Postup : 2018/2159(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0075/2019

Predkladané texty :

A8-0075/2019

Rozpravy :

PV 11/03/2019 - 24
CRE 11/03/2019 - 24

Hlasovanie :

PV 12/03/2019 - 9.24
CRE 12/03/2019 - 9.24
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0158

SPRÁVA     
PDF 191kWORD 56k
11.2.2019
PE 630.661v02-00 A8-0075/2019

o budovaní kapacít EÚ v oblasti predchádzania konfliktom a mediácie

(2018/2159(INI))

Výbor pre zahraničné veci

Spravodajkyňa: Soraya Post

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o budovaní kapacít EÚ v oblasti predchádzania konfliktom a mediácie

(2018/2159(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a ostatné zmluvy a nástroje OSN týkajúce sa ľudských práv,

–  so zreteľom na zásady a zámery Charty OSN,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv,

–  so zreteľom na Helsinský záverečný akt Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) z roku 1975 spolu so všetkými jeho zásadami ako základný dokument pre bezpečnostný poriadok v Európe a širšom regióne,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na ciele trvalo udržateľného rozvoja OSN a na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o predchádzaní konfliktom a mediácii, ako aj o ženách, mieri a bezpečnosti a o mládeži, mieri a bezpečnosti,

–  so zreteľom na koncepciu Rady pre posilňovanie kapacít EÚ v oblasti mediácie a dialógu z 10. novembra 2009 (15779/09),

–  so zreteľom na Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorú 28. júna 2016 predstavila podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federica Mogheriniová, ako aj na prvú správu o jej vykonávaní s názvom Od spoločnej vízie k spoločnému postupu: vykonávanie globálnej stratégie EÚ, uverejnenú 18 júna 2017,

  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade, Komisii a ESVČ z 15. novembra 2017 k Východnému partnerstvu v rámci príprav na samit v novembri 2017(1),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 27. júna 2018 k 73. zasadnutiu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2306 z 12. decembra 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 230/2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru(3),

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady o zriadení Európskeho mierového nástroja predložený Rade vysokou predstaviteľkou Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku za podpory Komisie z 13. júna 2018 (HR(2018)94),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0075/2019),

A.  keďže podpora medzinárodného mieru a bezpečnosti je súčasťou dôvodu existencie EÚ, uznaná v roku 2012 udelením Nobelovej ceny mieru, a je ústredným prvkom Lisabonskej zmluvy;

B.  keďže EÚ sa zaviazala vykonávať program Ženy, mier a bezpečnosť v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 a následnými aktualizáciami a program Mládež, mier a bezpečnosť v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2250 a následnými aktualizáciami;

C.  keďže EÚ je jedným z najvýznamnejších darcov pomoci na podporu predchádzania konfliktom a budovania mieru prostredníctvom svojich nástrojov vonkajšej pomoci;

D.  keďže EÚ ako kľúčový prispievateľ v rámci medzinárodných organizácií, hlavný darca pomoci a najväčší obchodný partner na svete by mala prevziať vedúcu úlohu pri budovaní mieru, predchádzaní konfliktom a posilňovaní medzinárodnej bezpečnosti; keďže predchádzanie konfliktom a mediácia by sa mali vyjadriť v rámci komplexného prístupu, v ktorom sa spájajú bezpečnosť, diplomacia a rozvoj;

E.  keďže je nevyhnutná spolupráca s regionálnymi organizáciami ako OBSE, ktorá vo svojom Helsinskom záverečnom akte z roku 1975 okrem iného stanovuje zásady nepoužívania sily, územnej celistvosti štátov, rovnoprávnosti a sebaurčenia národov, a keďže tieto organizácie zohrávajú kľúčovú úlohu v predchádzaní konfliktom a mediácii;

F.  keďže predchádzanie násilným konfliktom je pre riešenie bezpečnostných výziev, ktorým Európa a jej susedstvo čelia, ako aj pre politický a sociálny pokrok kľúčové; keďže je takisto nevyhnutným prvkom účinného multilateralizmu a slúži na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja, najmä cieľa č. 16 o mierumilovných a inkluzívnych spoločnostiach, prístupe k spravodlivosti pre všetkých a účinných, zodpovedných a inkluzívnych inštitúciách na všetkých úrovniach;

