Postup : 2017/2284(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0045/2019

Predkladané texty :

A8-0045/2019

Rozpravy :

PV 12/02/2019 - 5
CRE 12/02/2019 - 5

Hlasovanie :

PV 12/02/2019 - 9.21
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0082

SPRÁVA     
PDF 259kWORD 87k
30.1.2019
PE 618.102v03-00 A8-0045/2019

o vykonávaní smernice 2009/128/ES o trvalo udržateľnom používaní pesticídov

(2017/2284(INI))

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

Spravodajkyňa: Jytte Guteland

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*):

Sofia Ribeiro, Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

(*) Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

DÔVODOVÁ SPRÁVA – SÚHRN SKUTOČNOSTÍ A ZISTENÍ
 NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STANOVISKO Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

DÔVODOVÁ SPRÁVA – SÚHRN SKUTOČNOSTÍ A ZISTENÍ

Súvislosti

V siedmom environmentálnom akčnom programe (7. EAP) je stanovený cieľ, podľa ktorého by do roku 2020 nemalo mať používanie prípravkov na ochranu rastlín žiadne škodlivé účinky na ľudské zdravie ani neprijateľný vplyv na životné prostredie a takéto prípravky by sa mali používať udržateľným spôsobom.

Používanie pesticídov zohráva dôležitú úlohu v poľnohospodárskej výrobe Európy tým, že udržuje rastliny zdravé a zabraňuje ich zničeniu v dôsledku choroby a zamorenia. Pesticídy aplikované na plodiny však môžu odplavovaním a presakovaním prenikať do pôdy a povrchových vôd a môžu sa dostať do podzemných vôd, pričom vzniká riziko negatívneho vplyvu na necieľové druhy v suchozemských aj vodných ekosystémoch. Toto má vplyv na funkciu biotopu a prispieva k strate biodiverzity vrátane veľkého zníženia populácií hmyzu; ovplyvňuje to aj tvorbu pôdy a jej zloženie a zabezpečenie čistej pitnej vody. Rezíduá pesticídov v potravinách môžu predstavovať riziko pre ľudské zdravie, zatiaľ čo rezíduá v krmivách predstavujú riziko pre zdravie zvierat a môžu sa dostať do potravinového reťazca. Objavili sa konkrétne obavy, pokiaľ ide o vplyv vystavenia ľudí účinkom pesticídov s vlastnosťami endokrinných disruptorov na ich zdravie a s tým súvisiace náklady. Ďalšie obavy týkajúce sa zdravia ľudí sú spojené s neurotoxicitou napr. insekticídov a biocídov, ktoré môžu ovplyvniť funkciu mozgu, najmä ak k expozícii dochádza počas vývoja plodu.

Súčasná závislosť na pesticídoch ako dominantnom prostriedku na kontrolu škodcov jasne nie je zlučiteľná s udržateľným poľnohospodárstvom, keďže dlhodobé používanie pesticídov vedie často k tomu, že sa škodcovia stanú odolnými. Škodlivým vedľajším účinkom je tiež zabíjanie užitočných organizmov, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri prevencii proti škodcom a často vedú k objaveniu sa sekundárnych škodcov. Oba faktory môžu mať za následok ďalšie zvýšenie používania pesticídov, čím sa tvorí negatívna špirála. Pesticídy ničia biodiverzitu poľnohospodárskej pôdy a poškodzujú poľnohospodársku pôdu, ktorá má zásadný význam z hľadiska udržateľnej produkcie potravín. V nedávnej správe(1) Európskej komisie o štatistike pesticídov sa uvádza, že „pesticídy sú príčinou znečistenia a majú priamy účinok najmä na stav biodiverzity, vodných útvarov a pôdy“. Správa osobitného spravodajcu OSN o práve na výživu za rok 2017(2) poukazuje na negatívny vplyv používania pesticídov na ľudské práva, ľudské zdravie (pracovníkov, ich rodín, okolostojacich osôb, obyvateľov a spotrebiteľov) a na životné prostredie. Zo správy tiež vyplýva, že intenzívne poľnohospodárstvo založené na používaní pesticídov neprispelo k zníženiu hladu vo svete, ale pomohlo skôr zvýšiť spotrebu potravín a potravinový odpad v priemyselných krajinách.

Od roku 1996 sa používanie pesticídov v Európe neustále zvyšuje a napriek tomu, že o udržateľnosti poľnohospodárstva sa rozsiahlo diskutuje a tomu, že sa na trh dostávajú pesticídy, ktoré je možné používať v nízkych dávkach, sa používanie pesticídov v posledných rokoch v priemere neznížilo. Celkový ročný predaj pesticídov v EÚ v roku 2015 predstavoval 400 000 ton, pričom drvivá väčšina sa používala v odvetví poľnohospodárstva.

Vykonávanie smernice

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES o trvalo udržateľnom používaní pesticídov ustanovuje množstvo opatrení na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov v EÚ prostredníctvom znižovania rizík a vplyvov používania pesticídov na ľudské zdravie a životné prostredie a podpory využívania integrovanej ochrany proti škodcom (IPM) a alternatívnych prístupov alebo techník, ako sú nechemické alternatívy pesticídov.

Článok 4 smernice vyžaduje, aby členské štáty prijali národné akčné plány (NAP) obsahujúce kvantitatívne ciele, úlohy, opatrenia a harmonogramy na zníženie rizík a vplyvov používania pesticídov a na podporu rozvoja a zavádzania integrovanej ochrany proti škodcom a alternatívnych prístupov alebo techník s cieľom znížiť závislosť od používania pesticídov. Navyše národné akčné plány zahŕňajú aj ukazovatele na monitorovanie používania pesticídov s obsahom účinných látok vzbudzujúcich určité obavy, najmä ak k nim existujú alternatívy. Vo svojich NAP členské štáty opíšu, ako budú vykonávať opatrenia podľa článkov 5 až 15 smernice.

Európska komisia v súlade s požiadavkou na podávanie správ podľa článku 4 ods. 3 a ods. 16 smernice zverejnila 10. októbra 2017 svoju správu o národných akčných plánoch členských štátov a o pokroku vo vykonávaní smernice 2009/128/ES o trvalo udržateľnom používaní pesticídov.

Spravodajkyňa víta hodnotiacu správu Komisie, ale zároveň vyjadruje hlboké znepokojenie nad nedostatočným vykonávaním ustanovení smernice vo väčšine členských štátov. Je zrejmé, že sa dosiahol určitý pokrok v oblasti kontrol postrekovacích zariadení a v tvorbe kurzov odbornej prípravy a systémov certifikácie v súvislosti s tým, ako najlepšie postrekovať pesticídmi. V podpore zavádzania alternatívnych techník, ktoré sú kľúčom k zabezpečeniu skutočného zníženia závislosti od pesticídov, sa však dosiahol len malý pokrok. Podľa Európskej environmentálnej agentúry v posledných rokoch bol dopyt po pesticídoch v EÚ takmer stabilný(3), čo by mohlo naznačovať, že riziká, ktoré pesticídy predstavujú pre ľudí a životné prostredie, zostali nezmenené, a to aj napriek vykonávaniu národných akčných plánov podľa smernice o trvalo udržateľnom používaní pesticídov.

Dvadsaťjeden členských štátov uviedlo ciele na zníženie rizika pesticídov a deväť členských štátov stanovilo ciele na zníženie používania pesticídov, pričom niektoré členské štáty mali určené ciele pre zníženie ich rizika aj používania. Iba päť členských štátov si stanovilo náročné merateľné ciele, pričom štyri z nich uvádzajú ciele na zníženie rizika (Belgicko, Dánsko, Grécko a Nemecko) a jeden členský štát (Francúzsko) má za cieľ znížiť používanie pesticídov. Členské štáty musia svoje národné akčné plány aspoň raz za päť rokov preskúmať a v prípade potreby ich na základe tohto preskúmania aktualizovať. Doteraz však len Francúzsko a Litva svoje NAP preskúmali a následne revidovali.

Spravodajkyňa s poľutovaním konštatuje nesúlad národných akčných plánov a prevládajúci nedostatok kvantitatívnych cieľov, zámerov, meraní a harmonogramov pre rôzne oblasti, bez ktorých nie je možné hodnotiť pokrok v rámci EÚ. Mnohé NAP sa zameriavajú na odbornú prípravu používateľov pesticídov alebo na pravidlá pre testovacie zariadenia, neobsahujú však podrobnosti o ochrane špecifických ekosystémov a pitnej vody. Navyše, väčšina akčných plánov neuvádza, ako sa bude merať dosahovanie cieľov alebo zámerov. Mnohé členské štáty prijali opatrenia, ktorých cieľom je zastaviť prenikanie pesticídov do vodných tokoch vrátane úpravy zariadení a zavedenia finančných stimulov pre poľnohospodárov na zriadenie nárazníkových zón pre pesticídy, ale pokrytie týchto zón je spravidla veľmi obmedzené a náročnosť ich cieľov príliš nízka.

Spravodajkyňa v plnej miere súhlasí s hlavným záverom správy, v ktorom sa členské štáty vyzývajú, aby stanovili celkové zámery a kvantifikovateľné ciele v oblasti znižovania spotreby pesticídov, a domnieva sa, že osobitná pozornosť sa musí venovať monitorovaniu škôd na životnom prostredí a zdraví spôsobených pesticídmi, zlepšeniu kvality vody, podpore a zachovaniu biodiverzity a uprednostňovaniu zásad integrovanej ochrany proti škodcom (IPM) v európskom poľnohospodárskom sektore. Cieľom IPM je udržať používanie pesticídov a iných foriem zásahov na úrovniach, ktoré sú hospodársky a ekologicky odôvodnené, znižujú alebo minimalizujú riziko pre ľudské zdravie a životné prostredie a zároveň uprednostňujú fyzikálne, nechemické a udržateľné biologické metódy ochrany plodín a odrádzajú škodcov. Doteraz však členské štáty nepremenili zásady integrovanej ochrany proti škodcom na normatívne a hodnotiteľné kritériá, ale považujú IPM najmä ako vzdelávací nástroj pre poľnohospodárov a nezaviedli žiadnu metódu na posúdenie dodržiavania zásad IPM. IPM je základným kameňom smernice, a preto je mimoriadne znepokojujúce, že členské štáty zatiaľ nestanovili jasné ciele a nezabezpečili ich plnenie. IPM má veľký nevyužitý potenciál ako metóda ochrany spotrebiteľov a životného prostredia pred škodlivými účinkami pesticídov a je nevyhnutné, aby členské štáty začali využívať tento nástroj čo najskôr a nahradili používanie tradičných pesticídov a aby v prípade potreby vytvorili aj vhodné motivačné systémy, ktoré podporia zavádzanie metód integrovanej ochrany proti škodcom.

