Postup : 2018/2114(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0055/2019

Predkladané texty :

A8-0055/2019

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 14/02/2019 - 10.20
CRE 14/02/2019 - 10.20

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0134

SPRÁVA     
PDF 338kWORD 94k
30.1.2019
PE 630.622v02-00 A8-0055/2019

o vykonávaní právnych ustanovení a spoločného vyhlásenia o zabezpečení parlamentnej kontroly nad decentralizovanými agentúrami

(2018/2114(INI))

Výbor pre ústavné veci

Spravodajca: György Schöpflin

DÔVODOVÁ SPRÁVA – SÚHRN SKUTOČNOSTÍ A ZISTENÍ
 NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STANOVISKO Výboru pre rozpočet
 STANOVISKO Výboru pre kontrolu rozpočtu
 STANOVISKO of the Committee on Economic and Monetary Affairs
 STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
 STANOVISKO Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

DÔVODOVÁ SPRÁVA – SÚHRN SKUTOČNOSTÍ A ZISTENÍ

Postup a zdroje

Vypracovanie tejto správy o vykonávaní schválila Konferencia predsedov 31. mája 2018. Cieľom správy je preskúmať a zhodnotiť, ako sa vykonávajú inštitucionálne mechanizmy zabezpečujúce demokratickú kontrolu decentralizovaných agentúr.

Pri príprave tejto správy o vykonávaní spravodajca zhromažďoval informácie a vychádzal okrem iného z týchto zdrojov:

  technické schôdze s Komisiou a sieťou agentúr EÚ;

  štúdia profesorky Ellen Vosovej s názvom „Agentúry EÚ, spoločný prístup a parlamentná kontrola“(1), ktorá bola predložená vo Výbore pre ústavné veci 27. novembra 2018;

  odpovede na otázky v dotazníku, ktorý bol zaslaný sekretariátom výborov na účel vypracovania tejto správy;

  výmena názorov s Komisiou a tromi výbormi požiadanými o stanovisko (BUDG, ECON, ENVI) na schôdzi Výboru pre ústavné veci 22. októbra;

  služobná cesta na účely zistenia potrebných skutočností do Agentúry pre základné práva (FRA) vo Viedni;

  služobná cesta na účely zistenia potrebných skutočností do Agentúry Európskej únie pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (CEPOL) v Budapešti a do Agentúry pre európsky GNSS (GSA) v Prahe.

Zistenia z výskumu

Ustanovenia zmluvy týkajúce sa agentúr

V zmluvách nie je vymedzený pojem decentralizované agentúry. Komisia na svojej webovej stránke venovanej agentúram a iným orgánom EÚ(2) vyhlasuje, že „agentúry EÚ netvoria súčasť európskych inštitúcií – ide o samostatné právne subjekty, ktoré boli založené s cieľom vykonávať osobitné úlohy v súlade s právom Európskej únie“ a rozlišuje medzi decentralizovanými agentúrami, agentúrami spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, výkonnými agentúrami, agentúrami a orgánmi Euratomu a ďalšími organizáciami.

Podľa Komisie „decentralizované agentúry prispievajú k vykonávaniu politík EÚ. Sústredením technických a odborných skúseností inštitúcií EÚ a vnútroštátnych orgánov agentúry podporujú spoluprácu medzi EÚ a národnými vládami. Decentralizované agentúry sa zriaďujú na neurčitý čas a sú rozmiestnené v jednotlivých štátoch EÚ.“ Komisia uvádza na svojej stránke 33 decentralizovaných agentúr(3). Návrhom nového Európskeho orgánu práce (ELA)(4) ich celkový počet dosiahne 34.

Profesorka Vosová vo svojej štúdii opisuje decentralizované agentúry ako „inštitúcie, ktoré sa spravujú európskym verejným právom a sú inštitucionálne oddelené od inštitúcií EÚ, majú vlastnú právnu subjektivitu, určitý stupeň administratívnej a finančnej autonómie a jasne vymedzené úlohy“. Uvádza 36 decentralizovaných agentúr(5) (37, ak sa počíta Európsky orgán práce) a do svojho zoznamu zahŕňa aj Európsku prokuratúru (EPPO), Úrad pre európske politické strany a európske politické nadácie (AP) a Európsky výbor pre ochranu údajov (EDPB). Poznamenáva, že z funkčného hľadiska je možné agentúry klasifikovať podľa šiestich hlavných úloh, ktoré im boli zverené(6):

1) vedecké/technické odborné znalosti (EASA, EASO, ECHA, EEA, EMA);

2) informácie a spolupráca (BEREC, CEDEFOP, CEPOL, EASO, ECDC, EEA, EFCA,

EIGE, EIOPA, ELA, EMCDDA, EMSA, ENISA, ERA, ETF, EU-OSHA, Eurofound, Eurojust, Europol, FRA, GSA);

3) poskytovanie služieb (registrácia a certifikácia) (AP, CPVO, EASA, ECHA, EUIPO);

4) dohľad, inšpekcia a presadzovanie práva (ACER, EBA, EDPB, EFCA, EIOPA, ELA EMSA, ERA, ESMA, SRB);

5) uľahčenie a podpora, ako aj 6) vykonávanie programov EÚ (CdT, EASO, EFCA, EPPO, eu-LISA, Eurojust, Europol, Frontex).

Niektoré agentúry spĺňajú viaceré z uvedených funkcií (EASA, EASO, ECHA, EEA, EFCA, EIOPA, ELA, EMSA, ERA, Eurojust a Europol). Niektoré agentúry môžu prijímať právne záväzné akty pri výkone svojich funkcií (CER, AP, CPVO, EASA, EBA, ECHA, EIOPA, EPPO, ERA, ESMA, EUIPO, Eurojust, SRB)(7).

Z uvedeného vyplýva, že nemusí existovať jednotný model na priamu klasifikáciu agentúr. Okrem toho sa javí ako náročné jasne rozlišovať medzi typom alebo typológiou agentúr(8).

Napriek tomu, že neexistuje všeobecné vymedzenie agentúr, ako orgány Únie musia dodržiavať zásadu prenesenia právomocí (článok 5 Zmluvy o EÚ). Agentúry sú v zmluvách výslovne uvedené vo viacerých článkoch, napr. v článku 9 Zmluvy o EÚ (občianstvo), článku 15 ZFEÚ (zásada transparentnosti), článku 16 ZFEÚ (ochrana údajov), článku 71 ZFEÚ (vnútorná bezpečnosť), článkoch 123, 124, 127, 130, 282 ZFEÚ (finančné opatrenia a nezávislosť ECB), článku 228 ZFEÚ (ombudsman), článku 263 ZFEÚ (preskúmanie zákonnosti aktov), článku 265 ZFEÚ (nečinnosť), článku 267 ZFEÚ (predbežný nález), článku 277 ZFEÚ (neuplatniteľnosť aktov), článku 287 ZFEÚ (Európsky dvor audítorov), článku 298 ZFEÚ (európska administratíva), článku 325 ZFEÚ (boj proti podvodom), ako aj vo viacerých protokoloch týchto zmlúv a v Charte základných práv Európskej únie (článku 41 o práve na dobrú správu vecí verejných, článku 42 o práve na prístup k dokumentom, článku 43 o európskom ombudsmanovi, článku 51 o rozsahu pôsobnosti charty a článku 52 o rozsahu a výklade práv a zásad). Preto agentúry, ako sú inštitúcie EÚ a iné orgány, musia dodržiavať hodnoty a zásady EÚ a ich akty podliehajú súdnemu preskúmaniu a iným mechanizmom zodpovednosti stanoveným v zmluvách.

V zmluvách neexistuje žiadny výslovný právny základ na vytvorenie agentúr. Agentúry boli zriadené na základe aktuálnej podoby článku 352 ZFEÚ alebo na základe príslušného článku zmluvy týkajúceho sa príslušnej oblasti politiky(9). Okrem toho, pokiaľ ide o otázku, ktoré právomoci môžu byť delegované na agentúry, Európsky súdny dvor bol v prípade orgánu ESMA (známy aj ako „Meroni“ 2.0)(10) vyzvaný, aby rozhodol o tom, či autori Zmluvy o EÚ mali v úmysle stanoviť v článkoch 290 a 291 ZFEÚ jednotný právny rámec, na základe ktorého možno určité delegované a výkonné právomoci prideliť výlučne Komisii, alebo či iné systémy delegovania týchto právomocí na orgány, úrady alebo agentúry Únie môže stanoviť zákonodarca Únie. V tejto súvislosti Dvor audítorov poznamenal, že „hoci zmluvy neobsahujú žiadne ustanovenie uvádzajúce zverenie právomoci orgánu, úradu alebo agentúre Únie, napriek tomu viacero ustanovení Zmluvy o EÚ predpokladá, že takáto možnosť existuje“. Domnieva sa, že právomoc Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy prijímať mimoriadne opatrenia na finančných trhoch členských štátov s cieľom regulovať alebo zakázať predaj nakrátko je v súlade s právnymi predpismi EÚ; podľa rôznych podmienok a kritérií, ktoré obmedzujú diskrečnú právomoc tohto orgánu, výkon tejto právomoci podľa Dvora audítorov nenarúša pravidlá, ktorými sa riadi delegovanie právomocí stanovené v Zmluve o EÚ(11).

Spoločné vyhlásenie a spoločný prístup za rok 2012

Spoločné vyhlásenie a spoločný prístup za rok 2012(12) sú výsledkom práce medziinštitucionálnej pracovnej skupiny pre regulačné agentúry zriadenej Komisiou, Európskym parlamentom a Radou po tom, čo Komisia v roku 2005 v súvislosti s medziinštitucionálnou dohodou o regulačných agentúrach(13) nenašla potrebnú podporu v Rade a Parlamente. V tejto pracovnej skupine boli zastúpené výbory BUDG a CONT. Hoci spoločné vyhlásenie a spoločný prístup nie sú právne záväzné, inštitúcie sa zaviazali, že spoločný prístup zohľadnia pri svojich rozhodnutiach týkajúcich sa decentralizovaných agentúr, aj keď s výhradou analýzy jednotlivých prípadov. Spoločný prístup obsahuje ustanovenia o zriadení (okrem iného požiadavku na posúdenie vplyvu) a o ukončení fungovania agentúr (doložky o ukončení platnosti alebo preskúmaní, prípadné fúzie), o sídle agentúr (kritériá) a o úlohe hostiteľskej krajiny (dohody o sídle), o štruktúre a riadení agentúr (ustanovenia o riadiacich radách, výkonných riaditeľoch a iných vnútorných orgánoch), o fungovaní agentúr (ochrana údajov, medzinárodné vzťahy, komunikácia, spoločné využívanie služieb), o plánovaní činností a zdrojov (ročné a viacročné pracovné programy, ľudské zdroje, rozpočet) a o zodpovednosti a kontrole (obsahuje ustanovenia týkajúce sa okrem iného výročnej správy o činnosti, auditu a absolutória, systému varovania, hodnotenia, transparentnosti a vzťahov so zainteresovanými stranami).

V priamej nadväznosti na prijatie spoločného vyhlásenia a spoločného prístupu Komisia 19. decembra 2012 prijala „Pracovný program pre následne opatrenia k spoločnému prístupu, ktorý sa týka decentralizovaných agentúr EÚ“, ktorý obsahuje iniciatívy, ktoré majú byť prijaté Komisiou, agentúrami, Radou, členskými štátmi a Európskym parlamentom. Komisia predložila správy o pokroku vo vykonávaní spoločného prístupu 10. decembra 2013 a 24. apríla 2015. Komisia takisto prijala usmernenia so štandardnými ustanoveniami pre dohody o sídle, príručku pre komunikáciu a usmernenia týkajúce sa predchádzania konfliktom záujmov a ich riadenia v súvislosti s decentralizovanými agentúrami(14). V správe o pokroku z roku 2015, ktorá sa týkala vtedy prebiehajúcej medziinštitucionálnej diskusie o revízii ustanovujúcich aktov určitých agentúr, „vyjadruje Komisia poľutovanie nad nedostatkom politickej vôle zabezpečiť dodržiavanie spoločného prístupu k decentralizovaným agentúram EÚ, najmä pokiaľ ide o úlohu agentúr a zloženie ich riadiacich štruktúr“. Správy Komisie o pokroku sú dosť stručné a neriešia otázku parlamentnej kontroly agentúr.

Analýza profesorky Vosovej týkajúca sa významu spoločného prístupu v ustanovujúcich aktoch agentúr predstavuje zmiešaný obraz dodržiavania spoločného prístupu v nariadení agentúr(15). Konštatuje, že hoci pokiaľ ide o rozpočtový postup a výročné správy je miera dodržiavania dosť vysoká, zdá sa, že zloženie riadiacej rady a vymenovanie výkonného riaditeľa do veľkej miery závisia od úloh agentúry. Domnieva sa, že dodržiavanie je najproblematickejšie pre pracovné programy agentúr, kde zvyčajne nie je splnená požiadavka viesť s Parlamentom konzultácie o viacročnom programe. Ďalej konštatuje, že miery dodržiavania sa takmer nelíšia, ak porovnáme nariadenia prijaté pred spoločným prístupom a nariadenia prijaté alebo preskúmané po jeho prijatí.

Spoločný prístup bol podrobený dôkladnejšej kontrole Parlamentu na základe návrhov Komisie na premiestnenie sídiel dvoch agentúr so sídlom v Spojenom kráľovstve(16). Parlament sa domnieva, že „jeho úloha spoluzákonodarcu nebola riadne zohľadnená, keďže sa nepodieľal na postupe výberu nových sídiel agentúr“. Európsky parlament tiež pripomenul, že „spoločný prístup pripojený k spoločnému vyhláseniu Európskeho parlamentu, Rady a Európskej komisie o decentralizovaných agentúrach, ktoré bolo podpísané v roku 2012, je právne nezáväzný, ako sa uznáva v samotnom vyhlásení, a že bol dohodnutý bez toho, aby ním boli dotknuté legislatívne právomoci inštitúcií“. Európsky parlament preto trval na tom, aby sa „postup výberu nových sídiel agentúr zrevidoval a v súčasnej podobe sa už viac nepoužíval“(17).