G.  keďže pretrvávajúca podpora civilných a vojenských aktérov v tretích krajinách zo strany EÚ je významným faktorom predchádzania opakovaniu násilných konfliktov; keďže udržateľný a dlhodobý mier a bezpečnosť nemožno oddeliť od trvalo udržateľného rozvoja;

H.  keďže predchádzanie konfliktom a mediácia by mali zaistiť udržanie stability a rozvoj štátov a geografických oblastí, ktorých situácia predstavuje priamy bezpečnostný problém pre Úniu;

I.  keďže predchádzanie je strategická funkcia, ktorej cieľom je zabezpečiť účinné opatrenia ešte pred vznikom kríz; keďže mediácia je ďalším nástrojom diplomacie, ktorý sa môže použiť s cieľom predísť konfliktu, potlačiť ho alebo ho vyriešiť;

J.  keďže vnútorná a vonkajšia bezpečnosť sú čoraz viac neoddeliteľne prepojené a komplexný charakter globálnych problémov si vyžaduje komplexný a integrovaný prístup EÚ k vonkajším konfliktom a krízam;

K.  keďže na zabezpečenie toho, aby bola EÚ schopná naplno rozvinúť a využívať svoje kapacity, je potrebný silnejší medziinštitucionálny prístup;

L.  keďže globálna stratégia EÚ, politické vyhlásenia a inštitucionálny vývoj sú vítanými prvkami záväzku PK/VP uprednostňovať predchádzanie konfliktom a mediáciu;

M.  keďže nástroje na financovanie vonkajšej činnosti významne prispievajú k predchádzaniu konfliktom a budovaniu mieru;

N.  keďže spravodlivosť v prechodnom období je dôležitý súbor súdnych a mimosúdnych mechanizmov, ktorý sa zameriava na zodpovednosť za porušovanie práv v minulosti, ako aj na vybudovanie udržateľnej, spravodlivej a mierovej budúcnosti;

O.  keďže Parlament zohráva v parlamentnej diplomacii vrátane procesov mediácie a dialógu významnú úlohu, pričom čerpá zo svojej zakorenenej kultúry dialógu a budovania konsenzu;

P.  keďže násilné konflikty a vojna majú neprimeraný vplyv na civilistov, najmä ženy a deti, a vystavujú ženy, viac než mužov, väčšiemu riziku hospodárskeho a sexuálneho vykorisťovania, nútenej práce, odsunu, zadržiavania a sexuálneho násilia, ako napríklad znásilnenia, ktoré sa používa ako vojnová taktika; keďže aktívna účasť žien a mladých ľudí je dôležitá na predchádzanie konfliktom a budovanie mieru a na predchádzanie všetkým formám násilia vrátane sexuálneho a rodovo motivovaného násilia;

Q.  keďže pri podpore a uľahčovaní budovania kapacít a dôvery v oblasti mediácie, dialógu a zmierenia je nevyhnutné začleniť a podporovať aktívnu a zmysluplnú účasť občianskej spoločnosti a miestnych civilných aj vojenských aktérov vrátane žien, menšín, pôvodného obyvateľstva a mladých ľudí;

R.  keďže úsilie o predchádzanie konfliktom a budovanie a udržiavanie mieru je často nedostatočne financované, a to napriek politickým záväzkom na úrovni EÚ, čo má dominový efekt na schopnosť podporovať a uľahčovať činnosť v týchto oblastiach;

1.  nabáda Úniu, aby ďalej uprednostňovala predchádzanie konfliktom a mediáciu v rámci alebo s podporou existujúcich dohodnutých formátov rokovaní a zásad; zdôrazňuje, že tento prístup prináša na globálnej úrovni vysokú pridanú hodnotu EÚ v politickej, sociálnej a hospodárskej oblasti a v oblasti ľudskej bezpečnosti; pripomína, že činnosti v oblasti predchádzania konfliktom a mediácie prispievajú k tomu, aby sa potvrdila prítomnosť a dôveryhodnosť Únie na medzinárodnej scéne;

2.  uznáva význam civilných a vojenských misií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) pri udržiavaní mieru, predchádzaní konfliktom a posilňovaní medzinárodnej bezpečnosti;