Spravodajkyňa je pevne presvedčená o udržateľnom poľnohospodárstve, ktoré uprednostňuje prevenciu, nechemické metódy, biologické kontroly a výrobky s nízkym rizikom. Zvýšenie dostupnosti alternatív konvenčných produktov, ako sú napríklad produkty na ochranu rastlín s nízkym rizikom, zároveň prispieva k udržateľnému poľnohospodárstvu a rozširuje súbor nástrojov poľnohospodárov zvýšením možností ochrany rastlín. Výskum a inovácie sú potrebné na vývoj alternatív na ochranu proti súčasným a budúcim škodcom, ktoré znižujú závislosť od pesticídov a/alebo poskytujú možnosti ochrany rastlín s nižším rizikovým profilom alebo novými spôsobmi účinku.

Spravodajkyňa verí, že najlepším spôsobom, ako zabezpečiť úplné a dôsledné vykonávanie smernice o trvalo udržateľnom používaní pesticídov, je zabezpečiť, aby boli ciele smernice čo najširšie začlenené do spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ (SPP) v rámci nadchádzajúcej reformy. Integrácia cieľov znižovania používania pesticídov a ďalších zásad integrovanej ochrany proti škodcom do modelu realizácie SPP je kľúčová na zabezpečenie pokroku pri vykonávaní smernice. Súčasné ekologizačné opatrenia SPP mali doteraz len malý pozitívny vplyv v praxi a zabezpečenie krížového plnenia smernice a modernizovanej SPP, v centre pozornosti ktorej je udržateľnosť, môže skutočne viesť k poľnohospodárstvu v Európe, ktoré bude šetrné k životnému prostrediu, hospodársky životaschopné a sociálne zodpovedné.

Spravodajkyňa chce zdôrazniť, že existujú podozrenia alebo je dokázané, že niektoré pesticídy pôsobia ako endokrinné disruptory. Napriek tomu sú ešte stále vo veľkej miere dostupné a používané v celej Európe. Tieto látky by sa mali podľa nedávno prijatých kritérií čo najskôr identifikovať a pesticídne výrobky obsahujúce látky s účinkami na endokrinný systém by sa nemali uvádzať na trh.

Nakoniec, spravodajkyňa považuje za znepokojujúce, že napriek jasnej povinnosti uvedenej v článku 15 smernice, Komisia ešte nepredložila harmonizované ukazovatele rizika, ktorými by sa zabezpečilo, aby sa pokrok dosiahnutý v oblasti znižovania rizika a nepriaznivých vplyvov používania pesticídov na ľudské zdravie a životné prostredie mohol náležite zmerať a porovnať vo všetkých členských štátoch.

Závery

Spravodajkyňa je presvedčená, že na zabezpečenie účinného vykonávania smernice je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni. Je čoraz jasnejšie, že občania sú čoraz viac znepokojení a chcú, aby poľnohospodári znížili závislosť od pesticídov, čo dokazuje aj nedávna úspešná európska iniciatíva občanov týkajúca sa zákazu glyfozátu, v rámci ktorej sa počas šiestich mesiacov v celej Európe vyzbieralo viac ako 1,3 milióna podpisov.

Európska komisia musí uznať svoju úlohu strážcu práva Únie a konať proti jednoznačnému nesúladu vo viacerých členských štátoch. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia zasiahla v prípade nečinnosti alebo v prípade, že opatrenia nie sú jasné, a keď odchýlky nie sú opodstatnené alebo presahujú rámec vymedzenia v smernici. Okrem toho by Komisia pri monitorovaní mala ísť nad rámec posudzovania samotného súladu so smernicou a zamerať sa na to, ako dosiahnuť zlepšenie celkových výsledkov v oblasti životného prostredia, pokiaľ ide o pôdu, vodu a biodiverzitu. Komisia musí pokračovať v diskusiách so zainteresovanými stranami a členskými štátmi pri vypracúvaní harmonizovaných ukazovateľov rizika s cieľom umožniť porovnateľný a jasný súbor údajov a spoľahlivé hodnotenie pokroku.

Členské štáty musia zaujať aktívny postoj, pokiaľ ide o ochranu ľudského zdravia a životného prostredia, a plniť svoje právne záväzky vyplývajúce z práva Únie a očakávania európskych občanov. Členské štáty musia prijať všetky potrebné opatrenia na podporu a stimuláciu ochrany proti škodcom s nízkym používaním pesticídov, pričom vždy, keď je to možné, sa uprednostnia nechemické metódy, aby profesionálni používatelia pesticídov začali používať postupy a prípravky, ktoré predstavujú najnižšie riziko pre ľudské zdravie a životné prostredie spomedzi prípravkov dostupných na riešenie toho istého problému so škodcami.

(1)

https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52017DC0109&from=SK

(2)

https://documents-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/G17/017/85/PDF/G1701785.pdf?OpenElement

(3)

https://www.eea.europa.eu/airs/2017/environment-and-health/pesticides-sales


NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vykonávaní smernice 2009/128/ES o trvalo udržateľnom používaní pesticídov

(2017/2284(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie udržateľného používania pesticídov(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 850/2004 z 29. apríla 2004 o perzistentných organických znečisťujúcich látkach, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 79/117/EHS(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 z 23. februára 2005 o maximálnych hladinách rezíduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách rastlinného a živočíšneho pôvodu a o zmene a doplnení smernice Rady 91/414/EHS(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS(5); so zreteľom na posúdenie vykonávania nariadenia na európskej úrovni a na jeho príslušné prílohy, ktoré uverejnila Výskumná služba Európskeho parlamentu (EPRS) v apríli 2018,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009(6),

–  so zreteľom na smernicou Rady 98/24/ES zo 7. apríla 1998 o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci(7) a so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES z 29. apríla 2004 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom karcinogénov alebo mutagénov pri práci(8),

–  so zreteľom na smernicu Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (smernica o biotopoch)(9) a na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (smernica o voľne žijúcom vtáctve)(10),

–  so zreteľom na smernicu Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu(11),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000 ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva(12),

–  so zreteľom na smernicu Komisie 2009/90/ES z 31. júla 2009, ktorou sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES ustanovujú technické špecifikácie pre chemickú analýzu a sledovanie stavu vôd(13),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/127/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/42/ES o strojových zariadeniach na aplikáciu pesticídov(14),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/39/EÚ z 12. augusta 2013, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2000/60/ES a 2008/105/ES, pokiaľ ide o prioritné látky v oblasti vodnej politiky(15),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú predpisy na podporu strategických plánov, ktoré majú členské štáty vypracovať v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré budú financované Európskym poľnohospodárskym záručným fondom (EPZF) a Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka (EPFRV) a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 (COM(2018)0392),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Poľnohospodárstvo a udržateľné hospodárenie s vodou v EÚ (SWD(2017)0153 final),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 12. júla 2006 s názvom Tematická stratégia trvalo udržateľného používania pesticídov [COM(2006)0373 - SEC(2006)0894 - SEC(2006)0895 - SEC(2006)0914](16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2016 o posilňovaní inovácií a hospodárskeho rozvoja pri budúcom riadení európskych poľnohospodárskych podnikov(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2016 o technologických riešeniach pre udržateľné poľnohospodárstvo v EÚ(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenie o nízkorizikových pesticídoch biologického pôvodu z 15. februára 2017(19),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho nariadenia Komisie, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh obnovuje schválenie účinnej látky glyfozát a ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 540/2011(20),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. marca 2018 o perspektívach a výzvach pre včelársky sektor EÚ(21),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2018 o vykonávaní nariadenia (ES) č. 1107/2009 o prípravkoch na ochranu rastlín(22),

–  so zreteľom na prebiehajúce posúdenie vykonávania na európskej úrovni týkajúce sa smernice 2009/128/ES, ktorou sa stanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov, a správu uverejnenú výskumnou službou Európskeho parlamentu (EPRS) z 15. októbra 2018,

–  so zreteľom na nariadenie (ES) č. 1185/2009 Európskeho parlamentu a Rady z 25. novembra 2009 o štatistike pesticídov(23) a o správe Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní uvedeného nariadenia [COM(2017)0109],

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1185/2009 z 25. novembra 2009 o štatistike pesticídov (COM/2017/0109),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov z roku 2014 s názvom Integrácia cieľov politiky EÚ v oblasti vodného hospodárstva do SPP: čiastočný úspech,

–  so zreteľom na správu Komisie o národných akčných plánoch členských štátov a o pokroku vo vykonávaní smernice 2009/128/ES o trvalo udržateľnom používaní pesticídov z 10. októbra 2017 (COM(2017)0587),

–  so zreteľom na súhrnnú správu Generálneho riaditeľstva Komisie pre zdravie a bezpečnosť potravín (GR SANTE) z októbra 2017 o vykonávaní opatrení členských štátov na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov podľa smernice 2009/128/ES(24),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. novembra 2016 s názvom Ďalšie kroky pre udržateľnú európsku budúcnosť: Európske opatrenia zamerané na udržateľnosť (COM(2016)0739),

–  so zreteľom na 7. environmentálny akčný program(25),

–  so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN z roku 2017 o práve na výživu vypracovanú na základe rezolúcie Rady OSN pre ľudské práva 6/2, 31/10 a 32/8(26),

–  so zreteľom na dokument s názvom Implementation Plan on increasing low-risk plant protection product availability and accelerating integrated pest management implementation in Member States (Realizačný plán na zvýšenie dostupnosti nízkorizikových prípravkov na ochranu rastlín a urýchlenie uplatňovania integrovanej ochrany proti škodcom v členských štátoch), ktorý vypracovala expertná skupina zameraná na udržateľnú ochranu rastlín, schválený Radou 28. júna 2016(27),

