Postup : 2018/2119(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0159/2019

Predkladané texty :

A8-0159/2019

Rozpravy :

PV 13/03/2019 - 17
CRE 13/03/2019 - 17

Hlasovanie :

PV 13/03/2019 - 19.13

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0201

SPRÁVA     
PDF 257kWORD 86k
4.3.2019
PE 630.674v02-00 A8-0159/2019

o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: ročný prieskum rastu na rok 2019

(2018/2119(INI))

Výbor pre hospodárske a menové veci

Spravodajca: Tom Vandenkendelaere

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
 STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENV GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: ročný prieskum rastu na rok 2019

(2018/2119(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jej článok 121 ods. 2, články 126 a 136 a protokol č. 12,

–  so zreteľom na protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

–  so zreteľom na protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na Zmluvu o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1175/2011 zo 16. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii(1),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2011/85/EÚ z 8. novembra 2011 o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1174/2011 zo 16. novembra 2011 o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny(3),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1177/2011 z 8. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1173/2011 zo 16. novembra 2011 o účinnom presadzovaní rozpočtového dohľadu v eurozóne(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 z 21. mája 2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne(7),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013 o sprísnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi v eurozóne, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou, alebo im takéto ťažkosti hrozia(8),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. novembra 2018 s názvom Ročný prieskum rastu na rok 2019: Za silnejšiu Európu, ktorá dokáže čeliť celosvetovej neistote (COM(2018)0770), a na Správu o mechanizme varovania 2019 (COM(2018)0758),

–  so zreteľom na výročnú správu Európskej fiškálnej rady z 10. októbra 2018,

–  so zreteľom na európske hospodárske prognózy Komisie (jeseň 2018 a zima 2019),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/825 zo 17. mája 2017, ktorým sa ustanovuje program na podporu štrukturálnych reforiem na obdobie rokov 2017 až 2020 a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a (EÚ) č. 1305/2013(9),

–  so zreteľom na správu o starnutí obyvateľstva za rok 2018, ktorú uverejnila Komisia 25. mája 2018,

–  so zreteľom na odporúčanie na odporúčanie Rady z 21. novembra 2018 o hospodárskej politike eurozóny (COM(2018)0759),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o zlepšení fungovania Európskej únie využitím potenciálu Lisabonskej zmluvy(10),

–  so zreteľom na správu piatich predsedov z 22. júna 2015 o dobudovaní hospodárskej a menovej únie v Európe, na bielu knihu Komisie z 1. marca 2017 o budúcnosti Európy a na diskusný dokument Komisie z 31. mája 2017 o prehĺbení hospodárskej a menovej únie,

–  so zreteľom na správu Euroskupiny pre vedúcich predstaviteľov o prehlbovaní hospodárskej a menovej únie (HMÚ) zo 4. decembra 2018,

–  so zreteľom na vyhlásenie samitu eurozóny zo 14. decembra 2018,

–  so zreteľom na uznesenie Výboru regiónov z 10. októbra 2018 o hospodárskych politikách pre eurozónu a so zreteľom na ročný prieskum rastu na rok 2019(11),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci, stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre regionálny rozvoj a pozíciu vo forme pozmeňujúcich návrhov Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0159/2019),

A.  keďže európske hospodárstvo teraz vstupuje do siedmeho roku nepretržitého rastu; keďže miery rastu HDP pre eurozónu a EÚ boli upravené smerom nadol na 1,3 % a 1,5 % pre rok 2019 a na 1,6 %, resp. 1,8 % (EÚ 27) pre rok 2020; keďže sa očakáva, že miera rastu sa ďalej zmierni, a to čiastočne z dôvodu rastúcich obáv v súvislosti s výhľadom celosvetového rastu; keďže medzi členskými štátmi pretrvávajú rozdiely vo výkonnosti v oblasti hospodárstva a zamestnanosti;

B.  keďže v decembri 2018 bola nezamestnanosť v eurozóne na úrovni 7,9 % a v EÚ na úrovni 6,6 %; keďže miera nezamestnanosti zostáva v mnohých členských nad úrovňami spred krízy, najmä v prípade dlhodobej nezamestnanosti, a nezamestnanosť mladých ľudí zostáva v niekoľkých členských štátoch vysoká;

C.  keďže miera zamestnanosti v EÚ rastie, aj keď sú medzi členskými štátmi rozdiely; keďže v treťom štvrťroku 2018 bol v eurozóne zaznamenaný doteraz najvyšší počet zamestnaných ľudí, keď dosiahol 146 miliónov; keďže v prípade mnohých novovytvorených pracovných miest ide o čiastočné úväzky;

D.  keďže hospodársky rast je naďalej zraniteľný a v jednotlivých členských štátoch sa líši, a to v prostredí pokračujúceho politického napätia, ktoré má vplyv na svetový obchod, a pretrvávajúcich neistôt obklopujúcich budúce vzťahy Únie so Spojeným kráľovstvom;

E.  keďže Európa stále čelí nedostatku investícií, hoci roky využíva výnimočne nízke úrokové sadzby a podmienky financovania sú naďalej priaznivé;

F.  keďže podľa Eurostatu sa predpokladá, že index ekonomického zaťaženia v EÚ sa v prípade, že nedôjde k politickým zmenám, zvýši z 29,3 % v roku 2016 na 52,3 % do roku 2080, čo predstavuje menej než dve osoby v produktívnom veku na každú staršiu osobu; keďže v tomto smere existujú medzi členskými štátmi obrovské rozdiely;

G.  keďže celková produktivita faktorov v eurozóne v posledných dvoch desaťročiach zaostáva za hlavnými svetovými ekonomikami;

H.  keďže sa očakáva, že pomer dlhu eurozóny k HDP si udrží klesajúci trend z minulých rokov a poklesne z približne 87 % v roku 2018 na približne 85 % v roku 2019; keďže podľa prognózy Komisie sa však očakáva, že v roku 2019 bude desať členských štátov vykazovať pomer dlhu k HDP vo výške viac ako 60 % a v prípade siedmich členských štátov zostane tento pomer vyšší než 90 %; keďže v niektorých členských štátoch napredujú opatrenia na zníženie dlhu pomalým tempom; keďže sa predpokladá, že päť členských štátov eurozóny s vysokým pomerom dlhu k HDP bude mať v roku 2019 značný štrukturálny deficit;

I.  keďže sa predpokladá, že žiadny členský štát eurozóny nebude mať v roku 2019 deficit nad prahovou hodnotou 3 % HDP, a keďže sa očakáva, že súhrnný celkový deficit eurozóny v roku 2018 klesne na 0,6 % HDP a v roku 2019 sa mierne zvýši na 0,8 % HDP;

J.  keďže dlhodobá udržateľnosť verejných financií členských štátov je záležitosťou, ktorá vzbudzuje obavy s ohľadom na medzigeneračnú spravodlivosť;

K.  keďže prebytok bežného účtu dosiahol vrchol v roku 2017 a má v rokoch 2019 a 2020 mierne poklesnúť a ustáliť sa na približne 3,6 % HDP v eurozóne a 2,3 % HDP v EÚ, a patrí tak medzi najvyššie na svete;

1.  víta ročný prieskum rastu Komisie na rok 2019, v ktorom sa znovu potvrdzuje dôležitosť: 1) zvyšovania vysokokvalitných investícií; 2) reforiem, ktoré zvyšujú rast produktivity, inkluzívnosť a kvalitu inštitúcií; a 3) makrofinančnej stability a zdravých verejných financií;

