Postup : 2019/0801(NLE)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0144/2019

Predkladané texty :

A8-0144/2019

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 14/03/2019 - 11.11

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0213

SPRÁVA     
PDF 267kWORD 84k
1.3.2019
PE 636.090v02-00 A8-0144/2019

o odporúčaní Rady o vymenovaní člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky

(05940/2019 – C8-0050/2019 – 2019/0801(NLE))

Výbor pre hospodárske a menové veci

Spravodajca: Roberto Gualtieri

NÁVRH ROZHODNUTIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 PRÍLOHA 1: ŽIVOTOPIS PHILIPA R. LANEA
 PRÍLOHA 2: ODPOVEDE PHILIPA R. LANEA NA DOTAZNÍK

NÁVRH ROZHODNUTIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o odporúčaní Rady o vymenovaní člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky

(05940/2019 – C8-0050/2019 – 2019/0801(NLE))

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 11. februára 2019 (05940/2019)(1),

–  so zreteľom článok 283 ods. 2 druhý pododsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Európska rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0050/2019),

–  so zreteľom na Protokol č. 4 o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, a najmä na jeho článok 11.2,

–  so zreteľom na článok 122 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0144/2019),

A.  keďže prostredníctvom listu zo 14. februára 2019 Európska rada konzultovala s Európskym parlamentom o vymenovaní Philipa R. Lanea za člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky na funkčné obdobie ôsmich rokov s účinnosťou od 1. júna 2019;

B.  keďže Výbor Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci posúdil kvalifikáciu navrhovaného kandidáta, najmä pokiaľ ide o podmienky uvedené v článku 283 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a požiadavku úplnej nezávislosti ECB podľa článku 130 ZFEÚ; keďže v rámci tohto preskúmania výbor dostal od kandidáta životopis a jeho odpovede na písomný dotazník, ktorý mu bol odoslaný;

C.  keďže tento výbor následne usporiadal 26. februára 2019 vypočutie kandidáta, počas ktorého kandidát predniesol úvodné vyhlásenie a potom zodpovedal otázky, ktoré kládli členmi výboru;

D.  keďže napriek početným žiadostiam Európskeho parlamentu adresovaným Rade o opätovné riešenie problému nedostatočnej rodovej vyváženosti v rámci Výkonnej rady ECB Parlament vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európska rada túto žiadosť nevzala vážne, a požaduje, aby sa táto žiadosť rešpektovala pri ďalšom vymenovaní; keďže ženy sú stále nedostatočne zastúpené vo výkonných pozíciách v oblasti bankových a finančných služieb; keďže všetky inštitúcie a orgány EÚ a vnútroštátne inštitúcie a orgány by mali zaviesť konkrétne opatrenia na zabezpečenie rodovej vyváženosti;

1.  súhlasí s odporúčaním Rady vymenovať Philipa R. Lane za člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Európskej rade, Rade a vládam členských štátov.

(1)

Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.


PRÍLOHA 1: ŽIVOTOPIS PHILIPA R. LANEA

ŽIVOTOPIS: PHILIP RICHARD LANE, január 2019

Osobné informácie

Dátum narodenia:  27. august 1969

Štátna príslušnosť:      Írsko

Vzdelanie

1995: PhD (doktorát) v odbore ekonómia, Harvardova univerzita

1993: A.M. (magisterský titul) v odbore ekonómia, Harvardova univerzita

1991: B.A. (Mod.) (Econ.) (bakalársky titul) v odbore ekonómia, vyznamenanie a zlatá medaila, Trinity College Dublin

Funkcie a tituly

2015 – doteraz: guvernér Central Bank of Ireland (Írska centrálna banka)

2012 – 2015: profesor v odbore politická ekonómia, Whately, Trinity College

Dublin

2004 – 2012: profesor v odbore medzinárodná makroekonómia, Trinity College

Dublin

2000 – 2004: docent v odbore ekonómia, Trinity College

Dublin

1997 – 2000: prednášajúci v odbore ekonómia, Trinity College Dublin

1995 – 1997: odborný asistent v odbore ekonómia a medzinárodné veci,

Kolumbijská univerzita

Vybrané odborné činnosti

2017 – doteraz: predseda poradného výboru pre technické otázky (ATC) Európskeho výboru pre systémové riziká

(ESRB)

2016 – 2018: predseda pracovnej skupiny ESRB na vysokej úrovni pre bezpečné aktíva

2016: predseda skupiny na preskúmanie hospodárskej štatistiky centrálneho štatistického

úradu

2015: predseda poradného výboru pre vedecké otázky (ASC) Európskeho výboru pre systémové riziká

(ESRB)

2015: spolupredseda, spoločná pracovná skupina ATC-ASC-FSC ESRB pre makroprudenciálne otázky a

štrukturálnu zmenu v prostredí nízkych úrokových sadzieb

2015: riaditeľ medzinárodného programu pre makroekonómiu a financie, Centrum pre výskum hospodárskej politiky (CEPR) 2002 – doteraz: samostatný výskumný pracovník CEPR 1997 – 2001: pridružený výskumný pracovník CEPR

2012 – 2014: predseda Irish Economics Association (Írske hospodárske združenie)

2007 – doteraz: člen Royal Irish Academy (Írska kráľovská akadémia)

2012 – 2015: člen Výboru pre medzinárodnú hospodársku politiku a reformu

(CIEPR)

2010 – 2015: člen Bellagio Group

2010 – 2016: člen rady Inštitútu pre ekonomický a sociálny výskum (ESRI)

2008 – doteraz: zakladateľ The Irish Economy Blog

2013 – 2015: člen Panelu poradcov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, Slovensko

2009 – 2013: člen národného štatistického výboru

2005 – 2007: člen tieňovej rady ECB, Handelsblatt

2005 – doteraz: samostatný medzinárodný výskumný pracovník, Kielský inštitút pre svetové hospodárstvo

člen externého hodnotiaceho výboru (Fínska centrálna banka 2004, Európska centrálna

banka 2010/2011, Írska centrálna banka 2011/2012, Izraelská centrálna banka 2012)

Akademický konzultant (hlavné činnosti):

Európska centrálna banka (2006 – 2007, 2014 – 2016), Banka pre medzinárodné zúčtovanie (2015), Portugalská centrálna banka (2015), Medzinárodný menový fond (2014), Svetová banka (2006 – 2007, 2011, 2014 – 2015), Menový úrad Singapuru (2013), Európska komisia (2012 – 2013), Federálny rezervný úrad (2013), Štátna pokladnica Nového Zélandu (2010 – 2011), Ázijská rozvojová banka (2009 – 2011),

Spoločný výbor írskeho parlamentu (Oireachtas) pre financie a verejné služby (2010), OECD (2009 – 2010), SIEPS (2009 – 2010), NESC (2009), ESRI – Japonsko (2007 – 2009),

Sveriges Riksbank (Švédska centrálna banka) (2005 – 2006), Národná rada pre konkurencieschopnosť – oblasť cenovej a mzdovej konkurencieschopnosti (2004), Úrad Taoiseach (predseda vlády Írska) (2002).

Príležitostný právny poradca; príležitostný rečník na odborných konferenciách.

Vybrané vyznamenania, ocenenia a granty

Írska kráľovská akadémia: 2015: zlatá medaila v oblasti sociálnych vied

2010: cena Bhagwati (spolu s Gianom Mariom Mileissi-Ferrettim)

2004 – 2005: program Lamfalussy Fellowship ECB

2001: cena Germána Bernacera v oblasti monetárnej ekonómie

1997 – 1998: Barringtonova cena

1994 – 1995: výskumná školiaca skupina Hardvardskej univerzity a MIT sponzorovaná NSF

v rámci programu politickej ekonómie

1994: štipendium Fondu Johna. F. Kennedyho

1991 – 1995: postgraduálny program Harvardskej univerzity

1991: zlatá medaila, ocenenia Whateley a Bastable v oblasti ekonómie, Trinity

College Dublin, Írsko; diplom s najvyšším vyznamenaním a jeden z najlepších študentov na základe skúšok v odbore ekonómie

1989: štipendium nadácie, Trinity College Dublin, jeden z najlepších študentov na základe skúšok pre získanie štipendia

1987: vstupná výstava, Trinity College Dublin.

Granty: Irish Research Council (Írska rada pre výskum), Institute for New Economic Thinking (Inštitút pre nové hospodárske myslenie), Fondation Banque de France, NORFACE, Royal Irish Academy (Írska kráľovská akadémia)

Akademický profil

Hlavné oblasti výskumu: medzinárodná makroekonómia; európska monetárna ekonómia; finančná globalizácia; cyklické správanie fiškálnej politiky, írske hospodárstvo;

Uverejnené v: Journal of the Statistical and Social Inquiry Society of Ireland, Journal of International Economics, Pacific Economic Review, Fiscal Studies, Scandinavian Journal of Economics, International Journal of Central Banking, National Institute Economic Review, World Economics, Economic and Social Review, Open Economies Review, Journal of International Money and Finance, New Zealand Economic Papers, European Economic Review, Moneda y Credito, World Economy, Journal of Economic Perspectives, International Finance, IMF Economic Review, Nordic Economic Policy Review, American Economic Review, Journal of Money, Credit and Banking, Journal of the Japanese and International Economies, Review of Economics and Statistics, Economic Policy, ,The Economic Journal, Journal of Public Economics, NEER Macroeconomics Annual, Oxford Economic Papers, Canadian Journal of Economics, Journal of Development Economics.


PRÍLOHA 2: ODPOVEDE PHILIPA R. LANEA NA DOTAZNÍK

A.  Osobné informácie a informácie týkajúce sa profesijného života

1.  Vyzdvihnite hlavné aspekty svojich profesionálnych zručností v menových, finančných a obchodných záležitostiach a hlavné aspekty svojich európskych a medzinárodných skúseností.

Od konca roku 2015 som zastával post guvernéra Írskej centrálnej banky. Okrem mojej úlohy v Rade guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) som riadil organizáciu zahŕňajúcu približne 2 000 zamestnancov, ktorá je zodpovedná za úlohy v oblasti národného centrálneho bankovníctva a pôsobí ako príslušný vnútroštátny orgán dohľadu nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami, pričom zároveň je aj regulačným orgánom pre cenné papiere a trhy a vnútroštátnym orgánom na kontrolu finančných inštitúcií. Írska centrálna banka je takisto vnútroštátny orgán makroprudenciálneho dohľadu, vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií a prevádzkovateľ vnútroštátneho systému ochrany vkladov. Tento rozsiahly mandát znamená, že okrem povinností v oblasti centrálneho bankovníctva som bol priamo zapojený do širokého spektra regulačných záležitostí.

V rokoch 1995 až 2015 som pôsobil ako akademický ekonóm a svoj vedecký výskum som zameral na finančnú globalizáciu a európsku menovú integráciu. Empirický charakter a politické zameranie môjho výskumu viedlo k intenzívnej spolupráci a interakcii s politickými inštitúciami od polovice 90. rokov minulého storočia vrátane ECB, Európskej komisie, Medzinárodného menového fondu, OECD a Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS). V roku 2001 som sa stal prvým laureátom nemeckej Bernácerovej ceny za „mimoriadny prínos k európskej monetárnej ekonómii“.

V priebehu mojej kariéry som výraznou mierou prispel k objasneniu makrofinančných dôsledkov menovej únie. Išlo o sériu článkov z rokov 1996 až 1998 o makroekonomických výzvach, ktorým čelí Írsko v rámci menovej únie, viaceré články o vplyve menovej únie na rast cezhraničných finančných tokov a na vonkajšie nerovnováhy a o dva dôležité analytické články (2006, 2012) o eurozóne pre Journal of Economic Perspectives, hlavný politický časopis Amerického hospodárskeho združenia. V článku z roku 2006, v ktorom som opísal riziká pre stabilitu eurozóny v období finančných ťažkostí, sú uvedené druhy zásahov, ktoré by v prípade takéhoto scenára boli potrebné.

2.  Máte akékoľvek obchodné alebo finančné záujmy alebo akékoľvek iné záväzky, ktoré by mohli byť nezlučiteľné s výkonom vašich budúcich úloh? Existujú akékoľvek iné významné osobné alebo iné faktory, ktoré by mal Parlament zohľadniť pri posudzovaní vašej nominácie?

