Postup : 2018/2219(DEC)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0088/2019

Predkladané texty :

A8-0088/2019

Rozpravy :

PV 26/03/2019 - 12
CRE 26/03/2019 - 12

Hlasovanie :

PV 26/03/2019 - 13.2
CRE 26/03/2019 - 13.2

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0243

SPRÁVA     
PDF 336kWORD 103k
26.2.2019
PE 626.770v04-00 A8-0088/2019

o osobitných správach Dvora audítorov v súvislosti s udelením absolutória Komisii za rozpočtový rok 2017

(2018/2219(DEC))

Výbor pre kontrolu rozpočtu

Spravodajkyňa: Inés Ayala Sender

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENV GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o osobitných správach Dvora audítorov v súvislosti s udelením absolutória Komisii za rozpočtový rok 2017

(2018/2219(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na osobitné správy Dvora audítorov vypracované v súlade s článkom 287 ods. 4 druhým pododsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2017(1),

–  so zreteľom na konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2017 (COM(2018)0521 – C8-0370/2018)(2),

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2017 spolu s odpoveďami inštitúcií(3),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(4) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2017 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z ... o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2017, oddiel III – Komisia(5), a na svoje uznesenie s poznámkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 20. februára 2019 o udelení absolutória Komisii za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2017 (05824/2019 – C8-0053/2019),

–  so zreteľom na články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(6), a najmä na jeho články 62, 164, 165 a 166,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012(7), a najmä na jeho články 69, 260, 261 a 262,

–  so zreteľom na článok 93 a prílohu IV k rokovaciemu poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0088/2019),

A.  keďže v zmysle článku 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii Komisia plní rozpočet a riadi programy a podľa článku 317 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Komisia plní rozpočet v spolupráci s členskými štátmi, na vlastnú zodpovednosť, v súlade so zásadou riadneho finančného riadenia;

B.  keďže osobitné správy Dvora audítorov poskytujú informácie o dôležitých aspektoch týkajúcich sa využívania finančných prostriedkov a sú preto užitočné pre Európsky parlament pri plnení jeho úlohy orgánu udeľujúceho absolutórium;

C.  keďže poznámky Európskeho parlamentu k osobitným správam Dvora audítorov sú neoddeliteľnou súčasťou uvedeného rozhodnutia z ... o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2017, oddiel III – Komisia;

Časť I – Osobitná správa Dvora audítorov č. 15/2017 s názvom Ex ante kondicionality a výkonnostná rezerva v oblasti súdržnosti: inovačné, zatiaľ však neúčinné nástroje

1.  berie na vedomie zistenia a závery Dvora audítorov a vyjadruje poľutovanie nad tým, že ich nezohľadnila pri príprave návrhov príslušných nariadení na ďalšie programové obdobie;

2.  vyjadruje poľutovanie najmä nad tým, že niektoré kritériá navrhnuté Komisiou v jej návrhu nariadenia o spoločných ustanoveniach na roky 2021 – 2027 nemusia mať vplyv na vykonávanie súvisiacich osobitných cieľov a v podstatnej miere nezlepšia efektívnosť a účinnosť politiky súdržnosti, čo je v rozpore s odporúčaním Dvora audítorov v tejto súvislosti;

3.  pripomína, že ex ante kondicionality na obdobie rokov 2014 – 2020 boli zavedené s cieľom uľahčiť vykonávanie fondov Európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), a to tým, že sa zabezpečí splnenie potrebných podmienok účinného a efektívneho využívania finančnej podpory Únie;

4.  upozorňuje však na to, že Dvor audítorov má pochybnosti o tom, či sa zavedením ex ante kondicionalít skutočne dosiahli zmeny na mieste, napriek tomu, že podľa jeho názoru poskytli rámec na posudzovanie pripravenosti členských štátov vykonávať politiku súdržnosti;

5.  zdôrazňuje, že ak sa ex ante kondicionality v budúcom programovom období zachovajú a nahradia základnými podmienkami, musia zodpovedať vnútroštátnym a regionálnym podmienkam, orientovať sa na stimuly a vytvárať priaznivé podmienky pre bezproblémové plnenie cieľov regionálneho rozvoja, a takisto vylúčiť prekrývanie a neumožňovať dvojznačnosť a rozdielne výklady;

6.  konštatuje, že približne 75 % všetkých uplatniteľných ex ante kondicionalít bolo splnených v čase prijímania programov EŠIF, že 86 % bolo splnených na začiatku roka 2017 a 99 % v máji 2018, čo dokazuje, že splnenie ex ante kondicionalít trvalo dlhšie, ako bolo stanovené v nariadení (EÚ) č. 1303/2013 (nariadenie o spoločných ustanoveniach), a že do stanoveného termínu – decembra 2016 bolo stále nesplnených približne 15 % ex ante kondicionalít;

7.  berie na vedomie, že ex ante kondicionality predstavujú dodatočnú administratívnu záťaž a že, ako uznala Komisia, sú jednou z možných príčin zaznamenaného omeškania pri vykonávaní fondov EŠIF na obdobie 2014 – 2020; berie na vedomie aj to, že hoci sa pred koncom roka 2016 nevyskytli žiadne prípady pozastavenia platieb na programy Komisie pre nesplnenie ex ante kondicionalít, príslušné riadiace orgány nepodávali žiadosti o platby, čo znamená svojím spôsobom pozastavenia z vlastnej vôle a odklad vykonávania, v dôsledku čoho bola miera čerpania na konci štvrtého roka súčasného obdobia (2017) výrazne nižšia ako miera čerpania k zodpovedajúcemu dátumu (koniec roka 2010) v predchádzajúcom období (2007 – 2013, 17 % a 41 %), a teda bola ďalej spochybnená pridaná hodnota ex ante kondicionalít ako nástroja, ktorý bol zavedený na uľahčenie vykonávania politiky súdržnosti;

8.  zdôrazňuje, že pokiaľ ide o zostávajúci čas do konca súčasného programového obdobia, je veľmi dôležité, aby Komisia poskytla potrebnú pomoc členským štátom, aby mohli splniť zvyšné ex ante kondicionality a vykonávať v praxi príslušné ustanovenia týkajúce sa najmä verejného obstarávania a štátnej pomoci;

9.  berie na vedomie názor Dvora audítorov, že začlenenie výkonnostnej rezervy do výkonnostného rámca malo za cieľ poskytnúť skutočný stimul na dosiahnutie plánovaných výstupov a výsledkov;

10.  súhlasí so stanoviskom Dvora audítorov, že výkonnostný rámec na obdobie 2014 – 2020 nie je celkovo orientovaný na výsledky omnoho viac ako podobné mechanizmy v predchádzajúcom období, keďže sa naďalej zameriava najmä na výdavky a výstupy projektov, pričom prevažnú väčšinu ukazovateľov, ktoré sú základom prideľovania prostriedkov z výkonnostnej rezervy, tvoria ukazovatele výstupov (57,1 %), finančné ukazovatele (33,4 %) a kľúčové vykonávacie kroky (9,2 %) a ukazovatele výsledkov sa na poľutovanie využívajú len okrajovo (0,3 %);

11.  konštatuje v tejto súvislosti, že, ako je uvedené v prílohe II k nariadeniu o spoločných ustanoveniach, čiastkové ciele v prípade strednodobých cieľov na plnenie ukazovateľov výsledkov by sa mali uplatňovať vo výkonnostnom rámci len „podľa potreby“ na rozdiel od povinného začlenenia čiastkových cieľov v súvislosti s plnením ukazovateľov výstupov úzko spojených s podporovanými politickými intervenciami;

12.  zastáva názor, že stanovenie roku 2019 ako lehoty na preskúmanie výkonnosti programov pre všetky členské štáty vedie k tomu, že krajiny a regióny, ktoré splnili svoje čiastkové ciele, nemôžu čerpať finančné prostriedky, ktoré im boli pridelené pred začiatkom posledného roku daného obdobia, vzhľadom na to, že tieto prostriedky sú zablokované vo výkonnostnej rezerve; vyzýva preto, aby sa stanovila možnosť skoršieho preskúmania výkonnosti, ako aj skoršieho prístupu k týmto finančným prostriedkom;

13.  vyzýva Komisiu, aby v prípade, že výkonnostná rezerva sa zachová aj v období po roku 2020, vo svojom návrhu vychádzala zo skúseností z obdobia 2014 – 2020 a aby navrhla príslušnú revíziu výkonnostného rámca s cieľom vytvárať skutočné stimuly tak, aby bol systém zameraný na výsledky; takýto systém by mohol zabezpečiť aj potrebnú rovnováhu medzi zjednodušením, ktoré by umožnilo bezproblémovú realizáciu projektov, a ustanoveniami potrebnými na riadne finančné riadenie a kontrolu;

14.  pripomína, že v politike súdržnosti ide v prvom rade o podporu a solidaritu, a teda o to, aby nástroje poskytujúce podporu a stimuly boli vhodnejšie ako disciplinárne opatrenia a nové formy sankcií;

Časť II – Osobitná správa Dvora audítorov č. 19/2017 s názvom Dovozné postupy: nedostatky v právnom rámci a neúčinné vykonávanie ovplyvňujú finančné záujmy EÚ

15.  vyzýva Komisiu, aby poskytla informácie o nedostatkoch vo výbere cla zistené kontrolami tradičných vlastných zdrojov (TVZ) Komisie a dokončila analýzu na základe týchto údajov;

16.  vyzýva Komisiu, aby poskytla informácie o množstvách ciel, ktoré požadujú členské štáty a vyberajú sa v prospech rozpočtu Únie; domnieva sa, že súčasný systém stimulov pre colné kontroly možno zlepšiť;

17.  vyzýva Komisiu, aby pripravila analýzu opatrení, ktoré vyžadujú členské štáty v oznámení o vzájomnej pomoci, ako stavu plnenia hlavného cieľa, ktorým je dosiahnutie rovnocenných výsledkov;

18.  vyzýva Komisiu, aby poskytla hodnotenie kvantitatívnych výsledkov vykonávania programov Únie „Colníctvo 2020“ a „Hercule III“, z ktorých sa má financovať výmena informácií a spolupráca medzi colnými orgánmi pri ochrane finančných záujmov Únie počas súčasného viacročného finančného rámca (VFR);

19.  vyzýva Komisiu, aby urobila analýzu miery zneužívania oslobodenia od cla pre zásielky tovaru prostredníctvom elektronického obchodu s tretími krajinami;

Časť III – Osobitná správa Dvora audítorov č. 20/2017 s názvom Nástroje záruk za úvery financované z EÚ: pozitívne výsledky, potrebné je však lepšie zameranie na príjemcov a koordinácia s vnútroštátnymi systémami

20.  víta osobitnú správu Dvora audítorov, jeho zistenia a odporúčania;

21.  víta skutočnosť, že Komisia prijala väčšinu odporúčaní a bude na ich základe konať;

22.  zastáva názor Dvora audítorov, že finančné nástroje by sa mali použiť len v prípade, ak sa komerčné úvery nedajú získať, pretože projekt je príliš malý alebo príliš riskantný, alebo dlžník nemôže poskytnúť potrebný kolaterál; nalieha na Komisiu, aby vypracovala metodiku analýzy účinku záruk na ponuku úverov, hospodársku súťaž medzi bankami, inovačné činnosti podnikov a metodiku analýzy rozdelenia nepriamej dotácie medzi poskytovateľa a príjemcu;

23.  upriamuje pozornosť Komisie a Dvora audítorov na skutočnosť, že nástroj na poskytovanie záruk za úvery a záručný fond InnovFin pre MSP potenciálne vytvárajú úverové portfóliá sprostredkovateľov v objeme 24,42 miliardy EUR, pričom o týchto prostriedkoch vie orgán udeľujúci absolutórium veľmi málo, keďže tento systém je veľmi zložitý a neprehľadný;

24.  pripomína pozíciu Parlamentu, ktorú vyjadril vo svojom uznesení z 27. apríla 2017 s poznámkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutí o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel III – Komisia a výkonné agentúry:

–  „20. poukazuje na čoraz väčšie používanie finančných nástrojov, ktoré v zásade pozostávajú z pôžičiek, nástrojov vlastného imania, záruk a nástrojov na rozdelenie rizika v rámci nepriameho riadenia, počas obdobia 2014 – 2020, a poukazuje ďalej na to, že Európska investičná banka spravovala takmer všetky finančné nástroje v rámci nepriameho riadenia; nedomnieva sa, že sú k dispozícii dostatočné informácie na posúdenie toho, čo sa týmito nástrojmi dosiahlo, najmä pokiaľ ide o ich sociálny a environmentálny vplyv; zdôrazňuje, že finančné nástroje môžu dopĺňať granty, ale nemali by ich nahrádzať;“

25.  pripomína komisárovi Oettingerovi jeho úmysel vrátiť v dlhodobom horizonte rôzne tieňové rozpočty späť do rozpočtu Únie; domnieva sa, že by sa tým významne zvýšila demokratická zodpovednosť; vyzýva Komisiu, aby do júna 2019 vypracovala oznámenie o tom, ako sa to dá dosiahnuť;

Časť IV – osobitná správa Dvora audítorov č. 22/2017 s názvom Volebné pozorovateľské misie – vynaložilo sa úsilie na podporu plnenia odporúčaní, potrebné je však lepšie monitorovanie

26.  víta osobitnú správu Dvora audítorov a uvádza svoje pripomienky a odporúčania;

27.  pripomína, že volebné pozorovateľské misie (VPM) EÚ sú mimoriadne viditeľným nástrojom zahraničnej politiky EÚ a strategickým parlamentným cieľom, keďže hlavný pozorovateľ VPM je poslanec Parlamentu, a nástrojom na podporu demokratizácie a zlepšovania volebných procesov;

28.  domnieva sa, že riadne, spravodlivo a objektívne uskutočnené volebné pozorovateľské činnosti zohrávajú kľúčovú úlohu vo verejnej diplomacii tým, že ponúkajú nestranné hodnotenie a konštruktívne odporúčania, ktorými sa môžu vnútroštátne zainteresované strany vrátane organizácií občianskej spoločnosti riadiť;

29.  pripomína, že neexistuje univerzálny model na správne riešenie tejto otázky a že pri zohľadnení osobitostí ktorejkoľvek hostiteľskej krajiny by sa mala uplatňovať flexibilita;

30.  zastáva názor, že priama konzultácia so zainteresovanými stranami o prípadných odporúčaniach VPM pred dokončením správy je otázna a za žiadnych okolností by nemala byť možná pre hlavného pozorovateľa, pokiaľ ide o nezávislosť VPM;

31.  zastáva názor, že opatrenia nadväzujúce na VPM by sa mali ešte viac posilniť v rámci politických dialógov vrátane účasti ad hoc delegácií Parlamentu a prípadne preskúmaním nových spôsobov, ako sú volebné dialógy na obohatenie celkového procesu pozorovania volieb, najmä vecné posúdenie volebného procesu;

32.  vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby čo najviac sledovala skutočné vykonávanie odporúčaní VPM v tretích krajinách, pričom sa musí rešpektovať zvrchovanosť každej krajiny a účasť Parlamentu a aby na tento účel pridelila dostatočné ľudské zdroje z delegácií Únie s primeranými odbornými znalosťami na túto dôležitú politickú úlohu, ktoré sú potrebné v niektorých oblastiach vymedzených VPM;