2.  naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby prijali rozhodné a jednotné opatrenia s cieľom dosiahnuť cieľ inkluzívneho a udržateľného rastu, aby prevzali zodpovednosť za budúce generácie a aby zabezpečili medzigeneračnú spravodlivosť prostredníctvom udržateľnosti a primeranosti verejných financií a našich systémov sociálneho zabezpečenia, a tým zabezpečili budúcnosť našich sociálnych štátov;

3.  konštatuje, že správa Komisie o starnutí obyvateľstva za rok 2018 ukazuje, že ak nedôjde k politickým zmenám, v nadchádzajúcich desaťročiach možno očakávať zvyšovanie fiškálnych nákladov spojených s dôchodkami, so zdravotnou starostlivosťou a s dlhodobou starostlivosťou, pretože obyvateľstvo Európy naďalej výrazne starne;

4.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby sa na tento demografický vývoj pripravili: 1) zavedením sociálne vyvážených štrukturálnych reforiem s cieľom znížiť takéto náklady; 2) posilnením rastu produktivity, ktorý má zásadný význam pre zabezpečenie silného a udržateľného hospodárskeho rastu v budúcnosti, a 3) vytvorením vhodných fiškálnych rezerv ako zabezpečenia proti rastúcim fiškálnym nákladom;

5.  víta, že miera zamestnanosti v EÚ rastie, aj keď sú medzi členskými štátmi rozdiely; konštatuje, že dlhodobá nezamestnanosť a nezamestnanosť mladých ľudí je v niektorých členských štátoch stále vysoká, čo si vyžaduje pokračujúce reformy a investície na uľahčenie vstupu mladých ľudí a dlhodobo nezamestnaných na trh práce;

6.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby ďalej podporovala prehlbovanie hospodárskej a menovej únie (HMÚ) v súlade s dohodnutým plánom;

7.  vyzýva Komisiu, aby na popredné miesto svojho programu zaradila dokončenie jednotného trhu;

Uskutočňovanie vysokokvalitných investícií

8.   zdôrazňuje, že v záujme zabezpečenia medzigeneračnej spravodlivosti v dlhodobom horizonte musia členské štáty zvýšiť produktivitu prostredníctvom produktívnych investícií, napríklad do udržateľných projektov infraštruktúry podporujúcich rast, ktoré sú v súlade s cieľmi OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, s cieľom podnietiť veľmi potrebný potenciálny hospodársky rast;

9.   víta pozitívny prínos Investičného plánu pre Európu pre hospodársky rast a vytváranie pracovných miest; zdôrazňuje skutočnosť, že Parlament už prijal svoju rokovaciu pozíciu k Programu InvestEU, a naliehavo vyzýva, aby sa čo najskôr dosiahla medziinštitucionálna politická dohoda; berie na vedomie návrh Európskeho dvora audítorov týkajúci sa zlepšenia geografického rozloženia investícií podporovaných z Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI);

10.  konštatuje, že v eurozóne je stále nedostatok investícií, a to aj napriek pozitívnym výsledkom Investičného plánu pre Európu; poukazuje na to, že v súčasnom kontexte, keď sa objavujú známky spomalenia hospodárskeho rastu a rastúcich vonkajších rizík a výziev, hrajú verejné a súkromné investície dôležitú úlohu pri uľahčovaní rastu a konvergencie na európskej úrovni;

11.   pripomína, že je potrebné, aby členské štáty pri využívaní rozpočtového priestoru rozlišovali medzi dlhodobými produktívnymi verejnými investíciami a bežnými výdavkami;

12.   zdôrazňuje, že zvýšenie rastu produktivity si vyžaduje investície do zručností, inovácií, automatizácie, digitalizácie, výskumu a vývoja, udržateľnej mobility a infraštruktúry v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020; zdôrazňuje, že je potrebné investovať do fyzického aj ľudského kapitálu, a preto vyzýva členské štáty, aby zabezpečili rovný prístup k celoživotnému vzdelávaniu, zvyšovaniu úrovne zručností a rekvalifikácii;

13.  domnieva sa, že reformy, ktoré odstránia neprimeranú byrokraciu pre investície, by uľahčili hospodársku činnosť, ako aj vytvorili podmienky prispievajúce k dlhodobému rastu;

14.   zdôrazňuje, že priame zahraničné investície v rámci Európy môžu viesť k rastu produktivity investujúceho podniku, ako aj miestnych podnikov v hostiteľských regiónoch, a pomáhajú dosahovať hospodársku konvergenciu v Európe; domnieva sa, že kľúčovými faktormi pre prilákanie investícií sú jasné a vykonateľné pravidlá, rovnaké podmienky a nižšie náklady na dodržiavanie predpisov;

15.   poukazuje na naliehavú potrebu plnohodnotnej únie kapitálových trhov, keďže lepšie integrované finančné trhy by mohli zabezpečiť ďalšie súkromné mechanizmy zdieľania a znižovania rizika, uľahčiť cezhraničné investície a prístup k financovaniu pre reálnu ekonomiku a podporiť udržateľné súkromné investície;

Zameranie reforiem na rast produktivity, inkluzívnosť a kvalitu inštitúcií

16.  pripomína, že za rovnakých okolností môže starnúca pracovná sila v nasledujúcich niekoľkých desaťročiach brzdiť rast európskej produktivity; je naďalej znepokojený nízkou konkurencieschopnosťou a nízkym rastom produktivity v EÚ, a preto naliehavo vyzýva členské štáty, aby realizovali sociálne vyvážené štrukturálne reformy posilňujúce produktivitu;

17.  zdôrazňuje naliehavú potrebu preskúmať primeranosť aj dlhodobú finančnú udržateľnosť vnútroštátnych verejných dôchodkových systémov; zdôrazňuje potrebu reformovať dôchodkové systémy v dotknutých členských štátoch s cieľom zabezpečiť ich dlhodobú udržateľnosť;

18.  súhlasí s názorom Komisie, že dôležitým cieľom národných reforiem by mal byť vyšší rast produktivity a inkluzívnosť;

19.  zdôrazňuje dôležitosť zvyšovania miery účasti na trhu práce s cieľom okrem iného prispieť k zachovaniu udržateľnosti systémov sociálneho zabezpečenia, najmä v kontexte rastúceho indexu ekonomického zaťaženia; vyzýva preto členské štáty, aby prijali opatrenia na podporu začlenenia mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej (NEET), a utečencov na trh práce;

20.  konštatuje, že nadmerné zdanenie môže byť prekážkou pre investície a pracovné miesta; žiada, aby bolo daňové zaťaženie v Európe presunuté z vysokého zdanenia práce inam; okrem toho sa domnieva, že zníženie daňového zaťaženia pri nízkych a stredných príjmoch pravdepodobne zvýši dopyt a podporí rast; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť výber daní a lepšie koordinovať administratívne postupy v oblasti zdanenia, a víta úsilie tých členských štátov, ktoré takéto reformy vykonávajú;

21.  zdôrazňuje, že digitalizácia, globalizácia, umelá inteligencia, automatizácia a technologické zmeny ponúkajú veľký potenciál rastu, radikálne transformujú naše trhy práce a ovplyvňujú dynamiku rastu európskych ekonomík;