Rada v tejto súvislosti uviedla, že „berie na vedomie žiadosť Európskeho parlamentu preskúmať čo najskôr spoločné vyhlásenie a spoločný prístup týkajúce sa decentralizovaných agentúr z roku 2012. Ako prvý krok vyzýva Komisiu, aby do apríla 2019 predložila podrobnú analýzu vykonávania spoločného vyhlásenia a spoločného prístupu, pokiaľ ide o sídla decentralizovaných agentúr. Táto analýza bude slúžiť ako základ pre zváženie ďalšieho postupu, pokiaľ ide o takéto preskúmanie.“

Parlamentný dohľad nad decentralizovanými agentúrami

Parlament môže vykonávať dohľad nad decentralizovanými agentúrami rôznymi spôsobmi:

–  ako jeden článok rozpočtového orgánu pri rozhodovaní o príspevkoch pre agentúry z rozpočtu EÚ;

–  ako orgán udeľujúci absolutórium;

–  menovaním členov do riadiacej rady agentúr;

–  postupom menovania (alebo odvolávania) výkonného riaditeľa;

–  konzultovaním pracovných programov;

–  predkladaním výročných správ;

–  iné spôsoby (návštevy delegácií, kontaktné skupiny alebo jednotlivci, výmeny názorov, vypočutia, briefingy, poskytovanie odborných znalostí);

Vo svojej štúdii profesorka de Vosová analyzuje ustanovenia zakladajúcich nariadení agentúr, pokiaľ ide o mechanizmy parlamentného dohľadu(18):

–    pokiaľ ide o zapojenie Parlamentu do riadiacich rád(19), poznamenáva, že v troch agentúrach sú zástupcovia EP (EMA, EUIPO, GSA), zatiaľ čo v siedmich agentúrach (ECHA, EEA, EFSA, EMCDDA, ETF, ACER, ECDC) sú členovia menovaní Európskym parlamentom (experti alebo zainteresované strany); vo väčšine prípadov však žiaden člen menovaný Európskym parlamentom nie je;

–    pokiaľ ide o vymenovanie výkonných riaditeľov(20), poznamenáva, že potvrdenie Parlamentu je nutné v prípade troch orgánov dohľadu, ktoré patria do pôsobnosti výboru ECON (EBA, EIOPA, ESMA), že v 15 prípadoch má byť kandidát pozvaný do EP (BEREC, EASA, EASO, ECDC, ECHA, EFSA, EIGE, EMA, EMCDDA, ENISA, ETF, FRA, Frontex a eu-LISA), pričom v 6 prípadoch kandidát môže byť pozvaný. V 11 prípadoch Európsky parlament nie je zapojený;

–    pokiaľ ide o pracovné programy(21), s Parlamentom sa konzultuje o viacročných pracovných programoch ôsmich agentúr (CEPOL, EASA, ERA, Europol, FRA, Frontex, GSA, OHIM) a je informovaný o viacročných pracovných programoch šiestich agentúr (EBA, ECHA, EIOPA, EIOPA, EMCDDA, ESMA); s Parlamentom sa vedú konzultácie týkajúce sa ročných pracovných programov dvoch agentúr (ENISA, Eurofound) a je informovaný o ročných pracovných programoch deviatich agentúr (ACER, BEREC, EASO, EFCA, EFSA, EMA, EMSA, eu-LISA, SRB), avšak nie je zapojený do ich viacročných pracovných programov; EP nie je nijak zapojený do pracovných programov ôsmich agentúr (CdT, Cedefop, ECDC, EEA, EIGE, EU-OSHA, EPPO, ETF) a dve agentúry (CPVO, Eurojust) nemajú ustanovenia týkajúce sa pracovných programov;

–    mandáty všetkých agentúr predpokladajú, že bude Európskemu parlamentu, Dvoru audítorov, Rade a Komisii predložená výročná správa o činnosti. Výkonní riaditelia dvoch agentúr musia predkladať výročné správy Európskemu parlamentu alebo jeho príslušným výborom;

–    v troch prípadoch udeľujú absolutórium vnútorné orgány ( ide o agentúry EUIPO, SRB a CPVO, ktoré sú plne samofinancované)(22).

Parlamentný dohľad sa v Európskom parlamente vykonáva najmä na úrovni parlamentných výborov, a to tak výborov špecializovaných na oblasť politiky príslušných agentúr, ako aj výborov BUDG a CONT, ktoré posudzujú všetky agentúry v rozsahu, v akom sú financované z rozpočtu EÚ a podliehajú postupu udeľovania absolutória.

Spravodajca zaslal sekretariátom výborov dotazník, v ktorom žiadal o tieto informácie:

1)    spôsob, akým boli výbory v tomto volebnom období zapojené do legislatívnej činnosti (úlohy, právomoci, činnosti, ciele, štruktúry, mechanizmy zodpovednosti, premiestňovanie) a do rozpočtových postupov a postupov udeľovania absolutória a ako vykonávali politický dohľad nad decentralizovanými agentúrami;

2)  ako výbory zohľadnili spoločné vyhlásenie a spoločný prístup za rok 2012 k týmto činnostiam (posúdenia vplyvu, doložky o ukončení platnosti alebo preskúmaní, sídla agentúr, štruktúra a riadenie agentúr – t. j. riadiace rady, výkonný riaditeľ, vedecké výbory alebo iné orgány –, činnosť agentúr – t. j. útvary Komisie, zlučovanie agentúr, spoločné využívanie služieb agentúr, zaobchádzanie s utajovanými skutočnosťami, medzinárodné vzťahy, komunikácia –, plánovanie činností, zdroje agentúr a súvisiace postupy a zodpovednosť a kontroly – t. j. výročná správa, audity, hodnotenia – a transparentnosť a vzťahy so zainteresovanými stranami);

3)  (politické rozhodnutia) či vzhľadom na činnosť agentúr výbory posudzujú zámery tvorcu politiky a či sú tieto zámery riadne vykonávané;

4)  (uskutočnenie) či výbory hodnotia prácu agentúr vo svojej pôsobnosti s ohľadom na predpokladané výsledky;

5)  (komplexnosť) či výbory skúmajú prekrývanie alebo medzery v práci agentúr a či existujú prípady, keď sa výbory domnievajú, že agentúry prekročili svoju oblasť pôsobnosti alebo ju nenaplnili.

V čase prípravy správy boli prijaté odpovede sekretariátov Výboru pre rozpočet (BUDG), Výboru pre kontrolu rozpočtu (CONT), Výboru pre hospodárske a menové veci (ECON), Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (ENVI), Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE); Výboru pre dopravu a cestovný ruch (TRAN), Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (AGRI), Výboru pre kultúru a vzdelávanie (CULT) a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (FEMM), zatiaľ čo Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) (do pôsobnosti ktorého patrí najväčší počet agentúr) uviedol, že svoje odpovede plánuje čoskoro dokončiť.

Výbor BUDG uviedol, že:

1)    poskytol stanovisko v legislatívnom postupe v súvislosti s nariadeniami o založení viacerých agentúr (EBA, EIOPA, ESMA, ENISA, ACER, EU-OSHA, Eurofound, Cedefop, EASO a CEPOL), pričom preskúmal všetky aspekty týchto nariadení; navyše sú agentúry prípadným predmetom diskusie počas trialógov o rozpočte (bod 31 Medziinštitucionálnej dohody o rozpočtovej disciplíne); výbor BUDG bol gestorským výborom, ktorý zastupoval Parlament v medziinštitucionálnej pracovnej skupine pre zdroje decentralizovaných agentúr a nadviazal na jej závery; výbory BUDG a CONT sú gestorskými výbormi, ktoré sledujú revíziu rámcového nariadenia o rozpočtových pravidlách súvisiacu s revíziou finančného nariadenia, ktorá prebiehala začiatkom tohto roka; výbor BUDG je gestorským výborom pre ročné rozpočtové postupy v súvislosti so všetkými decentralizovanými agentúrami EÚ; Jens Geier (S&D) je stálym spravodajcom výboru BUDG pre všetky agentúry EÚ; výbor BUDG si v rámci ročných rozpočtových postupov pravidelne vymieňa informácie so sieťou agentúr EÚ i jednotlivými agentúrami a v rámci tohto postupu ich žiada o briefingy; výbor BUDG každoročne pozýva sieť agentúr EÚ na diskusiu o aspektoch návrhu rozpočtu, ktoré sa ich týkajú, ešte pred termínom na predkladanie pozmeňujúcich návrhov k rozpočtu;

2)    venoval sa rôznym aspektom spoločného vyhlásenia a spoločného prístupu v súvislosti so svojimi stanoviskami a ročnými rozpočtovými postupmi okrem tých, ktoré patria do právomoci špecializovaných výborov ako napríklad výborov pre pracovné programy a výročné správy jednotlivých agentúr; požiadal o štúdiu Potenciálne príjmy z rozšírenia účtovania poplatkov agentúrami EÚ a na jeho žiadosť (a výboru CONT) tematická sekcia D Európskeho parlamentu 4. 5. 2017 usporiadala seminár na tému Dohľad nad čiastočne a plne samofinancovanými agentúrami a ich zdroje;

3)    tiež pozitívne zareagoval na tri otázky o politických rozhodnutiach, plnení a komplexnosti.

Výbor CONT odpovedal, že:

1)    vypracoval stanovisko k premiestneniu sídla Európskej agentúry pre lieky v podobne pozmeňujúcich návrhov (článok 53 ods. 4 rokovacieho poriadku); zúčastnil sa práce medziinštitucionálnej pracovnej skupiny pre zdroje decentralizovaných agentúr a revízie rámcového nariadenia rozpočtových pravidlách; vypracúva 1 správu o každej decentralizovanej agentúre + 1 prierezovú správu v súvislosti s postupom udeľovania absolutória; v súvislosti s postupom udeľovania absolutória výbor CONT každý rok v decembri, resp. januári usporadúva vypočutia 4 až 6 výkonných riaditeľov, počas ktorých sa skúmajú ročné správy o činnosti, výbor CONT však tieto vypočutia neusporadúva pre ich menovaním; zorganizoval služobné cesty – návštevy Europolu a Európskeho inovačného a technologického inštitútu;

2)    vo svojich správach o absolutóriu sa venuje rôznym aspektom spoločného prístupu, v prípade potreby aj určovaniu poplatkov a zjednodušovaniu; podobne ako výbor BUDG, ani výbor CONT sa nevenuje aspektom, ktoré patria do pôsobnosti špecializovaných výborov, napríklad pracovným programom;

3)    tiež zareagoval, že vyhodnocuje tri otázky o politických rozhodnutiach, plnení a komplexnosti ako súčasť ročného postupu udeľovania absolutória.

Výbor ECON uviedol, že:

1)    sa podieľa na súčasnej revízii európskych orgánov dohľadu (EBA, EIOPA a ESMA) a tiež sa venuje celému radu s nimi súvisiacich smerníc a nariadení; bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií o praktických spôsoboch vykonávania demokratickej zodpovednosti a dohľadu nad plnením úloh, ktorými bola poverená Jednotná rada pre riešenie krízových situácií v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií; výbor ECON prijal správu o návrhu nariadenia, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1093/2010, pokiaľ ide o sídlo Európskeho orgánu pre bankovníctvo; vypracúva ročné stanoviská k návrhu všeobecného rozpočtu a absolutóriu (EBA, EIOPA a ESMA); pokiaľ ide o právomoc nominovať členov riadiacej rady a/alebo iných orgánov agentúr, vypracoval správu o návrhu Komisie na menovanie člena jednotnej rady pre riešenie krízových situácií a po vypočutí vyjadril stanovisko k predĺženiu funkčného obdobia predsedu všetkých troch orgánov dohľadu; každoročne absolvuje spoločnú výmenu názorov s predsedami EBA, EIOPA a ESMA, ako aj s Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií na tému pracovných programov a výročných správ; prebieha stála výmena názorov medzi výborom a agentúrami a výbor neustále využíva ich výstupy; pravidelne žiada o briefingy alebo stanoviská; v ostatných výboroch má vyhradený konkrétny čas na výmenu názorov a pravidelne sa zúčastňuje výmeny názorov s ESA a spravodajcami a tieňovými spravodajcami na rôzne témy;

2)    ustanovenia o spoločnom prístupe zohľadnil vo svojej správe o návrhu nariadenia, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1093/2010, pokiaľ ide o sídlo Európskeho orgánu pre bankovníctvo (v nej preskúmal dohody o obsadení pozícií, ako aj rôzne aspekty súvisiace s prevádzkou agentúr); venuje sa ustanoveniam o štruktúre agentúr a plánovaní ich činnosti v súvislosti s prebiehajúcou revíziou európskych orgánov dohľadu (EBA, EIOPA a ESA); monitoruje dohodu medzi Európskym parlamentom a Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií o praktických spôsoboch vykonávania demokratickej zodpovednosti a dohľadu nad plnením úloh, ktorými bola Jednotná rada pre riešenie krízových situácií poverená v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií;

3)    členom výboru ECON sa zasielajú všetky návrhy regulačných technických predpisov a vykonávacích technických predpisov; na schôdzach výboru ECON sa o týchto témach diskutuje v rámci špecificky vyhradeného času;

4)    výbor ECON neposudzuje prácu agentúr vo svojej pôsobnosti z hľadiska predpokladaných výsledkov;

5)    názory na to, či orgán EIOPA koná nad rámec svojho mandátu a či ESMA a EBA svoj mandát napĺňajú, nie sú jednotné.

