Postup : 2018/2150(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0091/2019

Predkladané texty :

A8-0091/2019

Rozpravy :

PV 12/03/2019 - 16
CRE 12/03/2019 - 16

Hlasovanie :

PV 13/03/2019 - 19.12
CRE 13/03/2019 - 19.12
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0200

SPRÁVA     
PDF 189kWORD 63k
26.2.2019
PE 630.524v02-00 A8-0091/2019

o správe Komisie o Turecku za rok 2018

(2018/2150(INI))

Výbor pre zahraničné veci

Spravodajkyňa: Kati Piri

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o správe Komisie o Turecku za rok 2018

(2018/2150(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä uznesenia z 24. novembra 2016 o vzťahoch medzi EÚ a Tureckom(1), z 27. októbra 2016 o situácii novinárov v Turecku(2) a z 8. februára 2018 o súčasnej situácii v oblasti ľudských práv v Turecku(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov zo 17. apríla 2018 o politike rozširovania EÚ (COM(2018)0450), na správu o Turecku za rok 2018 (SWD(2018)0153) a na prepracovaný orientačný strategický dokument pre Turecko (2014 – 2020) prijatý v auguste 2018,

–  so zreteľom na závery predsedníctva z 13. decembra 2016 a závery Rady z 26. júna 2018 a na predchádzajúce príslušné závery Rady a Európskej rady,

–  so zreteľom na rokovací rámec pre Turecko z 3. októbra 2005 a na skutočnosť, že pristúpenie Turecka do EÚ rovnako ako v prípade všetkých prístupových krajín závisí od splnenia všetkých kodanských kritérií,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/157/ES z 18. februára 2008 o zásadách, prioritách a podmienkach obsiahnutých v prístupovom partnerstve s Tureckou republikou (ďalej len „prístupové partnerstvo“)(4) a na predchádzajúce rozhodnutia Rady o prístupovom partnerstve z rokov 2001, 2003 a 2006,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie v nadväznosti na samit EÚ a Turecka, ktorý sa konal 29. novembra 2015, a na akčný plán EÚ a Turecka,

–  so zreteľom na vyhlásenie vydané Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi 21. septembra 2005 vrátane ustanovenia, že uznanie všetkými členskými štátmi je nevyhnutnou súčasťou rokovaní, a na to, že Turecko musí bez obmedzení alebo diskriminácie plne vykonávať dodatkový protokol k Ankarskej dohode v súvislosti so všetkými členskými štátmi tým, že odstráni všetky prekážky slobodného pohybu tovaru,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 46 Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP), v ktorom sa uvádza, že zmluvné strany sa zaväzujú dodržiavať konečné rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vo všetkých konaniach, ktorých sú účastníkmi, a na povinnosť Turecka vykonávať všetky rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva,

–  so zreteľom na Index slobody tlače vo svete za rok 2018, ktorý uverejňuje organizácia Reportéri bez hraníc a v ktorom je Turecko spomedzi 180 krajín na 157. mieste;

–  so zreteľom na uznesenie Rady Európy č. 1625(2008) o majetkových a dedičských právach gréckeho pravoslávneho obyvateľstva a jeho nadácií na ostrovoch Gökçeada (Imbros) and Bozcaada (Tenedos),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. novembra 2014 o tureckých opatreniach vyvolávajúcich napätie vo výhradnej hospodárskej zóne Cypru(5) a svoje uznesenie z 15. apríla 2015 o 100. výročí genocídy Arménov(6),

–  so zreteľom na stanoviská Benátskej komisie Rady Európy, najmä stanoviská z 10. – 11. marca 2017 k pozmeňujúcim návrhom k ústave, ktoré sa majú predložiť v celoštátnom referende, k opatreniam stanoveným v nedávnych mimoriadnych zákonných vyhláškach, ktoré sa týkajú slobody médií, a o povinnostiach, právomociach a fungovaní trestno-mierového sudcovstva, stanoviská zo 6. – 7. októbra 2017 k ustanoveniam vládnej vyhlášky č. 674 o výkone miestnej demokracie, z 9. – 10. decembra 2016 k mimoriadnym zákonným vyhláškam č. 667 – 676, ktoré boli prijaté po neúspešnom prevrate 15. júla 2016, a zo 14. – 15. októbra 2016 o pozastavení uplatňovania druhého odseku článku 83 ústavy s dôrazom na parlamentnú nedotknuteľnosť,

–  so zreteľom na vyhlásenie komisára Rady Európy pre ľudské práva z 26. júla 2016 o opatreniach prijatých počas výnimočného stavu v Turecku,

–  so zreteľom na zistenia a závery misie OBSE/ODIHR zameranej na posudzovanie potrieb na začiatku prezidentských a parlamentných volieb, ktoré sa konali 24. júna 2018,

–  so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE) č. 2156 z 25. apríla 2017 s názvom Fungovanie demokratických inštitúcií v Turecku, ktorej výsledkom bolo opätovné otvorenie procesu monitorovania,

–  so zreteľom na vyhlásenie EÚ a Turecka z 18. marca 2016,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 2. marca 2017 o prvej výročnej správe o nástroji pre utečencov v Turecku (COM(2017)0130), na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade zo 14. marca 2018 o druhej výročnej správe o nástroji pre utečencov v Turecku (COM(2018)0091) a na piatu správu Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade z 2. marca 2017 o pokroku dosiahnutom vo vykonávaní vyhlásenia EÚ a Turecka (COM(2017)0204),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 21. decembra 2016 na rozhodnutie Rady, ktorým sa povoľuje začatie rokovaní s Tureckom o dohode o rozšírení rozsahu bilaterálneho preferenčného obchodného vzťahu a o modernizácii colnej únie, a na závery Rady z 26. júna 2018, podľa ktorých sa neočakávajú žiadne ďalšie kroky smerom k modernizácii colnej únie EÚ a Turecka,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov zo 14. marca 2018 s názvom Predvstupová pomoc EÚ pre Turecko: doteraz len skromné výsledky,

–  so zreteľom na rozpočet na rok 2019, v ktorom sa objem finančných prostriedkov pre Turecko v rámci IPA II zníži o 146,7 milióna EUR vzhľadom na situáciu v Turecku v oblasti ľudských práv, demokracie a právneho štátu,

