Postup : 2017/2089(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0051/2019

Predkladané texty :

A8-0051/2019

Rozpravy :

PV 11/02/2019 - 16
CRE 11/02/2019 - 16

Hlasovanie :

PV 12/02/2019 - 9.18
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0079

SPRÁVA     
PDF 359kWORD 109k
30.1.2019
PE 629.691v02-00 A8-0051/2019

o vykonávaní Charty základných práv Európskej únie v inštitucionálnom rámci EÚ

(2017/2089(INI))

Výbor pre ústavné veci

Spravodajkyňa: Barbara Spinelli

DÔVODOVÁ SPRÁVA – SÚHRN SKUTOČNOSTÍ A ZISTENÍ
 NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci
 STANOVISKO Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
 STANOVISKO Výboru pre petície
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

DÔVODOVÁ SPRÁVA – SÚHRN SKUTOČNOSTÍ A ZISTENÍ

Úvod

Prijatie Charty základných práv Európskej únie ( ďalej len „charta“) predstavuje križovatku v procese európskej integrácie. EÚ prevzala formálny záväzok voči svojim občanom: premeniť sa z hospodárskej komunity na Úniu založenú na zásadách právneho štátu a ľudských právach. Lisabonská zmluva prostredníctvom článku 6 ods. 1 Zmluvy o EÚ toto rozhodnutie postavila na „ústavnú“ úroveň tým, že charte priznáva rovnakú právnu silu ako zmluvám.

Podľa článku 51 ods. 1 charty predstavuje správanie inštitúcií EÚ vo vzťahu k charte hlavný referenčný bod, pokiaľ ide o analýzu jej rozsahu pôsobnosti a posúdenie stupňa vykonávania jej ustanovení. Cieľom správy je z inštitucionálneho hľadiska EÚ zhodnotiť súčasný stav, pokiaľ ide o úlohu charty ako zdroja primárneho práva EÚ, a zároveň navrhnúť ďalšie možnosti zlepšenia.

Činnosti na účely zistenia potrebných skutočností

Boli vykonané tieto činnosti na účely zistenia potrebných skutočností:

– štúdia(1) tematickej sekcie C v rámci GR IPOL, prezentovaná vo výbore AFCO 28.11.2017 za prítomnosti predsedu pracovnej skupiny Rady pre základné práva, občianske práva a voľný pohyb osôb (FREMP) a zástupcu Európskej komisie, oddelenie pre politiky základných práv;

– odborné stretnutia s: Agentúrou Európskej únie pre základné práva (FRA) (10. 1. 2018), Európskou komisiou, oddelenie pre politiku základných práv (22. 2. 2018), s vedúcim oddelenia Európskej sociálnej charty, Rada Európy (13. 3. 2018), s európskou ombudsmankou (30. 5. 2018);

— právne stanovisko(2) agentúry FRA predložené vo výbore AFCO dňa 1.10.2018 na základe informácií získaných okrem iného z odpovedí agentúr EÚ na dotazník zaslaný predsedom výboru AFCO všetkým agentúram.

Charta v legislatívnych a rozhodovacích procesoch EÚ

Bez ohľadu na príslušný pokrok, ktorý inštitúcie EÚ dosiahli pri integrácii charty do legislatívnych a rozhodovacích procesov, sa charta stále javí ako podceňovaný nástroj, ktorý sa nevyužíva naplno. Všeobecným trendom je zameriavať sa skôr na to, aby sa predišlo jej porušovaniu, než na maximalizáciu jej potenciálu(3), a to i napriek tomu, že v samotnej charte je jasne uvedená povinnosť podporovať jej uplatňovanie (článok 51 ods. 1).

Týmto smerom sa uberajú kontroly zlučiteľnosti a posúdenia vplyvu – hlavné nástroje, ktoré má Komisia k dispozícii na to, aby ex ante vyhodnotila súlad svojich návrhov so základnými právami, a teda s chartou –, čo poukazuje skôr na pasívny než na proaktívny prístup k charte. Konkrétne pokiaľ ide o posúdenie vplyvu, aj keď sa úloha ľudských práv postupne posilňuje, hlavný dôraz sa kladie na tradičné štandardy, konkrétne na ekonomické, sociálne a environmentálne faktory. Návrhy Komisie sa môžu medzitým v priebehu legislatívneho procesu výrazne zmeniť, takže hrozí riziko, že posúdenie vplyvu stratí svoj zmysel, najmä počas tzv. trialógov: nepriehľadnosť týchto spoločných rokovaní spôsobuje, že je mimoriadne ťažké zhodnotiť priebeh rozhodovacieho procesu, a zároveň by nad inými zreteľmi mohli prevážiť politické a/alebo stranícke argumenty. Medziinštitucionálna dohoda o lepšej tvorbe práva umožňuje spoluzákonodarcom vykonať ďalšie posúdenia vplyvu, ale na dobrovoľnom základe. Na úrovni spoluzákonodarcov má Parlament k dispozícii osvedčené prostriedky, ktoré umožňujú posúdiť dodržiavanie základných práv, ale napríklad postup stanovený v jeho rokovacom poriadku (článok 38) nebol nikdy použitý. Avšak rovnako, ako je to v prípade Komisie, ide najmä o vnútorné postupy, ktoré vykonávajú jeho vlastné útvary. Pokiaľ ide o Radu, napriek prijatiu vnútorných usmernení na kontrolu súladu právnych predpisov so základnými právami neexistuje žiadny formálny mechanizmus hodnotenia vplyvu. Okrem toho je z dôvodu nedostatočnej transparentnosti jej legislatívneho procesu, na čo nedávno poukázala európska ombudsmanka(4), ťažké určiť jej rozhodovanie.

Inštitúcie EÚ majú v oblasti svojho pôsobenia v plnej miere zabezpečiť funkčnosť ustanovení charty tým, že budú dodržiavať svoje negatívne (povinnosť zdržať sa konania), ako aj kladné (povinnosť konať) povinnosti, v súlade s požiadavkami medzinárodného práva v oblasti ľudských práv. Táto zodpovednosť je jasne potvrdená v článku 2 a článku 6 Zmluvy o EÚ a v analogických povinnostiach zakotvených v ustanoveniach so všeobecným uplatnením v časti 1 hlave II ZFEÚ. V záujme dosiahnutia tohto cieľa a zároveň doplnenia vnútorných postupov inštitúcií by sa mohli ustanoviť ďalšie opatrenia: podpora štruktúrovanejšej a regulovanejšej spolupráce s externými nezávislými orgánmi, ako je FRA, pri posudzovaní rozmeru ľudských práv v legislatívnych návrhoch; vykonávanie jednotlivých a samostatných posúdení vplyvu na základné práva; zavedenie mechanizmu, ktorý umožní určiť, či je potrebné prijať opatrenia na úrovni Únie s cieľom potvrdiť a splniť ustanovenia charty a zabezpečiť súlad práva Únie s vyvíjajúcim sa charakterom medzinárodného práva v oblasti ľudských práv. Bolo by tiež vhodné vytvoriť dodatočné nástroje určené na systematické ex post preskúmania súladu právnych predpisov EÚ s chartou, čo je v súčasnosti v takmer výlučnej právomoci Súdneho dvora Európskej únie. Východiskovým bodom by v tejto súvislosti mohla byť doložka o podávaní správ a o preskúmaní na základe ľudských práv/charty, ktorá by bola súčasťou legislatívnych textov.

Charta v politikách EÚ

Správa sa zameriava na úlohu charty, a to najmä v dvoch oblastiach tvorby politiky EÚ.

Po prvé, ide o vonkajšiu činnosť vrátane uzatvárania obchodných dohôd s tretími krajinami. V konkrétnej oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) sa správa zaoberá obmedzenými podmienkami, na základe ktorých môže Súdny dvor vykonávať súdnu právomoc, a tým aj nedostatkom opravných prostriedkov proti porušovaniu ľudských práv, ku ktorému dochádza v dôsledku rozhodnutí prijatých v tejto oblasti. Zároveň interné správanie inštitúcií EÚ vo vzťahu k charte predstavuje zaťažkávaciu skúšku, ktorá umožňuje zhodnotiť jej vykonávanie vo vonkajšej sfére. Schopnosť EÚ účinne rozvíjať SZBP, ktorá by bola plne v súlade so zásadami zakotvenými v článku 21 ods. 1 Zmluvy o EÚ, závisí od toho, či bude na internej úrovni konať v plnom súlade s týmito požiadavkami.

Komplexné obchodné dohody majú osobitný význam z hľadiska ich možného rozsiahleho dosahu na ľudské práva. Napriek prijatiu významných postupov a usmernení, ktoré sa zaoberajú ľudskoprávnym rozmerom obchodných dohôd, sa v správe navrhuje, aby sa šlo nad rámec tzv. integrovaného prístupu, ktorý v súčasnosti presadzuje Komisia vo svojich posúdeniach vplyvu na udržateľnosť, tým, že sa v plnej miere podporia odporúčania európskej ombudsmanky(5), aby sa pred uzavretím akéhokoľvek obchodného rokovania vykonalo osobitné posúdenie vplyvu na ľudské práva.

Po druhé, ide o správu hospodárskych záležitostí, teda o oblasť, v ktorej sú právomoci EÚ veľmi rozsiahle a ktorá môže mať výrazný vplyv na ľudské práva, ale kde sa charta neskrývane opomína. Primárne a sekundárne právo EÚ v tejto oblasti nepriznáva charte žiadnu výslovnú funkciu a takmer neobsahuje ani odkazy na jej ustanovenia. Mimo rámca Únie sa prijalo niekoľko nástrojov, ktoré formujú hospodársku a menovú politiku EÚ a ktoré inštitúciám EÚ odobrali politickú zodpovednosť, no pridelili im silnú úlohu dohľadu a vykonávania. Rozhodnutia a možnosti prijaté bez riadneho posúdenia rozmeru ľudských práv, pričom sa v plnej miere uprednostnili makroekonomické faktory a podmienenosť, už preukázali svoj hlboký dosah na občianske, hospodárske a sociálne práva, ako sa zdôraznilo aj v Európskom výbore pre sociálne práva. Spravodajkyňa sa domnieva, že rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Ledra Advertising by sa mal stať prelomovým, pokiaľ ide o zakomponovanie charty do rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ, ako aj do jej medzivládneho rozmeru, pričom by sa mal stať referenciou pri posudzovaní legitímnosti navrhovaných a prijatých opatrení v tejto oblasti.

A napokon osobitná zmienka o Euroskupine. Aj keď Súdny dvor potvrdil jej neformálnu povahu a nezáväzný charakter jej rozhodnutí(6), takže sa na ňu nevzťahuje článok 263 ZFEÚ, politický vplyv jej rozhodnutí a záverov výrazne ovplyvnil tvorbu politiky, čo viedlo k obchádzaniu formálnych náležitostí právnych predpisov EÚ a „deinštitucionalizácii“ rozhodovania. Vzhľadom na túto posilnenú faktickú úlohu by bolo vhodné objasniť jej význam z hľadiska charty.

Práva verzus zásady

Charta je jedinečná tým, že v rámci jedného dokumentu kombinuje občianske a politické, ako aj sociálne a hospodárske práva vrátane „ľudských práv tretej generácie“. Napriek tomu z nejasnej dichotómie medzi právami a zásadami zakotvenými v článkoch 51 ods.1 a 52 charty, ktorú umocňujú vysvetlenia charty, ako aj z rozdielnej úrovne ochrany, ktorá je právam a zásadám poskytnutá (práva, ktoré sa majú rešpektovať/zásady, ktoré treba dodržiavať), vyplýva riziko, že sa táto jej jedinečnosť oslabí. Smerovanie k spoločnej „konceptualizácii“ všetkých článkov zakotvených v charte v rámci rozhodovacieho procesu EÚ a v procese tvorby politiky, a to pri náležitom zohľadnení primárnej úlohy Súdneho dvora pri výklade práva EÚ, by prispelo k potvrdeniu jej nespornosti a posilneniu jej rozsahu pôsobnosti. Presadzovanie systematickej súčinnosti medzi chartou a inými právnymi nástrojmi v oblasti ľudských práv, ako aj medzi príslušnými orgánmi dohľadu, by bolo vzájomne výhodné z hľadiska posilnenia ustanovení a povinností, ktoré sú v nich stanovené. Pristúpenie k Európskej sociálnej charte je nevyhnutným krokom vpred, ktorý EÚ musí v tejto súvislosti prijať.

Charta a agentúry EÚ

Agentúry EÚ sú povinné dodržiavať a presadzovať chartu rovnako ako akýkoľvek iný orgán EÚ. Táto povinnosť je obzvlášť významná vzhľadom na to, že často pôsobia ako operačné prepojenie medzi EÚ a vnútroštátnou úrovňou tým, že podporujú členské štáty a ich príslušných aktérov pri plnení povinností vyplývajúcich z právnych predpisov EÚ, a teda konkrétne pri vykonávaní ustanovení charty. Z pohľadu súčasnej reality agentúr EÚ vyplýva, že miera informovanosti o charte na internej úrovni, ako aj zavedenie interných postupov a/alebo nástrojov na zabezpečenie účinnosti jej ustanovení sa do veľkej miery rozchádzajú v závislosti od ich mandátu a povahy. Už existuje niekoľko osvedčených postupov, ktoré by sa mohli horizontálne rozšíriť na všetky agentúry EÚ. Na tento účel by boli prospešné ďalšie nástroje, napríklad zriadenie nezávislých úradníkov pre základné práva. Posilňovanie spolupráce medzi agentúrami a rozvoj štruktúrovaného dialógu s príslušnými zainteresovanými stranami v oblasti ľudských práv sú kľúčovými prvkami tohto procesu. Je naliehavo potrebné, aby zákonodarca EÚ výslovne uvádzal odkazy na chartu vo všetkých nariadeniach o zriadení agentúr.

