Postup : 2018/2107(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0090/2019

Predkladané texty :

A8-0090/2019

Rozpravy :

PV 14/03/2019 - 7
CRE 14/03/2019 - 7

Hlasovanie :

PV 14/03/2019 - 11.5
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0207

SPRÁVA     
PDF 249kWORD 79k
26.2.2019
PE 630.395v02-00 A8-0090/2019

o vykonávaní nariadenia (EÚ) č. 978/2012 o VSP

(2018/2107(INI))

Výbor pre medzinárodný obchod

Spravodajca: Christofer Fjellner

DÔVODOVÁ SPRÁVA – SÚHRN SKUTOČNOSTÍ A ZISTENÍ
 NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci
 STANOVISKO Výboru pre rozvoj
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

DÔVODOVÁ SPRÁVA – SÚHRN SKUTOČNOSTÍ A ZISTENÍ

Spravodajca bol 19. februára 2018 poverený úlohou vypracovať správu o vykonávaní nariadenia (EÚ) č. 978/2012 o VSP, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 732/2008.

I.   Zdroje informácií

Po vymenovaní spravodajca zhromažďoval informácie a vychádzal okrem iného z týchto zdrojov:

•  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 978/2012 z 25. októbra 2012;

•  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 607/2013 z 12. júna 2013, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 552/97, ktoré dočasne odníma prístup k všeobecným colným preferenciám Mjanmarsku/Barme, a uznesenie Európskeho parlamentu o obnovení prístupu k všeobecným colným preferenciám pre Barmu/Mjanmarsko (2012/2929(RSP));

•  hodnotenie v polovici trvania súčasného nariadenia o VSP (nariadenie (EÚ) č. 978/2012) a správa Európskej komisie s priloženým pracovným dokumentom útvarov Komisie zo 4. októbra 2018;

•  správy Komisie o všeobecnom systéme preferencií za obdobie rokov 2014 – 2015 a 2016 – 2017, v ktorých sa posudzujú účinky VSP so zameraním na výsledky zvýhodnených krajín podľa VSP+;

•  verejné vypočutie na tému Obchodné preferencie v záujme trvalo udržateľného rozvoja: kontrola nového mechanizmu VSP+ po dvoch rokoch, ktoré sa uskutočnilo 16. februára 2016 vo Výbore pre medzinárodný obchod (INTA);

•  výmena názorov na realizáciu VSP na zasadnutí výboru INTA 19. februára 2018 a výmena názorov na udelenie VSP+ Srí Lanke 21. marca 2017;

•  štúdia na tému Pracovné práva vo vývozných spracovateľských zónach so zameraním na zvýhodnené krajiny podľa VSP+, tematická sekcia GR pre vonkajšie politiky, Európsky parlament, jún 2017;

•  štúdia na tému Nariadenie o všeobecnom systéme preferencií (č. 978/2012): hodnotenie jeho vykonávania v Európe, ktorú vypracovala výskumná služba Európskeho parlamentu (EPRS).

II.  Hlavné zistenia

Z uvedených komparatívnych zdrojov informácií jasne vyplýva, že:

•  Vývoz do EÚ z oprávnených krajín pre VSP, sa v období 2011 – 2016, teda od troch rokov pred nadobudnutím účinnosti nového nariadenia do troch rokov po ňom, podstatne zvýšil. Najvýraznejšie to bolo v prípade krajín v rámci systému EBA, keďže celková hodnota dovozu z nich sa zvýšila o 62,1 %, pričom hodnota dovozu z oprávnených krajín pre VSP+ sa zvýšila o 53,8 %. Dovoz z krajín štandardného VSP ostal stabilizovaný – poklesol len o 0,3 %.

•  Podiel dovozu z krajín VSP na celkovom dovoze EÚ sa znížil zo 6,1 % v roku 2013, teda v poslednom roku pred nadobudnutím účinnosti nového nariadenia, na 4,9 % v roku 2016, čo možno z veľkej časti vysvetliť nižším počtom zvýhodnených krajín. V dôsledku sprísnenia kritérií oprávnenosti na VSP v novom nariadení sa počet zvýhodnených krajín podľa VSP znížil na 92, pričom viaceré krajiny, ako napríklad Čína, boli zo systému po nadobudnutí účinnosti nariadenia vyradené.

•  Miera využívania preferencií v prípade zvýhodnených krajín podľa opatrenia EBA aj VSP+ sa od roku 2014 výrazne zvýšila (v priemere viac ako o 10 percentuálnych bodov), avšak v prípade 10 zo 49 krajín EBA došlo k zníženiu miery využívania preferencií o viac ako 10 percentuálnych bodov a v prípade zvýhodnených krajín podľa štandardného VSP sa v období 2011 – 2016 miera využívania preferencií znížila v priemere o 3 percentuálne body.

•  Vplyv VSP na diverzifikáciu vývozu nie je jednoznačný, keďže podľa dostupných údajov sa jej miera v prípade zvýhodnených krajín podľa opatrenia EBA z prvotnej nízkej úrovne zvýšila, zatiaľ čo v prípade zvýhodnených krajín podľa VSP sa na úrovni všetkých odvetví výrazne znížila a výsledky heterogénnych zvýhodnených krajín podľa VSP+ sa v oblasti diverzifikácie vývozu výrazne líšia.

•  Dominantným odvetvím dovozu v rámci VSP je textil, ktorý tvoril v roku 2016 až 50 % celkového dovozu v rámci VSP, čo znamená, že jeho podiel na dovoze v rámci VSP sa v porovnaní so situáciou pred reformou viac ako zdvojnásobil.

•  Diverzifikáciu zrejme brzdí to, že nariadenie o VSP neumožňuje kumuláciu ani využívanie iných ako pôvodných vstupov z krajín, ktoré už vo VSP nie sú, a z tých ktoré v ňom ostali. Konkrétnym príkladom je odvetvie výroby bicyklov v Kambodži.

•  Negatívny vplyv na krajiny, ktoré stratili oprávnenie na VSP po reforme v roku 2012, bol obmedzený, keďže v krajinách, ktoré už v systéme nie sú, sa s výnimkou niektorých konkrétnych odvetví, ako je výroba tabaku na Kube, podľa všetkého neprejavili žiadne dlhodobé nepriaznivé účinky.

•  VSP očividne motivoval rozvojové krajiny k ratifikácii medzinárodných dohovorov v snahe pripraviť sa na rozšírený prístup na trh EÚ prostredníctvom VSP+. Aj keď samotná ratifikácia ešte neznamená, že práva zakotvené v dohovoroch sa reálne dodržiavajú, je dôležitým podnetom a rámcom na zlepšenie.

•  Dôslednejšie monitorovanie krajín, ktoré využívajú výhody VSP+, so zameraním na účinné vykonávanie 27 medzinárodných dohovorov súvisiacich s ľudskými a pracovnými právami, ochranou životného prostredia a dobrou správou vecí verejných, čo je kľúčová požiadavka Európskeho parlamentu v rámci reformy, umožnilo reálny dialóg, vďaka ktorému môže EÚ rokovať so zvýhodnenými krajinami o všetkých oblastiach, v ktorých je vykonávanie neuspokojivé.

•  Vplyvy systému VSP na životné prostredie je ťažké zistiť vzhľadom na nedostatok dostupných údajov o environmentálnych ukazovateľoch, ako aj veľký časový odstup pri ich sprístupňovaní. Existujú dôkazy o tom, že systém VSP+ motivoval zvýhodnené krajiny k ochrane životného prostredia, ale zároveň viedol k zvýšeniu vývozu textilu a odevov, čo má na životné prostredie zvyčajne nepriaznivý vplyv.

•  Reforma VSP priniesla pozitívne, ale aj neúmyselné negatívne dôsledky – napríklad vytvorenie pracovných príležitostí pre ženy a väčšie zapojenie žien ako pracovnej sily v odvetviach vyvážajúcich do EÚ, ale aj rýchlejšie zhoršovanie životného prostredia v súvislosti s vývoznými odvetviami v zvýhodnených krajinách.

III.  Hlavné odporúčania

•  Zvážiť rôzne opatrenia na zvýšenie diverzifikácie medzi zvýhodnenými krajinami.

•  V ďalšom nariadení o VSP preto znovu zaviesť možnosť kumulácie s krajinami, ktoré už vo VSP nie sú, podľa vzoru Kanady pri reforme svojho VSP.

•  Treba sa takisto zamyslieť nad tým, ako do ďalšieho nariadenia o VSP zahrnúť služby, aby sa aj vzhľadom na narastajúci význam obchodovania so službami všeobecne podporila väčšia diverzifikácia, a to na základe skúseností s výnimkou WTO v oblasti služieb pre najmenej rozvinuté krajiny.