–  so zreteľom na správu Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva z marca 2018 o vplyve výnimočného stavu na ľudské práva v Turecku s osobitným dôrazom na juhovýchod krajiny,

–  so zreteľom na dohodu o readmisii medzi EÚ a Tureckom,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0091/2019),

A.  keďže spoločný parlamentný výbor (SPV) EÚ – Turecko po troch rokoch stagnácie v medziparlamentných vzťahoch usporiadal 28. apríla 2018 v Bruseli svoju dlho očakávanú 77. schôdzu;

B.  keďže podľa Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) Turecko prijalo viac ako 3 milióny registrovaných utečencov zo Sýrie, Iraku a Afganistanu, čím sa stalo hostiteľskou krajinou najväčšieho počtu utečencov na svete;

C.  keďže dodržiavanie právneho štátu a základných práv vrátane deľby moci, demokracie, slobody prejavu a médií, ľudských práv, práv menšín a slobody náboženstva, slobody združovania a práva na pokojný protest, boja proti korupcii a boja proti rasizmu a diskriminácii zraniteľných skupín je základom rokovacieho procesu;

D.  keďže Parlament v novembri 2016 vyzval Komisiu a členské štáty, aby dali podnet na dočasné zmrazenie prebiehajúcich prístupových rokovaní s Tureckom, a zaviazal sa, že preskúma svoju pozíciu po tom, ako budú neprimerané opatrenia v rámci výnimočného stavu v Turecku zrušené;

E.  keďže v júli 2017 Parlament vyzval Komisiu a členské štáty, aby v súlade s rokovacím rámcom bezodkladne formálne pozastavili prístupové rokovania s Tureckom, ak sa bude súbor ústavných reforiem vykonávať v nezmenenej podobe;

1.  poznamenáva, že výnimočný stav zavedený po pokuse o prevrat v roku 2016 bol sedemkrát predĺžený; víta rozhodnutie z 19. júla 2018 zrušiť výnimočný stav; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že v nových právnych predpisoch zavedených v júli 2018, najmä v zákone č. 7145, sa zachováva mnoho právomocí udelených prezidentovi a výkonnej moci v stave núdze a v zásade mu umožňuje pokračovať so všetkými obmedzeniami, ktoré to znamená v oblasti slobôd a základných ľudských práv; zdôrazňuje, že to obmedzuje všetky pozitívne účinky ukončenia výnimočného stavu; poznamenáva, že predĺžený výnimočný stav viedol k podkopaniu právneho štátu a zhoršeniu situácie v oblasti ľudských práv v Turecku, čo by mohlo mať dlhodobé dôsledky pre inštitucionálnu a sociálno-ekonomickú štruktúru krajiny; je znepokojený tým, že policajné sily a miestne správne orgány stále uplatňujú mnohé z postupov, ktoré platia počas výnimočného stavu; je rovnako znepokojený závažným zhoršením v oblasti slobody prejavu, slobody zhromažďovania, slobody združovania a procesných a vlastníckych práv;

2.  je hlboko znepokojený tým, že v období po prevrate bolo vzatých do väzby viac ako 150 000 ľudí a zadržaných 78 000 osôb na základe obvinení z terorizmu, pričom vo väzení je ešte stále viac ako 50 000 ľudí, vo väčšine prípadov bez presvedčivých dôkazov; vyjadruje znepokojenie nad neprimerane dlhým trvaním vyšetrovacej väzby a súdnych konaní, nad skutočnosťou, že vo viacerých prípadoch ešte nebola vznesená obžaloba, a nad krutými podmienkami zadržiavania; takisto vyjadruje znepokojenie nad rozšírenou praxou rušenia pasov príbuzných zadržiavaných a podozrivých osôb a zdôrazňuje potrebu náležitého postupu a administratívnej nápravy, ak zrušenie nie je riadne odôvodnené; vyjadruje osobitné znepokojenie nad skutočnosťou, že terčom týchto zatýkaní sú zrejme aj legitímni zástupcovia opozície, a to aj obhajcovia ľudských práv, novinári alebo členovia opozície; je veľmi znepokojený údajným zlým zaobchádzaním a mučením zadržiavaných, o ktorom informovali viaceré ľudskoprávne organizácie a Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva; je hlboko znepokojený správami o tom, že sa často uplatňuje dlhodobá samoväzba, ktorá sa pre zadržané osoby stáva druhým trestom; upozorňuje na zneužívanie protiteroristických opatrení na legitimizovanie potlačovania ľudských práv; naliehavo vyzýva Turecko, aby vo svojich opatreniach v oblasti boja proti terorizmu dodržiavalo zásadu proporcionality a aby svoje právne predpisy v oblasti boja proti terorizmu zosúladilo s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv;

3.  vyjadruje poľutovanie nad opatreniami tureckej vlády namierenými proti tureckým občanom v tretích krajinách vrátane ich obťažovania, únosov a tajného sledovania, ako aj nad praktikami, keď nabáda ľudí, aby prostredníctvom horúcich telefonických liniek hlásili iných občanov vláde; je hlboko znepokojený nelegálnymi únosmi a vydaním 101 tureckých štátnych príslušníkov, ktoré sa uskutočnilo v 18 krajinách, čo potvrdilo vyhlásenie tureckých orgánov zo 16. júla 2018; naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby transparentne spracovali všetky požiadavky Turecka o vydanie pri dodržaní súdnych postupov v plnom súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv; opakovane zdôrazňuje, že zatykače Interpolu sa nesmú zneužívať na ťaženie proti tureckým disidentom, obhajcom ľudských práv, novinárom a osobám kritickým voči vláde, ako je bývalý finalista Sacharovovej ceny Can Dündar;

