  pripomína, že kontrola orgánov EÚ je hlavným poslaním Európskeho parlamentu a povinnosť Komisie zodpovedať sa Parlamentu je základnou zásadou fungovania EÚ a vnútornej demokratickej kontroly;

2.  pripomína, že udelenie absolutória je každoročný politický postup, ktorým sa zabezpečuje demokratická kontrola ex post plnenia rozpočtu Európskej únie zo strany Komisie na jej vlastnú zodpovednosť a v spolupráci s členskými štátmi;

3.  poukazuje na to, že postup udelenia absolutória sa ukázal ako účinný nástroj, ktorý má vplyv na pozitívny vývoj rozpočtového systému EÚ, finančné riadenie, formovanie programu a spôsob, akým sa politiky EÚ vymedzujú a vykonávajú, a zároveň prispieva k zvyšovaniu politického vplyvu Parlamentu;

4.  zdôrazňuje, že hlavným účelom postupu udelenia absolutória je overiť, či sú finančné prostriedky Európskej únie riadené správne, a každý rok sa presvedčiť o tom, že všetky príjmy a výdavky Únie, z nich vyplývajúci zostatok, ako aj aktíva a pasíva Únie sú uvedené v súvahe;

5.  poznamenáva, že rozhodnutie Parlamentu udeliť, odložiť alebo odmietnuť udelenie absolutória je v prvom rade, ale nie výlučne, založené na výsledkoch auditu Európskeho dvora audítorov, ktorý skúma vierohodnosť vedenia účtov a zákonnosť a riadnosť príslušných operácií;

6.  poukazuje na to, že podľa článku 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) musí Dvor audítorov preskúmať, či sa všetky príjmy a výdavky uskutočnili zákonným a riadnym spôsobom a či sa vykonávalo riadne finančné hospodárenie; že pritom musí podať správu najmä o každom prípade nezrovnalosti; že audit príjmov sa musí uskutočňovať porovnaním splatných pohľadávok a čiastok, ktoré boli Únii skutočne uhradené; a že audit výdavkov sa musí uskutočňovať porovnaním prijatých záväzkov a poskytnutých úhrad;

7.  pripomína, že pri udeľovaní absolutória musí Parlament hodnotiť nielen riadnosť, ale aj výkonnosť finančného riadenia v Európskej únii;

8.  poznamenáva, že rozhodnutie Parlamentu sa zakladá aj na dôkazoch Komisie o uskutočnených výdavkoch alebo o fungovaní systémov finančnej kontroly;

9.  poznamenáva, že Komisia je povinná zohľadniť zistenia uvedené v rozhodnutiach v rámci absolutória a pripomienky Parlamentu v súvislosti s uskutočňovaním výdavkov a je povinná informovať o opatreniach prijatých v nadväznosti na jeho odporúčania a pripomienky;

10.  pripomína, že Parlament takisto preskúmava osobitné správy prijaté Dvorom audítorov, zamerané na riadne finančné riadenie rôznych sektorov alebo politík;

11.  poukazuje na to, že keďže sa tieto správy týkajú uplatňovania zásad hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti, systematicky vyvolávajú diskusiu o tom, či majú činitelia v oblasti európskych politík k dispozícii prostriedky a nástroje na dosiahnutie cieľov stanovených politickými orgánmi Únie;

12.  zdôrazňuje, že článkom 318 ZFEÚ sa pridáva nový nástroj do súboru nástrojov rozpočtového absolutória: hodnotenie financií Únie na základe dosiahnutých výsledkov;

13.  víta predovšetkým skutočnosť, že hodnotiaca správa uvedená v článku 318 ZFEÚ vzhľadom na svoje zameranie na finančnú výkonnosť dopĺňa prístup dodržiavania súladu vypracovaný Európskym dvorom audítorov vo výročnej správe a ponúka Európskemu parlamentu možnosť hodnotiť výsledky politiky;