No.

3.  Akými hlavnými cieľmi sa budete riadiť počas mandátu v Európskej centrálnej banke?

Som pevne presvedčený o tom, že menová únia môže poskytnúť silnú platformu pre stabilitu a prosperitu v celej Európe. ECB tým, že plní svoj mandát, zohráva ústrednú úlohu pri podpore úspechu menovej únie. Ako člen výkonnej rady sa hlavne zameriam na zabezpečenie toho, aby ECB plnila svoj mandát, ako je stanovené v zmluvách o EÚ. Okrem toho je veľmi dôležité, aby členovia výkonnej rady prispievali k vybudovaniu všeobecnej dôvery v ECB ako inštitúciu, ktorá slúži európskemu verejnému záujmu. Na internej úrovni by členovia výkonnej rady mali zachovávať organizačnú kultúru, ktorá podporuje excelentnosť a zamestnancom inštitúcie zabezpečuje napĺňajúce pracovné prostredie.

B.  Menová politika ECB

4.  Ako by mala ECB vykonávať svoju menovú politiku v súčasných makroekonomických podmienkach? Ako vidíte výkonnosť ECB, pokiaľ ide o dosiahnutie jej hlavného cieľa, ktorým je udržanie cenovej stability?

V súčasných makroekonomických podmienkach by ECB mala vykonávať menovú politiku, ktorá je v súlade s jej primárnym mandátom na zachovanie cenovej stability eurozóny, ako sa stanovuje v zmluve. Na operačnej úrovni je to definované ako udržiavanie „miery inflácie na úrovni nižšej, alebo blízkej 2 % v strednodobom horizonte.“ Plnením tohto mandátu ECB umožní ľuďom v Európe, aby si vytvárali hospodárske a finančné plány v stabilnom menovom prostredí, pričom sa zabezpečí, aby sa spoločnosti a investori mohli zamerať na riešenie hlavných obchodných problémov bez toho, aby sa odkláňali zdroje na riadenie menovej nestability.

Vo všeobecnosti ECB úspešne plnila svoj mandát na udržiavanie cenovej stability až do vypuknutia finančnej krízy, pričom využívala svoje štandardné nástroje menovej politiky. Odvtedy si však plnenie tohto cieľa vyžaduje prijímanie nekonvenčných opatrení. Podľa môjho hodnotenia súčasná stratégia – ktorá zlučuje: a) zápornú vkladovú sadzbu na mínus 40 bázických bodov; b) program nákupu aktív (APP); c) signalizáciu budúceho nastavenia úrokových sadzieb a reinvestovania a d) operácie, napríklad cielené ako dlhodobé refinančné operácie, bola účinná pri zabezpečení menovej akomodácie potrebnej na podporu oživenia hospodárstva, ukotvenie inflačných očakávaní, odstránenie deflačného rizika a postupne na zabezpečenie toho, aby sa inflácia vrátila na udržateľnú cestu k cieľu, ktorý stanovila ECB.

Rozhodnutia o prekalibrovaní opatrení v decembri 2015, marci 2016, decembri 2016, októbri 2017 a v decembri 2018 boli založené na analýzach prichádzajúcich hospodárskych a finančných údajov (vo vzťahu k eurozóne a širšej globálnej ekonomike) spolu s posúdením účinnosti a obmedzení rôznych možných nástrojov menovej politiky. Táto kombinácia kvantitatívnej analýzy a zavedenia hospodárskych modelov, ktoré sú potrebné na hodnotenie rôznych možností politiky, umožnila Rade guvernérov prijímať dôsledné rozhodnutia založené na údajoch, ktorým dobre rozumejú aj účastníci trhu. Takto by ECB mala uskutočňovať menovú politiku aj naďalej.

5.   Ako by ste reagovali na kritiku nízkych úrokových sadzieb a jej účinkov? Ako vidíte rovnováhu medzi nezamýšľanými účinkami politiky úrokových sadzieb ECB a konvergenciou smerom k plánovanej strednodobej miere inflácie?

ECB sa usiluje o zachovanie cenovej stability v strednodobom horizonte. Strednodobá cenová stabilita zase predstavuje dôležitý základ pre silnú hospodársku výkonnosť tým, že znižuje neistotu, ktorej sú vystavené spoločnosti a domácnosti.

Súčasný balík politických opatrení je primeranou reakciou na podmienky, ktoré nastali po skončení krízy, počas ktorej sa objavili deflačné tlaky a rozsah krízy už posunul úrokové sadzby na nízke úrovne. Je jednoznačne dôležité monitorovať možné vedľajšie účinky akomodačných menových podmienok vo vzťahu k rizikám pre finančnú stabilitu. K dispozícii je navyše súbor nástrojov makroprudenciálnej politiky slúžiaci na zmiernenie takýchto rizík.

Čo sa týka vplyvu na rozdelenie príjmov a bohatstva, veľmi výrazný je pozitívny príspevok menovej akomodácie k zníženiu nezamestnanosti (a k vyšším mzdám). Okrem toho, tak ako menová akomodácia zvyšuje ceny aktív, tak vo fázach sprísňovania menovej politiky nastáva opačná situácia, preto je dôležité uvedomiť si rozdiel medzi dočasnými a trvalými distribučnými zmenami.

6.  Aký je váš názor na rôznorodosť menových podmienok a prístupu k úverom v eurozóne a na jej vplyv na jednotnú menovú politiku ECB?

Úverové sadzby pre domácnosti a nefinančné spoločnosti sa od roku 2014 výrazne znížili. Rôznorodosť úverových sadzieb v jednotlivých krajinách sa zreteľne znížila. Podmienky prijímania úverov sa naďalej zlepšujú: prieskum o prístupe podnikov k financovaniu (SAFE) ukazuje, že MSP naďalej poukazovali na zlepšenia v dostupnosti vonkajších zdrojov financovania vrátane väčšej ochoty bánk poskytovať úvery(1).

Tieto priaznivejšie podmienky financovania zase podporili oživenie rastu úverov od roku 2014, ktorý pokračoval len nedávno. Rast úverov pre nefinančné korporácie (4 % medziročne v decembri 2018) a pre domácnosti (3,3 % medziročne v decembri 2018) odráža účinok opatrení menovej politiky(2). Dopyt po úveroch zo strany spoločností a domácností sa naďalej zvyšoval aj vo štvrtom štvrťroku 2018 a poskytuje nepretržitú podporu pri obnove rastu úverov(3). Toto zvýšenie bolo spôsobené najmä nízkou celkovou úrovňou úrokových sadzieb, zásob a prevádzkového kapitálu, aktivitou v oblasti fúzií a akvizícií, priaznivými vyhliadkami na trhu s nehnuteľnosťami na bývanie a dôverou spotrebiteľov.

Celkovo možno konštatovať, že v uplynulých rokoch mierny rast dlhového financovania, stabilný hospodársky rast a proces oživenia aktív, podporovaný aj akomodačným nastavením menovej politiky, uľahčili potrebné znižovanie pákového efektu v sektore podnikov na úrovni eurozóny. Proces znižovania pákového efektu u nefinančných korporácií sa však v roku 2018 zastavil, čo sa odrazilo v malom zvýšení zadlženia nefinančných korporácií a v tom, že veľký objem dlhu naďalej zaťažuje odvetvie(4).

Na všeobecnejšej úrovni je dôležité uznať, že spoločná menová politika nezaručuje rovnaké úverové podmienky v celej eurozóne. Úverové podmienky totiž rovnako závisia od miestnych rizikových prémií, miestnej úrovne konkurenčného tlaku v domácom finančnom systéme a od inštitucionálnych faktorov, ako je schopnosť právneho systému riešiť problematické úvery.

7.  Rozdiely v hospodárskej výkonnosti medzi jadrom a perifériou HMÚ sa za posledné desaťročie zvýšili. Niekoľko členských štátov EÚ sa pripravuje nato, že v budúcnosti vstúpia do eurozóny. Ako predpokladáte, že sa predíde ďalším rozdielom medzi členskými štátmi eurozóny v nadchádzajúcom desaťročí vzhľadom na to, že viaceré kandidátske krajiny majú slabšie ekonomiky? Aký je uprednostňovaný hospodársky scenár rozšírenia eurozóny?

Konkrétny hospodársky scenár rozšírenia eurozóny neexistuje. Očakáva sa, že všetky členské štáty EÚ, na ktoré sa neuplatňuje ustanovenie o výnimkách, skôr či neskôr prijmú euro. To, kedy sa to stane, bude závisieť od dvoch faktorov: po prvé, od národných stratégií prijímania eura, a po druhé, od pripravenosti prijať euro, ktorá sa hodnotí na základe konvergenčných kritérií stanovených v zmluvách o EÚ.

ECB a Európska komisia pravidelne posudzujú pokrok dosiahnutý jednotlivými členskými štátmi mimo eurozóny, pokiaľ ide o kritériá vychádzajúce zo zmlúv, ktorých plnenie sa požaduje na prijatie eura, ako sa uvádza v konvergenčných správach. Jedno z kritérií sa týka účasti členského štátu na mechanizme výmenných kurzov (ERM), ERM II, minimálne počas dvoch rokov bez devalvácie voči euru. V súčasnosti existuje konsenzus, že v prípade každého žiadajúceho členského štátu by sa o takejto účasti malo rozhodnúť na základe troch faktorov: po prvé, náležité zohľadnenie ponaučení vyplývajúcich z krízy v eurozóne; po druhé, venovanie náležitej pozornosti tomu, že zavedenie eura v súčasnosti znamená aj pristúpenie k bankovej únii; a po tretie, vykonávanie všetkých politických opatrení pre jednotlivé krajiny, ktoré umožňujú bezproblémovú účasť na ERM II a neskôr na eurozóne.

Okrem toho je dôležité uvedomiť si, že sa podarilo zozbierať veľa poznatkov o konjunkturálnych cykloch, ktoré sa vyskytli počas prvých desiatich rokov od zavedenia eura. Predovšetkým je nevyhnutné, aby vnútroštátne fiškálne a makroprudenciálne politiky zahŕňali rozdiely vo finančných cykloch v jednotlivých krajinách.

8.  Ako vnímate sekvencovanie/načasovanie normalizácie menovej politiky ECB, a to aj vzhľadom na medzinárodný kontext? Aký vplyv bude mať podľa vášho názoru nová investičná stratégia programu nákupu aktív na trhy? Ako to ovplyvní súbor nástrojov menovej politiky, ak sa celkové podmienky zhoršia?

Pokiaľ ide o budúce kroky v oblasti menovej politiky, naša signalizácia budúceho nastavenia úrokových sadzieb aj reinvestovania je veľmi jasná. Naša politika je založená na údajoch a závisí od výhľadu vývoja inflácie. V tejto súvislosti sa stupeň akomodácie určí na podľa toho, čo je potrebné na to, aby sa zabezpečila nepretržitá trvalá konvergencia inflácie na úrovne, ktoré sú nižšie, ale blízke 2 % v strednodobom horizonte. Naše hodnotenie účinnosti a vplyvu politických nástrojov zohľadňuje naše analýzy domácich aj medzinárodných hospodárskych a finančných údajov.

Opätovné investovanie značného objemu aktív posilňuje pokračujúce poskytovanie významnej podpory pre menovú politiku prostredníctvom našej signalizácie budúceho nastavenia úrokových sadzieb. Budeme pokračovať v našej politike reinvestovania tak dlho, ako to bude potrebné na zabezpečenie toho, aby sa inflácia trvalo približovala k nášmu cieľu.

V našom súbore nástrojov menovej politiky máme k dispozícii dostatok možností na reakciu s primeraným finančným stimulom v prípade potreby.

9.  Ako zabezpečíte transparentnosť vykonávania programu nákupu aktív? Súhlasíte s tým, že by sa mohlo poskytnúť viac transparentnosti v súvislosti s ABSPP a CBPP3?