Výbor ENVI informuje, že:

1)    sa zapojil do legislatívnych postupov súvisiacich s nariadením o založení EMA s prispel návrhmi na ďalšie úlohy ECHA (ktoré si vyžadujú ďalšie financovanie), EEA a EFSA; vypracoval správu o rozdelení kresiel v agentúre EMA (predbežná dohoda, o ktorej sa v pléne hlasovalo v októbri 2018); vypracúva stanoviská k ročnému rozpočtu pre päť agentúr vo svojej pôsobnosti (pozmeňujúce návrhy k návrhu rozpočtu, a to aj k plánu pracovných miest, obnoveniu návrhu rozpočtu, zvýšeniu rozpočtu), ako aj stanoviská k absolutóriu piatich agentúr v pôsobnosti výboru ENVI; na základe nariadení o založení agentúr v pôsobnosti výboru ENVI (ECDC, ECHA, EEA, EMA) Parlament menuje alebo poskytuje Rade stanovisko o menovaní (EFSA) určitého počtu členov riadiacej rady týchto agentúr – predstaviteľov EP, ale aj odborníkov z oblasti vedy; Parlament je tiež konzultovaný pri menovaní zástupcov pacientov a lekárov (EMA), ktorí sú tiež členmi riadiacej rady; Parlament je konzultovaný pri menovaní zástupcov pacientov a lekárov v jednotlivých vedeckých výboroch EMA(23); navyše podľa článku 2 rokovacieho poriadku riadiacej rady a predsedníctva EEA je menovanie jedného z členov riadiacej rady z EP do predsedníctva povinné; systematicky usporadúva vypočutia s navrhovanými výkonnými riaditeľmi pred ich vymenovaním; pre každú agentúru menuje kontaktnú osobu; výbor ENVI usporadúva každoročné výmeny názorov s výkonnými riaditeľmi každej agentúry o programe ich práce, správach o činnosti atď.; každý rok dvaja členovia riadiacej rady EEA, ktorých menoval Parlament, pripravia vyjadrenie k návrhu ročného plánu práce EEA, ktorý neskôr koordinátori výboru ENVI odsúhlasia a informujú o ňom agentúru; každé dva roky navštívia každú agentúru; pokiaľ ide o požiadavky alebo využívanie odbornosti, výbor ENVI si od agentúry EFSA vyžiadal vedecký posudok na tému včely a opeľovanie (2018); v rámci iniciatívnej správy o antimikrobiálnej rezistencii si výbor vyžiadal správu od EEA, EMA a EFSA a prebehli stretnutia so spravodajcom; správy EEA sa pravidelne využívajú na účely správ k pripravovaným právnym predpisom a správam o ich vykonávaní; ako príklad na výmenu názorov vo výbore možno uviesť ECDC(24) a EFSA(25); výbor ENVI môže tiež pozvať agentúry ECHA, EMA a EEA, aby sa zúčastnili výmeny názorov v súvislosti s konkrétnymi témami odvetvových politík; pokiaľ ide o briefingy so spravodajcami, týkajú sa antimikrobiálnej rezistencie a nových potravín;

2)    Agentúry v pôsobnosti výboru ENVI boli zriadené pred spoločným vyhlásením v roku 2012, avšak po postupe v Rade v súvislosti s výberom nového sídla pre agentúru EMA, na záver ktorého sa žrebovalo, výbor ENVI kritizoval spoločné vyhlásenie a k nemu pripojený spoločný prístup a so zreteľom na svoje výsady spoluzákonodarcu v rámci riadneho legislatívneho postupu žiadal o bezprostrednú účasť Európskeho parlamentu v rozhodovaní o sídle a zmene sídla agentúr a orgánov (túto pozíciu podporilo aj plénum v marci 2018); v tejto súvislosti Parlament podporil dohodu o sídle v tom, že má obsahovať detailný rámec pre sídlo agentúry na zníženie neistoty a vnesenie jasnosti jej zamestnancov a zabezpečiť kontinuitu činnosti; pokiaľ ide o návrh o transparentnosti a udržateľnosti posudzovania rizík EÚ súvisiacich s potravinovým reťazcom, návrhom sa mení najmä zloženie riadiacej rady a ich trvanie jej funkčného obdobia; návrhom o transparentnosti a udržateľnosti posudzovania rizík EÚ súvisiacich s potravinovým reťazcom (2018/0088(COD)) sa tiež mení postup menovania odborníkov do vedeckých skupín;

3)    pokiaľ ide o otázky politických rozhodnutí a 4) výsledkov, výbor ENVI skúma vykonávanie v súvislosti s konkrétnymi návrhmi uznesení, návštevami delegácie každé dva roky, správami o vykonávaní konkrétnych programov alebo ich preskúmaní v polovici obdobia; výbor ENVI nepoužíva kritériá úspešnosti/neúspešnosti; pokiaľ ide komplexnosť 5), výbor ENVI sa zamýšľa nad tým, ako možno zlepšiť vzájomnú koordináciu agentúr, napríklad v súvislosti s chemickými údajmi.

Výbor ITRE oznámil, že:

1)    sa venuje revízii nariadení o založení agentúry ACER, GNNS (aby agentúra dostala nové úlohy a získala silnejšie postavenie), ENISA (úlohy, doba pôsobenie, riadenie), BEREC (štruktúra); neposkytuje stanoviská k postupu udeľovania absolutória, ale viackrát ho výbor ITRE žiadal, aby v rámci ročných rozpočtových postupov poskytol dostatok zdrojov pre ACER; zúčastňuje sa nominácie zástupcov EP do riadiacej rady; s navrhovanými výkonnými riaditeľmi nie sú žiadne špecifické vypočutia pred ich menovaním, ale sú pravidelné kontakty so zástupcami agentúr a ich návštevy na schôdzach výboru ITRE; nemá stálych spravodajcov, ale neformálnu kontaktnú skupinu pre ACER, ktorá vznikla na začiatku volebného obdobia a je zložená z poslancov EP z viacerých politických skupín; existujú pravidelné výmeny informácií o prebiehajúcej práci ACER a jej problémoch; s agentúrami prebiehajú výmeny názorov o ich pracovných programoch; koordinátori dostávajú informácie o správach o činnosti a bulletiny výboru ITRE tiež prinášajú informácie o agentúrach; návštevy ústredia agentúr sa konajú každé dva roky; výbor ITRE využíva správy, štúdie a vedecké stanoviská agentúr a zástupcovia agentúr sú pozývaní na vypočutia o kompetenciách ich agentúry (v prípade ACER sa každoročne predkladajú správy o monitorovaní trhu s energiami);

2)    výbor ITRE rieši všetky aspekty spoločného prístupu v rámci revízie nových nariadení (ktorá prebieha v súčasnosti); vo výbore sú pravidelné prezentácie a vypočutia o viacročných pracovných programoch, pričom výročné správy sa predkladajú koordinátorom;

3)    pokiaľ ide o otázku politických rozhodnutí, existujú pravidelné kontakty s predstaviteľmi agentúr, ktorí sa zúčastňujú na schôdzach výboru ITRE;

4)    pokiaľ ide o plnenie, existujú pravidelné kontakty s predstaviteľmi agentúr, ktorí sa zúčastňujú na schôdzach výboru ITRE, a tieto otázky sa riešia v rámci revízie nových nariadení (ktorá prebieha v súčasnosti);

5)    pokiaľ ide o otázku komplexnosti, táto sa rieši v rámci revízie nových nariadení (ktorá prebieha v súčasnosti).

Výbor TRAN predložil tri samostatné odpovede za tri agentúry vo svojej pôsobnosti:

1)

  – nariadenie o založení EMSA bolo revidované v roku 2016; v rokoch 2015 a 2018 sa uskutočnili návštevy tejto agentúry; v ostatných rokoch sa pravidelne konala výmena názorov s jej výkonným riaditeľom a pri tejto príležitosti sa diskutovalo aj o ročných pracovných programoch;

–    pokiaľ ide o agentúru ERA: úloha agentúry sa prijatím 4. železničného balíčka rozšírila; zavedená bola riadiaca rada a výkonná rada; výbor ITRE poskytuje svoje stanovisko k absolutóriu; návšteva tejto agentúry sa konala v roku 2018; jednotliví spravodajcovia/zamestnanci vykonali s agentúrou konzultácie ad hoc o produktoch jej odbornosti; v roku 2015 sa konala výmena názorov s výkonným riaditeľom agentúry ERA;

–    pokiaľ ide o agentúru EASA: nariadenie o založení agentúry bolo revidované v roku 2002 a potom znova v roku 2018, pričom sa kompletne zmenila štruktúra predchádzajúcich nariadení založená na splnomocneniach (delegované a vykonávacie akty) a pridaných právomociach; stály spravodajca neexistuje; v rokoch 2015 a 2018 sa uskutočnili návštevy agentúry; jednotliví spravodajcovia/zamestnanci vykonali s agentúrou konzultácie ad hoc o produktoch jej odbornosti; v rokoch 2015 a 2016 prebehla výmena názorov s výkonným riaditeľom EASA o špecifických otázkach leteckej bezpečnosti;

2)

  – pokiaľ ide o agentúru EMSA: v súvislosti s viacročným plánovaním prijala Rada a Parlament nariadenie o viacročnom financovaní opatrenia Európskej námornej bezpečnostnej agentúry v oblasti boja proti znečisťovaniu mora plavidlami a zariadeniami na ťažbu ropy a zemného plynu;

–    pokiaľ ide o agentúru ERA: výbor TRAN diskutuje o ročných pracovných programoch pri príležitosti výmeny názorov s výkonným riaditeľom; pokiaľ ide o spájanie finančných a ľudských zdrojov, výkonný riaditeľ otvoril otázku nedostatočného financovania;

–    pokiaľ ide o agentúru EASA: v novom nariadení o agentúre EASA sa nachádza špecifické ustanovenie o dohode o ústredí.

Výbor AGRI informoval, že:

1)    vykonávacie rozhodnutie Komisie v rámci nariadenia o informačných a propagačných akciách týkajúcich sa poľnohospodárskych výrobkov uskutočňovaných na vnútornom trhu a v tretích krajinách prijaté v roku 2014 viedlo k rozšíreniu právomocí Výkonnej agentúry pre spotrebiteľov, zdravie a potraviny; výbor AGRI vypracoval stanovisko v rámci postupu súvisiaceho s nariadením o transparentnosti a udržateľnosti posúdenia rizík EÚ v potravinovom reťazci z hľadiska činností agentúry EFSA (komunikácia o rizikách, transparentnosť štúdií), ako aj štruktúr riadenia, ktoré však výbor neprijal; výbor AGRI často schvaľuje pozmeňujúce návrhy k rozpočtu s cieľom vrátiť do rozpočtu škrty navrhnuté Radou v súvislosti s agentúrami v pôsobnosti výboru AGRI (napríklad EFSA a CHAFEA); výbor AGRI si od agentúry EFSA vyžiadal dve vedecké stanoviská na tému zdravie a pohoda králikov chovaných na produkciu mäsa v Európe (prebieha); pokiaľ ide o výmenu názorov vo výbore, v roku 2016 predseda Úradu Spoločenstva pre odrody rastlín prezentoval prácu agentúry, v roku 2015 sa konala prezentácia zástupcu EFSA počas vypočutia o klonovaní zvierat na poľnohospodárske účely (spoločné vypočutie s výborom ENVI, experta navrhol výbor ENVI) a v roku 2017 boli aj prezentácie EFSA a ECHA počas vypočutia na tému dokumenty Monsanto a glyfozát (spoločné vypočutie s výborom ENVI, experta navrhol výbor ENVI).

Výbor CULT informoval, že:

1)   pripravuje stanovisko v rámci ročného rozpočtového postupu a postupu udeľovania absolutória v súvislosti s CdT; vo výbore usporadúva výmeny informácií a výmeny názorov s CdT o jeho činnosti;

2)   výbor CULT vo svojich stanoviskách k absolutóriu zohľadňuje vnútorné audity Komisie a do určitej miery aj hodnotenia;

výbor CULT tiež poukázal na aktivity, ktoré vykonáva v súvislosti s výkonnou agentúrou EACEA, a v tejto súvislosti informuje, že usporadúva výmeny názorov na tému ročných pracovných programov s príslušnými generálnymi riaditeľstvami Komisie a že v roku 2016 vykonal návštevu EACEA s cieľom prezentácie činností v súvislosti s vykonávaním programu Kreatívna Európa. Spravodajca programu Kreatívna Európa absolvoval stretnutia s EACEA na tému ukazovateľov výkonnosti; tiež poskytol EACEA určité odporúčania v správe o vykonávaní programu Kreatívna Európa týkajúce sa transparentnosti a vzťahov so zainteresovanými stranami; pokiaľ ide o otázku o plnenia, informuje, že do určitej miery bola práca EACEA pri vykonávaní programu Kreatívna Európy vyhodnotená v správe o vykonávaní a z nej vzišlo niekoľko odporúčaní.

Výbor FEMM oznámil, že:

1)   sa zúčastňuje ročných rozpočtových postupov i postupov udeľovania absolutória; menuje dvoch členov a dvoch náhradníkov do fóra odborníkov EIGE; usporadúva výmeny názorov o pracovných programoch; vykonal návštevu agentúry v rokoch 2015 a 2018; využíva odbornosť agentúry, žiada o briefingy alebo stanoviská a vo výbore usporadúva výmeny názorov;

2)   viedol konzultácie o viacročných pracovných programoch a zároveň sa uskutočnili aj prezentácie ročných pracovných programov;

3)   k otázke komplexnosti 5) uvádza, že pre výbor FEMM je dôležité rozlišovať medzi pôsobnosťou EIGE a pôsobnosťou FRA. Výbor FEMM sa domnieva, že je dôležité, aby existovala agentúra, ktorá sa venuje výlučne právam žien a rodovej rovnosti.