33.  domnieva sa, že by bolo vhodné zvážiť zapojenie hlavného pozorovateľa do formovania hlavného tímu VPM v ranej fáze (najmä pokiaľ ide o určité funkcie, ako je napríklad politický poradca, volebný expert alebo zástupca hlavného pozorovateľa VPM) s cieľom uľahčiť rýchle, efektívnejšie a konzistentnejšie nasadzovanie VPM;

34.  domnieva sa, že významnou operačnou možnosťou je v tejto súvislosti vytvorenie databázy pre VPM na upevnenie dôveryhodnosti a transparentnosti tohto nástroja a procesu Únie v strednodobom až dlhodobom horizonte;

35.  vo všeobecnosti žiada, aby sa kládol väčší dôraz na udržateľnosť činností financovaných Európskym nástrojom pre demokraciu a ľudské práva, najmä v kontexte VPM, kde existuje značný priestor na zintenzívnenie prenosu poznatkov na miestnych aktérov a zlepšenie opatrení nadväzujúcich na odporúčania;

Časť V – Osobitná správa Dvora audítorov č. 23/2017 s názvom Jednotná rada pre riešenie krízových situácií: náročná práca súvisiaca s bankovou úniou už začala, ale zostáva ešte prejsť dlhú cestu

36.  víta osobitnú správu Dvora audítorov a súhlasí s jeho pripomienkami a odporúčaniami;

37.  kritizuje Jednotnú radu pre riešenie krízových situácií (SRB) za to, že počas tohto auditu neposkytla celú požadovanú dokumentáciu; upozorňuje SRB, že ZFEÚ umožňuje Dvoru audítorov úplný prístup k dokumentácii kontrolovaného subjektu v rozsahu potrebnom na účely auditu;

38.  vyzýva SRB, aby zlepšila dodržiavanie jednotného súboru pravidiel;

39.  naliehavo vyzýva SRB, aby stanovila dátum, do ktorého má byť vypracovaný prvý plán riešenia krízových situácií pre každú banku; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s rizikami, ktoré sú spojené s posúdením uskutočniteľnosti a dôveryhodnosti zvolenej stratégie riešenia vykonávanom v každom pláne riešenia krízových situácií, pričom sa zohľadňuje, či je možné plán účinne a včas uplatniť; vyzýva SRB, aby od bánk požadovala vykonávanie skúšok, aby sa preukázalo, že záväzky je možné účinne zahrnúť do záchrany pomocou vnútorných zdrojov v časovom rámci stanovenom v pláne riešenia krízových situácií;

40.  vyzýva SRB, aby dokončila svoj systém pravidiel pre plánovanie riešenia krízových situácií vrátane vypracovania jasných a súdržných politík týkajúcich sa minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky a aby tak zaručila, že banky patriace do pôsobnosti SRB budú mať dostatočnú kapacitu na absorpciu strát;

41.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že SRB nemá dostatok pracovníkov, odkedy svoju činnosť vykonáva nezávisle; vyzýva SRB, aby sa snažila rýchlejšie prijímať nových pracovníkov, a najmä odborníkov na oblasť riešenia kríz a politiky, a to aj na vyššej riadiacej úrovni;

42.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že rámec spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií a SRB je stále nejasný; vyjadruje znepokojenie nad rizikami, ktoré súvisia s nedostatočným zlepšením výkonnosti pri posudzovaní bankovej krízy v členských štátoch; vyzýva SRB, aby zlepšila operatívne rozdelenie úloh a povinností;

43  vyjadruje znepokojenie v súvislosti s aktuálnym memorandom o porozumení medzi SRB a Európskou centrálnou bankou ECB, ktoré nezaručuje, že SRB bude od ECB konzistentne a včas dostávať všetky informácie; vyzýva SRB, aby viedla s ECB diskusiu s cieľom zlepšiť túto situáciu;

44.  zastáva názor, že SRB je súčasťou pevnej bankovej únie so silnou reguláciou a silným dohľadom bánk a že predstavuje dôležitý krok smerom k štrukturálnemu a koherentnému inštitucionálnemu rámcu, ktorý má primerané zdroje a demokratickú legitimitu na stabilizáciu finančného sektora a predchádzanie prípadnej budúcej kríze; domnieva sa však, že sú potrebné úpravy, ktorými sa posilní účinnosť práce SRB a jej prínos na úrovni systému;

Časť VI – Osobitná správa Dvora audítorov č. 1/2018 s názvom Spoločná pomoc na podporu projektov v európskych regiónoch (JASPERS) – čas na lepšie zacielenie

45.  víta osobitnú správu Dvora audítorov, jeho zistenia a pripravenosť Komisie vykonávať odporúčania;

46.  víta skutočnosť, že úsilie v rámci iniciatívy JASPERS viedlo v niektorých prípadoch k pokroku v schopnosti členských štátov zvládnuť prípravu projektov a že projekty boli kvalitné, čo potvrdzuje ich rýchle schválenie Komisiou;

47.  žiada Komisiu a EIB, aby zabezpečili také vykonávanie programu, aby prinášal lepšie výsledky, pokiaľ ide o administratívne kapacity členských štátov;

48.  konštatuje, že v období rokov 2006 až 2016 sa skutočné náklady na iniciatívu JASPERS a finančný príspevok Komisie pôvodne zvýšili a následne ostali stabilné na úrovni približne 30 miliónov EUR ročne, pričom príspevok Komisie sa pohyboval medzi 70 a 80 %;

49.  domnieva sa, že príjemcovia by sa mali v primeranej miere podieľať na nákladoch na iniciatívu JASPERS;

50.  domnieva sa, že úloha iniciatívy JASPERS „poskytnúť členským štátom, ktoré vstúpili do Únie v roku 2004 alebo neskôr, nezávislé a bezplatné poradenstvo v snahe pomôcť im pri príprave kvalitných návrhov veľkých investičných projektov na získanie finančných prostriedkov z Kohézneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja Únie“ by logicky mala byť jednoduchšia, keďže nové členské štáty sa prispôsobujú systémom a postupom Únie;

51.  vyjadruje veľké znepokojenie nad pripomienkou Dvora audítorov: „VIII. EIB [Európska investičná banka] nebola ochotná poskytnúť informácie o skutočných nákladoch na iniciatívu JASPERS a Komisia bola len čiastočne schopná preukázať vierohodnosť štandardných nákladov v rámci iniciatívy JASPERS používaných do roku 2014 pre zamestnancov, ktorých zabezpečovala EIB”;

52.  trvá na tom, že EIB musí Dvoru audítorov sprístupniť všetky relevantné informácie na účely jeho audítorskej činnosti; žiada Komisiu, aby podnikla všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie spolupráce EIB v tejto oblasti.

Časť VII – Osobitná správa Dvora audítorov č. 2/2018 s názvom Prevádzková efektívnosť ECB pri krízovom riadení bánk

53.  víta osobitnú správu Dvora audítorov o prevádzkovej efektívnosti ECB pri krízovom riadení bánk, jeho odporúčania a pripravenosť Komisie vykonávať všetky opatrenia okrem jedného z nich;

54.  vyzýva ECB:

–  aby zlepšila usmernenia týkajúce sa vypracovania plánov ozdravenia, ktoré 32 % subjektov v prieskume (pozri Prílohu III, otázku 14) považovalo za slabé;

–  aby venovala viac pozornosti odpovediam na otázky, keďže 27 % subjektov v prieskume uviedlo, že odpovede sú užitočné len niekedy (pozri Prílohu III, otázku 17);

–  ďalej rozvíjala proces plánovania ozdravenia s cieľom dosiahnuť, aby bol menej formálny; pripomína, že väčšina subjektov v prieskume (65 %) považuje súčasný proces za buď prijateľný, alebo formálny (pozri Prílohu III, otázku 53);

55.  je hlboko znepokojený skutočnosťou, že ECB neposkytla Dvoru audítorov prístup ku všetkým požadovaným dokumentom alebo informáciám, ktoré Dvor audítorov považoval za potrebné na vykonanie svojej úlohy, a vyzýva ECB, aby túto politiku napravila;

56.  domnieva sa, že úplná spolupráca ECB je absolútne potrebná, mala by byť ústretová a posilnila by sa ňou transparentnosť a zodpovednosť;

57.  s poľutovaním pripomína, že Dvor audítorov nie je hlavným externým audítorom ECB a že je oprávnený preskúmať len prevádzkovú efektívnosť riadenia ECB (článok 27 protokolu č. 4, ktorý je pripojený k ZFEÚ);

58.  upozorňuje na zjavnú medziinštitucionálnu nerovnováhu: keďže Súdny dvor Európskej únie zohráva významnú úlohu v dohľade nad činnosťami ECB (článok 35 protokolu č. 4), Dvoru audítorov bola zverená len malá úloha overovania finančného riadenia banky (skúmanie prevádzkovej efektívnosti riadenia) na úkor transparentnosti a zodpovednosti;

59.  vyzýva preto členské štáty a inštitúcie Únie, aby v rámci ďalšej revízie zmlúv rozšírili úlohu Dvora audítorov vo vzťahu k ECB;

60.  pripomína, že krízové riadenie ECB je súčasťou spoločného európskeho rámca pre ozdravenie a riešenie krízových situácií zriadeného v reakcii na finančnú krízu s cieľom zabezpečiť stabilitu bankového sektora, a tým zabrániť závislosti od verejných finančných prostriedkov;

61.  berie na vedomie, že ECB bola zverená zodpovednosť za riadenie posudzovania plánov ozdravenia bánk a za včasnú intervenciu v prípade významných bánk v eurozóne a že účinné krízové riadenie preto závisí predovšetkým od prevádzkovo efektívneho riadenia zo strany ECB;

62.  vyzýva Komisiu a ECB, aby zlepšili úlohu dohľadu v záujme posilnenia stability bankového systému v eurozóne a zabezpečenia stability a odolnosti voči krízam a zabránili pritom prípadným nedostatkom v celom procese, ktoré by mohli ohroziť dôveryhodnosť krízového riadenia ECB;

Časť VIII – Osobitná správa Dvora audítorov č. 3/2018 s názvom Audit postupu pri makroekonomickej nerovnováhe (PMN)

63.  berie na vedomie správu Dvora audítorov o postupe pri makroekonomickej nerovnováhe, jeho odporúčania a pripravenosť Komisie vykonávať väčšinu z nich;

64.  upozorňuje, že PMN je súčasťou procesu európskeho semestra, ktorý sa začína ročným prieskumom rastu (RPR) a správou o mechanizme varovania (SMV) na jeseň roku n-1; ak zo SMV, ktorá je založená na hodnotiacej tabuľke ukazovateľov a prahových hodnôt, vyplynie, že by mohol vzniknúť konkrétny problém, uskutoční sa hĺbkové preskúmanie príslušného členského štátu;

65.  upozorňuje, že PMN bol navrhnutý v reakcii na hospodársku a finančnú krízu v Európe, keďže makroekonomické nerovnováhy boli jednou z hlavných príčin krízy. Preto treba neustále vyvíjať koncepčný návrh PMN s cieľom prekonať nerovnováhy a zabezpečiť sociálnu a hospodársku stabilitu;

66.  poznamenáva, že ak na základe výsledkov hĺbkového preskúmania Komisia skonštatuje, že existujú „makroekonomické nerovnováhy“, informuje o tom Európsky parlament, Radu a Euroskupinu. Rada potom môže na základe odporúčania Komisie príslušnému členskému štátu adresovať odporúčanie (v súlade s postupom stanoveným v článku 121 ods. 2  ZFEÚ). Tieto preventívne odporúčania týkajúce sa PMN sú súčasťou odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

67.  berie na vedomie zistenie Dvora audítorov, že medzi makroekonomickou analýzou a odporúčaniami pre jednotlivé krajiny neexistuje súlad, a s tým úzko súvisiaci problém určenia základných príčin hospodárskej nerovnováhy;

68.  poznamenáva, že počet členských štátov, v ktorých sa zistila makroekonomická nerovnováha, sa od roku 2012 zvýšil, a zlepšenia sú pomerne zriedkavé; konštatuje, že PMN nebol účinný z dôvodu nesprávnej analýzy príčin makroekonomických nerovnováh;

69.  konštatuje, podobne ako Dvor audítorov, že odporúčania Rady podliehajú politickému zvažovaniu; že sa zdá, že ide skôr o pravidlo než o výnimku;

70.  je presvedčený, že politické posudzovanie ekonomických údajov je potrebné, pokiaľ sa robí transparentne a obsahuje ekonomické fakty na jednej strane a politické dôvody odporúčania na druhej strane;

71.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala systém, ktorý bude členské štáty nabádať k tomu, aby účinne a efektívne vykonávali odporúčania pre jednotlivé krajiny súvisiace s PMN;

72.  vyzýva Komisiu, aby vysvetlila a/alebo preukázala dôvody neaktivovania postupu pri nadmernej nerovnováhe (EIP), ak existujú dôkazy o tom, že členský štát vykazuje nadmerné nerovnováhy, najmä ak hrozí vysoké riziko nestability, ak sú nerovnováhy trvalé alebo majú účinky presahovania, alebo ak boli nápravné opatrenia neuspokojivé;

Časť IX – Osobitná správa Dvora audítorov č. 4/2018 s názvom Pomoc EÚ pre Mjanmarsko/Barmu

73.  víta osobitnú správu Dvora audítorov a uvádza svoje pripomienky a odporúčania;

74.  berie na vedomie problematickú politickú situáciu a zložitosť operačných problémov, ktorým musia čeliť ESVČ, Komisia a delegácia Únie, najmä v Jakchainskom, Kačjinskom a Šanskom štáte;

75.  žiada ESVČ a Komisiu, aby pokračovali v rozvíjaní globálneho a ambiciózneho programu dlhodobej rozvojovej spolupráce, ktorý využíva všetky dostupné nástroje a ktorý pomôže Mjanmarsku rozvinúť a spresniť jeho celkovú stratégiu rozvoja a postupne vymedzí národný rámec pre výsledky zahŕňajúci nástroje na meranie vplyvu a udržateľnosti pomoci;

76.  vyzýva, aby sa vymedzil pojem správna skladba politík so zreteľom na intervencie Únie a výber hlavných sektorov rozvoja na základe pravidelného hodnotenia potrieb v jednotlivých sektoroch, a to so zameraním na posilnenie realizovateľnosti, doplnkovosti a udržateľnosti projektov; žiada, aby výsledky strategického hodnotenia krajiny, ktoré bude ukončené v roku 2018, boli čo najskôr poskytnuté Parlamentu;

77.  považuje tiež za potrebné zaistiť dostatočnú flexibilitu pri zostavovaní programov pomoci a ich realizácii v mimoriadne problematickej politickej a operačnej situácii s cieľom systematickejšie posilňovať vnútroštátne kapacity a zaistiť vhodné geografické pokrytie, pričom treba brať do úvahy reálnu absorpčnú kapacitu krajiny;