Pri navrhovaní nástrojov menovej politiky alebo stratégie ich vykonávania musíme vždy vyvažovať účinnosť a transparentnosť. V prípadoch ABSPP a CBPP3 je ECB už teraz veľmi transparentná a uverejňuje značné množstvo informácií vrátane: mesačné vklady v rámci Eurosystému, čisté nákupy a rozdelenie nákupov na primárnom a sekundárnom trhu.

Zverejnenie podrobných údajov o cenných papieroch držaných v rámci rôznych programov sa musí posudzovať vzhľadom na negatívne dôsledky, ktoré oslabujú účinnosť programov. Očakáva sa, že v prípade niektorých programov APP môžu byť obmedzené. To je dôvod, prečo je stupeň transparentnosti pre CSPP a PSPP veľmi vysoký, a to aj vzhľadom na to, že cenné papiere zakúpené v rámci týchto programov sú k dispozícii na účely požičiavania cenných papierov. V prípade iných programov môže dodatočné zverejnenie viesť k tomu, že účastníci trhu vyvodia závery o vkladoch v rámci Eurosystému, čo môže mať za následok, že účastníci prispôsobia svoje správanie na základe týchto informácií. Okrem toho treba vziať do úvahy, že zverejňovanie dodatočných údajov by mohlo narušiť hospodársku súťaž a ohroziť integritu trhu.

10.  Aké podmienky treba splniť na to, aby sa zvýšenie úrokových sadzieb zvládlo bez rušivých účinkov na štáty a trhy? Ktoré z nich sú v kompetencii ECB a kde vidíte zodpovednosť členských štátov a účastníkov trhu?

Naďalej očakávame, že úrokové sadzby ECB zostanú na svojej súčasnej úrovni aspoň počas leta 2019 a v každom prípade tak dlho, ako je potrebné, aby sa zabezpečila nepretržitá trvalá konvergencia inflácie na úrovne, ktoré sú nižšie, ale blízke 2 % v strednodobom horizonte. Je pravda, že prichádzajúce informácie sú aj naďalej menej obsiahle, než sa očakávalo, z dôvodu miernejšieho zahraničného dopytu a niektorých faktorov špecifických pre jednotlivé krajiny a odvetvia. Naše smerovanie menovej politiky však zostáva primerané z dvoch dôvodov. Po prvé, veľmi ústretové podmienky financovania, priaznivá dynamika trhu práce a zvyšujúci sa rast miezd naďalej podporujú prebiehajúcu hospodársku expanziu a tým aj našu dôveru v pokračujúcu konvergenciu inflácie smerom k nášmu cieľu. Po druhé, naša menová politika je naďalej veľmi ústretová prostredníctvom našej signalizácie budúceho nastavenia úrokových sadzieb a reinvestovania.

Pokiaľ ide o podmienky, ktoré treba splniť, náš prístup je dvojaký. Používame časový prvok – „počas leta“ – a tiež situačný prvok – „tak dlho, ako je potrebné, aby sa zabezpečila nepretržitá trvalá konvergencia inflácie“.

Pokiaľ ide o úlohu účastníkov trhu, situačný prvok našej signalizácie budúceho nastavenia úrokových sadzieb umožňuje trhom predvídať vývoj hospodárstva a podľa toho prispôsobovať ich očakávania týkajúce sa hlavných úrokových sadzieb. Týmto prispôsobením očakávaní úrokových sadzieb sa zosúlaďujú trhové úrokové sadzby s analýzou trhu, pokiaľ ide o našu reakciu. Situačným prvkom sa takisto zabezpečuje, aby sa zhoršené vyhliadky odrážali v priaznivejších úrokových sadzbách, a teda aj v jednoduchších podmienkach financovania. Naša signalizácia budúceho nastavenia úrokových sadzieb je ďalej posilnená reinvestovaním značného objemu nadobudnutých aktív, pretože sme zamýšľaný horizont reinvestovania prepojili s načasovaním zvýšenia úrokových sadzieb. Tým sa posilňuje vplyv našej signalizácie nastavenia úrokových sadzieb na finančné podmienky, keďže očakávania trhu týkajúce sa horizontu reinvestovania sa vyvíjajú v súlade s očakávaniami spojenými s dátumom zvýšenia úrokových sadzieb.

Členské štáty majú jasnú zodpovednosť, okrem iného pokiaľ ide o vnútroštátne fiškálne politiky, ktorých obozretné riadenie môže poskytnúť významný stabilizačný faktor v prípade poklesu. To platí aj pre ich záväzok vo vzťahu k euru a dobudovaniu HMÚ, ktorý zaisťuje dôveru v menu a robí celú eurozónu odolnejšou voči otrasom.

11.  Ako môže podľa vás ECB prispieť k hospodárskemu rastu a plnej zamestnanosti a zároveň plne rešpektovať svoj hlavný cieľ, ktorým je zachovať cenovú stabilitu? Aké sú podľa vášho názoru dodatočné opatrenia menovej politiky, ktoré by zlepšili priaznivé účinky menovej politiky na reálnu ekonomiku? Akú úlohu zohrávajú štrukturálne reformy v členských štátoch v oblasti menovej politiky a naopak?

Prvoradým cieľom Eurosystému a jednotnej menovej politiky je zachovať cenovú stabilitu, ako sa stanovuje v článku 127 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Menová politika môže mať vplyv na skutočnú činnosť v kratšom horizonte. Zatiaľ čo nesprávne vykonávaná menová politika môže poškodiť dlhodobú výkonnosť vytváraním nadmernej volatility, dlhodobá životná úroveň v konečnom dôsledku závisí od nepeňažných determinantov, ako je produktivita.

Naším mandátom je však zabezpečiť cenovú stabilitu v strednodobom horizonte a dĺžka strednodobého horizontu sa mení v závislosti od otrasov, ktoré môžu priebežne postihovať hospodárstvo. Keď otras zasiahne celkový dopyt tak, že negatívny otras spôsobí hospodársky pokles aj príliš nízku infláciu, horizont je kratší a naša stratégia vedie k účinnejšej reakcii menovej politiky. Obnovenie cenovej stability v tomto prípade prispieva aj k preklenutiu produkčnej medzery. Keď otras zasiahne dodávky – napríklad energetický cenový šok, ktorý vedie k prekročeniu inflačného cieľa a prepadu produkcie – existuje kompromis medzi infláciou a rastom. V tomto prípade je politický relevantný strednodobý horizont dlhší a naša stratégia si vyžaduje trpezlivosť. Z toho vyplýva, že zohľadňujeme tak hospodársky rast, ako aj nezamestnanosť pri kalibrovaní našej reakcie menovej politiky na meniaci sa stav hospodárstva, hoci náš hlavný cieľ je vyjadrený iba v cenovej stabilite.

Politiky, ktoré podnecujú inovácie a investície a posilňujú hospodársku odolnosť a rastový potenciál hospodárstva, sú dôležité pri určovaní dlhodobého rastového potenciálu hospodárstva eurozóny a dlhodobej miery návratnosti. Existuje totiž jasný vzťah medzi rastovým potenciálom hospodárstva a primeranou strednodobou úrovňou úrokových sadzieb.

V opačnom smere úspešné dosiahnutie cenovej stability v strednodobom horizonte znižuje neistotu a umožňuje spoločnostiam a domácnostiam realizovať dlhodobé investície potrebné na maximalizáciu rastového potenciálu, ktoré sú podporené vhodnými politickými rámcami orientovanými na rast.

12.  Aký je váš názor na riziká súvisiace s programom nákupu cenných papierov podnikového sektora (Corporate Sector Purchase Programme – CSPP)? Existujú podľa vás nejaké rušivé účinky na hospodársku súťaž v rámci jednotného trhu? Ako podľa vás možno minimalizovať rušivé účinky programu CSPP?

Program CSPP posilnil premietnutie opatrení menovej politiky Eurosystému do reálnej ekonomiky tým, že prispel k zmierneniu podmienok financovania pre spoločnosti v eurozóne vrátane poklesu spreadov podnikových dlhopisov, zlepšenia podmienok dodávok na primárnom trhu s podnikovými dlhopismi a – prostredníctvom substitučného mechanizmu – zvýšenia poskytovania bankových úverov nefinančným korporáciám, ktoré nemajú prístup k financovaniu na základe dlhopisov vrátane MSP.

ECB pri uskutočňovaní svojho cieľa, ktorým je zachovanie cenovej stability, je povinná konať v súlade so zásadou otvoreného trhového hospodárstva s voľnou hospodárskou súťažou, čím sa podporuje efektívne rozdeľovanie zdrojov. V dôsledku toho je cieľom ECB technologicky neutrálne vykonávanie APP, a preto sa nákupy programu CSPP uskutočňujú podľa referenčnej hodnoty, ktorá úmerne zodpovedá trhovej hodnote akceptovateľných dlhopisov.

Voľne obchodovaný objem trhu s podnikovými dlhopismi zostáva pomerne značný, čím sa zmierňujú obavy týkajúce sa negatívneho vplyvu programu na fungovanie trhu. Nepretržité efektívne fungovanie trhu sa odráža aj v pohyboch spreadov na tradične súvisiacich trhoch, ktoré sa vzhľadom na kanál na rebalansovanie portfólia do veľkej miery zhodujú. Nepretržité monitorovanie dynamiky trhu by malo zabezpečiť, aby sa prípadné rušivé účinky mohli minimalizovať.

13.  Myslíte si, že treba prepojiť Parížsku dohodu a ciele trvalo udržateľného rozvoja? Aké podmienky by podľa vás bolo potrebné splniť, aby sa zabezpečil súlad s mandátom ECB a jej rámcom riadenia rizík? Čo by mala ECB urobiť nato, aby svoje aktíva zosúladila s cieľmi OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a s Parížskou dohodou o zmene klímy?

Je dôležité, aby všetky inštitúcie – verejné aj súkromné – plne uznali výzvu, ktorú predstavuje zmena klímy, a konali v rámci svojich kompetencií a mandátov na podporu politík zameraných na jej riešenie. Bez toho, aby bol dotknutý jej mandát na udržiavanie cenovej stability, možno zvážiť ďalšie ciele Únie vrátane ochrany životného prostredia.

Menová politika ECB sa riadi predovšetkým jej mandátom na udržiavanie cenovej stability. Vykonávanie programu nákupu aktív sa riadi zásadou neutrality trhu a nedochádza k žiadnemu pozitívnemu ani negatívnemu diskriminovaniu na základe environmentálnych alebo akýchkoľvek iných kritérií. Kritériá oprávnenosti pre program nákupu aktív sú zámerne všeobecne vymedzené, aby zahŕňali široké spektrum cenných papierov, ktoré možno nakúpiť, a to s cieľom zabezpečiť čo najväčšiu účinnosť programu a zabrániť narušeniu špecifických trhových segmentov. ECB napriek tomu, že vo svojej menovej politike nemá explicitný cieľ zameraný na životné prostredie, má v držbe značné množstvo zelených dlhopisov v rámci jej verejného sektora aj programov nákupu cenných papierov podnikového sektora.

Okrem toho mimo portfólia menovej politiky existuje priestor na začlenenie problematiky ochrany životného prostredia.

Je dobré, že minulý rok sa ECB zapojila do siete pre ekologizáciu finančného systému. Myslím si, že je obzvlášť dôležité, aby centrálne banky a orgány dohľadu vytvorili spoločné postupy v oblasti dohľadu a makroprudenciálne postupy na riešenie klimatických a environmentálnych rizík. V tomto smere má veľký význam vypracovanie spoločných systémov klasifikácie pre udržateľné aktíva. V tejto súvislosti je preto vítaná nedávna iniciatíva Európskej komisie, ako aj návrhy na posilnenie udržateľnosti pri zverejňovaní informácií, ktoré by mali prispieť k lepšiemu oceňovaniu environmentálnych rizík.

14.  Nedávno ste mali prednášku na tému Zmena klímy a írsky finančný systém, v ktorej ste uviedli, že „centrálne banky majú vedúcu úlohu pri zabezpečovaní toho, aby zmena klímy bola strategickou prioritou finančného systému ako celku“. Ako by ste zabezpečili, aby sa ECB vo všeobecnosti ujala tejto vedúcej úlohy, a ako by ste sa snažili zmierniť klimatické riziká, ktoré opisujete vo vašej prednáške, najmä v súvahe ECB?