4.  konštatuje, že odkedy bol vyhlásený výnimočný stav, bolo prepustených viac ako 152 000 štátnych zamestnancov – vrátane učiteľov, lekárov, (mierových) akademikov, právnikov, sudcov a prokurátorov; konštatuje, že na Komisiu pre vyšetrenie opatrení v rámci výnimočného stavu (CoSEM), ktorá má za úlohu preskúmať a do dvoch rokov rozhodnúť o sťažnostiach proti opatreniam prijatým v rámci výnimočného stavu a súvisiacim dekrétom, sa obrátilo 125 000 ľudí a že 81 000 z týchto sťažovateľov stále čaká na rozhodnutie; konštatuje veľmi nízku mieru (7 %) priaznivých výsledkov, čo vedie k opätovnému predneseniu pozícií ich žiadateľmi; vyjadruje znepokojenie nad úzkym rozsahom mandátu tejto komisie, jej nedostatočnou nezávislosťou a skutočnosťou, že vyšetrovanie sa vykonáva výlučne na základe dokumentov v procesných spisoch bez účasti dotknutých osôb; konštatuje, že toto prepúšťanie malo veľmi drsný dosah na dotknutých jednotlivcov a na ich rodiny, a to aj po hospodárskej stránke, a spôsobilo trvalú sociálnu a pracovnú stigmatizáciu; vyzýva tureckú vládu, aby zabezpečila, že všetci jednotlivci budú mať právo na riadny postup a na to, aby ich prípad v súlade s medzinárodnými normami preskúmal nezávislý súd, ktorý môže zabezpečiť náhradu za materiálnu škodu a morálnu ujmu spôsobenú ich svojvoľným prepustením; vyzýva Turecko, aby zabezpečilo operačnú, štrukturálnu a finančnú nezávislosť národných inštitúcií pre ľudské práva a rovnosť a inštitúcie ombudsmana s cieľom zaručiť ich schopnosť poskytovať skutočné príležitosti v oblasti preskúmania a nápravy;

5.  je hlboko znepokojený správami, že turecká spravodajská agentúra využíva riaditeľstvo pre náboženské záležitosti (Diyanet) na účely pátrania po opozičných lídroch z Gülenovho hnutia a iných oponentoch, a naliehavo žiada bezpečnostné inštitúcie na úrovni EÚ aj na úrovni členských štátov, aby toto závažné porušovanie zvrchovanosti a verejného poriadku vyšetrili;

6.  odsudzuje zvýšenú kontrolu a politický tlak zo strany výkonnej moci, čo ovplyvňuje prácu sudcov a prokurátorov; zdôrazňuje, že Turecko potrebuje dôkladnú reformu zákonodarnej a súdnej zložky moci, aby mohlo v primeranom čase zlepšiť prístup k systému súdnictva, posilniť jeho účinnosť a zabezpečiť lepšiu ochranu práva na súdny proces; zdôrazňuje, že tieto reformy sú potrebné aj na to, aby Turecko mohlo plniť svoje povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva v oblasti ľudských práv; je znepokojený tým, že prepustenie viac ako 4 000 sudcov a prokurátorov ohrozuje nezávislosť a nestrannosť súdnictva; domnieva sa tiež, že zatknutie viac ako 570 právnikov je prekážkou práva na obhajobu a takisto predstavuje porušenie práva na spravodlivý proces; odsudzuje tiež zadržiavanie a súdne prenasledovanie právnikov v oblasti ľudských práv; vyzýva akčnú skupinu pre reformy, aby prehodnotila stratégiu v oblasti reformy súdnictva a zosúladila ju s požadovanými normami EÚ a Rady Európy; vyzýva Turecko, aby v celom procese reformy zabezpečilo účasť všetkých relevantných zainteresovaných strán, a najmä organizácií občianskej spoločnosti; vyzýva Komisiu, aby monitorovala riadne využívanie finančných prostriedkov EÚ na odbornú prípravu súdnych úradníkov a úradníkov orgánov presadzovania práva, ktoré by sa nemali používať na legitimizáciu represívneho správania;

7.  so znepokojením si všíma, že od vyhlásenia výnimočného stavu sa počet žiadostí tureckých občanov o azyl dramaticky zvýšil, v dôsledku čoho je teraz Turecko podľa Európskeho podporného úrad pre azyl krajinou na piatom mieste, pokiaľ ide o počet žiadostí o azyl podaných v členských štátoch EÚ; zdôrazňuje, že v septembri 2018 ešte stále čakalo na prvostupňové rozhodnutie viac ako 16 000 žiadostí;

8.  opätovne zdôrazňuje význam slobody a nezávislosti médií ako jednej zo základných hodnôt EÚ a uhlového kameňa akejkoľvek demokracie; vyjadruje vážne znepokojenie nad neprimeranými a svojvoľnými opatreniami, ktoré obmedzujú slobodu prejavu, slobodu médií a prístup k informáciám; odsudzuje zatvorenie viac ako 160 médií, vysoký počet zatknutí novinárov a pracovníkov médií po pokuse o prevrat, vynesené nepodložené a neprimerané uložené tresty a blokovanie viac ako 114 000 internetových stránok v Turecku do minulého roka vrátane Wikipedie; upozorňuje na zavedené obmedzenia týkajúce sa práv novinárov a obhajcov ľudských práv pracujúcich na kurdskej otázke; naliehavo vyzýva Turecko, aby v prvom rade zaručilo slobodu médií a okamžite prepustilo a oslobodilo všetkých nezákonne zadržiavaných novinárov; vyzýva turecké orgány, aby preukazovali nulovú toleranciu voči všetkým prípadom fyzického a verbálneho zneužívania alebo ohrozovania novinárov a aby umožnili opätovné otvorenie médií, ktoré svojvoľne zatvorili;

9.  vyjadruje výrazné znepokojenie nad zužujúcim sa priestorom pre občiansku spoločnosť a na presadzovanie základných práv a slobôd; zdôrazňuje, že počas výnimočného stavu boli zatknutí mnohí aktivisti vrátane obhajcov ľudských práv a boli opakovane zakázané demonštrácie; vyzýva Turecko, aby prepustilo všetkých uväznených obhajcov ľudských práv, novinárov a iných osôb, ktoré boli zadržané na základe nepodložených obvinení, a aby tieto obvinenia zrušilo a umožnilo im vykonávať ich prácu bez ohrozovania alebo prekážok za každých okolností; vyzýva Turecko, aby chránilo základné práva všetkých občanov vrátane etnických, náboženských a  sexuálnych menšín; pripomína, že právne predpisy o nenávistných prejavoch v Turecku nie sú v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva; naliehavo žiada vládu a parlament Turecka, aby prijali zákon o trestných činoch z nenávisti, ktorý umožní chrániť všetkých príslušníkov menšín pred fyzickými a slovnými útokmi, a aby plnili kodanské kritériá pre kandidátske krajiny v súvislosti s rešpektovaním a ochranou menšín; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili ochranu a podporu obhajcov ľudských práv ohrozených v Turecku, a to aj prostredníctvom núdzových grantov;