–  so zreteľom na uznesenie francúzskeho Senátu z 19. mája 2017 o obmedzení používania pesticídov v Európskej únii(28),

–  so zreteľom na vedeckú štúdiu o biomase, ktorá sa týka hmyzu, uverejnenú 18. októbra 2017(29),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0045/2019),

A.  keďže smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES o trvalo udržateľnom používaní pesticídov (ďalej len „smernica“) ustanovuje množstvo opatrení na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov v EÚ prostredníctvom znižovania rizík a vplyvov používania pesticídov na ľudské zdravie a životné prostredie a podpory využívania integrovanej ochrany proti škodcom (IPM) a alternatívnych prístupov alebo techník v oblasti ochrany rastlín, ako sú vymedzené v nariadení (ES) č. 1107/2009, s cieľom znížiť závislosť od pesticídov a chrániť zdravie ľudí a zvierat a životné prostredie;

B.  keďže smernica je cenným nástrojom na zabezpečenie riadnej ochrany životného prostredia , ekosystémov a zdravia ľudí a zvierat pred nebezpečnými látkami v pesticídoch, pričom zároveň poskytuje udržateľné a ekologické riešenia pre širší a rozmanitejší súbor nástrojov na odstránenie a prevenciu strát výnosov spôsobených škodcami, chorobami, burinami a inváznymi nepôvodnými druhmi a bojuje proti vzniku odolnosti proti patogénom; keďže úplné a komplexné vykonávanie smernice je predpokladom dosiahnutia vysokého stupňa ochrany a dokončenia prechodu na udržateľné poľnohospodárstvo, výrobu bezpečných a zdravých potravín a netoxické prostredie, ktoré zabezpečuje vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a zvierat;

C.  keďže smernica sa musí chápať v spojení s ostatnými dvoma hlavnými právnymi predpismi, ktoré sa vzťahujú na úplný životný cyklus pesticídu od jeho uvedenia na trh (nariadenie č. 1107/2009) až po stanovenie maximálnych hladín rezíduí (nariadenie č. 396/2005); keďže preto nie je možné dosiahnuť zámer smernice chrániť ľudské zdravie a životné prostredie pred rizikami spojenými s používaním pesticídov bez toho, aby došlo k úplnému zavedeniu a riadnemu presadzovaniu celého „balíka pesticídov“;

D.  keďže súčasné postupy Komisie a členských štátov týkajúce sa schvaľovania účinných látok a povoľovania prípravkov na ochranu rastlín nie sú zlučiteľné s cieľmi a účelom smernice; keďže uvedené súčasné postupy bránia dosiahnutiu čo najvyššej úrovne ochrany a dokončeniu prechodu na udržateľné poľnohospodárske odvetvie a netoxické životné prostredie;

E.  keďže z dostupných dôkazov jasne vyplýva, že vykonávanie smernice nie je dostatočne zosúladené so súvisiacimi politikami EÚ v oblasti pesticídov, poľnohospodárstva a udržateľného rozvoja a najmä, no nie výlučne, so spoločnou poľnohospodárskou politikou a nariadením o prípravkoch na ochranu rastlín; keďže smernica, ako aj súvisiace činnosti na úrovni EÚ, majú veľký potenciál pre ďalšie posilňovanie a zvyšovanie hodnoty vnútroštátneho úsilia a činností v poľnohospodárskom odvetví a v oblasti ochrany životného prostredia a ľudského zdravia;

F.  keďže súčasný regulačný rámec bol spolu s požiadavkami na údaje navrhnutý na posudzovanie a riadenie chemických prípravkov na ochranu rastlín, a preto nie je vhodný pre účinné biologické látky a nízkorizikové prípravky; keďže tento neprimeraný rámec výrazne spomaľuje uvádzanie nízkorizikových biologických prípravkov na ochranu rastlín na trh, čo často odrádza používateľov; keďže bráni inovácii a obmedzuje konkurencieschopnosť poľnohospodárstva EÚ; keďže táto skutočnosť vedie k tomu, že viac ako 60 účinných látok, ktoré Európska komisia určila na substitúciu, nebolo v dôsledku nedostatku bezpečnejších alternatív a nízkorizikových biologických účinných látok nahradených;

G.  keďže existuje nedostatok dostupných nízkorizikových prípravkov na ochranu rastlín a prípravkov biologického pôvodu; keďže z celkového počtu takmer 500 dostupných látok na trhu EÚ bolo len 13 schválených za nízkorizikové účinné látky, z ktorých je 12 biologického pôvodu; keďže nedostatočné vykonávanie smernice de facto vytvorilo v Európe nerovnaké podmienky s rozdielnymi vnútroštátnymi postupmi, ktoré bránia optimálnemu používaniu udržateľných alternatív na trhu; keďže v dôsledku tejto situácie sa alternatívnym nízkorizikovým prípravkom a nechemickým prípravkom ťažko preniká na trh EÚ, čo znižuje ich príťažlivosť pre poľnohospodárov, ktorí sa v blízkej budúcnosti môžu prikloniť k nákladovo efektívnejším alternatívam; keďže nedostatok dostupných nízkorizikových prípravkov na ochranu rastlín, vrátane prípravkov biologického pôvodu, bráni rozvoju a vykonávaniu integrovanej ochrany proti škodcom (IPM);

H.  keďže ekologické poľnohospodárstvo zohráva dôležitú úlohu ako vstupný systém s nízkym obsahom pesticídov, ktorý by sa mal naďalej podporovať;

I.  keďže sa čoraz častejšie objavujú dôkazy o sústavnom masívnom poklese populácie hmyzu v Európe, čo súvisí so súčasnou úrovňou používania pesticídov; keďže zaznamenaný prudký pokles populácie hmyzu má negatívny vplyv na celý ekosystém a biologickú rozmanitosť, ale aj na poľnohospodárske odvetvie, jeho hospodársku prosperitu a produkciu v budúcnosti;

J.  keďže Európa v súčasnosti stojí pred závažným rozhodnutím, ktoré určí budúcnosť poľnohospodárskeho odvetvia a možnosti Únie dosiahnuť trvalo udržateľné používanie pesticídov, najmä prostredníctvom reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP); keďže reforma SPP so sebou prináša výrazný potenciál na zefektívnenie a harmonizáciu politík a vykonávanie smernice, ako aj na uľahčenie prechodu na environmentálne udržateľnejšie poľnohospodárske praktiky;

K.  keďže používanie bežných prípravkov na ochranu rastlín sa čoraz častejšie stáva predmetom verejnej diskusie vzhľadom na potenciálne riziká, ktoré predstavujú pre zdravie ľudí a zvierat a pre životné prostredie;

L.  keďže je dôležité podporovať rozvoj alternatívnych postupov alebo techník na zníženie závislosti od konvenčných pesticídov a riešiť vzrastajúcu odolnosť voči bežným prípravkom na ochranu rastlín;

M.  keďže nariadenie č. 1107/2009 zaväzuje Radu, aby do povinných požiadaviek na hospodárenie, uvedených v prílohe III k nariadeniu Rady (ES) č. 782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa stanovuje určitá podpora režimov pre poľnohospodárov(30), zahrnula zásady IPM vrátane správnej praxe ochrany rastlín, nechemických metód ochrany rastlín a plodín, ako aj ochrany proti škodcom;

N.  keďže vykonávanie IPM je v Únii podľa smernice povinné; keďže členské štáty a miestne orgány by mali klásť väčší dôraz na udržateľné používanie pesticídov vrátane nízkorizikových alternatív na ochranu rastlín;

O.  keďže udržateľné používanie pesticídov nemožno realizovať bez toho, aby sa zohľadnilo vystavenie ľudí kombináciám účinných látok a koformulantov, ako aj ich kumulatívnym a možným agregovaným a synergickým účinkom na ľudské zdravie;

Hlavné závery

1.  pripomína osobitné ciele tematickej stratégie trvalo udržateľného využívania pesticídov, okrem iného minimalizáciu nebezpečenstiev a rizík pre zdravie a životné prostredie vyplývajúce z používania pesticídov; zlepšiť kontrolu využívania a distribúcie pesticídov, znížiť úroveň škodlivých účinných látok vrátane nahradenia najnebezpečnejších látok bezpečnejšími alternatívami (vrátane nechemických), podporiť využívanie poľnohospodárskych postupov s nízkym vstupom pesticídov alebo bez pesticídov, stanoviť prehľadný systém hlásenia a monitorovania pokroku, ktorý sa vykonal pri dosahovaní cieľov stratégie vrátane vypracovania vhodných ukazovateľov.