•  Aj keď Komisia očividne zintenzívnila monitorovanie účinného vykonávania požadovaných dohovorov, najmä v prípade zvýhodnených krajín podľa VSP+, ale aj niektorých krajín EBA, tento proces by napriek tomu mohol byť ešte transparentnejší a postup získavania informácií od subjektov občianskej spoločnosti by mohol byť jasnejšie vymedzený.

•  Zvýhodnené krajiny podľa VSP, a najmä krajiny VSP+, by mali využívať aj výhody väčšieho budovania kapacít, aby mohli účinnejšie vykonávať príslušné dohovory.

•  Postup zrušenia preferencií by mal byť presnejšie zacielený a obmedzený na konkrétne odvetvia. V prípade špecifických porušení treba podľa možnosti zvážiť odobratie vývozného osvedčenia konkrétnym hospodárskym subjektom a zaviesť tzv. čiernu listinu v systéme registrovaných vývozcov.

•  Treba viac opatrení, ktorými sa zabezpečí pozitívny vplyv VSP v oblasti životného prostredia.


NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vykonávaní nariadenia (EÚ) č. 978/2012 o VSP

(2018/2107(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 978/2012 z 25. októbra 2012, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 732/2008(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 607/2013 z 12. júna 2013, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 552/97, ktoré dočasne odníma prístup k všeobecným colným preferenciám Mjanmarsku/Barme(2), a na svoje uznesenie o obnovení prístupu k všeobecným colným preferenciám pre Barmu/Mjanmarsko z 23. mája 2013(3),

–  so zreteľom na hodnotenie súčasného nariadenia o VSP v polovici trvania z júla 2018(4) a na správu Komisie o uplatňovaní nariadenia (EÚ) č. 978/2012(5) s priloženým pracovným dokumentom útvarov Komisie zo 4. októbra 2018(6),

–  so zreteľom na správy Komisie z 28. januára 2016 a 19. januára 2018 o všeobecnom systéme preferencií za obdobie rokov 2014 – 2015(7) a 2016 – 2017(8), v ktorých sa posudzujú účinky VSP so zameraním na výsledky zvýhodnených krajín podľa VSP+,

–  so zreteľom na verejné vypočutie o VSP usporiadané 16. februára 2016 Výborom pre medzinárodný obchod (INTA), na výmenu názorov na udelenie VSP+ Srí Lanke 21. marca 2017 a na výmenu názorov na vykonávanie nariadenia o VSP 19. februára 2018,

–  so zreteľom na článok 5 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ),

  so zreteľom na článok 21 ZEÚ,

–  so zreteľom na článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na rozhodnutie európskej ombudsmanky vo veci 1409/2014/MHZ o tom, že Európska komisia nevykonala predchádzajúce hodnotenie vplyvu dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Vietnamom na oblasť ľudských práv(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2016 o vykonávaní odporúčaní Európskeho parlamentu z roku 2010 týkajúcich sa sociálnych a environmentálnych noriem, ľudských práv a sociálnej zodpovednosti podnikov(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2918 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2017 a politike Európskej únie v tejto oblasti(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. apríla 2017 o hlavnej iniciatíve EÚ v oblasti odevného priemyslu(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. júna 2017 o súčasnom stave vykonávania paktu udržateľnosti v Bangladéši(13),

–  so zreteľom na dobrovoľné partnerstvá jednotlivých krajín, ako sú napríklad pakt udržateľnosti v Bangladéši a iniciatíva na podporu pracovných práv v Mjanmarsku,

–  so zreteľom na spoločnú stratégiu EÚ a jej členských štátov z roku 2007 s názvom Pomoc obchodu: Posilňovanie podpory potrieb súvisiacich s obchodom v rozvojových krajinách zo strany EÚ,

–  so zreteľom na ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030,

–  so zreteľom na základné dohovory Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“) o detskej práci, nútenej práci, diskriminácii, slobode združovania a kolektívnom vyjednávaní,

–  so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2016 o EÚ a zodpovedných globálnych hodnotových reťazcoch,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2017 o vplyve medzinárodného obchodu a obchodných politík EÚ na globálne hodnotové reťazce(14),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe udelenia súhlasu s vypracovaním iniciatívnych správ a na jeho prílohu 3(15),

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rozvoj (A8-0090/2019),

A.  keďže EÚ v roku 1971 ako prvá zaviedla VSP na základe odporúčania Konferencie Organizácie Spojených národov pre obchod a rozvoj (UNCTAD), podľa mali ktorého industrializované krajiny udeliť rozvojovým krajinám všeobecné, nerecipročné a nediskriminačné obchodné preferencie s cieľom pomôcť im vďaka medzinárodnému obchodu získať dodatočné príjmy, znížiť chudobu a podporiť dobrú správu vecí verejných a trvalo udržateľný rozvoj;

B.  keďže v článku 207 ZFEÚ sa uvádza, že obchodná politika EÚ sa uskutočňuje v rámci zásad a cieľov vonkajšej činnosti Únie a podporuje hodnoty uvedené v článku 2 ZEÚ, na ktorých je Únia založená, a prispieva k plneniu cieľov uvedených v článku 21, vrátane upevňovania demokracie a právneho štátu, dodržiavania ľudských práv, základných práv a slobôd, rovnosti, rešpektovania ľudskej dôstojnosti a ochrany životného prostredia a sociálnych práv;

C.  keďže ombudsmanka EÚ vo svojich záveroch uviedla toto: dobrá správa znamená dodržiavanie a rešpektovanie základných práv; ak sa nedodržiavajú základné práva, nemôže existovať dobrá správa; inštitúcie a orgány EÚ musia vždy zvažovať, či sú ich činnosti v súlade so základnými právami, a mali by sa zamerať aj na prehlbovanie dodržiavania ľudských práv v partnerských krajinách;

D.  keďže súčasný VSP bol vytvorený v zmysle nariadenia (EÚ) č. 978/2012 z 25. októbra 2012 prijatého na základe článku 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) riadnym legislatívnym postupom s Európskym parlamentom, ktorý po prvýkrát vystupoval ako spoluzákonodarca nariadenia o VSP;

E.  keďže v zmysle článku 40 nariadenia o VSP je Komisia povinná päť rokov po prijatí tohto nariadenia predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní nariadenia o VSP, ktorá by sa mala použiť pri vypracovaní nasledujúceho nariadenia o VSP, ktoré by malo byť prijaté do roku 2022; keďže toto nariadenie je účinné od 1. januára 2014; keďže bolo vykonané podrobné nezávislé hodnotenie fungovania tohto nariadenia s cieľom poskytnúť Komisii informácie na účely preskúmania a vypracovaný bol zoznam konkrétnych odporúčaní;

F.  keďže tento systém má tri časti: všeobecný systém VSP, stimulačný systém VSP+ a systém „Všetko okrem zbraní“ (EBA); keďže zvýhodnené krajiny podľa štandardného systému VSP – v súčasnosti 18 krajín – využívajú znížené clo na 66 % všetkých kategórií výrobkov v EÚ; keďže osem zvýhodnených krajín podľa VSP+ vyváža približne 66 % všetkých kategórií výrobkov bez cla za to, že sa zaviazali účinne vykonávať 27 základných medzinárodných dohovorov v oblasti pracovných práv, ľudských práv, dobrej správy vecí verejných a ochrany životného prostredia; keďže 49 najmenej rozvinutých krajín má v rámci opatrenia EBA systému VSP bezcolný prístup na trh EÚ so všetkými produktmi okrem zbraní a munície; keďže všetky zvýhodnené krajiny sú viazané medzinárodnými dohovormi v oblasti ľudských práv a pracovných práv podľa nariadenia o VSP, zatiaľ čo krajiny VSP+ sú viazané aj medzinárodnými dohovormi o životnom prostredí a dobrej správe vecí verejných; keďže len v rámci systému VSP+ existuje štruktúrovaný dialóg, ktorý posudzuje účinné vykonávanie týchto dohovorov zvýhodnenými krajinami; keďže zvýhodnené krajiny podľa VSP musia byť zároveň schopné zavádzať medzinárodné štandardy a normy vrátane vypracúvania, vykonávania a presadzovania príslušných právnych predpisov, najmä v oblasti vytvárania právneho štátu a boja proti korupcii;

G.  keďže hlavnými cieľmi reformy VSP v roku 2012 bolo lepšie zameranie na krajiny v núdzi – najmenej rozvinuté krajiny a ďalšie krajiny s nízkymi a nižšími príjmami – väčšie presadzovanie základných zásad trvalo udržateľného rozvoja a dobrej správy vecí verejných, posilnenie stability a predvídateľnosti a zvýšenie istoty pre podnikateľské subjekty;