10.  odsudzuje svojvoľné zadržiavanie Osmana Kavala, popredného a váženého predstaviteľa občianskej spoločnosti v Turecku, ktorý je už viac ako rok zadržiavaný bez toho, aby bol obvinený; zaväzuje sa, že bude tento prípad naďalej pozorne sledovať, a žiada jeho okamžité a bezpodmienečné prepustenie; nesúhlasí so zadržiavaním 13 akademikov a aktivistov 16. novembra 2018 v súvislosti s prípadom Osmana Kavala; konštatuje, že 12 z nich bolo prepustených po tom, ako urobili príslušné vyhlásenie, a že jeden je stále vo väzbe; žiada, aby bol tento človek prepustený ešte pred skončením konania a aby sa zákaz cestovania uložený ostatným osobám zrušil;

11.  je vážne znepokojený nedostatočným dodržiavaním slobody náboženstva, diskrimináciou náboženských menšín vrátane kresťanov a alevitov a násilím páchaným z náboženských dôvodov; zdôrazňuje, že cirkvi naďalej čelia problémom pri zriaďovaní alebo udržiavaní prevádzky priestorov ako miest na bohoslužby; vyzýva turecké orgány, aby podporovali pozitívne a účinné reformy v oblasti slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania tým, že umožnia náboženským spoločenstvám získať právnu subjektivitu, povolia charitatívnym orgánom zvoliť si vlastné riadiace orgány, odstránia všetky obmedzenia týkajúce sa odbornej prípravy, vymenovania a nástupníctva duchovných, a to v súlade s príslušnými rozsudkami Európskeho súdu pre ľudské práva a odporúčaniami Benátskej komisie, a odstránia všetky formy diskriminácie alebo prekážky založené na náboženstve; vyzýva Turecko, aby rešpektovalo osobitný charakter a význam ekumenického patriarchátu a uznalo jeho právnu subjektivitu; opakovane vyjadruje potrebu umožniť opätovné otvorenie seminára na ostrove Chalki a odstrániť všetky prekážky jeho riadneho fungovania; žiada, aby sa uverejnili volebné predpisy pre nemoslimské nadácie; víta vrátenie 50 aramejských kostolov, kláštorov a cintorínov v meste Mardin tureckou vládou a vyzýva turecké orgány, aby vrátili aj príslušné pozemky svojim oprávneným vlastníkom; upozorňuje na vplyv bezpečnostných opatrení na obyvateľstvo v meste Tur Abdin a vyzýva Turecko, aby zabezpečilo zachovanie prístupu obyvateľstva k vzdelaniu, hospodárskym činnostiam a náboženským miestam; naliehavo vyzýva Turecko, aby urobilo všetko, čo je v jeho silách, aby zabránilo ničeniu aramejského kultúrneho dedičstva v dôsledku prebiehajúcich prípravných prác na projekte priehrady Ilisiu; vyzýva turecké orgány, aby prijali dôsledné kroky na boj proti všetkým prejavom antisemitizmu v spoločnosti;

12.  vyjadruje znepokojenie nad porušovaním ľudských práv LGBTI osôb, najmä nad opakovanými zákazmi pochodov za práva sexuálnych menšín a iných podujatí súvisiacich s LGBTI osobami v celej krajine, ktoré napriek ukončeniu výnimočného stavu stále platia, a požaduje okamžité zrušenie týchto diskriminačných zákazov; vyzýva Turecko, aby prijalo primerané opatrenia na predchádzanie a trestanie nenávistných prejavov alebo trestných činov zameraných na znevýhodnené skupiny, ako sú Rómovia a sýrski utečenci a žiadatelia o azyl, a vyzýva na trvalé úsilie o zlepšenie ich situácie; vyzýva Turecko, aby v plnej miere uplatňovalo plán stratégie integrácie Rómov na roky 2016 – 2021, pričom by malo osobitnú pozornosť venovať boju proti protirómskemu zmýšľaniu, zaručiť Rómom prístup k cenovo dostupnému a kvalitnému bývaniu, zabezpečiť ich prístup k vzdelávaniu a prijať opatrenia na predchádzanie predčasnému ukončeniu školskej dochádzky, bojovať proti segregácii a zvýšiť mieru zamestnanosti Rómov; so znepokojením berie na vedomie narastajúci počet tzv. vrážd v mene cti; žiada Turecko, aby zosúladilo svoje vnútroštátne právne predpisy s Istanbulským dohovorom Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu; vyzýva Turecko, aby zabezpečilo úplnú rovnosť pre všetkých občanov a riešilo problémy, ktorým čelia príslušníci menšín, najmä pokiaľ ide o vzdelávanie a vlastnícke práva; pripomína dôležitosť úplného vykonávania uznesenia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy o ostrovoch Imbros a Tenedos a vyzýva Turecko, aby pomohlo pri repatriácii menšinovým rodinám, ktoré si želajú vrátiť sa na tieto ostrovy; víta otvorenie školy gréckej menšiny na ostrove Imbros, čo predstavuje pozitívny krok;

13.  vyzýva tureckú vládu, aby dodržiavala a v plnom rozsahu vykonávala prijaté právne záväzky o ochrane kultúrneho dedičstva, a najmä aby v dobrej viere zostavila súhrnný súpis gréckeho, arménskeho, asýrskeho a iného kultúrneho dedičstva, ktoré bolo v minulom storočí zničené alebo zdevastované; vyzýva Turecko, aby ratifikovalo Dohovor UNESCO z roku 2005 o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov; vyzýva Turecko, aby spolupracovalo s príslušnými medzinárodnými organizáciami, najmä s Radou Európy, pri predchádzaní nedovolenému obchodovaniu s kultúrnym dedičstvom a jeho úmyselnému ničeniu a pri boji proti týmto javom;