2.  považuje za kľúčové vyhodnotiť vykonávanie smernice v spojitosti so zastrešujúcou politikou EÚ v oblasti pesticídov, vrátane pravidiel ustanovených nariadením o prípravkoch na ochranu rastlín, nariadením (EÚ) č. 528/2012 (nariadenie o biocídnych výrobkoch)(31), nariadením o maximálnych hladinách rezíduí a nariadením (ES) č. 178/2002 (nariadenie o všeobecných zásadách a požiadavkách potravinového práva)(32);

3.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek vynaloženému úsiliu celkový pokrok vo vykonávaní členskými štátmi nepostačuje na splnenie hlavných cieľov smernice a na uvoľnenie celého potenciálu na zníženie celkových rizík vyplývajúcich z používania pesticídov a zároveň na zníženie závislosti od pesticídov, podporu prechodu na ekologicky udržateľné a bezpečné postupy ochrany rastlín a dosiahnutie naliehavo potrebných environmentálnych a zdravotných zlepšení, pre ktoré bola smernica osobitne vypracovaná; vyjadruje poľutovanie nad trojročným oneskorením pri predkladaní správy o vykonávaní smernice Komisiou;

4.  zdôrazňuje, že vykonávanie smernice musí byť komplexné a musí zahŕňať všetky požadované aspekty a že čiastočné vykonávanie určitých, ale nie všetkých prvkov nepostačuje na realizáciu celkového zámeru smernice, ktorým je dosiahnutie udržateľného používania pesticídov; zdôrazňuje skutočnosť, že vykonávanie postupov integrovanej ochrany proti škodcom, ako sú nechemické alternatívy pesticídov, zohráva mimoriadne dôležitú úlohu v úsilí o dosiahnutie tohto cieľa;

5.  konštatuje, že správa Komisie o pokroku z roku 2017 identifikuje v národných akčných plánoch (NAP) členských štátov významné nedostatky, čo naznačuje, že niektoré krajiny pristupujú k ochrane životného prostredia a zdravia menej zodpovedne, čo môže viesť k nespravodlivej hospodárskej súťaži a oslabovaniu jednotného trhu; vyhradzuje si právo nahlásiť komisárke pre hospodársku súťaž členské štáty, ktoré nedodržiavajú opatrenia;

6.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že približne 80 % NAP členských štátov neobsahuje žiadne konkrétne informácie o tom, ako vyčísliť dosahovanie mnohých zámerov a cieľov, najmä pokiaľ ide o ciele IPM a opatrenia na ochranu vody; zdôrazňuje, že to výrazne komplikuje proces merania pokroku členských štátov pri plnení hlavných zámerov a účelu smernice;

7.  je znepokojený tým, že NAP sú v rozpore so stanovením kvantitatívnych cieľov, zámerov, opatrení a harmonogramov pre rôzne oblasti činnosti, a preto nie je možné posúdiť dosiahnutý pokrok; vyjadruje poľutovanie nad tým, že iba v piatich NAP sa stanovujú merateľné ciele na vysokej úrovni, z ktorých sa štyri týkajú znižovania rizika a iba jeden sa zameriava na zníženie používania pesticídov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že doteraz len jedenásť členských štátov vypracovalo revidovaný NAP, hoci termín revízie bol stanovený do konca roku 2017;

8.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v mnohých členských štátoch neexistuje dostatočné odhodlanie uplatňovať postupy IPM založené na ôsmich zásadách s uprednostňovaním nechemických alternatív pesticídov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že jednou z hlavných výziev týkajúcich sa vykonávania IPM, ktorá je základom smernice, sa zdá byť súčasný nedostatok vhodných kontrolných nástrojov a metód na posudzovanie ich dodržiavania v členských štátoch, ako aj jasných pravidiel a pokynov; zdôrazňuje, že komplexné vykonávanie IPM je jedným z kľúčových opatrení na zníženie závislosti od používania pesticídov v udržateľnom poľnohospodárstve, ktoré je šetrné voči životnému prostrediu, hospodársky životaschopné a sociálne zodpovedné a ktoré prispieva k potravinovej bezpečnosti Európy a zároveň posilňuje biodiverzitu a zdravie ľudí a zvierat, posilňuje vidiecke hospodárstvo a znižuje náklady poľnohospodárov tým, že uľahčuje prijatie nechemických alternatív a nízkorizikových prípravkov na ochranu rastlín na trhu v rôznych oblastiach Európy; zdôrazňuje, že na posilnenie zavádzania postupov IPM v jednotlivých poľnohospodárskych podnikoch sú potrebné dodatočné finančné stimuly a vzdelávacie opatrenia;

9.  domnieva sa, že IPM predstavuje pre poľnohospodárov cenný nástroj na boj proti škodcom, chorobám a na zabezpečenie výnosov výroby; konštatuje, že zvýšené používanie IPM slúži dvojakému účelu – na posilnenie ochrany životného prostredia a biodiverzity, ako aj na zníženie nákladov pre poľnohospodárov na prechod na udržateľnejšie alternatívy a zníženie používania konvenčných pesticídov; vyjadruje presvedčenie, že na podporu presadzovania IPM prostredníctvom výskumu a poradných orgánov členských štátov je potrebné väčšie úsilie; pripomína, že IPM môže zohrávať dôležitú úlohu pri znižovaní množstva a druhov používaných pesticídov;

10.  konštatuje, že biologická kontrola v rámci súboru nástrojov IPM zahŕňa zvyšovanie množstva alebo privážanie užitočných druhov, ktoré sa živia škodcami, čím regulujú ich populáciu a udržiavajú ju pod kontrolou; zdôrazňuje preto, že chemické pesticídy je dôležité používať ako poslednú možnosť v rámci IPM, až po vyčerpaní iných fyzikálnych a biologických metód a tiež ich uplatňovať selektívne a cieleným spôsobom, keďže v opačnom prípade hrozí, že tieto prospešné činidlá na hubenie škodcov budú zničené a plodiny tak budú náchylnejšie voči ďalším útokom škodcov;

11.  je znepokojený tým, že sa dosiahol len veľmi malý pokrok v podpore a stimulácii inovácií, vývoja a zavádzania nízkorizikových a nechemických alternatív ku konvenčným pesticídom; konštatuje, že len niekoľko národných akčných plánov obsahuje stimuly na registráciu takýchto alternatívnych výrobkov a metód; zdôrazňuje, že menej významné použitia sú z dôvodu nedostatku príslušných účinných látok obzvlášť zraniteľné;

12.  zdôrazňuje, že udržateľné a zodpovedné používanie pesticídov je predpokladom pre povoľovanie prípravkov na ochranu rastlín;.

13.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou dostupnosťou nízkorizikových účinných látok a prípravkov na ochranu rastlín, spôsobenou najmä dlhým procesom hodnotenia, povoľovania a registrácie, čo je čiastočne dôsledkom toho, že kratší časový rámec povoľovania v dĺžke 120 dní pre takéto prípady sa na úrovni členských štátov dodržiava len zriedka; zdôrazňuje, že súčasná situácia nie je v súlade so zásadami podpory a vykonávania IPM, a zdôrazňuje význam dostupnosti nízkorizikových pesticídov, primeraného výskumu a výmeny najlepších postupov v rámci členských štátov a medzi nimi na to, aby sa plne využíval potenciál IPM; domnieva sa, že rýchlejší proces schvaľovania by stimuloval priemyselný výskum vývoja nových nízkorizikových účinných látok vrátane inovatívnych nízkorizikových látok, čím by sa zabezpečilo, že poľnohospodári budú mať k dispozícii dostatočné nástroje na ochranu rastlín a umožnia im rýchlejšie prejsť na udržateľné prípravky na ochranu rastlín a zvýšiť účinnosť IPM;

14.  pripomína, že zvýšená odolnosť voči pesticídom zvyšuje mieru ich využívania a závislosti od nich; konštatuje, že zvýšené používanie pesticídov a závislosť od nich so sebou prináša vysoké náklady pre poľnohospodárov, a to z dôvodu vysokých vstupných nákladov, ako aj stratách na výnosoch z dôvodu vyčerpávania pôdy a znižovania jej kvality;

15.  konštatuje, že zvýšená dostupnosť nízkorizikových prípravkov na ochranu rastlín na trhu by znížila riziko odolnosti na účinné zložky, ako aj účinky na necieľové druhy, ktoré sú spojené s bežne používanými prípravkami na ochranu rastlín;

16.  v tejto súvislosti konštatuje, že odolnosť rýchlo sa rozmnožujúcich škodcov a choroby voči účinným látkam pesticídov je biologická nevyhnutnosť a predstavuje rastúci problém; zdôrazňuje preto, že chemické pesticídy by sa mali používať selektívne a cieleným spôsobom a nemali byť prvou voľbou, ale mali by sa používať len ako posledná možnosť po vyčerpaní všetkých možných fyzikálnych alebo biologických alternatív; v opačnom prípade hrozí, že tieto prospešné činidlá na hubenie škodcov budú zničené a plodiny tak budú náchylnejšie voči ďalším útokom škodcov;

17.  ďalej konštatuje, že najlepšie zníženie objemu pesticídov môže vyplynúť zo systémových zmien, ktoré znižujú náchylnosť na útok na škodcov, podporujú štrukturálnu a biologickú diverzitu v porovnaní s monokultúrami a trvalými pestovaním plodín a znižujú odolnosť škodcov voči účinným zložkám; zdôrazňuje preto, že sa treba zamerať na metódy agroekologického poľnohospodárstva, financovať ich a presadzovať, lebo vďaka týmto metódam je celý systém poľnohospodárstva odolnejší voči škodcom;

18.  zdôrazňuje, že SPP vo svojej súčasnej podobe dostatočne nepodporuje a nestimuluje znižovanie závislosti poľnohospodárskych podnikov od pesticídov a zavádzanie ekologických výrobných postupov; domnieva sa, že sú potrebné osobitné politické nástroje v rámci SPP po roku 2020 s cieľom pomôcť zmeniť správanie poľnohospodárov, pokiaľ ide o používanie pesticídov;

19.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že návrh Komisie o novej SPP po roku 2020 nezahŕňa zásadu IPM do zákonných požiadaviek na hospodárenie uvedených v prílohe III k tomuto návrhu; zdôrazňuje, že nedostatočné prepojenie smernice s novým modelom SPP bude účinne brániť zníženiu závislosti od pesticídov;

20.  berie na vedomie, že väčšina členských štátov používa národné ukazovatele rizika na úplné alebo čiastočné posúdenie nepriaznivého vplyvu používania pesticídov; pripomína, že napriek výslovnej povinnosti stanovenej v článku 15 smernice zatiaľ neboli harmonizované ukazovatele rizika na úrovni EÚ schválené členskými štátmi, a preto nie je možné porovnávať pokrok dosiahnutý v rôznych členských štátoch a v celej Únii ako celku; napriek tomu dúfa, že harmonizované ukazovatele rizika, ktoré sa čoskoro zavedú, budú pripravené začiatkom roku 2019;

21.  zdôrazňuje zásadný význam biodiverzity a silných ekosystémov, najmä v prípade včiel a iného opeľujúceho hmyzu, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie zdravého a udržateľného poľnohospodárskeho odvetvia; zdôrazňuje, že ochrana biodiverzity nie je len predmetom ochrany životného prostredia, ale aj prostriedkom na zabezpečenie udržateľnej potravinovej bezpečnosti v Európe v budúcnosti;