14.  so znepokojením konštatuje, že v prípade, že sa Parlament rozhodne Komisii absolutórium neudeliť, nie sú k dispozícii žiadne skutočné právne sankcie; domnieva sa však, že neudelenie absolutória vysiela silný politický signál, pretože to znamená, že Parlament nemá dostatočnú dôveru v zodpovednosť Komisie, a Komisia by preto mala na takéto rozhodnutie reagovať a v nadväznosti naň prijať opatrenia na zlepšenie situácie;

15.  pripomína, že Prodiho a Kinnockovými reformami sa zaviedli zásady zostavovania rozpočtu podľa činností a riadenia podľa činností(1), požiadavka, aby povoľujúci úradníci vymenovaní delegovaním každý rok podpisovali správy o činnosti, a dosiahla sa reforma činností vnútorného auditu aj podvojného účtovníctva;

16.  zdôrazňuje, že tieto reformy sledovali politický cieľ vytvoriť jasnú hierarchiu od politických cieľov cez zdroje vyčlenené na činnosti zamerané na ich docielenie, až po ukazovatele výkonnosti na overovanie týchto výsledkov;

17.  so znepokojením konštatuje, že realita je úplne iná:

a)  napriek tomu, že Komisia stanovila rozpočet podľa línií činností, rozpočet do veľkej miery kopíruje organizačnú štruktúru správy a zachoval sa v ňom veľký počet rozpočtových riadkov;

b)  ciele činností v skutočnosti stále nie sú súčasťou rozpravy o rozpočte, ale uvádzajú sa v samostatných výkazoch o činnosti pripojených k rozpočtu;

c)  súčasná štruktúra rozpočtu nie je plne zosúladená s viacročným finančným rámcom (VFR); každý okruh VFR zahŕňa rozličné činnosti a mnohé samostatné činnosti patria do viacerých okruhov VFR;

18.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že rokovania o rozpočte v Parlamente a Rade sú zamerané na rezervy v rámci okruhov VFR a veľmi často sa nezaoberajú cieľmi zostavovania rozpočtu podľa činností (ABB), ukazovateľmi výkonnosti ani nameranými výsledkami;

19.  víta skutočnosť, že Komisia v návrhoch na nový VFR obnovila svoj záväzok voči výkonnosti a zostavovaniu rozpočtu podľa výsledkov, a trvá na tom, že rozpočet EÚ by sa mal viac zameriavať na stabilitu, jednoduchosť, väčšiu efektívnosť výdavkov, nízke prevádzkové náklady, účinné rozdeľovanie zdrojov, plnenie kľúčových politických priorít, európsku pridanú hodnotu, výsledky, vplyv, väčšiu povinnosť zodpovedať sa a vyššiu transparentnosť;

20.  zdôrazňuje, že rozpočet EÚ má vychádzať z dlhodobých politických cieľov a celkovej vízie pre EÚ; opakovane vyzýva Komisiu, aby predložila takúto dlhodobú víziu a ciele, a tak zabezpečila maximálnu efektívnosť výdavkov;

21.  víta návrh Komisie o zoskupovaní nových programov VFR do tzv. politických klastrov, ktorým budú zodpovedať názvy hláv ročného rozpočtu; vyjadruje nádej, že sa tým lepšie objasní, ako prispejú k cieľom politiky;

22.  víta skutočnosť, že Komisia má v úmysle od roku 2021 zosúladiť koncepciu oblastí politiky s klastrami programu a že toto zosúladenie umožní lepší súlad ročného rozpočtu s okruhmi VFR;

23.  pripomína, že Parlament pri mnohých príležitostiach Komisiu požiadal, aby predložila rozpočet Únie v súlade s politickými cieľmi VFR prijatými v Parlamente; zastáva názor, že by to rozpočtovému orgánu umožnilo jednoduchšie kontrolovať a sledovať prípravu a plnenie rozpočtu;

24.  kladie si otázku, prečo Komisia na meranie výkonnosti finančného riadenia používa dva súbory cieľov a ukazovateľov: na jednej strane generálni riaditelia Komisie vyhodnocujú dosiahnutie cieľov vymedzených v plánoch riadenia vo svojich výročných správach o činnosti (AAR) a na druhej strane Komisia meria výkonnosť výdavkových programov prostredníctvom programových výkazov operačných výdavkov pripojených k návrhu rozpočtu;

