Postup : 2018/2120(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0162/2019

Predkladané texty :

A8-0162/2019

Rozpravy :

PV 13/03/2019 - 17
CRE 13/03/2019 - 17

Hlasovanie :

PV 13/03/2019 - 19.14
CRE 13/03/2019 - 19.14
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0202

SPRÁVA     
PDF 225kWORD 70k
4.3.2019
PE 631.882v02-00 A8-0162/2019

o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2019

(2018/2120(INI))

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

Spravodajca: Marian Harkin

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVA ŽIEN A RODOVÚ ROVNOSŤ
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2019

(2018/2120(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. novembra 2018 s názvom Ročný prieskum rastu na rok 2019: Za silnejšiu Európu, ktorá dokáže čeliť celosvetovej neistote (COM(2018) 770),

–  so zreteľom na ciele trvalo udržateľného rozvoja prijaté svetovými lídrami v septembri 2015 a schválené Radou, ktorá vyjadrila svoj záväzok plniť tieto ciele,

–  so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv vyhlásený Európskou radou, Európskym parlamentom a Európskou komisiou v novembri 2017,

–  so zreteľom na návrh spoločnej správy Komisie a Rady o zamestnanosti z 21. novembra 2018, ktorá je sprievodným dokumentom k oznámeniu Komisie o ročnom prieskume rastu 2019 (COM(2018) 761),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 21. novembra 2018 na odporúčanie Rady o hospodárskej politike eurozóny (COM(2018) 759),

–  so zreteľom na správu Komisie z 21. novembra 2018 s názvom Správa o mechanizme varovania 2019 (COM(2018) 758),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. novembra 2018 s názvom Návrhy rozpočtových plánov na rok 2019: Celkové posúdenie (COM(2018) 807),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 29. novembra 2018 o situácii žien so zdravotným postihnutím(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2018 o službách starostlivosti v EÚ na zlepšenie rodovej rovnosti(2);

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2018 o zamestnanosti a sociálnych politikách v eurozóne(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2018 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2018(4),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k rodovým rozdielom v digitálnej oblasti;

–  so zreteľom na rozpravu so zástupcami národných parlamentov o prioritách európskeho semestra na rok 2018,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0162/2019),

A.  keďže miera zamestnanosti osôb vo veku od 20 do 64 rokov bola v roku 2017 na úrovni 73,2 %, čo znamená, že EÚ je na dobrej ceste k dosiahnutiu cieľa 75 % miery zamestnanosti stanoveného v stratégii Európa 2020;

B.  keďže dôstojné pracovné miesta s istotou zamestnania sú dôležitým faktorom v boji proti sociálnemu vylúčeniu a mali by sa podporovať s cieľom pomôcť bojovať proti nezamestnanosti v celej EÚ, ako aj zvyšovať domáci dopyt a stimulovať rast; keďže podiel pracovníkov na čiastočný úväzok sa od roku 2008 do roku 2017 zvýšil zo 16,8 % na 18,7 % celkovej zamestnanosti, pričom vyššiu úroveň a výraznejší nárast je možné zaznamenať u mladších ľudí;

C.  keďže v miere zamestnanosti, ako v kvalite zamestnanosti, existujú v celej EÚ výrazné rozdiely, a to tak medzi členskými štátmi, ako aj v rámci nich;

D.  keďže hoci miera dlhodobej nezamestnanosti a miera nezamestnanosti mladých ľudí na úrovni EÚ klesajú, vo viacerých členských štátoch sú aj naďalej vysoké;

E.  keďže miera nezamestnanosti mladých ľudí na úrovni EÚ dosiahla 18,6 % a je stále vyššia ako v roku 2008; keďže podľa Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) sa odhaduje, že mladí ľudia, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), stoja EÚ 153 miliárd EUR ročne, pričom celkové odhadované náklady na zavedenie záruky pre mladých ľudí predstavujú 21 miliárd EUR ročne; keďže na záruku pre mladých ľudí na obdobie 2017 – 2020 je v súčasnosti vyčlenená suma vo výške 2 miliardy EUR;

F.  keďže sa objavujú a rozširujú nové formy práce vrátane práce prostredníctvom platforiem a práce vo vlastnej réžii, treba modernizovať a prispôsobiť sociálnu ochranu, ktorá sa tradične zameriavala na pracovníkov na plný úväzok so zmluvou na dobu neurčitú;