Centrálne banky a regulačné orgány zohrávajú vo všeobecnosti vedúcu úlohu pri určovaní finančných rizík. Zahŕňa to identifikáciu rizík vyplývajúcich zo zmeny klímy a zabezpečenie jasného rámca na podporu preorientovania finančných tokov a na znižovanie takýchto rizík. Jasný politický rámec je veľmi potrebným predpokladom na financovanie ekologizácie nášho hospodárstva, ako aj na rozšírenie využívania kritérií environmentálneho, sociálneho a správneho dosahu (ESG) zo strany súkromných a verejných inštitúcií.

Centrálne banky môžu poskytnúť dôkladnú analýzu a výskum týchto rozmerov zmeny klímy. Táto úloha je súčasťou mandátov centrálnych bánk, lebo zmena klímy môže ovplyvniť vykonávanie menovej politiky tým, že ovplyvňuje frekvenciu a rozdelenie hospodárskych otrasov a potenciálne ovplyvňuje strednodobé inflačné očakávania: 1) častejšie otrasy súvisiace s klímou môžu viesť k čoraz nepresnejším analýzam strednodobých inflačných tlakov; 2) otrasy väčšieho rozsahu môžu spôsobiť, že v budúcnosti úrokové sadzby čoraz častejšie spadnú na nižšiu hranicu, a 3) neistota v súvislosti s rýchlosťou a rozsahom prechodu na nízko uhlíkové hospodárstvo môže mať potenciálny dosah na strednodobé očakávania inflácie. Menová politika ECB sa riadi predovšetkým jej mandátom na udržiavanie cenovej stability. Pri nepeňažných politických portfóliách by sa však malo uvažovať aj o zahrnutí noriem v oblasti ESG.

15.  Ako hodnotíte aktuálne rastúci podiel programu nákupu cenných papierov podnikového sektora (CSPP) na primárnom trhu a súčasne aktuálne klesajúci podiel programu nákupu aktív verejného sektora (PSPP) na sekundárnom trhu?

Koniec programu APP neznamená, že by sme prestali byť ústretoví: naša signalizácia budúceho nastavenia kľúčových úrokových sadzieb ECB, posilnená reinvestovaním značného objemu nadobudnutých aktív, naďalej poskytuje potrebnú úroveň menovej akomodácie s cieľom zabezpečiť trvalú konvergenciu inflácie k nášmu cieľu. Na našej schôdzi v júni 2018 sme iniciovali rotáciu našich politických nástrojov z programu nákupu aktív smerom k tradičnejším nástrojom menovej politiky – úrokovým sadzbám monetárnej politiky a signalizácii ich pravdepodobného budúceho vývoja. Táto rotácia zdôrazňuje, že kľúčové úrokové sadzby ECB a súvisiaca signalizácia ich pravdepodobného budúceho vývoja predstavujú primárny nástroj na prispôsobenie nastavenia menovej politiky aj do budúcna.

Túto skutočnosť posilňuje naša signalizácia budúceho nastavenia reinvestovania, ktorou sme horizont reinvestovania prepojili s dátumom zvýšenia úrokových sadzieb. Táto „reťazová signalizácia“ posilňuje vplyv našej signalizácie budúceho nastavenia úrokových sadzieb na finančné podmienky, pretože trhové očakávania týkajúce sa horizontu reinvestovania sa budú vyvíjať v súlade s očakávaniami spojenými s dátumom zvýšenia úrokových sadzieb. Voľne obchodovaný objem trhu s podnikovými dlhopismi zostáva pomerne značný, čím sa zmierňujú obavy týkajúce sa negatívneho vplyvu programu na fungovanie trhu.

16.  Aký je váš názor na vykonávanie núdzovej pomoci na zvýšenie likvidity (ELA)? Čo by sa mohlo zlepšiť v rozhodovacom procese týkajúcom sa poskytovania ELA?

V súčasnosti zodpovednosť za poskytovanie ELA vrátane súvisiacich nákladov a rizík, ktoré vyplývajú z tohto poskytovania, leží na vnútroštátnej úrovni za účasti príslušných národných centrálnych bánk, a to s ohľadom na vnútroštátne právne predpisy. Úloha ECB na základe článku 14 ods. 4 štatútu ESCB je teda obmedzená na zabezpečenie toho, aby poskytovanie ELA nezasahovalo do úloh a cieľov ESCB. Pokiaľ ide o budúcnosť, rozhodovanie o udelení ELA by sa malo vyvíjať v závislosti od miery pokroku, ktorý sa dosiahol pri budovaní úplnej bankovej únie.

17.  Mali by sme sa obávať súčasnej úrovne nerovnováh v systéme TARGET?

Z mnohých technických analýz vyplýva, že súčasná úroveň nerovnováh v systéme TARGET odzrkadľuje v prvom rade mechanizmy programov nákupu aktív. Decentralizované vykonávanie menovej politiky znamená, že nákupy a reinvestovanie v rámci programu APP vykonávajú všetky národné centrálne banky. Tieto nákupy čoraz častejšie realizujú protistrany nachádzajúce sa mimo krajiny príslušnej národnej centrálnej banky. Vždy, keď sa platby centrálnych bánk za nakúpené cenné papiere vykonávajú cezhraničným spôsobom, môže to mať vplyv na zostatky v systéme TARGET2. Keďže čisté nákupy aktív sa skončili v minulom roku, je menej pravdepodobné, že zostatky v systéme TARGET2 budú výrazne rásť, hoci by mohli zostať na vysokej úrovni istý čas vzhľadom na to, že budeme pokračovať v reinvestovaní splatných splátok istiny. Vnútro systémové saldo je neoddeliteľnou súčasťou každej decentralizovanej menovej únie. Celkovo sa v ňom neuvádza zvýšenie napätia na finančných trhoch, zvýšenie fragmentácie alebo neudržateľný vývoj v oblasti platobnej bilancie.

18.  Aké riziká hrozia menovej stabilite v súvislosti s rozvojom virtuálnych mien, ako je napríklad bitcoin? Akú úlohu by podľa vás mala ECB zohrávať pri riešení virtuálnych mien?

Súhlasím s prevládajúci konsenzom, že súkromné virtuálne meny majú len veľmi obmedzenú úlohu. Vo všeobecnosti kryptoaktíva nepredstavujú závažné riziko pre finančný systém EÚ ani pre menovú stabilitu. Nepretržité monitorovanie kryptoaktív je však potrebné na posúdenie rizík, ktoré môžu predstavovať pre finančnú stabilitu, a prípadného nepriaznivého vplyvu na používanie eura, vykonávanie menovej politiky a na bezpečnosť a efektívnosť trhových infraštruktúr a platieb.

Technologické inovácie majú potenciál zvyšovať efektívnosť finančných trhov. Ak sú zachované rovnaké podmienky, tak spoločnosti pôsobiace v oblasti finančných technológií aj banky môžu ťažiť z príležitostí technologických inovácií. V tejto súvislosti musíme byť ostražití, pokiaľ ide o potrebu harmonizácie, aby sa zabránilo fragmentácii prijatím rôznych regulačných rámcov pre finančné technológie. Pokiaľ ide o úlohu, ktorú by ECB mala zohrávať, kryptoaktíva sa môžu potenciálne týkať mnohých aspektov jej práce, preto je opodstatnené dôkladné monitorovanie vývoja, a to s cieľom držať krok s príslušným vývojom a analyzovať potenciálne dôsledky pre menovú politiku a riziká, ktoré z nich môžu vyplývať, z hľadiska hladkého fungovania trhových infraštruktúr a platieb, ako aj pre stabilitu finančného systému.

19.  Ako hodnotíte interakcie medzi platobnými systémami a menovou politikou? Aká by mala byť úloha ECB ako emisnej centrálnej banky pri dohľade nad centrálnymi protistranami? Ktoré právne ustanovenia by mali v tomto ohľade obsahovať zmeny článku 22 štatútu ESCB a ECB?

Centrálne zúčtovanie poskytuje dôležité výhody pri zlepšovaní stability finančných trhov. Ústredná úloha centrálnych protistrán zároveň znamená, že regulačný dohľad je nevyhnutný, a to vrátane dôležitej úlohy centrálnych bánk. Navrhovaná revízia nariadenia a štatútu EMIR je plne v súlade s cieľom posilniť úlohu centrálnych bánk EÚ a poskytnúť im vhodné nástroje na monitorovanie a riešenie rizík ohrozujúcich plnenie ich mandátov v oblasti menovej politiky. Je tiež nevyhnutné, aby centrálne banky disponovali minimálnymi zárukami vo vzťahu k centrálnym protistranám, ktorým v určitých situáciách môže byť povinné poskytovať likviditu.

Navrhovaná zmena článku 22 štatútu ESCB/ECB, ak ju zákonodarcovia EÚ prijmú, by ECB umožnila plniť jej funkciu pri zvládaní rizík, ktoré centrálne protistrany môžu predstavovať pre jej úlohy v oblasti menovej politiky. Zachovala by sa tiež nezávislosť ECB a jej široká diskrečná právomoc, pokiaľ ide o vymedzenie rozsahu jej menovej politiky. Tak ako pri všetkých úlohách, ktoré plní ECB, by aj úlohy vykonávané v súvislosti s centrálnymi protistranami podliehali úplnému súdnemu preskúmaniu a ECB by bola povinná konať úmerne a v rozsahu svojich právomocí vyplývajúcich zo zmluvy.

20.  Aké sú riziká pre finančnú stabilitu súvisiace s brexitom?

Na odstránenie rizík súvisiacich so situáciou, ktorá vznikne v prípade neriadeného odchodu, teda po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ bez dohody, sa urobilo veľa. Zahŕňa to aj tlak regulačných orgánov na zaručenie toho, aby spoločnosti prijali potrebné právne opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby sa zákazníkom v EÚ mohli po brexite poskytovať služby. Súčasťou toho sú aj rôzne opatrenia, ktoré prijala Európska komisia v súvislosti s dôležitosťou dočasného uznávania trhových infraštruktúr so sídlom v Spojenom kráľovstve v tých prípadoch, keď v krátkodobom horizonte nie je možné prejsť na alternatívy EÚ.

Preto si myslím, že hlavné riziká sú spojené s makrofinančným dosahom brexitu, pokiaľ ide o jeho vplyv na obchodný cyklus Spojeného kráľovstva, výmenný kurz britskej libry a eura, ceny aktív Spojeného kráľovstva a vedľajší vplyv na tie regióny EÚ, ktoré sú najviac vystavené vplyvu hospodárstva Spojeného kráľovstva. Aj keď tieto účinky môžu byť na miestnej úrovni podstatné, je pravdepodobné, že makrofinančný vplyv brexitu na úrovni EÚ27 bude obmedzený vzhľadom na to, že Spojené kráľovstvo má v porovnaní s EÚ27 obmedzenú veľkosť.

21.  Ako vnímate úlohu ECB v kontexte možného spomalenia rastu v nasledujúcich štvrťrokoch?

Nedávne informácie naznačujú pomalší vývoj, ako sa očakávalo, čo je spôsobené slabším vonkajším dopytom a niektorými faktormi špecifickými pre jednotlivé krajiny a odvetvia. Rada guvernérov ECB vo svojom najnovšom hodnotení poukázala na to, že na podporu ďalšieho zvýšenia domácich cenových tlakov a vývoja celkovej inflácie v strednodobom horizonte je naďalej nevyhnutný výrazný stimul menovej politiky. Toto sa zabezpečí prostredníctvom našej signalizácie budúceho nastavenia kľúčových úrokových sadzieb ECB a posilní reinvestíciou rozsiahleho objemu nadobudnutých aktív. Rada guvernérov takisto uviedla, že je pripravená podľa potreby upraviť všetky svoje nástroje v snahe zabezpečiť, že inflácia sa bude k cieľu Rady guvernérov v oblasti inflácie približovať udržateľným spôsobom. Úplná reakcia na pokles by mala zahŕňať aj primeranú reakciu, pokiaľ ide o fiškálne politiky a iné stimulačné politiky.

22.  Myslíte si, že v prípade, že by došlo k ďalšiemu výraznému hospodárskemu poklesu, ECB už „bude mať všetky svoje náboje vystrieľané“? Mohla by ECB navrhnúť nové nekonvenčné nástroje menovej politiky?