Najdôležitejšie zistenia

•  Hoci všeobecné vymedzenie agentúry EÚ ani jasný opis jej právomocí či úloh neexistuje, v inštitucionálnom ponímaní možno považovať agentúry za určitý medzistupeň medzi Komisiou a členskými štátmi. Agentúry napĺňajú potrebu väčšej jednotnosti pri vykonávaní politík EÚ zo strany členských štátov tým, že slúžia ako vzor priamejšej správy na úrovni EÚ, čo vedie k pluralizácii exekutívy EÚ(26).

•  To, že neexistuje explicitný právny základ pre zriaďovanie agentúr ani všeobecné vymedzenie či popis agentúr a ich právomocí a úloh, a to ani v článku 13 Zmluvy o EÚ, ani v systéme delegovania stanovenom v článkoch 290 a 291 ZFEÚ, môže vyplývať z nedostatočne jednotného pohľadu na exekutívu EÚ alebo z rozmanitosti funkcií, ktorých plnenie sa od agentúr očakáva. Agentúry však nepôsobia v právnom vákuu. Zákonodarca EÚ ich vytvoril zámerne v súlade so zásadou prenesenia právomocí, na základe jednotlivých ustanovení zmlúv. Lisabonská zmluva formálne uznala premenu exekutívy EÚ na agentúry formálnym doplnením agentúr EÚ do zmlúv(27). Delegovanie právomocí na agentúry nie je neobmedzené, musí byť v súlade s právnymi zárukami, ktoré stanovujú zmluvy, musí rešpektovať rovnováhu inštitúcií a chrániť záujmy jednotlivcov v EÚ. Napriek tomu by bolo dobré sa zamyslieť nad lepším rozlíšením a kategorizáciou rôznych typov agentúr a ich mechanizmov zodpovednosti. Okrem toho by bolo pri príležitosti prípadnej zmeny zmluvy dobré zamyslieť sa nad tým, ako by sa agentúry dali ešte lepšie zakotviť v zmluvách (napríklad vzhľadom na článok 13 Zmluvy o EÚ a články 290 a 291 ZFEÚ).

•  Mechanizmy na zabezpečenie zodpovednosti agentúr (napríklad transparentnosť, súdne preskúmanie) možno nájsť v zmluvách, v zakladajúcich nariadeniach, v judikatúre Súdneho dvora (najmä doktrína Meroni) a v spoločnom vyhlásení a spoločnom prístupe. Prijatie ich rozpočtu vo väčšine prípadov závisí od jeho schválenia zo strany rozpočtového orgánu; vo všeobecnosti podliehajú agentúry absolutóriu Európskeho parlamentu (okrem agentúr, ktoré majú plné samofinancovanie). Toto prepojenie pravidiel a predpisov, aj keď možno nie je až také úplné, ako by byť mohlo, poskytuje Európskemu parlamentu rámec na výkon jeho kontrolných úloh. Parlamentné výbory svoje kontrolné úlohy napriek rozmanitosti ustanovení vykonávajú aktívne. Kým špecializované výbory majú pod kontrolou agentúry vo svojej pôsobnosti, výbory BUDG a CONT majú pod kontrolou všetky agentúry a vďaka svojmu pôsobeniu v medziinštitucionálnej pracovnej skupine tiež získali skúsenosti a všeobecný prehľad o agentúrach. Sú na čele tých, ktorí od agentúr žiadajú, aby sa zodpovedali za svoje rozličné aktivity a štruktúry riadenia. Do budúcnosti by sa mohlo uvažovať o konaní výročnej diskusie v Európskom parlamente túkajúcej sa fungovania a riadenia agentúr.

•  Spoločné vyhlásenie a spoločný prístup z roku 2012 poskytujú agentúram nezáväzný rámec a jeho implementácia poskytuje zmiešaný obraz. Čiastočne to môže byť spôsobené veľkou rozdielnosťou úloh a funkcií, ktoré agentúry vykonávajú, preto je ťažké uplatniť všeobecný vzor. Napriek tomu by sa mohla vyvíjať výraznejšia snaha o zjednotenie určitých ustanovení v zakladajúcich nariadeniach, čo by znamenalo zohľadniť, že v súčasnosti existujú rôzne typy agentúr, a vytvorili by sa skupiny podľa ich povahy a poslania. V tejto súvislosti by mohlo byť užitočné dôsledne posúdiť vykonávanie spoločného prístupu zo všetkých jeho hľadísk a vypracovať detailné analytické dokumenty, podobne ako v roku 2010.

•  Agentúry zamestnávajú viac ako 9 000 ľudí. Sieť agentúr EÚ a jej podsiete, pracovné skupiny a tematická spolupráca v klastroch predstavujú fórum pre koordináciu, výmenu informácií, nájdenie spoločných pozícií k otázkam spoločného záujmu, predchádzanie duplicite, propagáciu dobrej správy, podporu spoločného využívania služieb a približovanie agentúr k občanom EÚ.

•  Agentúry potrebujú dostatočné finančné prostriedky na to, aby mohli vykonávať svoje stále početnejšie úlohy a aby boli príťažlivé pre potrebných kvalifikovaných pracovníkov v každej hostiteľskej krajine, v ktorej sídlia.

(1)

Odkaz na štúdiu.

(2)

https://europa.eu/european-union/about-eu/agencies_sk#type-of-agencies.

(3)

Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER), Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC), Prekladateľské stredisko pre orgány Európskej únie (CdT), Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop), Agentúra Európskej únie pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (CEPOL), Úrad Spoločenstva pre odrody rastlín (CPVO), Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA), Európsky podporný úrad pre azyl (EASO), Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA), Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), Európska chemická agentúra (ECHA), Európska environmentálna agentúra (EEA), Európska agentúra pre kontrolu rybárstva (EFCA), Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA), Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE), Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA), Európska agentúra pre lieky (EMA), Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA), Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA), Agentúra Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA), Európska železničná agentúra (ERA), Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA), Európska nadácia pre odborné vzdelávanie (ETF), Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), Agentúra EÚ pre rozsiahle informačné systémy (eu-LISA), Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA), Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound), Eurojust, Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA), Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex), Agentúra pre európsky GNSS (GSA) a Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB).

Upozorňujeme, že úrad EASO je znázornený na mape, ale nie je zahrnutý do zoznamu na tejto stránke.

(4)

COM(2018)0131 final.

(5)

Sieť agentúr EÚ tvorí 37 decentralizovaných agentúr a 8 spoločných podnikov so sídlom v 23 členských štátoch.

(6)

Strana 15 – 16 štúdie a príloha 1 k tejto štúdii, tu v upravenom poradí; niektoré agentúry plnia úlohy vo viac ako jednej kategórii.

(7)

Príloha 1 k štúdii.

(8)

Napríklad agentúre GSA, ktorá sa považuje za decentralizovanú, predchádzal spoločný podnik GALILEO (GJU), ktorý v máji 2002 zriadili Európske spoločenstvo a Európska vesmírna agentúra, aby riadil fázu vývoja programu GALILEO a môže sa zdať, že časť rozpočtu GSA a súvisiace úlohy sú skôr v pôsobnosti výkonnej agentúry. Výbor ITRE poznamenal, že existuje nový návrh na zriadenie Európskeho strediska výskumu a kompetencií pre kybernetickú bezpečnosť a siete národných koordinačných centier, ktorý bol oznámený v správe o stave Únie v roku 2018 a ktorý jasne nezodpovedá zaužívanej štruktúre decentralizovaných agentúr, výkonných agentúr a spoločných podnikov, ale obsahuje prvky všetkých troch. Orgán BEREC je ďalším príkladom agentúry s duálnou štruktúrou. Agentúra CEPOL získava časť svojho rozpočtu, ktorý sa týka úloh opísaných v jej mandáte, prostredníctvom účasti na výzvach na predkladanie návrhov v rámci operačnej časti rozpočtu Únie.

(9)

Pozri prílohu 2 k štúdii. Okrem článku 352 ZFEÚ sa pomerne často používa aj článok 114 ZFEÚ.

(10)

Vec C-270/12, Spojené kráľovstvo/Rada a Európsky parlament, Ú. v. EÚ C 273, 8.9.2012, s. 3 – 3.

(11)

Pozri tlačovú správu Súdneho dvora Európskej únie č. 7/14, Luxemburg, 22. januára 2014.

Rozsudok vo veci C-270/12 Spojené kráľovstvo/Parlament a Rada.

(12)

https://europa.eu/european-union/sites/europaeu/files/docs/body/joint_statement_and_common_approach_2012_sk.pdf.

(13)

COM(2005)0059.

(14)

https://europa.eu/european-union/about-eu/agencies/overhaul_sk.

(15)

Kapitola 12 štúdie.

(16)

COM(2017)0735 a COM(2017)0734.

(17)

Pozri vyhlásenie Európskeho parlamentu k svojmu legislatívnemu uzneseniu z 25. októbra 2018 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 726/2004, pokiaľ ide o umiestnenie sídla Európskej agentúry pre lieky (P8_TA (2018)0427).

(18)

Kapitola 11, strana 41 a nasledujúce, príloha 5.

(19)

V spoločnom prístupe (odsek 10) sa stanovuje, že okrem jedného zástupcu každého členského štátu a dvoch zástupcov Komisie môžu byť vo vhodných prípadoch ďalší členovia menovaní Európskym parlamentom a zástupcami zainteresovaných strán.

(20)

Spoločný prístup tu žiadnu úlohu Európskeho parlamentu nestanovuje. V rámcovej dohode medzi Parlamentom a Komisiou sa však predpokladá, že kandidáti nominovaní na túto pozíciu by sa mali zúčastniť na vypočutiach v parlamentných výboroch.

(21)

V spoločnom prístupe sa stanovuje, že s Parlamentom by sa mali viesť konzultácie o viacročných pracovných programoch a mal by byť informovaný o ročnom pracovnom programe.

(22)

V spoločnom prístupe (odsek 58) sa stanovuje, že hoci plne samofinancované agentúry nepodliehajú udeľovaniu absolutória v zmysle ZFEÚ, mali by byť posúdené vhodné riešenia, t. j. predloženie výročnej správy Európskemu parlamentu, Rade a Komisii a zohľadnenie ich odporúčaní.

(23)

Napríklad výbor pre inovačnú liečbu, výbor pre hodnotenie rizík dohľadu nad liekmi, pediatrický výbor.

(24)

Lymská borelióza z 1. februára 2018 a vírus Zika z 25. apríla 2017.

(25)

EFSA sa 11. – 12. októbra 2017 zúčastnila verejného vypočutia o glyfozáte; 11. októbra 2017 sa konala výmena názorov s EFSA o posudzovaní vplyvu GMO na životné prostredie a 4. mája 2017 výmena názorov s ESFA o rastlinných olejoch.

(26)

Pozri kapitolu 2 štúdie.

(27)

Pozri kapitoly 5, 7 a 8 štúdie.


NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vykonávaní právnych ustanovení a spoločného vyhlásenia o zabezpečení parlamentnej kontroly nad decentralizovanými agentúrami

(2018/2114(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na ustanovenia zmluvy týkajúce sa agentúr, a najmä na články 5 a 9 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ) a na články 15, 16, 71, 123, 124, 127, 130, 228, 263, 265, 267, 277, 282, 287, 290, 291, 298 a 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej články 41, 42, 43, 51 a 52,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady EÚ a Európskej komisie o decentralizovaných agentúrach z 19. júla 2012 a k nemu pripojený spoločný prístup,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0055/2019),

A.  keďže agentúry zohrávajú kľúčovú úlohu pri vykonávaní politík EÚ na európskej a vnútroštátnej úrovni a vykonávajú širokú škálu úloh s cieľom prispieť k vykonávaniu politík EÚ, ako je vytváranie sietí alebo podpora spolupráce medzi EÚ a vnútroštátnymi orgánmi; keďže dobrá spolupráca medzi agentúrami EÚ a členskými štátmi pomáha zvýšiť efektívnosť a účinnosť práce agentúr; keďže agentúry okrem toho nadviazali vzájomnú spoluprácu prostredníctvom siete agentúr Európskej únie;

B.  keďže koordinácia a spolupráca medzi rôznymi agentúrami a parlamentnými výbormi je vo všeobecnosti dobrá; keďže Europol je jedinou agentúrou, ktorú Parlament kontroluje spoločne s národnými parlamentmi prostredníctvom spoločnej parlamentnej kontrolnej skupiny;

C.  keďže agentúry boli vytvorené a vyvíjali sa v priebehu času, a to každá individuálne; keďže Lisabonská zmluva formálne uznala premenu exekutívy EÚ na agentúry formálnym zavedením agentúr EÚ do zmlúv;

D.  keďže agentúry sa v prvom rade zodpovedajú Parlamentu a Rade, čo musí zabezpečiť, aby sa v legislatívnych aktoch, ktorými sa riadia tieto agentúry, zaviedli primerané kontrolné mechanizmy a aby sa tieto mechanizmy následne riadne vykonávali; keďže premena exekutívy EÚ na agentúry by nemala oslabiť kontrolu Parlamentu nad výkonnou mocou EÚ, ako sa stanovuje v článku 14 Zmluvy o EÚ;

E.  keďže zmluvy neobsahujú vymedzenie pojmu decentralizovaná agentúra ani všeobecný opis právomocí, ktoré možno preniesť na agentúry;

F.  keďže viaceré agentúry majú svoj právny základ v článku 352 ZFEÚ a iné sú založené na osobitnom odvetvovom právnom základe;