3.  vyzýva PK/VP, predsedu Komisie a predsedu Európskeho parlamentu, aby stanovili spoločné a dlhodobé priority v oblasti predchádzania konfliktom a mediácie, ktoré by sa mali stať súčasťou pravidelného strategického plánovania;

4.  vyzýva na dlhodobé budovanie mieru prostredníctvom riešenia základných príčin konfliktov;

5.  vyzýva na zlepšenie súčasnej štruktúry na podporu priorít EÚ, ako je opísané nižšie;

6.  vyzýva na prístup citlivý ku konfliktom a prístup zameraný na ľudí, ktoré kladú ľudskú bezpečnosť do jadra angažovanosti EÚ s cieľom dosiahnuť pozitívne a udržateľné výsledky v praxi;

7.  vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a útvary Komisie, ktoré sa zaoberajú vonkajšou činnosťou, aby Parlamentu predkladali výročnú správu o pokroku dosiahnutom pri plnení politických záväzkov EÚ v oblasti predchádzania konfliktom a mediácie,

O rozširovaní inštitucionálnych kapacít EÚ v oblasti predchádzania konfliktom a mediácie

8.  podporuje ucelenejšie a holistické zapojenie EÚ do vonkajších konfliktov a kríz; domnieva sa, že integrovaný prístup k vonkajším konfliktom a krízam predstavuje pridanú hodnotu vonkajšej činnosti Únie a že všetky prostriedky sa musia uplatňovať čo najskôr, aby sa vyjasnili reakcie EÚ v každej fáze konfliktu a aby sa tento integrovaný prístup stal funkčnejším a účinnejším; v tejto súvislosti pripomína normy a zásady medzinárodného práva a Charty OSN a vyjadruje podporu existujúcim rámcom rokovaní, prístupom a zásadám; pripomína, že každý konflikt by sa mal posudzovať nezávisle;

9.  zdôrazňuje, že toto budovanie kapacít by malo členským štátom umožniť určiť zemepisné oblasti, ktoré majú prioritu z hľadiska preventívnych a mediačných opatrení, a uľahčiť bilaterálnu spoluprácu medzi európskymi krajinami;

10.  žiada, aby sa pod vedením PK/VP zriadil poradný výbor EÚ pre predchádzanie konfliktom a mediáciu na vysokej úrovni v záujme vytvorenia komplexnej skupiny skúsených vyšších politických mediátorov a odborníkov na predchádzanie konfliktom s cieľom včas poskytovať politickú a technickú odbornosť; domnieva sa, že je potrebná aj skupina odborníkov na zmierenie a spravodlivosť v prechodnom období;

11.  vyzýva na vymenovanie osobitného vyslanca EÚ pre mier, ktorý bude predsedať poradnému výboru EÚ na vysokej úrovni, s cieľom podporiť súdržnosť a koordináciu medzi inštitúciami, a to aj v ich spolupráci s občianskou spoločnosťou, zlepšiť výmenu informácií a umožniť dôslednejšie a skoršie opatrenia;

12.  vyzýva na vytvorenie ďalších medziinštitucionálnych mechanizmov, ako sú pracovné skupiny pre osobitné situácie v oblasti predchádzania konfliktom;

13.  vyzýva na zriadenie špecializovanej pracovnej skupiny Rady pre predchádzanie konfliktom a mediáciu a zdôrazňuje pevný záväzok EÚ presadzovať mier a stabilitu v susedných regiónoch;

O Európskej službe pre vonkajšiu činnosť

14.  víta zriadenie špecializovaného oddelenia ESVČ pre nástroje na predchádzanie konfliktom, budovanie mieru a mediáciu, ako aj rozvoj nástrojov, ako sú systém včasného varovania a mapovanie situácie; vyzýva na investície do ďalšieho rozvoja takýchto nástrojov;

15.  vyzýva na systematickejšie zhromažďovanie, riadenie a šírenie príslušných poznatkov vo formátoch, ktoré sú prístupné, praktické a relevantné z operačného hľadiska pre zamestnancov v inštitúciách EÚ;

