Postup : 2018/2279(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0160/2019

Predkladané texty :

A8-0160/2019

Rozpravy :

PV 14/03/2019 - 6
CRE 14/03/2019 - 6

Hlasovanie :

PV 14/03/2019 - 11.19
CRE 14/03/2019 - 11.19
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0220

SPRÁVA     
PDF 261kWORD 77k
4.3.2019
PE 632.977v02-00 A8-0160/2019

Výročná strategická správa o implementácii a plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja

(2018/2279(INI))

Výbor pre rozvoj

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

Spravodajcovia: Eleni Theocharous, Francesc Gambús

(Postup spoločných výborov – článok 55 rokovacieho poriadku)

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

Výročná strategická správa o implementácii a plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja

(2018/2279(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na rezolúciu OSN s názvom Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorá bola prijatá 25. septembra 2015 na samite OSN o trvalo udržateľnom rozvoji v New Yorku,

–  so zreteľom na Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy UNFCCC, Parížsku dohodu prijatú 12. decembra 2015 na 21. konferencii zmluvných strán COP 21 v Paríži a na plánované vnútroštátne stanovené príspevky INDC od EÚ a jej členských štátov, ktoré Lotyšsko a Európska komisia navrhli UNFCCC 6. marca 2015,

–  so zreteľom na tretiu medzinárodnú konferenciu o financovaní rozvoja, ktorá sa konala v Addis Abebe od 13. do 16. júla 2015,

–  so zreteľom na článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 7 ZFEÚ, ktorým sa potvrdzuje, že EÚ by mala „zabezpečovať vzájomný súlad medzi svojimi politikami a činnosťami, zohľadňujúc všetky svoje ciele“,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Európskej komisie zo 7. júna 2017 s názvom Nový Európsky konsenzus o rozvoji – Náš svet, naša dôstojnosť, naša budúcnosť(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 22. novembra 2016 s názvom Ďalšie kroky smerom k udržateľnej budúcnosti Európy – Európske opatrenia zamerané na udržateľnosť (COM(2016) 0739);

–  so zreteľom na diskusný dokument Európskej komisie s názvom Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030, ktorý bol zverejnený 30. januára 2019,

–  so zreteľom na platformu viacerých zainteresovaných strán na vysokej úrovni pre plnenie cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a jej spoločný príspevok z 11. októbra 2018, v ktorom sa odporúča, aby EÚ rozvíjala a realizovala zastrešujúcu transformačnú vizionársku stratégiu udržateľnej Európy do roku 2030, ktorou sa budú riadiť všetky politiky a programy EÚ vrátane priebežných aj dlhodobých cieľov a ktorá bude predstavovať víziu Európy o udržateľnej Európe nad rámec Agendy 2030,

–  so zreteľom na správu EÚ o súdržnosti politík v záujme rozvoja z roku 2019, ktorá bola zverejnená 28. januára 2019,

–  so zreteľom na všeobecný environmentálny akčný program Únie do roku 2020 s názvom Dobrý život v rámci možností našej planéty(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2015 o financovaní rozvoja(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2016 o následných opatreniach a preskúmaní programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2016 o správe EÚ o súdržnosti politík v záujme rozvoja za rok 2015(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o zvyšovaní účinnosti rozvojovej spolupráce(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2017 o opatreniach EÚ zameraných na udržateľnosť(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2018 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: Ročný prieskum rastu na rok 2018(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2018 o porušovaní práv pôvodného obyvateľstva vo svete vrátane zaberania pôdy(9),

–  so zreteľom na závery Rady z 20. júna 2017 o reakcii EÚ na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj (10502/17),

–  so zreteľom na návrh Európskej komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o Európskom sociálnom fonde plus ESF+ z 30. mája 2018 (COM(2018) 0382),

–  so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Svetovej zdravotníckej organizácie a Európskeho parlamentu z 20. novembra 2018 s názvom Urýchliť pokrok v dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja súvisiacich so zdravím – nezabudnúť na nikoho,

–  so zreteľom na monitorovaciu správu Eurostatu za rok 2018 o pokroku pri dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja v kontexte EÚ,

–  so zreteľom na stratégiu Európa 2020,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. septembra 2018 s názvom Vhodnejšie ukazovatele na hodnotenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja – príspevok občianskej spoločnosti,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 18. októbra 2018 (EUCO 13/18), v ktorých sa uvádza, že EÚ a jej členské štáty sa plne zaviazali k Agende 2030 pre udržateľný rozvoj a jej vykonávaniu, a v ktorých Európska rada uvítala zámer Komisie uverejniť v roku 2018 diskusný dokument, v ktorom sa vyzýva, aby pripravila pôdu pre komplexnú stratégiu vykonávania v roku 2019,

–  so zreteľom na priority EÚ v OSN a na 73. valnom zhromaždení OSN (september 2018 – september 2019), ktoré Rada prijala 25. júna 2018,

–  so zreteľom na prínos platformy viacerých zainteresovaných strán pre ciele trvalo udržateľného rozvoja k diskusnému dokumentu Komisie s názvom Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030, ktorý bol zverejnený 12. októbra 2018,

–  so zreteľom na globálny pakt o migrácii a globálny pakt o utečencoch z roku 2018,

–  so zreteľom na sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030, ktorý členské štáty OSN prijali 18. marca 2015 na tretej svetovej konferencii OSN o znižovaní rizika katastrof,

–  so zreteľom na spoločné komuniké Európskej únie a Organizácie Spojených národov z 27. septembra 2018 s názvom Obnovené partnerstvo v oblasti rozvoja(10),

–  so zreteľom na spoločné komuniké vydané po trojstrannom stretnutí Africkej únie, Európskej únie a Organizácie Spojených národov, ktoré sa uskutočnilo 23. septembra 2018 v New Yorku(11),

–  so zreteľom na spoločné tlačové vyhlásenie EÚ a OSN z 23. septembra 2018(12),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre rozvoj a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0160/2019),

A.  keďže Agenda 2030 má transformačný potenciál a stanovuje ambiciózne všeobecné, komplexné, nerozdeliteľné a vzájomne prepojené ciele zamerané na odstraňovanie chudoby, boj proti rastúcej nerovnosti a diskriminácii, podporu prosperity, udržateľnosti, environmentálnej zodpovednosti, sociálnej inklúzie, rodovej rovnosti a dodržiavania ľudských práv pri súčasnom zabezpečení hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a posilňovaní mieru a bezpečnosti; keďže okamžité opatrenia spolu s účinnou európskou stratégiou vykonávania, mechanizmami monitorovania a hodnotenia sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

B.  keďže program 2030 a ciele udržateľného rozvoja predstavujú ambicióznu víziu lepšie prosperujúceho, inkluzívnejšieho a odolnejšieho sveta; keďže program 2030 je založený na základných hodnotách Únie ako demokracia, spoluúčasť, dobrá správa vecí verejných, sociálna spravodlivosť, solidarita, udržateľnosť a dodržiavanie zásad právneho štátu a ľudských práv v EÚ, jej členských štátoch a na celom svete; keďže úsilie o dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja je v prirodzenom súlade s plánmi Únie vybudovať lepšiu, zdravšiu a udržateľnejšiu budúcnosť pre Európu, ktorá by mala patriť medzi strategické priority EÚ;

C.  keďže Agenda 2030 a dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja sú výzvou; keďže 17 všeobecných cieľov trvalo udržateľného rozvoja a 169 čiastkových cieľov Agendy si vyžaduje koordináciu medzi EÚ a jej členskými štátmi, Európskym parlamentom, národnými parlamentmi a regionálnymi a miestnymi orgánmi, ako aj prístup založený na viacúrovňovej správe, ktorý vychádza zo širokej aktívnej angažovanosti verejnosti, občianskej spoločnosti a súkromného sektora;

D.  keďže angažovanosť sociálnych partnerov bolo v Agende 2030 a cieľoch trvalo udržateľného rozvoja od začiatku kľúčové s cieľom zahrnúť priority ako dôstojnú prácu, boj proti nerovnosti a spoluúčasť občianskej spoločnosti; keďže je nevyhnutná aktívna účasť sociálnych partnerov v hodnotení pokroku, vykonávaní Agendy 2030 a dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

E.  keďže Komisia ešte nestanovila komplexnú stratégiu na vykonávanie Agendy 2030, ktorá by zahŕňala oblasti vnútornej a vonkajšej politiky EÚ s podrobným harmonogramom do roku 2030, ciele a konkrétne opatrenia požadované Európskym parlamentom, Radou a Európskou radou, ani ciele trvalo udržateľného rozvoja nezahrnula do vyššieho rámca revidovaných usmernení pre lepšiu reguláciu zverejnených v roku 2017; keďže na meranie a systematické monitorovanie vykonávania takejto stratégie a na zisťovanie nedostatkov sú v súčasnosti aj v budúcnosti potrebné spoločné ukazovatele a referenčné hodnoty;

F.  keďže udržateľnosť a prechod na klimaticky neutrálne, obehové a sociálne inkluzívne hospodárstvo sú kľúčom k zabezpečeniu dlhodobého rastu a konkurencieschopnosti EÚ a budú možné len pri plnom rešpektovaní obmedzených možností planéty;

G.  keďže v Európskom konsenze o rozvoji sa uznáva, že súdržnosť politík v záujme rozvoja PCD je základnou súčasťou prínosu EÚ k dosahovaniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja a že trvalo udržateľný rozvoj si vyžaduje holistický prierezový politický prístup, ktorý je v konečnom dôsledku otázkou riadenia a ktorý sa musí realizovať v partnerstve so všetkými zainteresovanými stranami a na všetkých úrovniach; keďže účinné vykonávanie politík v záujme rozvoja je pre úspech programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 nevyhnutnosťou;