Ako sa v našich politických oznámeniach vždy jasne uvádza, Rada guvernérov môže reagovať na výrazný pokles balíkom opatrení, ktorý vychádza z rôznych prvkov v súbore nástrojov politiky. Tak ako súčasná stratégia využíva vzájomné dopĺňanie sa rôznych súčasných prvkov v rámci balíka politických opatrení, návrh primeranej reakcie na výrazný pokles hospodárstva môže rovnako čerpať z celého radu možností.

23.  Ako by sa mohol posilniť rámec správy hospodárskych záležitostí, najmä jeho vykonávanie? Čo by bolo potrebné na prehĺbenie HMÚ? Myslíte si, že takzvaný „účinný trojuholník“ investícií, štrukturálnych reforiem a verejných financií by mal zahŕňať aj kroky na opätovné riešenie nerovnováh spôsobených rôznymi daňovými systémami členských štátov?

V posledných rokoch sa rámec riadenia HMÚ vyvinul do niekoľkých rozmerov. Na jednej strane vďaka vytvoreniu a rozvoju jednotného mechanizmu dohľadu, Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB) a Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS) došlo k pozoruhodnému zvýšeniu spoločnej suverenity. Rovnováha medzi metódou Spoločenstva a medzivládnymi prístupmi v oblasti správy a riadenia spoločných inštitúcií by sa mala vyvíjať v súlade s oslabením finančných asymetrií v členských štátoch a opätovným budovaním vzájomnej dôvery.

Pokiaľ ide o prehĺbenie HMÚ, dokončenie bankovej únie môže významne prispieť k zlepšeniu odolnosti menovej únie a k ďalšiemu posilneniu prostredníctvom únie kapitálových trhov. Je tiež jasné, že pokiaľ sa vytvorí potrebný politický konsenzus na zabezpečenie ich legitímnosti, mechanizmy zdieľania fiškálneho rizika by zároveň pomohli posilniť odolnosť, najmä pokiaľ ide o veľké šoky. Pri navrhovaní takýchto systémov spoločného znášania fiškálneho rizika existuje mnoho možností, pokiaľ ide o vplyv na vnútroštátne systémy zdaňovania a sociálneho poistenia.

Z hľadiska daňovej politiky a jej významu pre HMÚ pri decentralizácii daňovej politiky vždy dochádza ku kompromisom. Platí to na regionálnej úrovni vo federálnych systémoch a na vnútroštátnej úrovni, a to tak v rámci Európskej únie, ako aj na celosvetovej úrovni. Hoci toto napätie existuje v oblasti zdaňovania pracovníkov a tovaru a služieb, najpálčivejšia diskusia sa týka zdaňovania globálnych spoločností, najmä vzhľadom na dvojaký význam nehmotných (a mobilných) druhov kapitálu a digitalizácie, ktoré viedli k nárastu podielu tzv. superstar firiem na trhu. Tento jav sa prejavuje v rôznych menových zónach a jeho riešenie prináleží politickým predstaviteľom, nie úradníkom centrálnych bánk.

24.  Aký je váš názor na prebiehajúcu diskusiu o pretrvávajúcich vysokých úrovniach verejného a súkromného dlhu v eurozóne?

Je dôležité, aby sme sa na sektorové súvahy pozerali integrovane. Napríklad kombinácia vysoko zadlženého štátu, ktorý má zároveň silnú pozíciu v súvislosti s čistými pohľadávkami v zahraničí (napr. Japonsko), je z hľadiska rizikového profilu jednoznačne odlišná od situácie „dvojitého dlhu“, v ktorej sú štát aj národ čistými dlžníkmi.

Takisto je dôležité uznať cyklickú spätnú väzbu medzi úrovňou dlhu a výsledkami v oblasti rastu. Jedným smerom môže byť nadmerná rýchlosť znižovania pákového efektu vo verejnom alebo súkromnom sektore príliš nákladná, pokiaľ ide o jej nepriaznivý vplyv na makroekonomickú výkonnosť. Rovnako však rizikové prémie súvisiace s časom a špecifické pre jednotlivé krajiny, ktoré môžu súvisieť s vysokým dlhom, znamenajú, že je dôležité nepretržite znižovať nadmernú úroveň dlhu, a to najmä vo fázach priaznivého vývoja. Celkovo si to vyžaduje podrobnú analýzu spoločnej dynamiky úrovní dlhu a výsledkov s cieľom zabezpečiť, aby sa dosiahla optimálna rýchlosť znižovania pákového efektu.

25.  Aký je váš názor na kritiku, že kolaterálový rámec ECB nie je dostatočne postupný a príliš závisí od externých ratingových agentúr? Myslíte si, že by EÚ mala založiť svoju vlastnú verejnú ratingovú agentúru na hodnotenie niektorých aktív?

Eurosystém má zákonnú povinnosť zabezpečiť, aby jeho operácie boli zabezpečené primeraným kolaterálom. Preto je také dôležité, aby sa prijali vhodné opatrenia na kontrolu rizík s cieľom zmierniť finančné riziká spojené s jeho operáciami. V tejto súvislosti treba poznamenať, že Eurosystém sa pri posudzovaní kolaterálu, ktorý prijíma vo svojich úverových operáciách, nespolieha výlučne na ratingové agentúry, ale spolieha sa na štyri rôzne zdroje: externé inštitúcie hodnotiace kreditné riziko; interné systémy národných centrálnych bánk pre hodnotenie kreditného rizika; systémy zmluvných strán založené na internom ratingu; poskytovateľov ratingových nástrojov tretích strán.

Bez ohľadu na identitu ratingovej agentúry je cyklickosť nevyhnutným prvkom hodnotenia úverového rizika: nepriaznivé makroekonomické prostredie sa prejavuje v horšom ratingovom výhľade. Riziko idiosynkratických posúdení jednotlivých ratingových agentúr sa zmierňuje rozmanitosťou skupiny ratingových agentúr, čo by sa malo pravidelne monitorovať. Vo všeobecnosti sú pravidlá ECB týkajúce sa prípustnosti kolaterálu dostatočne všeobecné na to, aby umožňovali širokú škálu aktív s primeranými rozdielmi v oceneniach zrážok.

26.  Myslíte si, že by grécke dlhopisy mali a mohli byť zahrnuté do fázy reinvestícií v rámci PSPP a CSPP?

Grécke štátne dlhopisy v súčasnosti nie sú prípustné na nákup, keďže Grécko nespĺňa minimálne úverové požiadavky a už nie je v programe úprav. Ak by grécke štátne dlhopisy spĺňali podmienky v čase, keď Eurosystém bude realizovať reinvestície, obozretné budovanie portfólia gréckych štátnych dlhopisov by mohlo prichádzať do úvahy.

27.  Ako hodnotíte najnovší vývoj výmenného kurzu USD/EUR?

Výmenný kurz eura voči americkému doláru oslabil od prvého štvrťroka 2018 do určitej miery vzhľadom na zlepšené makroekonomické prostredie v USA a cyklus sprísnenia politiky, ktorý začala Federálna rezervná banka. V tom istom období však výmenný kurz eura zostal vo všeobecnosti stabilný voči menám ostatných hlavných obchodných partnerov. Z toho vyplýva, že odpisovanie eura v nominálnom vyjadrení bolo oveľa miernejšie. Celkovo je to v súlade s názorom, že vývoj výmenného kurzu eura od marca 2018 odráža najmä faktory v USA.

28.  Ako hodnotíte úspechy skupiny G20? Čo si myslíte o súčasnej úrovni koordinácie medzi hlavnými centrálnymi bankami?

Skupina G20 je dôležitým fórom pre mnohostranný dialóg a hľadanie riešení založených na spolupráci: rastúci podiel krajín s rozvíjajúcou sa ekonomikou v globálnom hospodárstve znamená, že je veľmi dôležité, aby existoval silný inštitucionálny rámec na spájanie vlád hlavných vyspelých a rozvíjajúcich sa ekonomík. Usmernenie skupiny G20 pre prácu Rady pre finančnú stabilitu sa ukázalo ako dôležité pri zabezpečovaní všestranného prístupu k finančnej regulácii na celosvetovej úrovni. Ako sa preukázalo v období rokov 2009 – 2010, skupina G20 môže byť tiež dôležitým fórom pri formulovaní spoločných reakcií v prípade závažného celosvetového šoku.

Hlavné centrálne banky si udržiavajú silné multilaterálne a bilaterálne vzťahy prostredníctvom rámcov ako BIS, G20, G7, MMF a OECD. Rastúca integrácia svetového hospodárstva a finančného systému znamená, že všetky centrálne banky musia zohľadniť účinky presahovania a ukončenia opatrení domácej a medzinárodnej politiky, pričom sa musia naďalej zameriavať na vykonávanie jednotlivých mandátov. Z výskumnej literatúry vyplýva, že tento kombinovaný prístup zameraný na prijímanie politických rozhodnutí, ktoré sú síce nezávislé, ale prijímajú sa v kontexte silných multilaterálnych vzťahov, by mal byť vo všeobecnosti účinný.

29.  Mala by ECB podniknúť konkrétne kroky na posilnenie eura ako medzinárodnej meny?

Medzinárodná úloha eura sa podporuje presadzovaním zdravých hospodárskych politík v eurozóne a hlbšou a úplnejšou hospodárskou a menovou úniou vrátane dokončenia bankovej únie a napredovania únie kapitálových trhov. V tomto zmysle dokončenie štruktúry HMÚ zvýšením odolnosti eurozóny pomôže posilniť príťažlivosť používania eura. Pozitívny príspevok môžu priniesť aj iniciatívy Eurosystému v oblasti trhovej infraštruktúry a platieb, ktoré prispievajú k zvýšeniu efektívnosti a integrácie finančného trhu v eurozóne. Zvýšenie ponuky nízkorizikových aktív denominovaných v eurách je takisto nevyhnutné, ak sa globálni investori majú spoliehať na euro ako bezpečnú menu.

30.  Aké realistické je podľa Vás, že JPY alebo CHF sa stanú výzvou pre euro ako druhú najdôležitejšiu medzinárodnú menu?

Z dlhodobého hľadiska je možné predstaviť si multipolárny medzinárodný finančný systém, v ktorom žiadna mena nemá hegemónny status. Keďže v obchode s tovarom a v obchode s aktívami sú silné gravitačné faktory, je možné, že jedna z alebo viacero ázijských mien bude mať dôležitejšiu cezhraničnú úlohu na regionálnej aj celosvetovej úrovni. Závisí to od ďalšieho pokroku vo vývoji domácich finančných systémov v týchto krajinách, úplnej liberalizácie finančných účtov a národne orientovaných režimov menovej politiky.

31.  Aké sú hlavné riziká/príležitosti, ktorým čelí euro?

Inštitucionálne reformy po kríze zlepšili odolnosť eurozóny. Väčší pokrok v oblasti bankovej únie, únie kapitálových trhov a zvýšeného rozdelenia rizika (spolu s posilnením vnútroštátnych politík) by zároveň ďalej zlepšili jej súdržnosť. Politickí činitelia teda majú príležitosť dosiahnuť inštitucionálny pokrok na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni celej zóny, a to najmä v nekrízovom kontexte. Primárnym rizikovým faktorom je naopak snaha o alternatívne politické možnosti, ktoré zvyšujú nestabilitu a spochybňujú kolektívne úsilie o odolnú eurozónu.

32.  Mala by sa ECB obávať rizika potenciálnej „menovej vojny“ s USA? Mala by ECB zvážiť prijatie účinnejšej komunikačnej politiky týkajúcej sa politiky výmenného kurzu eura?

Eurozóna a Spojené štáty sú veľkými menovými oblasťami, ktoré sú schopné presadzovať národne orientované menové stratégie vzhľadom na to, že euro a dolár zohrávajú dominantnú úlohu vo fungovaní týchto ekonomík a finančných systémov. Preto, zatiaľ čo výmenný kurz môže byť dôležitým transmisným mechanizmom menovej politiky, ECB ani Federálna rezervná banka sa nemusia zameriavať na úroveň výmenného kurzu, aby sa dosiahla cenová stabilita. Veľké a náhle meny môžu byť zároveň rušivé, takže veľké centrálne banky si ponechávajú možnosť atypického zásahu na menové trhy.