G.  keďže spoločné vyhlásenie a spoločný prístup z roku 2012 sú výsledkom práce medziinštitucionálnej pracovnej skupiny pre regulačné agentúry, ktorú zriadila Európska komisia, Európsky parlament a Rada na posúdenie koherentnosti, efektívnosti, zodpovednosti a transparentnosti agentúr po tom, ako návrh Komisie z roku 2005 uzatvoriť medziinštitucionálnu dohodu o regulačných agentúrach nezískal v Rade a Parlamente dostatočnú podporu;

H.  keďže spoločný prístup obsahuje ustanovenia o štruktúre agentúr a ich riadení, ako aj o ich prevádzke, plánovaní činnosti, financovaní, správe rozpočtových prostriedkov, rozpočtových postupoch, zodpovednosti, kontrolách a transparentnosti, ktoré pomáhajú zabezpečovať parlamentnú kontrolu nad decentralizovanými agentúrami;

I.  keďže napriek tomu, že agentúry sú vo všeobecnosti pozitívne oceňované, v niekoľkých prípadoch sa ojedinele stretli s nedôverou k svojim vedeckým a technickým stanoviskám;

Hlavné pripomienky

1.  konštatuje, že mechanizmy na zabezpečenie zodpovednosti agentúr sú súčasťou zmlúv, zakladajúcich nariadení, judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ako aj spoločného vyhlásenia a spoločného prístupu; zdôrazňuje, že prostredníctvom prenesenia právomoci má Parlament právomoc kontrolovať decentralizované agentúry, čo sa však v zmluvách podrobne neuvádza; v tejto súvislosti berie na vedomie nezáväznú povahu spoločného vyhlásenia a spoločného prístupu; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že inštitúcie ešte neschválili záväzný regulačný rámec;

2.  poukazuje na to, že Parlament vykonáva kontrolu nad agentúrami rôznymi spôsobmi:

–  ako jedna zložka rozpočtového orgánu pri svojom rozhodovaní o príspevkoch pre agentúry z rozpočtu EÚ;

–  ako orgán udeľujúci absolutórium;

–  menovaním členov do riadiacich rád jednotlivých agentúr;

–  postupom menovania (alebo odvolávania) výkonného riaditeľa;

–  konzultovaním pracovných programov;

–  predkladaním výročných správ;

–   inými spôsobmi (návštevami delegácií, prostredníctvom kontaktných skupín alebo jednotlivcov, výmenami názorov, vypočutiami, briefingmi, poskytovaním odborných znalostí);

3.  konštatuje, že ustanovenia zakladajúcich nariadení sa v rôznej miere odlišujú od mechanizmov zodpovednosti a parlamentnej kontroly stanovených v spoločnom prístupe, čo môže byť spôsobené veľmi odlišnými úlohami a funkciami jednotlivých agentúr;

4.  poznamenáva, že parlamentné výbory svoju kontrolnú úlohu napriek rozdielnym ustanoveniam zakladajúcich nariadení vykonávajú aktívne;

5.  berie na vedomie vykonávanie spoločného vyhlásenia, spoločného prístupu a plánu tohto prístupu agentúrami Únie; zdôrazňuje najmä odporúčania medziinštitucionálnej pracovnej skupiny pre decentralizované agentúry, ktoré schválila Konferencia predsedov 18. januára 2018; konštatuje, že nadväzujúcim zasadnutím, ktoré sa konalo 12. júla 2018, sa práca medziinštitucionálnej pracovnej skupiny považuje za ukončenú;

Odporúčania

6.  domnieva sa, že snaha o zjednodušenie určitých ustanovení v zakladajúcich nariadeniach agentúr týkajúcich sa ich mechanizmov správy a zodpovednosti by mohla byť výraznejšia, berúc do úvahy rôzne typy súčasných agentúr a s cieľom vymedziť všeobecné zásady vzťahu medzi inštitúciami EÚ a agentúrami; poukazuje na to, že tieto otázky by tiež mali byť riešené v posúdení vplyvov vždy, keď sa navrhuje zriadenie agentúry; zdôrazňuje, že agentúry musia mať určitý stupeň organizačnej flexibility, aby sa mohli lepšie prispôsobiť plánovaným úlohám a potrebám, ktoré vznikajú pri vykonávaní ich povinností; víta vnútornú organizáciu agentúr, ktoré pôsobia v podobných oblastiach, založenú na jednom alebo viacerých klastroch;

7.  vyzýva preto na dôkladné posúdenie uplatňovania spoločného prístupu vo všetkých jeho aspektoch, spolu s podrobnými analytickými dokumentmi podobnými tým, ktoré boli vypracované v roku 2010, so zameraním na aspekty týkajúce sa riadenia, pričom sa preskúma najmä zlučiteľnosť ustanovení obsiahnutých v spolurozhodovacích a kontrolných právomociach Parlamentu a zohľadní potreba flexibility vzhľadom na rôznorodé prostredie decentralizovaných agentúr;

8.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Parlament ako hlavný garant dodržiavania zásady demokracie v EÚ nebol v plnej miere zapojený do postupu výberu nového sídla agentúr EMA a EBA; v tejto súvislosti pripomína svoju požiadavku, aby sa čo najskôr zrevidovalo spoločné vyhlásenie a spoločný prístup z roku 2012, a zároveň pripomína záväzok Rady zapojiť sa do ich revízie a vyzýva Komisiu, aby do apríla 2019 predložila hĺbkovú analýzu spoločného vyhlásenia a spoločného prístupu, pokiaľ ide o umiestnenie decentralizovaných agentúr;

9.  zdôrazňuje, že umiestnením sídla agentúry by nemal byť dotknutý výkon jej právomocí a úloh, jej riadiaca štruktúra, prevádzka jej hlavnej organizácie ani hlavné financovanie jej činností;

10.  očakáva, že v budúcnosti sa pri rozhodovaní o umiestnení alebo premiestnení sídiel agentúr budú v plnej miere rešpektovať právomoci Parlamentu i Rady ako spoluzákonodarcov; domnieva sa, že Parlament by mal byť systematicky a za rovnakých podmienok ako Rada a Komisia zapojený do vymedzovania a posudzovania váhy kritérií na výber umiestnenia všetkých orgánov a agentúr Únie, a to transparentným spôsobom; poukazuje na to, že Parlament, Rada a Komisia sa v medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva 13. apríla 2016 zaviazali k lojálnej a transparentnej spolupráci a že dohoda zdôrazňuje zásadu rovnosti spoluzákonodarcov, ako je zakotvená v zmluvách; zdôrazňuje význam posilnenej výmeny informácií od počiatočných fáz budúcich postupov týkajúcich sa umiestnenia agentúr, keďže takáto skorá výmena by všetkým trom inštitúciám uľahčila uplatňovanie ich práv a výsad;

11.  je presvedčený o tom, že rozhodnutie o umiestnení agentúry má obrovský význam, a domnieva sa, že inštitúcie Únie by mali zohľadňovať objektívne kritériá, ako je prístupnosť, administratívna súčinnosť a blízkosť k zainteresovaným stranám, aby dospeli k čo najlepšiemu rozhodnutiu;

12.  v súlade s odporúčaniami medziinštitucionálnej pracovnej skupiny pre zdroje decentralizovaných agentúr žiada Komisiu, aby urýchlene predložila hodnotenie agentúr s viacerými pracoviskami, pričom na hodnotenie ich pridanej hodnoty by mala použiť jednotný prístup, v ktorom zohľadní vzniknuté náklady; žiada, aby sa na základe výsledkov tohto hodnotenia prijali zásadné opatrenia s cieľom znížiť vo vhodných prípadoch počet viacerých pracovísk;

13.  navrhuje, že na základe preskúmania spoločného vyhlásenia by sa malo znova uvažovať o vypracovaní medziinštitucionálnej dohody (MID) o agentúrach a že takáto dohoda by mala obsahovať ustanovenia o preskúmaní zásad pre zriaďovanie a fungovanie agentúr každých päť rokov, pričom by sa malo čerpať z odborných znalostí skupiny významných osôb;

14.  domnieva sa, že táto MID by mala rešpektovať právomoci Európskeho parlamentu v spolurozhodovacích postupoch a mala by sa vzťahovať aj na vzťah medzi agentúrou a inštitúciami členského štátu, v ktorom sa nachádza, ako aj na opatrenia v oblasti transparentnosti, postupy na zabránenie konfliktu záujmov a na zabezpečenie rodovej vyváženosti medzi členmi riadiacich a poradných orgánov a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých činnostiach agentúr;

15.  je presvedčený, že pri vypracúvaní takejto MID by sa malo zohľadňovať aj niekoľko konkrétnych návrhov na posilnenie demokratického dohľadu, zvýšenie zodpovednosti agentúr Únie a posilnenie systému podávania správ Parlamentu, ako napríklad:

– stanovenie lehoty na odpoveď agentúr na otázky, ktoré im predkladá Európsky parlament alebo Rada;

– zabezpečenie poskytovania citlivých a dôverných informácií a konzultácií s parlamentnými výbormi, ak sa to vyžaduje;

– zváženie, či by mal alebo nemal určitý počet členov príslušných riadiacich rád vymenúvať Parlament;

– posúdenie pridanej hodnoty účasti zástupcov/pozorovateľov Parlamentu na schôdzach rád orgánov dohľadu a skupín zainteresovaných strán agentúr;

– racionalizácia zapojenia Parlamentu do ročných a viacročných pracovných programov agentúr;

– zjednodušenie a harmonizácia povinnosti predkladania správ, najmä pokiaľ ide o výročnú správu o činnosti, správu o rozpočtovom a finančnom riadení a konečnú účtovnú závierku;

–  podrobné informovanie Parlamentu o opatreniach prijatých s cieľom splniť odporúčania orgánu udeľujúceho absolutórium (nadväzujúce správy) a Dvora audítorov;

16.  okrem toho sa domnieva, že úloha Parlamentu pri dohľade nad rozmerom správy decentralizovaných agentúr by sa mohla výrazne zlepšiť zriadením špecializovaného oddelenia v rámci Parlamentu, ktoré by bolo poverené úlohou stálej horizontálnej kontroly správy týchto agentúr, a to na základe úprimnej a recipročnej výmeny informácií, spolupráce a hodnôt; okrem toho navrhuje posilnenie spolupráce so spoločnou parlamentnou kontrolnou skupinou a revíziu pravidiel pre služobné cesty do agentúr s cieľom umožniť lepší pravidelný kontakt medzi parlamentnými výbormi a agentúrami, ktoré patria do ich pôsobnosti;

17.  navrhuje, aby Výbor pre ústavné veci v rámci preskúmania každých päť rokov, vychádzajúc z kontrolnej činnosti parlamentných výborov nad agentúrami, ktoré patria do ich pôsobnosti, a v nadväznosti na túto činnosť, uskutočnil každoročnú diskusiu o fungovaní a správe agentúr, po ktorej bude nasledovať, ak sa to považuje za vhodné a/alebo potrebné, rozprava v pléne s cieľom uľahčiť silnejší a štruktúrovanejší systém kontroly činností agentúr v rámci Parlamentu; okrem toho navrhuje, aby sa vzhľadom na úlohu agentúr ako sprostredkovateľov medzi EÚ a členskými štátmi uskutočnilo obdobie konzultácií s národnými parlamentmi, ak by si tieto parlamenty v danej veci želali akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť;

18.  domnieva sa, že agentúry Únie by mali uplatňovať pravidlá a zásady dobrej správy a lepšej právnej regulácie vrátane uskutočňovania otvorených verejných konzultácií o svojich predbežných návrhoch sekundárnych a terciárnych aktov, keď to oblasť pôsobnosti danej agentúry umožňuje; navrhuje, aby pre agentúry platili rovnaké pravidlá transparentnosti ako pre Komisiu, a to aj pravidlá a povinnosti vo vzťahu k zástupcom záujmových skupín;

19.  zdôrazňuje, že agentúry Únie síce musia zabezpečiť vykonávanie všetkých úloh vyplývajúcich z regulačného rámca v plnej miere a v stanovenej lehote, ale zároveň by sa mali dôsledne pridŕžať svojich úloh a konať v súlade s mandátom, ktorým ich poverili Parlament a Rada; domnieva sa, že je nevyhnutné, aby agentúry Únie boli pri vykonávaní svojich mandátov transparentné;

20.  navrhuje, aby všetky agentúry mohli predkladať nezáväzné stanoviská k aktuálnym spisom vo svojej pôsobnosti;

21.  ďalej je presvedčený, že v prípade akýchkoľvek budúcich zmien zmlúv by sa malo uvažovať o tom, ako možno agentúry ešte pevnejšie zakotviť v zmluvách, najmä s ohľadom na články 13 a 14 Zmluvy o EÚ a články 290 a 291 ZFEÚ, a to vložením jasného vymedzenia rôznych druhov agentúr, právomocí, ktoré im možno zveriť, a všeobecných zásad, ktoré zaručujú ich parlamentnú kontrolu;

Rozpočtové otázky

22.  konštatuje, že financovanie agentúr z poplatkov predstavuje v súčasnosti približne 1 miliardu EUR ročne, čo môže zmierniť tlak na rozpočet EÚ a môže predstavovať účinný spôsob financovania činností agentúr v prípadoch, keď to obchodný model umožňuje; vyjadruje však znepokojenie nad potenciálnymi konfliktmi záujmov, ktoré môžu vzniknúť, keď sa agentúry musia spoliehať na členské poplatky ako na svoj hlavný zdroj príjmov; trvá na tom, že treba zaviesť ochranné opatrenia, aby sa predišlo akémukoľvek typu konfliktu záujmov;

23.  zdôrazňuje, že je potrebné zohľadniť v nasledujúcom VFR nové priority v oblasti klímy, udržateľnosti a ochrany životného prostredia a úlohy týkajúce sa vykonávania VFR pridelené jednotlivým agentúram;