78.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nevymedzila dostatočne regionálne geografické priority svojej pomoci; konštatuje, že prvá štúdia o špecifických potrebách Jakchainského štátu bola vypracovaná v roku 2017; domnieva sa, že osobitné hodnotenie tohto štátu malo byť prioritou delegácie Únie už od jej príchodu v roku 2013;

79.  nabáda na posilnenie kapacít verejného sektora a inštitucionálnych štruktúr s cieľom vytvoriť zodpovednejší rámec pre správu vecí verejných, pričom sa hlavným kontrolným inštitúciám krajiny poskytne strategickejšia podpora;

80.  pripomína, že ústredným prvkom stratégie rozvoja Únie musí byť budovanie štátu v súlade so zásadami intervencie v nestabilných podmienkach, najmä inštitucionálne posilnenie, transparentnosť a účinnosť hospodárenia s verejnými financiami, a to v kombinácii s intenzívnejším politickým dialógom;

81.  podporuje posilnenie spolupráce s medzinárodnými partnermi na mieste v záujme zvýšenia nákladovej efektívnosti akcií, na ktoré prispievajú viacerí darcovia, pretože účinná koordinácia darcov je naďalej základným predpokladom toho, aby sa predchádzalo zdvojeniu a roztrieštenosti pomoci;

82.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatkami zistenými vo výmene informácií medzi GR DEVCO a GR ECHO v Jakchainskom a Kačjinskom štáte; vyjadruje poľutovanie nad tým, že postup výmeny informácií medzi týmito dvomi generálnymi riaditeľstvami sa zaviedol až v septembri 2016; vzhľadom na to vyzýva na lepšie prepojenie medzi humanitárnou pomocou a rozvojovou pomocou, pričom treba posilniť prepojenie pomoci, obnovy a rozvoja (LRRD) prostredníctvom stálej platformy rôznych útvarov v oblasti LRRD; domnieva sa, že vždy, keď je to možné, treba zaviesť integrovaný prístup s jasne stanovenými cieľmi v oblasti koordinácie a jednotnú stratégiu generálnych riaditeľstiev ECHO a DEVCO zameranú na danú krajinu, a to súbežne s výmenou najlepších postupov; vyzýva v tejto súvislosti na systematické začleňovanie koncepcie prepojenia pomoci, obnovy a rozvoja do každého cyklu financovania operácií;

83.  žiada okrem toho útvary Komisie, aby lepšie zvážili prechod z krátkodobých humanitárnych činností na dlhodobé rozvojové zásahy a ich prepojenie a na ucelenú koordináciu nielen medzi rôznymi rozvojovými aktérmi na mieste, ale aj vo vzťahu k prioritám krajiny, a to prostredníctvom spoločnej stratégie a spoločného humanitárneho a rozvojového rámca;

84.  odporúča zaistiť lepšie monitorovanie vykonávania projektov a činností, pričom zlepšením odôvodňovania súm vyčlenených na prioritné odvetvia v programových a riadiacich dokumentoch, aby sa v prípadoch potreby stanovili prípadné úpravy pomoci na pokrytie nových potrieb do roku 2020 a zároveň sa viac zviditeľnili akcie Únie; domnieva sa, že zviditeľnenie darcov a existencia zodpovedajúcich informácií o riadení projektu sú dôležité, aby sa uznali príspevky všetkých a zachovala sa zodpovednosť;

85.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že najväčšia položka Spoločného mierového fondu nie je venovaná Jakchainskému štátu; domnieva sa, že v prípade tohto mimoriadne zraniteľného regiónu ide o skutočne premárnenú príležitosť; žiada Komisiu, aby rozšírila rozsah pôsobnosti tohto fondu na Jakchainský štát;

86.  pripomína, že keď sa ako jeden z významných spôsobov realizácie pomoci zvolí rozpočtová podpora, Komisia by mala v koordinácii s ostatnými darcami:

–  poskytnúť primeranú podporu posilňovaniu kapacít a sústrediť sa na kľúčové funkcie hospodárenia s verejnými financiami vrátane mechanizmov zodpovednosti a boja proti korupcii;

–  podporovať včasné vypracovanie primeraného programu reformy riadenia verejných financií;

–  v prípade potreby stanoviť krátkodobé opatrenia s cieľom chrániť finančné prostriedky Únie pred plytvaním, únikmi a neefektívnosťou;

Časť X – Osobitná správa Dvora audítorov č. 5/2018 s názvom Energia z obnoviteľných zdrojov pre udržateľný rozvoj vidieka: významný potenciál synergií, avšak zväčša nezrealizovaný

87.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri koncipovaní svojej budúcej politiky v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov zohľadnili situáciu a osobitné potreby jednotlivých vidieckych komunít a ich hospodárstiev, zvážili potenciálne pozitívne a negatívne vplyvy politiky a zabezpečili, že vidiecke oblasti budú môcť využívať spravodlivé výsledky politiky; Komisia by mala na tento účel v spolupráci s členskými štátmi vyvinúť príslušný mechanizmus, ktorý by mohol byť inšpirovaný mechanizmom na posúdenie vplyvu politík na vidiecke oblasti opísaným v bode 1 politických usmernení v deklarácii Cork 2.0 z roku 2016;

88.  vyzýva Komisiu, aby tento nástroj začlenila do postupu konzultácií s členskými štátmi o integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy, ktoré jej majú byť oznámené do 1. januára 2019, a poskytla členským štátom usmernenia, ako ho uplatňovať;

89.  vyzýva Komisiu, aby spolu so spoluzákonodarcami navrhla taký budúci rámec politiky pre bioenergiu, aby poskytoval dostatočnú ochranu pred neudržateľným získavaním zdrojov biomasy na výrobu energie; tento rámec by mal uznávať a riešiť riziká udržateľnosti, ktoré sú spojené so zvýšeným využívaním bioenergie prostredníctvom cieľov a systémov finančnej podpory, a zabezpečiť zmiernenie súvisiacich environmentálnych a sociálno-ekonomických rizík;

90.  vyzýva Komisiu, aby stanovila, čo by sa malo dosiahnuť investíciami z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) do energie z obnoviteľných zdrojov; ako by mali priniesť pridanú hodnotu vo vidieckych oblastiach a ako by mal EPFRV dopĺňať existujúce systémy financovania Únie a vnútroštátne systémy financovania bez toho, aby hrozilo, že sa stane iba ďalším zdrojom financovania energie z obnoviteľných zdrojov bez uprednostnenia rozvoja vidieka pri navrhovaní jej budúcej politiky rozvoja vidieka;

91.  vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby využila relevantné skúsenosti s osvedčenými postupmi, ktoré boli zistené počas auditu Dvora audítorov (hodnotenie energie z obnoviteľných zdrojov vo vidieckych oblastiach, projekty dodávok energie pre tretiu stranu financované v rámci EPFRV, projekty vlastného využívania energie z obnoviteľných zdrojov), ako aj podobné skúsenosti opísané v štúdii OECD „Prepojenie energie z obnoviteľných zdrojov s rozvojom vidieka“;

92.  vyzýva členské štáty v súvislosti s podporou z EPFRV na energiu z obnoviteľných zdrojov, aby vo svojich vylepšených výročných správach o vykonávaní za rok 2019 poskytli Komisii relevantné informácie o výsledkoch projektov týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov; na základe týchto informácií by mala Komisia získať prehľad o tom, aká suma výdavkov bola z EPFRV vyplatená na projekty týkajúce sa energie z obnoviteľných zdrojov, aký energetický výkon bol inštalovaný alebo koľko energie sa v rámci týchto projektov vyrobilo; vyzýva Komisiu, aby presnejšie vymedzila rôzne typy ukazovateľov pri príprave programového obdobia po roku 2020;

93.  vyzýva Komisiu, aby členským štátom pripomenula, aby uplatňovali relevantné výberové postupy s cieľom poskytovať podporu len životaschopným projektom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré budú jasným prínosom pre udržateľný rozvoj vidieka;

Časť XI – Osobitná správa Dvora audítorov č. 6/2018 s názvom Voľný pohyb pracovníkov – základná sloboda zabezpečená, ale mobilite pracovníkov by pomohlo lepšie zameranie finančných prostriedkov EÚ

94.  víta osobitnú správu Dvora audítorov a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonali odporúčania Dvora audítorov;

95.  zdôrazňuje, že voľný pohyb pracovníkov je základnou zásadou Únie a jednou z najväčších výhod jednotného trhu, pokiaľ predstavuje výhodu pre obe strany pracovného vzťahu a zabezpečuje ochranu práv pracovníkov a odstránenie akejkoľvek diskriminácie na základe štátnej príslušnosti medzi pracovníkmi členských štátov, pokiaľ ide o zamestnanie, odmeňovanie a iné podmienky práce a zamestnania;

96.  poznamenáva so znepokojením, že mnohé prekážky brániace voľnému pohybu a spravodlivej mobilite pracovníkov v Únii pretrvávajú a že opatrenia, ktoré Komisia a členské štáty prijali, nedokážu v plnej miere riešiť problémy, ktorým čelia pracovníci, ktorí chcú pracovať v iných členských štátoch, ako sú nedostatočné informácie o právach pracovníkov týkajúcich sa zamestnania, pracovných podmienok a sociálneho zabezpečenia, ako aj neprimerané opatrenia na zabránenie diskriminácii mobilných pracovníkov a na zabezpečenie efektívneho presadzovania ich práv;

97.  berie na vedomie pripomienky Dvora audítorov, že Komisia zaviedla nástroje na informovanie občanov o ich právach a vytvorila systémy na oznamovanie diskriminácie voči voľnému pohybu pracovníkov; je však znepokojený tým, že Dvor audítorov zistil, že napriek týmto nástrojom a systémom Komisia nemá informácie o úrovni informovanosti, pokiaľ ide o takéto nástroje, ani o rozsahu diskriminácie voči voľnému pohybu na úrovni Únie;

98.  konštatuje, že niektoré z nástrojov, ktoré Komisia zaviedla na podporu mobility pracovnej sily, potenciálni príjemcovia často nepoznajú, a je znepokojený, že v niekoľkých členských štátov sa na portáli pracovnej mobility EURES uverejňuje iba zlomok voľných pracovných miest; upozorňuje, že tieto nástroje sú financované z rozpočtu Únie a že Európsky sociálny fond (ESF) a program v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) v rámci VFR na roky 2014 – 2020 poskytujú možnosti financovania opatrení a činností týkajúcich sa pracovnej mobility na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni, ktoré však nie sú dostatočne využívané;

99.  žiada Komisiu a členské štáty, aby využívali dostupné možnosti financovania na vykonanie opatrení, ktorými sa zabezpečí, aby nástroje poskytovali úplné informácie o existujúcich voľných pracovných miestach a právach pracovníkov, na zvýšenie informovanosti občanov o týchto nástrojoch a o informáciách, ktoré ponúkajú, a aby monitorovali úroveň informovanosti v záujme jej ďalšieho zlepšovania; v tejto súvislosti nabáda Komisiu, aby podporila propagáciu užitočnosti mobility pracovnej sily, konkrétne prostredníctvom nových technológií, vyhľadávačov a inzercie na internete, a trvá na posilnenej spolupráci medzi Komisiou a členskými štátmi; vyzýva najmä príslušné vnútroštátne orgány a koordinátorov Európskeho portálu pre pracovnú mobilitu (EURES), aby aktívnejšie spolupracovali so zamestnávateľmi na propagovaní siete EURES a príležitostí pracovnej mobility v celej Únii; zároveň vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili riadnu komplementárnosť a doplnkovosť medzi opatreniami financovanými z ESF a EaSI;

100.  zastáva stanovisko Dvora audítorov, že informácie a prehľad o rozsahu a druhoch existujúcej diskriminácie voči voľnému pohybu pracovníkov sú nevyhnutné v záujme účinného riešenia takýchto prípadov; preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi vykonala opatrenia na zlepšenie účinnosti existujúcich systémov s cieľom určiť prípady diskriminácie, a aby podnikla ďalšie kroky na prevenciu a odstránenie prekážok a diskriminácie v súvislosti so spravodlivou mobilitou pracovnej sily;

101.  zdôrazňuje, že nedostatočná prenosnosť príspevkov na sociálne zabezpečenie oberá pracovníkov o určité sociálne práva a na mobilitu pracovníkov pôsobí odrádzajúco; vyzýva Komisiu, aby zvážila predloženie príslušných legislatívnych návrhov, a nabáda na vytvorenie motivačných faktorov pre členské štáty, ktoré sú ochotné zaviesť prenosnosť dôchodkových práv, v úplnom súlade s existujúcim právnym rámcom;

102.  konštatuje, že vzájomné uznávanie univerzitných diplomov a odborných kvalifikácií členskými štátmi je aj naďalej problémové a je významnou prekážkou mobility pracovnej sily; zdôrazňuje, že tento proces by mal byť jednoduchý, cenovo dostupný a užívateľsky ústretový pre občanov aj zapojené vnútroštátne správne orgány; nabáda Komisiu, aby podporovala výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi v rámci pracovných skupín Rady a prípadne aj na platformách OECD;

103.  je znepokojený nedostatočnou porovnateľnosťou údajov, ktoré poskytujú členské štáty v súvislosti s mobilitou pracovnej sily; žiada Komisiu, aby členským štátom poskytla usmernenia, pokiaľ ide o to, ktoré údaje je potrebné zhromažďovať a na aký účel; trvá tiež na tom, aby Komisia zlepšila zhromažďovanie a prezentáciu štatistických údajov o voľnom pohybe pracovníkov a najmä problémoch, ktorým čelia mobilní pracovníci v krajine, ktorá nie je ich vlastnou krajinou;

104.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že zladenie ponuky a dopytu po pracovnej sile, ako aj zručností na pracovnom trhu v jednotlivých členských štátoch je aj naďalej cieľom, ktorý sa má dosiahnuť v politike mobility pracovnej sily; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využívali príležitosti, ktoré poskytujú ESF, EaSI a EURES na podporu mobility pracovnej sily, s cieľom znížiť nezamestnanosť v určitých členských štátoch a regiónoch a riešiť nesúlad medzi zručnosťami a nedostatkom pracovných síl v iných štátoch;

105.  so znepokojením berie na vedomie problémy, ktoré sa týkajú požiadaviek na projekty cezhraničnej mobility financované v rámci EaSI, a vyzýva Komisiu, aby sa týmito otázkami zaoberala v rámci budúcich výziev na predkladanie návrhov zahrnutím povinných ukazovateľov výsledkov, ktoré by umožnili merať v praxi pridanú hodnotu financovania EÚ a vplyv poskytovanej podpory;

106.  vzhľadom na zistenia Dvora audítorov týkajúce sa nevyhnutnosti vyvinúť ďalšie úsilie na posilnenie mobility pracovnej sily Únie a na prekonanie existujúcich prekážok tejto mobility vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili primerané financovanie v období rokov 2021 – 2027 na opatrenia pre spravodlivú mobilitu pracovnej sily, ktoré umožnia pokračovanie a hladké fungovanie príslušných nástrojov a systémov v tejto oblasti; rovnako žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili pokračovanie a zvýšenie účinnosti opatrení a činností, ktoré uľahčujú voľný pohyb pracovníkov, a to lepším zameraním finančných zdrojov, ako aj prostredníctvom posilnenej spolupráce a koordinácie medzi zodpovednými útvarmi Komisie, vnútroštátnymi orgánmi a všetkými príslušnými zainteresovanými stranami na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni;