G.  keďže v dôsledku hospodárskej krízy, politík úsporných opatrení a štrukturálnych reforiem je nárast miery zamestnanosti v členských štátoch, žiaľ, sprevádzaný zvýšeným výskytom atypických, neistých a neformálnych foriem zamestnávania vrátane pracovných zmlúv na nula hodín, oslabením sociálneho dialógu a v niektorých členských štátoch decentralizáciou kolektívneho vyjednávania, čo má negatívny vplyv na práva pracovníkov;

H.  keďže najneistejšie pracovné pozície sú tie, v prípade ktorých nemá jednotlivec možnosť presadzovať svoje práva, nie je uzatvorené sociálne poistenie, je ohrozené zdravie a bezpečnosť a práca neposkytuje dostatočné príjmy na dôstojný život; keďže nestálosť je ďalší kľúčový prvok neistoty a zahŕňa neistú prácu, nedostatočný príjem, nedostatočnú ochranu pred prepustením, neurčené trvanie zamestnania a neistotu týkajúcu sa budúceho zamestnania;

I.  keďže napriek tomu, že príjmová nerovnosť v EÚ v roku 2017 mierne klesla, chudoba zamestnaných je naďalej neprijateľne vysoká, a to na úrovni 9,6 % pracujúceho obyvateľstva, a ovplyvňuje najmä ženy;

J.  keďže celkový počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením predstavuje 22,5 % a hoci je to menej ako pred krízou, hlavný cieľ stratégie Európa 2020, t. j. zníženie počtu takto ohrozených ľudí o 20 miliónov, sa ani zďaleka nedosiahol; keďže miera rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia u detí naďalej klesá, ale stále je neprijateľne vysoká; keďže miera rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia u detí z domácností s jedným rodičom predstavuje dvojnásobok priemernej miery u detí celkovo; keďže vysoké úrovne nerovnosti znižujú výkon hospodárstva a potenciál udržateľného rastu;

K.  keďže globalizácia prispieva k stimulácii hospodárskeho rastu, avšak prínosy sú rozdelené nerovnomerne medzi členskými štátmi aj v rámci nich; keďže inkluzívnosť európskeho modelu rastu by sa mala opätovne preskúmať a je potrebné ju posilniť, najmä pokiaľ ide o sociálnu a environmentálnu udržateľnosť;

L.  keďže správa Medzivládneho panela o zmene klímy (IPCC) zdôrazňuje naliehavosť opatrení na boj proti zmene klímy, ktorá sa v priebehu troch rokov môže stať nezvratnou; keďže na všetkých úrovniach správy by sa mali sprístupniť rozpočty (verejné aj súkromné investície) na modernizáciu a dekarbonizáciu priemyslu, dopravy a energetiky;

M.  keďže hospodárstvo EÚ vstupuje do šiesteho roka kontinuálneho rastu, oživenia investícií, zvyšovania dopytu spotrebiteľov a zvýšenej tvorby pracovných miest, pričom rozptyl mier rastu v rámci eurozóny je najmenší v dejinách HMÚ; keďže je však poľutovaniahodné, že výhody plynúce z rastu nie sú rovnomerne rozdelené;

N.  keďže príjmy domácností rastú pomalšie ako HDP, čo vyvoláva otázky o inkluzívnosti rastu v posledných rokoch;

O.  keďže demografická zmena a zvyšujúca sa stredná dĺžka života predstavujú z hľadiska udržateľnosti a primeranosti veľké výzvy pre dôchodkové systémy, systémy zdravotnej starostlivosti a systémy dlhodobej starostlivosti;

P.  keďže dobre fungujúci sociálny dialóg je kľúčovým prvkom európskeho sociálneho trhového hospodárstva, ktorý posilňuje sociálnu súdržnosť a zmenšuje konflikty v spoločnosti, a to v spoločnom záujme pracovníkov, zamestnávateľov aj vlád;

Q.  keďže začlenenie Európskeho piliera sociálnych práv do európskeho semestra v roku 2018 pomohlo posilniť inkluzívny rast a zamestnanosť a znížiť makroekonomickú nerovnováhu;

R.  keďže európsky semester by mal prispieť k realizácii Európskeho piliera sociálnych práv s cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so ženami a s mužmi a rovnosť príležitostí pre ženy a mužov, ako aj rešpektovať právo na rovnakú odmenu za rovnakú prácu pre ženy a mužov a právo na prístup ku kvalitným a cenovo dostupným službám starostlivosti;