25.  pripomína, že súčasný rámec výkonnosti programov oznámený v programových výkazoch operačných výdavkov zahŕňa 716 ukazovateľov rôzneho druhu, ktorými sa meria výkonnosť v súvislosti so 61 všeobecnými a s 228 špecifickými cieľmi;

26.  víta návrh Komisie znížiť počet výdavkových programov o tretinu a zabezpečiť lepšiu súdržnosť pravidiel; zdôrazňuje, že v záujme dosiahnutia skutočného zjednodušenia pre príjemcov by sa mali odstrániť všetky zbytočné pravidlá, požiadavky a postupy, pričom sa však nesmie ohroziť zákonnosť a riadnosť príslušných operácií;

27.  opakovane vyzýva Komisiu, aby:

a)  zjednodušila podávanie správ o výkonnosti:

–  ďalším znížením počtu cieľov a ukazovateľov používaných v rôznych správach o výkonnosti a zameraním sa na tie, ktoré najlepšie poslúžia na meranie výkonnosti rozpočtu Únie v záujme zjednodušenia, transparentnosti a lepšej kontroly,

–  rozšírením kvalitatívneho prístupu a zahrnutím environmentálnych a sociálnych ukazovateľov, aby bolo možné merať vplyv politiky EÚ na environmentálne a sociálne politiky,

–  prezentovaním finančných údajov takým spôsobom, aby ich bolo možné porovnať s informáciami o výkonnosti a aby bolo jasné prepojenie medzi výdavkami a výkonnosťou;

b)  lepšie vyvážila podávanie správ o výkonnosti tým, že jasne predstaví informácie o hlavných problémoch EÚ, ktoré ešte treba vyriešiť;

c)  predložila vyhlásenie o kvalite vykazovaných údajov o výkonnosti;

28.  pripomína, že v súlade s článkom 247 nariadenia o rozpočtových pravidlách musí do 31. júla nasledujúceho rozpočtového roka Komisia sprístupniť Parlamentu integrovaný súbor finančných správ a správ o zodpovednosti, najmä konečnú konsolidovanú účtovnú závierku, výročnú správu o riadení a výkonnosti a hodnotenie finančných prostriedkov Únie na základe výsledkov uvedených v článku 318 ZFEÚ;

29.  poukazuje na to, že prijatím výročnej správy o riadení a výkonnosti doplnenej o konečnú konsolidovanú účtovnú závierku Komisia preberá politickú zodpovednosť za finančné riadenie svojich útvarov;

30.  trvá na tom, že výročná správa o riadení a výkonnosti by nemala zahŕňať iba odhad úrovne chybovosti vo výdavkoch Únie, informácie o prevencii a nápravných opatreniach, ktoré sa týkajú rozpočtu, a informácie o uplatňovaní stratégie Komisie pre boj proti podvodom, ale aj výročné vyhlásenie o riadení a vnútornej kontrole, ktoré zahŕňa najmä:

a)  opis vnútorných nástrojov riadenia Komisie;

b)  posúdenie operačných a strategických rizík činností počas roka a vyhlásenie o strednodobej a dlhodobej fiškálnej udržateľnosti;

c)  posúdenie všetkých preventívnych a nápravných opatrení prijatých v záujme toho, aby sa financovanie nestalo obeťou korupcie alebo konfliktu záujmov;

31.  opakovane vyzýva Komisiu, aby urýchlila prípravu účtovnej závierky Únie, aby sa zabezpečilo včasnejšie získanie spoľahlivých informácií od členských štátov o výdavkoch v rámci zdieľaného riadenia, a aby predložila stanovisko k výdavkom Únie skôr a spolu s účtovnou závierkou s cieľom prijať rozhodnutie o absolutóriu v roku n + 1 a zároveň zabezpečiť vysokú kvalitu údajov a riadne finančné riadenie;