H.  keďže rámec politiky a riadenia EÚ už obsahuje určitý počet záväzných i nezáväzných politických cieľov, referenčných kritérií a ukazovateľov v takých oblastiach ako rozpočet, sociálne veci, energetika a klíma bez komplexnej jednotnej spoločnej politickej stratégie;

I.  keďže vykonávanie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj si vyžaduje zvýšené občianske povedomie;

J.  keďže posúdenia ex ante a hodnotenia ex post sú kľúčovými nástrojmi, ktoré zabránia negatívnemu vplyvu politík EÚ na trvalo udržateľný rozvoj, najmä na rozvojové krajiny, a zabezpečia zvýšenie ich pozitívneho dosahu na najvyššiu mieru; keďže posúdenia a hodnotenia by sa mali zverejňovať s cieľom zabezpečiť úplnú transparentnosť a zodpovednosť;

K.  keďže Agenda 2030 je univerzálny program, ktorý by sa mal vykonávať v každej krajine; keďže zásada univerzálnosti si vyžaduje, aby každá krajina zvážila dosah svojej činnosti vo vzťahu k ostatným krajinám s cieľom zabezpečiť súdržnosť politík v záujme rozvoja, a vzhľadom na zložitosť a fragmentáciu politík EÚ je pre Úniu veľkou výzvou;

L.  keďže od Komisie sa na základe 7. environmentálneho akčného programu (EAP) vyžaduje, aby v globálnom kontexte posúdila vplyv spotreby potravinových a nepotravinových komodít v Únii na životné prostredie;

M.  keďže Globálne partnerstvo pre účinnú rozvojovú spoluprácu GPEDC by mohlo zohrať dôležitú úlohu v aspektoch monitorovania a zodpovednosti založených na dôkazoch, pokiaľ ide o zásadu účinnosti pri dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja, a pri podpore ich dôslednejšieho vykonávania všetkými aktérmi na vnútroštátnej úrovni; keďže GPEDC by konkrétnym rozvojovým aktérom, ktorí nepatria medzi darcov z OECD, napríklad novovznikajúcim darcom, organizáciám občianskej spoločnosti, súkromným filantropom, finančným inštitúciám a spoločnostiam zo súkromného sektora, malo poskytovať jasne vymedzené formy spolupráce;

N.  keďže financovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja je obrovskou výzvou, ktorá si vyžaduje nielen silnú politickú angažovanosť EÚ a jej členských štátov, ale aj silné globálne partnerstvo a využívanie všetkých foriem financovania (z domácich, medzinárodných, verejných, súkromných a nových zdrojov); keďže súkromné financovanie je nevyhnutné, ale nemalo by nahrádzať financovanie verejné;

O.  keďže dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja nezávisí len od dostatku financií, ale ako to pripúšťa Agenda 2030, aj od nefinančných opatrení;

P.  keďže účinná mobilizácia domácich zdrojov je nenahraditeľným faktorom pri dosahovaní cieľov programu 2030; keďže rozvojové krajiny obzvlášť postihujú daňové úniky a vyhýbanie sa právnických osôb daňovým povinnostiam;

Q.  keďže rozdiely medzi ženami a mužmi, zmena klímy, ubúdanie zdrojov, strata biodiverzity, potravinová neistota, znečistenie ovzdušia a nárast nútenej migrácie sú len niektoré z veľmi zložitých problémov, ktorým dnes čelí naša civilizácia; keďže tieto problémy navzájom súvisia a vyžadujú si holistickú odozvu; keďže program OSN Agenda 2030 je základným nástrojom pre integrované holistické riešenie týchto globálnych problémov;

R.  keďže v článku 208 ZFEÚ sa uvádza, že hlavným cieľom politiky rozvojovej spolupráce Únie je znižovanie chudoby a v dlhodobom horizonte jej odstránenie;

S.  keďže politické fórum OSN na vysokej úrovni pre trvalo udržateľný rozvoj HLPF sa stretne na vrcholnej úrovni pod záštitou Valného zhromaždenia OSN v septembri 2019 s cieľom zhodnotiť vykonávanie Agendy 2030 ako takej, komplexne preskúmať pokrok, pokiaľ ide o všetky ciele trvalo udržateľného rozvoja a v júli 2019 na úrovni ministrov preskúmať pokrok v plnení cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 4 (kvalitné vzdelávanie), č. 8 (dôstojná práca a hospodársky rast), č. 10 (zníženie nerovností), č. 13 (opatrenia v oblasti klímy), č. 16 (mier, spravodlivosť a silné inštitúcie) a č. 17 (partnerstvá v záujme dosiahnutia cieľov) a potom každý rok preskúmať pokrok vzhľadom na tie ciele, ktoré neboli predmetom tematického preskúmania v roku 2019;

T.  keďže Valné zhromaždenie OSN venované cieľom trvalo udržateľného rozvoja je pre EÚ a jej členské štáty príležitosťou komplexne upozorniť na vlastný pokrok pri plnení Agendy 2030 a cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

U.  keďže pri následnom postupe a postupe preskúmania Agendy 2030 v OSN nebola EÚ vždy vo svojom hlasovaní jednotná, najmä v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv;

V.  keďže politické fórum na vysokej úrovni HLPF poskytuje EÚ a jej členským štátom vhodný priestor na preskúmanie vlastného pokroku pri plnení Agendy 2030 formou dobrovoľného vnútroštátneho preskúmania a na to, aby im ako najväčším poskytovateľom oficiálnej rozvojovej pomoci ODA a ako popredným predstaviteľom politiky v oblasti životného prostredia pripadla hlavná úloha; keďže toto dokončené dobrovoľné vnútroštátne preskúmanie slúži na posúdenie pokroku v oblasti cieľov trvalo udržateľného rozvoja a na indikáciu súčasných nedostatkov a problémov;

W.  keďže pri realizácii programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 zohrá oficiálna rozvojová pomoc zásadnú úlohu najmä v krajinách s nízkymi príjmami a v boji proti extrémnej chudobe a nerovnosti, len ak bude rešpektovať zásady účinnej rozvojovej spolupráce, a to zodpovednosť za rozvoj krajiny, transparentnosť a povinnosť zodpovedať sa, sústredenosť na výsledky a inkluzívnosť;

X.  keďže zásada, že na nikoho sa nezabúda, je stredobodom Agendy 2030; keďže v roku 2017 ešte stále hrozilo riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia približne 22,5 % obyvateľov EÚ a 6,9 % Európanov trpelo závažnou materiálnou depriváciou(13); keďže nerovnosť prináša množstvo sociálnych dôsledkov ako veľké rozdiely v životnej úrovni a kvalite života, a to aj pokiaľ ide o pracovné príležitosti a zdravotnú starostlivosť;

Y.  keďže v Únii naďalej pretrváva vysoká miera detskej chudoby a sociálneho vylúčenia (26,4 % v roku 2017); keďže v Európskom pilieri sociálnych práv sa uvádza, že deti majú právo na ochranu pred chudobou a že deti zo znevýhodneného prostredia majú právo na osobitné opatrenia na zvýšenie rovnosti príležitostí; keďže investovanie do detí v ranom veku znamená pre tieto deti a spoločnosť ako takú značné prínosy a je nevyhnutné, aby sa začarovaný kruh znevýhodnenia prelomil počas prvých rokov života;

Z.  keďže za ostatných päť rokov EÚ pokročila pri dosahovaní takmer všetkých cieľov trvalo udržateľného rozvoja, pričom sedem z 27 členských štátov EÚ patrí medzi 10 najlepších v rebríčku globálneho indexu cieľov udržateľného rozvoja, a keďže všetky členské štáty EÚ-27 sa nachádzajú medzi prvými 50 (zo 156) štátmi(14); keďže v dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja sú niektoré členské štáty už v popredí; keďže EÚ však ešte stále nemá stratégiu dosahovania cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

AA.  keďže rastúca veľká nerovnosť medzi krajinami a v nich môže spôsobiť značné sociálne a hospodárske náklady; keďže súčasný nárast nerovnosti je v príkrom rozpore s cieľom trvalo udržateľného rozvoja;

AB.  keďže lepšia právna regulácia sa v oznámení Komisie výslovne uvádza ako nástroj, ktorý možno použiť na začlenenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja do všetkých oblastí politiky EÚ(15);

AC.  keďže v pracovnom dokumente útvarov Komisie o boji proti HIV/AIDS, vírusovej hepatitíde a tuberkulóze v Európskej únii a susedných krajinách (SWD(2018)0387) z 19. júla 2018 sa poukazuje na nedostatky a obmedzenia v súvislosti s údajmi o sledovaní vírusovej hepatitídy, čo sťažuje pri posudzovaní toho, akú majú členské štáty EÚ vzdialenosť od cieľa trvalo udržateľného rozvoja;

AD.  keďže Komisia do Bielej knihy o budúcnosti Európy (COM(2017) 2025) z 1. marca 2017 nezahrnula trvalo udržateľný rozvoj a Agendu 2030 ako víziu alebo taktiku pre budúcnosť EÚ;

AE.  keďže správa UNICEF s názvom Progress for Every Child in the SDG Era (Pokrok pre každé dieťa v ére trvalo udržateľného rozvoja) zverejnená v marci 2018 zisťuje alarmujúci nedostatok údajov za 64 krajín, ako aj nedostatočný pokrok smerom k cieľom trvalo udržateľného rozvoja v ďalších 37 krajinách; keďže viac ako pol miliardy detí žije v krajinách, ktoré nie sú schopné merať pokrok v dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

AF.  keďže dôstojná práca je základom spravodlivého a inkluzívneho rastu a hybnou silou rozvoja a sociálneho pokroku; keďže spolu so sociálnou ochranou pre tých, ktorí si nevedia nájsť prácu alebo nie sú schopní pracovať, rieši aj nerovnosť a má veľký vplyv na sociálny a hospodársky pokrok;

Vedúce postavenie Európy v oblasti univerzálnych hodnôt v mnohostrannom rámci pre človeka, planétu a prosperitu