S.  keďže 80 miliónov Európanov so zdravotným postihnutím, ako aj niekoľko osobitných skupín vrátane marginalizovaných mladých ľudí a komunít, ľudí s chronickými chorobami a tých, ktorí pochádzajú z menšinových komunít, čelí osobitným prekážkam v prístupe k zamestnaniu a je vystavených väčšiemu riziku chudoby a sociálneho vylúčenia; keďže organizácie občianskej spoločnosti významne prispievajú k poskytovaniu služieb začleňovania, ako aj k zabezpečeniu zastúpenia v procese tvorby politiky;

T.  keďže pretrvávajúce nerovnosti v oblasti zdravia a zvyšujúca sa záťaž spojená s chronickými ochoreniami vedú k vysokej miere predčasnej úmrtnosti v EÚ a zároveň majú vplyv na pracovnú silu, produktivitu a systémy sociálneho zabezpečenia;

U.  keďže zásada rodovej rovnosti je základnou hodnotou EÚ a je zakotvená v článkoch 8 a 19 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorých sa stanovuje povinnosť odstraňovať nerovnosti, podporovať rodovú rovnosť a bojovať proti diskriminácii na základe pohlavia, ako aj zabezpečiť uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých politikách a činnostiach EÚ;

V.  keďže miera zamestnanosti žien v roku 2017 bola na úrovni 66,5 %, ale rozdiel v zamestnanosti žien a mužov je stále podstatný a dosahuje 12 %, rovnako ako rozdiely v odmeňovaní žien a mužov a následne rozdiely v dôchodkoch; keďže viac žien ako mužov trpí chudobou a ženy sú vystavené väčšiemu riziku sociálneho vylúčenia v starobe, keďže ich dôchodkový príjem je skoro o 40 % nižší v dôsledku hromadenia rodových rozdielov, ktorým sú počas života vystavené, a že táto skutočnosť predstavuje pre mnohé ženy a pre spoločnosť problém; keďže rovnakú účasť mužov a žien na trhu práce môže uľahčiť prístup k cenovo dostupným a kvalitným službám starostlivosti;

W.  keďže prítomnosť väčšieho počtu žien na pozíciách s rozhodovacími právomocami by posilnila rodovú rovnosť;

X.  keďže neformálnym alebo rodinným opatrovateľom hrozí väčšie riziko chudoby, a to počas obdobia poskytovania starostlivosti, ako aj pri uplatňovaní dôchodkových nárokov; keďže v úlohe rodinných opatrovateľov sú prevažne ženy; keďže 80 % starostlivosti v EÚ poskytujú neplatení neformálni opatrovatelia, z ktorých 75 % tvoria ženy;

Y.  keďže kvalita služieb starostlivosti sa v rámci členských štátov a medzi členskými štátmi, medzi súkromnými a verejnými zariadeniami, medzi vidieckymi a mestskými oblasťami, ako aj medzi vekovými skupinami výrazne líši; keďže sa žien dotýkajú obmedzenia verejných služieb vrátane zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a bývania priamo ako používateliek služieb a zamestnankýň a tiež nepriamo prostredníctvom ich podpory rodinných príslušníkov, ktorí sú odkázaní na kľúčové verejné služby;

Z.  keďže ženy s vyššou pravdepodobnosťou prerušia svoju kariéru z dôvodu svojej úlohy v rodine a častejšie práve ony prestanú pracovať, aby sa starali o dieťa alebo o chorého príbuzného; keďže táto úloha môže pre ženy predstavovať prekážku v ich kariére; keďže prebiehajú rokovania o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom;

Aa.  keďže sa dosiahol značný pokrok v plnení hlavného cieľa na rok 2020, t. j. miery predčasného ukončenia školskej dochádzky na úrovni 10 % a cieľa dosiahnutého terciárneho vzdelania na úrovni 40 %, medzi členskými štátmi však stále pretrvávajú veľké rozdiely; keďže členské štáty by mali byť podnecované k tomu, aby zvyšovali dostupnosť a prijatie odbornej prípravy zo strany verejnosti a zároveň zabezpečili, aby kvalita terciárneho vzdelávania zostala prioritou pri dosahovaní hlavných cieľov na rok 2020;