14.  je hlboko znepokojený situáciou na juhovýchode Turecka a vážnymi obvineniami z porušovania ľudských práv, nadmerného používania sily, mučenia a vážneho obmedzovania práva na slobodu presvedčenia a prejavu, ako aj politickej účasti na juhovýchode, najmä od kolapsu kurdského mierového procesu v roku 2015, ako to zdokumentovali Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva a obhajcovia ľudských práv v Turecku; opakovane odsudzuje, že Strana kurdských pracujúcich (PKK), ktorá je od roku 2002 na zozname teroristických organizácií EÚ, znovu začala používať násilie; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné obnoviť dôveryhodný politický proces vedúci k mierovému vyriešeniu kurdskej otázky; vyzýva Turecko, aby urýchlene vyšetrilo všetky závažné obvinenia z porušovania ľudských práv a zabíjania a aby medzinárodným pozorovateľom umožnilo vykonávať nezávislé činnosti monitorovania; je mimoriadne znepokojený ničením lokalít historického dedičstva na juhovýchode vrátane starobylej lokality Sur v provincii Diyarbakir, ktorá bola zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO, čo je čin, ktorým sa ohrozuje ochrana kurdskej identity a kultúry v Turecku;

15.  so znepokojením konštatuje, že počas výnimočného stavu na juhovýchode krajiny prepustili zo služby a/alebo zatkli veľmi veľký počet starostov a zástupcov starostov a že vláda vymenovala na ich miesto správcov; zdôrazňuje, že v dôsledku toho nie je veľká časť obyvateľstva Turecka demokraticky zastúpená na miestnej úrovni; zastáva názor, že komunálne voľby, ktoré sa majú konať v marci 2019, treba považovať za významnú príležitosť na úplné obnovenie zásady priameho demokratického mandátu;

16.  konštatuje, že výnimočný stav a určité opatrenia v rámci súboru ústavnej reformy ešte viac obmedzili schopnosť Veľkého národného zhromaždenia plniť svoju základnú úlohu zaistenia demokratickej kontroly a zodpovednosti; s veľkým znepokojením berie na vedomie zatknutie dvoch členov Republikánskej ľudovej strany (CHP), ako aj spôsob, akým bola Ľudová demokratická strana (HDP) mimoriadne vytlačená, pričom mnohí jej členovia zákonodarného zboru boli zatknutí z dôvodu údajného napomáhania teroristických aktivít; žiada prepustenie všetkých členov Veľkého národného zhromaždenia, ktorí sú zadržiavaní na základe svojich prejavov a opatrení prijatých pri vykonávaní svojej parlamentnej činnosti; zdôrazňuje, že Veľké národné zhromaždenie by malo byť ústrednou inštitúciou tureckej demokracie a malo by rovnocenne zastupovať všetkých občanov; vyjadruje poľutovanie nad vysokým volebným prahom, ktorý obmedzuje skutočné politické zastúpenie a neodráža pluralitnú spoločnosť Turecka;

17.  odsudzuje pretrvávajúce zadržiavanie Selahattina Demirtaşa, opozičného lídra a prezidentského kandidáta; víta rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v tejto veci, v ktorom vyzýva turecké orgány na jeho okamžité prepustenie; zdôrazňuje, že Európsky súd pre ľudské práva ďalej rozhodol, že zadržiavanie pána Demirtaşa má prevažujúci konečný cieľ potlačiť pluralitu a obmedziť slobodu politickej diskusie; odsudzuje pozíciu tureckých orgánov proti tomuto rozsudku; očakáva, že Komisia a jej členské štáty budú tento prípad veľmi pozorne sledovať, a žiada okamžité a bezpodmienečné prepustenie pána Demirtaşa;

18.  žiada EÚ a jej členské štáty, aby posilnili ochranu a podporu ohrozených obhajcov ľudských práv v Turecku, a to aj prostredníctvom núdzových grantov, a aby zabezpečovali plné vykonávanie usmernení EÚ o obhajcoch ľudských práv zo strany delegácie EÚ a veľvyslanectiev a konzulátov členských štátov;

19.  zdôrazňuje význam boja proti korupcii a upozorňuje na zistenia zo správy o Turecku za rok 2018, že v mnohých oblastiach ostáva korupcia rozšírená a naďalej predstavuje vážny problém; je znepokojený, že vyšetrovanie, stíhanie a usvedčovanie páchateľov v prípadoch korupcie je stále veľmi slabé, najmä pokiaľ ide o prípady na vysokej úrovni;

20.  pripomína, že Benátska komisia po posúdení ústavných zmien týkajúcich sa zavedenia prezidentského systému dospela k záveru, že v ňom chýbajú dostatočné brzdy a protiváhy a že je ohrozená deľba moci medzi výkonnou a súdnou mocou; ďalej pripomína, že Európsky parlament vyzval vládu Turecka, aby vykonala ústavné a súdne zmeny a reformy v spolupráci s Benátskou komisiou, a minulý rok vyzval tiež na formálne pozastavenie prístupových rokovaní, ak by vo vykonávaní ústavnej reformy nenastali zmeny, keďže by to nebolo v súlade s kodanskými kritériami;

21.  vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti odporúča, aby Komisia a Rada Európskej únie v súlade s rokovacím rámcom formálne pozastavili prístupové rokovania s Tureckom; je však naďalej odhodlaný viesť demokratický a politický dialóg s Tureckom; žiada Komisiu, aby použila finančné prostriedky, ktoré sú v súčasnosti pridelené v rámci nástroja predvstupovej pomoci (IPA II a budúceho IPA III), na podporu občianskej spoločnosti, obhajcov ľudských práv a novinárov Turecka prostredníctvom osobitného balíka, ktorý riadi priamo EÚ, a na zvýšenie počtu príležitostí na medziľudské kontakty, akademický dialóg, prístup tureckých študentov k európskym univerzitám a mediálne platformy pre novinárov s cieľom chrániť a presadzovať demokratické hodnoty a zásady, ľudské práva a právny štát; bez toho, aby bol dotknutý článok 49 Zmluvy o Európskej únii, očakáva predefinovanie vzťahov medzi Tureckom a EÚ v zmysle skutočného partnerstva; zdôrazňuje, že akákoľvek politická spolupráca medzi EÚ a Tureckom by mala vychádzať z ustanovení o podmienenosti týkajúcich sa dodržiavania demokracie, zásad právneho štátu a základných práv;