H.  keďže cieľom viacerých medzinárodných dohovorov, usmernení a pravidiel je zabrániť porušovaniu ľudských práv; keďže predovšetkým zvýhodnené krajiny podľa VSP sú povinné vykonávať tieto usmernenia a vytvárať náležité právne a ekonomické podmienky pre fungovanie podnikov a ich začlenenie do globálnych dodávateľských reťazcov;

I.  keďže EÚ by mala okrem zabezpečenia rovnakých podmienok ešte účinnejšie reagovať na sociálny a environmentálny damping a nekalú súťaž a obchodné praktiky;

J.  keďže vo viacerých krajinách sú vývozné spracovateľské zóny vyňaté z vnútroštátnych pracovných predpisov, v dôsledku čoho nie je možné plnoprávne vykonávať odborovú činnosť alebo sa domáhať právnej nápravy; keďže v prvom prípade ide o porušenie základných noriem MOP, čo môže viesť k ďalším negatívnym vplyvom na ľudské práva;

K.  keďže v článku 8 ZFEÚ je pevne zakotvená rodová rovnosť vo všetkých politikách EÚ; keďže vzhľadom na štrukturálne rodové nerovnosti majú obchodné a investičné dohody zvyčajne rozdielny vplyv na ženy a mužov; keďže podľa MOP 21 miliónov ľudí na celom svete, z toho 55 % žien a dievčat, bolo v roku 2012 obeťou nútenej práce, pričom 90 % z nich pracovalo v súkromnom sektore;

L.  keďže v článku 19 ods. 6 nariadenia o VSP sa vyžaduje, aby Komisia pri zisťovaní, či zvýhodnené krajiny podľa VSP riadne dodržiavajú svoje záväzky v oblasti ľudských práv, zohľadňovala „všetky relevantné informácie“ vrátane informácií poskytnutých občianskou spoločnosťou; keďže zapojenie občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov do vykonávania systému VSP môže posilniť legitímnosť a účinnosť spoločnej obchodnej politiky;

M.  keďže nariadenie o VSP umožňuje EÚ zrušiť preferencie v najvážnejších prípadoch porušovania ľudských práv na základe kapitoly V článku 19 ods. 1 písm. a), podľa ktorého možno zvýhodnené opatrenia dočasne zrušiť z viacerých dôvodov vrátane systematického porušovania zásad stanovených v dohovoroch uvedených v časti A prílohy VIII;

N.  keďže Komisia tento proces začala v prípade Kambodže a začína vyšetrovanie Mjanmarska vo veci porušovania ľudských práv s tým, že je možné aj zrušenie systému Všetko okrem zbraní;

Hlavné závery a odporúčania

1.  víta hodnotenie v polovici trvania, v rámci ktorého sa hodnotí uplatňovanie súčasného nariadenia o VSP a posudzuje sa, či je dosiahnutie v ňom uvedených cieľov pravdepodobné; víta to, že vďaka novému nariadeniu sa zvýšil vývoz zo zvýhodnených krajín podľa opatrenia „Všetko okrem zbraní“ (EBA) a VSP+, čím sa významne prispieva k odstráneniu chudoby;

2.  konštatuje s uspokojením, že v roku 2016 dosiahol dovoz do EÚ v rámci preferencií VSP (vzostupný trend) 62,6 miliardy EUR v tomto zložení: 31,6 miliardy EUR zo zvýhodnených krajín podľa štandardného VSP, približne 7,5 miliardy EUR zo zvýhodnených krajín podľa VSP+ a 23,5 miliardy EUR zo zvýhodnených krajín podľa opatrenia EBA (údaje Eurostatu zo septembra 2017);

3.  pripomína, že VSP pomáha priemyselným odvetviam rozvojových krajín prekonávať ťažkosti, s ktorými sa stretávajú na vývozných trhoch v dôsledku vysokých počiatočných nákladov; pripomína, že cieľmi VSP sú podľa UNCTAD zvýšenie príjmov z vývozu, podpora industrializácie rozvojových krajín, a teda aj najmenej rozvinutých krajín, a zrýchlenie ich rastu v záujme odstránenia chudoby;

4.  zdôrazňuje, že VSP+ je hlavným nástrojom obchodnej politiky EÚ, ktorý poskytuje lepší prístup na trh a je doplnený prísnym monitorovacím mechanizmom na podporu ľudských a pracovných práv, ochrany životného prostredia a dobrej správy vecí verejných v nestabilných rozvojových krajinách;

5.  konštatuje, že súčasné nariadenie o VSP bolo od začatia procesu hodnotenia v polovici trvania účinné tri roky, pričom už v tomto hodnotení boli uvedené body, o ktorých sa malo uvažovať v súvislosti s reformou v nasledujúcom nariadení o VSP; víta odporúčania v záverečnej správe z hodnotenia v polovici trvania;

6.  zdôrazňuje, že VSP ako súčasť obchodnej politiky EÚ musí vychádzať zo zásad vonkajšej politiky EÚ (účinnosť, transparentnosť a hodnoty) zakotvených v článku 21 ZEÚ; zdôrazňuje, že v článku 208 ZFEÚ sa stanovuje zásada súdržnosti politík v záujme rozvoja a ako hlavný cieľ sa vytyčuje odstránenie chudoby; zdôrazňuje, že tieto hodnoty sú potvrdené v oznámení Komisie s názvom Obchod pre všetkých;

7.  uznáva, že VSP+ zohráva dôležitú úlohu pri presadzovaní medzinárodných pracovných práv, ľudských práv, dobrej správy vecí verejných a noriem v oblasti ochrany životného prostredia v zvýhodnených krajinách, a to nielen poskytovaním stimulov na dodržiavanie týchto noriem, ale aj vytvorením platformy na pravidelný dialóg v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú dohovory, a podporou ich zapájania do významných reforiem;

8.  uznáva, že VSP priniesol zvýhodneným krajinám a EÚ hospodársky zisk zvýšením vývozu do EÚ a intenzívnejším využívaním preferencií zvýhodnenými krajinami v rámci EBA a VSP+; naliehavo žiada EÚ, aby vo zvýhodnených krajinách zvyšovala informovanosť o pravidlách VSP s cieľom podporiť ešte väčšie využívanie tohto systému; žiada Komisiu, aby na základe dostupnosti údajov podľa možnosti posúdila rozdelenie ziskov v systéme VSP; berie na vedomie, že zvýšenie vývozu a rozšírenie hospodárskych príležitostí malo v niektorých prípadoch aj neúmyselný nepriamy negatívny vplyv na základné práva a sociálny rozvoj, čo sa napríklad prejavilo zaberaním pôdy alebo nedostatočným dodržiavaním pracovných práv; zdôrazňuje preto, že v nadväznosti na obchodné preferencie musia byť vykonané medzinárodné dohovory a reformy s cieľom zabrániť tomu, aby programy VSP viedli k zvýšeniu environmentálneho a sociálneho dampingu;

9.  víta zjednodušenie vstupného mechanizmu VSP+ s cieľom zvýšiť jeho atraktívnosť pre zvýhodnené krajiny podľa štandardného VSP; zdôrazňuje, že mnohé kandidátske krajiny pre VSP+ ratifikovali niekoľko medzinárodných dohovorov potrebných na prijatie do VSP+; zdôrazňuje, že kvalitnejšie, nepretržité a systematické monitorovanie procesu vykonávania je mimoriadne dôležité a možno ho dosiahnuť zintenzívnením spolupráce všetkých aktérov s cieľom zlepšiť zhromažďovanie informácií a hĺbkovú analýzu využitím všetkých dostupných informácií a zdrojov, ako sú správy medzinárodných monitorovacích orgánov vrátane OSN, MOP, Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ako aj priamym zapojením občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov; pripomína, že je to nevyhnutné na to, aby sa účinným vykonávaním 27 dohovorov mohol využiť plný potenciál systému VSP+ na zlepšenie situácie v oblasti práv pracovníkov, podpory rodovej rovnosti a odstránenia detskej a nútenej práce;

10.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa počas rokovaní so zvýhodnenými krajinami podľa VSP+, ako aj prostredníctvom posilnenej angažovanosti EBA zamerala na problémy zmenšovania priestoru pre občiansku spoločnosť a ochrany obhajcov ľudských práv v ohrození, keďže tieto otázky priamo súvisia so záväzkami vyplývajúcimi z Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a príslušných ustanovení základných dohovorov MOP, a to v súlade s oznámením Komisie s názvom Obchod pre všetkých; žiada okrem toho Komisiu, aby preskúmala ďalšie možnosti štruktúrovanej, formálnej a nezávislej účasti občianskej spoločnosti, zástupcov odborových zväzov a súkromného sektora, ktorými by sa dal prípadne posilniť proces monitorovania;