24.  poznamenáva, že hoci z hľadiska rozpočtového riadenia sa decentralizované agentúry vyznačujú viacerými podobnosťami, ukázalo sa, že univerzálne prístupy poškodzujú efektívne a účinné riadenie niektorých agentúr; považuje 5 % cieľ týkajúci sa zníženia počtu zamestnancov a vytvorenie rezervy na prerozdelenie medzi agentúrami za jednorazové opatrenie; opakuje svoj zámer vzniesť v budúcnosti proti každému takémuto prístupu námietku;

25.  so znepokojením konštatuje, že viaceré agentúry majú ťažkosti prilákať kvalifikovaných pracovníkov z dôvodu podmienok zamestnania; zastáva názor, že orgány Únie musia byť schopné prilákať kvalifikovaných pracovníkov, aby mohli efektívne a účinne plniť svoje úlohy; požaduje preto prijatie konkrétnych opatrení na splnenie týchto cieľov;

26.  poznamenáva, že posilnená spolupráca medzi agentúrami pri spoločnom využívaní služieb viedla k úsporám, napríklad takých, ktoré sa dosiahli vytvorením spoločného portálu pre obstarávanie; podporuje ďalšie preskúmanie potenciálu spoločného využívania služieb buď medzi agentúrami, alebo medzi Komisiou a agentúrami s cieľom vytvoriť novú súčinnosť a optimalizovať existujúcu; domnieva sa, že v prípade potreby by sa mohla dosiahnuť ďalšia rozpočtová efektívnosť prostredníctvom úzkej spolupráce medzi orgánmi a agentúrami Únie, ktoré sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti, v oblasti služieb administratívnej podpory a správy zariadení;

27.  poznamenáva, že rozpočty agentúr by sa mali vypracúvať v súlade so zásadou zostavovania rozpočtu podľa výkonnosti pri zohľadnení cieľov agentúry a očakávaných výsledkov jej úloh; požaduje tematický prístup pri zostavovaní rozpočtov decentralizovaných agentúr s cieľom lepšie stanoviť priority úloh agentúr, posilniť spoluprácu a vyhnúť sa prekrývaniu, najmä v prípade agentúr, ktoré pôsobia v rovnakej oblasti politiky;

28.  so znepokojením konštatuje, že niektoré administratívne požiadavky sú neprimerané z hľadiska agentúr, ktoré nedosahujú určitú veľkosť; očakáva, že Komisia a Rada zabezpečia, aby uplatniteľné administratívne požiadavky boli úmerné finančným a ľudským zdrojom všetkých agentúr;

29.  pripomína, že legislatívny postup vedie k úpravám pôvodného návrhu Komisie; so znepokojením konštatuje, že aktualizované finančné výkazy sa vo všeobecnosti stávajú dostupnými na konci legislatívneho postupu, ak k tomu vôbec dôjde; pripomína dvojitú úlohu Európskeho parlamentu a Rady ako legislatívneho a rozpočtového orgánu;

30.  víta návrh revidovaného znenia rámcového nariadenia o rozpočtových pravidlách pre decentralizované agentúry, ktorý predložila Komisia, a predovšetkým plány, ktoré sú v ňom uvedené na posilnenie správy týchto agentúr;

31.  zastáva však názor, že viaceré otázky zostávajú nevyriešené, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila hodnotenie agentúr s viacerými pôsobiskami, ako to odporučila medziinštitucionálna pracovná skupina, ako aj návrhy možných zlúčení, uzatvorení a/alebo presunov úloh na Komisiu, a to na základe dôslednej a dôkladnej analýzy a za použitia jasných a transparentných kritérií, ako sa plánovalo v stanovách medziinštitucionálnej pracovnej skupiny, čo sa však nikdy náležite nepreskúmalo z dôvodu chýbajúcich príslušných návrhov Komisie;

32.  poznamenáva, že audit decentralizovaných agentúr je naďalej v plnej zodpovednosti Dvora audítorov, ktorý riadi a financuje všetky požadované administratívne postupy a postupy verejného obstarávania; opakuje, že audity, ktoré vykonávajú audítori zo súkromného sektora, spôsobili výrazný nárast administratívneho zaťaženia agentúr a v dôsledku času venovaného verejnému obstarávaniu a správe zmlúv o audite vznikli dodatočné výdavky, ktoré ešte viac zaťažili už aj tak sa znižujúce zdroje agentúr; zdôrazňuje, že je nevyhnutné vyriešiť tento problém v súlade so spoločným prístupom v rámci revízie rámcového nariadenia o rozpočtových pravidlách; vyzýva všetky strany zapojené do tejto revízie, aby čo najskôr objasnili túto otázku s cieľom výrazne znížiť nadmerné administratívne zaťaženie;

33.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, Európskemu dvoru audítorov a decentralizovaným agentúram EÚ.


STANOVISKO Výboru pre rozpočet (11.12.2018)

pre Výbor pre ústavné veci

k vykonávaniu právnych ustanovení a spoločného vyhlásenia o zabezpečení parlamentnej kontroly nad decentralizovanými agentúrami

(2018/2114(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Jens Geier

NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre ústavné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  poznamenáva, že financovanie agentúr z poplatkov sa v súčasnosti pohybuje na úrovni okolo 1 miliardy EUR ročne, čím sa výrazne znižuje tlak na rozpočet EÚ; považuje financovanie z poplatkov za účinný spôsob financovania činností agentúry v prípadoch, keď to jej obchodný model umožňuje; konštatuje však, že treba zaviesť ochranné opatrenia, aby sa predišlo akémukoľvek konfliktu záujmov;

2.  poznamenáva, že hoci z hľadiska rozpočtového riadenia sa decentralizované agentúry vyznačujú viacerými podobnosťami, ukázalo sa, že univerzálne prístupy poškodzujú efektívne a účinné riadenie niektorých agentúr; považuje 5 % cieľ týkajúci sa zníženia počtu zamestnancov a vytvorenie rezervy na prerozdelenie medzi agentúrami za jednorazové opatrenie; opakuje svoj zámer vzniesť v budúcnosti proti takémuto prístupu námietku;

3.   je presvedčený o tom, že rozhodnutie o umiestnení sídla agentúry má obrovský význam, a domnieva sa, že inštitúcie Únie by pri rozhodovaní o sídle mali zohľadňovať objektívne kritériá, ako je jeho prístupnosť, administratívna súčinnosť a blízkosť k zainteresovaným stranám, aby dospeli k čo najlepšiemu rozhodnutiu; očakáva, že v budúcnosti sa pri rozhodovaní o umiestnení sídiel agentúr budú v plnej miere rešpektovať právomoci Parlamentu aj Rady ako úniových spoluzákonodarcov;

4.  v súlade s odporúčaniami medziinštitucionálnej pracovnej skupiny pre zdroje decentralizovaných agentúr žiada Komisiu, aby urýchlene predložila hodnotenie agentúr s viacerými pracoviskami, pričom na hodnotenie ich pridanej hodnoty by mala použiť jednotný prístup, v ktorom zohľadní vzniknuté náklady; žiada, aby sa na základe výsledkov tohto hodnotenia prijali zásadné opatrenia s cieľom znížiť vo vhodných prípadoch počet viacerých pracovísk;

5.  so znepokojením konštatuje, že viaceré agentúry majú problém prilákať kvalifikovaných pracovníkov z dôvodu nevýhodných podmienok zamestnania a obmedzení vyplývajúcich zo mzdového koeficientu; zastáva názor, že orgány Únie musia byť schopné prilákať kvalifikovaných pracovníkov, aby mohli efektívne a účinne plniť svoje úlohy; požaduje preto konkrétne opatrenia na úpravu koeficientov platov, aby lepšie odrážali skutočné náklady;

6.  poznamenáva, že posilnená spolupráca medzi agentúrami pri spoločnom využívaní služieb viedla k úsporám, napr. takých, ktoré sa dosiahli vytvorením spoločného portálu pre obstarávanie; podporuje ďalšie preskúmanie potenciálu spoločného využívania služieb buď medzi agentúrami alebo medzi Komisiou a agentúrami s cieľom vytvoriť novú súčinnosť a optimalizovať existujúcu; domnieva sa, že v prípade potreby by sa mohla dosiahnuť ďalšia rozpočtová efektívnosť prostredníctvom úzkej spolupráce medzi orgánmi a agentúrami Únie v bezprostrednej blízkosti v oblasti administratívnej podpory a služieb riadenia zariadení;

7.  domnieva sa, že demokratický dohľad možno posilniť tým, že sa zabezpečí účasť zástupcov menovaných Parlamentom na schôdzach riadiacich rád; domnieva sa, že dôležitým faktorom v tomto rozhodovacom procese by malo byť zabezpečenie najoptimálnejšieho využitia finančných prostriedkov v prospech európskych občanov zastúpených Parlamentom; poznamenáva, že inštitúcie Únie pri mnohých príležitostiach nevyužili túto možnosť, ktorá im vyplýva zo spoločného prístupu;

8.  poznamenáva, že rozpočty agentúr by sa mali vypracovať v súlade so zásadou zostavovania rozpočtu zameraného na výkon pri zohľadnení cieľov agentúry a očakávaných výsledkov jej úloh; požaduje tematický prístup pri zostavovaní rozpočtov decentralizovaných agentúr s cieľom lepšie stanoviť priority úloh agentúr, posilniť spoluprácu a vyhnúť sa prekrývaniu, najmä v agentúrach, ktoré pôsobia v rovnakej oblasti politiky;

9.  so znepokojením konštatuje, že niektoré administratívne požiadavky sú neprimerané z hľadiska agentúr, ktoré nedosahujú určitú veľkosť; očakáva, že Komisia a Rada zabezpečia, aby uplatniteľné administratívne požiadavky boli úmerné finančným a ľudským zdrojom všetkých agentúr;

10.  pripomína, že legislatívny postup vedie k úpravám pôvodného návrhu Komisie; so znepokojením konštatuje, že aktualizované finančné výkazy sa vo všeobecnosti stávajú dostupnými na konci legislatívneho postupu, ak k tomu vôbec dôjde; pripomína dvojitú úlohu Európskeho parlamentu a Rady ako legislatívneho a rozpočtového orgánu.  

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

10.12.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

24

1

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jean Arthuis, Richard Ashworth, Lefteris Christoforou, Manuel dos Santos, André Elissen, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazabal Rubial, Jens Geier, Ingeborg Gräßle, John Howarth, Siegfried Mureşan, Liadh Ní Riada, Jan Olbrycht, Pina Picierno, Paul Rübig, Petri Sarvamaa, Jordi Solé, Patricija Šulin, Indrek Tarand, Monika Vana, Daniele Viotti, Marco Zanni

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Xabier Benito Ziluaga, Karine Gloanec Maurin, Marco Valli

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Clara Eugenia Aguilera García, Claudia Schmidt

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENVO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

24

+

ALDE

Jean Arthuis

GUE/NGL

Xabier Benito Ziluaga, Liadh Ní Riada

PPE

Richard Ashworth, Lefteris Christoforou, José Manuel Fernandes, Ingeborg Gräßle, Siegfried Mureşan, Jan Olbrycht, Paul Rübig, Petri Sarvamaa, Claudia Schmidt, Patricija Šulin

S&D

Clara Eugenia Aguilera García, Eider Gardiazabal Rubial, Jens Geier, Karine Gloanec Maurin, John Howarth, Pina Picierno, Manuel dos Santos, Daniele Viotti

VERTS/ALE

Jordi Solé, Indrek Tarand, Monika Vana

1

-

ENF

André Elissen

2

0

EFDD

Marco Valli

ENF

Marco Zanni

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


STANOVISKO Výboru pre kontrolu rozpočtu (8.1.2019)

pre Výbor pre ústavné veci

k vykonávaniu právnych ustanovení a spoločného vyhlásenia o zabezpečení parlamentnej kontroly nad decentralizovanými agentúrami

(2018/2114(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Dennis de Jong

NÁVRHY

Výbor pre kontrolu rozpočtu vyzýva Výbor pre ústavné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  berie na vedomie vykonávanie spoločného vyhlásenia, spoločného prístupu a plánu tohto prístupu agentúrami Únie; zdôrazňuje najmä odporúčania medziinštitucionálnej pracovnej skupiny pre decentralizované agentúry, ktoré schválila Konferencia predsedov 18. januára 2018; konštatuje, že nadväzujúcim zasadnutím, ktoré sa konalo 12. júla 2018, sa práca medziinštitucionálnej pracovnej skupiny považuje za ukončenú;

2.  víta návrh revidovaného znenia rámcového nariadenia o rozpočtových pravidlách pre decentralizované agentúry, ktoré predložila Komisia, a predovšetkým plány, ktoré sú v ňom uvedené na posilnenie správy týchto agentúr;

3.  zastáva však názor, že viaceré otázky zostávajú nevyriešené, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila hodnotenie agentúr s viacerými pôsobiskami, ako to odporučila medziinštitucionálna pracovná skupina, ako aj návrhy možných zlúčení, uzatvorení a/alebo presunu úloh na Komisiu, a to na základe dôslednej a dôkladnej analýzy a za použitia jasných a transparentných kritérií, ako sa plánovalo v stanovách medziinštitucionálnej pracovnej skupiny, čo sa však nikdy náležite nepreskúmalo z dôvodu chýbajúcich príslušných návrhov Komisie;

4.  pripomína listy, ktoré predseda Parlamentu 28. marca 2018 adresoval predsedovi Komisie a úradujúcemu predsedovi Rady a v ktorých vyjadril poľutovanie nad tým, že Parlament nebol napriek svojim právomociam spoluzákonodarcu zapojený do postupu výberu nového sídla Európskej agentúry pre lieky, a v tejto súvislosti požaduje náležitú revíziu spoločného vyhlásenia a spoločného prístupu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby na základe dôkladnej analýzy vykonávania spoločného vyhlásenia a spoločného prístupu pripravila potrebné návrhy, ako to požaduje Rada v odpovedi na uvedený list;