33.  Mala by ECB podľa Vás kúpiť viac dlhopisov EIB, aby pomohla financovať európske investície v súlade s primárnymi a sekundárnymi cieľmi ECB?

Nadnárodné dlhopisy (vrátane dlhopisov EIB) sú dôležitou súčasťou trhu s dlhopismi v eurách a Eurosystém je významným držiteľom takýchto dlhopisov v rámci PSPP. Zároveň je oblasť nadnárodných dlhopisov príliš malá na to, aby tieto dlhopisy mohli byť primárnym cieľom operácií Eurosystému na trhu, a teda aby sa umožnilo dosiahnutie cieľa menovej politiky programu.

Stojí za zmienku, že Eurosystém má článkom 123 zmluvy zakázané kupovať dlhopisy vydané EIB na primárnom trhu. Tieto dlhopisy sa teda môžu nakupovať len na sekundárnom trhu a na základe uplatniteľných kritérií oprávnenosti vrátane limitov emisií a emitentov.

34.  Myslíte si, že nové členské štáty by mali splniť dodatočné podmienky predtým, ako sa stanú novými členmi eurozóny, ako sú pristúpenie k bankovej únii prostredníctvom jednotného mechanizmu dohľadu, účinné riadenie rizík prania špinavých peňazí, preukázanie pomerne stabilných trhov s nehnuteľnosťami a účinný boj proti korupcii?

Je nevyhnutné, aby každá krajina, ktorá má v úmysle prijať euro, sa držala správnej cesty, dodržiavala postupy a termíny vrátane hladkej účasti na ERM II najmenej dva roky.

Po vytvorení bankovej únie každá krajina, ktorá prijala euro, zároveň vstúpi do bankovej únie. Z tohto dôvodu by členské štáty, ktoré chcú vstúpiť do eurozóny, mali byť pripravené zapojiť sa do jednotného mechanizmu dohľadu a jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií. Od členských štátov sa preto žiada, aby nadviazali úzku spoluprácu s ECB a v rámci tohto procesu sa vyžaduje komplexné posúdenie bánk krajín prostredníctvom bankového dohľadu ECB.

35.  Federálna rezervná banka a Kanadská centrálna banka (Bank of Canada) nedávno oznámili revíziu svojho rámca menovej politiky. Myslíte si, že dvadsať rokov po zavedení eura nastal čas na vykonanie podobného preskúmania v ECB?

Ako tieto príklady naznačujú, je dobré mať pravidelné revízie rámcov menovej politiky. Som si istý, že Rada guvernérov v primeranom čase zváži túto otázku.

36.  Akú úlohu vidíte v hotovostných transakciách v porovnaní s digitálnymi transakciami v budúcnosti?

Digitálne transakcie majú jednoznačne významné výhody. Zároveň je tu niekoľko otázok, ktoré treba vyriešiť (vrátane dosiahnutia rovnováhy medzi anonymitou a vysledovateľnosťou pri digitálnych transakciách) skôr, než úplne odstránime pochybnosti o prechode na digitálne transakcie. Centrálne banky sa môžu prispôsobiť rôznym stupňom digitalizácie a globálna centrálna banková komunita tieto trendy pozorne skúma.

37.  Ako vidíte obmedzenie niektorých vysokých bankoviek?

Podieľal som sa na revízii Rady guvernérov z mája 2016 a podporil som rozhodnutie o nominálnej štruktúre série bankoviek v Európe. Vtedy sa Rada guvernérov rozhodla zastaviť výrobu bankovky vo výške 500 EUR vzhľadom na obavy, že by mohla uľahčiť nezákonné činnosti. Bankovka v hodnote 500 EUR však zostane zákonným platidlom a bude sa vždy môcť vymieňať v národných centrálnych bankách a udržať si svoju hodnotu.

C.  Finančná stabilita a dohľad

38.  Ako môžeme vyriešiť problémy vyplývajúce z krízy spôsobenej vysokou úrovňou problémových úverov, ako aj riziká spojené s presunom problémových úverov? Ako hodnotíte otázku problémových úverov v súvahách stredných a malých úverových inštitúcií? Aké opatrenia by mala ECB a jednotný mechanizmus dohľadu prijať, aby sa zabezpečilo, že všetky banky v eurozóne, teda nie len tie najväčšie, náležite zabezpečia nedobytné úvery?

Potreba dôrazne riešiť problém problémových úverov (NPL) je zrejmá. Neriešené zlyhané úvery zvyšujú zraniteľnosť bankového systému najmä v prípade budúceho poklesu, takže je dôležité riešiť tento problém v obdobiach pozitívnych hospodárskych výsledkov. Iniciatívy orgánov dohľadu v rámci bankového dohľadu ECB začali prinášať ovocie. Úrovne NPL sa v prípade významných inštitúcií znížila, a to z približne 7,5 % začiatkom roka 2015 na 4,2 % v treťom štvrťroku 2018.(5) Vo všeobecných zásadách postupu bánk v prípade NPL, ktoré v marci 2017 vydal bankový dohľad ECB, sa uvádza, že banky by mali implementovať stratégie na riešenie NPL. Všeobecné zásady sa vzťahujú na všetky významné inštitúcie v eurozóne a ďalej ich dopĺňa dodatok uverejnený v marci 2018. Právne predpisy EÚ na riešenie NPL v rámci prvého piliera predstavujú ďalší potrebný prvok na stanovenie zákonnej minimálnej úrovne opravných položiek a na posilnenie spôsobu, akým banky v EÚ riešia NPL.

Zatiaľ čo nástroje dostupné pre väčšie banky (vrátane predaja portfólií NPL nebankovým investorom) nie sú rovnako dostupné menším bankám, pre finančnú stabilitu je najviac dôležitý práve súhrnný stav NPL, takže vnútroštátne orgány dohľadu menších bánk by takisto mali prijať opatrenia, aby zabezpečili riešenie tohto problému.

39.  Ako hodnotíte vysokú úroveň aktív 2. a 3. úrovne v súvahách mnohých bánk? Zohľadňujú sa tieto aktíva náležite v súčasnom rámci dohľadu?

Jednotný mechanizmus dohľadu posudzuje spoľahlivosť postupov oceňovania bánk s cieľom podporiť informovanosť o súvisiacich rizikách a presadzovať uplatňovanie prístupov obozretného oceňovania a riadenia rizík pomocou kombinácie nástrojov dohľadu. Jednotný mechanizmus dohľadu uplatňuje celý súbor svojich nástrojov dohľadu s cieľom zabezpečiť spoľahlivosť postupov oceňovania bánk a na tento problém sa od začiatku jednotného mechanizmu dohľadu vynakladajú značné zdroje, počnúc preskúmaním kvality aktív v rámci komplexného hodnotenia z roku 2014. Prístup jednotného mechanizmu dohľadu k riziku oceňovania komplexných aktív je založený na kombinácii posilneného monitorovania, hĺbkových analýzach a kontrolách na mieste. Tieto kontroly na mieste hodnotia riadnosť a účinnosť rámca oceňovania a kontroly modelov oceňovania, ktoré sa používajú na tvorbu reálnych hodnôt. Služobné cesty kladú osobitný dôraz na správne zaradenie pozícií do hierarchie reálnych hodnôt (t. j. správna klasifikácia) a zahŕňajú testovanie konkrétnych transakcií. Pri týchto úlohách sa kladie osobitný dôraz na presné stanovenie pozície v hierarchii reálnych hodnôt (t. j. na presnú klasifikáciu) a zahŕňajú testovanie určitých transakcií. Napokon treba tiež poznamenať, že relatívny význam aktív a pasív v reálnej hodnote (1, 2 a 3 spolu) sa v posledných rokoch v prípade bánk jednotného mechanizmu dohľadu výrazne znížil.

40.  Aký je váš názor na reguláciu subjektov tieňového bankovníctva? Mal by byť jednotný mechanizmus dohľadu poverený dohľadom nad tieňovým bankovníctvom? Vidíte medzery v právnych predpisoch a dohľade, ktoré by sme mali riešiť v krátkodobom horizonte? Aká by mala byť úloha jednotného mechanizmu dohľadu, pokiaľ ide o finančné technológie?

Pri posilňovaní regulačného rámca a rámca dohľadu EÚ pre nebankové subjekty sa dosiahol značný pokrok. Predovšetkým, pokrízové regulačné rámce pre sekuritizáciu, fondy peňažného trhu a investičné fondy predstavujú základný kameň na obmedzenie rizík v nebankovom finančnom sektore. Zároveň sa podiel nebankového finančného sprostredkovania v Európe i vo svete zvyšuje, čo má potenciálne dôsledky na finančnú stabilitu a financovanie reálnej ekonomiky. Napríklad sektor investičných fondov sa za posledných desať rokov v eurozóne rýchlo rozšíril, pričom celkové aktíva sa zvýšili z 4,5 bilióna EUR koncom roka 2008 na 12,2 bilióna EUR koncom roka 2018.(6) Dlhopisové fondy EÚ zvýšili transformáciu likvidity a prevzali dodatočné úverové a úrokové riziká. Aby sme sa mohli zaoberať novými a vznikajúcimi hrozbami súvisiacimi s finančným sprostredkovaním bánk, musíme tento sektor pozorne sledovať a vytvoriť súbor makroprudenciálnych nástrojov pre investičné fondy a – všeobecnejšie – pre nebankové financovanie. V prípade veľkých, zložitých a vzájomne prepojených investičných spoločností, ktoré vykonávajú činnosti podobné bankovým činnostiam a ktoré môžu predstavovať systémové riziká, by sme preto mali zabezpečiť, aby ich regulácia a dohľad boli v súlade s reguláciou a dohľadom nad systémovými bankovými inštitúciami. Bolo by napríklad rozumné, keby jednotný mechanizmus dohľadu dohliadal na veľké spoločnosti maklérov/obchodníkov, a to vzhľadom na úzke prepojenie medzi činnosťami maklérov/obchodníkov a bankového systému.

Konkurencia zo strany spoločností pôsobiacich v oblasti finančných technológií a nebankových finančných sprostredkovateľov môže spochybniť ziskovú kapacitu bánk, ale tiež ponúknuť príležitosti na diverzifikáciu príjmov a zníženie nákladov. Malo by byť jasné, že orgány dohľadu (vrátane jednotného mechanizmu dohľadu) by mali byť neutrálne medzi tradičnými firmami a spoločnosťami pôsobiacimi v oblasti finančných technológií, s rovnakými očakávaniami v oblasti regulácie pre obe skupiny.

41.  Aký je váš názor na možné kroky smerom k dokončeniu bankovej únie s európskym systémom ochrany vkladov a fiškálnym zabezpečovacím mechanizmom vrátane potrebného vykonávania existujúcich právnych predpisov o bankovej únii a prebiehajúcej práce týkajúcej sa rozdelenia rizika a znižovania rizík?

Dohoda o spoločnom zabezpečovacom mechanizme pre jednotný fond na riešenie krízových situácií predstavuje dôležitý krok smerom k úplnejšej bankovej únii. Zároveň možno potenciálne výhody úplnej bankovej únie dosiahnuť len pomocou ešte väčšieho spoločného záväzku z hľadiska finančnej stability a jednotného systému ochrany vkladov. Takýto vysoký stupeň rozdelenia rizika samozrejme ide ruka v ruke so znížením asymetrických rizík v jednotlivých krajinách. Prekážkou úplnej bankovej únie okrem opatrení na ďalšie posilnenie zdravia bankového sektora zostáva citlivosť národných bankových systémov na národný štát. Jednou z možností oslabenia tohto potenciálne začarovaného kruhu je obmedziť prílišnú orientáciu na domáci trh pri zaobchádzaní s portfóliami štátnych dlhopisov, ktoré majú v držbe banky. To sa dá dosiahnuť rôznymi spôsobmi, a to aj prostredníctvom inovácií, ako je napríklad uľahčenie cenných papierov zabezpečených štátnymi dlhopismi (SBBS).