11.  zdôrazňuje, že systém VSP vytvoril vo všeobecnosti stimuly pre ratifikáciu medzinárodných dohovorov, čím vznikol lepší rámec pre vývoj vpred; podčiarkuje význam prijímania ďalších komplexných opatrení, ktorými sa zabezpečí pozitívny vplyv VSP na vývoj v oblasti životného prostredia; odporúča doplniť Parížsku dohodu do zoznamu 27 hlavných medzinárodných dohovorov, ktoré sú zvýhodnené krajiny podľa VSP+ povinné dodržiavať; zdôrazňuje, že zvýhodnené krajiny musia ešte vyvinúť veľké úsilie, aby dosiahli model trvalo udržateľného rozvoja;

12.  uznáva pokrok v účinnom vykonávaní dohovorov, ktorý sa podarilo dosiahnuť dôslednejším monitorovaním a dialógom medzi EÚ a zvýhodnenými krajinami, najmä pokiaľ ide o monitorovanie 27 základných dohovorov; podčiarkuje potrebu prehĺbenia koordinácie medzi Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), delegáciami Únie, diplomatickými misiami členských štátov, vládami zvýhodnených krajín, medzinárodnými organizáciami, podnikmi, sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou s cieľom zlepšiť zhromažďovanie informácií a poskytnúť podrobnejšiu analýzu monitorovania; odporúča čo najväčšiu transparentnosť a komunikáciu medzi spoluzákonodarcami a zainteresovanými stranami v procesoch zrušenia VSP, najmä počas postupov vyšetrovania Komisie;

13.  uznáva, že ratifikácia a pokrok v oblasti účinného vykonávania príslušných dohovorov sú dôležitými referenčnými hodnotami pre dosiahnutie potrebného pokroku v rámci systému; žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby opatrenia prijaté s cieľom monitorovať účinné vykonávanie dohovorov zvýhodnenými krajinami boli v plnom súlade s dokumentmi o stratégii krajiny s cieľom zabezpečiť súdržnosť politík, konzistentnosť a začlenenie ľudských práv do obchodnej politiky;

14.  podčiarkuje potrebu neustálej angažovanosti a ďalšieho zvyšovania transparentnosti monitorovania VSP+, pričom však treba zároveň zaručiť, aby si EÚ v rámci tohto dialógu zachovala v súvislosti so zvýhodneným krajinami všetky páky, najmä pokiaľ ide o hodnotiace tabuľky; vyzýva Komisiu, aby zvážila ďalšie kroky v tejto oblasti, ako aj v oblasti dialógu so zvýhodnenými krajinami s cieľom zvýšiť transparentnosť, dohľad a účinnosť systému;

15.  domnieva sa, že každé rozhodnutie o pozastavení preferencií musí byť plne v súlade s celkovým cieľom zmierňovania chudoby, a zdôrazňuje, že akty sekundárneho práva EÚ sa musia navrhovať a vykladať v súlade s primárnym právom EÚ a všeobecnými zásadami práva EÚ v tejto oblasti; zdôrazňuje preto, že treba zachovať súčasný cielený prístup k zrušeniu preferencií a zabezpečiť, aby bol obmedzený na konkrétne sektory a navrhnutý tak, aby sa minimalizovali negatívne účinky na miestne obyvateľstvo; vyzýva Komisiu, aby v príslušných prípadoch využívala odstupňované zrušenie obchodných preferencií alebo iné časovo viazané opatrenia; zdôrazňuje napokon, že zrušenie obchodných preferencií by sa malo považovať za poslednú možnosť, ktorá sa použije len v prípade závažných nedostatkov v účinnom vykonávaní medzinárodných dohovorov a v prípade zjavne nedostatočnej ochoty a angažovanosti zvýhodnenej krajiny pri ich riešení; podčiarkuje zároveň podmienenosť týchto systémov a to, že by sa mala využívať na zachovanie dôveryhodnosti každého systému a na zabezpečenie prijatia opatrení v prípadoch závažného a systematického porušovania dohovorov;

16.  víta nedávne rozhodnutie Komisie začať proces zrušenia preferencií EBA poskytnutých Kambodži a vyslať naliehavú misiu EÚ na vysokej úrovni do Mjanmarska, a to v súvislosti so situáciou v oblasti ľudských práv v oboch krajinách; očakáva, že Komisia bude Parlament naďalej dôsledne informovať a zapojí ho do ďalších krokov, a to aj v prípade pozastavenia preferencií;

17.  konštatuje, že následkom reformy kritérií oprávnenosti sa počet zvýhodnených krajín výrazne znížil, čo spolu s odstupňovaním výrobkov viedlo k celkovému zníženiu objemu dovozu z krajín VSP do EÚ; uznáva, že tieto reformy umožňujú zamerať preferencie na krajiny, ktoré sú v najväčšej núdzi; žiada Komisiu, aby v rámci hodnotenia vplyvu na účely budúceho nariadenia zabezpečila súdržnosť a konzistentnosť medzi VSP a dohodami o voľnom obchode s cieľom zachovať VSP pre rozvojové krajiny na ústrednom mieste obchodnej politiky EÚ; v tejto súvislosti konštatuje, že zvýhodnené krajiny podľa opatrenia EBA čelia stále väčšiemu konkurenčnému tlaku zo strany krajín, ktoré s EÚ uzavreli dohodu o voľnom obchode; ďalej konštatuje, že niektoré krajiny, ktoré boli sledované v súvislosti s VSP+, majú v súčasnosti uzavreté dohody o voľnom obchode s kapitolami o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji, ktoré by mali byť účinné a vykonateľné;

18.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že systém VSP, najmä v prípade 29 krajín EBA, neviedol k žiadnej zmene, a v niektorých prípadoch spôsobil zhoršenie profilu diverzifikácie vývozu na úrovni výrobkov; vyjadruje poľutovanie aj nad tým, že dostatočne neprispel k diverzifikácii hospodárstva; vyzýva na prijatie ďalších opatrení na zvýšenie diverzifikácie vývozu z krajín VSP; vyjadruje poľutovanie nad tým, že diverzifikácia medzi zvýhodnenými krajinami bola zrejme narušená zrušením možnosti kumulácie s krajinami, ktoré už vo VSP nie sú, keďže tieto krajiny už nemôžu využívať výhody, ktoré zvýhodneným krajinám podľa VSP poskytujú pravidlá pôvodu výrobkov; dôrazne žiada, aby bola táto možnosť opätovne zavedená, najmä pre najzraniteľnejšie krajiny; berie na vedomie výrazné zníženie diverzifikácie vývozu zvýhodnených krajín podľa štandardného VSP vo všetkých odvetviach; vyzýva ďalej Komisiu, aby zvážila možnosť úpravy a rozšírenia zoznamu výrobkov, ktoré majú byť zahrnuté do nariadenia, pokiaľ ide o polotovary a hotové výrobky, a aby v prípade potreby zmiernila pravidlá pôvodu pre najzraniteľnejšie krajiny; okrem toho nabáda zvýhodnené krajiny podľa VSP, aby zaviedli účinné opatrenia na diverzifikáciu výrobkov; v tomto zmysle zdôrazňuje potrebu vytvoriť prístup k znalostiam a technológiám s cieľom diverzifikovať výrobky, aby sa vývoz mohol udržať v celosvetovej hospodárskej súťaži, a najmä v Európe;

19.  vyzýva zvýhodnené krajiny podľa VSP, aby zaviedli a účinne vykonávali právne opatrenia na ochranu duševného vlastníctva;

20.  víta vysokú mieru využívania preferencií v prípade zvýhodnených štátov podľa opatrenia EBA; zdôrazňuje význam budovania kapacít vo zvýhodnených krajinách, ktoré by im mali pomôcť v tom, aby tento systém čo najviac využili; vyzýva v tomto smere na účinnejšie využívanie opatrení v rámci iniciatívy pomoc obchodu; zastáva názor, že v záujme podpory pre rozširovanie diverzifikácie by sa malo uvažovať o zahrnutí služieb do ďalšieho nariadenia o VSP; v tejto súvislosti okrem toho podčiarkuje význam medzipodnikového prístupu; žiada vytvoriť sektorové, multilaterálne platformy a elektronické nástroje, ktoré by združovali vývozné spoločnosti zo zvýhodnených krajín podľa VSP, importné spoločnosti v EÚ a potenciálne nové subjekty na oboch stranách, ktoré v súčasnosti nevyvážajú ani nedovážajú, s cieľom vymieňať si najlepšie postupy a zvyšovať informovanosť o pravidlách, podmienkach a hospodárskych perspektívach, ktoré ponúka VSP;