5.  poznamenáva, že rozpočty agentúr by sa mali vypracúvať v súlade so zásadou zostavovania rozpočtu podľa výkonnosti pri zohľadnení cieľov agentúry a očakávaných výsledkov jej úloh; požaduje tematický prístup pri zostavovaní rozpočtov decentralizovaných agentúr s cieľom lepšie stanoviť priority úloh agentúr, posilniť spoluprácu a vyhnúť sa prekrývaniu, najmä v prípade agentúr, ktoré pôsobia v rovnakej oblasti politiky;

6.  vyjadruje znepokojenie nad možnými konfliktmi záujmov, ktoré môžu vzniknúť, keď sú hlavným zdrojom príjmov agentúr členské poplatky; zdôrazňuje, že agentúry si uvedomujú riziko poškodenia ich dobrej povesti, ktoré im v danej situácii hrozí, a uprednostnili by stabilný a predvídateľný prísun finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ, ktorý je veľmi dôležitý aj z hľadiska plánovania, pred poplatkami, ktoré sú nepredvídateľné a ktorých výška sa z roka na rok mení; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila návrh, na základe ktorého by sa poplatky platili priamo Komisii a agentúry by následne dostávali pravidelné dotácie z rozpočtu EÚ;

7.  požaduje konkrétne opatrenia na úpravu koeficientov platov, aby lepšie odrážali skutočné náklady;

8.  opakovane vyzýva na zjednodušenie a harmonizáciu povinnosti predkladania správ, najmä pokiaľ ide o výročnú správu o činnosti, správu o rozpočtovom a finančnom riadení a konečnú účtovnú závierku;

9.  nabáda agentúry, aby Parlament podrobne informovali o opatreniach prijatých s cieľom splniť požiadavky orgánu udeľujúceho absolutórium (nadväzujúce správy) a Európskeho dvora audítorov;

10.  konštatuje, že agentúry by v záujme riadneho vykonávania nových úloh, zvyšovania efektívnosti, rýchleho a efektívneho obsadzovania pracovných miest a zlepšovania schopnosti prilákať odborníkov mali nepretržite monitorovať a hodnotiť svoje počty zamestnancov a potreby z hľadiska dodatočných ľudských a finančných zdrojov a v prípade potreby predkladať príslušné žiadosti, aby boli schopné primerane vykonávať svoje úlohy a povinnosti;

11.  pripomína, že audit decentralizovaných agentúr ostáva „v plnej zodpovednosti EDA, ktorý riadi všetky požadované administratívne a obstarávacie postupy a financuje ich“; pripomína, že audity využívajúce služby súkromných audítorov spôsobili výrazný nárast administratívneho zaťaženia agentúr a v dôsledku času venovaného verejnému obstarávaniu a správe zmlúv o audite vznikli dodatočné výdavky, ktoré ešte viac zaťažili už aj tak obmedzené zdroje agentúr; zdôrazňuje, že je nevyhnutné vyriešiť tento problém v súlade so spoločným prístupom v rámci revízie rámcového nariadenia o rozpočtových pravidlách; vyzýva všetky strany zapojené do tejto revízie, aby čo najskôr objasnili túto otázku s cieľom výrazne znížiť nadmerné administratívne zaťaženie.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

7.1.2019

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

8

0

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Dennis de Jong, Ingeborg Gräßle, Georgi Pirinski, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Bart Staes

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Karin Kadenbach, Andrey Novakov

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Pervenche Berès, John Howarth, Jude Kirton-Darling

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

8

+

GUE/NGL

Dennis de Jong

PPE

Ingeborg Gräßle

S&D

Pervenche Berès, John Howarth, Karin Kadenbach, Jude Kirton-Darling, Georgi Pirinski

VERTS/ALE

Bart Staes

0

-

 

 

2

0

PPE

Andrey Novakov, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


STANOVISKO of the Committee on Economic and Monetary Affairs (11.12.2018)

for the Committee on Constitutional Affairs

on implementation of the legal provisions and the Joint Statement ensuring parliamentary scrutiny over decentralised agencies

(2018/2114(INI))

Rapporteur for opinion: Peter Simon

SUGGESTIONS

The Committee on Economic and Monetary Affairs calls on the Committee on Constitutional Affairs, as the committee responsible, to incorporate the following suggestions into its motion for a resolution:

1.  Stresses that, while making sure that all assignments resulting from the regulatory framework are carried out in full and within deadline, Union agencies should carefully adhere to their tasks and act in accordance with the mandates assigned to them by Parliament and the Council; considers it imperative that the Union agencies are transparent when carrying out their mandates;

2.  Requests that the Union agencies, in order to improve their level of accountability, should reply to questions addressed to them by Parliament or the Council no later than five weeks after receiving them; suggests, furthermore, that upon request, the Chairperson of a Union agency should hold confidential oral discussions behind closed doors with the Chair, Vice-Chairs and Coordinators of Parliament’s competent committee;

3.  Considers that Union agencies should seek to regularly involve relevant stakeholders and to apply the principles of better regulation, including conducting open public consultations on their draft proposals for secondary and tertiary legal acts;

4.  Suggests that the attendance of Parliament representatives at meetings of boards of supervisors and agency stakeholder groups would facilitate mutual understanding of the issues at stake by Parliament, the Member States and the Commission, in the same way that attendance at the Commission’s expert group meetings does;

5.  Underlines that Parliament’s prerogatives should be respected at all times; believes, therefore, that Parliament should systematically be involved, and on equal terms with the Commission and Council, in defining and weighting the criteria for the location of all Union bodies and agencies; recalls, in this regard, the Council’s commitment to engage in the revision of the Joint Statement of 19 July 2012 on decentralised agencies, with the aim of ensuring the joint and deep involvement of all EU institutions; believes that ensuring the best value for money for the European citizen, as represented by Parliament, should be an important factor in this decision-making process;

6.  Calls on the Commission, in its in-depth analysis of the implementation of the Joint Statement and Common Approach of 19 July 2012, to see to it that it assess, by April 2019, the arrangements that should be revised and enforced to ensure proper scrutiny by Parliament and the extent to which the provisions reflect the reality of the legal and institutional landscape of decentralised agencies, notably as regards structure and governance-related aspects, and whether they allow sufficient flexibility to cater for the agencies’ diverse nature;

7.  Recalls its prerogative as co-legislator and insists on complete respect for the ordinary legislative procedure as to decisions regarding the location of the seats of its bodies and agencies;

8.  Notes that the number of agencies and the resources allocated to them has been growing in recent years; calls for a clear and common understanding between the EU institutions on the role of the agencies;

9.  Stresses that the location of the seat of an agency should not affect the execution of its powers and tasks, its governance structure, the operation of its main organisation or the main financing of its activities; underlines, however, that the location of an agency should allow for better budgetary efficiency through the implementation of shared services among Union agencies, notably joint premises, since shared infrastructure, administrative support and facility management services deliver significant efficiency gains.

INFORMATION ON ADOPTION IN COMMITTEE ASKED FOR OPINION

Date adopted

10.12.2018

 

 

 

Result of final vote

+:

–:

0:

48

0

0

Members present for the final vote

Hugues Bayet, Pervenche Berès, Jonás Fernández, Giuseppe Ferrandino, Stefan Gehrold, Sven Giegold, Neena Gill, Roberto Gualtieri, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Danuta Maria Hübner, Barbara Kappel, Othmar Karas, Wolf Klinz, Georgios Kyrtsos, Philippe Lamberts, Werner Langen, Bernd Lucke, Olle Ludvigsson, Gabriel Mato, Bernard Monot, Caroline Nagtegaal, Luděk Niedermayer, Ralph Packet, Sirpa Pietikäinen, Dariusz Rosati, Martin Schirdewan, Molly Scott Cato, Pedro Silva Pereira, Peter Simon, Theodor Dumitru Stolojan, Kay Swinburne, Paul Tang, Ramon Tremosa i Balcells, Marco Valli, Tom Vandenkendelaere, Miguel Viegas, Jakob von Weizsäcker

Substitutes present for the final vote

Matt Carthy, Ashley Fox, Sophia in ‘t Veld, Ramón Jáuregui Atondo, Syed Kamall, Paloma López Bermejo, Thomas Mann, Romana Tomc, Lieve Wierinck, Roberts Zīle

FINAL VOTE BY ROLL CALL IN COMMITTEE ASKED FOR OPINION

48

+

ALDE

Sophia in 't Veld, Wolf Klinz, Caroline Nagtegaal, Ramon Tremosa i Balcells, Lieve Wierinck

ECR

Ashley Fox, Syed Kamall, Bernd Lucke, Ralph Packet, Kay Swinburne, Roberts Zīle

EFDD

Bernard Monot, Marco Valli

ENF

Barbara Kappel

GUE/NGL

Matt Carthy, Paloma López Bermejo, Martin Schirdewan, Miguel Viegas

PPE

Stefan Gehrold, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Danuta Maria Hübner, Othmar Karas, Georgios Kyrtsos, Werner Langen, Thomas Mann, Gabriel Mato, Luděk Niedermayer, Sirpa Pietikäinen, Dariusz Rosati, Theodor Dumitru Stolojan, Romana Tomc, Tom Vandenkendelaere

S&D

Hugues Bayet, Pervenche Berès, Jonás Fernández, Giuseppe Ferrandino, Neena Gill, Roberto Gualtieri, Ramón Jáuregui Atondo, Olle Ludvigsson, Pedro Silva Pereira, Peter Simon, Paul Tang, Jakob von Weizsäcker

VERTS/ALE

Sven Giegold, Philippe Lamberts, Molly Scott Cato

0

-

 

 

0

0

 

 

Key to symbols:

+  :  in favour

-  :  against

0  :  abstention


STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (22.1.2019)

pre Výbor pre ústavné veci

k vykonávaniu právnych ustanovení a spoločného vyhlásenia o zabezpečení parlamentnej kontroly nad decentralizovanými agentúrami

(2018/2114(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Ivo Belet

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre ústavné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže spoločné vyhlásenie a spoločný prístup sú právne nezáväzné a boli dohodnuté bez toho, aby boli dotknuté legislatívne právomoci inštitúcií;

1.  domnieva sa, že zástupcovia vymenovaní Parlamentom zohrávajú na schôdzach správnej rady dôležitú úlohu, pretože posilňujú legitímnu úlohu Parlamentu spočívajúcu v demokratickej kontrole tým, že zastupujú občanov Únie, a prispievajú k zvýšeniu transparentnosti riadenia; zastáva názor, že v spoločnom vyhlásení by nemalo byť uvedené, koľko členov by mal mať Parlament možnosť vymenovať; domnieva sa, že Parlament by mal tiež vymenúvať zástupcov v správnej rade EFSA;

2.  poznamenáva, že spoločné vyhlásenie a spoločný prístup majú právne nezáväzný charakter;

3.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Parlament ako hlavný garant rešpektovania zásady demokracie v EÚ nebol v plnej miere zapojený do postupu výberu nového sídla Európskej agentúry pre lieky (EMA), ktorý bol i napriek dôležitosti tohto rozhodnutia uzavretý losovaním; konštatuje, že rozhodnutia týkajúce sa sídiel decentralizovaných agentúr sa musia prijímať pod podmienkou úplného dodržania výsad Európskeho parlamentu v rámci riadneho legislatívneho postupu, pričom Parlament a Rada sú rovnocennými spoluzákonodarcami; trvá na tom, že v súlade so záväzkom Rady v tejto oblasti(1) bol postup, ktorý sa uplatnil pri výbere nového sídla EMA – agentúry s mimoriadnym významom, kde malo byť akékoľvek narušenie jej činnosti len minimálne, špecifický len pre danú situáciu a nepredstavuje precedens ani sa nesmie znovu použiť;

4.  očakáva, že v budúcnosti sa pri rozhodovaní o umiestnení alebo premiestnení sídiel agentúr budú v plnej miere rešpektovať právomoci Parlamentu i Rady ako spoluzákonodarcov; domnieva sa, že Parlament by mal byť počas celého legislatívneho procesu systematicky a za rovnakých podmienok ako Rada a Komisia zapojený do definovania a stanovovania váhy kritérií na výber sídla všetkých orgánov a agentúr Únie, a to transparentným spôsobom; poukazuje na to, že Parlament, Rada a Komisia sa v medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva 13. apríla 2016(2) zaviazali k lojálnej a transparentnej spolupráci a že dohoda zdôrazňuje zásadu rovnosti oboch spoluzákonodarcov, ako je zakotvená v zmluvách; zdôrazňuje význam posilnenej výmeny informácií od počiatočných fáz budúcich postupov týkajúcich sa umiestnenia agentúr a zdôrazňuje, že takáto skorá výmena informácií by všetkým trom inštitúciám uľahčila uplatňovanie ich práv a výsad;

5.  vyzýva Komisiu, aby do apríla 2019 predložila podrobnú analýzu vykonávania spoločného vyhlásenia a spoločného prístupu, najmä pokiaľ ide o sídla decentralizovaných agentúr a posilnenie transparentnosti v ich riadení, s cieľom iniciovať revíziu týchto textov hneď po tom, ako sa poslanci nového Parlamentu ujmú svojej funkcie;

6.  poznamenáva, že spoločné vyhlásenie môže byť užitočným nástrojom na posilnenie a zjednodušenie mechanizmov určených na riešenie konfliktu záujmov, a to najmä pre agentúry financované z poplatkov; zdôrazňuje, že agentúry Únie síce musia zabezpečiť vykonávanie všetkých úloh vyplývajúcich z regulačného rámca v plnej miere a v stanovenej lehote, ale zároveň by sa mali dôsledne pridŕžať svojich úloh a nemali by prekročiť rámec mandátu, ktorým ich poverili Parlament a Rada;