22.  zdôrazňuje, že mobilizácia ubúdajúceho obyvateľstva v produktívnom veku si bude vyžadovať všestrannejších a kvalifikovanejších zamestnancov, dynamickejšie trhy práce, aktívne politiky trhu práce, celoživotné vzdelávanie a odbornú prípravu, zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu pracovnej sily a silnejšie prepojenie medzi systémami vzdelávania a odbornej prípravy a podnikmi v kombinácii s prístupnými systémami sociálneho zabezpečenia; trvá na tom, aby sa tieto zásady náležite zohľadnili s cieľom podporiť inkluzívne a dobre fungujúce trhy práce a podporiť kvalitu pracovných miest, ako sa uvádza v Európskom pilieri sociálnych práv;

23.  zdôrazňuje, že malé a stredné podniky (MSP), ktoré sú dôležitou hnacou silou zamestnanosti, nie sú schopné z dôvodu legislatívnych a administratívnych prekážok naplno využiť potenciál jednotného európskeho trhu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby tieto prekážky znížila; naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa okrem toho zaoberala nekalou hospodárskou súťažou a zdanením medzi MSP a nadnárodnými spoločnosťami; zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v boji proti daňovým podvodom, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam;

24.  pripomína význam administratívneho a regulačného prostredia, ktoré je priaznivé pre podnikanie, pri súčasnom zohľadnení dostatočnej ochrany spotrebiteľa, s cieľom uľahčiť spoločnostiam prístup k financovaniu a získavaniu finančných prostriedkov na cezhraničnej úrovni; víta, že ročný prieskum rastu kladie dôraz na potrebu zlepšenia účinnosti verejnej správy, ktoré by malo zahŕňať jej všetky úrovne; naliehavo vyzýva členské štáty, aby odstránili zbytočné prekážky pre súkromné a verejné investície na miestnej a regionálnej úrovni;

25.  zdôrazňuje, že riešenie prípadných budúcich otrasov si vyžaduje pokrok v prehlbovaní HMÚ; pripomína, že prehĺbenie HMÚ si bude vyžadovať silný politický záväzok, efektívne riadenie a demokratickú zodpovednosť; pripomína význam odolného bankového sektora a jeho efektívnej a primeranej regulácie na zabezpečenie finančnej stability; žiada postupné dokončenie bankovej únie s dôveryhodným európskym systémom ochrany vkladov a pokračujúce úsilie o zníženie objemu zlyhaných úverov; berie na vedomie mandát, ktorý samit eurozóny udelil Euroskupine pre prácu na rozpočtovom nástroji pre konvergenciu a konkurencieschopnosť;

Zabezpečenie makroekonomickej stability a zdravých verejných financií

26.   poukazuje na to, že makrofinančná stabilita a zdravé verejné financie sú aj naďalej predpokladom udržateľného rastu;

27.  konštatuje, že vyšší podiel starších osôb znamená vyššie výdavky na zdravotnú starostlivosť, starostlivosť o starých ľudí a dôchodky; ďalej konštatuje, že za rovnakých okolností v starnúcej spoločnosti klesá podiel osôb v produktívnom veku vo vzťahu k podielu starších osôb, čo znamená, že na jednu staršiu osobu pripadá menej prispievateľov v produktívnom veku; zdôrazňuje, že to predstavuje obrovskú záťaž pre verejné financie tých členských štátov, ktoré nevykonali potrebné reformy, čo spochybňuje ich udržateľnosť;

28.  žiada, aby členské štáty s vysokými úrovňami deficitu a verejného dlhu naďalej vyvíjali úsilie o ich zníženie; uznáva úsilie niektorých členských štátov o konsolidáciu svojich verejných financií, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty nevyužili príležitosť uskutočniť potrebné reformy; poukazuje na to, že niektoré členské štáty s dobrým fiškálnym priestorom konsolidovali ešte viac, a prispeli tak k prebytku bežného účtu eurozóny;

29.  víta úsilie Komisie o podporu členských štátov s deficitom bežného účtu alebo vysokým zahraničným dlhom v tom, aby zvyšovali svoju konkurencieschopnosť, a podporu členských štátov s obrovskými prebytkami bežného účtu v tom, aby podporovali dopyt zrýchľovaním rastu miezd v súlade s rastom produktivity a posilňovali rast produktivity podporou investícií;

30.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby vytvorili vhodné fiškálne rezervy pre súčasné a budúce generácie; žiada dôsledné vykonávanie a dodržiavanie Paktu stability a rastu (PSR) vrátane jeho doložiek flexibility s cieľom chrániť zodpovedné verejné financie; pripomína význam jednotného vykonávania fiškálnych pravidiel na zaistenie dôvery finančných trhov, ktorá má zásadný význam pre prilákanie investícií;

31.  víta návrh Európskej fiškálnej rady, aby sa zásadne zjednodušili rozpočtové pravidlá s cieľom ďalej zlepšiť súčasný fiškálny rámec EÚ; zdôrazňuje, že flexibilita zakomponovaná do pravidiel PSR umožňuje členským štátom nájsť primeranú rovnováhu medzi cieľom zabezpečenia obozretnej fiškálnej politiky a uľahčením produktívnych investícií; vyzýva Komisiu, aby na účely svojich analýz udržateľnosti dlhu zohľadnila všetky faktory špecifické pre jednotlivé krajiny;

Zodpovednosť členských štátov

32.  pripomína, že úroveň vykonávania odporúčaní pre jednotlivé krajiny je príliš nízka; domnieva sa, že európsky semester by sa mal zameriavať na vlastnú zodpovednosť členských štátov; naliehavo vyzýva národné a regionálne parlamenty, aby diskutovali o správach o jednotlivých krajinách a o odporúčaniach pre jednotlivé krajiny a aby spolupracovali s príslušnými aktérmi; poukazuje na to, že racionálnejší a cielenejší európsky semester by mohol túto zodpovednosť zvýšiť;

°

°  °

33.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 12.

(2)

Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 41.

(3)

Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 8.

(4)

Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 33.

(5)

Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25.

(6)

Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 1.

(7)

Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 11.

(8)

Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 1.

(9)

Ú. v. EÚ L 129, 19.5.2017, s. 1.

(10)

Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 215.

(11)

Ú. v. EÚ C 461, 21.12.2018, s. 1.


STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (31.1.2019)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k európskemu semestru pre koordináciu hospodárskych politík: ročný prieskum rastu na rok 2019

(2018/2119(INI))

Spravodajca: Andrey Kovatchev

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  vyzýva Komisiu, aby prispôsobila proces európskeho semestra novému dlhodobému strategickému rámcu v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja na podporu členských štátov v snahe dosiahnuť environmentálne udržateľný a sociálne inkluzívny rast; pripomína význam monitorovania vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv s cieľom zabezpečiť výrazný pokrok pri uplatňovaní jeho hlavných zásad, najmä práva na prístup ku kvalitnej preventívnej zdravotnej starostlivosti, ktorá bude pre všetkých cenovo dostupná;

2.  zdôrazňuje, že popri hospodárskych rozmeroch by mali plnohodnotnú úlohu v procese európskeho semestra zohrávať sociálne, klimatické a environmentálne politiky; požaduje používanie ukazovateľov zameraných na meranie udržateľnosti a blahobytu;

3.  zdôrazňuje, že na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 v súlade so záväzkami prijatými v rámci Parížskej dohody treba pokračovať v oddeľovaní využívania energie a zdrojov od hospodárskeho rastu;

4.  vyzýva Komisiu, aby do európskeho semestra zahrnula cieľ dosiahnuť hospodárstvo, ktoré je neutrálne z hľadiska klímy; pripomína záväzok EÚ dosiahnuť do roku 2050 čisté nulové emisie skleníkových plynov prostredníctvom sociálne spravodlivej transformácie a nákladovo efektívnym spôsobom;