1.  zdôrazňuje, že zložité globálne výzvy, ktorým svet čelí, si vyžadujú integrovanú holistickú odozvu, pričom Agenda 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj má potenciál ju poskytnúť;

2.  zdôrazňuje, že cieľom Agendy 2030 je dosiahnuť vyššiu životnú úroveň pre všetkých – a na nikoho pritom v rámci možností našej planéty nezabudnúť – a že štyri základné piliere trvalo udržateľného rozvoja (sociálny, environmentálny a hospodársky rozvoj a riadenie) sa na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja musia riešiť komplexne; zdôrazňuje, že trvalo udržateľný rozvoj je základným cieľom Únie, ktorý je uvedený v článku 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii, a v diskusii o budúcnosti Európy a jej vykreslení by mal zohrávať ústrednú úlohu; ďalej zdôrazňuje, že dosahovanie cieľov udržateľného rozvoja by malo viesť k zmene paradigmy a stať sa dlhodobým ústredným hospodárskym modelom EÚ, ktorý nahradí súčasnú stratégiu Európa 2020;

3.  zdôrazňuje, že vykonávanie Agendy 2030 je úzko prepojené s európskymi hodnotami a záujmami a predstavuje dôležitú inováciu na oživenie svetového poriadku založenú na multilateralizme a medzinárodnej spolupráci;

4.  pripomína, že treba systematicky rozdeľovať údaje vo všetkých relevantných ukazovateľoch pre všetky všeobecné a čiastkové ciele podľa pohlavia a ďalších charakteristík;

5.  zdôrazňuje, že Únia by mala obnoviť svoj záväzok stať sa spolu s členskými štátmi a ich miestnymi a regionálnymi orgánmi celosvetovým priekopníkom v realizácii Agendy 2030 a cieľov trvalo udržateľného rozvoja, a to v súlade so zásadou subsidiarity a v úzkej spolupráci so svojimi medzinárodnými partnermi; pripomína, že politická angažovanosť EÚ by sa mala odraziť vo viacročnom finančnom rámci (VFR) na roky 2021 – 2027; zdôrazňuje, že Agenda 2030 musí ešte viac prispievať ku koordinovanému prístupu medzi vnútornou a vonkajšou činnosťou EÚ a jej ostatnými politikami a koherentnosťou všetkých finančných nástrojoch Únie, a to v záujme globálnej odozvy a prísľubu udržateľného rastu a rozvoja;

6.  trvá na tom, že plnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja si vyžaduje účinnú spoluprácu na únijnej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni pri súčasnom dodržiavaní zásad subsidiarity a proporcionality; zdôrazňuje významnú úlohu poradnej rady pre životné prostredie a poradnej rady pre trvalo udržateľný rozvoj v tejto spolupráci a domnieva sa, že by sa mala posilniť na všetkých úrovniach riadenia;

7.  víta skutočnosť, že mnohé členské štáty a partnerské krajiny mimo EÚ vynaložili značné úsilie na vytvorenie mechanizmov a stratégií na realizáciu cieľov udržateľného rozvoja a na ich začlenenie do svojich politík a rámcov riadenia; naliehavo žiada tie členské štáty, ktoré ešte tieto mechanizmy nevytvorili, aby tak urobili; zdôrazňuje, že EÚ môže tým, že pomôže tretím krajinám a povzbudí ich, aby vykonávali podobné činnosti, prispieť k dosiahnutiu rovnakých podmienok; uznáva, že ďalšie zlepšenia na úrovni EÚ sú ešte stále potrebné;

8.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vo svojich politikách zabezpečili horizontálny prístup k cieľom trvalo udržateľného rozvoja;

9.  uznáva, že v roku 2015 sa všetky európske krajiny – členské štáty EÚ i krajiny mimo EÚ – zaviazali plniť Agendu 2030; domnieva sa, že v kontexte diskusie o budúcnosti Európy by sa malo zvažovať vytvorenie celoeurópskeho rámca pre plnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja medzi členskými štátmi EÚ, EHP, signatármi dohôd o pridružení s EÚ, kandidátskymi krajinami na vstup do EÚ a Spojeným kráľovstvom po jeho vystúpení z EÚ; zdôrazňuje význam podpory parlamentných diskusií na všetkých úrovniach;

10.  víta diskusný dokument Komisie s názvom Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030, v ktorom sa stanovujú tri scenáre, ako by EÚ mohla pokročiť pri plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja; podporuje prvý scenár, v ktorom sa navrhuje zastrešujúca stratégia plnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja zo strany EÚ a členských štátov; je toho názoru, že v kontexte budúcnosti Európy je skutočne udržateľná Európa jedinou cestou k vysokej životnej úrovni a prosperite jej občanov a našej planéty;

11.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia ešte nevypracovala integrovanú holistickú stratégiu vykonávania cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

12.  zdôrazňuje význam oficiálnej rozvojovej pomoci ako kľúčového nástroja na odstránenie chudoby a pripomína príslušné záväzky v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci EÚ a členských štátov vrátane záväzku vynaložiť 0,7 % hrubého národného dôchodku (HND) na oficiálnu rozvojovú pomoc, pričom 0,15 až 0,20 % HND sa poukázalo najmenej rozvinutým krajinám; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa bezodkladne opätovne zaviazali k splneniu cieľa 0,7 % HND na oficiálnu rozvojovú pomoc a aby predložili harmonogram postupného zvyšovania oficiálnej rozvojovej pomoci na dosiahnutie tohto cieľa; vyzýva členské štáty, aby zaviedli overiteľné ročné akčné plány na dosiahnutie jednotlivých cieľov oficiálnej rozvojovej pomoci; zdôrazňuje, že pokiaľ ide o zodpovednosť EÚ a členských štátov za splnenie cieľa 0,7 % HND na oficiálnu rozvojovú pomoc, členské štáty sa zodpovedajú tak národným parlamentom, ako aj Európskemu parlamentu;

13.  uznáva, že na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja sa musí chrániť pozitívny vplyv na zdravie a urýchliť pokrok; konštatuje, že zatiaľ čo svet dosiahol pozoruhodný pokrok vo viacerých oblastiach, pokiaľ ide o zdravie, stále pretrvávajú mnohé problémy, medzi ktoré patrí riešenie zdravotných rozdielov medzi obyvateľstvom stabilných krajín a obyvateľstvom v nestabilnom a zraniteľnom prostredí, ako aj rozdielov v oblasti zdravia v samotných krajinách;

14.  uznáva, že Agenda 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj povýšila globálne zdravie na politickú prioritu; konštatuje, že zdravé obyvateľstvo je pre trvalo udržateľný rozvoj rozhodujúce – na skoncovanie s chudobou, podporu mierovej inkluzívnej spoločnosti a ochranu životného prostredia; trvá na tom, že zdravie je tiež výsledkom a ukazovateľom pokroku, v ktorom sa odráža úspech mnohých cieľov a Agendy 2030 ako takej;

15.  zdôrazňuje, že EÚ sa celkovo podarilo znížiť vlastné emisie skleníkových plynov a oddeliť ich od hospodárskeho rastu, čím výrazne prispieva k celosvetovému úsiliu, pričom zohľadňuje aj emisie, ktoré vstupujú do jej dovozu a vývozu(16); konštatuje však, že treba vyvinúť viac úsilia tak na úrovni EÚ, ako aj na celom svete;

Posilnenie strategických a spoločných opatrení EÚ na dosiahnutie globálnych cieľov

16.  vyzýva Komisiu, aby vykonala hĺbkovú analýzu nedostatkov súčasných politík a ich vykonávania s cieľom identifikovať kritické oblasti synergie a nesúladu; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne jednoznačne identifikovala kroky, ktoré treba podniknúť do roku 2030, pokiaľ ide o politiky a právne predpisy, štatistiku a zhromažďovanie disagregovaných údajov a riadenie a implementáciu s cieľom vytvoriť komplexnú stratégiu na splnenie Agendy 2030 do konca roka 2019;

17.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala ambicióznu zastrešujúcu komplexnú stratégiu na vykonávanie Agendy 2030, ktorá plne začlení ciele trvalo udržateľného rozvoja do politík a riadenia EÚ, a inštitúciám EÚ, ako aj členským štátom poskytne usmernenia k vykonávaniu, monitorovaniu a preskúmaniu Agendy 2030 a v ktorej určí podrobný harmonogramom s konkrétnymi cieľmi a termínmi; žiada Komisiu, aby zabezpečila, že táto stratégia bude riešiť vzájomné prepojenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

18.  vyzýva Komisiu, aby posilnila svoju spoluprácu s OSN a členskými štátmi EÚ v záujme podpory prebiehajúcej reformy tak, aby by bola vhodná na účely vykonávania programu Agenda 2030;

19.  pripomína, že pre uplatňovanie práv detí sú dôležité všetky ciele trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje význam vykonávania usmernení EÚ na podporu a ochranu práv dieťaťa v kontexte vonkajších vzťahov EÚ; žiada Komisiu, aby monitorovala pokrok v oblasti práv dieťaťa a podávala o ňom správy v rámci vonkajších programov EÚ;

20.  vyzýva Komisiu, aby ako hlavný základ pre vybudovanie udržateľnej Európy stála na čele vývoja udržateľného modelu výroby a spotreby potravín, ktorý bude chrániť a odstráni tlak potravinových systémov na zdravie a životné prostredie a tiež prinesie hospodárske výhody poľnohospodárom, podnikom a občanom;

21.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s kľúčovými zainteresovanými stranami na všetkých úrovniach pracovala na zabezpečení zdravého života a podpore vysokej životnej úrovne pre všetkých v každom veku, najmä s cieľom zvýšiť prístupnosť, cenovú dostupnosť, efektívnosť a udržateľnosť zdravotnej starostlivosti, na ucelenejšom riešení rizikových faktorov neprenosných ochorení, výmene najlepších postupov a posilňovaní kapacít na prevenciu a kontrolu celosvetových hrozieb v oblasti zdravia, ako je antimikrobiálna rezistencia;