16.  požaduje ďalší rozvoj kapacít v oblasti analýzy konfliktov zohľadňujúcej rodové hľadisko, včasného varovania, zmierenia a predchádzania konfliktom pre interných zamestnancov, mediátorov a ďalších odborníkov, ako aj pre tretie strany v spolupráci s ESVČ a so zapojením organizácií občianskej spoločnosti;

O Európskej komisii

17.  pripomína rastúcu potrebu predchádzať konfliktom pri riešení ich základných príčin a pri dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja, s osobitným dôrazom na demokraciu a ľudské práva, právny štát, reformu súdnictva a podporu občianskej spoločnosti;

18.  zdôrazňuje skutočnosť, že všetky zásahy EÚ do oblastí zasiahnutých násilím a konfliktom musia zohľadňovať kontext konfliktu a rodové hľadisko; žiada, aby sa prijali okamžité opatrenia na začlenenie týchto aspektov do všetkých príslušných politík, stratégií, opatrení a operácií, s väčším dôrazom na to, aby nedochádzalo k poškodzovaniu, pričom sa maximalizuje prínos EÚ k dosiahnutiu cieľov v oblasti dlhodobého predchádzania konfliktom a budovania mieru;

O Európskom parlamente

19.  zdôrazňuje úlohu skupiny na podporu demokracie a koordináciu volieb a jej vedúcich poslancov EP ako operačného orgánu pre koordináciu iniciatív v oblasti mediácie a dialógu a víta nové iniciatívy, ako sú dialóg Jeana Monneta pre mier a demokraciu (s využitím historického Domu Jeana Monneta v Bazoches vo Francúzsku), činnosti v oblasti násilia súvisiaceho s voľbami, dialóg medzi stranami a budovanie konsenzu, ako aj program mladých politických lídrov, a odporúča, aby sa tieto iniciatívy ďalej rozvíjali ako kľúčové nástroje Európskeho parlamentu v oblasti mediácie, uľahčovania a dialógu; víta rozhodnutie skupiny na podporu demokracie a koordináciu volieb stavať na úspechu procesu dialógov Jeana Monneta s macedónskym parlamentom prostredníctvom rozšírenia metodológie dialógov Jeana Monneta vo všetkých krajinách západného Balkánu;

20.  víta partnerstvo s ukrajinskou Verchovnou radou vo forme dialógov Jeana Monneta s cieľom vybudovať konsenzus medzi politickými frakciami a stranami vo Verchovnej rade, a najmä pretvoriť politickú kultúru smerom k modernému európskemu parlamentnému prístupu založenému na demokratickom dialógu a budovaní konsenzu;

21.  víta závery piateho dialógu Jeana Monneta, ktorý sa konal v dňoch 11. – 13. októbra 2018 a na ktorom sa prijali opatrenia týkajúce sa podpory vykonávania dohody o pridružení; uznáva požiadavku aby Európsky parlament spolupracoval s Komisiou s cieľom uľahčiť dialóg s kľúčovými zainteresovanými stranami z Verchovnej rady a vlády Ukrajiny o zvyšovaní efektívnosti Verchovnej rady v jej úlohe v súvislosti s vykonávaním dohody o pridružení;

22.  víta novú tripartitnú iniciatívu predsedov parlamentu Ukrajiny, Moldavska a Gruzínska o vytvorenie regionálneho parlamentného zhromaždenia ako dôležitej platformy pre regionálny dialóg o strategických otázkach vrátane vykonávania dohôd o pridružení a reakcií na hlavné bezpečnostné výzvy vrátane hybridnej vojny a dezinformácií; považuje podporu tohto regionálneho parlamentného dialógu zo strany Parlamentu za dôležitý signál jeho záväzku voči regiónu vzhľadom na spoločné regionálne bezpečnostné výzvy;

23.  uznáva jej rastúcu úlohu v procese politickej mediácie; v tejto súvislosti vyzdvihuje spoločnú iniciatívu komisára pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení a troch mediátorov Európskeho parlamentu, pána Kukana, pána Vajgla a pána Fleckensteina, s cieľom podporiť predsedov strán v bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko v prekonávaní politickej krízy prijatím Pržinskej dohody z roku 2015; potvrdzuje, že je pripravený stavať na tomto príklade blízkej medziinštitucionálnej spolupráce s Komisiou a ESVČ prostredníctvom zintenzívnenia svojej angažovanosti s cieľom posilniť politický dialóg a zmierenie na celom západnom Balkáne a v širšom susedstve;