Vykonávanie charty na vnútroštátnej úrovni

„Vnútroštátny rozmer“ charty dopĺňa rozmer EÚ. Nedostatočná implementácia charty na vnútroštátnej úrovni oslabuje jej celkovú konzistentnosť a účinnosť. Podľa článku 51 ods. 1 charty sa jej ustanovenia vzťahujú na členské štáty výlučne vtedy, ak vykonávajú právo EÚ. Napriek vysvetleniam Súdneho dvora EÚ vnútroštátne postupy ukazujú, že je stále ťažké posúdiť, či a ako sa charta uplatňuje v konkrétnych prípadoch. Je zaujímavé, že vnútroštátni sudcovia používajú chartu ako pozitívny zdroj výkladu aj v prípadoch, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti práva EÚ. Vo všeobecnosti však táto nejednoznačnosť, spolu s rozšíreným nedostatkom informovanosti, pokiaľ ide o chartu, a s nedostatkom vnútroštátnych politík zameraných na podporu jej uplatňovania vedú k jej výraznému nedostatočnému využívaniu na vnútroštátnej úrovni. Inštitúcie a agentúry EÚ by mohli zohrávať významnú úlohu pri odstraňovaní týchto nedostatkov zavedením širokej škály opatrení a činností zameraných na podporu členských štátov v tejto oblasti. V každom prípade je mimoriadne dôležité lepšie objasniť rozsah pôsobnosti a dosiahnuť voľnejší výklad článku 51 charty, pričom sa zhodnotí možnosť jeho vyňatia v prípade revízie zmlúv.

(1)

„The Implementation of the Charter of Fundamental Rights in the EU Institutional Framework“ ( Vykonávanie Charty základných práv v inštitucionálnom rámci EÚ), Prof. Olivier De Schutter, (PE 571.397).

(2)

Stanovisko FRA – 4/2018 Challenges and opportunities for the implementation of the Charter of Fundamental Rights (Výzvy a príležitosti na implementáciu Charty základných práv) z 24. septembra 2018.

(3)

Agentúra Európskej únie pre základné práva, Správa o základných právach za rok 2017, s. 23.

(4)

Európsky ombudsman, rozhodnutie vo veci strategického vyšetrovania OI/2/2017/TE týkajúceho sa transparentnosti legislatívneho procesu Rady, 15.05.2018.

(5)

Európska ombudsmanka vo veci 1409/2014/MHZ, ktorá sa týka skutočnosti, že Európska komisia nevykonala predchádzajúce hodnotenie vplyvu dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Vietnamom na oblasť ľudských práv, 26.2.2016.

(6)

Rozsudok z 20. septembra 2016, Mallis a iní, spojené veci C‑105/15 P až C 109/15 P, bod 61.


NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vykonávaní Charty základných práv Európskej únie v inštitucionálnom rámci EÚ

(2017/2089(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na články 2, 3, 6, 7, 9, 10, 11, 21, 23 a 49 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ) a na články 8, 9, 10, 11, 12, 15, 16, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 67 ods.1, 258, 263, 267 a 352 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP) a na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva,

–  so zreteľom na Memorandum o porozumení medzi Radou Európy a Európskou úniou,

–  so zreteľom na stanoviská a kontrolný zoznam zásad právneho štátu Benátskej komisie,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv OSN, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a na Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach,

–  so zreteľom na dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) a na svoje uznesenie z 12. septembra 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v mene Európskej únie(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2007 o dodržiavaní Charty základných práv v legislatívnych návrhoch Komisie: metodika systematickej a prísnej kontroly(2),

–  so zreteľom na svoje výročné uznesenia o situácii v oblasti základných práv v EÚ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 s odporúčaniami pre Komisiu o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2017 o európskom pilieri sociálnych práv(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2017 o transparentnosti, zodpovednosti a integrite v inštitúciách EÚ(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie(6),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 168/2007 z 15. februára 2007, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre základné práva(7),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. apríla 2005 s názvom Dodržiavanie Charty základných práv v legislatívnych návrhoch Komisie – Metodika systematickej a prísnej kontroly (COM(2005)0172),

–  so zreteľom na správu Komisie z 29. apríla 2009 o praktickom fungovaní metodiky systematického a dôsledného monitorovania dodržiavania Charty základných práv (COM(2009)0205),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. októbra 2010 s názvom Stratégia účinného uplatňovania Charty základných práv Európskou úniou (COM(2010)0573),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 6. mája 2011 s názvom Operačné usmernenie o zohľadňovaní základných práv v posúdeniach vplyvu, ktoré vypracúva Komisia (SEC(2011)0567),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 12. decembra 2011 s názvom Ľudské práva a demokracia v centre vonkajšej činnosti EÚ – Smerom k účinnejšiemu prístupu (COM(2011)0886),

–  so zreteľom na strategicky rámec a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu z 25. júna 2012,

–  so zreteľom na usmernenia Rady z 20. januára 2015 o metodických opatreniach, ktoré sa majú prijať s cieľom overiť súlad so základnými právami v prípravných orgánoch Rady,

–  so zreteľom na usmernenia pre prípravné orgány Rady s názvom Zlučiteľnosť základných práv,

–  so zreteľom na správu zo seminára predsedníctva Rady z 13. mája 2016 s názvom Uplatňovanie Charty základných práv Európskej únie vo vnútroštátnych politikách,

–  so zreteľom na usmernenia Komisie z 19. mája 2015 k analýze vplyvov na ľudské práva v rámci posúdení vplyvu týkajúcich sa iniciatív obchodnej politiky,

–  so zreteľom na výročné správy Komisie o uplatňovaní Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na výročné kolokviá Komisie o základných právach,

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 20. septembra 2016 v spojených veciach C-8/15 P až C-10/15 P, Ledra Advertising Ltd / Európska komisia a Európska centrálna banka (ECB)(8),

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo 6. novembra 2018 v spojených veciach C-569/16 a C-570/16, Stadt Wuppertal/Maria Elisabeth Bauer a Volker Willmeroth/Martina Broßonn(9),

–  so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora Európskej únie č. 2/13 z 18. decembra 2014 k pristúpeniu Európskej únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd(10),

–  so zreteľom na stanovisko 4/2018 Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) z 24. septembra 2018 s názvom Výzvy a príležitosti na vykonávanie Charty základných práv,

–  so zreteľom na správy o základných právach Agentúry Európskej únie pre základné práva,

–  so zreteľom na príručku FRA z októbra 2018 s názvom Uplatňovanie Charty základných práv Európskej únie v oblasti práva a tvorby politiky na vnútroštátnej úrovni – usmernenie,

–  so zreteľom na súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu, najmä nástroj č. 28 „Základné práva a ľudské práva“,

–  so zreteľom na článok 38 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanovisko generálneho tajomníka Rady Európy z 2. decembra 2016 o iniciatíve Európskej únie na vytvorenie európskeho piliera sociálnych práv,

–  so zreteľom na dokument holandskej delegácie konferencie COSAC o transparentnosti EÚ z novembra 2017 s názvom Otváranie zatvorených dverí: vytvorenie transparentnejšej EÚ pre jej občanov a na list delegácií konferencie COSAC inštitúciám EÚ z 20. decembra 2017 o transparentnosti politického rozhodovania v EÚ,

–  so zreteľom na štúdie „Vykonávanie Charty základných práv v inštitucionálnom rámci EÚ“, „Výklad článku 51 Charty základných práv EÚ: dilema medzi striktnejším alebo širším uplatňovaním charty na vnútroštátne opatrenia“ a „Európska sociálna charta v kontexte vykonávania Charty základných práv EÚ“, ktoré uverejnilo generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky 22. novembra 2016, 15. februára 2016 a 12. januára 2016(11),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, pozíciu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť vo forme pozmeňujúcich návrhov a stanovisko Výboru pre petície (A8-0051/2019),

A.  keďže Lisabonská zmluva priznala Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) v právnom rámci EÚ štatút primárneho práva, čím získala rovnakú právnu silu ako zmluvy;

B.  keďže v tejto správe sa neposudzuje každé jednotlivé právo uvedené v charte, ale skôr sa analyzuje vykonávanie charty ako nástroja primárneho práva;

C.  keďže sociálne ustanovenia sú kľúčovou súčasťou charty a právnej štruktúry Európskej únie; keďže je dôležité zabezpečiť dodržiavanie základných práv v celej Únii a zdôrazňovať ich význam;

D.  keďže podľa Súdneho dvora EÚ sú základné práva uznané v charte jadrom právnej štruktúry EÚ a ich dodržiavanie je nevyhnutnou podmienkou zákonnosti každého aktu EÚ;

E.  keďže charta zahŕňa v súlade s požiadavkami medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a svojho článku 51 negatívne (neporušovanie) i pozitívne (aktívne presadzovanie) povinnosti, ktoré by sa mali plniť rovnako, aby sa jej ustanoveniam poskytol plný operačný charakter;

F.  keďže článok 51 charty vymedzuje rozsah pôsobnosti charty, pokiaľ ide o dodržiavanie zásady subsidiarity, pričom sa zohľadňujú právomoci členských štátov a Únie a dodržiavajú obmedzenia právomocí prenesených na Úniu v zmluvách;

G.  keďže z článku 51 ods. 2 charty jasne vyplýva, že chartou sa nerozširuje rozsah pôsobnosti práva Únie nad rámec právomocí Únie, neustanovuje sa žiadna nová právomoc či úloha pre Úniu, ani sa nemenia právomoci a úlohy vymedzené v zmluvách;

H.  keďže inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie sú trvalo viazané chartou, a to aj vtedy, keď konajú mimo právneho rámca EÚ;

I.  keďže na základe článku 51 sa ustanovenia charty vzťahujú na členské štáty iba vtedy, keď vykonávajú právo Únie; keďže však neisté hranice tejto požiadavky spôsobujú, že je ťažké určiť, či a ako sa charta konkrétne uplatňuje;

J.  keďže potenciál sociálnych a hospodárskych práv stanovených v charte nebol doteraz primerane využitý; keďže dodržiavanie sociálnych práv nie je len etickým imperatívom a právnou povinnosťou, ale aj ekonomickou nevyhnutnosťou, ako sa pripomína v stanovisku generálneho tajomníka Rady Európy;

K.  keďže v článku 6 Zmluvy o EÚ sa takisto zdôrazňuje, že základné práva tak, ako sú zaručené EDĽP, musia predstavovať všeobecné zásady práva Únie;

L.  keďže článok 151 ZFEÚ odkazuje na základné sociálne práva tak, ako sú stanovené v Európskej sociálnej charte;

M.  keďže štúdia o vykonávaní Charty základných práv v inštitucionálnom rámci EÚ(12), vypracovaná 22. novembra 2016, sa okrem iného venuje významu charty z hľadiska činností Komisie vykonávaných podľa Zmluvy o zriadení Európskeho mechanizmu pre stabilitu (zmluva o EMS) a v kontexte európskeho semestra; keďže pri správe hospodárskych záležitostí Únie sa venuje len málo pozornosti sociálnym právam stanoveným v charte; keďže tieto práva sa musia považovať za skutočné základné práva;

N.  keďže záväzok v Európskom pilieri sociálnych práv, pokiaľ ide o poskytovanie nových a účinnejších práv pre občanov v oblastiach rovnakých príležitostí a prístupu na trh práce, spravodlivých pracovných podmienok, sociálnej ochrany a začleňovania, ďalej posilňuje práva zakotvené v charte;

O.  keďže zásada rodovej rovnosti je základnou hodnotou EÚ a je zakotvená v zmluvách EÚ a charte; keďže článok 8 ZFEÚ stanovuje zásadu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, pretože uvádza, že „vo všetkých svojich činnostiach sa Únia zameriava na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami“;

P.  keďže transparentnosť legislatívnych a rozhodovacích procesov EÚ je logickým vyústením práva na dobrú správu vecí verejných stanoveného v článku 41 charty a základným predpokladom na to, aby občania mohli posúdiť a riadne monitorovať vykonávanie charty inštitúciami EÚ;

Q.  keďže podpora širokého spektra práv ustanovených v charte – od občianskych a politických až po sociálne a hospodárske práva a práva tretej generácie – zo strany inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie by bola zásadným impulzom pre rozvoj európskej verejnej sféry a konkrétnym vyjadrením koncepcie európskeho občianstva a účastníckeho rozmeru EÚ zakotveného v zmluvách;

R.  keďže FRA vo svojich stanoviskách s názvom Zlepšenie prístupu k prostriedkom nápravy v oblasti podnikania a ľudských práv na úrovni EÚ(13) a Výzvy a príležitosti v súvislosti s Chartou základných práv(14) vypracovala niekoľko odporúčaní týkajúcich sa účinného vykonávania charty;