22.  vyzýva Komisiu, aby spolu s OSN a jej partnermi zosúladila programové, finančné a operačné politiky, prístupy a metodiky, u ktorých môže zvýšiť účinnosť a efektívnosť, s cieľom zvýšiť účinnosť viacerých spoločných priorít, ako je rodová rovnosť a reprodukčné zdravie, zdravie matiek, novorodencov, detí a mladistvých, zmena klímy a životné prostredie, riešenie nerovnosti a chudoby;

23.  zdôrazňuje, že zabezpečenie daňovej spravodlivosti a transparentnosti, boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a proti daňovým únikom, odstránenie nezákonných finančných tokov a daňových rajov, ako aj zvýšenie mobilizácie domácich zdrojov sú pre financovanie Agendy 2030 rozhodujúce; opätovne zdôrazňuje svoju výzvu na posúdenie účinkov presahu daňovej politiky na vnútroštátnej a únijnej úrovni na rozvojové krajiny pri zabezpečovaní súdržnosti politík v záujme rozvoja;

24.  zdôrazňuje význam riešenia sociálnej a hospodárskej nerovnosti a presadzovania rodovej rovnosti v rámci Európskej únie a na celom svete; pripomína hlavnú zásadu Agendy 2030 na nikoho nezabudnúť; vyzýva preto Komisiu, aby osobitnú pozornosť venovala najviac marginalizovaným a zraniteľným v spoločnosti s cieľom zabezpečiť plné začlenenie;

25.  vyzýva Komisiu, aby podporovala udržateľné globálne hodnotové reťazce zavedením systémov povinnej starostlivosti pre podniky zameraných na celý dodávateľský reťazec, čo podniky podnieti k zodpovednejším investíciám a bude stimulovať účinnejšiu realizáciu kapitol o udržateľnosti v dohodách o voľnom obchode vrátane boja proti korupcii, transparentnosti, boja proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a zodpovedného správania podnikov;

26.  domnieva sa, že ciele trvalo udržateľného rozvoja by mali byť ústredným bodom stratégie EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj a inkluzívny rast; zdôrazňuje, že treba jasne stanoviť spoločné ukazovatele, referenčné hodnoty a ciele a vykonať analýzu toho, aké vzdialené sú všeobecné a čiastkové ciele, opatrenia potrebné na ich dosiahnutie a prostriedky na ich realizáciu; zdôrazňuje, že stratégia EÚ 2030 by mala objasniť aj to, kedy a ako Únia vykoná posúdenie vplyvov na udržateľnosť s cieľom riešiť súčasné nedostatky, presmerovať súčasné politiky a pripraviť nové legislatívne návrhy alebo preskúmať právne predpisy Únie, pričom by mala zabezpečiť koherentnosť a koordináciu činností na úrovni EÚ aj členských štátov; vyzýva preto Komisiu a Radu vo všetkých jej zostavách, aby neodkladne pracovali na dosiahnutí tohto cieľa;

27.  domnieva sa, že európsky semester by mal zaangažovať aj Parlament a byť v súlade s Agendou 2030 a že súčasťou tohto procesu by mala byť aj kontrola udržateľnosti; vyzýva preto Komisiu, aby ďalej upravovala súčasný proces európskeho semestra; zdôrazňuje, že si to bude vyžadovať najmä komplexné zohľadnenie všetkých dimenzií cieľov trvalo udržateľného rozvoja v rámci európskeho semestra;

28.  zdôrazňuje potrebu jasne identifikovať kroky, ktoré treba podniknúť na každej úrovni riadenia na realizáciu všeobecných a čiastkových cieľov pri súčasnom dodržiavaní zásady subsidiarity; vyzýva na vytvorenie jednoznačných koherentných ciest trvalo udržateľného rozvoja na príslušnej (vnútroštátnej, regionálnej, miestnej) úrovni v tých členských štátoch, ktoré ich ešte nestanovili; zdôrazňuje, že Komisia by mala tento proces usmerňovať tak, aby sa zaistil koherentný prístup; požaduje viacúrovňový prístup na dosiahnutie lepšieho porozumenia, vysokej angažovanosti a spoločnej zodpovednosti pri implementácii cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

29.  víta zverejnenie druhej monitorovacej správy Eurostatu o trvalo udržateľnom rozvoji v EÚ, ktorá je krokom smerom k vytvoreniu plnohodnotného monitorovacieho mechanizmu EÚ; vyjadruje poľutovanie nad tým, že správa neobsahuje posúdenie vplyvu právnych predpisov EÚ na tretie krajiny a hodnotenie toho, ako sú súčasné výsledky vzdialené od všeobecných a čiastkových cieľov;

30.  zdôrazňuje potrebu, aby Komisia vypracovala účinný integrovaný a participatívny rámec pre monitorovanie, zodpovednosť a preskúmanie implementácie a zjednotenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja a programu 2030, ktorý je v súlade s rámcom OSN pre globálne ukazovatele a v rámci ktorého sa zhromažďujú informácie a relevantné disagregované údaje na vnútroštátnej a nižšej ako vnútroštátnej úrovni, pričom uznáva, že samotný Eurostat nemôže komplexne zachytiť všetky rozmery pokroku v oblasti trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje potrebu zohľadniť účinky presahov a vzájomnej prepojenosti a nedeliteľnosti cieľov a žiada, aby bol Eurostat povinný systematicky podávať správy o výsledkoch v oblasti trvalo udržateľného rozvoja pomocou jednotného súboru ukazovateľov aj za každý členský štát jednotlivo;

31.  zdôrazňuje potrebu širokej škály ukazovateľov, ktoré nie sú výhradne hospodárskej povahy a ktoré zachytávajú transformačný charakter cieľov trvalo udržateľného rozvoja, najmä pokiaľ ide o riešenie chudoby vo všetkých podobách, a ktoré by mali byť vyjadrené v disagregovaných údajoch podľa dosahovania cieľov trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje potrebu, aby Eurostat stanovil súbor špecifických ukazovateľov pokroku pre internú aplikáciu cieľov trvalo udržateľného rozvoja v EÚ na príslušných úrovniach riadenia;

32.  pripomína kľúčovú úlohu EÚ pri zvyšovaní noriem transparentnosti, zodpovednosti a udržateľnosti globálnych hodnotových reťazcov; zdôrazňuje, že EÚ je normotvornou a hospodárskou mocnosťou, a preto sa musí stať lídrom v otázke osvedčených postupov a zavádzania celosvetových pravidiel; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili rokovania o záväznej zmluve OSN o nadnárodných korporáciách a ľudských právach;

33.  vyzýva členské štáty EÚ, aby poskytli údaje na účinné monitorovanie vírusovej hepatitídy v súlade s ukazovateľmi, ktoré stanovilo Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb, a vyzýva Európsku komisiu, aby tento proces pozorne monitorovala v súlade so záväzkom uvedeným v oznámení Next steps for a sustainable Europe (Ďalšie kroky pre udržateľnú Európu) z novembra 2016;

34.  zdôrazňuje význam zvyšovania povedomia o transformačnom potenciáli Agendy 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj a jeho ciele; pripomína potrebu angažovať občanov a organizácie občianskej spoločnosti počas celého procesu implementácie a monitorovania; zdôrazňuje dôležitú úlohu Európskeho parlamentu a národných parlamentov;

35.  zdôrazňuje význam transparentnosti a demokratickej zodpovednosti pri monitorovaní pokroku EÚ v rámci Agendy 2030, a preto zdôrazňuje aj úlohu spoluzákonodarcov v tomto procese; domnieva sa, že uzatvorením záväznej medziinštitucionálnej dohody podľa článku 295 ZFEÚ by sa v tomto smere vytvoril vhodný režim spolupráce;

36.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej zvyšovali informovanosť a povedomie občanov o potrebe dokončenia Agendy 2030;

37.  zdôrazňuje, že VFR sa musí orientovať na Agendu 2030 a zabezpečiť lepšie začlenenie trvalo udržateľného rozvoja do všetkých mechanizmov financovania a položiek rozpočtu; vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom VFR zvýšila zodpovednosť za dosahovanie spoločných výsledkov; opakuje svoje stanovisko k budúcemu VFR, v ktorom požaduje povinnú revíziu v polovici trvania v nadväznosti na preskúmanie fungovania VFR a so zreteľom na posúdenie pokroku, ktorý sa dosiahol v súvislosti s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje potrebu kontroly plánovaných finančných rámcov súčasných politík s cieľom zabezpečiť koherentnosť s trvalo udržateľným rozvojom;

38.  domnieva sa, že na včasnú a úspešnú implementáciu Agendy 2030 treba výrazne urýchliť zelené investície, inovácie a rast v EÚ, a zdôrazňuje význam širšieho využívania nových i súčasných nástrojov financovania, ako je zelené verejné obstarávanie, ako aj naliehavú potrebu rôznych prístupov k súčasnej investičnej politike, najmä postupného zrušenia dotácií škodlivých pre životné prostredie;

39.  víta rastúci objem inštitucionálneho a súkromného kapitálu vyčleneného na financovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja a zdôrazňuje význam stabilného udržateľného finančného rámca vrátane kalibrácie kapitálových požiadaviek voči bankám a prudenciálneho nakladania s vysokouhlíkovými aktívami, prudenciálnych požiadaviek voči poisťovniam a aktualizácie povinností inštitucionálnych investorov a správcov aktív;

Súdržnosť politík, koordinácia a zohľadňovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja

40.  zdôrazňuje význam lepšej koordinácie a spolupráce medzi rozhodovacími orgánmi, rôznymi organizáciami a príslušnými zainteresovanými stranami vrátane miestnych orgánov a organizácií občianskej spoločnosti a v rámci nich s cieľom realizovať Agendu 2030 a dosiahnuť väčšiu súdržnosť politík v záujme udržateľného rozvoja;

41.  víta prijatie správy Komisie o súdržnosti politík v záujme rozvoja z roku 2019 a snahu lepšie začleniť súdržnosť politík do prístupu EÚ k vykonávaniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja v záujme rozvoja; pripomína, že súdržnosť politík v záujme rozvoja je zásada stanovená v článku 208 ZFEÚ a súčasne je základom pre plnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

42.  berie na vedomie pokrok, ktorý nástroje súdržnosti politík dosiahli v záujme rozvoja pri ovplyvňovaní tvorby politiky EÚ; vyzýva na ďalšie úsilie o zabezpečenie toho, aby iné ako rozvojové politiky zohľadňovali rozvojové ciele ako výsledok mechanizmov súdržnosť politík v záujme rozvoja;

43.  zdôrazňuje, že súdržnosť politík v záujme rozvoja je základným prvkom súdržnosti politík v záujme trvalo udržateľného rozvoja a prispieva k nej; odporúča, aby sa osvedčené postupy a ponaučenia zo súdržnosti politík v záujme rozvoja uplatňovali pri ďalšom vypracovaní a sfunkčňovaní politík v záujme trvalo udržateľného rozvoja;

44.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby potvrdili svoj prísľub vo vzťahu k súdržnosti politík v záujme rozvoja ako dôležitý prínos k dosiahnutiu širšej súdržnosti politík v záujme trvalo udržateľného rozvoja vo svojich opatreniach na vykonávanie Agendy 2030; zdôrazňuje potrebu posilniť mechanizmus súdržnosti politík vo všetkých inštitúciách EÚ a postupoch tvorby politík a zabezpečiť, aby sa táto zásada adekvátne dodržiavala pri pravidelnom posudzovaní vplyvu ex ante a zaviedli sa vhodné mechanizmy zodpovednosti a zmierňovania;

45.  zastáva názor, že súdržnosť politík v záujme trvalo udržateľného rozvoja znamená, že všetky príslušné politiky a všetky finančné i nefinančné nástroje na úrovni EÚ sa musia v budúcnosti konštruovať, vykonávať a monitorovať s ohľadom na dosahovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja a že Komisia by preto mala rýchlo rozvinúť potrebné politické kapacity na všetkých úrovniach;

46.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala následný akčný plán v súlade s odporúčaniami externého hodnotenia súdržnosti politík v záujme rozvoja, v ktorom sa bude požadovať prijatie jasného súboru pravidiel na vykonávanie tejto koncepcie; opakovane zdôrazňuje svoju výzvu jasne vymedziť zodpovednosť každej inštitúcie EÚ pri plnení záväzkov PCD;

47.  opätovne zdôrazňuje svoju požiadavku, aby sa o PCD diskutovalo na úrovni Európskej rady s cieľom dať impulz na vykonávanie mechanizmov pre PCD v rámci Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj; domnieva sa, že tak, ako bolo zdôraznené v externom hodnotení PCD, na podporu a účinnosť prístupu PCD bude mať podstatný vplyv iba politická vôľa EÚ;

48.  vzhľadom na právny záväzok podporovať PCD vyjadrený v článku 208 ZFEÚ zdôrazňuje, že treba, aby EÚ aktívne začala dialóg s rozvojovými krajinami a regiónmi s cieľom prediskutovať a zvážiť hlavné politické iniciatívy, ktoré môžu mať na ne vplyv;

49.  zdôrazňuje, že treba, aby sa inštitúcie EÚ prejavili ako vedúca sila a upravili svoje riadenie s cieľom umožniť začlenenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja do svojej práce; vyzýva Komisiu, aby ciele trvalo udržateľného rozvoja na najvyššej úrovni koordinovala prostredníctvom osobitného projektového tímu pridruženého ku kancelárii predsedu, ktorý bude spolupracovať so všetkými komisármi a vyškolenými kontaktnými osobami v rámci generálnych riaditeľstiev; upozorňuje, že správe o stave Únie by mala odkazovať na aktuálny stav vykonávania cieľov trvalo udržateľného rozvoja; trvá na tom, že Európsky parlament by mal tiež zabezpečiť koherentné začlenenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja vo všetkých svojich výboroch;

50.  víta zriadenie pracovnej skupiny pre Agendu 2030 v rámci Rady pre všeobecné záležitosti; požaduje vytvorenie mechanizmov koordinácie a spolupráce v oblasti cieľov trvalo udržateľného rozvoja medzi Parlamentom, Radou a Komisiou, ako aj v ich rámci, s cieľom zabezpečiť súdržnosť politík; zdôrazňuje, že takéto mechanizmy by mali byť jasne vymedzené a stanovené v medziinštitucionálnej dohode o udržateľnej Európe do roku 2030, pretože koherentné politické procesy medzi týmito tromi inštitúciami budú kritické pre úspešné vykonávanie Agendy 2030; vyzýva na zapojenie všetkých troch inštitúcií do budúcej práce platformy viacerých zainteresovaných strán, ktorá sa týka cieľov trvalo udržateľného rozvoja, a zdôrazňuje dôležitosť účasti všetkých príslušných aktérov vrátane organizácií občianskej spoločnosti v tejto platforme;

51.  domnieva sa, že v súlade s cieľom trvalo udržateľného rozvoja č. 17 (partnerstvo) by sa mala posilniť úloha súčasnej platformy viacerých zainteresovaných strán pre ciele trvalo udržateľného rozvoja a začleniť do rámca formálnych a medziinštitucionálnych konzultácií;

52.  zdôrazňuje úlohu rozvojovej spolupráce pri podpore vykonávania Agendy 2030 v rozvojových krajinách; víta začlenenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja do nového európskeho konsenzu o rozvoji; pripomína, že odstránenie chudoby (cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 1) musí ostať hlavným cieľom rozvojovej spolupráce EÚ; pripomína, že ciele trvalo udržateľného rozvoja č. 1 a č. 2 sú vnútorne prepojené; opakovane zdôrazňuje, že napriek pokroku nie je pravdepodobné, že súčasné tempo a rozsah vykonávania podporia transformačné zmeny potrebné na dosiahnutie cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 2; vyzýva na zvýšené úsilie, aby sa nadviazalo na odporúčania politického fóra na vysokej úrovni pre udržateľný rozvoj z roku 2017 z tematickej revízie cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 2;

53.  opakovane zdôrazňuje svoju požiadavku začleniť plnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja do všetkých oblastí politiky; víta záväzok Komisie začleniť ciele trvalo udržateľného rozvoja do svojho programu lepšej právnej regulácie a zdôrazňuje potenciál strategického využívania nástrojov lepšej právnej regulácie v nezávislých hodnoteniach Komisie týkajúcich sa súdržnosti politík EÚ z hľadiska Agendy 2030 a jej politiky rozvojovej pomoci; vyzýva Komisiu, aby urýchlene zrevidovala usmernenia k programu lepšej právnej regulácie a aby ďalej posilňovala a monitorovala svoje pravidelné posúdenia ex ante, a tak zabezpečila plnú koherentnosť politík pri vykonávaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja, a zároveň podporovala synergiu, zabezpečovala súvisiace prínosy a predchádzala kompromisom tak na úrovni Únie, ako aj na úrovni členských štátov;

54.  žiada o koordináciu medzi výbormi Parlamentu s cieľom dohľadu nad vykonávaním záväzkov Agendy 2030 zo strany EÚ a nadväznými krokmi;

55.  vyzýva konferenciu predsedov a Konferenciu predsedov výborov Európskeho parlamentu, aby posúdili vhodnosť súčasnej štruktúry Parlamentu s cieľom zabezpečiť jeho schopnosť efektívne a komplexne monitorovať prácu všetkých oblastiach politiky v záujme dosiahnutia cieľov trvalo udržateľného rozvoja vo vnútorných a vonkajších politikách EÚ;

56.  vyzýva Parlament, Komisiu a Radu, aby usilovali o vypracovanie spoločného vyhlásenia o udržateľnosti, v ktorom by boli ciele trvalo udržateľného rozvoja zakotvené vo viacročných medziinštitucionálnych prioritách nasledujúceho volebného obdobia;

57.  zdôrazňuje význam pravidelného adekvátneho posudzovania vplyvu ex ante, ako aj ex post, s cieľom zabezpečiť lepšie začlenenie Agendy 2030 a primerané výsledky; zdôrazňuje význam hodnotenia krátkodobých a dlhodobých dôsledkov politík a ich možného prínosu k trvalo udržateľnému rozvoju; pripomína, že zmluva stanovuje povinnosť zohľadňovať ciele rozvojovej spolupráce vo všetkých politikách, ktoré môžu mať vplyv na rozvojové krajiny;

58.  pripomína mimoriadny význam mobilizácie domácich zdrojov pre rozvojové krajiny s cieľom dosiahnuť ciele trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že podľa správy Konferencie OSN o obchode a rozvoji UNCTAD s názvom Svetová investičná správa za rok 2015 – Reforma medzinárodného riadenia investícií(17) v dôsledku vyhýbania sa veľkých spoločností daňovým povinnostiam strácajú rozvojové krajiny na príjmoch z daní právnických osôb najmenej 100 miliárd USD ročne; v tejto súvislosti víta pracovný dokument útvarov Komisie z 15. októbra 2015 Collect More – Spend Better: Achieving Development in an Inclusive and Sustainable Way (Viac vyberať – lepšie míňať: docieliť rozvoj inkluzívne a udržateľne) (SWD (2015) 0198), ktorého cieľom je riešiť túto otázku; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že neboli prijaté žiadne konkrétne opatrenia na zabezpečenie vykonávania uvedenej stratégie Komisie; vyzýva Komisiu, aby navrhla hlavný program mobilizácie domácich zdrojov s cieľom zabezpečiť vyšší výber daní a umožniť financovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