22.  je hlboko znepokojený pretrvávajúcou a potenciálne nezvratnou stratou biodiverzity v Európe a alarmujúcim úpadkom okrídleného hmyzu vrátane opeľovačov, o čom svedčia zistenia vedeckej štúdie z októbra 2017 o biomase lietajúceho hmyzu(33), podľa ktorej populácia lietajúceho hmyzu v 63 chránených prírodných oblastiach v Nemecku poklesla za 27 rokov o viac ako 75 %; ďalej zdôrazňuje, že počet bežných druhov vtákov v celej Európe výrazne poklesol, a to pravdepodobne v dôsledku zníženia populácie hmyzu; okrem toho poukazuje aj na vedľajšie účinky pesticídov na pôdu a pôdne organizmy(34) a iné necieľové druhy; domnieva sa, že pesticídy sú jedným z hlavných faktorov zodpovedných za úbytok hmyzu, vtákov osídľujúcich poľnohospodárske plochy a iných necieľových organizmov a ďalej zdôrazňuje, že je potrebné, aby Európa prešla na trvalo udržateľnejšie používanie pesticídov a zvýšila počet nechemických alternatív a nízkorizikových prípravkov na ochranu rastlín pre poľnohospodárov;

23.  zastáva názor, že za znepokojujúci pokles populácií včiel v celej Európe sú zodpovedné pesticídy na báze neonikotínoidov, ako vyplýva z mnohých medzinárodných štúdií, ktoré boli základom pre petície, pod ktoré sa podpísali státisíce občanov z celého svetadielu;

24.  uznáva dôležitosť NAP a IPM pri výraznom znižovaní používania pesticídov, aby sa zabránilo nezvratnej strate biodiverzity, pričom uprednostňuje uplatňovanie agroekologických opatrení a ekologického poľnohospodárstva tam, kde je to možné;

25.  ďalej zdôrazňuje, že na zníženie vplyvu zmeny klímy na potravinovú bezpečnosť je potrebný rozvoj udržateľných poľnohospodárskych možností;

26.  vyjadruje osobitné znepokojenie nad pokračujúcim používaním pesticídov s účinnými látkami, ktoré sú mutagénne, karcinogénne alebo toxické pre reprodukciu, ktoré majú vlastnosti endokrinných disruptorov a ktoré poškodzujú ľudí alebo zvieratá; zdôrazňuje, že používanie takýchto pesticídov je nezlučiteľné s cieľmi a účelom smernice;

27.  zdôrazňuje, že vodné prostredie je obzvlášť citlivé na pesticídy; víta, že niektoré členské štáty prijali celý rad opatrení na jeho ochranu pred nimi; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že väčšina členských štátov nestanovila kvantitatívne ciele a harmonogramy opatrení na ochranu vodného prostredia pred pesticídmi a tie, ktoré tak urobili, neuviedli, ako by sa malo merať dosiahnutie cieľov alebo zámerov; domnieva sa, že by sa malo zlepšiť monitorovanie v súčasnosti používaných pesticídov vo vodnom prostredí;

28.  konštatuje, že poľnohospodárstvo je jednou z hlavných príčin toho, že podzemná voda nemá dobré chemické zloženie, pretože vedie k jej znečisťovaniu pesticídmi; zdôrazňuje, že zabránenie prenikaniu pesticídov do sladkovodných systémov je nákladovo efektívnejšie ako technológie na ich odstránenie a že členské štáty v tomto ohľade musia poskytnúť farmárom primerané stimuly; v tejto súvislosti uznáva aj význam vykonávania rámcovej smernice o vode pre zlepšenie kvality vody; víta pokrok, ktorý dosiahli členské štáty v rámci riešenia problematiky prioritných látok, čo viedlo k zníženiu počtu vodných útvarov nespĺňajúcich normy pre látky, ako sú kadmium, olovo, nikel či pesticídy;

29.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že zhoršovanie kvality vodných zdrojov v čoraz väčšej miere viedlo k dodatočným opatreniam zo strany prevádzkovateľov pitnej vody, ktorých cieľom bolo zabezpečiť, aby voda určená na ľudskú spotrebu spĺňala hraničné hodnoty pre pesticídy, ktoré sú stanovené v smernici Rady 98/83/ES o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu, a nad tým, že náklady znášali spotrebitelia, a nie znečisťovatelia;

30.  zdôrazňuje, že niektoré pesticídy sú medzinárodne uznávané ako perzistentné organické látky (POP) vzhľadom na ich potenciál diaľkového prenosu, perzistenciu v životnom prostredí, schopnosť biomagnifikácie v potravinovom reťazci a bioakumuláciu v ekosystémoch, ako aj na ich výrazný negatívny vplyv na ľudské zdravie;

31.  víta, že všetky členské štáty zaviedli programy odbornej prípravy a certifikácie v súvislosti s používaním prípravkov na ochranu rastlín, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty nespĺňajú požiadavky na odbornú prípravu pre všetky položky uvedené v prílohe I; zdôrazňuje význam odbornej prípravy používateľov na zabezpečenie bezpečného a udržateľného používania prípravkov na ochranu rastlín; považuje za vhodné rozlišovať medzi profesionálnymi a amatérskymi používateľmi, keďže nepodliehajú rovnakým povinnostiam; zdôrazňuje, že profesionálni a neprofesionálni používatelia prípravkov na ochranu rastlín by mali dostať primeranú odbornú prípravu;

32.  berie na vedomie potenciál používania inteligentnej technológie a presného poľnohospodárstva ako prostriedkov na zlepšenie využívania prípravkov na ochranu rastlín, ako sú napríklad bezpilotné lietadlá alebo presná technológia založená na GPS; zdôrazňuje navyše, že uplatňovanie takýchto riešení by sa v členských štátoch mohlo zlepšiť, ak by sa v rámci NAP lepšie zapracovali do kurzov odbornej prípravy a systémov certifikácie určených pre používateľov pesticídov;

33.  zdôrazňuje, že prípravky na ochranu rastlín sa používajú nielen v poľnohospodárstve, ale aj na boj proti burinám a škodcom v oblastiach využívaných širokou verejnosťou alebo zraniteľnými skupinami v zmysle článku 12a smernice vrátane verejných parkov a železníc; keďže používanie prípravkov na ochranu rastlín v týchto oblastiach je nevhodné; víta, že viaceré členské štáty spolu s mnohými regionálnymi a miestnymi vládami prijali opatrenia na obmedzenie alebo zákaz používania pesticídov v oblastiach využívaných verejnosťou alebo zraniteľnými skupinami; poznamenáva však, že vo väčšine členských štátov merateľné ciele chýbajú;

34.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že mnohé členské štáty si nesprávne vyložili požiadavku článku 12 písm. a) a interpretujú ju ako skutočnosť, ktorá sa vzťahuje výlučne na nepoľnohospodárske používanie, pričom zraniteľné skupiny, ako sú tie, ktoré sú vymedzené v nariadení č. 1107/2009, zahŕňajú obyvateľov, ktorí sú dlhodobo vystavení vysokej úrovni pesticídov; zároveň berie na vedomie potvrdenie zo strany Komisie, že neexistuje právny dôvod, prečo by malo byť poľnohospodárske používanie z ustanovení článku 12 vylúčené;

35.  berie na vedomie nepretržitú podporu zo strany členských štátov, pokiaľ ide o ekologické poľnohospodárstvo ako systém s nízkym vstupom pesticídov; víta, že počet ekologických poľnohospodárskych podnikov v Únii naďalej narastá, no konštatuje, že pokrok sa medzi jednotlivými členskými štátmi naďalej značne líši;

36.  konštatuje, že ekologickí poľnohospodári trpia hospodárskymi stratami vtedy, keď sú ich pôda a ekologické produkty kontaminované používaním pesticídov na susedných farmách, napríklad prostredníctvom úletu postrekovej hmly z pesticídov a pohybu perzistentných účinných látok v životnom prostredí; poukazuje na to, že v dôsledku činností, ktoré sú mimo ich kontroly, môžu byť ekologickí poľnohospodári nútení predávať svoje produkty ako tradičné výrobky, čím strácajú svoju cenovú prirážku alebo im môže byť dokonca odobraté osvedčenie;

37.  konštatuje, že zatiaľ čo členské štáty vo všeobecnosti majú systémy na zber informácií o akútnej otrave pesticídmi, presnosť týchto údajov a ich využitie sú pochybné; zdôrazňuje, že systémy na zhromažďovanie takýchto informácií o chronických otravách sa nezrealizovali vo veľkej miere;

38.  zdôrazňuje, že najnovšia správa Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) o rezíduách pesticídov v potravinách ukázala, že 97,2 % vzoriek v celej Európe bolo v rámci zákonných limitov právnych predpisov EÚ, čo svedčí o mimoriadne prísnom a bezpečnom systéme potravinárskej výroby;

Odporúčania

39.  vyzýva členské štáty, aby bezodkladne dokončili vykonávanie smernice;

40.  vyzýva členské štáty, aby zohrávali aktívnu úlohu pri praktickom vykonávaní smernice s cieľom zistiť nedostatky a konkrétne oblasti, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť, pokiaľ ide o ochranu ľudského zdravia a životného prostredia, a aby sa neobmedzovali na bežné vnútroštátne mechanizmy transpozície a kontroly;

41.  vyzýva členské štáty, aby uznali, že EÚ musí pri prechode na trvalo udržateľnejšie používanie pesticídov konať bezodkladne a že hlavnú zodpovednosť za vykonávanie takýchto postupov majú členské štáty; zdôrazňuje, že treba konať urýchlene;

42.  vyzýva členské štáty, aby dodržiavali stanovené lehoty na predloženie revidovaných NAP; naliehavo žiada členské štáty, ktoré ešte nepredložili revidovaný NAP, aby tak bezodkladne urobili a aby v ňom tentoraz uviedli jasné kvantitatívne ciele a merateľný celkový cieľ v oblasti okamžitého zníženia a dlhodobého znižovania používania pesticídov vrátane jasne stanovených ročných cieľov znižovania s venovaním osobitnej pozornosti možným účinkom na opeľovačov a presadzovaniu a zavádzaniu nechemických alternatív a nízkorizikových prípravkov na ochranu rastlín v súlade so zásadami IPM;