S.  keďže v článku 24 charty sa stanovujú práva dieťaťa a povinnosť verených orgánov a súkromných inštitúcií v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa;

T.  keďže v článku 14 charty sa zdôrazňuje právo každého dieťaťa na spravodlivé vzdelávanie;

Výraznejšie začleňovanie charty do legislatívnych a rozhodovacích procesov

1.  je pevne presvedčený, že Stratégia účinného uplatňovania Charty základných práv Európskou úniou (COM(2010)0573), ktorú vypracovala Komisia, predstavovala počiatočné úsilie po nadobudnutí účinnosti charty, no treba ju naliehavo aktualizovať; víta výročné správy o uplatňovaní charty Komisiou a vyzýva na preskúmanie tejto stratégie, ktorá bola vypracovaná v roku 2010, s cieľom aktualizovať ju s ohľadom na nové výzvy a inštitucionálnu realitu, najmä po brexite;

2.  uznáva niekoľko dôležitých krokov, ktoré inštitúcie EÚ podnikli na začlenenie charty do legislatívnych a rozhodovacích procesov EÚ; konštatuje, že hlavnou úlohou charty je zabezpečiť, aby právne predpisy EÚ boli v plnom súlade s právami a zásadami zakotvenými v nej, a uznáva ťažkosti, ktoré sú spojené s ich aktívnou podporou a zabezpečením ich plnenia;

3.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby všetky návrhy právnych predpisov Únie rešpektovali základné práva zakotvené v charte;

4.  pripomína, že postupy, ktoré zaviedli inštitúcie EÚ s cieľom posúdiť zlučiteľnosť legislatívnych návrhov s chartou, sú predovšetkým internej povahy; požaduje možnosť zabezpečiť rozšírené formy konzultácií, posúdenia vplyvu vrátane posúdení vplyvu z rodového hľadiska a právnu kontrolu so zapojením nezávislých odborníkov na základné práva; vyzýva Komisiu, aby podporovala štruktúrovanú a regulovanú spoluprácu s orgánmi pre ľudské práva, ako sú FRA, Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE), príslušné orgány Rady Európy a OSN a organizácie občianskej spoločnosti pôsobiace v tejto oblasti, vždy, keď legislatívny spis potenciálne podporuje alebo negatívne ovplyvňuje základné práva;

5.  vyzýva Komisiu, Radu a Parlament, aby zrevidovali nariadenie Rady č. 168/2007 s cieľom umožniť agentúre FRA poskytovať nezáväzné stanoviská k návrhom právnych predpisov EÚ z vlastnej iniciatívy a aby podporovali systematické konzultácie s agentúrou;

6.  vyzýva Komisiu, ostatné inštitúcie EÚ a národné vlády a regionálne štátne správy členských štátov, aby sa radili s agentúrou FRA v prípadoch, keď ide o zabezpečenie základných práv;

7.  uznáva rozhodujúcu úlohu agentúry FRA pri posudzovaní súladu s chartou a víta prácu, ktorú agentúra vykonala; nabáda agentúru FRA, aby naďalej poskytovala poradenstvo a podporu inštitúciám EÚ a členským štátom pri zlepšovaní kultúry základných práv v celej Únii; víta nedávno prijatú stratégiu agentúry FRA na roky 2018 – 2022;

8.  berie na vedomie interaktívny online nástroj CLARITY, ktorý vyvinula FRA s cieľom umožniť jednoduchú identifikáciu najvhodnejšieho nesúdneho orgánu s poverením v oblasti ľudských práv pre konkrétne problémy základných práv;

9.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila komplexné posúdenie vplyvu prostredníctvom vyváženého hodnotenia hospodárskych, sociálnych a environmentálnych dôsledkov a preskúmania svojho rozhodnutia zaradiť otázky o základných právach do troch existujúcich kategórií – ekonomických, sociálnych a environmentálnych vplyvov – a aby vytvorila dve špecifické kategórie s názvom Účinky na základné práva a Posúdenie vplyvu na rodovú rovnosť, aby sa zaručilo, že sa budú posudzovať všetky aspekty základných práv;

10.  vyzýva Komisiu, aby prijímala systematické opatrenia na úrovni Únie s cieľom dodržať a splniť ustanovenia charty a zabezpečiť, aby sa právne predpisy Únie upravili s cieľom zohľadniť vývoj medzinárodného práva v oblasti ľudských práv z hľadiska legislatívy aj judikatúry; v tejto súvislosti ďalej opakuje svoju výzvu Komisii, aby predložila návrh, ktorým sa naplní uznesenie Parlamentu z 25. októbra 2016 o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva(15), ktorý by umožňoval, aby sa v inštitúciách a orgánoch EÚ a v členských štátoch systematicky sledoval vývoj, ktorý by si vyžadoval prijatie opatrení na ochranu a dodržiavanie práv, slobôd a zásad charty; navrhuje predovšetkým, aby sa podmienky stanovené v kodanských kritériách, ktoré sa týkajú základných práv, nepoužívali len raz ako predbežné podmienky pristúpenia, ale aby sa ich dodržiavanie zo strany členských štátov pravidelne posudzovalo;

11.  konštatuje, že aj ombudsman zohráva dôležitú úlohu pri zaručovaní dodržiavania základných práv v súvislosti s chartou, a to nielen v súvislosti s článkom 41 o práve na dobrú správu vecí verejných ako takú, ale aj prostredníctvom zohľadnenia skutočnosti, že dobrá správa vecí verejných je základným kameňom z hľadiska zabezpečovania ostatných základných práv; pripomína príkladnú prácu ombudsmanky okrem iného v oblasti transparentnosti a slobody informácií, ako aj osobitnú správu o Frontexe(16) vypracovanú počas tohto parlamentného volebného obdobia, ktorá sa venuje najmä právam uchádzačov o azyl a migrantov na podanie sťažnosti;

12.  uvedomuje si, že judikatúra ovplyvní rozsah pôsobnosti charty a že túto skutočnosť treba zohľadniť;

13.  vyzýva zákonodarcov EÚ, aby vzali do úvahy výsledky rozsudku Všeobecného súdu z 22. marca 2018 (vec T-540/15) o prístupe k dokumentom z trialógov(17) a náležite v tomto smere konali; trvá na nevyhnutnosti zvyšovať transparentnosť a uľahčovať prístup k dokumentom medzi inštitúciami EÚ, aby sa dosiahla účinnejšia medziinštitucionálna spolupráca vrátane zodpovednosti vo veciach týkajúcich sa základných práv; naliehavo vyzýva Radu, aby urýchlene reagovala na vyjadrené obavy týkajúce sa transparentnosti jej rozhodovacieho procesu a prístupu k dokumentom v súlade s príslušnými odporúčaniami európskej ombudsmanky;

Zakomponovanie charty do politík EÚ

14.  pripomína, že tvorba politík EÚ sa opiera o zásady a ciele stanovené v článkoch 2, 3, 4, 5 a 6 Zmluvy o EÚ a zároveň plne podporuje a vykonáva požiadavky zakotvené v ustanoveniach, ktoré majú všeobecné uplatnenie v časti 1 hlave II ZFEÚ;

15.  opätovne potvrdzuje, že všetky právne akty prijaté Úniou musia v plnej miere dodržiavať všetky ustanovenia charty vrátane jej sociálnych ustanovení; zdôrazňuje, že je dôležité uvádzať výslovné odkazy na chartu v právnom rámci regulujúcom hospodársku a menovú politiku EÚ; zdôrazňuje, že využívanie medzivládnych dohôd nezbavuje inštitúcie EÚ ich povinnosti posúdiť zlučiteľnosť týchto nástrojov s právom EÚ vrátane charty;

16.  považuje za kľúčové, aby Únia prijala rozhodné kroky, ktorými zintenzívni vlastnú angažovanosť pri zaisťovaní využívania všetkých práv uvedených v charte vrátane sociálnych práv;

17.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že proces európskeho semestra vrátane odporúčaní pre jednotlivé krajiny a odporúčaní ročného prieskumu rastu bude v súlade s normatívnymi zložkami sociálnych práv charty;

18.  podporuje zavedenie prísnych a konzistentných doložiek o základných právach do operatívnych textov návrhov nariadení, ktorými sa zriaďujú fondy EÚ;

19.  vyzýva Komisiu a Radu, aby prijali makroekonomické rozhodnutia, ktoré budú náležite zohľadňovať posúdenia ľudských práv, a to na základe plného rozsahu občianskych, politických a sociálnych práv zaručených európskymi a medzinárodnými nástrojmi v oblasti ľudských práv;

20.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala, aké kroky sú potrebné na pristúpenie Európskej únie k Európskej sociálnej charte, a aby navrhla časový rámec na dosiahnutie tohto cieľa;

21.  pripomína, že na základe právomocí stanovených v zmluvách je v prvom rade zodpovednosťou členských štátov, aby zaviedli sociálnu politiku do praxe, a teda aj zabezpečili účinnosť a konkretizáciu sociálnych ustanovení zakotvených v charte; opakuje však svoj návrh, aby sa do zmlúv v rámci ich prípadnej revízie začlenil sociálny protokol s cieľom posilniť základné sociálne práva vo vzťahu k hospodárskym slobodám;

22.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad de facto rozhodujúcim, ale neformálnym postavením Euroskupiny v správe hospodárskych záležitostí eurozóny a nad vplyvom, ktorý by jej rozhodnutia mohli mať na ovplyvňovanie tvorby politík bez toho, aby boli vyvážené primeranými mechanizmami demokratickej zodpovednosti a súdnej kontroly; pripomína jej členom ich horizontálne povinnosti vyplývajúce z článkov 2 a 6 Zmluvy o EÚ a z charty;

23.  vyzýva Komisiu a Európsku centrálnu banku, aby v plnej miere dodržiavali chartu pri plnení svojich úloh vyplývajúcich z Európskeho mechanizmu pre stabilitu vrátane postupov poskytovania úverov, a to s ohľadom na judikatúru Súdneho dvora;

24.  pripomína, že činnosť Únie na medzinárodnej scéne sa musí riadiť zásadami zakotvenými v článku 21 ods. 1 Zmluvy o EÚ; je presvedčený, že plné dodržiavanie a presadzovanie ustanovení charty v rámci EÚ predstavuje referenčný bod z hľadiska posúdenia legitímnosti a dôveryhodnosti správania sa Únie v jej medzinárodných vzťahoch, a to aj v rámci procesu rozširovania podľa článku 49 Zmluvy o EÚ;

25.  poukazuje na obmedzenú jurisdikciu Súdneho dvora EÚ v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) a varuje pred prípadným obmedzením práv na účinný opravný prostriedok, zakotvený v charte;

26.  pripomína inštitúciám EÚ ich povinnosti v oblasti ľudských práv, ktoré im vyplývajú z charty, a to aj v oblasti obchodnej politiky; nabáda Komisiu, aby pred dokončením akýchkoľvek obchodných rokovaní vykonávala osobitné posúdenia vplyvu na ľudské práva, pričom sa bude opierať o hlavné zásady OSN týkajúce sa hodnotení vplyvu obchodných a investičných dohôd na ľudské práva;

27.  pripomína, že v zmluvách aj v charte sa uvádza ochrana národnostných menšín a ochrana pred diskrimináciou z dôvodu jazyka; požaduje konkrétne administratívne kroky v rámci inštitúcií EÚ s cieľom nabádať národné vlády, aby našli trvalé riešenia a podporovali kultúru jazykovej rozmanitosti v jednotlivých členských štátoch nad rámec úradných jazykov EÚ;

28.  pripomína povinnosť pristúpiť k EDĽP, ktorá je stanovená v článku 6 Zmluvy o EÚ; žiada Komisiu, aby prijala potrebné kroky na odstránenie právnych prekážok, ktoré bránia uzavretiu prístupového procesu, a aby predložila nový návrh dohody o pristúpení Únie k EDĽP, ktorý bude obsahovať pozitívne riešenia námietok vznesených Súdnym dvorom Európskej únie v stanovisku 2/13 z 18. decembra 2014; domnieva sa, že jeho dokončením by sa zaviedli ďalšie záruky na ochranu základných práv občanov a obyvateľov Únie a poskytol by sa dodatočný mechanizmus na presadzovanie ľudských práv, konkrétne možnosť podať na Európsky súd pre ľudské práva sťažnosť týkajúcu sa porušovania ľudských práv vyplývajúcich z konania inštitúcie EÚ alebo vykonávania práva EÚ v členskom štáte, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd; okrem toho zastáva názor, že judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva takto zabezpečí ďalšie vstupné informácie súčasným i budúcim opatreniam EÚ zameraným na dodržiavanie a podporu ľudských práv a základných slobôd v oblasti občianskych slobôd, spravodlivosti a vnútorných vecí, ktoré doplnia judikatúru Súdneho dvora v tejto oblasti;

Charta a agentúry EÚ

29.  zdôrazňuje potenciál niektorých agentúr EÚ, pokiaľ ide o poskytovanie podpory členským štátom pri plnení ich povinností vyplývajúcich z charty, keďže často fungujú ako operačné prepojenie medzi EÚ a vnútroštátnymi oblasťami; poukazuje na to, že túto úlohu možno účinne vykonávať len prostredníctvom vytvorenia plnohodnotných postupov v oblasti základných práv v rámci agentúr pôsobiacich v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí a/alebo agentúr, ktorých činnosti by mohli mať vplyv na práva a zásady vyplývajúce z charty, pričom sa zohľadní vnútorný aj vonkajší rozmer ochrany a presadzovania základných práv;