59.  trvá na tom, že treba posilniť miestnych aktérov ako zástupcov trvalo udržateľného rozvoja, a vyzýva na intenzívnejšiu účasť národných parlamentov a regionálnych a miestnych orgánov na všetkých fázach vykonávania cieľov trvalo udržateľného rozvoja, od plánovania a programovania až po hodnotenie a monitorovanie; ďalej vyzýva Komisiu, aby zvýšila podporu pre mestá a miestne orgány s cieľom pripravovať, vykonávať a monitorovať účinné politické iniciatívy a stratégie na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

60.  víta rastúce zapojenie súkromného sektora s cieľom pomôcť pri dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje význam vytvárania prostredia, ktoré podporí nové iniciatívy a partnerstvo medzi verejným a súkromným sektorom a ktoré bude stimulovať podniky k tomu, aby svoje podnikateľské stratégie zosúladili s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja;

61.  pripomína, že podľa odhadov OSN je na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja potrebných 5 až 7 biliónov dolárov ročne; trvá preto na potrebe mobilizovať investície a v tejto súvislosti víta potenciál plánu zahraničných investícií EÚ;

Dobrovoľné vnútroštátne preskúmanie a správy EÚ pre politické fórum VZ OSN na vysokej úrovni 2019

62.  odporúča členským štátom, aby pravidelne vypracovali inkluzívne preskúmanie pokroku, a tým členským štátom, ktoré sa zatiaľ nezaviazali dokončiť dobrovoľné vnútroštátne preskúmanie, odporúča urobiť tak v súlade s Agendou 2030; tým členským štátom, ktoré už dobrovoľné vnútroštátne preskúmanie predložili, odporúča zostaviť kalendár pre dobrovoľné pravidelné vnútroštátne preskúmanie v budúcnosti;

63.  vyzýva Komisiu, aby pravidelne analyzovala dobrovoľné vnútroštátne preskúmanie členských štátov s cieľom posúdiť pokrok a osvedčené postupy; ďalej požaduje analýzu dobrovoľných vnútroštátnych preskúmaní najmenej rozvinutých krajín s cieľom identifikovať potreby, odstrániť medzery a posilniť podporu a spoluprácu a v rámci OECD úzko spolupracovať na tvorbe mechanizmov partnerského preskúmania stratégií a opatrení zameraných na úspešné vykonávanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja v domácej a zahraničnej politike a zlepšiť výmenu odporúčaných postupov a monitorovanie negatívnych vonkajších účinkov presahov;

64.  odporúča Komisii a členským štátom EÚ, aby rozšírili spoločné programovanie a spoločné vykonávanie rozvojovej spolupráce založené na politickom dialógu o cieľoch trvalo udržateľného rozvoja s partnerskými krajinami, na národných rozvojových plánoch a dobrovoľnom vnútroštátnom preskúmaní, pričom sa náležite zohľadní zodpovednosť jednotlivých krajín a ďalšie zásady účinnosti rozvoja;

65.  zdôrazňuje úlohu politického fóra na vysokej úrovni pri nadväzných krokoch a preskúmaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja; dôrazne podporuje záväzok Únie dokončiť dobrovoľné preskúmanie na politickom fóre na vysokej úrovni; vyzýva Komisiu, aby rešpektovala vedúcu úlohu EÚ pri navrhovaní a vykonávaní Agendy 2030 a predložila komplexnú súhrnnú správu o všetkých cieľoch trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že podávanie správ EÚ vrátane nadchádzajúcej spoločnej súhrnnej správy o podpore EÚ rozvojovým krajinám by malo zahŕňať analýzu súčasného stavu a súčasných nedostatkov a slabých stránok;

66.  vyzýva Komisiu, aby sa v procese politického fóra na vysokej úrovni stala príkladom; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s tretími krajinami pri dosahovaní pokroku v plnení Agendy 2030, a to aj prostredníctvom Európskej hospodárskej komisie OSN;

67.  žiada o usporiadanie výročného európskeho fóra pre ciele trvalo udržateľného rozvoja v rámci prípravy politického fóra na vysokej úrovni, ktoré by umožnilo účasť externých zainteresovaných strán a organizácií občianskej spoločnosti, ako aj poslancov a ich dialóg o vykonávaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

68.  víta stretnutie politického fóra OSN na vysokej úrovni pre trvalo udržateľný rozvoj, ktoré sa na úrovni samitu bude konať pod záštitou Valného zhromaždenia OSN v septembri 2019 a neskôr na budúcich samitoch, ako príležitosť pre vyhodnotenie realizácie všetkých cieľov trvalo udržateľného rozvoja v rámci Agendy 2030 ako takej, a očakáva, že Únia zohrá na tomto samite vedúcu úlohu; konštatuje, že členské štáty dosahujú rôzny pokrok, okrem iného v závislosti od príslušných cieľov trvalo udržateľného rozvoja a ich prioritných všeobecných a čiastkových cieľov; zdôrazňuje, že ciele trvalo udržateľného rozvoja sú úzko prepojené a že k ich vykonávaniu by sa mala pristupovať integrovaným a komplexným systémovým spôsobom;

Zameranie sa na ciele trvalo udržateľného rozvoja v rámci nadchádzajúceho hĺbkového preskúmania na politickom fóre na vysokej úrovni 2019

69.  víta nadchádzajúce hĺbkové preskúmanie cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 4 (kvalitné vzdelávanie), č. 8 (dôstojná práca a hospodársky rast), č. 10 (znižovanie nerovnosti), č. 13 (opatrenia v oblasti klímy), č. 16 (mier, spravodlivosť a silné inštitúcie) a č. 17 (partnerstvo na dosiahnutie cieľov) a očakáva, že Únia k preskúmaniu všestranne prispeje; so záujmom očakáva hĺbkové preskúmanie všetkých ostatných cieľov udržateľného rozvoja v nadchádzajúcich rokoch, pričom zdôrazňuje nedeliteľnosť Agendy 2030 a vzájomné prepojenie cieľov;

70.  opätovne zdôrazňuje, že kvalitné vzdelávanie a prístup k základnému vzdelaniu pre všetkých (cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 4) sú nevyhnutné na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja a sebestačnej spoločnosti, ako aj na zabezpečenie lepšieho postavenia mládeže a jej zamestnateľnosti; uznáva, že kvalitné vzdelávanie je v mnohých členských štátoch poprednou oblasťou záujmu, a zdôrazňuje, že technická a odborná príprava majú zásadný význam pre zamestnateľnosť mladých ľudí a možnosť získať kvalifikované pracovné miesto; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že rozdiely vo vzdelávaní medzi mestami a vidiekom a medzi ženami a mužmi v rámci EÚ aj mimo nej sú stále rozšírené; vyzýva preto na viac investícií do zvýšenia kvality vzdelávania a súvisiacej infraštruktúry s osobitným interným zameraním na menej rozvinuté regióny interne a externým zameraním na najmenej rozvinuté krajiny;

71.  odporúča Komisii a členským štátom, aby v rámci svojej politiky rozvojovej spolupráce a (spoločného) programovania systematickejšie riešili ciele v rámci cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 8 (trvalo udržateľný rast a zamestnanosť); požaduje ďalšie príspevky na dosiahnutie cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 8 vrátane zlepšenia výrobných kapacít, tvorby príjmov, industrializácie, udržateľných vzorov spotreby a výroby, obchodu, rozvoja súkromného sektora, podnikateľského prostredia, infraštruktúry a cestovného ruchu;

72.  uznáva úlohu mikropodnikov, malých a stredných podnikov, družstiev, inkluzívnych modelov podnikania a výskumných ústavov ako hybnej sily rastu, zamestnanosti a miestnej inovácie; vyzýva na podporu rovnosti podmienok pre udržateľné investície, industrializáciu, podnikateľskú činnosť vrátane zodpovedného podnikania, financovania a zdaňovania, vedy, technológie a výskumu a inovácií s cieľom stimulovať a urýchliť domáci hospodársky a ľudský rozvoj a prispievať k dlhodobému udržateľnému rastu v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja a Parížskou dohodou; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali vznik nových modelov podnikania a využívali nové technológie ako umelá inteligencia;

73.  zdôrazňuje zásadnú úlohu súkromného sektora v napredovaní k cieľom trvalo udržateľného rozvoja, najmä zodpovedným a udržateľným investovaním, posilňovaním inkluzívneho rastu, ako aj podporou a záväzkom zodpovedného podnikania; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu investičných rámcov ústretových voči investíciám vrátane ukazovateľov výkonnosti v oblasti udržateľnosti a požiadaviek, ktoré umožnia integrovať riziká udržateľnosti do rozhodovania o investíciách, a právneho štátu;

74.  uznáva, že výskumné, vývojové a inovačné centrá a inkubátory EÚ sú dôležité pre podporu trvalo udržateľného rozvoja; vyzýva preto Komisiu a členské štáty na podporu silnejšieho prepojenia medzi výskumom a podnikaním, ktoré umožní výmenu odporúčaných postupov a stimuláciu inovácií; zdôrazňuje, že financovanie výskumu a inovácií treba doplniť strategickým prístupom k investíciám, ktorý umožní dostať na trh inovačné riešenia, keďže tieto investície si často vyžadujú rizikové a kapitálovo náročné investície;

75.  vyzýva Radu, aby pri vypracovaní svojej pozície o budúcom ESF+ a prideľovaní potrebných finančných prostriedkov zohľadnila ciele trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že úspech cieľov trvalo udržateľného rozvoja v Únii závisí od ambicióznych politík s podporou dostatočných zdrojov;