7.  zdôrazňuje, že v prípade rozpočtových a personálnych rozhodnutí týkajúcich sa decentralizovaných agentúr sa musia zohľadniť špecifiká, mimoriadne úlohy a pracovné zaťaženie konkrétnej agentúry a že pri prípadných rozpočtových a personálnych škrtoch nemožno uplatniť jednotné riešenie; okrem toho zdôrazňuje, že v rámci budúceho viacročného finančného rámca (VFR) treba zohľadniť nové priority v oblasti klímy, udržateľnosti a ochrany životného prostredia a úlohy pridelené jednotlivým agentúram s ohľadom na jeho vykonávanie, ako aj potreby agentúr, ktoré sa musia vyrovnávať s udalosťami alebo prechádzajú procesmi, ktoré by mohli narušiť ich činnosť, ako je napríklad premiestnenie;

8.  konštatuje, že v prípade nových sídiel agentúr EMA a EBA nebola dodržaná zásada potreby geograficky vyváženého rozmiestnenia sídiel agentúr a uprednostnenia nových členských štátov ako hostiteľov, ako sa uvádza v spoločnom vyhlásení;

9.  poukazuje na to, že v spoločnom vyhlásení sa odporúča, aby sa v prípade, že sa legislatívny orgán rozhodne prideliť agentúram v porovnaní s pôvodným návrhom Komisie ďalšie úlohy, vždy zvážila zmena priorít ich činností ako alternatíva k prideleniu dodatočných zdrojov(3); domnieva sa, že by sa malo v čo najvyššej možnej miere zabrániť zmene priorít činností, ktoré sú v kompetencii Európskej agentúry pre lieky, keďže jej hlavným poslaním je chrániť verejné zdravie v EÚ.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

22.1.2019

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

50

4

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Margrete Auken, Pilar Ayuso, Catherine Bearder, Ivo Belet, Simona Bonafè, Biljana Borzan, Paul Brannen, Soledad Cabezón Ruiz, Nessa Childers, Birgit Collin-Langen, Miriam Dalli, Seb Dance, Mark Demesmaeker, Stefan Eck, Bas Eickhout, José Inácio Faria, Karl-Heinz Florenz, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Arne Gericke, Jens Gieseke, Julie Girling, Sylvie Goddyn, Françoise Grossetête, Jytte Guteland, Anneli Jäätteenmäki, Jean-François Jalkh, Benedek Jávor, Kateřina Konečná, Urszula Krupa, Peter Liese, Valentinas Mazuronis, Susanne Melior, Miroslav Mikolášik, Rory Palmer, Bolesław G. Piecha, Pavel Poc, John Procter, Frédérique Ries, Daciana Octavia Sârbu, Annie Schreijer-Pierik, Ivica Tolić, Nils Torvalds, Adina-Ioana Vălean, Jadwiga Wiśniewska, Damiano Zoffoli

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nikos Androulakis, Cristian-Silviu Buşoi, Christophe Hansen, Martin Häusling, Anja Hazekamp, Jan Huitema, Tilly Metz, Bart Staes, Tiemo Wölken

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Olle Ludvigsson

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

50

+

ALDE

Catherine Bearder, Jan Huitema, Anneli Jäätteenmäki, Valentinas Mazuronis, Frédérique Ries, Nils Torvalds

EFDD

Sylvie Goddyn

ENF

Jean‑François Jalkh

GUE/NGL

Stefan Eck, Anja Hazekamp, Kateřina Konečná

PPE

Pilar Ayuso, Ivo Belet, Cristian‑Silviu Buşoi, Birgit Collin‑Langen, José Inácio Faria, Karl‑Heinz Florenz, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Jens Gieseke, Julie Girling, Françoise Grossetête, Christophe Hansen, Peter Liese, Miroslav Mikolášik, Annie Schreijer‑Pierik, Ivica Tolić, Adina‑Ioana Vălean

S&D

Nikos Androulakis, Simona Bonafè, Biljana Borzan, Paul Brannen, Soledad Cabezón Ruiz, Nessa Childers, Miriam Dalli, Seb Dance, Jytte Guteland, Olle Ludvigsson, Susanne Melior, Rory Palmer, Pavel Poc, Daciana Octavia Sârbu, Tiemo Wölken, Damiano Zoffoli

VERTS/ALE

Margrete Auken, Bas Eickhout, Martin Häusling, Benedek Jávor, Tilly Metz, Bart Staes

4

-

ECR

Arne Gericke, Urszula Krupa, Bolesław G. Piecha, Jadwiga Wiśniewska

2

0

ECR

Mark Demesmaeker, John Procter

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

(1)

Vyhlásenie Rady uvedené v prílohe k legislatívnemu uzneseniu sprevádzajúcemu prijatie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/..., ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 726/2004, pokiaľ ide o umiestnenie sídla Európskej agentúry pre lieky.

(2)

Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(3)

Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady EÚ a Európskej komisie o decentralizovaných agentúrach, článok 43.


STANOVISKO Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (24.1.2019)

pre Výbor pre ústavné veci

k vykonávaniu právnych ustanovení a spoločného vyhlásenia o zabezpečení parlamentnej kontroly nad decentralizovanými agentúrami

(2018/2114(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Maria Grapini

NÁVRHY

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci vyzýva Výbor pre ústavné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  konštatuje, že agentúry EÚ zriadili spoluzákonodarcovia pre konkrétne úlohy vyplývajúce z práva Únie, ako je prispievanie k vykonávaniu politík EÚ alebo podpora spolupráce medzi EÚ a národnými vládami; domnieva sa preto, že agentúry sa v prvom rade zodpovedajú Parlamentu a Rade, čo musí zabezpečiť, aby sa v legislatívnych aktoch, ktorými sa riadia tieto agentúry, zaviedli primerané kontrolné mechanizmy a aby sa tieto mechanizmy následne riadne vykonávali; poukazuje na to, že niektoré oblasti politiky vyžadujú úzke zapojenie národných parlamentov do kontroly agentúr (napríklad spoločnej parlamentnej kontrolnej skupiny pre Europol);

2.  poukazuje na to, že mechanizmy na zabezpečenie zodpovednosti agentúr sú obsiahnuté v zmluvách, zakladajúcich nariadeniach agentúr, judikatúre Súdneho dvora, ako aj v spoločnom vyhlásení a spoločnom prístupe;

3.  domnieva sa, že spoločný prístup k decentralizovaným agentúram, ktorý stanovuje spoločné zásady pre zriadenie a fungovanie agentúr EÚ, by sa mohol aktualizovať, pričom by sa na jednej strane zohľadnila potreba mať spoločné pravidlá, ktorými sa riadia agentúry EÚ, a na druhej strane rozdiely medzi agentúrami, pokiaľ ide o počet zamestnancov, rozpočet a prevádzkovú zodpovednosť; domnieva sa, že proces vedúci k takejto aktualizácii musí v plnej miere zahŕňať všetkých príslušných aktérov a musí sa uskutočňovať v súlade so zásadami lojálnej spolupráce a transparentnosti;

4.  domnieva sa, že agentúry EÚ musia spĺňať najvyššie normy transparentnosti voči širokej verejnosti, a tým uľahčiť kontrolu svojej činnosti;

5.  domnieva sa, že povaha kontrolných mechanizmov sa môže líšiť v závislosti od skutočnej úlohy a prevádzkového vplyvu agentúry vrátane takých faktorov, ako je poslanie, rozpočet a počet zamestnancov agentúry a politická citlivosť jej činností; domnieva sa, že agentúry, ktoré získali väčšiu operačnú právomoc, väčší rozpočet a väčší počet zamestnancov, musia podliehať prísnejším mechanizmom demokratického dohľadu a kontroly, najmä ak pôsobia v politicky citlivých oblastiach; žiada preto, aby sa tieto faktory brali do úvahy pri zefektívňovaní mechanizmov riadenia a zodpovednosti;

6.  domnieva sa, že je nevyhnutné pokračovať v zlepšovaní vzťahov medzi operačnými agentúrami EÚ a členskými štátmi s cieľom prispieť k zvýšeniu efektívnosti a účinnosti práce agentúr a vnútroštátnych politík;

7.  poukazuje na to, že pri prijímaní alebo zmene zakladajúcich aktov agentúr sa nie vždy dodržal spoločný prístup; domnieva sa preto, že by sa mala zvážiť záväzná dohoda o zriadení a fungovaní agentúr;

8.  domnieva sa, že súčasné pravidlá pre služobné cesty do agentúr (traja poslanci každé dva roky, pričom služobné cesty sú striktne obmedzené na zelené týždne a do sídla agentúry) sú príliš prísne na to, aby umožnili pravidelný politický kontakt medzi Parlamentom a agentúrou, pričom tento kontakt je podmienkou úspešnej kontroly zo strany Parlamentu; navrhuje, aby sa výborom poskytla väčšia flexibilita pri organizovaní kontrolných alebo informačných návštev agentúr, a najmä návštev miest, na ktorých agentúra vykonáva operačné činnosti; navrhuje, aby aspoň jeden člen každej politickej skupiny mal možnosť zúčastniť sa na týchto služobných cestách;

9.  domnieva sa, že by sa mala posilniť spolupráca so spoločnou parlamentnou kontrolnou skupinou; navrhuje, aby sa k účasti na služobných cestách Parlamentu do Europolu a ostatných agentúr v príslušných prípadoch prizval spolupredseda alebo iní príslušní členovia skupiny;

10.  navrhuje, aby mohol Parlament vzhľadom na problémy, ktoré sa vyskytli pri získavaní dostatočných, relevantných a včasných informácií od agentúr, spravidla vysielať pozorovateľa na zasadnutia správnej rady operačných agentúr; zdôrazňuje, že tento návrh nevylučuje skutočnosť, že agentúry by mali mať dostatočné rozpočtové zdroje a kvalifikovaných zamestnancov v záujme účinného vykonávania svojich mandátov.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

23.1.2019

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

54

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Asim Ademov, Martina Anderson, Monika Beňová, Malin Björk, Caterina Chinnici, Daniel Dalton, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Frank Engel, Tanja Fajon, Kinga Gál, Nathalie Griesbeck, Sylvie Guillaume, Monika Hohlmeier, Sophia in ‘t Veld, Eva Joly, Dietmar Köster, Barbara Kudrycka, Cécile Kashetu Kyenge, Juan Fernando López Aguilar, Monica Macovei, Roberta Metsola, Claude Moraes, Alessandra Mussolini, József Nagy, Judith Sargentini, Giancarlo Scottà, Csaba Sógor, Sergei Stanishev, Helga Stevens, Traian Ungureanu, Bodil Valero, Marie-Christine Vergiat, Cecilia Wikström, Kristina Winberg, Tomáš Zdechovský

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Carlos Coelho, Ignazio Corrao, Pál Csáky, Miriam Dalli, Gérard Deprez, Maria Grapini, Anna Hedh, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Jean Lambert, Gilles Lebreton, Jeroen Lenaers, Innocenzo Leontini, Angelika Mlinar, Emilian Pavel, Barbara Spinelli, Geoffrey Van Orden

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Wajid Khan, Anthea McIntyre, Mylène Troszczynski

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

54

+

ALDE

Gérard Deprez, Nathalie Griesbeck, Sophia in ‘t Veld, Angelika Mlinar, Cecilia Wikström

ECR

Daniel Dalton, Innocenzo Leontini, Anthea McIntyre, Monica Macovei, Helga Stevens, Geoffrey Van Orden, Kristina Winberg

EFDD

Ignazio Corrao

ENF

Gilles Lebreton, Giancarlo Scottà, Mylène Troszczynski

GUE/NGL

Martina Anderson, Malin Björk, Barbara Spinelli, Marie-Christine Vergiat

PPE

Asim Ademov, Carlos Coelho, Pál Csáky, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Frank Engel, Kinga Gál, Monika Hohlmeier, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Barbara Kudrycka, Jeroen Lenaers, Roberta Metsola, Alessandra Mussolini, József Nagy, Csaba Sógor, Traian Ungureanu, Tomáš Zdechovský

S&D

Monika Beňová, Caterina Chinnici, Miriam Dalli, Tanja Fajon, Maria Grapini, Sylvie Guillaume, Anna Hedh, Wajid Khan, Dietmar Köster, Cécile Kashetu Kyenge, Juan Fernando López Aguilar, Claude Moraes, Emilian Pavel, Sergei Stanishev

VERTS/ALE

Eva Joly, Jean Lambert, Judith Sargentini, Bodil Valero

0

-

 

 

0

0

 

 

Vysvetlivky k symbolom:

+  :  hlasovali za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

29.1.2019

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

21

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gerolf Annemans, Mercedes Bresso, Elmar Brok, Fabio Massimo Castaldo, Danuta Maria Hübner, Ramón Jáuregui Atondo, Alain Lamassoure, Jo Leinen, Markus Pieper, Paulo Rangel, Helmut Scholz, György Schöpflin, Barbara Spinelli, Claudia Țapardel, Kazimierz Michał Ujazdowski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Ashley Fox, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Rainer Wieland

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

John Howarth, Verónica Lope Fontagné, Renate Weber


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

21

+

ALDE

Renate Weber

ECR

Ashley Fox

EFDD

Fabio Massimo Castaldo

ENF

Gerolf Annemans

GUE/NGL

Helmut Scholz, Barbara Spinelli

NI

Kazimierz Michał Ujazdowski

PPE

Elmar Brok, Danuta Maria Hübner, Alain Lamassoure, Verónica Lope Fontagné, Markus Pieper, Paulo Rangel, György Schöpflin, Rainer Wieland

S&D

Mercedes Bresso, John Howarth, Ramón Jáuregui Atondo, Sylvia Yvonne Kaufmann, Jo Leinen, Claudia Țapardel

0

-

 

 

0

0

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-   :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 8. februára 2019Právne oznámenie