5.  zdôrazňuje, že dekarbonizácia hospodárstva EÚ podnieti významné dodatočné investície; pripomína, že v súčasnosti sa do energetického systému a súvisiacej infraštruktúry EÚ investujú približne 2 % jej HDP; konštatuje, že tento podiel by sa musel zvýšiť na 2,8 %, aby sa dosiahlo hospodárstvo s nulovými emisiami skleníkových plynov, čo si v porovnaní so základným scenárom vyžaduje značné dodatočné investície;

6.  pripomína, že finančné záväzky EÚ treba zosúladiť s parížskymi cieľmi v oblasti klímy vrátane posúdenia, či je podpora investícií zlučiteľná s cieľmi v oblasti klímy, zintenzívňovania financovania opatrení v oblasti klímy a uplatňovania podávania správ o finančných tokoch z hľadiska klímy;

7.  zdôrazňuje, že do európskeho semestra treba začleniť ciele v oblasti klímy a energetiky, ktoré stanovili členské štáty v rámci nariadenia o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy(1);

8.  zdôrazňuje, že ekologizácia hospodárstva a investovanie do efektívnejších systémov zdravotnej starostlivosti posilnia schopnosť Európy zlepšiť blahobyt jej občanov; konštatuje, že by sa mali vziať do úvahy krátkodobé fiškálne dôsledky štrukturálnych reforiem a ich dlhodobé environmentálne, ekonomické a sociálne dôsledky;

9.  považuje za dôležité využiť európsky semester na urýchlenie prechodu na obehové hospodárstvo s čistými nulovými emisiami, ktoré bude efektívne využívať zdroje, energeticky účinné a založené na energii z obnoviteľných zdrojov a prispievať k trvalo udržateľnému rozvoju a dosiahnutiu cieľov trvalo udržateľného rozvoja; opakuje, že je dôležité, aby EÚ finančne podporovala regióny na báze uhlia a uhlíka s cieľom umožniť spravodlivú energetickú transformáciu na čisté technológie a riešenia v oblasti energetickej účinnosti a aby sa zároveň vytvárali udržateľné pracovné miesta;

10.  považuje európsky semester za kľúčový nástroj, bez ktorého sa nedosiahnu ciele EÚ v oblasti biodiverzity a príslušné sociálno-ekonomické prínosy;

11.  víta navrhované pridelenie finančných prostriedkov EÚ na nasledujúce programové obdobie na podporu členských štátov pri vykonávaní odporúčaní a štrukturálnych reforiem, ale zdôrazňuje, že toto prepojenie by nemalo mať formu podmienenosti; požaduje prijatie dlhodobej perspektívy pri monitorovaní a posudzovaní napredovania reforiem;

12.  víta, že sa v rámci európskeho semestra uznáva, že členské štáty by mali venovať osobitnú pozornosť prispôsobovaniu pracovnej sily, aby mala tie správne zručnosti, ktoré by zodpovedali technologickému pokroku; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu prijať prístup spravodlivej transformácie, zabezpečiť začlenenie a účasť všetkých dotknutých osôb a podporiť pracovnú silu a vytváranie dôstojných a kvalitných pracovných miest;

13.  víta skutočnosť, že v oblasti zdravotnej starostlivosti sa zameranie procesu európskeho semestra presunulo z úspor nákladov na výkonnosť systémov zdravotníctva, pričom sa uznala dôležitosť výsledkov v oblasti zdravia a prístupu ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti, ktorá bude pre všetkých cenovo dostupná; požaduje vypracovanie spoločných ukazovateľov a metodík na posúdenie výkonnosti systémov zdravotnej starostlivosti s cieľom znížiť rozdiely v oblasti zdravia; podporuje úsilie o vypracovanie spoločných ukazovateľov a metodík s cieľom umožniť posúdenie výkonnosti vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti vrátane nerovností a rozdielov v prístupe k zdravotnej starostlivosti;

14.  zdôrazňuje, že účinné investície do zdravotnej starostlivosti vrátane výskumu v oblasti zdravia a prevencie chorôb sú nevyhnutné na to, aby sa občanom poskytol rovnaký prístup ku kvalitným službám zdravotnej starostlivosti; zdôrazňuje dôležitosť udržateľnosti sektora zdravotníctva;

15.  zdôrazňuje význam štruktúrovaného a systematického dialógu s občianskou spoločnosťou na vnútroštátnej úrovni s cieľom zvýšiť zodpovednosť. domnieva sa, že Komisia by mala získať vstupné informácie od širokej škály zainteresovaných strán a mala by zabezpečiť väčšiu mieru publicity, pokiaľ ide o odporúčania pre jednotlivé krajiny a správy o jednotlivých krajinách, a to aj prostredníctvom ďalších diskusií na vyššej politickej úrovni;

16.  vyzýva Komisiu, aby európskemu semestru poskytla územný rozmer na analytickej aj operačnej úrovni; okrem toho sa domnieva, že na to, aby sa zabezpečilo účinné riadenie štrukturálnych politík, musia byť miestne a regionálne orgány zapojené do prípravy a prijímania rozhodnutí o týchto politikách prostredníctvom postupu kombinovaného plánovania zhora nadol a naopak;

17.  požaduje štruktúrované zapojenie občianskej spoločnosti a environmentálnych organizácií do procesu európskeho semestra a širšiu účasť ministrov životného prostredia v procese európskeho semestra na úrovni Rady;

18.  požaduje väčšiu súdržnosť s ostatnými politikami EÚ, ako sú politiky týkajúce sa zmeny klímy a neudržateľného využívania prírodných zdrojov;

19.  zdôrazňuje potrebu posilnenia spoločnej európskej kapacity v oblasti reakcie na katastrofy, ako sú suchá v krajinách južnej Európy, katastrofálne povodne, lesné požiare a zemetrasenia; zdôrazňuje, že treba podporiť väčšiu spoluprácu v oblasti predbežného plánovania európskych operácií reakcie na katastrofy, okrem iných opatrení aj mapovaním aktív členských štátov, vypracovaním pohotovostných plánov, ako aj zlepšením plánovania v oblasti riadenia rizík.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

29.1.2019

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

43

8

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Affronte, Margrete Auken, Pilar Ayuso, Zoltán Balczó, Catherine Bearder, Ivo Belet, Paul Brannen, Soledad Cabezón Ruiz, Nessa Childers, Birgit Collin-Langen, Miriam Dalli, Seb Dance, Mark Demesmaeker, Bas Eickhout, José Inácio Faria, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Jens Gieseke, Julie Girling, Sylvie Goddyn, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Jytte Guteland, Anneli Jäätteenmäki, Jean-François Jalkh, Benedek Jávor, Karin Kadenbach, Urszula Krupa, Giovanni La Via, Jo Leinen, Peter Liese, Valentinas Mazuronis, Susanne Melior, Miroslav Mikolášik, Rory Palmer, Massimo Paolucci, Bolesław G. Piecha, John Procter, Julia Reid, Michèle Rivasi, Davor Škrlec, Renate Sommer, Ivica Tolić, Adina-Ioana Vălean, Damiano Zoffoli

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Herbert Dorfmann, Fredrick Federley, Christophe Hansen, Babette Winter, Carlos Zorrinho

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

José Blanco López, Andor Deli

(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).


STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (18.2.2019)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k európskemu semestru pre koordináciu hospodárskych politík: ročný prieskum rastu na rok 2019

(2018/2119(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Iskra Mihaylova

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  uznáva, že hospodárstvo EÚ naďalej rastie, zamestnanosť vzrástla a nedostatok investícií spôsobený krízou sa stal takmer minulosťou, hoci verejné investície ešte nedosiahli úroveň pred krízou, pričom výrazné nedostatky sú v niektorých krajinách najviac postihnutých krízou; poukazuje však na to, že slabé miesta pretrvávajú, rast nepriniesol prospech každému rovnako, miera nezamestnanosti je v niektorých krajinách EÚ aj naďalej vysoká a hospodárske, sociálne, regionálne a územné rozdiely sú naďalej zásadným problémom; poukazuje na to, že bez ohľadu na nárast investícií je ich vplyv na produktivitu nedostatočný, a preto je potrebné lepšie zacieliť investície politiky súdržnosti a dosiahnuť ich komplementárnosť s ďalšími programami Únie a s verejnými a súkromnými investíciami, aby sa zvýšila produktivita a vyrovnali rozdiely medzi členskými štátmi; konštatuje, že Pakt stability a rastu (PSR) by sa mal tiež zameriavať na zlepšenie sociálnych aspektov a dosiahnutie udržateľného rastu;

2.  zdôrazňuje, že EÚ by mala podporovať predpokladané oživenie hospodárskymi politikami, ktoré by chránili verejné služby a zlepšovali kvalitu a prístupnosť služieb všeobecného záujmu;

3.  pripomína, že v roku 2017 verejné investície ako percentuálny podiel HDP v EÚ (2,7 %) a v eurozóne (2,6 %) boli ďaleko pod priemernou úrovňou za posledných 10 rokov (príslušne 3,2 % a 3,0 %); konštatuje, že z tohto dôvodu je potrebné značne zvýšiť verejné investície s cieľom kompenzovať roky poklesu v dôsledku finančnej krízy a splniť naliehavú potrebu investícií do infraštruktúry a verejných služieb; poznamenáva, že verejné investície sú aj naďalej prioritou a nemali by byť ohrozované úsilím podporovať verejno-súkromné partnerstvá;

4.  konštatuje, že podľa Európskej investičnej banky (EIB) sú investície EÚ do infraštruktúry stále o 20 % nižšie ako bola úroveň pred krízou a 34 % samospráv vyhlasuje, že investície do infraštruktúry nedosahujú úroveň ich potrieb, kým EÚ potrebuje investície do infraštruktúry vo výške najmenej 335 miliárd EUR ročne;

5.  poukazuje na to, že európsky semester musí konzistentne prispievať k odstraňovaniu nerovností a rozdielov najmä sociálnej, hospodárskej a územnej povahy medzi rôznymi regiónmi EÚ; zdôrazňuje, že pretrvávajúca zemepisná nerovnováha v investíciách EIB je neprípustná a skutočnosť, že v roku 2017 získala polovica členských štátov 80 % celkových investícií EIB v EÚ, kým ďalších 14 členských štátov získalo len 10 %, vzbudzuje veľké obavy;

6.  konštatuje, že najlepšou odpoveďou na obavy občanov je podporovať nárast skutočných zárobkov a usilovať sa prostredníctvom väčších investícií vytvoriť kvalitné pracovné miesta, zvýšiť domáci dopyt a zabezpečiť spravodlivejšie rozdelenie vytvoreného zisku; domnieva sa, že EÚ by mala prispieť k flexibilite PSR vytvorením fiškálneho priestoru pre vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv;

7.  poukazuje na to, že európsky semester by mal prioritne prispievať k realizácii Európskeho piliera sociálnych práv a monitorovať dosahovanie výsledkov v rámci jeho 20 kľúčových zásad, s osobitným dôrazom na zabezpečenie rovnosti zaobchádzania a príležitostí pre ženy a mužov, sociálnu ochranu, prístup ku všetkým základným službám, právo na rovnakú odmenu za prácu rovnakej hodnoty a na dostupné služby starostlivosti dobrej kvality;

8.  pripomína, že európsky semester by mal poukázať na význam posilnenia opatrení na boj proti daňovým únikom a podvodom, čím by sa vytvorilo verejné investičné financovanie a dodatočné zdroje na vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv;

9.  poukazuje na to, že európsky semester by mal zohľadniť podporu prístupu k účinnej sociálnej ochrane v súlade s príslušnými zásadami Európskeho piliera sociálnych práv, že je potrebné podporiť členské štáty, aby prijali nevyhnutné opatrenia s cieľom odstrániť prekážky, ktoré pracovníkom bránia využívať práva sociálnej ochrany, a vytvoriť komplexné systémy sociálnej ochrany, a že európsky semester by preto mal monitorovať pokrok členských štátov pri prijímaní právnych predpisov a vytváraní systémov, ktoré zaručujú prístup k sociálnej ochrane pre všetkých;

10.  poukazuje na význam udržania zamerania európskeho semestra na dosahovanie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu s väčšou koordináciou vnútroštátnej politiky a politiky EÚ s cieľom vytvoriť viac kvalitných pracovných miest v EÚ a znížiť rozdiely v platoch a dôchodkoch;

11.  zdôrazňuje, že európsky semester by sa mal zameriavať na zvýšenie produktivity prostredníctvom väčších investícií do infraštruktúry, vzdelávania a odbornej prípravy, zdravotníctva a výskumu a inovácií a vyššia produktivita by sa mala odraziť vo vyššej mzde;

12.  zdôrazňuje, že nízke zárobky v Európe sú aj naďalej výzvou, že koncentrácia pracovníkov na nižších priečkach mzdovej stupnice a vysoká miera chudoby sú jasnými znakmi politík stanovujúcich mzdy a že mzdové rozdiely medzi ženami a mužmi spolu s neistými formami zamestnania, najmä medzi mladými ľuďmi, sú aj naďalej závažným problémom, ktorý je potrebné urýchlene riešiť;

13.  žiada, aby európsky semester zahŕňal odstránenie chudoby ako jednu z priorít, ako sa určuje v cieľoch trvalo udržateľného rozvoja;

14.  zdôrazňuje, že starnúce obyvateľstvo by malo viesť vlády k tomu, aby investovali do ochrany starších ľudí viac, a nie menej, ako sa navrhuje v PSR, verejné investície do zdravia by mali byť primerané potrebám, dostupnosť zdravotných služieb by sa mala pravidelne hodnotiť, pričom sa zohľadní priemerný príjem jednotlivca a vplyv na domácnosti, a že sa musia prijať opatrenia s cieľom podporiť a monitorovať investície do preventívnej zdravotnej starostlivosti, ktorá má zásadný význam pre starnúcu spoločnosť;

15.  žiada, aby európsky semester aktívne prispieval k udržateľnému riešeniu demografických výziev (starnutie, strata obyvateľstva, demografický tlak, neschopnosť prilákať alebo udržať primeraný ľudský kapitál), ktoré ovplyvňujú európske regióny rôznymi konkrétnymi spôsobmi; zdôrazňuje najmä potrebu poskytnúť primeranú podporu určitým územiam, ako je množstvo najvzdialenejších regiónov;

16.  zdôrazňuje, že európsky semester by mal zahŕňať dôkladnú analýzu strednodobého a dlhodobého vplyvu technologickej zmeny na trh práce; poukazuje na to, že kým technologická zmena môže vytvoriť príležitosti pre nové alebo lepšie pracovné miesta a bezpečnejšie pracoviská, dnes sa často spája s rušením pracovných miest alebo vytváraním neistých pracovných miest;