43.  vyzýva Komisiu, aby naďalej rozvíjala usmernenia o všetkých zásadách IPM a ich vykonávaní; v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby stanovila usmernenia týkajúce sa zavádzania kritérií na meranie a posudzovanie vykonávania IPM v členských štátoch;

44.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia na podporu nízkorizikových pesticídov a uprednostňovanie nechemických možností a metód, ktoré čo najmenej poškodzujú zdravie a prírodné prostredie a aby zároveň zabezpečili účinnú a efektívnu ochranu plodín; zdôrazňuje, že na to, aby táto myšlienka bola úspešná a aby si poľnohospodári mohli túto možnosť vybrať je potrebné posilniť hospodárske stimuly;

45.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby kládli väčší dôraz na podporu rozvoja, výskumu, registrácie a uvádzania nízkorizikových a biologických alternatív na trh, a to aj zvýšením možností financovania v rámci programu Horizont Európa a viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2021 – 2027; pripomína, že je dôležité, aby sa chemické pesticídy v rámci IPM používali až po vyčerpaní iných fyzikálnych a biologických metód, ako aj pridanej hodnoty ekologicky udržateľných a bezpečných metód na ochranu rastlín;

46.  vyzýva Komisiu, aby bez ďalšieho odkladu splnila svoj záväzok v rámci siedmeho environmentálneho akčného programu a predložila stratégiu Únie pre netoxické životné prostredie, ktoré prispieva k inováciám a rozvoju udržateľných náhrad vrátane nechemických riešení, očakáva, že Komisia v tejto stratégii osobitne zohľadní vplyv pesticídov na životné prostredie a ľudské zdravie;

47.  vyzýva k tomu, aby sa venovala väčšia pozornosť znižovaniu rizika, keďže rozsiahle používanie nízkorizikových látok môže byť škodlivejšie ako obmedzené používanie vysokorizikových látok;

48.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili lepšiu súdržnosť smernice a jej vykonávania so súvisiacimi právnymi predpismi a politikami EÚ, a to najmä s ustanoveniami v rámci SPP a nariadenia 1107/2009, a najmä aby podľa článku 14 smernice začlenili zásady IPM ako právne požiadavky do rámca SPP;

49.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prísne obmedzili počet výnimiek zo základného používania podľa nariadenia č. 1107/2009 a aktualizovali príslušné usmerňovacie dokumenty, aby sa zabezpečilo, že hodnotenie rizika pesticídov bude odrážať vystavenie a podmienky v reálnom vyjadrení a že sa zohľadnia všetky možné vplyvy na zdravie a životné prostredie;

50.  odporúča, aby bola členským štátom poskytnutá flexibilita na uplatňovanie IPM ako súčasti ekologických opatrení v rámci SPP;

51.  vyzýva členské štáty, aby pokročili v prijímaní a uplatňovaní harmonizovaných ukazovateľov rizika, ktoré nedávno navrhla Komisia, s cieľom riadne monitorovať dosah znižovania využívania pesticídov;

52.  vyzýva Komisiu, aby zriadila plne funkčný a transparentný systém pravidelného zberu štatistických údajov o používaní pesticídov, vplyvoch vystavenia pesticídom pri práci i mimo nej na zdravie ľudí a zvierat a o prítomnosti rezíduí pesticídov v životnom prostredí, najmä v pôde a vo vode;

53.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali výskumné programy zamerané na určovanie vplyvu používania pesticídov na ľudské zdravie s prihliadnutím na celý rozsah toxikologických účinkov, vrátane imunotoxicity, narušenia endokrinného systému a toxicity súvisiacich s neurologickým vývojom a so zameraním na vplyv prenatálneho vystavenia zdravia detí účinkom pesticídov;

54.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaujala prístup založený na riziku, pokiaľ ide o riadenie a využívanie bežne používaných prípravkov na ochranu rastlín, ktorý bude odôvodnený nezávislými, partnersky preskúmanými vedeckými dôkazmi;

55.  vyzýva Komisiu, aby pred skončením svojho súčasného mandátu predložila osobitný legislatívny návrh na zmenu nariadenia (ES) č. 1107/2009, a to nezávisle od všeobecnej revízie v súvislosti s iniciatívou REFIT, s cieľom doplniť vymedzenie pojmov a samostatnú kategóriu pre „prírodne sa vyskytujúce látky“ a „prírodne identické látky“, pri ktorých by kritériom bola existujúca prítomnosť látky a expozícia látky v prírode, a zaviesť urýchlený proces posudzovania, schvaľovania a registrácie nízkorizikových biologických pesticídov, v súlade s uznesením Parlamentu o nízkorizikových pesticídoch biologického pôvodu z 15. februára 2017 a uznesením Parlamentu o vykonávaní nariadenia o prípravkoch na ochranu rastlín z 13. septembra 2018;

56.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili účinné vykonávanie záväzkov Únie podľa Protokolu k dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979 a Štokholmského dohovoru o perzistentných organických látkach z roku 2004, a teda aby zintenzívnili úsilie o obmedzenie výroby, uvádzania pesticídov s obsahom perzistentných organických látok na trh a ich používania a zároveň aby zaviedli ustanovenia o zneškodňovaní odpadu, ktorý obsahuje akúkoľvek z týchto látok alebo je nimi kontaminovaný;

57.  vyzýva členské štáty, aby koncovým používateľom zabezpečili prístup k odborne kvalifikovaným a nezávislým poradenským službám, ktoré by koncovým používateľom poskytovali poradenstvo a školenie o trvalo udržateľnom využívaní pesticídov a predovšetkým o IPM;

58.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby kládli väčší dôraz na ďalšie investície a výskum v oblasti vývoja a zavádzania presných a digitálnych poľnohospodárskych technológií s cieľom zvýšiť efektívnosť verejno-súkromných partnerstiev, čím sa výrazne zníži závislosť od pesticídov, v súlade s cieľmi smernice, a zároveň sa zníži vystavenie tak profesionálnych používateľov, ako aj širokej verejnosti; domnieva sa, že využívanie digitalizácie alebo precízneho poľnohospodárstva by pre poľnohospodárov nemalo viesť k závislosti od vstupov alebo finančnej zadlženosti;

59.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby už viac nepovoľovali používanie prípravkov na ochranu rastlín v oblastiach využívaných širokou verejnosťou alebo zraniteľnými skupinami;

60.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby investovali do ďalšieho výskumu v oblasti vplyvu pesticídov na necieľové druhy a aby bezodkladne prijali opatrenia na jeho minimalizáciu;

61.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali poľnohospodársky model, ktorý spočíva na preventívnych a nepriamych stratégiách na ochranu rastlín, ktoré sú zamerané na zníženie používania vonkajších vstupov a na multifunkčné, prírodne sa vyskytujúce látky; uznáva potrebu ďalšieho výskumu a rozvoja v oblasti preventívnych a nepriamych agroekologických stratégií pre starostlivosť o rastliny;

62.  vyzýva členské štáty, aby zvýšili investície do adaptačných postupov, ktoré zabraňujú tomu, aby sa agrochemické látky dostali do povrchových a podzemných vôd, ako aj do opatrení zameraných na obmedzenie možného vyplavovania týchto látok do vodných tokov, riek a morí; odporúča, aby sa ich používanie zakázalo na pôde, z ktorej by mohli preniknúť do podzemných vôd;

63.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné pravidelne posudzovať proporcionalitu medzi množstvom predaných pesticídov a poľnohospodárskou plochou aplikácie na základe databáz používateľov a záznamov o predaji;

64.  vyzýva Komisiu, aby okamžite zakázala používanie pesticídov s účinnými látkami, ktoré sú mutagénne, karcinogénne alebo toxické pre reprodukciu, alebo ktoré majú vlastnosti endokrinných disruptorov a poškodzujú ľudí alebo zvieratá;

65.  vyzýva členské štáty, aby prísne dodržiavali zákaz dovozu zakázaných pesticídov do EÚ z tretích krajín;

66.  vyzýva Komisiu, aby dôkladne zvážila všetky dostupné opatrenia na zabezpečenie súladu vrátane začatia konaní o nesplnení povinnosti proti členským štátom, ktoré nedodržia povinnosť v plnej miere vykonávať uvedenú smernicu;

67.  vyzýva Komisiu, aby podnikla rázne kroky proti členským štátom, ktoré systematicky zneužívajú výnimky týkajúce sa zakázaných pesticídov obsahujúcich neonikotínoidy;

68.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že zásada „znečisťovateľ platí“ sa bude v rámci ochrany vodných zdrojov účinne presadzovať a vykonávať v plnej miere;

69.  žiada, aby program Horizont Európa poskytol dostatočné financovanie na podporu rozvoja stratégií pre starostlivosť o rastliny založených na systémovom prístupe, ktorý spája inovačnú agroekologickú techniku a preventívne opatrenia na zníženie používania externých vstupov na minimum;

70.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila celoeurópsku platformu pre udržateľné používanie pesticídov, ktorá by spájala zainteresované strany odvetví a zástupcov na miestnej a regionálnej úrovni s cieľom uľahčiť výmenu informácií a najvhodnejších postupov pre obmedzenie používania pesticídov;

71.  ďalej konštatuje, že najlepšie zníženie objemu pesticídov môže vyplynúť zo systémových zmien, ktoré znižujú náchylnosť na útok na škodcov, podporujú štrukturálnu a biologickú diverzitu v porovnaní s monokultúrami a trvalými pestovaním plodín a znižujú odolnosť škodcov voči účinným zložkám; zdôrazňuje preto, že sa treba zamerať na metódy agroekologického poľnohospodárstva, financovať ich a presadzovať, lebo vďaka týmto metódam by bol celý systém poľnohospodárstva odolnejší voči škodcom;

°

°  °

72.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 71.

(2)

Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 7.

(3)

Ú. v. EÚ L 70, 16.3.2005, s. 1.

(4)

Ú. v. EÚ L 136, 29.5.2007, s. 3.

(5)

Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1.

(6)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 608.

(7)

Ú. v. ES L 131, 5.5.1998, s. 11.

(8)

Ú. v. EÚ L 229, 8.2.2005, s. 23.

(9)

Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7.

(10)

Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7.

(11)

Ú. v. EÚ L 330, 5.12.1998, s. 32.

(12)

Ú. v. EÚ L 327, 22.12.2000, s. 1.