21.  víta závery prvého vyšetrovania ochranných opatrení v zmysle nariadenia a domnieva sa, že týmto ustanovením by sa mala zabezpečiť ochrana finančných, hospodárskych, sociálnych a environmentálnych záujmov EÚ; zdôrazňuje, že pri poskytovaní preferencií na citlivé výrobky treba umožniť, aby im bolo poskytnuté osobitné zaobchádzanie, aby sa zabránilo ohrozeniu určitých odvetví;

22.  zdôrazňuje, že na všetky časti územia zvýhodnených krajín vrátane vývozných spracovateľských zón sa vzťahuje systém a záväzky vyplývajúce z ratifikácie príslušných dohovorov; naliehavo vyzýva zvýhodnené krajiny, aby účinne zaviedli pracovné normy, a nalieha na Komisiu, aby sa zamerala na porušovanie noriem MOP vrátane kolektívneho vyjednávania a slobody združovania vo vývozných spracovateľských zónach v súčasných alebo potenciálnych zvýhodnených krajinách a aby zabezpečila odstránenie všetkých výnimiek; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti, ako zabezpečiť, aby výrobky z vývozných spracovateľských zón nespadali do systému preferencií, ak sú vyňaté z vnútroštátnych právnych predpisov a v rozpore s príslušnými medzinárodnými dohovormi;

23.  zdôrazňuje, že VSP zvýšil dynamiku podnikového sektora, do určitej miery prispel k posilneniu ekonomického postavenia žien a podporil ich zamestnanosť, najmä v priemyselných odvetviach vývozných krajín, ktoré obchodujú s EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť vhodné podnikateľské prostredie pre ženy, aby mohli využívať tieto nové zručnosti a skúsenosti a postupovať vyššie v štruktúrach spoločností alebo si zakladať svoje vlastné nové podniky; konštatuje však, že ženy sú aj naďalej diskriminované, a vyjadruje znepokojenie nad pracovnými podmienkami žien, najmä v textilnom a odevnom odvetví; pripomína uznesenie Parlamentu z 27. apríla 2017 o hlavnej iniciatíve EÚ v oblasti odevného priemyslu(16) a vyzýva Komisiu, aby naň nadviazala;

24.  víta vplyv VSP na prijímanie ekologickejších a bezpečnejších technológií a na dobrovoľné iniciatívy v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov, čo má priamy pozitívny účinok na zamestnancov a životné prostredie; zastáva názor, že treba naplánovať opatrenia na ďalšiu podporu a spoľahlivé posúdenie tohto vývoja; uznáva, že treba nájsť správnu rovnováhu medzi regulačnými a dobrovoľnými opatreniami týkajúcimi sa náležitej starostlivosti podnikov v tejto súvislosti, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala spôsoby, ako stanoviť povinnosti náležitej starostlivosti;

25.  domnieva sa, že EÚ by mala zabezpečiť politickú súdržnosť tým, že bude nabádať ďalších medzinárodných aktérov, ako sú nadnárodné podniky, aby sa v plnej miere zúčastňovali na zlepšovaní ľudských práv, sociálnych práv a environmentálnych noriem na celom svete, v neposlednom rade tým, že hospodárskym subjektom uloží povinnosť zaviesť postupy náležitej starostlivosti v súlade s hlavnými zásadami OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; vyzýva Komisiu, aby preukázala vedúce postavenie a zabezpečila, aby sa v globálnych hodnotových reťazcoch dodržiavali ľudské a pracovné práva a aby informovala o vykonávaní uznesenia Parlamentu z roku 2016 o realizácii jeho odporúčaní týkajúcich sa sociálnych a environmentálnych noriem, ľudských práv a sociálnej zodpovednosti podnikov vrátane jeho výzvy na zahrnutie sociálnej zodpovednosti podnikov do nariadenia a na reformu pravidiel WTO s cieľom zaviesť požiadavky v oblasti náležitej starostlivosti v dodávateľských reťazcoch a transparentnosti, a to na základe hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv;

26.  pripomína, že EÚ musí v záujme zaistenia súladu s politikami ostatných medzinárodných aktérov, napríklad nadnárodných spoločností, nabádať na plné zapojenie do zlepšovania dodržiavania ľudských práv, práv detí, sociálnych práv, environmentálnych práv a verejného zdravia vo svete; žiada, aby EÚ dbala o to, aby sa v súvislosti s právom na prácu v globálnych hodnotových reťazcoch, t. j. v celom dodávateľskom reťazci, dodržiavali ľudské práva;

27.  žiada Komisiu, aby v súvislosti s ďalším nariadením o VSP preskúmala možnosť zavedenia dodatočných colných preferencií pre výrobky, ktoré sa preukázateľne vyrábajú udržateľným spôsobom; domnieva sa, že tovar by mal podliehať dobrovoľnej certifikácii udržateľného spôsobu výroby a pri jeho dovoze do EÚ by sa to malo príslušne preukázať;

28.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Ú. v. EÚ L 303, 31.10.2012, s. 1.

(2)

Ú. v. EÚ L 181, 29.6.2013, s. 13.

(3)

Ú. v. EÚ C 55, 12.2.2016, s. 112.

(4)

http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2018/october/tradoc_157434.pdf

(5)

COM(2018)0665.

(6)

SWD(2018)0430.

(7)

COM(2016)0029.

(8)

COM(2018)0036.

(9)

https://www.ombudsman.europa.eu/en/decision/en/64308

(10)

Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 19.

(11)

Prijaté texty, P8_TA(2018)0515.

(12)

Ú. v. EÚ C 298, 23.8.2018, s. 100.

(13)

Ú. v. EÚ C 331, 18.9.2018, s. 100.

(14)

Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 33.

(15)

http://www.europarl.europa.eu/RegData/organes/conf_pres_groupes/proces_verbal/2002/12-12/CPG_PV(2002)12-12(ANN01)_EN.doc

(16)

Ú. v. EÚ C 298, 23.8.2018, s. 100.


STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (22.1.2019)

pre Výbor pre medzinárodný obchod

k vykonávaniu nariadenia (EÚ) č. 978/2012 o VSP

(2018/2107(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Pier Antonio Panzeri

NÁVRHY

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre medzinárodný obchod, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže v článku 21 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ) sa stanovuje povinnosť EÚ zabezpečovať vzájomný súlad medzi rôznymi oblasťami svojej vonkajšej činnosti vrátane obchodnej politiky a politiky v oblasti ľudských práv, čím sa vzájomne posilňuje potenciálna účinnosť týchto politík; keďže v článku 3 ods. 5 Zmluvy o EÚ sa stanovuje povinnosť EÚ prispievať okrem iného k trvalo udržateľnému rozvoju, odstráneniu chudoby a k ochrane ľudských práv;

B.  keďže obchodná politika EÚ musí prispievať k podpore hodnôt, na ktorých je založená Únia a ktoré sú uvedené v článku 2 Zmluvy o EÚ, a prispievať k dosahovaniu cieľov uvedených v článku 21 Zmluvy o EÚ vrátane upevňovania demokracie a zásad právneho štátu, dodržiavania ľudských práv, základných práv a slobôd, presadzovania rovnosti, rešpektovania ľudskej dôstojnosti, ochrany životného prostredia a sociálnych práv; keďže všeobecný systém preferencií (VSP), VSP+ a systém Všetko okrem zbraní (EBA) sa môžu stať základnými nástrojmi, ktoré umožnia dodržiavanie týchto hodnôt, a keďže je dôležité, aby sa účinne vykonávali a monitorovali;

C.  keďže Parlament vo svojom uznesení z 5. júla 2016 o vykonávaní svojich odporúčaní z roku 2010 týkajúcich sa sociálnych a environmentálnych noriem, ľudských práv a sociálnej zodpovednosti podnikov(1) navrhol: zaviesť sociálnu zodpovednosť podnikov do nariadenia o VSP (ďalej len „nariadenie“); zabezpečiť súlad nadnárodných spoločností s ľudskými a pracovnými právami; a zreformovať pravidlá WTO s cieľom zaviesť požiadavky náležitej starostlivosti v rámci dodávateľského reťazca a požiadavky transparentnosti, a to na základe hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv;

D.  keďže VSP sa stal nástrojom politického vplyvu, ktorý Európska únia a jej členské štáty uplatňujú s cieľom získať podporu tretích krajín pre rôzne aspekty svojich medzinárodných programov; keďže Európska únia by mala podporovať rôzne modely obchodovania, ktoré sú založené na rovnosti medzi partnermi;