22.  konštatuje, že hoci bol proces pristúpenia k EÚ na začiatku silnou motiváciou reforiem v Turecku, v posledných niekoľkých rokoch došlo v oblastiach právneho štátu a ľudských práv k výraznému úpadku; pripomína, že Parlament opakovane vyzval, aby sa otvorila kapitola 23 o súdnictve a základných právach a kapitola 24 o spravodlivosti, slobode a bezpečnosti, a to v čase, keď sa turecká vláda zaviazala vykonať vážne reformy; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že prístupové nástroje nemohli byť naplno využité z dôvodu pokračujúceho zablokovania zo strany Rady;

23.  zdôrazňuje, že modernizáciou colnej únie by sa ešte viac posilnili už aj tak silné väzby medzi Tureckom a Európskou úniou, a Turecko by tak bolo hospodársky aj naďalej pripútané k EÚ; domnieva sa preto, že by sa mali ponechať otvorené možnosti modernizácie a vylepšenia colnej únie z roku 1995 medzi EÚ a Tureckom, aby sa do nej zahrnuli dôležité oblasti, ako sú poľnohospodárstvo, služby a verejné obstarávanie, na ktoré sa v súčasnosti nevzťahuje; pripomína, že Turecko je piatym najväčším obchodným partnerom EÚ, pričom EÚ je hlavným obchodným partnerom Turecka, že dve tretiny priamych zahraničných investícií (PZI) v Turecku pochádzajú z členských štátov EÚ a že Turecko je pre EÚ dôležitým rastovým trhom; domnieva sa, že modernizácia by poskytla cennú príležitosť na demokratickú podmienenosť, pozitívny pákový efekt a možnosť plánu, v ktorom by modernizácia colnej únie išla ruka v ruke s konkrétnymi zlepšeniami Turecka v súvislosti s demokratickými reformami v oblasti demokracie, ľudských práv a základných slobôd, ako aj právneho štátu a smerom k skutočnému, otvorenému priestoru pre občiansku spoločnosť a pluralizmus; domnieva sa navyše, že modernizácia colnej únie by poskytla významnú príležitosť na politický dialóg o  sociálne a environmentálne udržateľnom hospodárskom rozvoji a zmene klímy, ako aj o pracovných právach v Turecku; vyzýva Komisiu, aby začala pracovať na prípravách modernizácie colnej únie, hneď ako turecká vláda preukáže, že je pripravená uskutočniť dôkladné reformy; vyzýva Komisiu, aby do aktualizovanej colnej únie začlenila doložku o ľudských právach a základných slobodách, čím sa ľudské práva a základné slobody stanú hlavnou podmienkou; pripomína, že súčasná colná únia nedosiahne svoj plný potenciál, kým Turecko nebude v plnej miere vykonávať dodatkový protokol vo vzťahu k všetkým členským štátom;

24.  poukazuje na to, že sloboda združovania v odboroch a sociálny dialóg majú zásadný význam pre rozvoj pluralitnej spoločnosti; vyjadruje poľutovanie nad legislatívnymi nedostatkami v oblasti pracovných práv a práv odborových zväzov a zdôrazňuje, že právo organizovať sa, právo na kolektívne vyjednávanie a právo na štrajk sú základnými právami pracovníkov; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že členstvo v odborovej organizácii sa v súdnych prípadoch často považuje za trestoprávny dôkaz; je presvedčený, že takáto pozícia by mohla ďalej ohroziť postavenie odborových zväzov v krajine; vyjadruje vážne znepokojenie nad pracovnými podmienkami pracovníkov pri výstavbe nového letiska v Istanbule vzhľadom na to, že od začiatku výstavby v máji 2015 pri pracovných úrazoch údajne zahynulo 38 pracovníkov a že 31 osôb, medzi ktorými je jeden vedúci odborov, je v súčasnosti vo väzení za to, že protestovali proti zlým pracovným podmienkam a nízkym a nepravidelne vyplácaným mzdám; vyzýva turecké orgány, aby s príslušnými odborovými zväzmi dôkladne prekonzultovali otázku potrebných záruk pre pracovníkov na stavbe, dôkladne vyšetrili úmrtia a zranenia, ku ktorým došlo, a umožnili odborom neobmedzený prístup k dotknutým pracovníkom; vyjadruje znepokojenie nad otázkou detskej práce, najmä v odvetviach, ako je poľnohospodárstvo a sezónna práca; berie na vedomie úsilie tureckej vlády s cieľom poskytnúť utečencom, ktorí využívajú dočasnú ochranu v Turecku, právo na prácu na základe príslušného povolenia; konštatuje, že Sýrčanom bolo udelených viac ako 20 000 pracovných povolení a že tieto povolenia zahŕňajú určité podmienky týkajúce sa úrovní minimálnej mzdy a sociálneho zabezpečenia; poukazuje na to, že napriek tomuto úsiliu mnohí Sýrčania naďalej pracujú bez povolenia v mnohých odvetviach a v početných tureckých provinciách; zdôrazňuje, že jazyk je stále jednou z najvážnejších prekážok pre sýrskych pracovníkov;

25.  vyzýva tureckú vládu, aby zastavila svoje plány na výstavbu jadrovej elektrárne v Akkuyu; vyzýva Turecko, aby dodržiavalo Dohovor z Espoo; žiada tureckú vládu, aby do akéhokoľvek ďalšieho vývoja projektu Akkuyu prizvala vlády susedných krajín, ako sú Grécko a Cyprus, alebo o ňom s nimi aspoň konzultovala;

26.  konštatuje, že liberalizácia vízového režimu má veľmi veľký význam pre občanov Turecka, najmä pre študentov, akademických pracovníkov, zástupcov podnikateľskej sféry a ľudí s rodinnými väzbami v členských štátoch EÚ; nabáda tureckú vládu, aby splnila 72 kritérií určených v pláne liberalizácie vízového režimu; zdôrazňuje, že revízia právnych predpisov Turecka v oblasti boja proti terorizmu je kľúčovou podmienkou na zaistenie základných práv a slobôd; nabáda Turecko, aby vynaložilo potrebné úsilie na splnenie zostávajúcich kritérií; zdôrazňuje, že liberalizácia vízového režimu bude možná, keď sa všetky kritériá úplne a účinne splnia nediskriminačným spôsobom;