24.  vyzýva na ďalší rozvoj programu mladých politických lídrov v súvislosti s programom Mládež, mier a bezpečnosť založenom na rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN č. 2250, ako aj na pokračovanie v skvelej spolupráci s regionálnou iniciatívou PK/VP pre Stredozemie v rámci programu Young Med Voices;

25.  domnieva sa, že dialóg mládeže na vysokej úrovni „Bridging the gap“ (prekonávanie priepasti) poskytuje priestor na dialóg medzi mladými zástupcami a mladými poslancami parlamentov zo západného Balkánu, ktorý je dôležitý pre podporu kultúry dialógu medzi stranami a pre zmierenie a takisto pri posilnení európskej perspektívy pre krajiny v regióne;

26.  odporúča, aby sa ďalej rozvíjali existujúce parlamentné programy odbornej prípravy a programy inštruktorstva prístupné pre poslancov Európskeho parlamentu, najmä tých, ktorí boli vymenovaní za mediátorov alebo hlavných pozorovateľov, ako aj programy odbornej prípravy pre poslancov parlamentov tretích krajín, politických strán a zamestnancov vrátane tých, ktoré sa týkajú rodových aspektov a aspektov mládeže, a to aj v spolupráci so štruktúrami členských štátov, ktoré nadobudli odborné poznatky v tejto oblasti;

27.  domnieva sa, že kapacity Parlamentu by sa mohli ďalej rozvíjať vymenovaním podpredsedu zodpovedného za koordináciu mediácie a uľahčenie dialógu, ktorý by konal v úzkej spolupráci so skupinou na podporu demokracie a koordináciu volieb;

28.  zdôrazňuje úlohu Sacharovovej ceny Európskeho parlamentu pri zvyšovaní povedomia o konfliktoch na celom svete; vyzýva na zvýšenie udeľovanej finančnej odmeny v ďalšom volebnom období Parlamentu;

29.  uznáva, že treba, aby Parlament na podporu celkového úsilia EÚ inštitucionalizoval svoje postupy v oblasti mediácie; vyzýva na posilnenie parlamentnej diplomacie a výmenných aktivít, a to aj prostredníctvom práce parlamentných delegácií;

30.  zdôrazňuje dlhodobú úzku spoluprácu medzi Parlamentom a Úradom OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) v oblasti volieb a podpory demokracie; vyzýva na rozšírenie tejto spolupráce do oblasti mediácie a dialógu;

O ženách, mieri a bezpečnosti – posilnenie rodových kapacít v oblasti predchádzania konfliktom a mediácie v EÚ

31.  požaduje implementáciu úplnej rodovej rovnosti a osobitné úsilie o zabezpečenie účasti žien, dievčat a mladých ľudí a ochrany ich práv v celom cykle konfliktu, od predchádzania konfliktom až po obnovu po skončení konfliktu, v kontexte činností EÚ súvisiacich s predchádzaním konfliktom a mediáciou;

32.  žiada, aby všetky činnosti v rámci spolupráce, odbornej prípravy a intervencie zohľadňovali rodové hľadisko; víta iniciatívy EÚ v tejto súvislosti, ako aj jej aktívne prispievanie k budúcemu akčnému plánu pre rodovú rovnosť a nový strategický prístup EÚ k ženám, mieru a bezpečnosti;

33.  vyzýva na začlenenie odborných znalostí o rodových otázkach vrátane rodovo motivovaného násilia a sexuálneho násilia počas konfliktov do všetkých fáz procesu predchádzania konfliktom, mediácie a budovania mieru;

34.  vyzýva EÚ, aby prevzala vedúcu úlohu pri vykonávaní rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN o mládeži, mieri a bezpečnosti a pri začleňovaní zásad, ktoré sa v nich uvádzajú, do činností EÚ súvisiacich s predchádzaním konfliktom a mediáciou;