Ab.  keďže v digitálnom veku sú digitálne zručnosti nevyhnutné pre všetky osobné alebo pracovné úlohy a viac ako 40 % dospelých v EÚ zatiaľ nemá základné digitálne zručnosti; keďže 60 miliónov dospelých nedosahuje základnú gramotnosť a matematickú gramotnosť; keďže rodové rozdiely pri meraní digitálnych zručností nad základnou úrovňou predstavujú 12,9 %;

Ac.  keďže je oveľa menej pravdepodobné, že sa nízko kvalifikovaní a starší pracovníci zúčastnia na programoch rekvalifikácie alebo odborného vzdelávania; keďže mikropodnikom a malým a stredným podnikom často chýbajú zdroje na organizovanie programov odborného vzdelávania a rekvalifikácie pre svojich zamestnancov;

Ad.  keďže vylúčenie z bývania, bezdomovectvo a cenová dostupnosť bývania predstavujú v mnohých členských štátoch veľkú výzvu, pričom najmenej desať členských štátoch vykazuje mieru preplnenia obydlí nad európskym priemerom; keďže bývanie predstavuje pre Európanov najvyššiu výdavkovú položku a vo väčšine členských štátov rastú ceny bývania rýchlejšie než príjmy; keďže nerovnosť a vylúčenie z bývania sa navzájom posilňujú, pričom obzvlášť zraniteľnými skupinami, pokiaľ ide o vylúčenie z bývania a bezdomovectvo, sú ženy, deti a ľudia s prisťahovaleckým pôvodom;

Ae.  keďže dlhodobé výzvy, ako je starnutie obyvateľstva, digitalizácia a jej vplyv na prácu, zmena klímy a neudržateľné využívanie prírodných zdrojov, sú stále naliehavé;

1.  uznáva pokrok dosiahnutý v súvislosti so sociálnym prehľadom, ale konštatuje, že väčšina členských štátov vykazuje problémy aspoň v jednom hlavnom ukazovateli a že 10 % všetkých posúdení sa považuje za „kritické situácie“;

2.  zdôrazňuje, že ciele a záväzky EÚ v sociálnej oblasti sú rovnako dôležité ako jej hospodárske ciele; zdôrazňuje, že nutnosť investovať do sociálneho rozvoja nie je len prostriedok zaručujúci, že možno dosiahnuť hospodársky rast a konvergenciu, ale musí tiež byť osobitným cieľom; víta, že bolo uznané, aký dôležitý je sociálny pilier a že sa musí posilniť sociálny rozmer EÚ a reagovať na nerovnosti v rámci regiónov a medzi nimi; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili sociálne práva uplatňovaním Európskeho piliera sociálnych práv takým spôsobom, aby sa vytvoril skutočný sociálny rozmer pre EÚ, a to aj tým, že sa zohľadnia nedávne štúdie(5) a zlepší sa politická viditeľnosť a vplyv hodnotiacej tabuľky kľúčových ukazovateľov zamestnanosti a sociálnej situácie, pričom sa uskutočnia všetky odporúčania pre jednotlivé krajiny vrátane odporúčaní zameraných na transformačné opatrenia, ktoré majú za cieľ udržateľnejšiu úniu zo sociálneho, hospodárskeho a environmentálneho hľadiska. vyzýva Komisiu, aby používala 20 zásad Európskeho piliera sociálnych práv ako ukazovatele na hodnotenie toho, do akej miery boli krajiny úspešné, pokiaľ ide o začleňovanie ich príslušného záväzku do ich hospodárskych politík, a aby posilnila svoju kapacitu na monitorovanie sociálnej situácie; zdôrazňuje, že aspekty zamestnanosti a sociálne aspekty by sa v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe mali dostať na rovnakú úroveň ako hospodárske faktory;

3.  vyzýva na plnú angažovanosť európskeho semestra v prospech Európskeho piliera sociálnych práv s dôrazom na rovnaké zaobchádzanie so ženami a mužmi a rovnosť príležitostí pre ženy a mužov, právo na rovnakú odmenu za prácu rovnakej hodnoty a právo na vysokokvalitné a cenovo dostupné služby starostlivosti;