30.  vyzýva príslušné agentúry EÚ, aby zintenzívnili úsilie o uplatňovanie zásad rodovej rovnosti zakotvených v charte, a to aj tým, že zabezpečia, aby všetky inštitúcie a agentúry EÚ uplatňovali politiku nulovej tolerancie voči všetkým formám sexuálneho násilia a fyzického alebo psychologického obťažovania; vyzýva všetky inštitúcie a agentúry EÚ, aby v plnom rozsahu vykonali uznesenie Parlamentu z 26. októbra 2017 o boji proti sexuálnemu obťažovaniu a zneužívaniu v EÚ(18);

31.  berie na vedomie diferencovaný rozsah politík a nástrojov, ktoré vyvinuli jednotlivé agentúry na uplatňovanie svojich záväzkov v oblasti základných ľudských práv, čo má za následok rôzne stupne vykonávania; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať spoluprácu v rámci agentúr EÚ, ako aj štruktúrované dialógy s nezávislými odborníkmi na ľudské práva, a stavať na existujúcich najlepších postupoch s cieľom dosiahnuť spoločný a posilnený rámec ľudských práv;

32.  vyzýva agentúry EÚ pôsobiace v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí a/alebo agentúry, ktorých činnosti by mohli mať vplyv na práva a zásady vyplývajúce z charty, na prijatie vnútorných stratégií v oblasti základných práv a na podporu pravidelných školení o základných právach a charte pre svojich zamestnancov na všetkých úrovniach;

33.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v zakladajúcich nariadeniach mnohých agentúr EÚ chýba výslovný odkaz na chartu; vyzýva spoluzákonodarcov, aby podľa potreby vyplnili túto medzeru pri každom návrhu alebo revízii nariadení alebo rozhodnutí o zriadení agentúr a aby so zreteľom na mandát a špecifické vlastnosti každej jednotlivej agentúry poskytli dodatočné operačné mechanizmy na zabezpečenie súladu s chartou;

Podpora členských štátov pri vykonávaní charty na vnútroštátnej úrovni

34.  pripomína, že rozmer charty EÚ a vnútroštátny rozmer sú neoddeliteľne prepojené a navzájom sa dopĺňajú, aby sa zabezpečilo dôsledné uplatňovanie ustanovení charty v celkovom právnom rámci EÚ;

35.  poukazuje na to, že medzi držiteľmi práv, ktorí majú úžitok z ochrany poskytovanej chartou, ako aj právnymi expertmi a odborníkmi na ľudské práva panuje pretrvávajúci nedostatok informovanosti o charte, jej rozsahu a miere uplatňovania, a vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom vnútroštátnych opatrení zameraných na nápravu tohto nedostatku;

36.  vyzýva Komisiu, aby posilnila svoje činnosti na zvyšovanie informovanosti o charte pri plnom zapojení organizácií občianskej spoločnosti a aby podporovala a financovala moduly odbornej prípravy zamerané na chartu, určené pre vnútroštátnych sudcov, právnikov, ako aj štátnych zamestnancov, zamerané aj na zlepšenie znalostí o politikách Únie a práve Únie, okrem iného aj vrátane hmotného a procesného práva, využívania nástrojov justičnej spolupráce EÚ, relevantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ, právneho jazyka a porovnávacieho práva; okrem toho vyzýva Komisiu, aby poskytla členským štátom praktické usmernenia, ktoré im poskytnú podporu pri vykonávaní charty na vnútroštátnej úrovni; žiada v tejto súvislosti Komisiu, aby naplno zviditeľnila nedávno zverejnenú príručku FRA s názvom Uplatňovanie Charty základných práv Európskej únie v oblasti práva a tvorby politiky na vnútroštátnej úrovni;

37.  vyzýva členské štáty, aby si pravidelne vymieňali informácie a skúsenosti týkajúce sa využívania charty, jej uplatňovania a dohľadu nad ňou a aby zahrnuli príklady najlepších postupov, ktoré sú už zaužívané na vnútroštátnej úrovni; nabáda členské štáty, aby preskúmali svoje procesné pravidlá týkajúce sa právnej kontroly a posúdenia vplyvu účtov z hľadiska charty; konštatuje, že takéto postupy by mali výslovne odkazovať na chartu, rovnako ako na vnútroštátne nástroje v oblasti ľudských práv, aby sa minimalizovalo riziko, že charta bude prehliadaná;

38.  poukazuje na to, že medzery v transpozícii a riadnom vykonávaní práva EÚ v členských štátoch môžu mať skutočný vplyv na uplatňovanie základných práv EÚ; v tejto súvislosti pripomína úlohu Komisie ako strážkyne zmlúv, z ktorej jej vyplýva konečná, ak nie primárna zodpovednosť za ochranu základných práv, v prípade potreby aj prostredníctvom postupov v prípade nesplnenia povinnosti; v tejto súvislosti požaduje rozhodnejšie vedenie pri zabezpečovaní náležitého vykonávania právnych predpisov EÚ;

Smerom k dôslednejšiemu výkladu charty

39.  je presvedčený, že rozličné výklady uplatňovania ustanovení charty zo strany inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie a členských štátov majú negatívny vplyv na pridanú hodnotu, ktorú vytvára charta, konkrétne na to, že predstavuje súbor spoločných minimálnych noriem ochrany, ktoré sa majú uplatňovať horizontálne na všetky inštitucionálne subjekty a politiky a činnosti súvisiace s EÚ;

40.  zdôrazňuje, že zahrnutie charty do primárneho práva EÚ pri súčasnom zachovaní právomocí Únie a dodržiavaní zásady subsidiarity vymedzenej v jej článku 51 je spojené s novými zodpovednosťami pre rozhodovací proces a vykonávacie orgány, ako aj pre členské štáty pri vykonávaní európskych zákonov na vnútroštátnej úrovni, a že ustanovenia charty sa tým stávajú priamo vynútiteľné európskymi aj vnútroštátnymi súdmi;

41.  nabáda inštitúcie EÚ a členské štáty, aby umožnili priamejšie uplatňovanie charty ako celku;

42.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Poľská republika a Spojené kráľovstvo sa doteraz nerozhodli odstúpiť od protokolu č. 30 k zmluvám, čím sa zabezpečuje ich výnimka z uplatňovania charty;

°

°  °

43.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)

Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 167.

(2)

Ú. v. EÚ C 301 E, 13.12.2007, s. 229.

(3)

Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 162.

(4)

Ú. v. EÚ C 242, 10.7.2018, s. 24.

(5)

Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 120.

(6)

Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.

(7)

Ú. v. EÚ L 53, 22.2.2007, s. 1.

(8)

ECLI:EU:C:2016:701.

(9)

ECLI:EU:C:2018:871.

(10)

ECLI:EU:C:2014:2454.

(11)

Štúdia s názvom Vykonávanie Charty základných práv v inštitucionálnom rámci EÚ, Európsky parlament, generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, tematická sekcia C, 22. novembra 2017; štúdia s názvom Výklad článku 51 Charty základných práv EÚ: dilema medzi striktnejším alebo širším uplatňovaním charty na vnútroštátne opatrenia, generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, tematická sekcia C, 15. februára 2016, a štúdia s názvom Európska sociálna charta v kontexte vykonávania Charty základných práv EÚ z 12. januára 2016.

(12)

Vykonávanie Charty základných práv v inštitucionálnom rámci EÚ, Európsky parlament, generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, tematická sekcia C – práva občanov a ústavné veci, 22. novembra 2016.

(13)

Stanovisko FRA 1/2017, 10. apríla 2017.

(14)

Stanovisko FRA 4/2018, 24. septembra 2018.

(15)

Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 162.

(16)

Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. decembra 2015 o osobitnej správe európskej ombudsmanky o vyšetrovaní z vlastného podnetu OI/5/2012/BEH-MHZ v súvislosti s Frontexom, Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 2.

(17)

Rozsudok Všeobecného súdu z 22. marca 2018, Emilio de Capitani/Európsky Parlament, T-540/15, ECLI:EÚ:T:2018:167.

(18)

Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 192.


STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (5.12.2018)

pre Výbor pre ústavné veci

k vykonávaniu Charty základných práv Európskej únie v inštitucionálnom rámci EÚ

2017/2089(INI)

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Eduard Kukan

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre ústavné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže sociálne ustanovenia sú kľúčovou súčasťou Charty základných práv a právnej štruktúry Európskej únie; keďže je dôležité zabezpečiť dodržiavanie základných práv v celej Únii a zdôrazňovať ich význam;

B.  keďže od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy je charta zdrojom primárneho práva a v prvom rade sa uplatňuje na inštitúcie a orgány Únie;

C.  keďže Únia vrátane jej inštitúcií, orgánov, úradov, agentúr a členských štátov má povinnosť chrániť základné práva počas plnenia svojho mandátu a v plnej miere dodržiavať ustanovenia charty, a to aj v rámci celého legislatívneho procesu a pri vykonávaní právnych predpisov EÚ; keďže je dôležité, aby sa charta systematicky uplatňovala vo všetkých oblastiach politiky;

D.  keďže na základe tejto povinnosti by sa inštitúcie EÚ nemali snažiť len o to, aby zabránili porušovaniu práv vyplývajúcich z charty, ale mali by zároveň posilniť potenciál charty tým, že tieto práva budú aktívne a systematicky začleňovať pri tvorbe právnych predpisov alebo vypracúvaní politík;

E.  keďže Rada a Parlament musia systematicky zabezpečovať, aby sa každý výber medzi rôznymi možnosťami politiky, o ktorých sa uvažuje, posudzoval na základe toho, ako príslušné možnosti prispejú k plneniu charty;

F.  keďže vo vyhlásení o Európskom pilieri sociálnych práv sa ďalej zdôrazňuje dôležitosť rovnakých príležitostí a prístupu na trh práce, spravodlivých a dôstojných pracovných podmienok, sociálnej ochrany a začleňovania, a to s cieľom zabezpečiť občanom nové a účinnejšie práva a posilniť práva, ktoré už sú v charte zakotvené;

1.  opätovne potvrdzuje, že všetky právne akty prijaté Úniou musia v plnej miere zahŕňať a dodržiavať ustanovenia charty vrátane jej sociálnych ustanovení a ustanovení v oblasti správy hospodárskych záležitostí; zdôrazňuje, že súlad právnych predpisov a politík Únie s chartou sa musí systematicky posudzovať; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súlad procesu európskeho semestra s chartou, a to aj pokiaľ ide o ročný prieskum rastu a odporúčania pre jednotlivé krajiny;

2.  v súvislosti s Európskym pilierom sociálnych práv víta návrhy Komisie týkajúce sa rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, predvídateľných a transparentných pracovných podmienok a koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia;

3.  uvedomuje si, že judikatúra ovplyvní rozsah pôsobnosti charty a že túto skutočnosť treba zohľadniť;

4.  požaduje, aby Európska únia pristúpila k Európskej sociálnej charte Rady Európy;

5.  zdôrazňuje, že všetci aktéri Únie by mali venovať sociálnym právam a ekonomickým právam a zásadám rovnakú pozornosť ako ostatným základným právam a zásadám zakotveným v charte;

6.  vyzýva Komisiu, ostatné inštitúcie EÚ a národné a regionálne vlády členských štátov, aby konzultovali s Agentúrou Európskej únie pre základné práva (FRA) v prípadoch, keď ide o zabezpečenie základných práv;

7.  zdôrazňuje, že Únia musí ďalej zvyšovať povedomie o charte tak na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni Únie, a to zintenzívnením informovanosti o základných právach, hodnotách a slobodách s osobitným zameraním na politiky týkajúce sa zamestnanosti a sociálnej oblasti; zdôrazňuje dôležitosť ďalšej podpory základných práv a slobôd; žiada inštitúcie a agentúry Únie, najmä tie, ktoré pôsobia v oblasti politík týkajúcich sa zamestnanosti a sociálnych vecí, aby lepšie zosúladili svoje postupy s ohľadom na vykonávanie charty; žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala uľahčeniu zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím a vyváženiu nevýhod, s ktorými sú tieto osoby konfrontované v súvislosti s kariérnym postupom; vyzýva Komisiu, aby zriadila generálne riaditeľstvo zodpovedné za záležitosti týkajúce sa osôb so zdravotným postihnutím; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že zatiaľ nebol celkom využitý plný potenciál charty;

8.  zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú zohráva európsky ombudsman pri požadovaní zodpovednosti inštitúcií Únie a presadzovaní ich dobrej správnej praxe; víta prácu, ktorú vykonáva európska ombudsmanka;

9.  víta činnosť Komisie v oblasti základných práv a jej výročné správy o uplatňovaní základných práv a slobôd zakotvených v charte;

10.  víta intenzívnejšie zameranie EÚ na práva starších občanov a podporuje ďalší pokrok v prístupe k starnutiu založenom na právach; zdôrazňuje dôležitosť boja proti diskriminácii na základe veku;