1.  konštatuje, že VSP sa preukázal ako dôležitý nástroj na podporu a ochranu základných ľudských práv a zásad trvalo udržateľného rozvoja; víta, že bola uznaná potreba zvýšiť transparentnosť a zodpovednosť zmysluplným zapojením občianskej spoločnosti a ďalších aktérov, ako sú sociálni partneri, Parlament a Rada, do monitorovania účinného plnenia záväzkov v oblasti ľudských práv, stanovených v rámci VSP+; požaduje vytvorenie štruktúrovaného mechanizmu monitorovania na zabezpečenie dodržiavania príslušných dohovorov týkajúcich sa VSP, ktorý by sa mal uplatňovať aj na všeobecné opatrenie VSP a systém EBA; žiada Komisiu, aby zvážila stálejšie štruktúry zapojenia občianskej spoločnosti, napríklad vytvorením spoločných komisií pre dohľad alebo domácich poradných skupín s účasťou miestnych zástupcov občianskej spoločnosti, obhajcov ľudských práv a odborov;

2.  pripomína význam pokračujúcej spolupráce s príslušnými medzinárodnými organizáciami a monitorovacími orgánmi zriadenými podľa príslušných dohovorov, ako sú organizácie a orgány v rámci Medzinárodnej organizácie práce (MOP), OECD a OSN, a podpory miestnych organizácií občianskej spoločnosti, ktoré zohrávajú úlohu pri obhajovaní záujmov marginalizovaných komunít vrátane osôb so zdravotným postihnutím;

3.  zdôrazňuje, že v rámci monitorovania a hodnotenia VSP+ by sa mali zohľadňovať správy medzinárodných monitorovacích orgánov, ako sú OSN, MOP a medzinárodné mimovládne organizácie, ako aj ich odporúčania pre každú krajinu podľa znenia každého dohovoru a zároveň by sa malo zaistiť, aby sa nariadenie vykonávalo účinne;

4.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že hodnotiace tabuľky, ktoré sa používajú na monitorovanie zvýhodnených krajín v rámci VSP+, sú aj naďalej dôverné; vyzýva Komisiu, aby posúdenia oprávnenosti na účasť vo VSP+ a hodnotiace tabuľky zverejňovala s cieľom zvýšiť transparentnosť systému a dohľad nad ním;

5.  uznáva skutočnosť, že VSP+ zohráva dôležitú úlohu pri presadzovaní medzinárodných pracovných práv, ľudských práv, dobrej správy vecí verejných a noriem v oblasti ochrany životného prostredia v zvýhodnených krajinách, a to nielen prostredníctvom poskytovania stimulov na dodržiavanie týchto noriem, ale aj vytvorením platformy na pravidelný dialóg v oblastiach, na ktoré sa dohovory vzťahujú, a podporou ich zapájania do významných reforiem;

6.  pripomína potenciál VSP+ na zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv, trvalo udržateľného rozvoja a dobrej správy vecí verejných vrátane práv pracovníkov, zrušenia detskej a nútenej práce, podpory rodovej rovnosti, obmedzeného uplatňovania trestu smrti, ktoré sa riadi všetkými povinnosťami stanovenými v medzinárodných dohovoroch, občianskych a politických práv, slobody náboženstva, slobody prejavu a ochrany životného prostredia; pripomína, že plný potenciál tohto systému možno využiť len vtedy, ak sa zlepšia požiadavky na podávanie správ a mechanizmy monitorovania účinného plnenia záväzkov podľa 27 dohovorov, ktoré sa vyžadujú na udelenie obchodných preferencií podľa VSP+, a motivácia, ktorú predstavujú obchodné preferencie, bude doplnená ďalšími podpornými opatreniami vychádzajúcimi zo všetkých informácií, ktoré sú potrebné na posúdenie plnenia záväzných povinností; zdôrazňuje, že v rámci konzultácie s občianskou spoločnosťou je potrebné posúdiť vplyv v oblasti ľudských a pracovných práv;

7.  vyzýva Komisiu, aby intenzívnejšie spolupracovala so zvýhodnenými krajinami, s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), delegáciami EÚ, diplomatickými misiami členských štátov, medzinárodnými organizáciami, podnikmi, so sociálnymi partnermi a s občianskou spoločnosťou s cieľom zlepšiť svoje zhromažďovanie informácií a poskytnúť podrobnejšiu analýzu monitorovania, aby tak bolo možné jasne vyhodnotiť vykonávanie všetkých aspektov systému;

8.  žiada o zaradenie Dohovoru MOP č. 169 o domorodom a kmeňovom obyvateľstve medzi základné záväzné dohovory, podľa ktorých sa poskytujú obchodné preferencie;

9.  zdôrazňuje skutočnosť, že pokrok dosiahnutý na legislatívnej úrovni sa v mnohých zvýhodnených krajinách doposiaľ neodzrkadlil v pokroku na úrovni vykonávania;

10.  zdôrazňuje, že na účinné presadenie záujmov je nevyhnutné zapojiť organizácie občianskej spoločnosti na miestnej úrovni, a vyzýva Komisiu, aby v hodnotiacich tabuľkách a dialógoch o VSP+ objektívne a porovnateľným spôsobom preskúmala zmenšujúci sa priestor pre občiansku spoločnosť a aby odstraňovala hrozby pre nezávislé odborové zväzy, riziká a hrozby pre obhajcov ľudských práv a prekážky financovania mimovládnych organizácií zo strany EÚ, keďže tieto otázky priamo súvisia s právnymi záväzkami vyplývajúcimi z Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a príslušnými ustanoveniami základných dohovorov MOP; znova naliehavo vyzýva Komisiu, aby naďalej financovala iniciatívy občianskej spoločnosti, ktoré monitorujú vykonávanie tohto systému;

11.  zdôrazňuje, že obhajcovia ľudských práv by mali byť schopní vykonávať svoju úlohu slobodne a neobmedzene a že podmienky, za ktorých musia pracovať, by sa mali stať referenčnými hodnotami pre posudzovanie dodržiavania VSP+;

12.  v rámci revízie nariadenia odporúča, aby sa dohovory, ktoré sú v súčasnosti uvedené vo VSP+, rozšírili na zvýhodnené krajiny podľa systému EBA a VSP; opakuje svoju výzvu, aby bol do zoznamu dohovorov požadovaných pre štatút VSP+ zahrnutý aj Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu;

13.  pripomína význam stanovenia jasných referenčných kritérií pre jednotlivé krajiny, pokiaľ ide o problémy a nedostatky, s cieľom posúdiť účinné vykonávanie 27 medzinárodných dohovorov a prípadne systematicky zahrnúť tieto referenčné kritériá do strategických dokumentov pre jednotlivé krajiny v oblasti ľudských práv s cieľom zabezpečiť súdržnosť politík;

14.  žiada o vytvorenie nezávislého mechanizmu a orgánu podávania sťažností v rámci VSP, ktorý by všetkým zainteresovaným stranám vrátane miestnych zainteresovaných strán umožnil predložiť sťažnosti o údajnom porušovaní pracovných a ľudských práv zo strany štátov alebo spoločností, ktoré využívajú výhody obchodných preferencií vyplývajúce z nariadenia;

15.  vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na pracovné normy vrátane kolektívneho vyjednávania a slobody združovania vo vývozných spracovateľských zónach (EPZ), ktoré sa nachádzajú v súčasných alebo potenciálnych zvýhodnených krajinách; ďalej vyzýva Komisiu, aby zaistila odstránenie výnimiek z ochrany pracovných práv vo vývozných spracovateľských zónach a aby v spolupráci s príslušnými partnerskými krajinami vytvorila dlhodobý plán realizácie;

16.  vyjadruje znepokojenie nad správami o tom, že VSP+ prispieva k zaberaniu pôdy a iným porušeniam ľudských práv; vyzýva Komisiu, aby takéto negatívne dôsledky účinne riešila a aby zaistila zavedenie primeraných opatrení na ich zmiernenie a nápravu;

17.  podporuje väčšiu angažovanosť s najmenej rozvinutými krajinami v rámci systému EBA s cieľom zabraňovať prípadom vážneho a systematického porušovania ľudských práv a takéto prípady riešiť; v tejto súvislosti vyzýva na rozšírenie systému hodnotiacej tabuľky EBA; domnieva sa, že hrozba odňatia obchodných preferencií musí byť v záujme zabezpečenia skutočného plnenia medzinárodných záväzkov v oblasti ľudských práv zo strany zvýhodnených krajín sprevádzaná vhodnými politickými iniciatívami;