4.  zdôrazňuje, že členské štáty čelia štrukturálnym problémom na trhu práce, ako je nízka účasť, segmentácia trhu práce a nesúlad zručností a kvalifikácie; konštatuje, že rastie potreba účinných opatrení na integráciu a opätovné začlenenie neaktívnej pracovnej sily vrátane migrantov do trhu práce;

5.  požaduje väčšiu konzistentnosť v rámci európskeho semestra vrátane zabezpečenia toho, aby otázky zdôraznené v spoločnej správe o zamestnanosti boli primerane zohľadnené v ročnom prieskume rastu a v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny a aby sa priority z roka na rok zachovávali, kým sa nebudú považovať za splnené;

6.  konštatuje, že podľa prognóz budú hospodárstva všetkých členských štátov aj naďalej rásť, ale pomalším tempom; zdôrazňuje, že treba preklenúť nedostatok investícií na výskum a inovácie v oblasti infraštruktúry vrátane sociálnych a zdravotníckych služieb a služieb starostlivosti, ako aj podpory zdravia a prevencie ochorení a dôstojného, energeticky efektívneho bývania, ako aj ľudského kapitálu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby čo najviac zvýšili svoje úsilie o investovanie do cenovo dostupného, prístupného a cieleného vysokokvalitného vzdelávania a odbornej prípravy, pričom posilnia opatrenia na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu vrátane digitálnych a prierezových zručností, a aby podporovali celoživotné vzdelávanie a rozvoj zručností; zdôrazňuje, že je dôležité riešiť osobitné opatrenia pre ženy a dievčatá, ktoré sú stále nedostatočne zastúpené v digitálnom odvetví a v odvetviach vedy, technológie, inžinierstva a matematiky, a posilniť počiatočnú odbornú prípravu a kontinuálny profesijný rozvoj učiteľov a školiteľov; vyzýva členské štáty, aby posilnili svoje systémy odborného vzdelávania, učňovskej prípravy a odbornej prípravy, ako aj vzdelávania v praxi, a zvýšili ich súlad so súčasnými a očakávanými potrebami trhu práce; okrem toho poukazuje na význam zručností a kompetencií získaných v neformálnom vzdelávacom prostredí a vyzýva členské štáty, aby vytvorili systémy potvrdzovania pre neformálne zručnosti, najmä tie, ktoré boli nadobudnuté prostredníctvom dobrovoľníckych činností;

7.  súhlasí s názorom Komisie, že súčasný hospodársky rast by mal viesť k prednostnému investovaniu do dekarbonizácie priemyslu, dopravy a energetických systémov v Európe; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie v záujme zaistenia primeranej a prístupnej odbornej prípravy pre správny súbor zručností vrátane podpory podnikov pri odbornej príprave, rekvalifikácii a zvyšovaní kvalifikácie pracovnej sily, ako aj opätovnej úpravy systémov vzdelávania a odbornej prípravy;

8.  konštatuje, že v niektorých členských štátoch je nezamestnanosť stále vysoká v dôsledku nedostatočného rastu a štrukturálnych nedostatkov, ktoré sú vo veľkej miere spôsobené neefektívnymi a v mnohých prípadoch nepružnými regulačnými rámcami v oblasti trhu práce;

9.  konštatuje, že napriek zlepšeniam existujú stále výrazné rozdiely medzi členskými štátmi a regiónmi, pokiaľ ide o oživenie hospodárstva a pokrok v dôsledku už existujúcich štrukturálnych nedostatkov v niektorých členských štátoch, a to najmä v oblasti zamestnanosti a produktivity; v tejto súvislosti sa domnieva, že postupná konvergencia v EÚ musí riešiť aj rozdiely v členských štátoch, keďže regionálne rozdiely majú vplyv na potenciál rastu v Európe, lebo mnohé politiky a služby sa realizujú na regionálnej úrovni;

10.  domnieva sa, že sociálny prehľad pripojený k sociálnemu pilieru, ktorý sa používa ako usmernenie k politickým odporúčaniam, by sa mal použiť aj ako príklad podobných analýz výkonnosti jednotlivých krajín vzhľadom na politiky v oblasti životného prostredia a zmeny klímy, aby mohli byť posúdené na podobnej úrovni dôslednosti;