11.  zdôrazňuje, že inštitúcie a členské štáty Únie by mali pri zabezpečovaní súladu s nástrojmi Únie, ako je napríklad Zmluva o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii a Pakt stability a rastu, plniť svoje povinnosti týkajúce sa sociálnych a hospodárskych požiadaviek charty; ďalej žiada, aby sa pojem výnimočné okolnosti podľa článku 3 ods. 3 písm. b) Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii, ktorý umožňuje odchýlenie od strednodobého cieľa alebo plánovaného postupu úpravy, vykladal tak, aby zahŕňal neschopnosť krajiny plniť požiadavky bez toho, aby boli ohrozené jej povinnosti vyplývajúce zo sociálnych ustanovení charty;

12.  uznáva rozhodujúcu úlohu agentúry FRA pri posudzovaní súladu s chartou a víta prácu, ktorú agentúra vykonáva; nabáda agentúru FRA, aby naďalej poskytovala poradenstvo a podporu inštitúciám EÚ a členským štátom pri zlepšovaní kultúry základných práv v celej Únii; víta nedávno prijatú stratégiu agentúry FRA na roky 2018 – 2022;

13.  opätovne potvrdzuje, že sociálne ustanovenia charty zaručujú primerané sociálne a zdravotné zabezpečenie a ochranu všetkým pracovníkom vrátane pracovníkov platforiem;

14.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby všetky návrhy právnych predpisov Únie rešpektovali základné práva zakotvené v charte; s osobitným zreteľom na základné práva pracovníkov zdôrazňuje, že Únia musí zabezpečiť, aby mal každý pracovník rovnaké základné práva bez ohľadu na veľkosť podniku, druh zmluvy alebo pracovnoprávny vzťah;

15.  vyzýva Komisiu a Európsku centrálnu banku, aby v plnej miere dodržiavali chartu pri plnení svojich úloh vyplývajúcich z Európskeho mechanizmu pre stabilitu vrátane postupov poskytovania úverov, a to s ohľadom na judikatúru Súdneho dvora.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

3.12.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

35

1

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laura Agea, Guillaume Balas, Brando Benifei, Enrique Calvet Chambon, David Casa, Michael Detjen, Geoffroy Didier, Lampros Fountoulis, Marian Harkin, Agnes Jongerius, Rina Ronja Kari, Jan Keller, Ádám Kósa, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Jean Lambert, Jérôme Lavrilleux, Patrick Le Hyaric, Jeroen Lenaers, Verónica Lope Fontagné, Thomas Mann, Elisabeth Morin-Chartier, Emilian Pavel, Georgi Pirinski, Dennis Radtke, Terry Reintke, Robert Rochefort, Claude Rolin, Siôn Simon, Ulrike Trebesius

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Georges Bach, Heinz K. Becker, Deirdre Clune, Tania González Peñas, Alex Mayer, Jasenko Selimovic, Helga Stevens, Monika Vana

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Caterina Chinnici


STANOVISKO Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (11.1.2019)

pre Výbor pre ústavné veci

k vykonávaniu Charty základných práv Európskej únie v inštitucionálnom rámci EÚ

(2017/2089(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Dennis de Jong

NÁVRHY

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci vyzýva Výbor pre ústavné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 44 a 51,

  so zreteľom na štúdiu s názvom Výklad článku 51 Charty základných práv EÚ: dilema prísnejšieho alebo širšieho uplatňovania charty na vnútroštátne opatrenia (The interpretation of Article 51 of the EU Charter of Fundamental Rights: the dilemma of stricter or broader application of the Charter to national measures), ktorú vo februári 2016 uverejnila tematická sekcia C generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky,

  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva(1), najmä na jeho odsek 20,

  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o možnom vývoji a úpravách súčasnej inštitucionálnej štruktúry Európskej únie(2), najmä na jeho odsek 45,

A.  keďže v článku 6 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) sa uznávajú práva, slobody a zásady uvedené v Charte základných práv Európskej únie zo 7. decembra 2000 upravenej 12. decembra 2007 v Štrasburgu, ktorá má rovnakú právnu silu ako zmluvy;

B.  keďže v súlade s článkom 51 charty sú jej ustanovenia určené okrem iného aj inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie; keďže v článku 51 ods. 1 sa stanovuje, že ustanovenia charty sú určené pre členské štáty „výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie“;

C.  keďže v článku 51 ods. 1 sa taktiež uvádza, že inštitúcie a orgány Únie „podporujú [...] uplatňovanie“ charty; zdôrazňuje, že charta nie je len súborom zákazov, ale mala by sa tiež považovať za nástroj na prijímanie opatrení, ktorými sa zabezpečuje účinné plnenie jej ustanovení;

D.  keďže v článku 6 ZEÚ sa takisto zdôrazňuje, že základné práva tak, ako sú zaručené Európskym dohovorom o ľudských právach (EDĽP), musia predstavovať všeobecné zásady práva Únie;

E.  keďže článok 151 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) odkazuje na základné sociálne práva tak, ako sú stanovené v Európskej sociálnej charte;

F.  keďže štúdia o vykonávaní Charty základných práv v inštitucionálnom rámci EÚ, vypracovaná v novembri 2017(3), sa okrem iného venuje významu charty z hľadiska činností Komisie vykonávaných podľa Zmluvy o zriadení Európskeho mechanizmu pre stabilitu (zmluva o EMS) a v kontexte európskeho semestra; keďže pri správe hospodárskych záležitostí Únie sa venuje len málo pozornosti sociálnym právam stanoveným v charte; keďže tieto práva sa musia považovať za skutočné základné práva;

G.  keďže Agentúra EÚ pre základné práva (FRA) vo svojich stanoviskách s názvom Zlepšenie prístupu k prostriedkom nápravy v oblasti podnikania a ľudských práv na úrovni EÚ(4) a Výzvy a príležitosti v súvislosti s Chartou základných práv(5) vypracovala niekoľko odporúčaní týkajúcich sa účinného vykonávania Charty základných práv;

1.  uvádza, že Charta základných práv sa musí uplatňovať pri plnom rešpektovaní EDĽP, pričom zároveň uznáva význam Európskej sociálnej charty a Európskeho piliera sociálnych práv, a vyzýva Komisiu, aby urýchlila proces pristúpenia EÚ k EDĽP a prednostnejšie sa venovala preskúmaniu možnosti pristúpenia EÚ k Európskej sociálnej charte;

2.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby objasnila rozsah pôsobnosti článku 51 Charty základných práv, keďže rôzne výklady prehlbujú nejasnosti a spôsobujú, že charta je uplatňovaná nejasne a neuspokojivo(6);

3.  vyzýva Komisiu, aby členským štátom poskytla usmernenia o tom, ako by sa mali pri vykonávaní práva Únie zohľadňovať základné práva;

4.  zdôrazňuje, že v článku 51 ods. 1 charty sa požaduje podpora práv a zásad, ktoré sú v nej stanovené, a poukazuje na spojitosť medzi hodnotami Únie a chartou, ako aj kodanskými kritériami pre pristúpenie tretích krajín k Únii; vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ zatiaľ nemá k dispozícii komplexný mechanizmus na ochranu demokracie, právneho štátu a základných práv – ako sa za to zasadzoval Parlament vo svojom uznesení zo 14. novembra 2018(7), ktorý by umožňoval, aby sa v inštitúciách a orgánoch EÚ a v členských štátoch systematicky sledoval vývoj, ktorý by si vyžadoval prijatie opatrení na ochranu a dodržiavanie práv, slobôd a zásad charty; navrhuje predovšetkým, aby sa podmienky stanovené v kodanských kritériách a týkajúce sa základných práv nepoužívali len raz ako predbežné podmienky pristúpenia, ale aby sa ich dodržiavanie zo strany členských štátov pravidelne posudzovalo;

5.  so znepokojením konštatuje, že Charta základných práv sa v členských štátoch uplatňuje len pri vykonávaní práva EÚ, a vyzýva jednotlivé inštitúcie EÚ, aby pri budúcej revízii zmluvy zvážili rozšírenie rozsahu uplatňovania charty;

6.  vyzýva Komisiu, ostatné inštitúcie EÚ a národné vlády a regionálne štátne správy členských štátov, aby sa pravidelne radili s agentúrou FRA v prípadoch, keď sú ohrozené základné práva; okrem toho žiada, aby sa v rámci európskeho semestra zaviedlo povinné hodnotenie a preskúmanie dodržiavania ustanovení charty členskými štátmi;

7.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že pred prijímaním legislatívnych návrhov Komisie sa systematicky neposudzuje vplyv na základné práva, a vyzýva Komisiu, Radu a Parlament, aby v prípade každého legislatívneho návrhu uskutočňovali nezávislé a komplexné kontroly zlučiteľnosti a posúdenia vplyvu na základné práva, čím sa základné práva začlenia do všetkých príslušných oblastí politiky;

8.  vyzýva Komisiu, Radu a Parlament, aby zabezpečili systematické konzultácie s orgánmi a inštitúciami, ktoré disponujú odbornými znalosťami v oblasti ľudských práv vo všeobecnosti, a najmä znalosťami v oblasti Charty základných práv; v tejto súvislosti odkazuje na agentúru FRA a na príslušné orgány Rady Európy a OSN;

9.  pripomína, že Súdny dvor vydal rozsudok(8), na základe ktorého musí Komisia v plnej miere dodržiavať chartu aj pri úlohách, ktoré jej boli zverené na základe zmluvy o EMS, najmä pokiaľ ide o podpisovanie memoránd o porozumení, a že to isté platí aj v prípade odporúčaní pre jednotlivé krajiny v kontexte európskeho semestra; vyzýva Komisiu, aby do správy sociálno-hospodárskych záležitostí EÚ systematicky začleňovala posúdenia vplyvu na základné práva a aby pritom osobitnú pozornosť venovala zlučiteľnosti so sociálnymi ustanoveniami charty;

10.  poukazuje na to, že medzery v transpozícii a riadnom vykonávaní práva EÚ v členských štátoch môžu mať skutočný vplyv na užívanie základných práv EÚ; v tejto súvislosti pripomína úlohu Komisie ako strážkyne zmlúv a skutočnosť, že Komisia nesie najvyššiu, ak nie primárnu zodpovednosť za ochranu základných práv, v prípade potreby aj prostredníctvom postupov v prípade nesplnenia povinnosti; v tejto súvislosti požaduje rozhodnejšie vedenie pri zabezpečovaní náležitého vykonávania právnych predpisov EÚ, najmä pokiaľ ide o právo na ochranu životného prostredia podľa článku 37 charty, a to prostredníctvom dôslednejších, rozhodnejších a dôkladnejších postupov v prípade nesplnenia povinnosti; pripomína dôležitosť rýchleho zavedenia a náležitého vykonávania piliera týkajúceho sa prístupu k spravodlivosti v rámci Aarhuského dohovoru;

11.  zdôrazňuje, že uplatňovanie charty sa vzťahuje aj na agentúry EÚ; konštatuje preto, že vždy, keď sa vypracúvajú alebo revidujú predpisy alebo rozhodnutia o zriadení agentúr, malo by sa uviesť, že agentúry musia v rámci svojich príslušných mandátov dodržiavať chartu a medzinárodné právo v oblasti ľudských práv; vyzýva všetky agentúry, aby prijali stratégiu pre oblasť základných práv, a to vrátane kódexu správania svojich zamestnancov a nezávislého mechanizmu na detekciu a oznamovanie prípadov porušenia základných práv; nabáda najmä agentúru Frontex a Európsky podporný úrad pre azyl (EASO), aby v plnej miere dodržiavali chartu nielen v rámci svojich všeobecných politík, ale aj pri každodenných činnostiach pohraničnej a pobrežnej stráže a azylových pracovníkov pridelených týmto agentúram;

12.  požaduje bezodkladné dokončenie prijímania horizontálnej smernice EÚ proti diskriminácii(9) s cieľom poskytnúť ďalšiu záruku dodržiavania základných práv v Únii prostredníctvom prijatia konkrétnych právnych predpisov EÚ a vyhnúť sa tak súčasnej interferencii článku 51;

13.  pripomína význam zásady subsidiarity a zároveň nabáda členské štáty, aby v súlade s EDĽP uplatňovali chartu v čo najväčšom možnom rozsahu, a nabáda na výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi, Úniou a jej agentúrami; pripomína, že sudcovia členských štátov uznávajú hodnotu charty a jednoznačne ju interpretujú a uplatňujú, a podporuje ich v tomto prístupe;

14.  zdôrazňuje, že charta je pravdepodobne hlavným nástrojom na ochranu, presadzovanie a uplatňovanie hodnôt Únie prostredníctvom jej vykonávania v špecifických politikách a politických činnostiach; zdôrazňuje, že je zásadne dôležité, aby EÚ tieto hodnoty dodržiavala vo svojej vonkajšej aj vnútornej politike, a to tým, že rozšíri pôsobnosť charty na svojich občanov a obyvateľov, ako aj pri prijímaní utečencov a migrantov;

15.  zdôrazňuje, že všetky inštitúcie, agentúry a orgány Únie vrátane agentúry Frontex, ako aj členské štáty sú v plnej miere viazané ustanoveniami Charty základných práv;

16.  pripomína, že v zmluvách aj v Charte základných práv sa uvádza ochrana národnostných menšín a ochrana pred diskrimináciou z dôvodu jazyka; požaduje konkrétne administratívne kroky v rámci inštitúcií EÚ s cieľom nabádať národné vlády, aby našli trvalé riešenia a podporovali kultúru jazykovej rozmanitosti v jednotlivých členských štátoch nad rámec úradných jazykov EÚ;