42.  Aké sú podľa vášho názoru riziká pre finančnú stabilitu spojené s úvermi s finančným pákovým efektom?

Centrálne banky a finančné regulačné orgány pozorne skúmajú rozširovanie trhov s úvermi s pákovým efektom, ku ktorému došlo v posledných rokoch. Hoci v súvislosti s touto úverovou kategóriou existujú zjavné obavy, je tiež dôležité mať na pamäti obmedzenú relatívnu veľkosť tohto trhu a rozdelenie rizika medzi rôzne typy konečných investorov.

43.  Aká by podľa Vás bola výzva pre ECB, ak by sa Európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS) pretransformoval na Európsky menový fond (EMF)?

Dohoda o posilnení EMS a zabezpečení finančných nástrojov, ktoré potrebuje na plnenie svojich úloh, predstavuje pozitívny vývoj udalostí. Pokiaľ ide o ďalšie opatrenia, zdôrazňujú sa dve priority. Po prvé, je dôležité, aby dohoda rešpektovala úlohy pridelené jednotlivým inštitúciám zmluvami EÚ a sekundárnymi právnymi predpismi vrátane nariadenia o jednotnom mechanizme dohľadu. Po druhé, otvorenie zmluvy o EMS je dobrou príležitosťou na posilnenie rámca riadenia EMS. Napríklad jasná štruktúra nezávislosti zamestnancov MMF je pre EMS dobrým vzorom. Tieto faktory sú podrobnejšie vysvetlené v nedávnom stanovisku ECB k tejto veci(7).

44.  Ako hodnotíte zapojenie ECB v kontexte programov finančnej pomoci? Čo si myslíte o budúcom vývoji možného zapojenia ESB do programov finančnej pomoci a dohľadu po skončení programu?

Na žiadosť členských štátov sa ECB zúčastnila na programoch úprav s cieľom doplniť odborné znalosti Komisie. Zapojenie ECB by sa malo jasne zamerať na otázku finančnej stability a finančného sektora, ako aj na makroekonomický rozmer rozpočtovej politiky. Pokiaľ ide o mandát, je vhodné, aby sa ECB nezapájala do mikroekonomických otázok, ako sú rozpočtové položky, navrhovanie systémov sociálnej ochrany, privatizačné programy a štrukturálne reformy trhu práce a trhu s výrobkami.

45.  Aký máte názor na potrebu zabezpečiť prísne oddelenie menovej politiky od bankového dohľadu a aké reformy by podľa vás posilnili a podporili takéto oddelenie?

Podporujem zásadu oddelenia, ktorá z hľadiska fungovania jednotného mechanizmu dohľadu dobre funguje v praxi. Zároveň je jasné, že orgány dohľadu a predstavitelia centrálnych bánk majú z členstva v tej istej organizácii významný vzájomný prospech. Na jednej strane by odborné znalosti zamestnancov centrálnych bánk ECB v oblasti makroekonómie mali pomôcť orgánom dohľadu posúdiť kreditné riziká. Na druhej strane analýza agregovaných bankových údajov pomáha úradníkom zodpovedným za menovú politiku lepšie pochopiť finančný prenosový kanál.

46.  Ako by jednotný mechanizmus dohľadu a Jednotná rada pre riešenie krízových situácií mohli posilniť svoju spoluprácu?

V súlade s memorandom o porozumení sa spolupráca medzi ECB a Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií naďalej zlepšuje, pričom výmeny informácií pokračujú na pravidelnom a ad hoc základe. Týka sa to každodenných činností, ako aj prípadov krízového riadenia (napr. rozhodnutí týkajúcich sa inštitúcií, ktoré zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú). Viem, že medzi správnymi orgánmi existuje aktívna spolupráca a úzka spolupráca na technickej úrovni. Vzhľadom na to, že jednotný mechanizmus dohľadu aj Jednotná rada pre riešenie krízových situácií sú zrelé z inštitucionálneho hľadiska, som si istý, že spolupráca bude ešte silnejšia.

47.  Aký je váš názor na súčasnú inštitucionálnu štruktúru Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB) pod záštitou ECB, pokiaľ ide o jeho konkrétne úspechy v oblasti makroprudenciálneho dohľadu?

Makroprudenciálna a menová politika sa navzájom dopĺňajú. Vďaka makroprudenciálnym politikám, ktoré zmierňujú riziká pre finančnú stabilitu na vnútroštátnej aj regionálnej úrovni, sa menová politika môže plne sústrediť svoj jednoznačný cieľ, ktorým je udržanie cenovej stability. Rozhodovacie postupy a orgány ESRB (generálna rada) a ECB (Rada guvernérov) sú jasne oddelené právnymi predpismi EÚ. Medzi hodnotením finančnej stability ESRB a funkciou menovej politiky ECB nevidím závažný konflikt záujmov. Okrem toho vzhľadom na odborné znalosti zamestnancov ECB by bolo na úkor efektívnosti a nákladov, ak by sa bránilo spolupráci medzi sekretariátom ESRB a ECB.

48.  Aký je Váš názor na štrukturálnu reformu bankového sektora, pokiaľ ide o inštitúcie, ktoré sú „príliš veľké alebo prepojené na to, aby zlyhali“, sporiteľne, celkovú otázku ziskovosti bankového sektora v EÚ a budúci vývoj jeho štruktúry s cieľom uspokojiť potreby reálnej ekonomiky a dlhodobého financovania?

Banky eurozóny čelia rôznym výzvam, pokiaľ ide o cyklické a štrukturálne charakteristiky trhov, na ktorých pôsobia. Hoci niektoré cyklické výzvy týkajúce sa ziskovosti bánk sa zmiernili, mnohé štrukturálne problémy zostávajú výrazné a oslabujú vyhliadky na ziskovosť. Pokiaľ ide o štrukturálne zmeny, pre banky eurozóny neexistuje jediné uniformné riešenie, ktoré by umožňovalo zabezpečiť, aby bankový systém plne uspokojoval potreby reálnej ekonomiky. Optimálna stratégia bude závisieť od mnohých faktorov vrátane príležitostí na úsporu nákladov, ako sú zjednodušenie distribučných kanálov, zníženie výdavkov a zlepšenie IT systémov, ako aj opatrenia zamerané na rozšírenie príjmov založených na poplatkoch. Mnoho bankových obchodných modelov je potrebné radikálne obnoviť, aby vznikli udržateľné spôsoby vytvárania zisku v období po kríze. Nadmerná kapacita a fragmentácia na vnútroštátnej úrovni do určitej miery bránia ziskovosti niektorých bankových sektorov eurozóny. Na konsolidáciu v bankovom sektore je potrebné cezhraničné poskytovanie služieb s fúziami a akvizíciami v eurozóne sprevádzané znižovaním objemu v rámci vyvíjajúcej sa bankovej únie.

49.  Ako by sa v rámci bankovej únie mohlo účinnejšie riešiť pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu? Akú úlohu by v tejto súvislosti mal(a) zohrávať ECB/jednotný mechanizmus dohľadu?

Zapojenie do prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu môže pre banku predstavovať významné riziko a v konečnom dôsledku aj pre jej životaschopnosť. To je dôvod, prečo ECB v rámci svojich funkcií dohľadu berie obozretné dôsledky prania špinavých peňazí veľmi vážne ECB však nezodpovedá za zabezpečenie vykonávania ustanovení na zabránenie využívania finančných systémov na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Táto úloha spočíva na vnútroštátnych orgánoch v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Tieto problémy by sa mohli účinnejšie riešiť, ak by sa včas získavali spoľahlivé informácie o rizikách a o porušení požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu zo strany dohliadaných subjektov.

50.  Nedávno, v rámci prípadu týkajúceho sa maltskej banky Pilatus Bank, sa ECB stretla s legislatívnymi prekážkami pri odoberaní bankovej licencie po tom, ako bol predseda predstavenstva tejto banky zatknutý v Spojených štátoch za údajné pranie špinavých peňazí a bankový podvod. Toto oneskorenie bolo údajne spôsobené nejasnými pravidlami a nadmernými diskrečnými právomocami vnútroštátnych orgánov dohľadu. Ako hodnotíte schopnosť ECB predchádzať praniu špinavých peňazí a účinne konať v takýchto situáciách v budúcnosti na základe jej súčasných prudenciálnych právomocí?

ECB v plnej miere závisí od informácií, ktoré poskytujú vnútroštátne orgány v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (priamo alebo nepriamo prostredníctvom vnútroštátnych orgánov prudenciálneho dohľadu). Účelom dohody medzi ECB a vnútroštátnymi orgánmi dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu je uľahčovať a posilniť výmenu informácií týkajúcich sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu medzi zúčastnenými orgánmi. V dohode sa predovšetkým podrobne opisuje postup vyžiadania, ako aj poskytovania informácií (na požiadanie a z vlastnej iniciatívy) a stanovujú kontaktné miesta, v súvislosti s ktorými majú signatári zabezpečiť, aby boli neustále k dispozícii.

51.  Ako sa podľa vás budú po nedávnych škandáloch v EÚ brať do úvahy riziká prania špinavých peňazí, keď ECB hodnotí finančnú stabilitu bánk? Súhlasíte s tým, že je potrebné centralizovať dohľad nad praním špinavých peňazí v EÚ v rámci jedinej agentúry a dovtedy umožniť príslušným orgánom využívať daňové údaje na účely boja proti praniu špinavých peňazí?

Na boj proti praniu špinavých peňazí je potrebný celoeurópsky prístup. Keďže pranie špinavých peňazí je často cezhraničný jav, súčasný rámec môže byť rovnako účinný len do tej miery, ako je najslabšie vnútroštátne vykonávanie vo všetkých členských štátoch. Najnovšie preskúmanie smernice o boji proti praniu špinavých peňazí nemusí postačovať na zabezpečenie hladkej a komplexnej spolupráce medzi príslušnými orgánmi dohľadu. Mala by sa zvážiť zvýšená úroveň harmonizácie platných pravidiel. Vykonávanie potrebných posúdení a navrhnutie spôsobu, akým by sa rámec EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu mohol ďalej rozvíjať, je v prvom rade v právomoci Európskej komisie.

52.  Spojené štáty majú v porovnaní s eurozónou integrovanejší finančný sektor, ktorý je rozhodujúci pri zmierňovaní nepriaznivých účinkov (odolnosť). Globálna finančná kríza však upozornila na to, že finančné siete sú síce odolné, no predsa sú krehké: rovnaké vlastnosti, ktoré za určitých podmienok zvyšujú odolnosť systému, môžu fungovať ako významné zdroje systémového rizika a nestability v rámci iného systému. Je hlbšia finančná integrácia vždy v súlade s cieľom finančnej stability? Aké by mali byť ciele únie kapitálových trhov?

Rámec „trojitej možnosti“ zdôrazňuje základnú požiadavku na úspešné zosúladenie finančnej integrácie a finančnej stability. Vyžaduje najmä spoločný regulačný rámec a rámec dohľadu, spolu s centrálnymi bankami, ktoré sú schopné konať s cieľom zabezpečiť finančnú stabilitu v krízových situáciách. Tragédiou prvého desaťročia menovej únie bolo, že rýchle rozšírenie cezhraničného úveru nebolo sprevádzané integráciou finančného dohľadu. V dôsledku krízy teraz máme jednotný mechanizmus dohľadu a európske orgány dohľadu (EBA, ESMA, EIOPA), ktoré pomáhajú rozvíjať spoločný prístup k dohľadu v rámci spoločného právneho rámca stanoveného v CRR/CRD. Integrácia finančného systému bola tiež doplnená zavedením Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií, jednotného fondu na riešenie krízových situácií a EMS. Okrem toho aktívne využívanie makroprudenciálnych politík môže takisto pomôcť obmedziť potenciálne riziká pre finančnú stabilitu, ktoré vyplývajú z finančnej integrácie.

Je tiež dôležité mať na pamäti potenciálne výhody finančnej integrácie. Geografická diverzifikácia je popri podpore rozsahu potrebného na posilnenie hospodárskej súťaže a zabezpečenia efektívnosti nákladov v tých segmentoch trhu, ktoré majú vysoké fixné náklady, dôležitý prvok na izolovanie investorov a spotrebiteľov pred rizikovými expozíciami voči jednotlivým krajinám. Ďalší pokrok v oblasti bankovej únie a únie kapitálových trhov preto môže posilniť stabilitu všetkých členských štátov.