Časť XII – Osobitná správa Dvora audítorov č. 7/2018 s názvom Predvstupová pomoc EÚ pre Turecko: doteraz len skromné výsledky

107.  zastáva názor, že počínajúc programom predvstupovej pomoci (IPA) na rok 2018 by Komisia mala lepšie nasmerovať finančné prostriedky IPA v oblastiach, v ktorých reformy ešte neboli vykonané a sú potrebné v záujme vierohodného pokroku smerom k pristúpeniu k Únii, najmä pokiaľ ide o nezávislosť a nestrannosť súdnictva, boj proti korupcii na vysokých miestach a organizovanej trestnej činnosti, posilnenie slobody tlače, predchádzanie konfliktom záujmov a posilnenie externého auditu a občianskej spoločnosti;

108.  žiada Komisiu, aby sa pri ďalšej aktualizácii svojich odvetvových posúdení v plnej miere zaoberala všetkými kľúčovými prvkami koordinácie darcov v Turecku, analýzou odvetvových rozpočtov a najmä rámcom posudzovania výkonnosti;

109.  vzhľadom na dosah, ktorý už má zhoršujúca sa situácia v Turecku na udržateľnosť projektov, vyzýva Komisiu, aby viac využívala politickú a projektovú podmienenosť tým, že:

–  výboru IPA II navrhne upraviť celkové pridelené finančné prostriedky určené na IPA na rok N, vrátane presmerovania či zníženia prostriedkov IPA II, s cieľom riešiť prípady negatívneho vývoja v oblasti právneho štátu a správy vecí verejných uvedené vo výročnej správe Komisie o Turecku v roku N–1;

–  do konca roku 2017 a 2020 rozhodne, či sa Turecku poskytne výkonnostná odmena. Toto rozhodnutie by malo presne odrážať pokrok smerom k rozšíreniu, efektívne vykonávanie IPA a dosahovanie dobrých výsledkov;

–  bude stále viac využívať priame riadenie na riešenie základných potrieb, ak chýba politická vôľa, najmä pokiaľ ide o boj proti korupcii na vysokých miestach a organizovanej trestnej činnosti, posilnenie slobody tlače, predchádzanie konfliktom záujmov a posilnenie občianskej spoločnosti;

–  v prípade nových projektov a vo vhodných prípadoch stanoví podmienky v podobe minimálnych požiadaviek s cieľom podporiť včasné vytvorenie predpokladaných výstupov a udržateľnosť. Ak tieto podmienky nie sú splnené, malo by to viesť k nápravným opatreniam (napr. pozastavenie platby, zrušenie projektu);

110.  vyzýva Komisiu, aby rozšírila rozsah svojich správ o monitorovaní zameranom na výsledky, ktoré sa týkajú činností financovaných Úniou v Turecku, a zlepšila relevantnosť a spoľahlivosť svojich projektových ukazovateľov tým, že v príslušných prípadoch uvedie údaje o východiskových hodnotách;

111.  domnieva sa, že Komisia by mala v rámci IPA II selektívne používať nepriame riadenie a brať pritom do úvahy objem daných finančných prostriedkov, zložitosť projektov, ktoré majú turecké orgány pripraviť a predložiť, a kapacitu orgánu, ktorý je zodpovedný za uzatváranie zmlúv v prípade programov financovaných EÚ a ich financovanie;

Časť XIII – Osobitná správa Dvora audítorov č. 8/2018 s názvom Podpora EÚ na produktívne investície v podnikoch – potreba zamerať viac pozornosti na trvalosť

112.  víta osobitnú správu Dvora audítorov, najmä ako dobre načasované upozornenie na potrebu ďalších mechanizmov monitorovania a záruk, a to tak na úrovni Únie, ako aj na úrovni členských štátov, aby sa zabezpečila trvalosť výsledkov projektov; v tejto súvislosti poukazuje na zistenia Dvora audítorov, že pri skúmaných operačných programoch neboli riadne identifikované osobitné potreby podnikov v rôznych odvetviach a rôznej veľkosti (zlyhania trhu) a dosiahnutie dlhotrvajúcich výsledkov nebolo prioritou;

113.  domnieva sa, že v rámci nadchádzajúceho vývoja politiky súdržnosti na ďalšie programové obdobie by sa mala posilniť úloha produktívnych investícií z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) ako kľúčový faktor pre rast, udržateľné pracovné miesta a znižovanie rozdielov a nerovností, aby sa dosiahla rastúca konvergencia spolu s hospodárskou, sociálnou a územnou súdržnosťou medzi členskými štátmi a regiónmi;

114.  poznamenáva, že hoci sa pri niekoľkých kontrolovaných projektoch dodržali príslušné pravidlá a dosiahli plánované výstupy, nebolo v ich prípade možné získať dôkaz o účinnosti projektov a dosiahnutí trvalých zlepšení;

115.  v tejto súvislosti poznamenáva, že nariadenie o spoločných ustanoveniach na obdobie rokov 2014 – 2020 (článok 71) neobsahuje ustanovenia, ktoré vymedzujú dosiahnutie výsledkov a ich udržateľnosť ako kritériá trvalosti operácií; preto poukazuje na zistenie Dvora audítorov, že z hľadiska posudzovania trvalosti projektu je veľký rozdiel, či sa merajú výstupy, alebo výsledky;

116.  zastáva názor, že na zabezpečenie skutočnej pridanej hodnoty z produktívnych investícií treba medzi hlavné prvky posudzovania trvalosti projektu zahrnúť dosiahnutie výsledkov; v tejto súvislosti súhlasí s vymedzím trvalosti, ktoré uviedol Dvor audítorov, ako schopnosti „projektu udržať si svoje prínosy dlhý čas po dokončení projektu“;

117.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nezohľadnila vo svojich legislatívnych návrhoch nariadení na roky 2021 – 2027 výslovné odporúčanie Dvora audítorov jasne stanoviť ako priority nielen výstupy, ale aj potrebné ukazovatele na meranie výsledkov;

118.  rovnako ako Dvor audítorov vyjadruje znepokojenie, pokiaľ ide o zabezpečenie trvalosti investícií do MSP vzhľadom na ich obmedzenú obchodnú kapacitu, vysoké miery zlyhaní a/alebo osobitnú zraniteľnosť voči nepriaznivým ekonomickým podmienkam; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu a členské štáty, aby upriamili pozornosť na možnosti a nástroje podpory úspešných a trvalých združení zainteresovaných MSP, pričom treba zohľadniť pozitívne aj negatívnejšie skúsenosti z minulosti;

119.  ďalej sa domnieva, že budúcimi produktívnymi investíciami by sa dali dosiahnuť trvalé výsledky, ak by sa začlenili do aktualizovanej komplexnej priemyselnej stratégie ako súčasť budúcej politiky súdržnosti; zastáva názor, že takýmto spôsobom by produktívne investície mali významne prispieť k odstráneniu značných rozdielov v úrovniach priemyselného rozvoja medzi členskými štátmi a regiónmi, ktoré sú opísané v 6. a 7. správe o súdržnosti;

120.  vyzýva Komisiu, aby v plnej miere vykonávala odporúčania Dvora audítorov a poskytla členským štátom včasné a vhodné usmernenia, a to aj prostredníctvom vydania jasných a transparentných usmernení o spôsoboch vymedzenia a uplatňovania kritérií pre trvalosť projektov, ako aj využitia všetkých dostupných mechanizmov, ako je schvaľovanie operačných programov, monitorovanie a kontrola, s cieľom podporiť členské štáty v plnení ich príslušných povinností a zároveň zabrániť dodatočnej administratívnej záťaži príjemcov alebo príslušných vnútroštátnych orgánov;

121.  vyzýva Komisiu, aby počas fázy prípravy a rokovaní o budúcom programovom období zamerala väčšiu pozornosť na trvalosť projektov a stanovila tak jasný rámec pre záväzné stanovenia a ciele; a vyzýva orgány členských štátov, aby dodržiavali a vykonávali odporúčania Dvora audítorov a spolupracovali s Komisiou na skúmaní existujúcich postupov a stanovení spoločných pravidiel a postupov zameraných na zabezpečenie trvalosti výsledkov projektov;

Časť XIV – Osobitná správa Dvora audítorov č. 9/2018 s názvom Verejno-súkromné partnerstvá v EÚ: rozsiahle nedostatky a obmedzené prínosy

122.  zastáva názor, že Komisia a členské štáty by nemali presadzovať intenzívnejšie a rozsiahlejšie využívanie projektov verejno-súkromného partnerstva (PPP), kým sa nevyriešia zistené problémy a úspešne nevykonajú nasledujúce odporúčania; treba najmä zlepšiť inštitucionálne a právne rámce a riadenie projektov a zvýšiť istotu, pokiaľ ide o to, že voľba možnosti PPP poskytne najvyššiu hodnotu za peniaze a že PPP projekty budú pravdepodobne úspešne riadené; zdôrazňuje, že ak sa správne nezistia a nevymedzia riziká projektov, môže to mať finančné dôsledky pre verejného partnera a brzdiť dosiahnutie cieľov projektu.

123.  s cieľom lepšie zdieľať náklady spôsobené oneskoreniami a opätovnými rokovaniami medzi partnermi, aby sa znížil finančný dosah oneskorení, ktoré možno pripísať verejnému partnerovi a prerokovaniam zmlúv, na finančné náklady na PPP znášané verejným partnerom, odporúča, aby:

–  členské štáty identifikovali a navrhli štandardné zmluvné ustanovenia, ktorými sa obmedzí výška dodatočných nákladov znášaných verejným partnerom;

–  členské štáty posúdili každé včasné prerokovanie zmluvy s cieľom zabezpečiť, aby následné náklady znášané verejným partnerom boli náležite odôvodnené a aby boli v súlade so zásadami hodnoty za vynaložené prostriedky;

124.  s cieľom zabezpečiť, aby sa voľbou PPP čo najviac zvýšila hodnota za vynaložené prostriedky a dosiahli sa možné prínosy, odporúča, aby:

–  členské štáty volili možnosť PPP na základe dôkladných komparatívnych analýz, ako je porovnávací nástroj verejného sektora, a aby existovali primerané prístupy, ktorými sa zabezpečí, že možnosť PPP sa zvolí len vtedy, ak sa ňou čo najviac zvýši hodnota za vynaložené prostriedky aj podľa pesimistických scenárov;

–  Komisia zabezpečila, že Dvor audítorov bude mať úplný prístup k potrebným informáciám, aby mohol posúdiť voľbu spôsobu verejného obstarávania a jeho realizovanie verejnými orgánmi aj vtedy, keď sa podpora Únie poskytuje priamo súkromným subjektom prostredníctvom finančných nástrojov;

125.  s cieľom zabezpečiť, aby mali členské štáty potrebné administratívne kapacity a jasné politiky a stratégie v oblasti PPP na úspešné realizovanie projektov PPP podporovaných Úniou, odporúča, aby:

–  členské štáty stanovili jasné politiky a stratégie v oblasti PPP, v ktorých sa jasne určí, akú úlohu majú PPP hrať v ich politikách investícií do infraštruktúry, s cieľom určiť sektory, v ktorých sú PPP najvhodnejšie, a stanoviť možné obmedzenia rozsahu, v ktorom môžu byť PPP využívané účinne;

–  Komisia navrhla legislatívne zmeny s cieľom sústrediť finančnú podporu na budúce PPP v sektoroch, ktoré považuje za strategicky mimoriadne dôležité a kompatibilné s dlhodobými záväzkami PPP, napr. základná sieť TEN-T;

126.  s cieľom zmierniť riziko uprednostňovania  možnosti PPP, podporiť väčšiu transparentnosť a zabezpečiť, aby PPP mohli byť účinne podporované z fondov EÚ, Dvor audítorov odporúča, aby:

–  Komisia spojila podporu Únie na projekty PPP s uistením, že voľba PPP bola odôvodnená zvážením hodnoty za vynaložené prostriedky a nebola teda nenáležite ovplyvnená úvahami týkajúcimi sa rozpočtových obmedzení či ich štatistického spracovania;

–  členské štáty zvýšili transparentnosť uverejňovaním pravidelných zoznamov projektov PPP vrátane dostatočných a zmysluplných údajov o financovaných aktívach, ich budúcich záväzkoch a ich spracovaní v súvahe, pričom zachovajú ochranu dôverných a komerčne citlivých údajov;

–  Komisia posúdila dodatočnú zložitosť projektov PPP, ktoré využívajú kombinované financovanie Únie, v záujme ďalších opatrení zameraných na zjednodušenie príslušných pravidiel a postupov platných pre programy Únie;

Časť XV – Osobitná správa Dvora audítorov č. 10/2018 s názvom Režim základnej platby pre poľnohospodárov – operačne na správnej ceste, no na zjednodušenie, zameranie a konvergenciu úrovní pomoci má len obmedzený vplyv

127.  žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby členské štáty riadne uplatňovali kľúčové kontroly a opravili nároky BPS v prípadoch, keď boli hodnoty výrazne poznačené neuplatnením príslušných pravidiel alebo absenciou aktuálnych informácií o využívaní pôdy;

128.  vyzýva Komisiu, aby:

–  preskúmala a vyhodnotila účinnosť systémov na šírenie informácií v členských štátoch s cieľom čo najviac zjednotiť ich výklad a uplatňovanie právneho rámca režimu BPS;

–  posúdila možnosti budúcich právnych predpisov, ktoré by jej umožnili vymáhať od členských štátov kľúčové informácie o vykonávaní režimov priamej podpory,

–  objasnila svoje úlohy a úlohy certifikačných orgánov pri overovaní existencie účinných kľúčových kontrol a centrálneho výpočtu nárokov v rámci BPS;

129.  vyzýva Komisiu, aby predtým, ako predloží akýkoľvek návrh budúcej koncepcie spoločnej poľnohospodárskej politiky, posúdila stav príjmov všetkých skupín poľnohospodárov a uskutočnila analýzu ich potreby, pokiaľ ide o podporu príjmov, pričom by mala zohľadniť súčasné rozdelenie podpory Únie i členských štátov, poľnohospodársky potenciál pôdy, rozdiely medzi plochami, ktoré sú určené buď prevažne na produkciu, alebo na údržbu, náklady a životaschopnosť poľnohospodárstva, príjmy z produkcie potravín a inej poľnohospodárskej výroby, ako aj z nepoľnohospodárskych zdrojov, faktory ovplyvňujúce efektívnosť a konkurencieschopnosť poľnohospodárskych podnikov a hodnotu verejných statkov, ktoré poľnohospodári poskytujú. Komisia by mala od začiatku prepájať navrhované opatrenia s vhodnými operačnými cieľmi a referenčnými hodnotami, na základe ktorých sa bude môcť porovnať výkonnosť podpory;

Časť X – Osobitná správa Dvora audítorov č. 11/2018 s názvom Nové možnosti financovania projektov rozvoja vidieka: jednoduchšie, ale bez zamerania na výsledky

130.  víta osobitnú správu Dvora audítorov a súhlasí s jeho pripomienkami a odporúčaniami;