18.  domnieva sa, že akékoľvek rozhodnutie o pozastavení preferencií musí byť v úplnom súlade s hlavným cieľom týkajúcim sa zmierňovania chudoby a že v prípade voľby metódy čiastočného pozastavenia by mala byť takáto metóda navrhnutá tak, aby sa minimalizovali negatívne účinky pre miestne obyvateľstvo; zdôrazňuje, že stiahnutie obchodných preferencií by sa malo považovať za opatrenie poslednej možnosti uplatňované len v prípade závažných nedostatkov v účinnom vykonávaní medzinárodných dohovorov a v prípade zjavne nedostatočnej ochoty a angažovanosti zvýhodnenej krajiny v rámci EBA, pokiaľ ide o ich riešenie;

19.  víta nedávne rozhodnutie Komisie o začatí procesu odňatia preferencií v rámci EBA Kambodži a o vyslaní naliehavej misie EÚ na vysokej úrovni do Mjanmarska v nadväznosti na situáciu v oblasti ľudských práv v oboch krajinách; očakáva, že Komisia bude naďalej dôsledne informovať Parlament a zapojí ho do ďalších krokov, a to aj v prípade pozastavenia preferencií;

20.  domnieva sa, že EÚ by mala zabezpečiť politickú súdržnosť tým, že bude nabádať ďalších medzinárodných aktérov, ako sú nadnárodné podniky, aby sa v plnej miere zúčastňovali na zlepšovaní ľudských práv, sociálnych práv a environmentálnych noriem na celom svete, v neposlednom rade tým, že hospodárskym subjektom uloží povinnosť zaviesť postupy náležitej starostlivosti v súlade s hlavnými zásadami OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; vyzýva Komisiu, aby preukázala vedúce postavenie s cieľom zabezpečiť, aby sa ľudské práva a pracovné práva dodržiavali v rámci globálnych hodnotových reťazcov, a aby informovala o vykonávaní uznesenia Parlamentu z roku 2016 o vykonávaní jeho odporúčaní týkajúcich sa sociálnych a environmentálnych noriem, ľudských práv a sociálnej zodpovednosti podnikov vrátane jeho výzvy na zahrnutie sociálnej zodpovednosti podnikov do nariadenia a na reformu pravidiel WTO s cieľom zaviesť požiadavky týkajúce sa náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci a transparentnosti, a to na základe hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv;

21.  vyzýva Komisiu, aby zriadila medziinštitucionálnu pracovnú skupinu pre podnikanie a ľudské práva a aby bezodkladne iniciovala právne predpisy EÚ v súvislosti s povinnou náležitou starostlivosťou;

22.  vyzýva Komisiu, aby v novom nariadení po roku 2023 upravila štandardné systémy VSP a EBA s cieľom povoliť zapísať na čiernu listinu tie spoločnosti so záujmom o vývoz do EÚ, ktoré sú zodpovedné za závažné porušovanie ľudských práv.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

22.1.2019

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

50

2

6

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Michèle Alliot-Marie, Francisco Assis, Petras Auštrevičius, Amjad Bashir, Goffredo Maria Bettini, Mario Borghezio, Klaus Buchner, James Carver, Aymeric Chauprade, Javier Couso Permuy, Arnaud Danjean, Georgios Epitideios, Knut Fleckenstein, Eugen Freund, Michael Gahler, Sandra Kalniete, Manolis Kefalogiannis, Wajid Khan, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Ilhan Kyuchyuk, Ryszard Antoni Legutko, Barbara Lochbihler, Sabine Lösing, Andrejs Mamikins, Ramona Nicole Mănescu, David McAllister, Clare Moody, Pier Antonio Panzeri, Demetris Papadakis, Ioan Mircea Paşcu, Tonino Picula, Julia Pitera, Cristian Dan Preda, Jozo Radoš, Alyn Smith, Jordi Solé, Dobromir Sośnierz, Dubravka Šuica, Charles Tannock, László Tőkés, Ivo Vajgl, Geoffrey Van Orden, Anders Primdahl Vistisen

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Asim Ademov, Doru-Claudian Frunzulică, Elisabetta Gardini, Rebecca Harms, Patricia Lalonde, Juan Fernando López Aguilar, Antonio López-Istúriz White, Bodil Valero, Marie-Christine Vergiat, Janusz Zemke, Željana Zovko

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Norbert Erdős, Axel Voss, Martina Werner

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

50

+

ALDE

Petras Auštrevičius, Ilhan Kyuchyuk, Patricia Lalonde, Jozo Radoš, Ivo Vajgl

ECR

Amjad Bashir, Ryszard Antoni Legutko, Charles Tannock, Anders Primdahl Vistisen

EFDD

Aymeric Chauprade

PPE

Asim Ademov, Michèle Alliot-Marie, Arnaud Danjean, Norbert Erdős, Michael Gahler, Elisabetta Gardini, Sandra Kalniete, Manolis Kefalogiannis, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Antonio López-Istúriz White, David McAllister, Ramona Nicole Mănescu, Julia Pitera, Cristian Dan Preda, Dubravka Šuica, László Tőkés, Axel Voss, Željana Zovko

S&D

Francisco Assis, Goffredo Maria Bettini, Knut Fleckenstein, Eugen Freund, Doru-Claudian Frunzulică, Wajid Khan, Juan Fernando López Aguilar, Andrejs Mamikins, Clare Moody, Pier Antonio Panzeri, Demetris Papadakis, Ioan Mircea Paşcu, Tonino Picula, Martina Werner, Janusz Zemke

VERTS/ALE

Klaus Buchner, Rebecca Harms, Barbara Lochbihler, Alyn Smith, Jordi Solé, Bodil Valero

2

-

EFDD

James Carver

NI

Georgios Epitideios

6

0

ECR

Geoffrey Van Orden

ENF

Mario Borghezio

GUE/NGL

Javier Couso Permuy, Sabine Lösing, Marie-Christine Vergiat

NI

Dobromir Sośnierz

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

(1)

Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 19.


STANOVISKO Výboru pre rozvoj (24.1.2019)

pre Výbor pre medzinárodný obchod

k vykonávaniu nariadenia (EÚ) č. 978/2012 o VSP

(2018/2107(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Frank Engel

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre medzinárodný obchod, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta hodnotenie všeobecného systému preferencií (VSP) Európskej únie v polovici trvania, ktoré uskutočnila Komisia; víta skutočnosť, že nové nariadenie prispelo k nárastu vývozu od príjemcov režimov „Všetko okrem zbraní“ (ďalej len „EBA“) a VSP+, čo je dôležitý príspevok k odstráneniu chudoby;

2.  zdôrazňuje, že obchodná politika EÚ musí vychádzať zo zásad vonkajšej politiky EÚ (účinnosť, transparentnosť a hodnoty); keďže v článku 208 ZFEÚ sa stanovuje zásada súdržnosti politík v záujme rozvoja a vytyčuje sa odstránenie chudoby ako hlavný cieľ;

3.   s uspokojením konštatuje, že v roku 2016 dosiahol dovoz do EÚ v rámci preferencií VSP (vzostupný trend) 62,6 miliardy EUR v tomto zložení: 31,6 miliardy EUR od štandardných príjemcov VSP, približne 7,5 miliardy EUR od príjemcov VSP+ a 23,5 miliardy EUR od príjemcov v rámci EBA (údaje Eurostatu zo septembra 2017);

4.  pripomína, že VSP pomáha priemyslu rozvojových krajín prekonávať ťažkosti, s ktorými sa stretávajú na vývozných trhoch v dôsledku vysokých počiatočných nákladov; pripomína, že cieľmi VSP sú podľa UNCTAD zvýšenie príjmov z vývozu, podpora industrializácie rozvojových krajín, a teda aj najmenej rozvinutých krajín, a zrýchlenie ich rastu v záujme odstránenia chudoby;

5.  zdôrazňuje skutočnosť, že VSP + je hlavným nástrojom obchodnej politiky EÚ, ktorý poskytuje lepší prístup na trh a je sprevádzaný prísnym monitorovacím mechanizmom na podporu ľudských a pracovných práv, ochrany životného prostredia a dobrej správy vecí verejných v zraniteľných rozvojových krajinách;

6.  víta skutočnosť, že miera využívania preferencií v prípade príjemcov v rámci EBA je vysoká; pripomína, že samotný prístup na trh nepostačuje na zníženie chudoby a nerovností v najmenej rozvinutých krajinách; zdôrazňuje preto, že režim EBA by sa mal doplniť o rozvojovú pomoc, ako aj o pomoc súvisiacu s obchodom a budovanie kapacít, aby bol ešte účinnejší; poznamenáva najmä, že v rámci EBA je potrebné väčšie úsilie na riešenie otázok, ako je zaberanie pôdy a zhoršovanie životného prostredia;