(13)

Ú. v. EÚ L 201, 1.8.2009, s. 36.

(14)

Ú. v. EÚ L 310, 25.11.2009, s. 29.

(15)

Ú. v. EÚ L 226, 24.8.2013, s. 1.

(16)

https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=celex:52006DC0372

(17)

Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 62.

(18)

Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 51.

(19)

Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 184.

(20)

Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 117.

(21)

Prijaté texty, P8_TA(2018)0057.

(22)

Prijaté texty, P8_TA(2018)0356.

(23)

Ú. v. EÚ L 324, 10.12.2009, s. 1.

(24)

http://ec.europa.eu/food/audits-analysis/overview_reports/details.cfm?rep_id=114

(25)

Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171.

(26)

http://www.pan-uk.org/site/wp-content/uploads/United-Nations-Report-of-the-Special-Rapporteur-on-the-right-to-food.pdf

(27)

http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-10041-2016-ADD-1/en/pdf

(28)

http://www.senat.fr/leg/ppr16-477.html

(29)

ktorej autormi sú Caspar A., Hallmann a ďalší, nazvanú Pokles celkovej biomasy lietajúceho hmyzu v chránených oblastiach za posledných 27 rokov o viac než 75 % – https://journals.plos.org/plosone/article?id=10.1371/journal.pone.0185809,

(30)

Ú. v. ES L 270, 16.1.2003, s. 1.

(31)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 z 22. mája 2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní (Ú. v. EÚ L 167, 27.6.2012, s. 1).

(32)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES. L 31, 1. 2. 2002, s. 1).

(33)

https://journals.plos.org/plosone/article?id=10.1371/journal.pone.0185809

(34)

Pozri: https://esdac.jrc.ec.europa.eu/public_path/shared_folder/doc_pub/EUR27607.pdf


STANOVISKO Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (27.11.2018)

pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

k vykonávaniu smernice 2009/128/ES o trvalo udržateľnom používaní pesticídov

(2017/2284(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*): Sofia Ribeiro

(*) Pridružený výbor – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  Víta pokrok členských štátov pri vykonávaní smernice 2009/128/ES a zdôrazňuje jej význam pri poskytovaní rámca na bezpečné a udržateľné využívanie prípravkov na ochranu rastlín.

2.  Považuje za kľúčové vyhodnotiť vykonávanie smernice v spojitosti so zastrešujúcou politikou EÚ v oblasti pesticídov, ktorá zahŕňa pravidlá ustanovené nariadením (ES) č. 1107/2009 (nariadenie o prípravkoch na ochranu rastlín)(1), nariadením (EÚ) č. 528/2012 (nariadenie o biocídnych výrobkoch)(2), nariadením (ES) č. 396/2005 (nariadenie o maximálnych hladinách rezíduí)(3) a nariadením (ES) č. 178/2002 (nariadenie o všeobecných zásadách a požiadavkách potravinového práva)(4);

3.  oceňuje úsilie vynaložené na zabezpečenie úspechu udržateľného používania pesticídov v EÚ znižovaním rizík a možného vplyvu používania pesticídov na zdravie ľudí a zvierat a na životné prostredie a na podporu používania postupov a techník, ktoré poskytujú ekologickú alternatívu k pesticídom;

4.  konštatuje, že zatiaľ čo členské štáty vo všeobecnosti majú systémy na zber informácií o akútnej otrave pesticídmi, presnosť týchto údajov a ich používanie je pochybná; zdôrazňuje, že systémy na zhromažďovanie takýchto informácií o chronických otravách sa nezrealizovali vo veľkej miere;

5.  konštatuje, že správa o vykonávaní smernice (COM (2017)0587), ktorú Komisia predložila v októbri 2017, mala predložiť už 26. novembra 2014;

6.  ďalej poznamenáva, že v správe Komisie o pokroku z roku 2017 sa uvádzajú významné nedostatky v národných akčných plánoch (NAP) členských štátov, pričom niektoré z nich boli prijaté so značným oneskorením a s určitou mierou rozmanitosti, pokiaľ ide o ich úplnosť a rozsah, napr. len päť NAP má merateľné ciele zníženia;

7.  konštatuje, že mnohé členské štáty zmenili svoje pôvodné ciele, keď sa zameriavajú viac na znižovanie rizík, ktoré používanie prípravkov na ochranu rastlín (POR) prináša, než na skutočné zníženie množstva používaných pesticídov;

8.  domnieva sa, že národné akčné plány musia byť založené na výsledkoch a hodnoteniach, ako aj na prostriedkoch;

9.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporila harmonizáciu ukazovateľov rizík na úrovni EÚ a vyžadovala od členských štátov, aby vo svojich NAP poskytovali komplexnejšie informácie, ktoré musia byť súdržné a porovnateľné a musia zahŕňať merateľné a dosiahnuteľné ciele a úlohy, a aby zhromažďovala spoľahlivejšie údaje vrátane verejných štatistík o vplyvoch expozície pesticídom na zdravie, spotrebiteľov, zvieratá, kvalitu pôdy, životné prostredie a nevystopovateľnosť pracovných i nepracovných expozícií;

10.  vyzýva preto na zber údajov o používaní pesticídov, ako sa ustanovuje v nariadení (ES) č. 1185/2009(5), ktoré sa týkajú štatistiky o používaní pesticídov, vrátane používania jednoduchých ukazovateľov a venovania väčšej pozornosti nástrojom monitorovania v rámci celej EÚ;

11.  v tejto súvislosti poznamenáva, že je dôležité zvýšiť transparentnosť štatistiky o používaní pesticídov, pretože má vplyv na verejnosť a verejné statky, ktorý je širší než len čisto komerčné záujmy;

12.  domnieva sa, že integrovaná ochrana proti škodcom je základným kameňom tejto smernice a zohráva ústrednú úlohu pri znižovaní závislosti od POR, ktoré by podľa niektorých odborne recenzovaných štúdií dosahovalo 30 – 50 %, a že je cenným súborom nástrojov na boj proti škodcom a chorobám a na zabezpečenie výnosov pestovania;

13.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v niektorých členských štátoch sa ešte nedosiahol plný záväzok týkajúci sa integrovanej ochrany proti škodcom, a domnieva sa, že by sa to malo napraviť v záujme rozvoja ekologicky udržateľnejšieho poľnohospodárstva šetrného k životnému prostrediu s nižšími nákladmi a s prínosmi pre životné prostredie, spotrebiteľov a poľnohospodárov, pričom treba mať na pamäti, že používanie POR je často nevyhnutné na účely pestovania;

14.  zdôrazňuje preto význam používania chemických pesticídov ako poslednej možnosti v rámci integrovanej ochrany proti škodcom po tom, ako sa vyčerpali iné fyzikálne a biologické metódy, a toho, aby sa vždy uplatňovali selektívnym a cieleným spôsobom;

15.  zdôrazňuje, že poľnohospodári musia mať väčší súbor možných riešení na ochranu plodín vrátane širokej škály účinných látok, látok s nízkym rizikom, fyzikálnych metód a ich alternatív, ako sú organizmy alebo ich extrakty (biologická kontrola), s cieľom zabezpečiť komplexnú stratégiu integrovanej ochrany proti škodcom, ktorú môžu vykonávať európski poľnohospodári;

16.  pripomína, že POR sú dôležitými nástrojmi riadenia poľnohospodárstva, boja proti burine a škodcom v mestských oblastiach vrátane verejných parkov a železníc a iných odvetví, v neposlednom rade na zníženie, odstránenie a prevenciu strát výnosov spôsobených škodcami, chorobami, burinami a cudzími inváznymi druhmi a boj proti vytváraniu odolnosti proti patogénom, čím pomáhajú stabilizovať príjmy poľnohospodárov, aby mohli produkovať bezpečne a za dostupné ceny;

17.  pripomína však, že zvýšená rezistencia voči pesticídom zvyšuje mieru ich využívania a závislosti od nich;

18.  zdôrazňuje, že najnovšia správa Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) o rezíduách pesticídov v potravinách ukázala, že 97,2 % vzoriek v celej Európe bolo v rámci zákonných limitov právnych predpisov EÚ, čo svedčí o veľmi prísnom a bezpečnom systéme potravinárskej výroby;

19.  konštatuje, že členské štáty prijali celý rad opatrení na ochranu vodného prostredia pred vplyvom pesticídov;

20.  víta skutočnosť, že európske vody sú vo všeobecnosti čistejšie, hoci existuje priestor na zlepšenie;

21.  požaduje väčšie investície do adaptačných postupov, ktoré bránia tomu, aby sa agrochemické látky dostali do povrchových a hlbokých vôd;

22.  podporuje opatrenia na zabránenie možnému vyplavovaniu týchto látok do vodných tokov, riek a morí a odporúča, aby sa ich používanie zakázalo na pôde, z ktorej voda môže potenciálne presakovať do podzemnej vody;

23.  zdôrazňuje nákladovú účinnosť prevencie vstupu pesticídov do sladkovodných systémov, v porovnaní s nákladnými technológiami na odstraňovanie;

24.  zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť poľnohospodárom prístup k najnovším digitálnym technológiám a investovať do precízneho a digitálneho poľnohospodárstva, aby sa zabránilo rozptyľovaniu POR rastlín do necieľových oblastí, a do rozvoja metód biologickej kontroly;

25.  zdôrazňuje potrebu výskumu a inovácií pri vývoji nových nízkorizikových POR, keďže ich zvýšená dostupnosť na trhu by znížila riziko rezistencie na účinné zložky a účinky na necieľové druhy, ktoré sú spojené s bežne používanými POR;

26.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaujala prístup založený na riziku, pokiaľ ide o riadenie a využívanie týchto prípravkov, ktorý bude odôvodnený partnersky preskúmanými, nezávislými vedeckými dôkazmi;

27.  zdôrazňuje, že osobitne postihnuté sú menej významné použitia, a to vďaka zriedkavosti príslušných aktívnych látok;

28.  domnieva sa, že ďalšie investície a výskum zariadení a technológií by mohol zohrávať významnú úlohu pri zvyšovaní efektívnosti POR a znižovaní potenciálnej expozície poľnohospodárov, prevádzkovateľov a všeobecnej verejnosti;