27.  pripomína dôležitú úlohu, ktorú zohráva Turecko v reakcii na migračnú krízu, ktorú spôsobila vojna v Sýrii; zastáva názor, že Turecko a jeho obyvateľstvo preukázali veľkú pohostinnosť, keď ponúkli útočisko viac ako 3,5 miliónu sýrskych utečencov; zdôrazňuje, že v Turecku je približne milión sýrskych detí v školskom veku, z ktorých 60 % je registrovaných v tureckých školách; berie na vedomie vyhlásenie EÚ a Turecka z 18. marca 2016; naliehavo vyzýva Turecko, aby dodržiavalo zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia; vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ v rámci programu IPA v rokoch 2011/2012 financovala obstaranie pancierových vozidiel na sledovanie Cobra II, a vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala využívanie zariadení financovaných či spolufinancovaných v rámci programov EÚ a účinné vykonávanie zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia, najmä pokiaľ ide o sýrske hranice; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby dodržali svoje sľuby týkajúce sa rozsiahleho presídľovania a aby zabezpečili primerané finančné zdroje na dlhodobú podporu sýrskych utečencov v Turecku; berie na vedomie osobitnú správu Európskeho dvora audítorov za rok 2018, v ktorej sa požaduje väčšia efektívnosť a transparentnosť pri prideľovaní a distribúcii finančných prostriedkov; poukazuje na rastúcu neistotu pre sýrskych utečencov, pokiaľ ide o vyhliadky na ich dočasnú ochranu v Turecku, a žiada Turecko, aby zvážilo stratégie na zvýšenie sociálnej súdržnosti v oblastiach s veľkými komunitami sýrskych utečencov, ako aj na dlhodobé sociálno-ekonomické a kultúrne začlenenie a primeraný a účinný prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave na pracovné miesta; vyzýva Komisiu, aby zostala obozretná a zabezpečila riadne dodržiavanie práv utečencov v prípadoch, keď sa využívajú finančné prostriedky EÚ, ako aj prijatie opatrení na predchádzanie detskej práci, sexuálnemu vykorisťovaniu detí a inému porušovaniu ľudských práv;

28.  poznamenáva, že je dôležité, aby EÚ a jej členské štáty aj Turecko udržiavali úzky dialóg a spoluprácu v otázkach zahraničnej politiky a bezpečnosti; podporuje spoluprácu a ďalšie zosúlaďovanie v otázkach zahraničnej politiky, obrany a bezpečnosti vrátane spolupráce v oblasti boja proti terorizmu; pripomína, že Turecko je zároveň dlhoročným členom aliancie NATO a nachádza sa na kľúčovom geostrategickom mieste pre zachovanie regionálnej a európskej bezpečnosti; poznamenáva, že EÚ a Turecko naďalej spolupracujú v otázkach (vojenského) strategického významu v rámci NATO; vyzýva preto Turecko, aby obnovilo spoluprácu s členmi NATO z EÚ v rámci prebiehajúceho programu spolupráce NATO s krajinami mimo EÚ;

29.  chváli Turecko za rokovanie týkajúce sa memoranda o Idlibe; vyjadruje poľutovanie nad tým, že ozbrojené skupiny Slobodnej sýrskej armády (FSA) podporované Tureckom údajne zhabali, vydrancovali a zničili majetok kurdských civilistov v okrese Afrin v severnej Sýrii; trvá na tom, že Turecko a skupiny Slobodnej sýrskej armády v Afrine by vysídlených obyvateľov, ktorých majetok zhabali, vydrancovali alebo zničili, mali odškodniť a nemali by obyvateľov zbavovať majetku natrvalo; je znepokojený správami o mnohých priestupkoch, ku ktorým dochádza v Afrine a ktorých sa dopúšťajú najmä sýrske ozbrojené skupiny vybavené a vyzbrojené Tureckom, ako aj turecké ozbrojené sily, ktoré údajne obsadili mnohé školy a narušili pri tom vzdelávanie detí; je znepokojený, že Turecko sa zároveň usiluje zmeniť demografickú rovnováhu kantónu Afrin presídľovaním sýrskych arabských sunitských utečencov z Turecka do regiónu osídleného Kurdmi; žiada tureckú vládu, aby upustila od obvinení voči všetkým občanom, ktorí kritizovali turecké vojenské akcie v Sýrii, a rešpektovala tak právo na slobodu prejavu;

30.  pripomína dôležitosť dobrých susedských vzťahov; v tejto súvislosti vyzýva Turecko, aby v súlade s ustanoveniami Charty OSN a medzinárodným právom zvýšilo úsilie o vyriešenie otvorených bilaterálnych otázok vrátane nevyriešených právnych záväzkov a neurovnaných sporov s jeho bezprostrednými susedmi týkajúcich sa pozemných a námorných hraníc a vzdušného priestoru; opakuje svoju výzvu tureckej vláde, aby podpísala a ratifikovala Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve; naliehavo vyzýva tureckú vládu, aby ukončila opakované narúšanie gréckeho vzdušného priestoru a pobrežných vôd a aby rešpektovala územnú celistvosť a zvrchovanosť všetkých susedov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že hrozba casus belli vyhlásená Veľkým národným zhromaždením Turecka proti Grécku doteraz nebola odvolaná;