17.  nabáda na vytvorenie a podporu národných inštitúcií pre ľudské práva, ktoré by prispievali k zabezpečeniu dodržiavania základných práv pri tvorbe a vykonávaní politík a právnych predpisov a v konkrétnych prípadoch by jednotlivcom poskytovali pomoc;

18.  uvádza, že stále existujú nedostatky v prístupe osôb, ktoré sa stali obeťami porušovania základných práv súvisiacich s podnikaním v tretích krajinách, k prostriedkom nápravy, a požaduje, aby sa do vonkajších dohôd EÚ, najmä do jej obchodných a investičných dohôd, začlenili prístupné, lacné a nebyrokratické mechanizmy, ktoré obetiam umožnia riešiť takéto porušovanie, keď má príslušná spoločnosť sídlo v EÚ;

19.  zdôrazňuje, že občania EÚ získali vďaka európskej iniciatíve občanov, ktorá bola zavedená Lisabonskou zmluvou a uplatňuje sa od roku 2012, právo požiadať Komisiu o navrhnutie nových právnych predpisov EÚ; konštatuje, že doteraz sa uskutočnili štyri úspešné iniciatívy, z ktorých tri viedli k vytvoreniu nových právnych predpisov;

20.  vyzýva Komisiu, aby pred uzatvorením externých dohôd, najmä obchodných dohôd, systematicky vykonávala posúdenia vplyvu na ľudské práva;

21.  zdôrazňuje dôležitosť stanovenia pravidiel nevyhnutných na ochranu rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu a základných práv v členských štátoch; podporuje zavedenie prísnych a konzistentných doložiek o základných právach do operatívnych textov návrhov nariadení, ktorými sa zriaďujú fondy EÚ;

22.  odsudzuje bezprecedentné a ojedinelé rozhodnutie Poľska namietať voči záverom Rady o uplatňovaní Charty základných práv počas zasadnutia ministrov spravodlivosti, ktoré sa konalo 11. októbra 2018 v Luxemburgu;

23.  pripomína politickú dohodu medzi hlavnými inštitúciami EÚ a členskými štátmi o pristúpení EÚ k EDĽP; domnieva sa, že dokončením tohto procesu by sa zaviedli ďalšie záruky ochrany základných práv občanov a obyvateľov Únie; požaduje, aby sa prijali potrebné kroky na to, aby sa odstránili právne prekážky, ktoré bránia dokončeniu procesu pristúpenia.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

10.1.2019

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

39

8

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Asim Ademov, Martina Anderson, Heinz K. Becker, Monika Beňová, Michał Boni, Caterina Chinnici, Rachida Dati, Frank Engel, Laura Ferrara, Romeo Franz, Kinga Gál, Ana Gomes, Nathalie Griesbeck, Sylvie Guillaume, Monika Hohlmeier, Sophia in ‘t Veld, Cécile Kashetu Kyenge, Monica Macovei, Roberta Metsola, Claude Moraes, Ivari Padar, Judith Sargentini, Birgit Sippel, Csaba Sógor, Helga Stevens, Traian Ungureanu, Bodil Valero, Marie-Christine Vergiat, Udo Voigt, Josef Weidenholzer, Cecilia Wikström, Kristina Winberg, Tomáš Zdechovský, Auke Zijlstra

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Dennis de Jong, Anna Hedh, Lívia Járóka, Marek Jurek, Jean Lambert, Jeroen Lenaers, Andrejs Mamikins, Angelika Mlinar, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Christine Revault d’Allonnes Bonnefoy

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Norbert Erdős, Fernando Ruas, Adam Szejnfeld

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

39

+

ALDE

Nathalie Griesbeck, Sophia in ‘t Veld, Angelika Mlinar, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Cecilia Wikström

ECR

Monica Macovei

EFDD

Laura Ferrara

GUE/NGL

Martina Anderson, Dennis de Jong, Marie-Christine Vergiat

PPE

Asim Ademov, Heinz K. Becker, Michał Boni, Rachida Dati, Frank Engel, Monika Hohlmeier, Jeroen Lenaers, Roberta Metsola, Fernando Ruas, Csaba Sógor, Adam Szejnfeld, Traian Ungureanu, Tomáš Zdechovský

S&D

Monika Beňová, Caterina Chinnici, Ana Gomes, Sylvie Guillaume, Anna Hedh, Cécile Kashetu Kyenge, Andrejs Mamikins, Claude Moraes, Ivari Padar, Christine Revault d’Allonnes Bonnefoy, Birgit Sippel, Josef Weidenholzer

VERTS/ALE

Romeo Franz, Jean Lambert, Judith Sargentini, Bodil Valero

8

-

ECR

Marek Jurek, Helga Stevens, Kristina Winberg

ENF

Auke Zijlstra

NI

Udo Voigt

PPE

Norbert Erdős, Kinga Gál, Lívia Járóka

0

0

 

 

Vysvetlivky k symbolom:

+  :  hlasovali za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

28.11.2018

POZÍCIA VO FORME POZMEŇUJÚCICH NÁVRHOV

Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť

pre Výbor pre ústavné veci

o vykonávaní Charty základných práv Európskej únie v inštitucionálnom rámci EÚ

(2017/2089(INI))

Za Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť: Angelika Mlinar (spravodajkyňa)

Position

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť predkladá Výboru pre ústavné veci ako gestorskému výboru tieto pozmeňujúce návrhy:

Pozmeňujúci návrh    1

Návrh uznesenia

Citácia 1 a (nová)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2018 o uplatňovaní hľadiska rovnosti žien a mužov v obchodných dohodách EÚ1,

_________________

1 Prijaté texty, P8_TA(2018)0066.

Pozmeňujúci návrh    2

Návrh uznesenia

Citácia 1 b (nová)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

  so zreteľom na dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) a na svoje uznesenie z 12. septembra 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v mene Európskej únie1,

_________________

1 Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 167.

Pozmeňujúci návrh    3

Návrh uznesenia

Citácia 1 c (nová)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2017 o boji proti sexuálnemu obťažovaniu a zneužívaniu v EÚ1,

_________________

1 Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 192.

Pozmeňujúci návrh    4

Návrh uznesenia

Citácia 1 d (nová)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

  so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov Komisie z 21. septembra 2015 s názvom Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: premena životov dievčat a žien prostredníctvom vonkajších vzťahov EÚ v rokoch 2016 – 2020 (SWD(2015)0182) a na závery Rady z 26. októbra 2015 o akčnom pláne pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020,

Pozmeňujúci návrh    5

Návrh uznesenia

Citácia 1 e (nová)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

  so zreteľom na usmernenia na presadzovanie a ochranu všetkých základných práv lesbičiek, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb (LGBTI), ktoré Rada Európskej únie prijala na svojom zasadnutí 24. júna 2013,

Pozmeňujúci návrh    6

Návrh uznesenia

Odôvodnenie G a (nové)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

Ga.  keďže zásada rodovej rovnosti je základnou hodnotou EÚ a je zakotvená v zmluvách EÚ a v článku 23 charty; keďže článok 8 ZFEÚ stanovuje zásadu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, pretože uvádza, že „vo všetkých svojich činnostiach sa Únia zameriava na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami“;

Pozmeňujúci návrh    7

Návrh uznesenia

Odôvodnenie G b (nové)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

Gb.  keďže Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE) má za úlohu vytvárať, analyzovať, hodnotiť a šíriť metodické nástroje s cieľom podporovať začlenenie rodovej rovnosti do všetkých politík EÚ a z nich vyplývajúcich vnútroštátnych politík, ako aj podporovať uplatňovanie rodového hľadiska vo všetkých inštitúciách a orgánoch EÚ;

Pozmeňujúci návrh    8

Návrh uznesenia

Odôvodnenie L a (nové)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

La.  keďže v článku 24 charty sa stanovujú práva dieťaťa a povinnosť verených orgánov a súkromných inštitúcií v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa;

Pozmeňujúci návrh    9

Návrh uznesenia

Odôvodnenie L b (nové)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

Lb.  keďže v článku 14 charty sa zdôrazňuje právo každého dieťaťa na spravodlivé vzdelávanie;

Pozmeňujúci návrh    10

Návrh uznesenia

Odsek 1 a (nový)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

1a.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že rodovo motivované násilie je až príliš ľahko tolerované, a zdôrazňuje, že treba zabezpečiť stíhanie páchateľov a ukončiť tak beztrestnosť; vyzýva EÚ, aby dospela k dohode o ratifikácii Istanbulského dohovoru, a Komisiu, aby predložila komplexnú stratégiu EÚ na boj proti všetkým formám rodovo motivovaného násilia vrátane sexuálneho obťažovania a sexuálneho zneužívania žien a dievčat s cieľom zabezpečiť súlad medzi vnútornými a vonkajšími opatreniami EÚ v tejto oblasti;

Pozmeňujúci návrh    11

Návrh uznesenia

Odsek 1 b (nový)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

1b.  je hlboko znepokojený zraniteľnosťou migrantov, utečencov a žiadateľov o azyl, najmä žien, detí a osôb LGBTI, a žiada urýchlené zlepšenie bezpečných a legálnych migračných ciest, úplné dodržiavanie zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia a prístup k službám na zlúčenie rodiny, bývanie, vzdelávanie, zamestnanosť, zdravotnú starostlivosť a psychologickú podporu po príchode do EÚ;

Pozmeňujúci návrh    12

Návrh uznesenia

Odsek 2

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

2.  pripomína, že postupy, ktoré zaviedli inštitúcie EÚ s cieľom posúdiť zlučiteľnosť legislatívnych návrhov s chartou, sú predovšetkým internej povahy; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť rozšírené formy konzultácií, posúdenia vplyvu a právnu kontrolu s plným zapojením nezávislých odborníkov na základné práva; vyzýva Komisiu, aby podporovala štruktúrovanú a regulovanú spoluprácu s nezávislými externými subjektmi, ako sú FRA a organizácie občianskej spoločnosti pôsobiace v tejto oblasti, vždy, keď legislatívny spis potenciálne podporuje alebo negatívne ovplyvňuje základné práva;

2.  pripomína, že postupy, ktoré zaviedli inštitúcie EÚ s cieľom posúdiť zlučiteľnosť legislatívnych návrhov s chartou, sú predovšetkým internej povahy; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť rozšírené formy konzultácií, posúdenia vplyvu vrátane posúdení vplyvu z rodového hľadiska a právnu kontrolu s plným zapojením nezávislých odborníkov na základné práva; vyzýva Komisiu, aby podporovala štruktúrovanú a regulovanú spoluprácu s nezávislými externými subjektmi, ako sú FRA a organizácie občianskej spoločnosti pôsobiace v tejto oblasti, vždy, keď legislatívny spis potenciálne podporuje alebo negatívne ovplyvňuje základné práva;

Pozmeňujúci návrh    13

Návrh uznesenia

Odsek 3 a (nový)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

3a.  zdôrazňuje, že je potrebná úzka spolupráca s EIGE v súvislosti s jeho úlohou šíriť presné metodické nástroje a v záujme účinnejšieho uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v legislatívnom a rozhodovacom procese Európskej únie;

Pozmeňujúci návrh    14

Návrh uznesenia

Odsek 4

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

4.  opakuje svoju výzvu Komisii, aby preskúmala svoje rozhodnutie zaradiť otázky o základných právach pri hodnotení vplyvov do troch existujúcich kategórií – ekonomických, sociálnych a environmentálnych vplyvov – a vytvorila osobitnú kategóriu „vplyvy na základné práva“, pretože iba tak sa zaručí, že sa zvážia všetky aspekty základných práv;

4.  opakuje svoju výzvu Komisii, aby preskúmala svoje rozhodnutie zaradiť otázky o základných právach pri hodnotení vplyvov do troch existujúcich kategórií – ekonomických, sociálnych a environmentálnych vplyvov – a vytvorila dve osobitné kategórie „vplyvy na základné práva“, a „posúdenie vplyvu na rodovú rovnosť“, pretože iba tak sa zaručí, že sa zvážia všetky aspekty základných práv, najmä práv menšín a zraniteľných skupín, akými sú ženy, deti a osoby LGBTIQ+;

Pozmeňujúci návrh    15

Návrh uznesenia

Odsek 7 a (nový)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

7a.  vyzýva Komisiu a Radu, aby v súlade s článkom 23 charty podporovali v obchodných dohodách záväzok účinne prijať, zachovať a uplatňovať zákony, právne predpisy a politiky v oblasti rodovej rovnosti vrátane aktívnych opatrení potrebných na podporu rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien na všetkých úrovniach;

Pozmeňujúci návrh    16

Návrh uznesenia

Odsek 8 a (nový)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

8a.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že hľadisko rodovej rovnosti sa neuplatňuje dôsledne vo všetkých činnostiach EÚ, čo bráni účinnému vykonávaniu opatrení na boj proti diskriminácii z dôvodu pohlavia a na presadzovanie rodovej rovnosti;

Pozmeňujúci návrh    17

Návrh uznesenia

Odsek 8 b (nový)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

8b.  zdôrazňuje potrebu dosiahnuť kultúrny posun v inštitúciách prostredníctvom systematického a štruktúrovaného organizačného procesu učenia, aby sa dosiahla rovnosť žien a mužov tak interne v týchto inštitúciách, ako aj najmä v súvislosti s výsledkami a výstupmi ich práce;