35.  žiada, aby všetka spolupráca a odborná príprava a všetky zásahy boli vnímavé voči potrebám a ambíciám mladých žien a mladých mužov a aby z nich vychádzali, pričom treba mať na pamäti diferencované spôsoby, akými násilné konflikty ovplyvňujú ich životy a budúcnosť, a cenné prínosy, ktorými môžu prispieť k predchádzaniu násilným konfliktom a ich riešeniu;

O posilnení úlohy a spôsobilostí organizácií občianskej spoločnosti v prístupe EÚ k predchádzaniu konfliktom a mediácii

36.  domnieva sa, že úloha organizácií občianskej spoločnosti by sa mala zohľadňovať v rámci celkového prístupu EÚ a jej priorít v oblasti rozvoja kapacít;

37.  zdôrazňuje význam opatrení zameraných na budovanie dôvery a medziľudských kontaktov pri predchádzaní konfliktom a ich riešení;

38.  pri vytváraní a vykonávaní programov a politík EÚ v oblasti mieru, bezpečnosti a mediácie požaduje konzultácie s organizáciami občianskej spoločnosti, najmä tými, ktoré sa špecializujú na práva žien a ľudské práva menšín;

O finančných a rozpočtových zdrojoch, ktoré sú k dispozícii na predchádzanie konfliktom a mediáciu v EÚ

39.  zastáva názor, že rastúce problémy si vyžadujú vyššie rozpočtové prostriedky na predchádzanie konfliktom a poskytovanie špecializovanej pracovnej sily;

40.  zdôrazňuje potrebu, aby boli v budúcom viacročnom finančnom rámci (2021 – 2027) na predchádzanie konfliktom a mediáciu v EÚ k dispozícii dostatočné a účelovo viazané finančné zdroje;

41.  vyzýva PK/VP, aby Parlamentu poskytla aktuálne informácie o rozpočtovom riadku ESVČ venovanom analýze konfliktov a vnímavosti voči konfliktom, včasnému varovaniu, podpore mediácie a budúcim prioritám v tejto oblasti;

°

°  °

42.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedom Komisie a Rady, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, ESVČ, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, Komisii, OBSE, generálnemu tajomníkovi OSN a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)

Ú. v. EÚ C 356, 4.10.2018, s. 130.

(2)

Prijaté texty, P8_TA(2018)0312.

(3)

Ú. v. EÚ L 335, 15.12.2017, s. 6.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Európska únia je v prvom rade mierový projekt, a preto je len prirodzené, že predchádzanie konfliktom a budovanie mieru sú ústrednými prvkami jej zahraničnej politiky. Podľa Lisabonskej zmluvy sa EÚ usiluje o podporu mieru (hlava I, článok 3 ods. 1) a pri poznatkoch o mieri vychádza zo svojich hodnôt a zásad.

Tieto zásady sa premietajú do cieľov zahraničnej politiky vychádzajúcich z komplexného vymedzenia mieru, ktoré zahŕňa nielen bezpečnosť a stabilitu (ako napríklad neexistenciu ozbrojeného násilia), ale zaoberá sa aj základnými príčinami konfliktov presadzovaním demokracie, dobrej správy vecí verejných, ľudských práv, udržateľného rozvoja a ľudskej bezpečnosti. V podstate tvrdí, že mier ide ruka v ruke so zabezpečovaním života a dobrých životných podmienok každej ľudskej bytosti vo všetkých aspektoch jej života a dosiahne sa vytvorením bezpečnosti založenej na ľudských právach a ľudskej bezpečnosti, a nie militarizáciou.

Všeobecná poznámka č. 30 k Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) nám pripomína, že skúsenosti žien sú často nezohľadňujú, pretože sú nerelevantné na predvídanie konfliktov, že účasť žien na predchádzaní konfliktom je nízka a nízka je aj ich prítomnosť v inštitúciách pôsobiacich v oblasti preventívnej diplomacie. EÚ takisto uznáva, že „nedostatočné zastúpenie žien v mediačných procesoch a mierových rokovaniach, ako aj nedostatočné odborné znalosti v oblasti rodovej rovnosti v mediačných tímoch vážne obmedzujú rozsah, v akom sa v týchto procesoch riešia skúsenosti žien v konflikte a následné potreby v oblasti spravodlivosti a obnovy,“ („The 2009 EU Concept on mediation and dialogue“ – koncepcia EÚ v oblasti mediácie a dialógu z roku 2009).