32.  opäť vyzýva Komisiu, aby navrhla opatrenia na to, aby boli dohody o financovaní na plnenie rozpočtu Únie – ktoré v súčasnosti zahŕňajú rôzne nástroje a ich kombinácie, ako napríklad programy, štrukturálne a investičné fondy, trustové fondy, strategické investičné fondy, záručné fondy, nástroje, finančné nástroje a nástroje makrofinančnej pomoci atď. – jasnejšie, jednoduchšie, jednotnejšie a lepšie prispôsobené na zabezpečovanie dostatočnej transparentnosti, zodpovednosti, výkonnosti a verejného povedomia o tom, ako sa politiky Únie financujú a aké sú ich prínosy;

33.  pripomína, že 80 % financovania EÚ sa riadi spoločne s členskými štátmi, a preto musí Parlament vykonávať aj kontrolu vnútroštátnych orgánov; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že vnútroštátne orgány často odmietajú dodržiavať odporúčania alebo vyšetrovania orgánu udeľujúceho absolutórium;

34.  pripomína, že úzke politické väzby medzi Parlamentom a Komisiou sa nedávno upevnili takzvaným systémom hlavných kandidátov („Spitzenkandidaten“); víta tento pokus o riešenie demokratického deficitu EÚ, posilnenie jej legitimity a budovanie dôvery medzi občanmi EÚ; zároveň však pripomína inherentné riziko v súvislosti s financovaním politických strán a vyzýva Komisiu, aby riešila nedostatky súčasného modelu financovania politických strán, zabránila tak podvodom a zabezpečila úplnú transparentnosť financovania volebných kampaní.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

7.1.2019

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

8

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Dennis de Jong, Ingeborg Gräßle, Georgi Pirinski, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Bart Staes

Náhradník prítomný na záverečnom hlasovaní

Karin Kadenbach

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

John Howarth, Jude Kirton-Darling

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

8

+

GUE/NGL

Dennis de Jong

PPE

Ingeborg Gräßle, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra

S&D

John Howarth, Karin Kadenbach, Jude Kirton-Darling, Georgi Pirinski

VERTS/ALE

Bart Staes

0

-

 

 

0

0

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

(1)

„Zostavovanie rozpočtu podľa činností“ je vo svojej podstate rozpočtová metóda založená na činnostiach, ktorá pri zostavovaní rozpočtu a v procesoch reakcie na rozpočtové odchýlky využíva faktory nákladov. V tomto kontexte sú dôležité činnosti, keďže v súvislosti s nimi vznikajú náklady. Ak môžeme kontrolovať príčiny (faktory) nákladov, náklady by malo byť možné lepšie riadiť a chápať.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

22.1.2019

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

18

0

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gerolf Annemans, Mercedes Bresso, Pascal Durand, Esteban González Pons, Danuta Maria Hübner, Ramón Jáuregui Atondo, Alain Lamassoure, Jo Leinen, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Markus Pieper, Paulo Rangel, Helmut Scholz, György Schöpflin, Pedro Silva Pereira, Barbara Spinelli, Josep-Maria Terricabras, Kazimierz Michał Ujazdowski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pervenche Berès, Ashley Fox, Sylvia-Yvonne Kaufmann

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Michael Gahler, Jarosław Wałęsa


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENV GESTORSKOM VÝBORE

18

+

ALDE

Maite Pagazaurtundúa Ruiz

NI

Kazimierz Michał Ujazdowski

PPE

Michael Gahler, Esteban González Pons, Danuta Maria Hübner, Alain Lamassoure, Markus Pieper, Paulo Rangel, György Schöpflin, Jarosław Wałęsa

S&D

Pervenche Berès, Mercedes Bresso, Ramón Jáuregui Atondo, Sylvia Yvonne Kaufmann, Jo Leinen, Pedro Silva Pereira

VERTS/ALE

Pascal Durand, Josep Maria Terricabras

0

-

4

0

ECR

Ashley Fox

ENF

Gerolf Annemans

GUE/NGL

Helmut Scholz, Barbara Spinelli

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 8. februára 2019Právne oznámenie