131.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že nové zjednodušené možnosti vykazovania nákladov sa používajú len v nepatrnej časti výdavkov na rozvoj vidieka a že nezvyšujú potenciál tohto zdroja financovania, hoci zjednodušenie by malo byť spôsobom, ako nabádať príjemcov pomoci k tomu, aby sa zapojili do projektov;

132.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že je k dispozícii len veľmi málo ukazovateľov, ktoré umožňujú posúdiť, či ciele tohto opatrenia boli alebo neboli splnené;

133.  vyzýva členské štáty, ako aj príjemcov a ich združenia, aby v plnej miere využívali možnosti, ktoré ponúka systém zjednodušených možností vykazovania nákladov v oblasti rozvoja vidieka;

134.  pripomína, že zjednodušenie musí umožniť zodpovedajúcu úroveň kontroly, pričom musí byť jasne vymedzená zodpovednosť za ňu;

135.  pripomína, že zjednodušenie musí byť prospešné pre verejnú správu aj realizátorov projektov;

Časť XVII – Osobitná správa Dvora audítorov č. 12/2018 s názvom Širokopásmové pripojenie v členských štátoch EÚ: napriek pokroku nebudú všetky ciele stratégie Európa 2020 splnené

136.  víta osobitnú správu Dvora audítorov a uvádza svoje pripomienky;

  víta ambíciu Komisie investovať do budúcej digitálnej transformácie, ktorá zjavne vyplýva z návrhu VFR na roky 2021 – 2027;

  berie na vedomie významnú legislatívnu iniciatívu Komisie v oblasti digitalizácie a upriamuje pozornosť na iniciatívy, ako je WiFi4EU, ktorá podporuje inštalovanie najmodernejšieho vybavenia Wi-Fi v centrách komunitného života;

139.  berie na vedomie úsilie Komisie o zlepšenie širokopásmového pokrytia v celej Únii, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že mnohé vidiecke oblasti sú stále nepokryté;

  berie na vedomie úsilie Komisie výrazne zvýšiť a diverzifikovať zdroje financovania na podporu širokopásmového pripojenia. pripomína, že v programovom období 2007 – 2013 Únia investovala 2,74 miliardy EUR, zatiaľ čo v rámci súčasného programového obdobia investície Únie dosahujú takmer 15 miliárd EUR, čo predstavuje viac ako päťnásobné zvýšenie;

  je presvedčený, že vysokorýchlostné internetové pripojenie je významným prvkom jednotného digitálneho trhu a môže preto členským štátom poskytnúť konkurenčnú výhodu v hospodárskych, sociálnych a vzdelávacích záležitostiach; dobrá rýchlosť internetového pripojenia a dobrý prístup na internet majú zásadný význam pre náš život, podnikanie a vlády členských štátov;

  zdôrazňuje, že investície do širokopásmového pripojenia prispejú k podpore sociálneho začlenenia a boju proti vyľudňovaniu vo vidieckych a izolovaných oblastiach. vidiecke a vzdialené oblasti by mali mať prístup k širokopásmovému pripojeniu v záujme vytvorenia homogénneho jednotného trhu;

  v tejto súvislosti víta návrh Komisie o revidovaných pravidlách Únie v oblasti telekomunikácií, ktorého cieľom je aktivovať investície, najmä v ekonomicky menej životaschopných oblastiach, ktoré sa vyznačujú nízkou hustotou obyvateľstva, alebo vo vidieckych oblastiach;

  súhlasí s odporúčaním Dvora audítorov, že členské štáty by mali vypracovať revidované plány na obdobie po roku 2020;

145.  vyzýva preto všetky členské štáty, aby zabezpečili nielen včasné splnenie cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti širokopásmového pripojenia, ale aj cieľov Komisie v rámci „gigabitovej spoločnosti 2025“; aby všetky mestské oblasti a všetky hlavné pozemné dopravné cesty mali neprerušované pokrytie 5G a všetky európske domácnosti, MSP a miestne samosprávy na vidieku alebo v mestách, najmä vo vyľudnených a riedko osídlených oblastiach, mali prístup k internetovému pripojeniu s rýchlosťou sťahovania minimálne 100 Mb/s, s možnosťou nadstavby na gigabitovú rýchlosť;

  súhlasí s názorom Dvora audítorov, že členské štáty by mali zrevidovať mandát svojich vnútroštátnych regulačných orgánov v súlade s revidovaným regulačným rámcom Únie pre telekomunikácie, aby mohli voči prevádzkovateľom presadzovať svoje odporúčania a nápravné opatrenia (vrátane sankcií za neplnenie);

  domnieva sa, že finančná podpora na širokopásmové pripojenie by mala predstavovať vyváženú kombináciu grantov a finančných nástrojov, v rámci ktorej by sa investície mali riadiť intervenčnou logikou a zohľadňovať regionálnu a trhovú realitu;

  je presvedčený, že podpora širokopásmového pripojenia prostredníctvom finančných nástrojov sa zameriava predovšetkým na ekonomicky životaschopné regióny a dobre rozvinuté miestne trhy; konštatuje, že granty sú vhodnejšie pre vidiecke, horské a vzdialené oblasti, v ktorých sú súkromné investície a operácie s finančnými nástrojmi štandardne riskantnejšie;

  zastáva názor Dvora audítorov, že Komisia by mala zhromažďovať a šíriť najlepšie postupy v oblasti širokopásmového pripojenia, konkrétne, pokiaľ ide o plánovanie investícií a realizáciu projektov;

  je presvedčený, že Komisia bude členským štátom naďalej objasňovať používanie štátnej pomoci v prípade širokopásmového pripojenia, a víta zámer Komisie poskytovať ďalšie informácie týkajúce sa cieľov v podobe 100 Mb/s a cieľov gigabitovej spoločnosti;

Časť XVIII – Osobitná správa Dvora audítorov č. 13/2018 s názvom Riešenie radikalizácie, ktorá vedie k terorizmu: Komisia reagovala na potreby členských štátov, no v koordinácii a hodnotení sa vyskytli určité nedostatky

151.  víta osobitnú správu Dvora audítorov, súhlasí s jeho odporúčaniami a uvádza svoje pripomienky a odporúčania;

152.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala, ako možno zjednodušiť riadenie opatrení na riešenie problému radikalizácie napríklad integráciou fondov, ktoré tieto opatrenia využívajú, alebo sústredením riadenia, ktoré v súčasnosti vykonáva osem z jej generálnych riaditeľstiev, ako aj Europol, Eurojust a členské štáty, s cieľom zlepšiť koordináciu a efektívnosť;

153.  berie na vedomie, že zostavovanie rozpočtu na základe výkonnosti môže byť osobitným problémom v prípade opatrení zameraných na predchádzanie radikalizácii, ale zdôrazňuje, že ukazovatele týkajúce sa napríklad počtu odborníkov, ktorí sa zúčastňujú na schôdzach, samé osebe nepostačujú na meranie výkonnosti; vyzýva Komisiu, aby preskúmala najmä, prečo sa miera účasti na jej činnostiach v jednotlivých členských štátoch značne líši, a aby sa sústredila na tie činnosti, ktoré sú relevantné pre väčšinu členských štátov;

154.  vyzýva Komisiu, aby informovala priebežne Parlament o krokoch v nadväznosti na priebežnú správu HLCEG-R, pokiaľ ide o diskusie s členskými štátmi o tom, ako lepšie vyhodnocovať príslušné programy a opatrenia;

155.  uznáva, že predchádzanie radikalizácii si často vyžaduje dôkladné poznatky o situácii na miestnej úrovni, t. j. v konkrétnej lokalite, a že tento druh informácií nemožno zovšeobecniť, keďže každá lokalita môže mať svoje vlastné problémy a príležitosti; v tejto súvislosti poukazuje na dôležitú úlohu miestnych vzdelávacích inštitúcií, miestnych sociálnych a charitatívnych organizácií a miestnych orgánov vrátane policajných dôstojníkov pridelených konkrétnej lokalite; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby túto skutočnosť mali na zreteli pri výmene najlepších postupov a predchádzali stereotypom a zovšeobecňovaniu;

156.  zdôrazňuje, že efektívnosť a účinnosť činností Komisie, pokiaľ ide o pomoc členským štátom v predchádzaní radikalizácii, sú pravdepodobne najvyššie, keď sa týkajú cezhraničných prípadov, najmä pokiaľ ide o informácie poskytnuté prostredníctvom internetu; podporuje postup EÚ IRU na odstraňovanie konfliktov a rozhodnutie zamerať ho na propagandu na internete, ktorú teroristi využívajú na prilákanie čo najväčšieho počtu nasledovníkov; vyzýva Komisiu, aby zlepšila svoje metódy na meranie účinnosti EÚ IRU preskúmaním množstva teroristického obsahu, ktorý internetové spoločnosti odstránili len na žiadosť EÚ IRU, bez toho, aby boli označené aj vnútroštátnymi IRU, zástupcami občianskej spoločnosti alebo samotnými internetovými spoločnosťami, ako aj vypracovaním metód na preukázanie účinnosti z hľadiska množstva teroristickej propagandy, ktorá zostáva na internete, napríklad preto, že odstránené materiály sú jednoducho znovu publikované alebo premiestnené na iné platformy;

Časť XIX – Osobitná správa Dvora audítorov č. 14/2018 s názvom Chemické, biologické, rádiologické a jadrové centrá excelentnosti EÚ: potrebný je väčší pokrok

157.  víta osobitnú správu Dvora audítorov a s uspokojením konštatuje, že Dvor audítorov, Komisia a ESVČ sa zhodli na väčšine odporúčaní;

  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby vykonali spoločnú analýzu Únie, v ktorej sa určia externé riziká CBRN pre EÚ, s cieľom komplexne prepojiť vnútornú a vonkajšiu činnosť;

  vyzýva Komisiu, aby do metodík posudzovania potrieb a národných akčných plánov začlenila posudzovanie systémových rizík a aby urýchlene odpovedala všetkým partnerským krajinám, ktoré žiadajú o pomoc pri finalizácii svojich posúdení potrieb a vypracúvaní národných akčných plánov;

  vyzýva Komisiu. aby zvýšila počet regionálnych činností, napr. cvičení v teréne a simulačných cvičení;

  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby pridelili zodpovednosť za CBRN určeným kontaktným miestam a/alebo úradníkom „nástroja na podporu stability a mieru“ (IcSP) pre dlhodobú regionálnu spoluprácu vo všetkých delegáciách Únie a aby CBRN zahrnuli do dialógu o politikách, bezpečnosti a politických otázkach;

  vyzýva GR DEVCO a Komisiu, aby spolupracovali s ostatnými relevantnými generálnymi riaditeľstvami Komisie, najmä s GR NEAR, ako aj s ostatnými darcami s cieľom stanoviť potenciálne synergie a ďalšie dostupné zdroje financovania, ktoré by sa mohli lepšie využiť na podporu činností v oblasti CBRN;

  vyzýva Komisiu, aby premietla všeobecné ciele iniciatívy do konkrétnejších cieľov, ktoré možno použiť na úrovni projektov, čo umožní merať výsledky od úrovne projektov až po vnútroštátnu a regionálnu úroveň a úroveň iniciatívy;

  vyzýva Komisiu, aby definovala tiež ukazovatele výsledkov a dosahu, čo umožní posúdiť účinnosť iniciatívy na základe stanovených cieľov;

  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že všetky relevantné informácie budú dostupné na webovom portáli s primeranými úrovňami schválenia prístupu; a zaručila, že najlepšie postupy a usmernenia budú dostupné prostredníctvom portálu CBRN;

Časť XX – Osobitná správa Dvora audítorov č. 15/2018 s názvom Posilnenie kapacity vnútorných bezpečnostných síl v Nigeri a Mali: dosiahol sa len obmedzený a pomalý pokrok

166.  víta osobitnú správu Dvora audítorov o posilnení kapacity vnútorných bezpečnostných síl v Nigeri a Mali a uvádza svoje pripomienky a odporúčania;

167.  v prvom rade zdôrazňuje úsilie všetkých zainteresovaných strán pri vykonávaní týchto dvoch misií Únie a personálu nasadzovaného in situ o štrukturálne a udržateľné posilnenie inštitucionálnych kapacít pre vnútornú bezpečnosť Mali a Nigeru v geopolitickom kontexte, ktorý je veľmi zložitý a kritický vzhľadom na kombináciu existujúcich hrozieb;

168.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že zamestnanci misií neboli pred nasadením zaškolení a nedostali žiadnu pomoc pri osvojovaní si postupov a projektov priamo na mieste; domnieva sa, že táto nedostatočná odborná príprava zjavne viedla k oneskoreniam pri vykonávaní operácií;

169.  domnieva sa, že ESVČ a Komisia by mali neustále venovať pozornosť predovšetkým podporným funkciám s cieľom uľahčiť rýchle, účinné a koherentné nasadenie misií SBOP, poskytovať všetkým zamestnancom pred nasadením školenia týkajúce sa postupov a politík Únie a vypracovať komplexné usmernenia k operačným úlohám (posúdenia potrieb, plánovanie a monitorovanie úloh a predkladanie správ); domnieva sa takisto, že poznatky získané počas predchádzajúcich misií SBOP by sa mali využiť aj na zvýšenie prevádzkovej efektívnosti nasadených misií a na uľahčenie prenosu poznatkov a synergických účinkov medzi rôznymi misiami;

170.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v Nigeri bola ohrozená bezpečnosť zamestnancov, keď museli počas šiestich mesiacov bývať a pracovať v hoteloch bez osobitného zabezpečenia;

171.  zdôrazňuje, že bezpečné pracovné prostredie je nevyhnutné na účinné vykonávanie operácií a nábor kvalifikovaných pracovníkov; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby v rozpočte misií zachovali dostatočnú úroveň výdavkov súvisiacich s bezpečnosťou s cieľom zabezpečiť optimálne vykonávanie mandátov misií;

172.  opätovne zdôrazňuje, že je potrebné efektívne využívať všetky vhodné spôsoby financovania budúcich misií SBOP, konkrétne nástroj na podporu stability a mieru, Európsky rozvojový fond, Núdzový trustový fond Únie pre Afriku a humanitárnu pomoc, s cieľom zabezpečiť dosiahnutie politických cieľov misií a riadne finančné riadenie;

173.  podporuje spoluprácu ESVČ s členskými štátmi s cieľom zabezpečiť, aby mali existujúce i budúce misie SBOP dostatok pracovníkov tak, aby mohli rýchlo pôsobiť na úrovni blízkej ich maximálnej povolenej kapacite (alebo celkového počtu voľných pracovných miest) a v rámci možnosti počas obdobia zodpovedajúceho trvaniu mandátu misií;

174.  zdôrazňuje, že nedostatočná prevádzková efektívnosť týchto dvoch misií bola hlavnou prekážkou bezproblémového priebehu opatrení Únie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že zriadenie misie EUCAP Sahel Niger ako právneho subjektu trvalo 18 mesiacov;

175.  domnieva sa, že Rada a Komisia by mali zabezpečiť, aby budúce misie SBOP mali čo najskôr potrebnú právnu subjektivitu a rozpočty;