Pozmeňujúci návrh    18

Návrh uznesenia

Odsek 16 a (nový)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

16a.  vyzýva príslušné agentúry EÚ, aby zintenzívnili úsilie o uplatňovanie zásad rodovej rovnosti zakotvených v charte, a to aj tým, že zabezpečia, aby všetky inštitúcie a agentúry EÚ uplatňovali politiku nulovej tolerancie voči všetkým formám sexuálneho násilia a fyzického alebo psychologického obťažovania; vyzýva všetky inštitúcie a agentúry EÚ, aby v plnom rozsahu vykonali uznesenie Parlamentu z 26. októbra 2017 o boji proti sexuálnemu obťažovaniu a zneužívaniu v EÚ;

Pozmeňujúci návrh    19

Návrh uznesenia

Odsek 20 a (nový)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

20a.  vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby bojovali proti všetkým formám diskriminácie a násilia voči osobám LGBTI vo svojich krajinách aj mimo nich, ako sa uvádza v charte;

Pozmeňujúci návrh    20

Návrh uznesenia

Odsek 20 b (nový)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

20b.  zdôrazňuje, že EÚ by mala zaviesť komplexné a strategické opatrenia, ktoré členským štátom umožnia reagovať na porušovanie práv žien na ich území a zabezpečia ich aktívnu podporu Charty základných práv; opätovne v tejto súvislosti vyzýva všetky členské štáty, aby urýchlene ratifikovali Istanbulský dohovor a všetky jeho časti;

Pozmeňujúci návrh    21

Návrh uznesenia

Odsek 20 c (nový)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

20c.  zdôrazňuje, že práva žien a rodová rovnosť vrátane všeobecného rešpektovania sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv a prístupu k nim musia byť stredobodom Charty základných práv a tvorby politiky na vnútroštátnej úrovni;

Pozmeňujúci návrh    22

Návrh uznesenia

Odsek 24 a (nový)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

24a.  uznáva, že sociálne vylúčenie môže byť spôsobené nedostatkom spravodlivého vzdelávania a ešte vyostrené šikanovaním; nabáda vnútroštátne a miestne orgány a školy, aby v súlade s článkom 34 charty stanovili opatrenia na pomoc obetiam šikanovania a na zabránenie ich sociálnemu vylúčeniu;

Pozmeňujúci návrh    23

Návrh uznesenia

Odsek 25 a (nový)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

25a.  nabáda členské štáty, aby pri vypracúvaní vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti vzdelávania podporovali využívanie posúdení vplyvu na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva (osamelé matky, deti, osoby so zdravotným postihnutím atď.), pričom uznáva, že túto povinnosť nestanovujú žiadne právne predpisy ani charta, čo predstavuje veľkú medzeru a rozpor medzi právnymi predpismi EÚ a vnútroštátnymi právnymi predpismi a bráni rozvoju rodovej rovnosti uvedenému v charte;

(1)

Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 162.

(2)

Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 201.

(3)

Vykonávanie Charty základných práv v inštitucionálnom rámci EÚ, Európsky parlament, generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, tematická sekcia C – práva občanov a ústavné veci, november 2017.

(4)

Stanovisko FRA 1/2017, 10. apríl 2017.

(5)

Stanovisko FRA 4/2018, 24. september 2018.

(6)

Pozri napríklad oddiel 2.3 stanoviska FRA 4/2018 z 24. septembra 2018.

(7)

Prijaté texty, P8_TA(2018)0456.

(8)

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 20. septembra 2016, Ledra Advertiser Ltd a ďalší proti Európskej komisii a Európskej centrálnej banke (ECB), ECLI:EU:C:2016:701.

(9)

Návrh smernice Rady, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženstvo alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (COM(2008)0426).


STANOVISKO Výboru pre petície (21.1.2019)

pre Výbor pre ústavné veci

k vykonávaniu Charty základných práv Európskej únie v inštitucionálnom rámci EÚ

(2017/2089(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Josep-Maria Terricabras

NÁVRHY

Výbor pre petície vyzýva Výbor pre ústavné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 44 a 51,

B.  so zreteľom na štúdiu s názvom Výklad článku 51 Charty základných práv EÚ: dilema prísnejšieho alebo širšieho uplatňovania charty na vnútroštátne opatrenia (The interpretation of Article 51 of the EU Charter of Fundamental Rights: the dilemma of stricter or broader application of the Charter to national measures), ktorú vo februári 2016 uverejnila tematická sekcia C generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky,

C.  so zreteľom na vypočutie s názvom Rozšírenie rozsahu pôsobnosti Charty základných práv EÚ (článok 51), ktoré Výbor pre petície usporiadal 23. februára 2016,

D.  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva(1), najmä na jeho odsek 20,

E.  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o možnom vývoji a úpravách súčasnej inštitucionálnej štruktúry Európskej únie(2), najmä na jeho odsek 45,

1.  opätovne potvrdzuje, že základné právo predkladať petície, zakotvené v článku 44 Charty základných práv a v článkoch 20 a 227 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), je jedným z pilierov európskeho občianstva a základným prvkom participatívnej demokracie, pričom jeho cieľom je priblížiť občanov k EÚ prostredníctvom otvoreného, demokratického, inkluzívneho a transparentného postupu;

2.  pripomína, že od nadobudnutia platnosti Charty základných práv EÚ v decembri 2009 sa v čoraz väčšom počte petícií, ktoré sú predkladané Parlamentu, odkazuje na chartu ako na právny základ pre údajné porušovanie základných práv; konštatuje, že tieto petície môžu byť dôkazom toho, že pri vypracúvaní právnych predpisov a tvorbe politík dochádza k závažnému štrukturálnemu problému, ktorým je neuplatňovanie prístupu založeného na základných právach, a to tak na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni a pri vykonávaní právnych predpisov v členských štátoch; domnieva sa, že občania EÚ môžu mať prínos z väčšej interakcie medzi Výborom pre petície a Agentúrou pre základné práva (FRA), pokiaľ ide konkrétne o riešenie petícií, pretože agentúra FRA sa môže priamo zaoberať obavami predkladateľov petícií v súvislosti s možnými porušeniami základných práv;

3.  konštatuje, že pri zaručovaní dodržiavania základných práv v súvislosti s chartou zohráva dôležitú úlohu aj európsky ombudsman, a to nielen pokiaľ ide o samotný článok 41 o práve na dobrú správu vecí verejných, ale aj vzhľadom na to, že dobrá správa vecí verejných je základným kameňom zaručenia ostatných základných práv; pripomína príkladnú prácu, ktorú ombudsmanka vykonala v tomto volebnom období okrem iného v oblasti transparentnosti a slobody informácií, a poukazuje aj na jej osobitnú správu o agentúre Frontex(3), najmä pokiaľ ide o právo žiadateľov o azyl a migrantov podávať sťažnosti;

4.  konštatuje, že nadobudnutie platnosti charty vnímajú občania a obyvatelia EÚ ako jeden z hlavných spôsobov, vďaka ktorým členstvo v Únii prináša pridanú hodnotu; vyjadruje presvedčenie, že reforma Únie v záujme zvýšenia jej legitimity a hodnoty z pohľadu občanov a obyvateľov sa môže dosiahnuť najmä rozšírením rozsahu ochrany základných práv zakotvených v charte; zdôrazňuje skutočnosť, že Charta základných práv má potenciál napraviť demokratický deficit a môže sa považovať za základný kameň, na ktorom možno rozvíjať pevné sociálne politiky, ktoré preklenú sociálno-ekonomické nerovnosti a zaručia plnohodnotnú Úniu národov;

5.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že Charta základných práv sa na členské štáty vzťahuje len pri vykonávaní práva EÚ; opakuje, že mnohí občania a obyvatelia považujú jej vykonávanie za nejasné a neuspokojivé; zdôrazňuje však, že charta je primárnym zdrojom práva EÚ nielen pre inštitúcie, ale aj pre členské štáty; pripomína, že v záujme zabezpečenia účinného uplatňovania základných práv musia členské štáty taktiež presadzovať ustanovenia charty a že jej obmedzená uplatniteľnosť im nedáva voľnú ruku na to, aby porušovali práva, ktoré sú v nej stanovené;

6.  domnieva sa, že veľké množstvo právnych zdrojov na ochranu základných práv (vnútroštátne, európske a medzinárodné zdroje) a zložitosť ich interakcie by nemali viesť k oslabeniu samotnej ochrany; zdôrazňuje, že na zabezpečenie ochrany a presadzovania základných práv v celej Únii by postačoval prísnejší výklad a uplatňovanie Charty základných práv; domnieva sa, že tento širší výklad musí byť v súlade s medzinárodnými záväzkami EÚ v oblasti ľudských práv, pretože vyplývajú z povinnosti Únie rešpektovať medzinárodné obyčajové právo a všeobecné zásady medzinárodného práva verejného;

7.  domnieva sa, že očakávania väčšiny predkladateľov petícií v súvislosti s právami, ktoré im priznáva charta, sú vysoké a značne presahujú rámec ich súčasného rozsahu pôsobnosti; zdôrazňuje, že v dôsledku príliš úzkeho alebo nezrozumiteľného výkladu článku 51 stráca EÚ dôveru ľudí; vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby posilnili uplatňovanie charty rozšírením jej rozsahu pôsobnosti, a nalieha na Komisiu, aby prijala opatrenia na zabezpečenie čo možno najzrozumiteľnejšieho a najširšieho výkladu rozsahu pôsobnosti článku 51, ktorým by sa zaručilo všeobecné a jednotné vykonávanie charty v celej Únii a pre všetkých občanov; domnieva sa, že všeobecné uplatňovanie charty je podmienkou pre podporu a upevnenie európskeho občianstva a posilnenie demokratickej účasti v EÚ;

8.  víta snahy Komisie v oblasti boja proti diskriminácii žien; pripomína, že v článku 23 charty sa uvádza, že „rovnosť medzi ženami a mužmi musí byť zabezpečená vo všetkých oblastiach vrátane zamestnania, práce a odmeňovania“; poukazuje na to, že zásada rovnosti nie je prekážkou v zachovaní ani v prijímaní opatrení, ktoré ponúkajú konkrétne výhody v prospech menej zastúpeného pohlavia;

9.  považuje za kľúčové, aby Únia popri všeobecných zárukách slobôd a zárukách rovnosti a politických práv prijala rozhodné kroky, ktorými zintenzívni najmä svoju vlastnú angažovanosť pri zaisťovaní využívania sociálnych práv stanovených v charte; domnieva sa, že týmto spôsobom budú súčasné záruky týkajúce sa občianskych a politických práv napokon doplnené posilnenými hospodárskymi, sociálnymi a kultúrnymi právami, čím sa dosiahne súlad Únie s univerzálnosťou, nescudziteľnosťou, nedeliteľnosťou, vzájomnou závislosťou a vzájomnými vzťahmi ľudských práv; vyjadruje želanie, aby Európska sociálna charta získala rovnaké postavenie ako zmluvy, tak ako to bolo v prípade Charty základných práv;

10.  trvá na tom, aby sa článok 7 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 472/2013 o sprísnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi v eurozóne, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou, alebo im takéto ťažkosti hrozia(4), v ktorom sa uvádza, že v rámci úsilia o rozpočtovú konsolidáciu, ktoré sa požaduje podľa programu makroekonomických úprav, sa musí zohľadňovať „potreba zabezpečiť dostatočné prostriedky na základné politiky, ako je vzdelanie a zdravotná starostlivosť“, vykladal v súlade s požiadavkami sociálnych ustanovení charty a so zásadami Európskej sociálnej charty;

11.  požaduje vypracovanie a vykonávanie kódexu správania platného pre všetkých zamestnancov v súlade s Chartou základných práv; žiada vytvorenie mechanizmov súladu, ktorými sa zabezpečí, že každé porušenie sa včas odhalí, nahlási a spracuje; domnieva sa, že v tomto procese by sa malo právo údajných obetí a oznamovateľov na ochranu osobných údajov považovať za neodňateľné; požaduje, aby sa organizovali semináre odbornej prípravy pre zamestnancov s cieľom odstrániť diskrimináciu a nenávistné prejavy na základe rodu, sexuálnej orientácie, etnického pôvodu alebo akéhokoľvek iného postavenia;

12.  naliehavo vyzýva Radu, aby ukončila proces prijímania horizontálnej antidiskriminačnej smernice EÚ, ktorá by zaručila zásadu nediskriminácie, ako je zakotvená v charte; vyjadruje poľutovanie nad tým, že je taký dlhý čas blokovaná, keďže jej prijatím by sa v Únii ďalej zaručili konkrétne základné práva, obišlo by sa súčasné zasahovanie článku 51, a to vďaka prijatiu osobitných právnych predpisov EÚ, ktoré by členské štáty transponovali, a zabezpečil by sa súlad so záväzkami, ktoré Únia prijala v súvislosti s pristúpením k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím;