17.  zdôrazňuje, že sociálny a hospodársky rozvoj EÚ závisí od uznávania našich základných hodnôt;

18.  zdôrazňuje, že jednou z priorít európskeho semestra musí byť ochrana a podpora obyvateľstva a území, ktoré trpia nepriaznivými účinkami globalizácie (ako presídľovanie a strata pracovných miest);

19.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili spoluprácu a prijali ďalšie opatrenia na zosilnenie súkromných a verejných investícií a dosiahnutie väčšieho počtu partnerstiev s cieľom vytvoriť nové pracovné miesta a aby v plnej miere zabezpečili pridanú hodnotu fondov politiky súdržnosti a ich doplnkovosť a synergie s inými programami a finančnými nástrojmi Únie;

20.  zdôrazňuje, že stupeň zapojenia sociálnych partnerov na vnútroštátnej úrovni je stále nízky a že Komisia, ako aj vlády členských štátov by mali urobiť viac, aby zabezpečili konzultácie s nimi;

21.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonali dôkladné a úplné monitorovanie všetkých druhov bývania, uskutočnili výskum a preskúmali okrem iného aj geografické rozdiely medzi oblasťami s nízkym dopytom a prehriatymi trhmi bývania s cieľom zlepšiť analytický základ pre posúdenie bývania v správach o krajine a odporúčaniach pre jednotlivé krajiny;

22.  podporuje názor, že investície, inovácie, poznatky a štrukturálne reformy zohrávajú dôležitú úlohu v úsilí o posilnenie a zvýšenie súdržnosti Európy; v tejto súvislosti upozorňuje, že investície v rámci politiky súdržnosti, ktorých úloha je nezastupiteľná a ktoré nemôžu nahradiť iné nástroje, predstavujú najväčší podiel finančnej podpory EÚ vo výške 638 miliárd EUR spolu s vnútroštátnym spolufinancovaním na obdobie rokov 2014 – 2020 a poskytujú európsku pridanú hodnotu tým, že prispievajú k hospodárskemu rastu, sociálnemu začleneniu, inováciám a ochrane životného prostredia riešením nových výziev, ako je bezpečnosť, integrácia migrantov a utečencov pod medzinárodnou ochranou, ako aj prispievaním k verejným a súkromným investíciám spolu s vhodnými reformami na posilnenie udržateľného hospodárskeho rastu, inkluzívnosti, inštitucionálnej a administratívnej kapacity;

23.  naliehavo požaduje vyhodnotenie vplyvu politík výskumu a inovácie na rozvoj a hospodársky a sociálny rast členských štátov;

24.  víta návrhy týkajúce sa budúceho viacročného finančného rámca (VFR) a posilnenie prepojení medzi politikou súdržnosti a procesom európskeho semestra s cieľom zabezpečiť udržateľný a inkluzívny rast, pričom sa bude osobitná pozornosť venovať najvzdialenejším, odľahlým, najmenej rozvinutým alebo najmenej obývaným regiónom; vyjadruje však poľutovanie nad znížením finančných prostriedkov navrhovaných pre politiku súdržnosti a trvá na tom, že by sa malo zachovať financovanie na súčasnej úrovni; požaduje rýchle a včasné prijatie balíka VFR a nariadení politiky súdržnosti s cieľom zabrániť akýmkoľvek možným meškaniam vo vykonávaní; víta požiadavku v rámci nového VFR, podľa ktorej má byť štvrtina výdavkov vynaložená na ciele v oblasti klímy, keďže jej zmena je významným dlhodobým problémom;

25.  berie na vedomie skutočnosť, že európsky semester 2019 je viac zameraný na investičné potreby na podporu programových rozhodnutí na obdobie rokov 2021 až 2027, ako aj plánovanú novú prílohu k správam o jednotlivých krajinách na rok 2019, v ktorej sa stanovia investičné potreby relevantné pre Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond plus (ESF +) a Kohézny fond (KF) v období rokov 2021 – 2027; domnieva sa, že by sa mal klásť väčší dôraz na boj proti nerovnosti aj prostredníctvom financovania politiky súdržnosti vykonávaním účinných nástrojov a zacielením zdrojov na tento účel;

26.  zdôrazňuje význam pokračovania a posilňovania podpory ESF+, záruky pre mladých ľudí, iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí a Európskeho zboru solidarity vzhľadom na ich úlohu pri plnení výziev v oblasti zamestnanosti, hospodárskeho rastu, sociálneho začlenenia, vzdelania a odbornej prípravy;

27.  domnieva sa, že je potrebné ďalšie zjednodušenie a väčšia flexibilita medzi fondmi, programami a nástrojmi Únie, aby sa zjednodušilo, zefektívnilo a geograficky vyrovnalo financovanie strategických investičných projektov zo strany EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť regiónom, ktorých rozvoj zaostáva;

28.  konštatuje, že cieľom politiky súdržnosti musí byť podpora harmonického a vyrovnaného rozvoja celej Únie a jej regiónov, ktorá vedie k posilneniu jej hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, a to v duchu solidarity a s cieľom podpory udržateľného rastu, zamestnanosti, sociálneho začlenenia a zmenšovania rozdielov medzi regiónmi a v rámci nich, ako aj k prekonaniu zaostalosti najmenej zvýhodnených regiónov;

29.  poukazuje na to, že v siedmej správe o súdržnosti sa upriamuje pozornosť na veľkú diverzitu regiónov a území vrátane tých v súčasných kategóriách z dôvodu ich osobitných podmienok (odľahlé miesto, riedke osídlenie, nízky príjem, nízky rast, atď.), čím sa stáva nevyhnutným prispôsobený územný prístup;

30.  zdôrazňuje potrebu zohľadniť ustanovenia článku 349 ZFEÚ týkajúce sa osobitných opatrení na riešenia výziev, ktorým čelia najvzdialenejšie regióny v dôsledku ich geografickej odľahlosti, izolovanosti, malej rozlohy, náročných topografických a klimatických podmienok a hospodárskej závislosti od niekoľkých výrobkov;

31.  žiada, aby európsky semester podporoval Európsku územnú spoluprácu vo všetkých jej rozmeroch (cezhraničná, nadnárodná a medziregionálna spolupráca, a to interne aj externe), a zabezpečil tak akciu pre splnenie celkových cieľov v rámci hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ako aj prispel k solidarite;

32.  pripomína význam vykonávania makroregionálnych stratégií pri dosahovaní cieľov politiky súdržnosti;

33.  konštatuje, že niektoré európske regióny sú obzvlášť vystavené vplyvu brexitu a že vystúpenie Spojeného kráľovstva môže mať negatívny vplyv na politiku súdržnosti ako celok; zdôrazňuje, že jedným z cieľov európskeho semestra by malo byť minimalizovať negatívny vplyv brexitu na rôzne európske regióny, ktorých sa dotkne, ako aj aktívne prispievať k posilňovaniu politiky súdržnosti, ktorá zohráva významnú úlohu pri oživovaní hospodárstva EÚ podporou inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

14.2.2019

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

28

3

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pascal Arimont, Franc Bogovič, Victor Boştinaru, Mercedes Bresso, Andrea Cozzolino, Rosa D’Amato, Tamás Deutsch, John Flack, Iratxe García Pérez, Krzysztof Hetman, Sławomir Kłosowski, Constanze Krehl, Louis-Joseph Manscour, Martina Michels, Iskra Mihaylova, Andrey Novakov, Mirosław Piotrowski, Stanislav Polčák, Liliana Rodrigues, Fernando Ruas, Monika Smolková, Ruža Tomašić, Ramón Luis Valcárcel Siso, Matthijs van Miltenburg, Lambert van Nistelrooij, Derek Vaughan