11.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dôkladne preskúmali otázku chudoby zamestnaných a aby navrhli riešenia na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni s cieľom čeliť tomuto veľmi zložitému problému; domnieva sa, že treba prijať okamžité a koordinované opatrenia na zvrátenie tohto trendu, ktorý môže narušiť sociálnu súdržnosť a medzigeneračnú solidaritu; opakuje svoje znepokojenie nad vysokým počtom osôb, ktorým hrozí chudoba a sociálne vylúčenie, napriek tomu, že trend je klesajúci; je osobitne znepokojený vysokou mierou chudoby detí, chudoby vo vidieckych oblastiach a chudoby v starobe, ktorá postihuje v oveľa väčšej miere ženy než mužov; žiada Komisiu a členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia na výrazné zníženie miery chudoby, najmä chudoby detí; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prejavili viac uznania práci a skúsenostiam MVO, organizácií boja proti chudobe a sociálneho začlenenia a samotných ľudí žijúcich v chudobe a podporili ich účasť na výmene osvedčených postupov; upozorňuje, že vysoká úroveň nerovnosti znižuje výkonnosť hospodárstva a potenciál trvalo udržateľného a inkluzívneho rastu;

12.  pripomína, že dôstojné mzdy sú dôležité nielen pre sociálnu súdržnosť, ale aj pre zachovanie silného hospodárstva a produktívnej pracovnej sily; vyzýva členské štáty, aby vykonávali opatrenia na zlepšenie kvality pracovných miest a zníženie mzdového rozpätia vrátane zvýšenia mzdového minima, a to prípadne aj vo forme minimálnej mzdy stanovenej na dôstojnej úrovni; v tejto súvislosti požaduje politiky, ktoré rešpektujú, podporujú a posilňujú kolektívne vyjednávanie a postavenie pracovníkov v systémoch tvorby miezd, keďže to zohráva kľúčovú úlohu pri dosahovaní pracovných podmienok na vysokej úrovni; domnieva sa, že by sa to malo vykonať s cieľom podporiť celkový dopyt a oživenie hospodárstva, znížiť mzdové nerovnosti a bojovať proti chudobe pracujúcich; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že európske právne predpisy a politiky musia rešpektovať práva a slobodu odborových organizácií, dodržiavať kolektívne zmluvy a podporovať rovnaké zaobchádzanie s pracovníkmi;

13.  zdôrazňuje, že zatiaľ čo miera nezamestnanosti v EÚ je na najnižšej úrovni, miera voľných pracovných miest v Únii bola v roku 2018 na úrovni 2,2 %, čo je nárast oproti úrovni 1,9 % v roku 2017; so znepokojením konštatuje, že nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami je výrazný; pripomína, že úlohou členských štátov je zabezpečiť prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a odbornej príprave; vyzýva členské štáty, aby uprednostňovali verejné investície s cieľom zabezpečiť, aby každý mohol využívať svoje právo na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie a odbornú prípravu; nazdáva sa, že profesijné poradenstvo a odborná príprava môžu byť hnacou silou udržateľného a inkluzívneho rastu; zdôrazňuje, že konvergencia kvalifikácií a zručností s pracovnými príležitosťami je predpokladom pre vytvorenie konkurencieschopného trhu práce EÚ a mala by sa riešiť uľahčením užšej spolupráce medzi vzdelávacími systémami a podnikmi a odborovými zväzmi, napríklad prostredníctvom podpory duálneho vzdelávania, učňovskej prípravy, učenia sa na pracovisku a vzdelávania založeného na reálnej situácii vo všetkých formách a na všetkých úrovniach vzdelávania vrátane vysokoškolského vzdelávania;

14.  vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala portál pracovnej mobility EURES a iné programy, ktoré uľahčujú mobilitu vzdelávania a odbornej prípravy; konštatuje, že vzájomné uznávanie kvalifikácií zvyšuje príležitosť na zamestnanie, a to najmä v krajinách s vysokou mierou voľných pracovných miest;

15.  zdôrazňuje, že integrácia dlhodobo nezamestnaných osôb prostredníctvom individuálne prispôsobených opatrení je kľúčovým faktorom v boji proti nerovnostiam, chudobe a sociálnemu vylúčeniu a v konečnom dôsledku prispeje k udržateľnosti vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia; v tejto súvislosti požaduje zintenzívnenie úsilia o rozvoj zručností relevantných pre trh práce, ako aj o výrazné zvýšenie podielu odbornej prípravy orientovanej na prax v záujme dosiahnutia cieľa zamestnanosti; považuje za nevyhnutné prihliadať na sociálnu situáciu týchto občanov a ich potreby, najmä pokiaľ ide o dostatočné príjmy, primerané bývanie, verejnú dopravu, zdravotníctvo a starostlivosť o deti, ako aj na európskej úrovni zabezpečiť lepšie monitorovanie politík vykonávaných na vnútroštátnej úrovni;