31.  víta úsilie pod záštitou generálneho tajomníka OSN obnoviť rokovania o opätovnom zjednotení Cypru; opakuje, že podporuje spravodlivé, komplexné a realizovateľné riešenie na základe bikomunálnej, bizonálnej federácie s jednotnou medzinárodnou právnou subjektivitou, jednotnou zvrchovanosťou a jednotným občianstvom a s politickou rovnosťou medzi dvoma komunitami, ako je to vymedzené v príslušných rezolúciách Bezpečnostnej rady OSN, v súlade s medzinárodným právom a acquis EÚ a na základe dodržiavania zásad, na ktorej je založená Únia; upozorňuje na rámec, ktorý predložil generálny tajomník OSN, a na jeho výzvu na obnovenie rokovaní na základe dohôd, ktoré sa už dosiahli v roku 2017 v rámci procesu z Crans-Montany; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zohrávali aktívnejšiu úlohu pri zaistení úspešného zavŕšenia rokovaní; opakuje svoju výzvu všetkým zúčastneným stranám, najmä Turecku, aby sa zaviazali a prispeli ku komplexnému riešeniu; vyzýva Turecko, aby začalo sťahovať svoje jednotky z Cypru, aby odovzdalo uzavretú časť mesta Famagusta Organizácii Spojených národov v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 550 a aby sa zdržalo krokov, ktoré menia demografickú rovnováhu na ostrove prostredníctvom politiky nelegálnych osád; zdôrazňuje potrebu vykonávania acquis EÚ na celom ostrove; v tejto súvislosti berie na vedomie pokračovanie práce bikomunálneho výboru ad hoc pre prípravu na EÚ; zaväzuje sa zintenzívniť svoje snahy o zapojenie tureckých Cyperčanov do svojich príprav na úplné začlenenie do EÚ v nadväznosti na riešenie problému Cypru a vyzýva Komisiu, aby urobila to isté; vyjadruje pochvalu dôležitej práci Výboru pre nezvestné osoby (CMP) spoločného pre obe komunity, ktorý sa zaoberá pátraním po nezvestných gréckych aj tureckých Cyperčanoch, a víta skutočnosť, že bolo zaistené zlepšenie prístupu do všetkých významných miest vrátane vojenských priestorov; vyzýva Turecko, aby Výboru pre nezvestné osoby pomáhalo poskytovaním informácií zo svojich vojenských archívov; uznáva právo Cyperskej republiky uzatvárať dvojstranné dohody týkajúce sa jej výhradnej hospodárskej zóny; opakuje svoju výzvu Turecku, aby plne rešpektovalo zvrchované práva všetkých členských štátov vrátane práv týkajúcich sa prieskumu a ťažby prírodných zdrojov v súlade s acquis EÚ a medzinárodným právom; naliehavo vyzýva Turecko, aby sa zapojilo do mierového urovnávania sporov a zdržalo sa akejkoľvek hrozby alebo krokov, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na dobré susedské vzťahy;

32.  vyzýva Turecko a Arménsko, aby sa usilovali o normalizáciu svojich vzťahov; zdôrazňuje, že otvorenie turecko-arménskych hraníc by mohlo viesť k zlepšeniu vzťahov, s osobitným dôrazom na cezhraničnú spoluprácu a hospodársku integráciu;

33.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, členským štátom, vláde Turecka a Veľkému národnému zhromaždeniu Turecka, a žiada o preklad tejto správy do tureckého jazyka.

(1)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0450.

(2)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0423.

(3)

Prijaté texty, P8_TA(2018)0040.

(4)

Ú. v. EÚ L 51, 26.2.2008, s. 4.

(5)

Prijaté texty, P8_TA(2014)0052.

(6)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0094.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

20.2.2019

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

47

7

10

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Michèle Alliot-Marie, Francisco Assis, Goffredo Maria Bettini, Mario Borghezio, Victor Boştinaru, Elmar Brok, James Carver, Fabio Massimo Castaldo, Javier Couso Permuy, Georgios Epitideios, Knut Fleckenstein, Anna Elżbieta Fotyga, Eugen Freund, Michael Gahler, Iveta Grigule-Pēterse, Tunne Kelam, Stelios Kouloglou, Ilhan Kyuchyuk, Ryszard Antoni Legutko, Barbara Lochbihler, Sabine Lösing, Andrejs Mamikins, David McAllister, Tamás Meszerics, Clare Moody, Pier Antonio Panzeri, Demetris Papadakis, Ioan Mircea Paşcu, Alojz Peterle, Tonino Picula, Kati Piri, Julia Pitera, Jozo Radoš, Michel Reimon, Anders Sellström, Alyn Smith, Jordi Solé, Dobromir Sośnierz, Jaromír Štětina, Dubravka Šuica, Charles Tannock, László Tőkés, Ivo Vajgl, Geoffrey Van Orden, Hilde Vautmans

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Asim Ademov, Laima Liucija Andrikienė, Tanja Fajon, Doru-Claudian Frunzulică, Takis Hadjigeorgiou, Marek Jurek, Javi López, Marietje Schaake, Renate Sommer, Bodil Valero, Marie-Christine Vergiat, Janusz Zemke, Željana Zovko

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

France Jamet, Agnes Jongerius, Ulrike Rodust, Kārlis Šadurskis, Vladimir Urutchev, Bogdan Andrzej Zdrojewski


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

47

+

ALDE

Iveta Grigule-Pēterse, Jozo Radoš, Marietje Schaake, Ivo Vajgl, Hilde Vautmans

ECR

Anna Elżbieta Fotyga, Ryszard Antoni Legutko, Charles Tannock

EFDD

Fabio Massimo Castaldo

PPE

Michèle Alliot-Marie, Laima Liucija Andrikienė, Elmar Brok, Michael Gahler, Tunne Kelam, David McAllister, Alojz Peterle, Julia Pitera, Kārlis Šadurskis, Anders Sellström, Renate Sommer, Jaromír Štětina, Dubravka Šuica, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Željana Zovko

S&D

Francisco Assis, Goffredo Maria Bettini, Victor Boştinaru, Tanja Fajon, Knut Fleckenstein, Eugen Freund, Doru-Claudian Frunzulică, Agnes Jongerius, Javi López, Andrejs Mamikins, Clare Moody, Pier Antonio Panzeri, Ioan Mircea Paşcu, Tonino Picula, Kati Piri, Ulrike Rodust, Janusz Zemke

VERTS/ALE

Barbara Lochbihler, Tamás Meszerics, Michel Reimon, Alyn Smith, Jordi Solé, Bodil Valero

7

-

ALDE

Ilhan Kyuchyuk

EFDD

James Carver

ENF

Mario Borghezio, France Jamet

NI

Georgios Epitideios, Dobromir Sośnierz

PPE

Asim Ademov

10

0

ECR

Marek Jurek, Geoffrey Van Orden

GUE/NGL

Javier Couso Permuy, Takis Hadjigeorgiou, Stelios Kouloglou, Sabine Lösing, Marie-Christine Vergiat

PPE

László Tőkés, Vladimir Urutchev

S&D

Demetris Papadakis

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 8. marca 2019Právne oznámenie