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Martina Anderson, Elsi Katainen, Ivana Maletić, Bronis Ropė, Davor Škrlec

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

28

+

ALDE

Elsi Katainen, Iskra Mihaylova, Matthijs van Miltenburg

ECR

John Flack, Sławomir Kłosowski, Mirosław Piotrowski, Ruža Tomašić

PPE

Pascal Arimont, Franc Bogovič, Tamás Deutsch, Krzysztof Hetman, Ivana Maletić, Lambert van Nistelrooij, Andrey Novakov, Stanislav Polčák, Fernando Ruas, Ramón Luis Valcárcel Siso

S&D

Victor Boştinaru, Mercedes Bresso, Andrea Cozzolino, Iratxe García Pérez, Constanze Krehl, Louis-Joseph Manscour, Liliana Rodrigues, Monika Smolková, Derek Vaughan

VERTS/ALE

Bronis Ropė, Davor Škrlec

3

-

EFDD

Rosa D’Amato

GUE/NGL

Martina Anderson, Martina Michels

0

0

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

4.12.2018

POZÍCIA VO FORME POZMEŇUJÚCICH NÁVRHOV

Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k európskemu semestru pre koordináciu hospodárskych politík: ročný prieskum rastu na rok 2019

(2018/2119(INI))

Za Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť: Ernest Urtasun (spravodajca)

Position

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť predkladá Výboru pre hospodárske a menové veci ako gestorskému výboru tieto pozmeňujúce návrhy:

Pozmeňujúci návrh    1

Návrh uznesenia

Nové odôvodnenie

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

keďže zásada rodovej rovnosti je základnou hodnotou EÚ; keďže v článkoch 8 a 10 ZFEÚ sa stanovuje povinnosť uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti, pričom sa uvádza, že EÚ sa musí zamerať na odstránenie nerovností, podporu rodovej rovnosti a boj proti diskriminácii vo všetkých svojich politikách a činnostiach;

Pozmeňujúci návrh    2

Návrh uznesenia

Nové odôvodnenie

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

keďže pretrvávajúce rodové rozdiely, ako je okrem iného 18,2 % rozdiel v zamestnanosti žien a mužov, 16,2 % rozdiel v odmeňovaní žien a mužov a 36,5 % rozdiel v dôchodkoch žien a mužov, ako aj rodový rozdiel v rozhodovacích procesoch, sú v EÚ stále výrazné; keďže treba urýchlene vyvinúť úsilie na odstránenie týchto nedostatkov, lebo ostávajú jednou z hlavných prekážok dosiahnutia rodovej rovnosti a neprijateľnou formou rodovej diskriminácie;

Pozmeňujúci návrh    3

Návrh uznesenia

Nové odôvodnenie

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

keďže mimoriadne dôležité je riešenie rozdielu v dôchodkoch žien a mužov, ktorý v EÚ v priemere predstavuje takmer 40 % a ktorý vyplýva z nerovností nahromadených v priebehu života žien a ich období neprítomnosti na trhu práce; keďže poskytovanie služieb starostlivosti je kľúčové pre účinné riešenie problému nedostatku ženských pracovných síl;

Pozmeňujúci návrh    4

Návrh uznesenia

Nové odôvodnenie

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

keďže nedostatočne financované verejné služby a škrty v sociálnych službách vrátane zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, bývania, starostlivosti o deti a dlhodobej starostlivosti osobitne ovplyvňujú ženy, pretože ony často zapĺňajú medzery v poskytovaní starostlivosti, vo vzdelávaní a v iných druhoch rodinnej podpory, zvyčajne bez odmeny, čo vedie k neprimeranosti zodpovednosti žien za starostlivosť;

Pozmeňujúci návrh    5

Návrh uznesenia

Nové odôvodnenie

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

keďže kvalita poskytovania starostlivosti sa značne líši v rámci členských štátov a medzi nimi, ako aj medzi súkromným a verejným prostredím, mestskými a vidieckymi oblasťami a vekovými skupinami;

 

Pozmeňujúci návrh    6

Návrh uznesenia

Nové odôvodnenie

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

keďže ženy sú nedostatočne zastúpené v oblasti IKT a vo všeobecnosti obsadzujú v tejto oblasti pracovné miesta nižšej kvality; keďže existujú rodové rozdiely, pokiaľ ide o prístup k digitálnym technológiám a ich využívanie; keďže zahrnutie väčšieho počtu žien do digitálneho hospodárstva by mohlo mať výrazný vplyv na hospodársky rast;

Pozmeňujúci návrh    7

Návrh uznesenia

Nové odôvodnenie

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

keďže európsky semester by mal prispieť k realizácii Európskeho piliera sociálnych práv a monitorovať plnenie všetkých 20 kľúčových zásad, pričom osobitný dôraz by sa mal klásť na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania a rovnosť príležitostí medzi ženami a mužmi, práva na rovnakú odmenu za prácu rovnakej hodnoty a práva na cenovo dostupnú starostlivosť v dobrej kvalite; zdôrazňuje, že správa hospodárskych záležitostí EÚ sa musí preorientovať z úzko zameraného cieľa rastu HDP na blahobyt a konvergenciu s vysokými minimálnymi normami rodovej rovnosti;

Pozmeňujúci návrh    8

Návrh uznesenia

Nový odsek

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

opäť vyjadruje poľutovanie nad nezaradením hľadiska rodovej rovnosti do stratégie Európa 2020 a vyzýva Komisiu a Radu, aby zaradili do stratégie pilier rodovej rovnosti a zaviedli ústredný cieľ rodovej rovnosti;

Pozmeňujúci návrh    9

Návrh uznesenia

Nový odsek

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným uplatňovaním rodového hľadiska a ukazovateľov v rámci európskeho semestra a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili širšie začlenenie rodového hľadiska do formulovania odporúčaní pre jednotlivé krajiny, programov stability a konvergenčných programov, ako aj národných programov reforiem zavedením kvalitatívnych cieľov a opatrení na riešenie pretrvávajúcich rodových rozdielov a aby systematicky uplatňovali zásadu rodového rozpočtovania;

Pozmeňujúci návrh    10

Návrh uznesenia

Nový odsek

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

znovu vyzýva Komisiu, aby umožnila monitorovanie hlavných cieľov v oblasti zamestnanosti a znižovania chudoby a dosahu reforiem v čase tým, že bude žiadať od členských štátov, aby používali rodovo oddelené údaje a vymedzili ďalšie ukazovatele podľa rodov; žiada, aby sa do hodnotiacej tabuľky makroekonomickej nerovnováhy doplnili sociálne ukazovatele vrátane ukazovateľov rodovej nerovnosti, ktoré musia byť rovnocenné s ekonomickými ukazovateľmi;

Pozmeňujúci návrh    11

Návrh uznesenia

Nový odsek

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v procese monitorovania podľa možnosti používali údaje rozdelené podľa rodu, najmä pokiaľ ide o účasť žien na trhu práce;