176.  žiada ESVČ a Komisiu, aby venovali osobitnú pozornosť postupom verejného obstarávania a ľudským zdrojom s cieľom zabezpečiť, aby reagovali na operačné potreby SBOP; konštatuje, že vykonávanie operácií bolo negatívne ovplyvnené zložitými postupmi verejného obstarávania, ktoré viedli k nedostatočnej výkonnosti;

177.  berie na vedomie ťažkosti pri obsadzovaní voľných pracovných miest; pripomína, že miera obsadenosti pracovných miest je 72 % v Nigeri a 77 % v Mali; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby navrhli predĺženie vysielania pracovníkov z členských štátov Európskej únie na misie, aby vo väčšej miere využívali zmluvných zamestnancov a pripravili všeobecné výzvy na príspevky, ktoré sa môžu využiť na vytvorenie rezervných zoznamov potenciálnych zamestnancov v snahe urýchliť ich prijatie, keď sa uvoľní pracovné miesto;

178.  vyzýva ESVČ, aby s cieľom zlepšiť udržateľnosť výsledkov misií SBOP zabezpečila zohľadnenie aspektov udržateľnosti v operačnom plánovaní všetkých činností misií prostredníctvom systematického posudzovania miestnych potrieb a schopnosti dlhodobého účinku výsledkov na miestnej úrovni;

179.  vyzýva ESVČ, aby posilnila monitorovanie opatrení vykonávaných misiami (školenia, poradenstvo a poskytovanie vybavenia) prostredníctvom pravidelných hodnotení na základe ukazovateľov, získaných výsledkov a miery vlastníctva príslušných vnútroštátnych orgánov;

180.  vyzýva ESVČ a Komisiu, aby účinnejšie koordinovali misie SBOP s ostatnými snahami Únie (ako je misia integrovaného riadenia hraníc v Líbyi (EUBAM Libya) a G5 Sahel), bilaterálnymi misiami a medzinárodným úsilím s podobnými cieľmi; v tejto súvislosti vyzýva na ďalšiu spoluprácu a koordináciu medzi Úniou a jej členskými štátmi prostredníctvom podpory synergií;

181.  vyzýva ESVČ a Komisiu, aby zabezpečili, že ukončenie misií SBOP a likvidácia príslušných aktív sa uskutoční za najlepších podmienok; v tejto súvislosti sa domnieva, že ESVČ a Komisia by mali vypracovať spoločnú a globálnu stratégiu ukončenia činnosti, prostredníctvom ktorej by jasne určili úlohy a zodpovednosti pri ukončení misií SBOP a súčasne zmiernili špecifické riziká spojené s ukončením misie;

182.  opätovne zdôrazňuje potrebu zlepšiť spoluprácu medzi členskými štátmi v ich zahraničnej a bezpečnostnej politike s cieľom dosiahnuť úspory z rozsahu a zníženie nákladov; zdôrazňuje, že je veľmi dôležité, aby členské štáty mohli rozhodným spôsobom reagovať na spoločné otázky bezpečnosti a riadenia migračných tokov v čase, keď sa tieto výzvy značne rozširujú a sú čoraz pálčivejšie;

Časť XXI – Osobitná správa Dvora audítorov č. 16/2018 s názvom Preskúmanie ex post týkajúce sa právnych predpisov EÚ: dobre zriadený, no neúplný systém

183.  víta osobitnú správu Dvora audítorov a súhlasí s jeho pripomienkami a odporúčaniami;

184.  poznamenáva, že monitorovanie podľa medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (MID o lepšej tvorbe práva) za rok 2018 sa začne čoskoro a na konci roka sa uskutoční medziinštitucionálne zasadnutie na vysokej úrovni;

185.  poznamenáva, že Dvor audítorov predložil veľmi dôkladný a komplexný výskum (napr. dobrú veľkosť vzorky), ktorý by mohol byť príkladom pre budúcu analýzu v iných oblastiach MID o lepšej tvorbe práva; dodáva, že by sa malo zvážiť vypracovanie dodatočných ukazovateľov výkonnosti na monitorovanie vykonávania MID o lepšej tvorbe práva;

186.  domnieva sa, že aktívne zapojenie a účasť Dvora audítorov bude pre MID o lepšej tvorbe práva prínosom v tom, že posilní monitorovanie; domnieva sa, že k dosiahnutiu tohto cieľa môže prispieť aj rozsiahlejšie použitie dokumentov z brífingov Dvora audítorov;

187.  poznamenáva, že vytvorenie spoločnej medziinštitucionálnej príručky pre monitorovanie a doložky o preskúmaní s usmerneniami pre vypracovanie doložiek by mohlo predstavovať zlepšenie, pokiaľ ide o kontrolu právnych predpisov, ak by to neobmedzilo slobodu politickej voľby spoluzákonodarcov;

188.  poznamenáva, že v budúcom preskúmaní MID o lepšej tvorbe práva by sa mohli využiť spoločné usmernenia pre preskúmania ex post;

189.  upozorňuje, že je dôležité vytvoriť rámec, podľa ktorého by členské štáty mali Komisii poskytovať informácie o transpozícii práva Únie do vnútroštátneho práva;

Časť XXII – Osobitná správa Dvora audítorov č. 17/2018 s názvom Činnosti Komisie a členských štátov v posledných rokoch programov v období 2007 – 2013 riešili problém nízkej miery čerpania, ale neboli dostatočne zamerané na výsledky

190.  víta osobitnú správu Dvora audítorov a cenné porovnanie predchádzajúceho a súčasného programového obdobia, ktoré sa zameriava na očakávané nadchádzajúce výzvy pre členské štáty a Komisiu, pokiaľ ide o riadne a na výsledky orientované čerpanie finančných prostriedkov politiky súdržnosti;

191.  považuje za neuspokojivú odpoveď Komisie na odporúčanie, aby pripravila harmonogram zahŕňajúci kľúčové dátumy na prijatie legislatívneho rámca tak, aby sa operačné programy začali vykonávať včas, a žiada Komisiu, aby predložila konkrétny návrh na základe svojho hodnotenia časového rámca potrebného na včasné vykonávanie programov;

192.  súhlasí s názorom Dvora audítorov, že hoci je čerpanie dôležité na dosiahnutie cieľov politiky, nie je cieľom samým osebe, ale skôr prostriedkom na dosiahnutie výsledkov v súlade s cieľmi politiky súdržnosti; je pevne presvedčený, že hodnota za vynaložené prostriedky nie je vyjadrená len tým, koľko sa vynakladá, ale aj tým, čo sa dosiahlo pomocou prostriedkov, ktoré boli vyplatené;

193.  je hlboko znepokojený tým, že Komisia zrejme podcenila riziko, na ktoré upozorňuje aj Dvor audítorov, a to že pri plnení rozpočtu na roky 2014 – 2020 by mohlo dôjsť k väčším oneskoreniam ako v období rokov 2007 – 2013, čím by vznikol značný tlak na riadne čerpanie finančných prostriedkov na konci programového obdobia a zvýšilo sa riziko nedostatočného zohľadnenia hodnoty za vynaložené prostriedky a dosahovania výsledkov;

194.  je znepokojený tým, že Komisia neberie do úvahy riziko, na ktoré poukázal aj Dvor audítorov a ktoré vyplýva z veľmi neuspokojivej úrovne čerpania v polovici programového obdobia, ktorá je dvakrát nižšia ako v porovnateľnej fáze v predchádzajúcom období, ako aj z tlaku na čerpanie v dôsledku toho, že koniec súčasného obdobia sa prekrýva s prvými rokmi nasledujúceho obdobia;

195.  žiada Komisiu, aby predložila prognózu a hodnotenie za každý členský štát, pokiaľ ide o hromadenie záväzkov, ktorých včasné čerpanie do konca obdobia je ohrozené, a aby navrhla opatrenia na pomoc členským štátom pri zmierňovaní možného negatívneho vplyvu nedostatočného čerpania dostupných finančných prostriedkov;

196.  žiada Komisiu, aby zabezpečila, že opatrenia, ktoré budú prijaté s cieľom zabrániť automatickému zrušeniu viazanosti členskými štátmi, budú rešpektovať ciele a výsledky, ktoré sa majú dosiahnuť prostredníctvom operačných programov a projektov, a že sa zaistí relevantné monitorovanie zmenených operačných programov a podávanie správ o nich;

197.  vyzýva Komisiu, aby z vlastnej iniciatívy využívala zdroje na technickú pomoc, ktoré má k dispozícii, a proaktívne pomáhala členským štátom zrýchliť čerpanie finančných prostriedkov v rámci politiky súdržnosti, ktoré je orientované na výsledky;

198.  upozorňuje na to, že konečným cieľom politiky súdržnosti je podporovať hospodársku a sociálnu súdržnosť medzi rôznymi regiónmi a krajinami v Únii a prispievať k znižovaniu rozdielov a nerovností v nej; zdôrazňuje, že toto musí byť pre členské štáty, Komisiu a všetky príslušné zainteresované strany hlavná zásada pri vykonávaní a čerpaní fondov Únie.

Časť XX – Osobitná správa Dvora audítorov č. 18/2018 s názvom Plní sa hlavný cieľ preventívnej časti Paktu stability a rastu?

199.  domnieva sa, že osobitná správa Dvora audítorov č. 18/2018 poskytuje dobre načasovanú a dôležitú analýzu, v ktorej sa skúma spôsob, akým Komisia vykonáva ustanovenia upravujúce preventívnu časť Paktu stability a rastu, a to z hľadiska dosiahnutia jej hlavného cieľa, t. j. aby členské štáty dosiahli príslušné strednodobé ciele týkajúce sa rozpočtových sáld;

200.  je veľmi znepokojený úplnými rozdielmi v názoroch Dvora audítorov a Komisie na to, či Komisia riadne vykonáva ustanovenia preventívnej časti s cieľom dosiahnuť požadované strednodobé ciele. Táto úplná absencia spoločného pohľadu oboch inštitúcií na to, či Komisia riadne uplatňuje preventívnu časť Paktu stability a rastu, je výrazným znakom existencie podstatných rozdielov, čo sa týka primeranosti samotného znenia právnych aktov, ktorými sa v súčasnosti riadi vykonávanie Paktu stability a rastu na jednej strane a kritérií a úvah, na základe ktorých treba posúdiť, či sa uplatňujú v praxi, na druhej strane;

201.  domnieva sa, že zistenia Dvora audítorov, konkrétne to, že Komisia svojím konaním nezabezpečila plnenie hlavného cieľa nariadenia (ES) č. 1466/97(8), by sa mohli považovať za opodstatnené na základe striktne doslovného výkladu jeho ustanovení; domnieva sa však, že Komisia mala dostatočné dôvody na to, aby použila flexibilitu pri uplatňovaní príslušných ustanovení nariadenia vzhľadom na hospodárske podmienky a požiadavky na oživenie rastu a zvýšenie zamestnanosti;

202.  domnieva sa tiež, že rastúca zložitosť ustanovení Paktu stability a rastu, ku ktorej dochádza v priebehu posledných desiatich rokov vykonávania, si vyžaduje dôkladné a komplexné opätovné preskúmanie príslušných právnych aktov a ich výkladu vzhľadom na získané skúsenosti, ako aj samotný vývoj európskeho a celosvetového hospodárstva, ktorý sa vyznačuje nízkym rastom, prehlbovaním nerovností a rastúcou neistotou;

203.  domnieva sa, že treba uskutočniť takéto opätovné preskúmanie, pričom by sa mali v plnej miere zohľadniť požiadavky na plnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 v praxi, a to vrátane otázky, či by bolo vhodné zvážiť nahradenie súčasného Paktu o stability a rastu, ktorý je založený na paradigme fiškálnych úsporných opatrení, alternatívnym paktom o udržateľnom rozvoji, v ktorom by sa zabezpečila potrebná rovnováha, komplementárnosť a vzájomné posilnenie cieľov fiškálnej obozretnosti a udržateľnosti, čím sa zabráni potrebe uplatňovania pravidiel nad ich limity a zároveň sa predíde následným stretom názorov a hodnotení, pokiaľ ide o konzistentnosť a odôvodnenosť politík;

Časť XXIV – Osobitná správa Dvora audítorov č. 19/2018 s názvom Európska vysokorýchlostná železničná sieť: namiesto reality len neefektívne izolované úseky

204.  víta osobitnú správu Dvora audítorov;

205.  súhlasí s názormi Dvora audítorov a podporuje jeho zistenia;

206.  s uspokojením berie na vedomie, že Komisia vykoná odporúčania Dvora audítorov;

207.  zdôrazňuje, že šance na zlepšenie situácie budú stále malé, ak všetky členské štáty nepreukážu politickú vôľu zlepšiť situáciu;

208.  v tejto súvislosti poukazuje na dôležitú úlohu „európskych koordinátorov“ v tejto oblasti (TEN-T);

209.  pripomína mandát európskych koordinátorov, ktorý zahŕňa

–  vypracovanie príslušného pracovného plánu koridoru (spolu s dotknutými členskými štátmi) alebo pracovného plánu pre horizontálnu prioritu;

–  podporu a monitorovanie vykonávania pracovného plánu; podľa potreby poukazovanie na ťažkosti a hľadanie vhodných riešení;

–  pravidelné konzultácie s fórom pre koridor (poradným orgánom združujúcim členské štáty a rôzne zainteresované strany);

–  vydávanie odporúčaní v oblastiach, ako je rozvoj dopravy pozdĺž koridorov alebo prístup k finančným prostriedkom/zdrojom financovania;

–  každoročné podávanie správ Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a príslušným členským štátom o dosiahnutom pokroku;

210.  zdôrazňuje európsku pridanú hodnotu cezhraničných projektov financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a Nástroja na prepájanie Európy; zdôrazňuje, že je dôležité naďalej využívať tieto mechanizmy financovania, aby sa prekonali politické a infraštruktúrne prekážky a aby sa urýchlila územná a sociálno-ekonomická súdržnosť regiónov Únie prostredníctvom vysokorýchlostných železničných spojení;

211.  pripomína Komisii význam podpory nielen dostupnej a kvalitnej osobnej, ale aj nákladnej železničnej dopravy vzhľadom na jej hospodárske, environmentálne, logistické a bezpečnostné prínosy;

Časť XXV – Osobitná správa Dvora audítorov č. 20/2018 s názvom Africká mierová a bezpečnostná štruktúra: potreba zmeniť zameranie podpory EÚ

212.  víta osobitnú správu Dvora audítorov a uvádza svoje pripomienky a odporúčania;

213.  berie na vedomie, že ESVČ a Komisia čelia v Afrike veľmi zložitej situácii s mnohými politickými a operačnými problémami a obmedzeniami v mnohých oblastiach, najmä pokiaľ ide o spoluprácu hlavných zainteresovaných strán, financovanie a nedostatky inštitúcií, politickú vôľu zasiahnuť, predchádzať konfliktom a zvládať ich;

214.  uvedomuje si zložitosť príslušného inštitucionálneho rámca na riešenie predchádzania konfliktom a na podporu mieru a bezpečnosti s Africkou úniou, mierovým nástrojom pre Afriku (APF), subregionálnymi organizáciami (regionálne hospodárske spoločenstvá) a regionálnymi mechanizmami na predchádzanie konfliktom, ich riadenie a riešenie;