76.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že medzi členskými štátmi sú ešte stále značné rozdiely v dosahovaní cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 10 z hľadiska znižovania nerovnosti príjmov a nerovnosti vyplývajúcej z veku, pohlavia, zdravotného postihnutia, etnického pôvodu, vierovyznania, hospodárskeho postavenia a ďalších faktorov, ktoré môžu zvýšiť sociálnu súdržnosť, a že nerovnosti pretrvávajú a narastajú v rámci krajín i medzi nimi, v rámci EÚ aj mimo nej; požaduje urýchlenie pokroku na zníženie narastajúcich rozdielov a podporu rovnosti príležitostí pre všetkých, čo priamo pomôže zraniteľným skupinám a tým, ktorí to najviac potrebujú, a povedie k inkluzívnejšiemu a udržateľnejšiemu rastu, ako aj k ľudskému rozvoju; vyzýva Komisiu, aby pri svojom preskúmaní cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 10 použila lepšie kritériá hospodárskej nerovnosti;

77.  oceňuje, že EÚ a všetky jej členské štáty podpísali a ratifikovali Parížsku dohodu a že väčšina členských štátov uvádza Parížsku dohodu spolu s Agendou 2030 ako kľúčový pilier svojej politiky medzinárodnej spolupráce, zatiaľ čo iné uprednostnili cieľ boja proti zmene klímy a jej vplyvom (cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 13); vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na zvýšenie verejnej a politickej podpory pre opatrenia v oblasti klímy využívali komunikačné stratégie a činnosti a zvyšovali povedomie o súvisiacich prínosoch boja proti zmene klímy, ako je zlepšenie kvality ovzdušia a verejného zdravia, ochrana prírodných zdrojov, hospodársky rast a vyššia zamestnanosť, zvýšená energetická bezpečnosť a nižšie náklady na dovoz energie;

78.  vyzýva na koordinovanú realizáciu Agendy 2030 ako takej v súlade s Parížskou dohodou o zmene klímy, a to aj pokiaľ ide o naliehavú potrebu preklenúť rozdiel medzi potrebou obmedziť globálne otepľovanie, zintenzívniť prácu na adaptácii globálnemu otepľovaniu a zvýšiť jej financovanie; pripomína záväzok EÚ vyčleniť 20 % svojho rozpočtu na obdobie 2014 – 2020 (približne 180 miliárd EUR) na boj proti zmene klímy, a to prostredníctvom vonkajšej politiky a politiky rozvojovej spolupráce;

79.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek jasným komplexným vedeckým dôkazom uvedeným v osobitnej správe Medzivládneho panelu o zmene klímy IPCC o globálnom oteplení o 1,5°C, v ktorej sa nachádzajú údaje o škodlivom vplyve takéhoto nárastu teploty a o veľkom rozdiele v závažnosti vplyvov pri náraste o 2°C, niektoré strany Parížskej dohody zatiaľ svoje ambície v oblasti klímy nezvýšili; víta medzinárodnú spoluprácu v obchode s emisiami a prepojenie trhov tretích krajín s regionálnymi trhmi s uhlíkom; vyzýva Úniu, aby v nových ekonomikách a rozvojových krajinách podporovala vytvorenie trhových systémov na znižovanie emisií; konštatuje, že to poslúži pri znižovaní celosvetových emisií, povedie k úspore nákladov a prevádzkovej efektívnosti a vytvorením rovnakých podmienok vo svete obmedzí riziko úniku uhlíka;

80.  zdôrazňuje potrebu zmierňovania celosvetovej zmeny klímy a adaptácie na ňu, ako aj zásadnú úlohu rozvojových krajín pri plnení cieľov Parížskej dohody, Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a akčného plánu z Addis Abeby a tiež naliehavú potrebu pomôcť týmto krajinám dosiahnuť prínosy, ktoré si samy stanovili; víta v tomto ohľade to, že boj proti zmene klímy je prioritou nedávno zriadeného Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj EFSD určeného na mobilizáciu investícií verejného a súkromného sektora do partnerských krajín v Afrike a v susedstve EÚ;

81.  zdôrazňuje, že EÚ by mala pokračovať v nastúpenej ceste, prejsť na nízkouhlíkové, klimaticky neutrálne, zdrojovo efektívne a biologicky rozmanité hospodárstvo v plnom súlade s programom OSN Agenda 2030 a so 17 cieľmi trvalo udržateľného rozvoja tak, aby sa oslabili neudržateľné trendy súvisiace s nadmernou ťažbou prírodných zdrojov, ako aj miznutie biodiverzity spôsobené neudržateľnými spôsobmi spotreby a výroby; zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ urýchlila svoje iniciatívy zamerané na podporu zodpovednej a udržateľnej spotreby a výroby, a zároveň bola na čele úsilia o vytvorenie obehového hospodárstva;

82.  opätovne pripomína všeobecné hodnoty demokracie, dobrej správy vecí verejných, právneho štátu a ľudských práv ako predpokladov trvalo udržateľného rozvoja tak, ako sú vymedzené v cieli trvalo udržateľného rozvoja č. 16 (inkluzívna mierová spoločnosť); vyjadruje však hlboké poľutovanie nad tým, že vo svete sa naďalej vyskytujú ozbrojené konflikty a násilie; vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným pokrokom pri prehlbovaní právneho štátu a prístupu k spravodlivosti v mnohých krajinách; pripomína záväzok EÚ a členských štátov vyjadrený v Európskom konsenze o rozvoji komplexne pristupovať ku konfliktom a krízam a zároveň sa sústrediť na zraniteľnosť a bezpečnosť ľudí, zároveň však uznáva spojitosť medzi trvalo udržateľným rozvojom, humanitárnou činnosťou, mierom a bezpečnosťou a osobitnú pozornosť venuje zraniteľným štátom a štátom postihnutým konfliktmi; zdôrazňuje, že cieľ inkluzívnej mierovej spoločnosti s prístupom k spravodlivosti pre všetkých by sa mal premietnuť do vonkajšej činnosti EÚ, ktorá podporou všetkých miestnych aktérov môže pomôcť vybudovať odolnosť, podporiť bezpečnosť ľudí, posilniť právny štát a vyriešiť zložité problémy neistoty, nestability a prechodu k demokracii;

83.  zdôrazňuje, že boj proti nerovnosti v krajinách a medzi krajinami, riešenie diskriminácie a podpora mieru, participatívna demokracia, dobrá správa vecí verejných, právny štát a ľudské práva musia byť cieľmi prítomnými v celej rozvojovej politike EÚ;

84.  víta úsilie EÚ zvýšiť na maximum súdržnosť a vybudovať synergiu medzi rôznymi politikami na posilnenie prostriedkov vykonávania a oživenia globálneho partnerstva pre trvalo udržateľný rozvoj;

85.  zdôrazňuje, že inkluzívne spravodlivé vzdelávanie, veda, technológia, výskum a inovácie sú osobitne dôležité nástroje na dosahovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja, a uvedomuje si potrebu zlepšiť riadenie v tomto odvetví; vyjadruje poľutovanie nad tým, že potenciálny prínos vedeckej obce doteraz nedosiahol svoju maximálnu úroveň; zdôrazňuje, že do programu Horizont 2020 a budúcich rámcových programov výskumu treba lepšie začleniť pojmy ako trvalo udržateľný rozvoj a spoločenská výzva; pripomína potrebu podporiť mechanizmy zmysluplného prenosu technológií do rozvojových krajín;

86.  vyzýva Komisiu, aby údaje týkajúce sa cieľov trvalo udržateľného rozvoja doplnila do súborov vysokej hodnoty, ako sú vymedzené v smernici o otvorených údajoch a informáciách vo verejnom sektore, a aby členským štátom odporučila zverejňovať všetky správy o cieľoch trvalo udržateľného rozvoja na základe bezplatnej licencie;

87.  zdôrazňuje význam plného využitia súčasných i budúcich programov a nástrojov EÚ, ako sú programy Horizont a LIFE, ktoré umožňujú účasť tretích krajín v oblasti energetiky, zmeny klímy a trvalo udržateľného rozvoja;

88.  požaduje rozpočet EÚ, v ktorom trvalo udržateľný rozvoj bude mať postavenie hlavného cieľa; pripomína, že otázkou rozvoja solidarity je boj proti podvodom a daňovým únikom;

89.  zdôrazňuje, že dosahovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja v oblasti potravín, poľnohospodárstva, energetiky, materiálov, miest, zdravia a blahobytu by mohlo viesť k príležitostiam na voľnom trhu v hodnote viac ako 10 biliónov EUR(18); zdôrazňuje však, že na to, aby EÚ dosiahla ambíciu vybudovať hospodárstvo s efektívnym využívaním zdrojov, musí ona aj jej členské štáty stáť na čele vedy, techniky a modernej infraštruktúry;

90.  zdôrazňuje, že vzhľadom na rastúcu zložitosť a globalizáciu dodávateľských reťazcov je dôležité podporovať uplatňovanie prísnych noriem udržateľnosti aj v tretích krajinách;

°

°  °

91.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, OECD a Organizácii Spojených národov.

(1)

Ú. v. EÚ C 210, 30.6.2017, s. 1.

(2)

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171).

(3)

Ú. v. EÚ C 353, 27.9.2016, s. 2.

(4)

Ú. v. EÚ C 76, 28.2.2018, s. 45.

(5)

Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 2.

(6)

Ú. v. EÚ C 224, 27.6.2018, s. 36.

(7)

Ú. v. EÚ C 334, 19.9.2018, s. 151.

(8)

Prijaté texty, P8_TA(2018)0077.

(9)

Prijaté texty, P8_TA(2018)0279.

(10)

http://europa.eu/rapid/press-release_STATEMENT-18-5927_en.htm

(11)

http://europa.eu/rapid/press-release_STATEMENT-18-5882_en.htm

(12)

http://europa.eu/rapid/press-release_STATEMENT-18-5870_en.htm

(13)

Údaje Eurostatu za rok 2017 zo 16. októbra 2018.