13.  trvá na tom, že je mimoriadne dôležité, aby sa prostredníctvom rozšírenia pôsobnosti charty zaistila účinná ochrana občanov EÚ a osôb s pobytom v EÚ, ktorá je im zaručená v rámci súčasného systému, a to najmä v oblasti hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv, ale aj pokiaľ ide o občianske slobody, diskrimináciu a demokratickú účasť; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby zabezpečila zahrnutie nezávislého, participatívneho a transparentného posúdenia vplyvu na základné práva do všetkých nových legislatívnych návrhov na účely zohľadnenia základných práv a ich účinnej ochrany vo všetkých príslušných oblastiach politiky; navrhuje, aby sa koncepcia „základných práv už v štádiu návrhu“ ďalej rozvíjala a uplatňovala s cieľom presadzovať začlenenie najvyšších noriem základných práv do tvorby všetkých politík od najskorších fáz; zdôrazňuje však, že neuplatňovanie existujúceho článku, ako je článok 9 ZFEÚ o vysokej úrovni zamestnanosti a sociálnej ochrany, neslúži demokratickému charakteru EÚ a jej členských štátov, ale naopak prispieva k delegitimizácii;

14.  poukazuje na dôležitosť agentúry FRA v inštitucionálnom prostredí; vyjadruje poľutovanie nad tým, že práca agentúry sa dostatočne nezačleňuje do hodnotenia zlučiteľnosti inštitucionálnych činností so základnými právami ani nie je pravidelnou súčasťou expertízy v oblasti legislatívnych spisov týkajúcich sa vnútorných a vonkajších právomocí Únie; opakuje, že je nevyhnutné využívať nezávislé a nestranné odborné znalosti na systematické vypracúvanie kontrol zlučiteľnosti vo všetkých odvetviach činnosti inštitúcií EÚ; na tento účel sa domnieva, že by sa mohli systematizovať a ďalej zdokonaľovať príspevky, ktoré príslušné agentúry (Európsky inštitút pre rodovú rovnosť a agentúra FRA) poskytujú legislatívnym inštitúciám a subjektom s operačnými právomocami v tejto oblasti, aby získali na význame; berie na vedomie interaktívny online nástroj CLARITY vyvinutý agentúrou FRA s cieľom umožniť jednoduchú identifikáciu najvhodnejšieho nesúdneho orgánu s poverením v oblasti ľudských práv pre konkrétne problémy v oblasti základných práv;

15.  vyjadruje pevné presvedčenie, že hoci je stratégia Komisie na účinné uplatňovanie Charty základných práv Európskou úniou dobrým prvým krokom po nadobudnutí platnosti charty, musí sa naliehavo aktualizovať; víta výročné správy Komisie o uplatňovaní charty a žiada, aby sa stratégia vypracovaná v roku 2010 preskúmala s cieľom zohľadniť nové výzvy a skutočnosti, ktorým čelia inštitúcie, najmä v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva z Únie;

16.  zdôrazňuje, že všetky inštitúcie, agentúry a orgány EÚ vrátane agentúry Frontex, ako aj členské štáty sú v plnej miere viazané ustanoveniami Charty základných práv;

17.  pripomína, že v zmluvách aj v Charte základných práv EÚ sa uvádza ochrana národnostných menšín a ochrana pred diskrimináciou z dôvodu jazyka; požaduje konkrétne administratívne kroky v rámci inštitúcií EÚ s cieľom nabádať národné vlády, aby našli trvalé riešenia a podporovali kultúru jazykovej rozmanitosti v jednotlivých členských štátoch nad rámec úradných jazykov EÚ;

18.  poukazuje na to, že samotné členské štáty môžu a majú aj morálnu povinnosť implementovať ustanovenia charty do svojich právnych predpisov, aj keď priamo netransponujú právo EÚ; vyjadruje poľutovanie nad zhoršením situácie v oblasti slobody médií vo viacerých členských štátoch; naliehavo vyzýva členské štáty, aby rešpektovali opatrenia potrebné na monitorovanie a posilnenie slobody a plurality médií, a nalieha na Komisiu, aby takéto opatrenia prijímala; nabáda na vytvorenie a podporu národných inštitúcií pre ľudské práva, ktoré by prispievali k zabezpečeniu dodržiavania základných práv pri tvorbe a vykonávaní politík a právnych predpisov a v konkrétnych prípadoch by jednotlivcom poskytovali pomoc; domnieva sa, že svojvoľné alebo nadmerné používanie násilia políciou alebo inými bezpečnostnými zložkami členských štátov proti pokojným zhromaždeniam je v rozpore s ustanoveniami charty;

19.  vyzýva Komisiu, aby pri monitorovaní opatrení prijímaných vnútroštátnymi orgánmi s cieľom implementovať právo EÚ, ktoré vyvolávajú obavy v súvislosti s Chartou základných práv, zaujala odvážnejší prístup, najmä vzhľadom na to, že tieto práva nie sú nevyhnutne zaručené v celej EÚ;

20.  víta ratifikáciu Marrákešskej zmluvy o uľahčení prístupu k uverejneným dielam pre osoby zrakovo postihnuté, keďže ide o rozhodujúci krok v kontexte článku 26 charty o integrácii osôb so zdravotným postihnutím;

21.  berie na vedomie petíciu č. 0657/2016 a zdôrazňuje, že je nanajvýš dôležité zabezpečiť, aby sa článok 10 charty o slobode myslenia, svedomia a náboženského vyznania dodržiaval vo všetkých členských štátoch, vo všetkých situáciách a vo všetkých inštitúciách verejnej sféry, najmä v oblasti vzdelávania;

22.  vyzýva Komisiu, ostatné inštitúcie EÚ a orgány členských štátov, aby sa pravidelne a priamo radili s agentúrou FRA v prípadoch, keď sú ohrozené základné práva; okrem toho žiada, aby sa v rámci európskej správy hospodárskych záležitostí popri politikách členských štátov povinne hodnotili a revidovali existujúce rámcové právne predpisy, a to s cieľom zaručiť dodržiavanie charty, najmä jej sociálnych ustanovení; navrhuje vypracovanie hodnotiacej tabuľky základných práv s cieľom monitorovať dodržiavanie základných práv v členských štátoch;

23.  domnieva sa, že vykonávanie vnútorných aspektov charty značne zaostáva, najmä vtedy, keď členské štáty uplatňujú právomoci Únie; vyzýva Komisiu, aby pozornejšie dohliadala na zabezpečenie úplného a dôsledného vykonávania charty v členských štátoch; žiada Komisiu, aby vypracovala integrovaný prístup na monitorovanie súladu s článkom 6 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a s článkami 258 až 260 ZFEÚ, ktorý by umožňoval, aby sa prípady porušenia ľudských práv a základných slobôd včas oznamovali, aby sa na ne včas reagovalo a predchádzalo sa im; pripomína prísľub predchádzajúcej Komisie, že popri využívaní existujúceho článku 7 ZEÚ ako poslednej možnosti vytvorí nový nástroj, ktorý v prípadoch zrejmého porušenia základných práv stanovených v charte, najmä ak budú do prípadu zapojené vlády členských štátov, prekročí z hľadiska sankcií rámec súčasných postupov v prípade nesplnenia povinnosti;

24.  výrazne sa rozchádza s Komisiou v názore, pokiaľ ide o jej reštriktívny výklad článku 51 ods. 1 pri posudzovaní viacerých petícií predložených Parlamentu, a dôrazne opakuje, že inštitúcie EÚ musia dodržiavať chartu za každých okolností a bez ohľadu na to, akú úlohu zohrávajú;

25.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť dodržiavanie charty, najmä jej sociálnych ustanovení, a súlad s ňou počas celého procesu európskeho semestra a vo všetkých jeho fázach vrátane ročného prieskumu rastu, pričom treba zároveň aktualizovať spoločnú správu o zamestnanosti; žiada, aby sa v rámci integrovaného prístupu monitorovalo vypracovanie sociálnych kritérií a aby sa začlenilo do odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

26.  zdôrazňuje, že politiky úsporných opatrení prijaté na úrovni EÚ a členskými štátmi spôsobili obrovský nárast sociálno-hospodárskych nerovností, pričom občanom zabránili v úplnom a konkrétnom využívaní ich základných práv;

27. pripomína politickú dohodu medzi hlavnými inštitúciami EÚ a členskými štátmi o pristúpení EÚ k Európskemu dohovoru o ľudských právach; zdôrazňuje, že toto pristúpenie je podľa článku 6 ods. 2 ZEÚ právnou povinnosťou; domnieva sa, že dokončením tohto procesu by sa zaviedli ďalšie záruky základných práv občanov a obyvateľov Únie a poskytol by sa ucelený rámec na ochranu ľudských práv v celej Európe; vyzýva Komisiu, aby prijala potrebné kroky na prípadné odstránenie právnych prekážok, ktoré bránia uzavretiu prístupového procesu, v prípade potreby aj vypracovaním novej dohody o pristúpení, ktorou sa odstránia nedostatky, na ktoré poukázal Súdny dvor Európskej únie v stanovisku 2/13;

28.  vyzýva jednotlivé inštitúcie EÚ, aby pri najbližšej revízii zmluvy zvážili rozšírenie rozsahu pôsobnosti charty vrátane vypustenia článku 51;

29.  vyjadruje svoj nesúhlas s výkladom článkov 51 a 52, ktorý vyvoláva umelý rozpor medzi právami a zásadami, najmä občianskymi a politickými právami a sociálnymi a hospodárskymi zásadami; opakuje stanovisko agentúry FRA, ako sa uvádza v správe o základných právach za rok 2017, že charta „jedinečným spôsobom spája občianske, politické, sociálne a hospodárske práva do jedného dokumentu a priznáva im rovnaké postavenie“; domnieva sa, že sociálne a hospodárske práva sú veľmi nedostatočné a mali by sa v právnych predpisoch EÚ a v ústavných poriadkoch členských štátov rozhodným spôsobom posilniť tým, že sa dvadsať zásad Európskej sociálnej charty stane právne záväznými pre všetky inštitúcie a všetky členské štáty.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

21.1.2019

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

11

8

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Margrete Auken, Andrea Cozzolino, Pál Csáky, Rosa Estaràs Ferragut, Eleonora Evi, Peter Jahr, Jude Kirton-Darling, Svetoslav Hristov Malinov, Ana Miranda, Gabriele Preuß, Jarosław Wałęsa, Cecilia Wikström

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Kostadinka Kuneva, Josep-Maria Terricabras

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

José Blanco López, Gabriel Mato, Francisco José Millán Mon, Massimiliano Salini, Barbara Spinelli

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

11

+

ALDE

EFDD

GUE

S-D

Verts/ALE

Cecilia Wikström

Eleonora Evi

Kostadinka Kuneva, Barbara Spinelli,

José Blanco López, Andrea Cozzolino, Jude Kirton‑Darling, Gabriele Preuß

Margrete Auken, Ana Miranda, Josep‑Maria Terricabras

8

-

EPP

Pál Csáky, Rosa Estaràs Ferragut, Peter Jahr, Svetoslav Hristov Malinov, Gabriel Mato, Francisco José Millán Mon, Massimiliano Salini, Jarosław Wałęsa

0

0

-

-

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

35

+

ALDE

Enrique Calvet Chambon, Marian Harkin, Robert Rochefort, Jasenko Selimovic

EFDD

Laura Agea

GUE/NGL

Tania González Peñas, Rina Ronja Kari, Patrick Le Hyaric

PPE

Georges Bach, Heinz K. Becker, David Casa, Deirdre Clune, Geoffroy Didier, Ádám Kósa, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Jérôme Lavrilleux, Jeroen Lenaers, Verónica Lope Fontagné, Thomas Mann, Elisabeth Morin-Chartier, Dennis Radtke, Claude Rolin

S&D

Guillaume Balas, Brando Benifei, Caterina Chinnici, Michael Detjen, Agnes Jongerius, Jan Keller, Alex Mayer, Emilian Pavel, Georgi Pirinski, Siôn Simon

VERTS/ALE

Jean Lambert, Terry Reintke, Monika Vana

1

-

NI

Lampros Fountoulis

2

0

ECR

Helga Stevens, Ulrike Trebesius

Vysvetlenie použitých znakov

+  :  hlasovali za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

(1)

Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 162.

(2)

Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 201.

(3)

Osobitná správa európskej ombudsmanky zo 7. novembra 2013 o vyšetrovaní z vlastného podnetu OI/5/2012/BEH-MHZ v súvislosti s Frontexom.

(4)

Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 1.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

22.1.2019

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

12

2

7

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gerolf Annemans, Pascal Durand, Esteban González Pons, Danuta Maria Hübner, Jo Leinen, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Markus Pieper, Paulo Rangel, György Schöpflin, Pedro Silva Pereira, Barbara Spinelli, Kazimierz Michał Ujazdowski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Max Andersson, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Jasenko Selimovic, Gabriele Zimmer

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

José Blanco López, Michael Gahler, Stefan Gehrold, Theresa Griffin, Fernando Ruas


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

12

+

ALDE

Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Jasenko Selimovic

GUE/NGL

Barbara Spinelli, Gabriele Zimmer

PPE

Danuta Maria Hübner

S&D

José Blanco López, Theresa Griffin, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Jo Leinen, Pedro Silva Pereira

VERTS/ALE

Max Andersson, Pascal Durand

2

-

ENF

Gerolf Annemans

PPE

Markus Pieper

7

0

NI

Kazimierz Michał Ujazdowski

PPE

Michael Gahler, Stefan Gehrold, Esteban González Pons, Paulo Rangel, Fernando Ruas, György Schöpflin

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 8. februára 2019Právne oznámenie