215.  so znepokojením konštatuje, že africká mierová a bezpečnostná štruktúra (APSA) je veľmi závislá od vonkajších finančných zdrojov (v dôsledku nízkych príspevkov členských štátov do mierového fondu a obmedzeného dodatočného financovania, ktoré APSA získava z alternatívnych zdrojov financovania);

216.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že táto absencia zodpovednosti afrických štátov za štruktúru a finančnej udržateľnosti s vysokou závislosťou od darcov a medzinárodných partnerov vedie k operačným nedostatkom, najmä pokiaľ ide o personálne otázky, t. j. prítomnosť len niekoľkých kvalifikovaných pracovníkov alebo vojenských expertov zaoberajúcich sa hlavnými úlohami v oblasti mieru a bezpečnosti na africkom kontinente;

217.  domnieva sa, že hoci je podpora Únie pre APSA navrhnutá na základe strategického rámca vymedzeného v plánoch, treba sa neustále snažiť o primeranú koordináciu darcov;

218.  vyjadruje poľutovanie aj nad tým, že podpora Únie sa zameriava najmä na základné prevádzkové náklady bez dlhodobého plánu; zdôrazňuje, že treba prejsť od podpory nákladov APSA zo strany Únie k podpore jasných dlhodobých vyhliadok a cieľov, ktoré prispejú k stabilite Afriky a v širšom zmysle k partnerstvu AÚ – EÚ;

219.  pripomína, že je dôležité podporiť plán budovania kapacít, operačnú kapacitu AÚ a subregionálnych organizácií v spojení s lepším rámcom koordinácie medzi všetkými aktérmi s cieľom čo najviac optimalizovať súdržnosť činností a výsledkov podpory Únie z dlhodobého hľadiska;

220.  vyjadruje vážne znepokojenie nad nedostatkami systémov monitorovania, pokiaľ ide o ich schopnosť poskytovať primerané údaje o výsledkoch činností; žiada Komisiu, aby zvýšila schopnosť systému hodnotenia činností a výkonnosti jasne ukázať, že príspevky Únie môžu byť vo väčšine prípadov spojené s hmatateľnými a pozitívnymi účinkami na mier a bezpečnosť na mieste;

221.  upozorňuje, že hlavnou zásadou musí byť vytvorenie systému monitorovania s cieľom zbierať a analyzovať údaje/ukazovatele na úrovni činnosti, výstupu, konkrétneho cieľa a strategických cieľov, aby bolo možné posúdiť účinné vykonávanie dohodnutého plánu pre APSA, jeho relevantnosť a udržateľnosť;

222.  vyzýva útvary Komisie, aby spustili misiu pre monitorovanie zamerané na výsledky (ROM) a čo najskôr informovali Parlament;

Časť XXVI – Osobitná správa Dvora audítorov č. 21/2018 s názvom Výber a monitorovanie projektov EFRR a ESF v období 2014 – 2020 sa stále zameriava najmä na výstupy

223.  víta osobitnú správu Dvora audítorov a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonali odporúčania Dvora audítorov;

224.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že nízka miera plnenia v polovici súčasného programového obdobia ohrozuje dosiahnutie výsledkov, ktoré sú naliehavo potrebné v oblastiach podporovaných z EFRR a ESF, a tým odďaľuje očakávaný účinok investícií z rozpočtu Únie na súdržnosť a znižovanie regionálnych rozdielov;

225.  vyzýva preto Komisiu, aby pomohla členským štátom urýchliť čerpanie prostriedkov z EŠIF a posilnila monitorovanie a hodnotenie výkonnosti EŠIF s cieľom zabezpečiť, aby tieto fondy prispievali k plneniu cieľov politiky súdržnosti a cieľov stratégie Európa 2020;

226.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné opatrenia na riešenie zistených nedostatkov súčasného výkonnostného rámca EŠIF, ako aj na využitie poznatkov z obdobia 2014 – 2020 s cieľom zlepšiť výkonnostný rámec na nasledujúce obdobie a zabezpečiť, aby sa stanovili jasné pravidlá pre ukazovatele, monitorovanie a hodnotenie dosahovania výsledkov;

227.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila plynulý a neprerušovaný proces monitorovania a podávania správ o dosiahnutých výsledkoch počas prechodného obdobia novému kolégiu komisárov, a zaručila, že výkonnosť EŠIF zameraná na výsledky na konci programového obdobia nebude oslabená tlakom na urýchlené čerpanie;

228.  berie na vedomie odpovede Komisie, že jej legislatívny návrh na programové obdobie po roku 2020 obsahuje zoznam spoločných ukazovateľov výsledkov pre EFRR, Kohézny fond a ESF;

229.  je však znepokojený tým, že legislatívne návrhy Komisie týkajúce sa EFRR, Kohézneho fondu a ESF nezahŕňajú ustanovenia, ktoré by umožnili, aby „opatrenia stanovené v súlade s predpismi platnými v jednotlivých odvetviach“, ako sa uvádza vo vymedzeniach pojmov „výsledok“ a „výstup“ v nariadení o rozpočtových pravidlách, boli identifikované ako plánované výsledky, ktoré sa majú dosiahnuť a následne merať pomocou ukazovateľov výsledkov v rámci týchto fondov;

230.  žiada Komisiu, aby sa zaoberala týmto nedostatkom a zabezpečila, že nebude mať negatívny vplyv na vytvorenie výkonnostného rámca členskými štátmi na programové obdobie 2021 – 2027;

231.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Komisia nepredložila komplexný návrh politickej stratégie EÚ na obdobie po roku 2020, v ktorej by sa stanovili medzníky pre budúce ciele VFR, ako aj potrebné usmernenie pre členské štáty, ako dosahovať výsledky, ktoré prispejú k spoločným prioritám Únie a dosiahnutiu súdržnejšej a jednotnejšej Únie;

Časť XXVII – Osobitná správa Dvora audítorov č. 22/2018 s názvom Mobilita v rámci programu Erasmus+: milióny účastníkov a mnohotvárna európska pridaná hodnota, no meranie výkonnosti treba ďalej zlepšovať

232.  víta zistenia Dvora audítorov týkajúce sa ďalších foriem európskej pridanej hodnoty, ktorú vytvára program Erasmus+ (2014 – 2020), a to nad rámec foriem stanovených v jeho právnom základe; konštatuje, že techniky a ukazovatele hodnotenia programu Erasmus+ by mali byť, pokiaľ je to možné, globálne a kvalitatívne a mali by zohľadňovať viacrozmernú povahu účinkov takéhoto druhu dlhodobých opatrení;

233.  poznamenáva, že definícia „znevýhodnených účastníkov/účastníkov s obmedzenými príležitosťami“ nie je v súčasnosti harmonizovaná a v jednotlivých členských štátoch sa líši; konštatuje, že spoločná definícia by umožnila presnejšie posúdenie vplyvu programu a poskytla spoľahlivejší základ na zvýšenie jeho dosahu na takýchto účastníkov, ako aj na vypracovanie pozitívnych akcií na ich podporu;

234.  víta znovuzavedenie individuálnej mobility pre študentov škôl v rámci kľúčovej akcie 1 (KA1) v návrhu nového programu Erasmus (2021 – 2027);

235.  uznáva význam online jazykovej podpory (OLS); domnieva sa, že tento nástroj by mal byť otvorený pre všetkých účastníkov a prispôsobený ich osobitným potrebám, pričom by ho mali zároveň dopĺňať jazykové kurzy v triedach;

236.  víta zavedenie zjednodušených metód financovania (jednorazové platby, paušálne sadzby a jednotkové náklady). Berie však na vedomie, že treba upraviť a pravidelne skúmať výšku životných nákladov a nákladov spojených s pobytom v hostiteľskej krajine alebo regióne, aby sa zabezpečil spravodlivejší prístup k individuálnej mobilite v rámci programu Erasmus pre účastníkov s obmedzenými príležitosťami;

237.  domnieva sa, že s cieľom podporiť prístup znevýhodnených účastníkov a účastníkov s obmedzenými príležitosťami k individuálnej mobilite by sa malo zvážiť predbežné financovanie v rámci kľúčovej akcie 1 nového programu Erasmus;

238.  poznamenáva, že lepšia podpora mobility študentov doktorandského štúdia si vyžaduje väčšiu flexibilitu, pokiaľ ide o minimálne obdobie mobility trvajúce tri mesiace, ktoré sa uplatňuje v súčasnosti;

239.  berie na vedomie, že nástroj záruk za študentské pôžičky nepriniesol očakávané výsledky, ako aj jeho vylúčenie z návrhu nového programu Erasmus (2021 – 2027);

Časť XXVIII – Osobitná správa Dvora audítorov č. 23/2018 s názvom Znečisťovanie ovzdušia: naše zdravie stále nemá dostatočnú ochranu

240.  zastáva názor, že na prijímanie účinnejších opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia by Komisia mala:

–  sprístupňovať najlepšie postupy členských štátov, ktoré vo svojich plánoch kvality ovzdušia úspešne zohľadnili požiadavky smernice o kvalite ovzdušia vrátane otázok, ako sú informácie relevantné na účely monitorovania; cielené, v rozpočte zaistené a krátkodobé opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia; a plánované zníženia úrovní koncentrácie na konkrétnych miestach;

–  aktívne riadiť každú fázu postupu v prípade nesplnenia povinnosti na skrátenie času, kým sa veci vyriešia alebo postúpia Súdnemu dvoru;

–  pomáhať členským štátom, ktoré sú najviac postihnuté znečistením ovzdušia prechádzajúcim hranicami štátov v rámci EÚ, v ich spolupráci a spoločných činnostiach vrátane zavedenia príslušných opatrení v ich plánoch kvality ovzdušia;

241.  vyzýva Komisiu, aby pri príprave svojho návrhu pre zákonodarcu riešila tieto otázky:

–  zváženie aktualizácie limitných a cieľových hodnôt Únie (pre častice PM, SO2 a O3) v súlade s najnovšími usmerneniami WHO; zníženia počtu prípadov, keď koncentrácie môžu prekročiť normy (pre častice PM, NO2, SO2 a O3); a stanovenia krátkodobej hraničnej hodnoty pre častice PM2.5 a varovných prahov pre častice PM;

–  zlepšenie plánov kvality ovzdušia, najmä ich zameraním na výsledky; a požadovaním ročného podávania správ o ich vykonávaní; a ich aktualizácia v prípade potreby. Počet plánov kvality ovzdušia podľa zóny kvality ovzdušia by mal byť obmedzený;

–  presnosť požiadaviek na umiestnenie meracích staníc pre priemysel a dopravu na lepšie meranie najvyšších expozícií obyvateľov znečisteniu ovzdušia; a stanovenie minimálneho počtu meracích staníc podľa druhu (doprava, priemysel alebo pozaďové miesta);

–  možnosť Komisie požadovať ďalšie monitorovacie miesta, keď to považuje za potrebné na lepšie meranie znečistenia ovzdušia;

–  posunutie dátumu (v súčasnosti 30. september roku n + 1) aspoň na 30. jún n + 1 na oznamovanie overených údajov a výslovná požiadavka, že členské štáty musia poskytovať aktualizované údaje (v reálnom čase);

–  výslovné ustanovenia, ktoré zabezpečia práva občanov na prístup k spravodlivosti;

242.  V záujme ďalšieho začlenenia kvality ovzdušia do politík Únie žiada Komisiu, aby vypracovala posúdenie:

–  iných politík Únie obsahujúcich prvky, ktoré by mohli byť škodlivé pre čisté ovzdušie, a prijať opatrenia na lepšie zosúladenie týchto politík s cieľom týkajúcim sa kvality ovzdušia;

–  skutočného využívania príslušných finančných prostriedkov EÚ na podporu cieľov kvality ovzdušia EÚ na zníženie emisií znečisťujúcich ovzdušie, najmä častíc PM, NOX a SO2;

243.  vyzýva Komisiu, aby s cieľom zlepšiť kvalitu informácií pre občanov:

–  s pomocou zdravotníckych pracovníkov určila a zostavila najkritickejšie informácie, ktoré by Komisia a orgány členských štátov mali sprístupňovať občanom (vrátane vplyvu na zdravie a odporúčaní týkajúcich sa správania);

–  podporovala členské štáty, aby prijali najlepšie postupy na komunikáciu s občanmi a ich zapájanie do záležitostí týkajúcich sa kvality ovzdušia;

–  zverejnila poradie zón kvality ovzdušia s najlepším a najhorším pokrokom dosiahnutým každý rok a informovala o najlepších postupoch, ktoré sa používajú v najúspešnejších miestach;

–  vyvinula online nástroj, ktorý umožní, aby občania mohli oznamovať porušenia týkajúce sa kvality ovzdušia a aby Komisia mala spätnú väzbu o záležitostiach týkajúcich sa opatrení členských štátov zameraných na kvalitu ovzdušia;

–  podporovala členské štáty, aby vyvinuli ľahko použiteľné nástroje pre prístup všeobecnej verejnosti k informáciám o kvalite ovzdušia a monitorovaniu (napríklad aplikácie pre smartfóny a/alebo osobitné stránky na sociálnych médiách);

–  spoločne s členskými štátmi dosiahla dohodu o harmonizácii ukazovateľov kvality ovzdušia;

Časť XXIX – Osobitná správa Dvora audítorov č. 24/2018 s názvom Demonštrácia zachytávania a ukladania oxidu uhličitého a inovačných obnoviteľných zdrojov energie v komerčnom rozsahu v EÚ: k zamýšľanému pokroku za uplynulé desaťročie nedošlo

244.  víta osobitnú správu Dvora audítorov s názvom Demonštrácia zachytávania a ukladania oxidu uhličitého a inovačných obnoviteľných zdrojov energie v komerčnom rozsahu v EÚ: k zamýšľanému pokroku za uplynulé desaťročie nedošlo a uvádza svoje pripomienky a odporúčania;

245.  víta ambiciózne záväzky Únie dosiahnuť zníženie emisií do roku 2020 aspoň o 20 % a do roku 2030 o 40 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 a vynaložiť minimálne 20 % svojho rozpočtu na opatrenia v oblasti klímy na rozpočtové obdobie 2014 – 2020;

246.  víta ambíciu Únie byť globálnym lídrom v oblasti obnoviteľných zdrojov energie; považuje za veľmi dôležité, aby Komisia neustále preukazovala dostatočné vodcovstvo a odhodlanie v otázkach zmeny klímy s cieľom upevniť si medzinárodnú dôveryhodnosť a dosah svojich nástrojov na formovanie podmienok pre politiky Únie v oblasti klímy a zelenú diplomaciu v budúcich rokoch;

247.  je presvedčený, že sú potrebné väčšie synergie medzi rôznymi orgánmi Únie, príslušnými útvarmi Komisie a priemyselnými partnermi a že by sa malo spojiť úsilie s cieľom vytvoriť prostredie priaznivé pre prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo s inovatívnymi nízkouhlíkovými technológiami, a to prispôsobením a rozvojom investičných podmienok a nástrojov;

248.  zdôrazňuje, že koordinácia medzi útvarmi Komisie v súvislosti s otázkami klímy si stále vyžaduje zlepšenie, aby sa splnili nielen medzinárodné záväzky, ale aj aby si Únia mohla udržať vedúcu pozíciu v oblasti zmeny klímy;