29.  domnieva sa, že rýchlejší proces schvaľovania by stimuloval priemyselný výskum vývoja nových nízkorizikových účinných látok vrátane nových, inovatívnych nízkorizikových látok, čím by sa zabezpečilo, že poľnohospodári budú mať k dispozícii dostatočné nástroje na ochranu rastlín a umožnia im rýchlejšie prejsť na udržateľné POR a zvýšiť účinnosť integrovanej ochrany proti škodcom;

30.  varuje tiež pred početnými odchýlkami, ktoré oslabujú predvídateľnosť používania a brzdia investície podnikov do výskumu a inovácií;

31.  pripomína význam mobilizácie programu Horizont Európa s cieľom financovať ďalší výskum biologických nízkorizikových prípravkov na ochranu proti škodcom a hľadanie ekologickejších mechanických alebo chemických riešení;

32.  zdôrazňuje, že je nutné investovať do rozvoja, údržby alebo získavania typového schválenia pre užšie použitie POR pre obmedzený počet základných plodín pestovaných v najvzdialenejších regiónoch, pričom jedným z cieľov je dosiahnuť, aby boli ekonomicky životaschopnejšie a konkurencieschopnejšie, a to najmä po otvorení trhov pre dovoz z tretích krajín;

33.  zdôrazňuje význam nízkorizikových organických pesticídov a potrebu podporovať ich vývoj, povoľovanie a uvádzanie na trh v EÚ; vyzýva Komisiu, aby podporila potrebné zmeny súčasných nariadení s cieľom zaviesť spoločnú definíciu, jasne rozlišovať medzi organickými a syntetickými chemickými POR;

34.  vyzýva členské štáty, aby prísne dodržiavali zákaz dovozu zakázaných pesticídov do EÚ z tretích krajín;

35.  zastáva názor, že za znepokojujúci pokles populácií včiel v celej Európe sú zodpovedné pesticídy na základe neonikotinoidov, ako to vyplýva z mnohých medzinárodných štúdií, ktoré boli základom pre petície, pod ktoré sa podpísali státisíce občanov z celého svetadielu;

36.  odporúča, aby členské štáty zintenzívnili informačné a osvetové kampane s cieľom zabezpečiť, aby poľnohospodári vedeli, ako náležite používať POR, a aby boli v plnej miere informovaní o ich účinkoch vrátane toho, ako chrániť svoje zdravie a zdravie iných osôb;

37.  zdôrazňuje význam poľnohospodárskych poradenských služieb (FAS) podporovaných SPP s cieľom pomôcť poľnohospodárom okrem iného znížiť používanie pesticídov a úspešne a cenovo dostupným spôsobom začleniť integrovanú ochranu proti škodcom ako štandardný postup použitia chemických pesticídov len v prípade potreby po použití fyzických a biologických alternatív;

38.  zdôrazňuje, že je potrebné vymieňať si najlepšie postupy v rámci členských štátov a medzi nimi, a zdôrazňuje význam znalostí a získavania zručností, pokiaľ ide o alternatívy k chemickým pesticídom a o plné využívanie integrovanej ochrany proti škodcom;

39.  ďalej konštatuje, že najlepšie zníženie objemu pesticídov môže vyplynúť zo systémových zmien, ktoré znižujú náchylnosť na útok na škodcov, podporujú štrukturálnu a biologickú diverzitu v porovnaní s monokultúrami a trvalými pestovaním plodín a znižujú odolnosť škodcov voči účinným zložkám; zdôrazňuje preto, že sa treba zamerať na metódy agroekologického poľnohospodárstva, financovať ich a presadzovať, lebo vďaka týmto metódam je celý systém poľnohospodárstva odolnejší voči škodcom;

40.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné pravidelne posudzovať proporcionalitu medzi množstvom predaných pesticídov a poľnohospodárskou plochou aplikácie na základe databáz používateľov a záznamov o predaji; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili platformy pre dobrú prax v oblasti používania pesticídov a integrovanej ochrany na regionálnej a miestnej úrovni;

41.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby užívatelia absolvovali odbornú prípravu s cieľom zabezpečiť bezpečné a udržateľné používanie POR, a zdôrazňuje, že profesionálni a neprofesionálni používatelia by mali absolvovať primeranú odbornú prípravu, ktorá by sa mala rozšíriť aj na malé podniky a mikropodniky;

42.  víta skutočnosť, že systémy odbornej prípravy a udeľovania osvedčení o využívaní POR sa zaviedli vo všetkých členských štátoch, pričom k dnešnému dátumu boli zaškolené takmer štyri milióny používateľov, konštatuje však, že vzhľadom na nedostatok údajov chýbajú informácie o počte používateľov POR, ktorí ešte majú absolvovať odbornú prípravu;

43.  zdôrazňuje, že udržateľné a zodpovedné používanie pesticídov je predpokladom pre povoľovanie POR.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

22.11.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

26

1

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Clara Eugenia Aguilera García, Eric Andrieu, Daniel Buda, Nicola Caputo, Jacques Colombier, Michel Dantin, Paolo De Castro, Albert Deß, Herbert Dorfmann, Norbert Erdős, Luke Ming Flanagan, Karine Gloanec Maurin, Esther Herranz García, Jarosław Kalinowski, Norbert Lins, Philippe Loiseau, Mairead McGuinness, Giulia Moi, Ulrike Müller, James Nicholson, Maria Noichl, Maria Lidia Senra Rodríguez, Ricardo Serrão Santos, Marc Tarabella

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Angélique Delahaye, Maria Heubuch, Anthea McIntyre, John Procter, Sofia Ribeiro, Annie Schreijer-Pierik

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Stanisław Ożóg, Monika Vana

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

26

+

ALDE

Ulrike Müller

ECR

Anthea McIntyre, James Nicholson, Stanisław Ożóg, John Procter

ENF

Philippe Loiseau

PPE

Daniel Buda, Michel Dantin, Angélique Delahaye, Albert Deß, Herbert Dorfmann, Norbert Erdős, Esther Herranz García, Jarosław Kalinowski, Norbert Lins, Mairead McGuinness, Sofia Ribeiro, Annie Schreijer‑Pierik

S&D

Clara Eugenia Aguilera García, Eric Andrieu, Nicola Caputo, Paolo De Castro, Karine Gloanec Maurin, Maria Noichl, Ricardo Serrão Santos, Marc Tarabella

1

-

GUE

Luke Ming Flanagan

4

0

EFDD

Giulia Moi

GUE/NGL

Maria Lidia Senra Rodríguez

VERTS/ALE

Maria Heubuch, Monika Vana

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS, Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1.

(2)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 z 22. mája 2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní, Ú. v. EÚ L 167, 27.6.2012, s. 1,

(3)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 z 23. februára 2005 o maximálnych hladinách rezíduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách rastlinného a živočíšneho pôvodu a o zmene a doplnení smernice Rady 91/414/EHS, Ú. v. EÚ L 70, 16.3.2005, s. 1.

(4)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín, Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1.

(5)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1185/2009 z 25. novembra 2009 o štatistike pesticídov, Ú. v. EÚ L 324, 10.12.2009, s. 1.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

22.1.2019

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

51

1

6

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Margrete Auken, Pilar Ayuso, Catherine Bearder, Ivo Belet, Simona Bonafè, Biljana Borzan, Paul Brannen, Soledad Cabezón Ruiz, Nessa Childers, Birgit Collin-Langen, Miriam Dalli, Seb Dance, Angélique Delahaye, Mark Demesmaeker, Stefan Eck, Bas Eickhout, José Inácio Faria, Karl-Heinz Florenz, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Arne Gericke, Jens Gieseke, Julie Girling, Sylvie Goddyn, Françoise Grossetête, Jytte Guteland, Anneli Jäätteenmäki, Jean-François Jalkh, Benedek Jávor, Kateřina Konečná, Urszula Krupa, Peter Liese, Valentinas Mazuronis, Susanne Melior, Miroslav Mikolášik, Rory Palmer, Gilles Pargneaux, Bolesław G. Piecha, Pavel Poc, John Procter, Frédérique Ries, Daciana Octavia Sârbu, Annie Schreijer-Pierik, Ivica Tolić, Nils Torvalds, Adina-Ioana Vălean, Jadwiga Wiśniewska, Damiano Zoffoli

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nikos Androulakis, Cristian-Silviu Buşoi, Christophe Hansen, Martin Häusling, Anja Hazekamp, Jan Huitema, Tilly Metz, Bart Staes, Tiemo Wölken

Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Olle Ludvigsson


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

51

+

ALDE

Catherine Bearder, Jan Huitema, Anneli Jäätteenmäki, Valentinas Mazuronis, Frédérique Ries, Nils Torvalds

ECR

Mark Demesmaeker, Arne Gericke

EFDD

Sylvie Goddyn

ENF

Jean-François Jalkh

GUE/NGL

Stefan Eck, Anja Hazekamp, Kateřina Konečná

PPE

Pilar Ayuso, Ivo Belet, Cristian-Silviu Buşoi, Birgit Collin-Langen, Angélique Delahaye, José Inácio Faria, Karl-Heinz Florenz, Francesc Gambús, Françoise Grossetête, Christophe Hansen, Peter Liese, Miroslav Mikolášik, Annie Schreijer-Pierik, Ivica Tolić, Adina-Ioana Vălean

S&D

Nikos Androulakis, Simona Bonafè, Biljana Borzan, Paul Brannen, Soledad Cabezón Ruiz, Nessa Childers, Miriam Dalli, Seb Dance, Jytte Guteland, Olle Ludvigsson, Susanne Melior, Rory Palmer, Gilles Pargneaux, Pavel Poc, Daciana Octavia Sârbu, Tiemo Wölken, Damiano Zoffoli

VERTS/ALE

Margrete Auken, Bas Eickhout, Martin Häusling, Benedek Jávor, Tilly Metz, Bart Staes

1

-

ECR

John Procter

6

0

PPE

Elisabetta Gardini, Jens Gieseke, Julie Girling

ECR

Urszula Krupa, Bolesław G. Piecha, Jadwiga Wiśniewska

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 8. februára 2019Právne oznámenie