Pozmeňujúci návrh    12

Návrh uznesenia

Nový odsek

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

opäť zdôrazňuje svoje znepokojenie nad nedostatkom kvalitných, cenovo dostupných a prístupných služieb starostlivosti o deti a dlhodobej starostlivosti pre starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím a chronickými chorobami, čo je jedným z dôvodov nedostatočného zastúpenia žien na trhu práce; zdôrazňuje, že treba uprednostňovať opatrenia na riešenie problémov nezamestnanosti, chudoby a sociálneho vylúčenia, ktoré postihujú najmä ženy, a to predovšetkým ženy zo znevýhodneného prostredia, s osobitným dôrazom na udržateľné zamestnanie/kvalitné pracovné miesta s právami a kvalitné verejné služby, ktoré zabezpečia sociálne začlenenie, najmä v oblasti vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, starostlivosti o deti, starostlivosti o ľudí, ktorí si vyžadujú pomoc, verejnej dopravy a sociálnych služieb; vyzýva členské štáty, aby zvýšili verejné investície do služieb starostlivosti a monitorovali ich kvalitu, cenovú dostupnosť a prístupnosť;

Pozmeňujúci návrh    13

Návrh uznesenia

Nový odsek

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

zdôrazňuje, že nezamestnanosť, chudoba a sociálne vylúčenie sú mimoriadne znepokojujúce, najmä pokiaľ ide o ženy; upozorňuje preto, že je dôležité zachovať zameranie európskeho semestra na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu s väčšou koordináciou politiky na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ s cieľom vytvoriť viac kvalitných pracovných miest v EÚ, a tak riešiť rozdiely v zamestnanosti žien a mužov a rozdiely v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov;

Pozmeňujúci návrh    14

Návrh uznesenia

Nový odsek

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

je znepokojený vertikálnou a horizontálnou segregáciou na trhu práce v celej EÚ, rozdielmi v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov a nízkym počtom žien zapojených do rozhodovacích procesov; zdôrazňuje, že miera zamestnanosti žien je stále nižšia ako u mužov; zdôrazňuje, že rozdiely v zamestnanosti sú obzvlášť vysoké v prípade matiek a žien s opatrovateľskými povinnosťami;

Pozmeňujúci návrh    15

Návrh uznesenia

Nový odsek

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sledovali účasť žien na trhu práce na základe počtu odpracovaných hodín za týždeň, typov zmlúv a finančnej nezávislosti žien a aby na základe toho bojovali proti chudobe žien; požaduje zvýšenie minimálnej mzdy aspoň na úroveň životného minima, záväzné opatrenia na zabezpečenie transparentnosti miezd a vykonávanie auditov odmeňovania na úrovni podnikov s cieľom dosiahnuť rovnakú odmenu za rovnakú prácu a prácu rovnakej hodnoty vo všetkých odvetviach a povolaniach; vyzýva tiež členské štáty, aby odblokovali smernicu o zastúpení žien vo vrcholových orgánoch spoločností; naliehavo vyzýva Radu, aby urýchlene dosiahla dohodu o návrhu smernice o lepšej rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom, a to aj o rovnakých a cenovo dostupných službách starostlivosti o deti a službách v oblasti životného cyklu pre pracujúcich rodičov a opatrovateľov s cieľom umožniť im lepšie zosúladiť ich súkromný a pracovný život;

Pozmeňujúci návrh    16

Návrh uznesenia

Nový odsek

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

poukazuje na význam monitorovania počtu NEET ako percentuálneho podielu z celkovej populácie vo veku 15 až 24 rokov okrem ďalších pomocných ukazovateľov a zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť treba venovať mladým ženám a dievčatám, keďže medzi rodmi existuje značný rozdiel, pokiaľ ide o podiel NEET v tejto vekovej skupine;

Pozmeňujúci návrh    17

Návrh uznesenia

Nový odsek

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

vyzýva členské štáty, aby posilnili svoje úsilie o zlepšenie digitálnych zručností, ktoré občania potrebujú na trhu práce, s osobitným zameraním na minimalizáciu rodových rozdielov v tejto oblasti; zdôrazňuje naliehavú potrebu zlepšiť vzdelávanie žien a zamestnanosť v odvetviach IKT a uľahčiť ich prístup k pozíciám na vysokej úrovni;

Pozmeňujúci návrh    18

Návrh uznesenia

Nový odsek

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

požaduje politiky na podporu podnikania žien, uľahčenie ich prístupu k financovaniu a podnikateľským príležitostiam, poskytovanie individualizovanej odbornej prípravy a zavedenie opatrení na zosúladenie pracovného a súkromného života;

Pozmeňujúci návrh    19

Návrh uznesenia

Nový odsek

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

vyzýva Komisiu, aby uskutočnila posúdenie rodového vplyvu, pokiaľ ide o doteraz uskutočnené štrukturálne reformy, a navrhuje, aby bol do všetkých fáz európskeho semestra vo väčšej miere zapojený Európsky inštitút pre rodovú rovnosť;

Pozmeňujúci návrh    20

Návrh uznesenia

Nový odsek

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

znovu vyzýva zodpovedných členov Komisie, aby s Výborom pre práva žien a rodovú rovnosť každoročne diskutovali o rodových aspektoch ročného prieskumu rastu;


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

26.2.2019

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

35

9

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pervenche Berès, Esther de Lange, Markus Ferber, Jonás Fernández, Giuseppe Ferrandino, Sven Giegold, Roberto Gualtieri, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Cătălin Sorin Ivan, Petr Ježek, Othmar Karas, Wolf Klinz, Werner Langen, Bernd Lucke, Olle Ludvigsson, Ivana Maletić, Gabriel Mato, Alex Mayer, Bernard Monot, Luděk Niedermayer, Stanisław Ożóg, Ralph Packet, Dariusz Rosati, Pirkko Ruohonen-Lerner, Anne Sander, Molly Scott Cato, Pedro Silva Pereira, Peter Simon, Theodor Dumitru Stolojan, Paul Tang, Ramon Tremosa i Balcells, Ernest Urtasun, Marco Valli, Tom Vandenkendelaere, Babette Winter, Sotirios Zarianopoulos

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Eric Andrieu, Nessa Childers, Bas Eickhout, Sophia in ‘t Veld, Jeppe Kofod, Aleksejs Loskutovs, Thomas Mann, Lieve Wierinck

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Ole Christensen, Danilo Oscar Lancini


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENV GESTORSKOM VÝBORE

35

+

ALDE

Sophia in 't Veld, Petr Ježek, Wolf Klinz, Ramon Tremosa i Balcells, Lieve Wierinck

NI

Cătălin Sorin Ivan

PPE

Markus Ferber, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Othmar Karas, Esther de Lange, Werner Langen, Aleksejs Loskutovs, Ivana Maletić, Thomas Mann, Gabriel Mato, Luděk Niedermayer, Dariusz Rosati, Anne Sander, Theodor Dumitru Stolojan, Tom Vandenkendelaere

S&D

Eric Andrieu, Pervenche Berès, Nessa Childers, Ole Christensen, Jonás Fernández, Giuseppe Ferrandino, Roberto Gualtieri, Jeppe Kofod, Olle Ludvigsson, Alex Mayer, Pedro Silva Pereira, Peter Simon, Paul Tang, Babette Winter

9

-

ECR

Bernd Lucke

EFDD

Bernard Monot, Marco Valli

ENF

Danilo Oscar Lancini

NI

Sotirios Zarianopoulos

VERTS/ALE

Bas Eickhout, Sven Giegold, Molly Scott Cato, Ernest Urtasun

3

0

ECR

Stanisław Ożóg, Ralph Packet, Pirkko Ruohonen-Lerner

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 8. marca 2019Právne oznámenie