D.  Fungovanie ECB a demokratická zodpovednosť a transparentnosť

53.  Aký bude váš osobný prístup k sociálnemu dialógu v rámci ECB?

Sociálny dialóg je základným prvkom európskeho sociálneho modelu. Na úrovni ECB a na úrovni ESCB je dôležité, aby medzi vedením a zástupcami zamestnancov existovala priama spolupráca. Som si vedomý toho, že ECB nedávno dosiahla pokrok, pokiaľ ide o pracovné zaťaženie, pracovný čas a flexibilitu. Osobne sa domnievam, že dôkladná angažovanosť a diskusia so zástupcami zamestnancov, aby sa zabezpečilo, že názory budú v plnej miere vypočuté a pochopené, je dôležitým prvkom pri budovaní udržateľného a fungujúceho pracovného prostredia.

54.  EP zohráva v rámci zodpovednosti ECB dôležitú úlohu. Aké závery vyvodzujete z porovnania s inými jurisdikciami? (napr. Kongres USA/Federálna rezervná banka – EP/ECB – Parlament Spojeného kráľovstva/Bank of England)

Nezávislosť je jednou stranou mince, druhou je zodpovednosť. Ak majú byť centrálne banky poverené vysokou mierou nezávislosti, musia preukázať, že ju používajú primerane.

Európsky parlament ako inštitúcia, ktorá zastupuje občanov EÚ, zohráva v kontrole zodpovednosti ECB zásadnú úlohu. Deje sa tak prostredníctvom pravidelných vystúpení prezidenta ECB vo výbore ECON, ako aj ďalších rozpráv v pléne, predkladania výročnej správy vo výbore ECON a písomných odpovedí na otázky, ktoré predložili poslanci EP a ktoré sa uverejňujú, ako aj ďalších mechanizmov. Je v záujme ECB plne a včas reagovať na otázky poslancov Európskeho parlamentu prostredníctvom týchto rôznych fór, pretože tieto otázky zvyčajne odrážajú obavy širokej verejnosti v jednotlivých členských štátoch. Okrem toho zlepšovanie celkového chápania politík uskutočňovaných Európskou centrálnou bankou tiež zlepšuje účinnosť týchto politík, ktoré zvyčajne závisia od reakcií domácností, podnikov a účastníkov trhu na tieto politické opatrenia.

ECB sa poučila z iných jurisdikcií (a zo všeobecného vývoja úvah o zodpovednosti nezávislých inštitúcií) a reagovala na to zmenou spôsobu, akým komunikuje. Napríklad uverejňovanie obsahu diskusií, ktoré máme v Rade guvernérov, lepšie umožňuje poslancom Európskeho parlamentu, účastníkom trhu a občanom porozumieť nášmu mysleniu. ECB publikuje množstvo publikácií, čo je tiež dôležitým prvkom pri zabezpečovaní toho, aby proces tvorby politík bol čo najtransparentnejší, a toto sa ďalej posilňuje angažovanosťou prostredníctvom nových kanálov sociálnych médií.

Treba tiež poznamenať, že prax ECB týkajúca sa usporadúvania tlačovej konferencie po každom rozhodnutí o menovej politike sa stala príkladom, ktorý nasledujú aj inde.

Dôležité je, že pri preberaní nových povinností – napríklad dohľadu – sa zaviedol revidovaný rámec zodpovednosti. ECB funguje v jedinečnom inštitucionálnom prostredí a reaguje na nové požiadavky na väčšiu kontrolu, transparentnosť a zodpovednosť. Všeobecnejšie povedané, som si istý, že komunikačná stratégia ECB sa v nasledujúcich rokoch bude aj naďalej zlepšovať.

55.  Aké opatrenia a budúce reformy by podľa vás posilnili demokratickú zodpovednosť ECB voči Európskemu parlamentu?

V centre pozornosti by malo byť zabezpečenie fungovania súčasného modelu spolupráce medzi ECB a Európskym parlamentom (ako je uvedené vyššie). Napríklad ECB by mala byť vždy otvorená spätnej väzbe od poslancov EP, pokiaľ ide o kvalitu a včasnosť odpovedí na otázky. ECB by mala byť otvorená aj novým druhom angažovanosti, vzhľadom na vývoj a inovácie v komunikačných médiách.

Počas môjho pôsobenia vo funkcii guvernéra Centrálnej banky Írska boli zodpovednosť a transparentnosť ústrednou témou stratégie banky. Odrážalo to našu víziu dôvery verejnosti a rešpektu u našich partnerov. Centrálna banka Írska dokonca získala ocenenie za transparentnosť pri udeľovaní cien za centrálnym bankám (Central Banking Awards) ako uznanie našich vysokých štandardov transparentnosti a zodpovednosti. Prispelo k tomu naše úsilie o to, ako sme sa zaoberali požiadavkami na slobodný prístup k informáciám, zverejňovaním správ zo zasadnutí Riadiacej rady, prepisom kľúčových rozhovorov pre médiá a transparentnosťou, pokiaľ ide o otázky, ako sú naše cestovné výdavky, organizačné politiky a platové tabuľky. Mali by sme byť vždy otvorení vzdelávaniu, rozvoju a inováciám.

56.  Čo konkrétne by ECB mohla urobiť pre to, aby mala v budúcnosti ženské kandidátky na vrcholové pozície v ECB a podporila celkovú rodovú rôznorodosť v ECB? Ako vy osobne plánujete zlepšiť vyvážené zastúpenie mužov a žien v rámci ECB?

Rodová rozmanitosť (najmä na vyšších úrovniach) nie je len otázkou pre ECB, ale pre Eurosystém, centrálne bankovníctvo na celom svete a disciplíny makroekonomiky a financií. V Centrálnej banke Írska zastávajú štyri vrcholové politické pozície dvaja muži a dve ženy (guvernér, dvaja zástupcovia guvernérov, generálny riaditeľ pre finančné správanie). Vo všeobecnosti 40% všetkých manažérov a 46 % našich vedúcich oddelení u nás tvoria ženy. Každý deň vnímam význam rodovej rôznorodosti pri tvorbe politiky a organizačnom vývoji.

Dôležitou zásadou pri budovaní udržateľného a pokrokového pracoviska je podpora zdravej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom. Z toho majú úžitok muži aj ženy a uľahčuje sa tým zosúladenie požiadaviek vyšších pozícií a rodinného života.

Druhou dôležitou zásadou je zabezpečiť, aby sa propagačné kritériá zameriavali skôr na potenciál uchádzačov než na dĺžku životopisu. Tento prístup uľahčuje prispôsobenie sa rozmanitosti kariérnych histórií.

Treťou zásadou je, že pri vymenúvaní na rôznych úrovniach organizácie sa prijíma prístup založený na portfóliu, aby bol kolektívny profil každej vrstvy primerane vyvážený.

57.  Ako vidíte prípadné zlepšenia, pokiaľ ide o zodpovednosť ECB voči Európskemu dvoru audítorov z hľadiska jej prevádzkovej efektívnosti?

V zmluve sa vymedzuje mandát Dvora audítorov na skúmanie prevádzkovej efektívnosti riadenia ECB. V posledných rokoch ECB spolupracuje s Dvorom audítorov a oceňuje prácu, ktorú Dvor audítorov vykonáva, ako aj jeho prínos k ďalšiemu posilneniu prevádzkovej efektívnosti riadenia ECB.

Som otvorený ďalšej spolupráci a zapojeniu, pokiaľ ide o možné medziinštitucionálne dohody o výmene informácií s Dvorom audítorov v rámci obmedzení stanovených v zmluve. Je v záujme ECB zabezpečiť, aby Dvor audítorov mohol účinne vykonávať svoje povinnosti.

58.  Čo si myslíte o tom, že Rada raz v minulosti ignorovala stanovisko Európskeho parlamentu v súvislosti s vymenovaním člena Výkonnej rady?

Je vhodné ponechať návrh postupu vymenovania členov výkonnej rady zákonodarcom EÚ.

59.  Prijmete Vaše menovanie do Výkonnej rady ECB v prípade, že EP bude proti nemu hlasovať?

Je mi cťou, že ma moja vláda nominovala a Rada pre hospodárske a finančné záležitosti odporučila Európskej rade. Úprimne verím, že Európsky parlament takisto zaujme kladné stanovisko k odporúčaniu Rady.

60.  Ako hodnotíte členstvo prezidenta ECB Maria Draghiho v skupine tridsiatich (G30)? Súhlasíte s ombudsmankou EÚ, aby prezident ECB ukončil svoje členstvo v skupine G30 s cieľom zachovať integritu európskych inštitúcií ako celku?

Je dôležité, aby členovia Výkonnej rady ECB dodržiavali prísnu transparentnosť a dobrú správu vecí verejných.

V reakcii ECB na rozhodnutie európskeho ombudsmana sa uvádza, že členovia jej orgánov s rozhodovacími právomocami musia mať možnosť zúčastňovať sa na fórach zahŕňajúcich účastníkov, ako sú zástupcovia dohliadaných subjektov, a zúčastňovať sa na súvisiacich stretnutiach, ak sa takéto stretnutia považujú za relevantné a užitočné pre členov orgánov centrálnej banky pri plnení ich mandátov, a za predpokladu, že ich členstvo vo fóre je v súlade so zásadami dobrej správy vecí verejných. S týmto stanoviskom súhlasím. Okrem toho vítam nedávne kroky skupiny G30 zamerané na zlepšenie transparentnosti zverejňovaním programov zasadnutí a ďalšími opatreniami.

POSTUP GESTORSKÉHO VÝBORU

Názov

Vymenovanie člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky

Referenčné čísla

05940/2019 – C8-0050/2019 – 2019/0801(NLE)

Dátum predloženia / žiadosť o udelenie súhlasu

14.2.2019

 

 

 

Gestorský výbor

       dátum oznámenia na schôdzi

ECON

 

 

 

 

Spravodajcovia

       dátum vymenovania

Roberto Gualtieri

11.2.2019

 

 

 

Prerokovanie vo výbore

26.2.2019

 

 

 

Dátum prijatia

26.2.2019

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

33

8

6

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pervenche Berès, Esther de Lange, Markus Ferber, Jonás Fernández, Giuseppe Ferrandino, Sven Giegold, Roberto Gualtieri, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Cătălin Sorin Ivan, Petr Ježek, Othmar Karas, Wolf Klinz, Werner Langen, Bernd Lucke, Olle Ludvigsson, Ivana Maletić, Gabriel Mato, Alex Mayer, Bernard Monot, Luděk Niedermayer, Stanisław Ożóg, Ralph Packet, Dariusz Rosati, Pirkko Ruohonen-Lerner, Anne Sander, Molly Scott Cato, Pedro Silva Pereira, Peter Simon, Theodor Dumitru Stolojan, Paul Tang, Ramon Tremosa i Balcells, Ernest Urtasun, Marco Valli, Babette Winter, Sotirios Zarianopoulos

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Eric Andrieu, Nessa Childers, Bas Eickhout, Sophia in ‘t Veld, Jeppe Kofod, Aleksejs Loskutovs, Thomas Mann, Andreas Schwab, Lieve Wierinck

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Ole Christensen, Danilo Oscar Lancini

Dátum predloženia

1.3.2019

(1)

Pozri “Survey on the Access to Finance of Enterprises in the Euro Area: April to September 2018”, ECB, november 2018.

(2)

Pozri “Monetary Developments in the Euro Area: December 2018”, ECB, január 2019.

(3)

Pozri “The euro area bank lending survey: Fourth quarter of 2018”, ECB, január 2019.

(4)

Pozri “Financial Stability Review, November 2018”, ECB, november 2018.

(5)

Pozri Supervisory Banking Statistics: Third Quarter 2018 Bankový dohľad ECB, január 2019.

(6)

Zdroj: Investment Funds Balance Sheet Statistics, ECB Statistical Data Warehouse.

(7)

Pozri ECB Opinion (CON/2018/20).

Posledná úprava: 8. marca 2019Právne oznámenie