Ak nie sú ženy a menšiny súčasťou práce na predchádzaní konfliktom, budú v nej chýbať zásadne dôležité informácie a prvky. Len na základe inkluzívneho zastúpenia žien a rodovou analýzou konfliktu budeme môcť navrhnúť správne reakcie a dosiahnuť udržateľný mier. Pre dialógy a na to, aby sme vypracovali lepšie politiky a dosiahli spravodlivé mierové dohody, sú rozhodujúce zastúpenie žien, ich hlas a schopnosti, ako aj prierezová rodová analýza. Boli sme toho svedkami v rôznych kontextoch, ako sú Líbya, Jemen, Nigéria a Kolumbia. V skutočnosti sme to videli všade vo svete.

Ako uvádza Medzinárodná liga žien za mier a slobodu: „Program Ženy, mier a bezpečnosť má transformačný potenciál. Je to mocný nástroj na prechod z výhradného rozhodovania na demokratické rozhodovanie, z rodovej nerovnosti na rodovú spravodlivosť a z konfliktu a násilia k udržateľnému mieru.“

Program Ženy, mier a bezpečnosť (Women, Peace and Security – WPS) sa v súčasnosti uznáva na medzinárodnej úrovni, stále však existujú veľké problémy pri jeho vykonávaní. ESVČ uznáva, že riešenie otázok rodovej rovnosti pri predchádzaní konfliktom a mediácii si vyžaduje znalosti a skúsenosti v rodovej oblasti v konkrétnych otázkach, ako aj v rámci celého mierového procesu (informačný list – projekt na podporu mediácie ESVČ: Účasť žien a rodové otázky). Ďalšou kľúčovou otázkou, samozrejme, je, aby sa záväzky premietli do konkrétnej činnosti a aby boli podporené vyčlenenými finančnými prostriedkami a zdrojmi. Práve tu, v rámci vykonávania programu Ženy, mier a bezpečnosť, môže EÚ zaujať silnú a vedúcu pozíciu, čo tiež znamená prevziať vedúcu úlohu pri podpore celosvetového mieru.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

4.2.2019

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

20

4

16

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Michèle Alliot-Marie, Bas Belder, Goffredo Maria Bettini, Elmar Brok, Klaus Buchner, Arnaud Danjean, Georgios Epitideios, Michael Gahler, Iveta Grigule-Pēterse, Sandra Kalniete, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Arne Lietz, Barbara Lochbihler, Andrejs Mamikins, Ramona Nicole Mănescu, David McAllister, Francisco José Millán Mon, Clare Moody, Javier Nart, Pier Antonio Panzeri, Demetris Papadakis, Julia Pitera, Cristian Dan Preda, Dobromir Sośnierz, Charles Tannock, Geoffrey Van Orden

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Brando Benifei, Neena Gill, Liisa Jaakonsaari, Marek Jurek, Soraya Post, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Helmut Scholz

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

José Blanco López, Santiago Fisas Ayxelà, Karin Kadenbach, Ramón Luis Valcárcel Siso, Julie Ward, Flavio Zanonato


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

20

+

ALDE

Iveta Grigule-Pēterse, Javier Nart

ECR

Charles Tannock, Geoffrey Van Orden

S&D

Brando Benifei, Goffredo Maria Bettini, José Blanco López, Neena Gill, Liisa Jaakonsaari, Karin Kadenbach, Arne Lietz, Andrejs Mamikins, Clare Moody, Pier Antonio Panzeri, Demetris Papadakis, Soraya Post, Julie Ward, Flavio Zanonato

VERTS/ALE

Klaus Buchner, Barbara Lochbihler

4

-

ECR

Bas Belder, Marek Jurek

NI

Georgios Epitideios, Dobromir Sośnierz

16

0

GUE/NGL

Helmut Scholz

PPE

Michèle Alliot-Marie, Elmar Brok, Arnaud Danjean, Santiago Fisas Ayxelà, Michael Gahler, Sandra Kalniete, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, David McAllister, Ramona Nicole Mănescu, Francisco José Millán Mon, Julia Pitera, Cristian Dan Preda, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Ramón Luis Valcárcel Siso

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 27. februára 2019Právne oznámenie