(14)

Diskusný dokument s názvom Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030, strana 7 (https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/rp_sustainable_europe_30-01_en_web.pdf).

(15)

Oznámenie Komisie s názvom Ďalšie kroky smerom k udržateľnej budúcnosti Európy: Európske opatrenia zamerané na udržateľnosť (COM(2016) 0739).

(16)

Podrobná analýza na podporu oznámenia Komisie s názvom Čistá planéta pre všetkých – dlhodobá európska strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo (COM (2018) 773);

(17)

http://unctad.org/en/PublicationChapters/wir2015ch0_KeyMessage_en.pdf

(18)

Správa Komisie o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji Better Business, Better World (Lepší obchod, lepší svet), január 2017.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Monitorovaniu a preskúmaniu pokroku v plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja sa na úrovni OSN každý rok v júli venuje na svojom zasadnutí politické fórum na vysokej úrovni a každé štyri roky hlavy štátov a predsedovia vlád; takýto samit sa po prvý raz uskutoční v septembri 2019.

Európska únia sa zaviazala, že popri dobrovoľnom vnútroštátnom preskúmaní, ktoré už vykonali takmer všetky jej členské štáty, predstaví v roku 2019 správu o úsilí EÚ v súvislosti s Agendou. Cieľom tejto strategickej iniciatívnej správy, ktorú vypracoval Výbor pre rozvoj spoločne s Výborom pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, je prispieť k hodnoteniu EÚ.

Správa prichádza takmer štyri roky po tom, ako všetky hlavy štátov a predsedovia vlád členských štátov OSN slávnostne prijali Agendu 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj, a po niekoľkých rokoch rokovaní, v ktorých vedúca úloha pripadla Európskej únii. Ciele trvalo udržateľného rozvoja sú významnou inováciou v rámci multilateralizmu a systému OSN a sú hlavnou hnacou silou prebiehajúcej reformy OSN a rozsiahlej transformácie dlhodobého politického plánovania v mnohých krajinách na celom svete. Na rozdiel od miléniových rozvojových cieľov sú ciele trvalo udržateľného rozvoja univerzálne, prierezové a vzájomne prepojené. Pre EÚ a jej členské štáty to teda znamená dôsledky na európskej úrovni, úrovni členských štátov, regionálnej i miestnej, ako aj dôsledky medzinárodné.

Iniciatíva prijať spoločnú správu vychádza z predpokladu, že Parlament by mal vyjadriť svoj názor v čase, keď sa multilaterálna spolupráca pre človeka, našu planétu a prosperitu v oblasti klímy, solidarity a mieru nedá považovať za samozrejmosť. Potreba užšej spolupráce medzi obidvoma výbormi a väčšieho angažovanosti Parlamentu v presadzovaní Agendy 2030 v Európe a za jej hranicami sa jednoznačne prejavila počas spoločnej ad hoc delegácie, ktorá sa v júli 2018 zúčastnila na politickom fóre na vysokej úrovni.

Táto správa prichádza v pravý čas, lebo Komisia s prispením členských štátov EÚ pripravuje spoločnú súhrnnú správu o podpore EÚ pre rozvojové krajiny pri vykonávaní Agendy 2030. Umožní tiež Parlamentu reagovať na diskusný dokument Komisie s názvom Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030, a to v pravý čas pre nadchádzajúce závery Rady a samit v Sibiu v máji 2019, na ktorom budú najvyšší predstavitelia EÚ diskutovať o budúcnosti Európy. Spoluspravodajcovia sú presvedčení, že ciele trvalo udržateľného rozvoja môžu a mali by slúžiť ako inšpirácia a usmernenie v otázke, čo chce EÚ dosiahnuť a na čo sa má zamerať v nadchádzajúcich rokoch.

Mnohé z cieľov trvalo udržateľného rozvoja a 169 cieľov Agendy 2030 sa priamo týkajú právomocí a povinností Únie, ako aj orgánov na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, a ich vykonávanie si preto vyžaduje prístup založený na skutočnej viacúrovňovej správe. Spoluspravodajcovia sú presvedčení, že na účinné plnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja je potrebný skutočne viacúrovňový prístup k správe vecí verejných so širokým aktívnym zapojením verejnosti, občianskej spoločnosti a súkromného sektora.

Pokiaľ ide o pôsobnosť, spravodajcovia navrhujú zamerať sa na komplexný strategický prístup k vykonávaniu cieľov udržateľného rozvoja vrátane lepšej koordinácie a spoločnej správy. Cieľom našej správy je pomôcť EÚ vydať sa na cestu komplexnej stratégie EÚ 2030 na vykonávanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja a posilniť ich začlenenie do politík a mechanizmov riadenia EÚ. Takáto zastrešujúca európska stratégia trvalo udržateľného rozvoja založená na analýze nedostatkov v politikách a na posúdení toho, ako ďaleko sa EÚ nachádza od svojich od cieľov, by mala načrtnúť konkrétne ciele, čiastkové ciele, ukazovatele a opatrenia potrebné na posilnenie koordináciu a súdržnosť politík v záujme trvalo udržateľného rozvoja na európskej úrovni. V záujme zjednotenia a integrácie cieľov trvalo udržateľného rozvoja spoluspravodajcovia podporujú strategické využívanie nástrojov lepšej právnej regulácie na vyhodnotenie a zabezpečenie súdržnosti politík EÚ v súvislosti s Agendou 2030 a zároveň podporou synergie, zabezpečenie súvisiacich prínosov a predchádzanie kompromisom, a to tak na úrovni Únie, ako aj na úrovni členských štátov. Otázky rovnakého významu, ktoré majú byť súčasťou správy, sa týkajú spôsobu zlepšenia vhodného monitorovania, primeranej zodpovednosti a účinných mechanizmov preskúmania, ako aj hodnotenia dosiahnutého pokroku.

Dôležité je, že správa by mala prispieť k preskúmaniu a podávaniu správ, ktoré sa uskutočnia v roku 2019. To sa uskutoční v troch podobách, nad ktorými sa treba zamyslieť:

•  tematické preskúmanie vybraného obmedzeného počtu cieľov trvalo udržateľného rozvoja na júlovom zasadnutí politického fóra na vysokej úrovni, konkrétne preskúmanie cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 4 (kvalitné vzdelávanie), č. 8 (dôstojná práca a hospodársky rast), č. 10 (znižovanie nerovností), č. 13 (opatrenia v oblasti klímy), č. 16 (mier, spravodlivosť a silné inštitúcie) a č. 17 (partnerstvo na dosiahnutie cieľov);

•  dobrovoľné vnútroštátne preskúmanie ako dôležitý nástroj posúdenia osvedčených postupov a pokroku, ktoré by inštitúcie EÚ mohli posudzovať systematickejšie;

•  správa EÚ o vykonávaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja a prínose k ich dosahovaniu, ktorá sa predloží v tomto roku.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

27.2.2019

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

57

1

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pilar Ayuso, Beatriz Becerra Basterrechea, Ivo Belet, Biljana Borzan, Lynn Boylan, Paul Brannen, Soledad Cabezón Ruiz, Nessa Childers, Birgit Collin-Langen, Miriam Dalli, Seb Dance, Nirj Deva, Stefan Eck, Bas Eickhout, Francesc Gambús, Gerben-Jan Gerbrandy, Arne Gericke, Jens Gieseke, Julie Girling, Sylvie Goddyn, Françoise Grossetête, Enrique Guerrero Salom, Jytte Guteland, Heidi Hautala, Maria Heubuch, Anneli Jäätteenmäki, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Kateřina Konečná, Urszula Krupa, Jo Leinen, Linda McAvan, Susanne Melior, Norbert Neuser, Massimo Paolucci, Bolesław G. Piecha, Julia Reid, Elly Schlein, Annie Schreijer-Pierik, Renate Sommer, Bogusław Sonik, Eleni Theocharous, Adina-Ioana Vălean, Anna Záborská, Damiano Zoffoli

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Frank Engel, Martin Häusling, Anja Hazekamp, Ádám Kósa, Cécile Kashetu Kyenge, Gesine Meissner, Maria Noichl, Alojz Peterle, Keith Taylor, Babette Winter, Carlos Zorrinho

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Georges Bach, Heinz K. Becker, Edward Czesak, Bogdan Andrzej Zdrojewski


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

57

+

ALDE

Beatriz Becerra Basterrechea, Gerben-Jan Gerbrandy, Anneli Jäätteenmäki, Gesine Meissner

ECR

Edward Czesak, Nirj Deva, Arne Gericke, Urszula Krupa, Bolesław G. Piecha, Eleni Theocharous

GUE/NGL

Lynn Boylan, Stefan Eck, Anja Hazekamp, Kateřina Konečná

PPE

Pilar Ayuso, Georges Bach, Heinz K. Becker, Ivo Belet, Birgit Collin-Langen, Frank Engel, Francesc Gambús, Jens Gieseke, Julie Girling, Françoise Grossetête, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Ádám Kósa, Alojz Peterle, Annie Schreijer-Pierik, Renate Sommer, Bogusław Sonik, Adina-Ioana Vălean, Anna Záborská, Bogdan Andrzej Zdrojewski

S&D

Biljana Borzan, Paul Brannen, Soledad Cabezón Ruiz, Nessa Childers, Miriam Dalli, Seb Dance, Enrique Guerrero Salom, Jytte Guteland, Cécile Kashetu Kyenge, Jo Leinen, Linda McAvan, Susanne Melior, Norbert Neuser, Maria Noichl, Massimo Paolucci, Elly Schlein, Babette Winter, Damiano Zoffoli, Carlos Zorrinho

VERTS/ALE

Bas Eickhout, Martin Häusling, Heidi Hautala, Maria Heubuch, Keith Taylor

1

-

EFDD

Julia Reid

1

0

EFDD

Sylvie Goddyn

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-   :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 8. marca 2019Právne oznámenie