7.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v hodnotení v polovici trvania sa uvádza, že VSP mal len obmedzený vplyv na trvalo udržateľný rozvoj a ochranu životného prostredia; so znepokojením konštatuje najmä, že výroba textilu a odevov, ktoré sú hlavnými dovoznými výrobkami v rámci VSP, a obchodovanie s nimi urýchľuje zhoršovanie životného prostredia v zvýhodnených krajinách, keďže tam neexistujú primerané mechanizmy environmentálneho riadenia a odpadového hospodárstva(1); očakáva, že hodnotenie v polovici trvania VSP bude väčšmi stimulovať obchodných partnerov EÚ pri prijímaní prísnejších sociálnych, pracovných a environmentálnych noriem, čo by sa mohlo dosiahnuť prostredníctvom stimulov, akými sú dodatočné colné preferencie pre udržateľne vyrábané produkty;

8.  berie na vedomie hodnotenie, podľa ktorého režim VSP výrazne prispieva k sociálnemu rozvoju a zlepšeniu situácie v oblasti ľudským práv, a to najmä pokiaľ ide o zamestnanosť žien, základné práva a pracovné práva, dodržiavanie noriem v oblasti životného prostredia, vykonávanie postupov dobrej správy, vrátane boja proti drogám, korupcii, praniu špinavých peňazí a terorizmu, a ratifikáciu základných dohovorov MOP; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila dialóg s partnerskými krajinami o týchto otázkach s cieľom zabezpečiť neustály pokrok;

9.  pripomína však, že VSP je režim založený na stimuloch, ktorý sa musí v záujme účinnosti dôsledne využívať; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa vyšetrovanie údajného nedodržiavania požiadaviek nezačalo jednotne ani včas; domnieva sa, že dočasné zrušenie colných preferencií by sa v prípade vážneho a systematického porušovania základných práv malo konzistentne a účinne využívať; zdôrazňuje význam pokračujúcej angažovanosti a monitorovania spolu s väčšou účasťou občianskej spoločnosti na týchto procesoch;

10.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s údajným porušovaním ľudských alebo pracovných práv v rámci požiadaviek systému VSP prijala rýchlejšie a rozhodnejšie opatrenia; vyzýva na vytvorenie mechanizmu, ktorý môžu používať osoby alebo skupiny, ktorých sa negatívne dotklo vykonávanie systému VSP;

11.  vyzýva na väčšiu podporu pre krajiny zvýhodnené v rámci VSP+, aby sa zvrátil trend znižovania diverzifikácie produktov; zastáva názor, že intenzívnejšie monitorovanie VSP+ spolu so zisteniami monitorovacích orgánov OSN a MOP a informáciami, ktoré poskytli tretie strany, prispelo k skutočnosti, že všetci príjemcovia VSP+ dosahujú pokrok pri vykonávaní 27 dohovorov; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie o zvýšenie transparentnosti monitorovania systému VSP+ zo strany Európskej únie, pričom príslušný mechanizmus by sa mal rovnakým spôsobom uplatňovať na zvýhodnené krajiny podľa VSP a EBA;

12.  so znepokojením konštatuje, že neexistuje podmienenosť, aby krajiny zvýhodnené podľa VSP a EBA museli rešpektovať environmentálne normy a dodržiavať medzinárodné dohovory o zmene klímy a ochrane životného prostredia; domnieva sa, že v nasledujúcej reforme nariadenia o VSP by sa mal aktualizovať zoznam dohovorov o základných ľudských a pracovných právach a o zásadách v oblasti životného prostredia a správy, najmä tým, že sa ako nová podmienenosť začlení ratifikácia a účinné vykonávanie Parížskej dohody o zmene klímy, a všeobecnejšie vyzýva Komisiu, aby poskytla technickú podporu s cieľom zlepšiť ochranu životného prostredia pri vykonávaní každého z troch režimov VSP;

13.  pripomína, že EÚ musí v záujme zaistenia súladu s politikami nabádať ostatných medzinárodných aktérov, napríklad nadnárodné spoločnosti, aby sa plne podieľali na zlepšovaní dodržiavania ľudských práv, práv detí, sociálnych práv, environmentálnych práv a verejného zdravia vo svete; žiada, aby EÚ dbala o to, že v súvislosti s právom na prácu budú v celosvetových hodnotových reťazcoch, t. j. v rámci celého dodávateľského reťazca, dodržiavané ľudské práva;

14.  pripomína, že systém VSP sa vzťahuje na odvetvie výroby textilu a odevov viac ako na akékoľvek iné odvetvie, že vzhľadom na nízke investičné náklady a disponibilitu pracovníkov s nízkou kvalifikáciou sa textilnému a odevnému priemyslu pripisuje význam z pohľadu industrializácie najmenej rozvinutých krajín a že odvetvie textilu a odevov zohráva kľúčovú úlohu pri posilňovaní postavenia žien; žiada EÚ, aby zaviedla záväzný legislatívny rámec náležitej starostlivosti pre podniky a aby na odvetvie textilu rozšírila uplatňovanie modelov vytvorených v oblasti nerastných surovín z konfliktných oblastí, najmä pokiaľ ide o transparentnosť a vysledovateľnosť;

15.  vyzýva na väčšiu účasť občianskej spoločnosti a rozvojových agentúr na procese monitorovania;

16.  zdôrazňuje význam budovania kapacít vo zvýhodnených krajinách v záujme zníženia obmedzení na strane ponuky, pokiaľ ide o diverzifikáciu a využívanie preferencií; vyzýva v tomto smere na účinnejšie využívanie opatrení v rámci pomoci obchodu.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

22.1.2019

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

20

0

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Mireille D’Ornano, Doru-Claudian Frunzulică, Enrique Guerrero Salom, Maria Heubuch, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Linda McAvan, Norbert Neuser, Vincent Peillon, Lola Sánchez Caldentey, Elly Schlein, Bogusław Sonik, Eleni Theocharous, Anna Záborská, Joachim Zeller, Željana Zovko

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marina Albiol Guzmán, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Frank Engel, Stefan Gehrold, Maria Noichl, Judith Sargentini

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

20

+

ECR

Eleni Theocharous

GUE/NGL

Marina Albiol Guzmán, Lola Sánchez Caldentey

PPE

Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Frank Engel, Stefan Gehrold, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Bogusław Sonik, Anna Záborská, Joachim Zeller, Željana Zovko

S&D

Doru-Claudian Frunzulică, Enrique Guerrero Salom, Linda McAvan, Norbert Neuser, Maria Noichl, Vincent Peillon, Elly Schlein

VERTS/ALE

Maria Heubuch, Judith Sargentini

0

-

 

 

1

0

EFDD

Mireille D’Ornano

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

(1)

Pozri vyššie uvedené hodnotenie v polovici trvania VSP.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

19.2.2019

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

36

2

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laima Liucija Andrikienė, Maria Arena, Tiziana Beghin, Daniel Caspary, Santiago Fisas Ayxelà, Christofer Fjellner, Karoline Graswander-Hainz, Heidi Hautala, Nadja Hirsch, France Jamet, Jude Kirton-Darling, Patricia Lalonde, Bernd Lange, David Martin, Emma McClarkin, Anne-Marie Mineur, Sorin Moisă, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Inmaculada Rodríguez-Piñero Fernández, Kārlis Šadurskis, Marietje Schaake, Helmut Scholz, Joachim Schuster

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Klaus Buchner, Ramona Nicole Mănescu, Georg Mayer, Ralph Packet, Bolesław G. Piecha, Fernando Ruas, Lola Sánchez Caldentey, Wim van de Camp, Jarosław Wałęsa

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Georges Bach, Malin Björk, Ramón Jáuregui Atondo, Bernd Kölmel, Julia Pitera, Mirja Vehkaperä, Marco Zanni


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

36

+

ALDE

Nadja Hirsch, Patricia Lalonde, Marietje Schaake, Mirja Vehkaperä

ECR

Bernd Kölmel, Emma McClarkin, Ralph Packet, Bolesław G. Piecha

EFDD

Tiziana Beghin

GUE/NGL

Malin Björk, Anne-Marie Mineur, Lola Sánchez Caldentey, Helmut Scholz

PPE

Laima Liucija Andrikienė, Georges Bach, Wim van de Camp, Daniel Caspary, Santiago Fisas Ayxelà, Christofer Fjellner, Ramona Nicole Mănescu, Sorin Moisă, Julia Pitera, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Fernando Ruas, Kārlis Šadurskis, Jarosław Wałęsa

S&D

Maria Arena, Karoline Graswander-Hainz, Ramón Jáuregui Atondo, Jude Kirton-Darling, Bernd Lange, David Martin, Inmaculada Rodríguez-Piñero Fernández, Joachim Schuster

VERTS/ALE

Klaus Buchner, Heidi Hautala

2

-

ENF

France Jamet, Marco Zanni

1

0

ENF

Georg Mayer

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-   :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 8. marca 2019Právne oznámenie