249.  opakuje svoju výzvu Komisii, aby rozvinula intenzívnejšiu koordináciu činností v oblasti vývoja nových technológií a inovácií v oblasti životného prostredia;

250.  upozorňuje, že je potrebné, aby Komisia zabezpečila najmä lepšiu koordináciu medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o politiky súvisiace so zmenou klímy, aby bolo možné dosiahnuť cieľ vyčlenenia aspoň 20 % rozpočtu Únie na nízkouhlíkovú spoločnosť odolnú voči zmene klímy;

251.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnými nízkouhlíkovými stratégiami zo strany členských štátov, čo vytvára prostredie neistoty, poškodzuje investičné podmienky, ovplyvňuje finančnú životaschopnosť a pokrok inovatívnych nízkouhlíkových energetických demonštračných projektov a ponúka len obmedzenú možnosť získať späť finančné prostriedky z neúspešných projektov; vyzýva Komisiu, aby posilnila aktívnu účasť členských štátov na plnení nízkouhlíkových cieľov;

252.  vyjadruje poľutovanie nad všeobecne nízkou životaschopnosťou a udržateľnosťou financovaných projektov a nedostatočným využívaním hmatateľných výsledkov projektov;

253.  je presvedčený, že na dosiahnutie úspechu v tejto oblasti sú potrebné lepšie zamerané stratégie na úrovni Únie aj členských štátov; vyzýva Komisiu, aby vypracovala konkrétnu všeobecnú stratégiu na dosiahnutie stanovených cieľov, ktorá bude zahŕňať špecifické akčné plány pre jednotlivé oblasti vrátane hĺbkových hodnotení, podrobných opatrení a nástrojov, metodiky merania a podávania správ a výkonnostných ukazovateľov;

254.  vyzýva Komisiu, aby zvýšila všeobecnú kompatibilitu jednotlivých rozpočtových oblastí s cieľom doplniť programy zamerané na budovanie nízkouhlíkového hospodárstva; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v mnohých častiach rozpočtu Únie chýbajú konkrétne ciele;

255.  vyzýva Komisiu, aby urýchlene vytvorila priaznivé prostredie pre prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo prostredníctvom prispôsobenia svojich investičných podmienok a výdavkových rámcov a nástrojov zameraných na inovácie a modernizáciu vo všetkých príslušných kľúčových odvetviach;

Časť XXX – Osobitná správa Dvora audítorov č. 25/2018 s názvom Smernica o povodniach: dosiahol sa pokrok pri posudzovaní rizík, je však potrebné zlepšiť plánovanie a vykonávanie

256.  vyzýva Komisiu, aby ako dozorný orgán podľa smernice o povodniach pri preskúmaní plánov manažmentu povodňových rizík druhého cyklu a nasledujúcich cyklov overovala, či členské štáty stanovujú merateľné a časovo ohraničené ciele opatrení týkajúcich sa povodní, čo umožní posúdiť pokrok dosiahnutý pri ich dosahovaní v súlade so smernicou o povodniach; vyzýva Komisiu, aby osvedčené postupy pri určovaní cieľov sprostredkovala všetkým členským štátom;

257.  vyzýva Komisiu, aby ako dozorný orgán podľa smernice o povodniach a včas pred druhým cyklom smernice o povodniach posúdila a podala správu o tom, či členské štáty:

–  určili zdroje financovania na uspokojenie investičných potrieb vyplývajúcich z plánov manažmentu povodňových rizík a vytýčili časový rozvrh čerpania v súlade s dostupným financovaním;

–  pri všetkých protipovodňových opatreniach v medzinárodných povodiach zvážili možnosť cezhraničných investícií;

258.  vyzýva Komisiu, aby ako dozorný orgán podľa smernice o povodniach a v rámci režimu spoločného hospodárenia spolufinancovala iba tie protipovodňové opatrenia, ktoré boli určené ako priority v súlade s budúcimi plánmi manažmentu povodňových rizík, v prípade, keď sú potrebné finančné prostriedky Únie; členské štáty by tieto priority mali určovať na základe objektívnych a relevantných kritérií vrátane:

–  kvalitnej analýzy nákladov a prínosov v záujme dosiahnutia najvýhodnejšieho pomeru medzi kvalitou a cenou za investície a

–  v náležitých prípadoch kritéria zohľadňujúceho cezhraničný dosah projektov;

259.  vyzýva Komisiu, aby ako dozorný orgán podľa smernice o povodniach a rámcovej smernice o vode presadzovala súlad novej protipovodňovej infraštruktúry navrhnutej členskými štátmi v plánoch manažmentu povodňových rizík s rámcovou smernicou o vode;

260.  vyzýva Komisiu, aby ako dozorný orgán podľa smernice o povodniach a rámcovej smernice o vode overovala, či členské štáty v prípadoch, keď sa žiada o spolufinancovanie Únie, analyzovali uskutočniteľnosť vykonania významných ekologických opatrení, a to samostatne alebo v kombinácii s riešeniami sivej infraštruktúry;

261.  vyzýva Komisiu, aby ako dozorný orgán podľa smernice o povodniach kontrolovala, že plány manažmentu povodňových rizík obsahujú opatrenia na zlepšenie znalostí o vplyve zmeny klímy na povodne a jeho modelovania;

262.  vyzýva Komisiu, aby pri preskúmaní dokumentov potrebných pre druhý cyklus vykonávania smernice o povodniach ako dozorný orgán podľa tejto smernice kontrolovala, či členské štáty:

–  odhadujú a modelujú vplyv zmeny klímy na povodne s použitím štúdií a výskumu;

–  vyvíjajú vhodné nástroje na lepšiu analýzu a predpovede:

a)  záplav v dôsledku dažďových zrážok vrátane prívalových povodní;

b)  pobrežných záplav z dôvodu zvyšovania hladiny morí;

–  ak dosah zmeny klímy nie je merateľný, plánujú flexibilné opatrenia, aby v prípade potreby bolo možné upraviť úroveň ochrany;

263.  vyzýva Komisiu, aby vo svojom preskúmaní plánov manažmentu povodňových rizík na druhý cyklus kontrolovala, či členské štáty naplánovali opatrenia:

–  na zvýšenie informovanosti verejnosti o výhodách poistenia proti povodňovým rizikám ako aj

–  na zvýšenie pokrytia poistením, napr. prostredníctvom spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom, pokiaľ ide o poistenie proti povodniam;

264.  vyzýva Komisiu, aby ako dozorný orgán podľa smernice o povodniach:

–  kontrolovala, či členské štáty použili svoje plány manažmentu povodňových rizík na posúdenie, do akej miery sú pravidlá plánovania využívania pôdy v členských štátoch navrhnuté primerane a do akej miery sa účinne presadzujú v oblastiach ohrozovaných povodňami; ako aj

–  šírila osvedčené postupy a usmernenia členským štátom;

Časť XXXI – Osobitná správa Dvora audítorov č. 26/2018 s názvom Sled oneskorení pri vytváraní colných IT systémov: čo ich spôsobilo?

265.  berie na vedomie pripomienky Dvora audítorov, v ktorých sa hodnotí realizácia colných IT systémov;

266.  oceňuje analýzu situácie a závery, ktoré predložil Dvor audítorov;

267.  víta odporúčania adresované Komisii zamerané na modernizáciu colných postupov, ktorá je kľúčová pre fungovanie Únie; oceňuje prístup, v rámci ktorého sa zohľadňujú skúsenosti získané v rámci programu Colníctvo 2020;

268.  upozorňuje, že Komisia napriek niektorým dodatočným vysvetleniam a nesúhlasu s časťou pripomienok prijíma všetky odporúčania uvedené v osobitnej správe Dvora audítorov;

269.  zatiaľ čo pre nasledujúci program Komisia počíta so sumou 950 miliónov EUR v bežných cenách a na tomto čísle sa zhodla aj s Parlamentom, je nevyhnutné, aby sa vykonávanie uskutočňovalo včas, v plnom rozsahu a v rámci finančných limitov;

270.  musí sa zaviesť dôkladný viacročný strategický plán, v ktorom sa stanovia strategický rámec a míľniky na jednotné a účinné riadenie IT projektov; v tomto pláne sa musia správne stanoviť ciele, ukazovatele, harmonogram a potrebné finančné zdroje;

271.  keďže na začiatku nového VFR by viaceré programy, napríklad program boja proti podvodom, program FISCALIS a Colníctvo, ako aj Fond pre integrované riadenie hraníc, mali fungovať synergicky, treba vykonať posúdenie negatívneho vplyvu možných oneskorení vo vykonávaní jedného z prvkov na fungovanie celého systému;

272.  je nevyhnutné uplatňovať zostavovanie rozpočtu založené na výkonnosti s cieľom zlepšiť výsledky a zabezpečiť plnenie cieľov programu;

273.  hoci členské štáty nevyužili svoj 20 % podiel nákladov na výber ciel ponechaný z colných poplatkov na pokrytie výdavkov na implementáciu colného IT systému, výbor podporuje návrh Komisie týkajúci sa vlastných zdrojov na zníženie tohto podielu nákladov na výber ciel na 10 %;

Časť XXXII – Osobitná správa Dvora audítorov č. 31 s názvom Dobré životné podmienky zvierat v EÚ: uzavretie medzery medzi ambicióznymi cieľmi a vykonávaním v skutočnosti

274.  vyzýva Komisiu, aby s cieľom zlepšiť kvalitu informácií pre občanov:

-  vyhodnotila stratégiu v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, najmä pokiaľ ide o prepravu živých zvierat, na roky 2012 – 2015 s cieľom určiť, do akej miery sa dosiahli jej ciele a či sa uplatňujú usmernenia, ktoré vydala;

–  vymedzila východiskové hodnoty a cieľové ukazovatele na meranie a porovnávanie miery súladu členských štátov v zostávajúcich rizikových oblastiach určených v hodnotení;

–  zvážila, ako pristúpiť k záverom vyššie uvedeného hodnotenia (napríklad prostredníctvom novej stratégie alebo akčného plánu a/alebo revízie právnych predpisov v oblasti dobrých životných podmienok zvierat) a uverejnila výsledky svojho posúdenia;

275.  víta záver Dvora audítorov, že opatrenia Únie v oblasti dobrých životných podmienok zvierat zlepšili súlad s požiadavkami na dobré životné podmienky zvierat a podporili vyššie normy s jednoznačným pozitívnym vplyvom na dobré životné podmienky zvierat, ak sa riadne vykonávajú;

276.  odporúča, aby Komisia v záujme lepšieho riešenia rizikových oblastí a šírenia osvedčených postupov:

–  vypracovala stratégiu presadzovania práva na posilnenie mechanizmov následnej kontroly odporúčaní GR SANTE s cieľom skrátiť čas na spustenie uspokojivých opatrení v nadväznosti na jej odporúčania vydané po auditoch a presadzovať právne predpisy, najmä tie, ktoré sú už dlho v platnosti;

–  spolu s členskými štátmi určila, ako môžu nástroje, ktoré sú dostupné v TRACES, podporiť vypracovanie analýz rizík na účely kontroly prepravy živých zvierat, a šírila usmernenia o využívaní týchto nástrojov;

277.  odporúča, aby Komisia na posilnenie prepojenia medzi systémom krížového plnenia a dobrými životnými podmienkami zvierat:

–  v rámci svojich auditov súladu týkajúcich sa krížového plnenia posúdila úplnosť výkazníctva členských štátov prípadov nedodržiavania pravidiel zistených počas kontrol krížového plnenia, napr. krížovou kontrolou výsledkov úradných kontrol a databázami príjemcov, na ktorých sa vzťahuje krížové plnenie,

–  v nadväznosti na predchádzajúce opatrenia ďalej zdieľala najlepšie postupy v oblasti krížového plnenia a informovala členské štáty o zisteniach týkajúcich sa súladu, ktoré sú základom rozhodnutí o stanovení finančných opráv, pretože systém sankcií týkajúci sa dobrých životných podmienok zvierat je príliš zhovievavý;

278.  odporúča, aby Komisia s cieľom podporiť účinné využívanie podpory rozvoja vidieka na účely dobrých životných podmienok zvierat:

–  pri schvaľovaní zmien existujúcich programov rozvoja vidieka, ako aj pri schvaľovaní nových programových dokumentov pre programy rozvoja vidieka po roku 2020, požadovala od členských štátov informácie, ako využívajú opatrenia v oblasti dobrých životných podmienok zvierat v sektoroch, kde sú dôkazy o rozsiahlom nedodržiavaní pravidiel (napr. kupírovanie chvostov ošípaných), a kontrolovala potenciálne prekrývanie so súkromnými systémami s podobnými požiadavkami;

–  podporovala výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi o dodatočných, dobrovoľných ukazovateľoch výsledkov a vplyvu pre opatrenie týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat v rámci spoločného systému monitorovania a hodnotenia, ktorý bude zavedený pre programové obdobie po roku 2020;

–  na programové obdobie po roku 2020 poskytla členským štátom štruktúrované usmernenia k využívaniu ďalších opatrení v oblasti rozvoja vidieka s cieľom podporiť vyššie normy v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, aby mali poľnohospodári širší rad stimulov na zlepšovanie dobrých životných podmienok zvierat v záujme úplného ukončenia krutého zaobchádzania so zvieratami;

o

o o

279.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Dvoru audítorov a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

(1)

Ú. v. EÚ L 51, 28.2.2017.

(2)

Ú. v. EÚ C 348, 28.9.2018, s. 1.

(3)

Ú. v. EÚ C 357, 4.10.2018, s. 1.

(4)

Ú. v. EÚ C 357, 4.10.2018, s. 9.

(5)

Prijaté texty, P8_TA(2019)0000.

(6)

Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012 s. 1.

(7)

Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1.

(8)

Nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1).


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

20.2.2019

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

21

3

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nedzhmi Ali, Inés Ayala Sender, Zigmantas Balčytis, Dennis de Jong, Tamás Deutsch, Martina Dlabajová, Luke Ming Flanagan, Ingeborg Gräßle, Jean-François Jalkh, Wolf Klinz, Bogusław Liberadzki, Georgi Pirinski, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Petri Sarvamaa, Claudia Schmidt, Bart Staes, Derek Vaughan, Tomáš Zdechovský, Joachim Zeller

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

José Blanco López, Julia Pitera

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Rosa D’Amato, John Flack, Czesław Hoc


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENV GESTORSKOM VÝBORE

21

+

ALDE

Nedzhmi Ali, Martina Dlabajová, Wolf Klinz

EFDD

Rosa D'Amato

ENF

Jean-François Jalkh

GUE/NGL

Luke Ming Flanagan, Dennis de Jong

PPE

Tamás Deutsch, Ingeborg Gräßle, Julia Pitera, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Petri Sarvamaa, Claudia Schmidt, Tomáš Zdechovský, Joachim Zeller

S&D

Inés Ayala Sender, Zigmantas Balčytis, José Blanco López, Bogusław Liberadzki, Georgi Pirinski

VERTS/ALE

Bart Staes

3

-

ECR

John Flack, Czesław Hoc

S&D

Derek Vaughan

0

0

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 14. marca 2019Právne oznámenie