16.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby mladí ľudia, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), vrátane ľudí so zdravotným postihnutím a zložitými potrebami, mohli v súlade s odporúčaniami Európskej komisie a Európskeho dvora audítorov skutočne a zmysluplne využívať záruku pre mladých; zdôrazňuje, že je dôležité riešiť súčasné nedostatky, ktoré majú vplyv na kvalitu ponúk a dosah tohto systému; nazdáva sa, že by sa malo vyvinúť úsilie o vytvorenie noriem kvality, poskytovanie nepretržitej a zvýšenej finančnej podpory prostredníctvom finančných nástrojov EÚ aj vnútroštátnych rozpočtov a zaistenie zmysluplnej účasti mladých ľudí a organizácií mládeže na návrhu, vykonávaní a monitorovaní opatrení v rámci záruky pre mladých; zdôrazňuje, že je nutné uznať, že z dôvodu vekových kritérií množstvo týchto nezamestnaných alebo nedostatočne zamestnaných ľudí v mladom veku nie je začlenených do opatrení konkrétne zameraných na mladších pracovníkov, a preto potrebujú príležitosť rozšíriť svoje zručnosti; zdôrazňuje, že vzdelávanie má zásadný význam pri zabraňovaní chudobe; domnieva sa, že vo vzdelávacích inštitúciách je nevyhnutná intenzívnejšia odborná príprava v oblasti základných digitálnych zručností, ako je používanie digitálnych médií a základné vedomosti o programovaní; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu vhodného technického vybavenia vo vzdelávacích zariadeniach spolu s primeranou digitálnou infraštruktúrou; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bezodkladne zaviedli systém duálnej odbornej prípravy, ktorý je v EÚ zriadený ako hlavný model, a zároveň uznali, že je potrebné ho prispôsobiť systémom členských štátov;

17.  zdôrazňuje, že je dôležité monitorovať percentuálny podiel celkového počtu obyvateľov vo veku 15 až 24 rokov považovaných za NEET, ako aj ďalšie pomocné ukazovatele, a venovať výnimočnú pozornosť mladým ženám a dievčatám, pretože existuje výrazný rozdiel medzi pohlaviami, pokiaľ ide o podiel mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy;

18.  konštatuje, že EÚ má naďalej štrukturálne problémy, ktoré je nutné riešiť; uznáva, že úsporné opatrenia nie sú vhodné na poskytnutie udržateľných riešení týchto problémov; zdôrazňuje naliehavú potrebu posilniť domáci dopyt prostredníctvom podpory verejných a súkromných investícií, ako aj sociálne a hospodársky vyvážených štrukturálnych reforiem, ktoré znižujú nerovnosti a podporujú kvalitné a inkluzívne pracovné miesta, trvalo udržateľný rast a sociálne investície, ako aj zodpovednú fiškálnu konsolidáciu, čím prispievajú k zabezpečeniu priaznivého napredovania smerom k prostrediu väčšej súdržnosti a vzostupnej sociálnej konvergencie pre podniky a verejné služby s cieľom vytvoriť väčší počet kvalitných pracovných miest a zároveň vyvážiť sociálny a hospodársky rozmer; zdôrazňuje, že tieto priority sa dosiahnu len vtedy, ak sa investovanie do ľudského kapitálu ako spoločná stratégia stane prioritou;

19.  zdôrazňuje, že sociálne zodpovedné reformy sa musia zakladať na solidarite, integrácii, sociálnej spravodlivosti a spravodlivom prerozdelení bohatstva, čím sa vytvorí model, ktorý zaručuje rovnosť a sociálnu ochranu, chráni zraniteľné skupiny a zlepšuje životnú úroveň všetkých občanov; okrem toho zdôrazňuje, že je nutné preorientovať hospodárske politiky Únie na sociálne trhové hospodárstvo;

20.  vyzýva Komisiu, aby uskutočnila hodnotenie vplyvu štrukturálnych reforiem na rodovú rovnosť;

21.  vyzýva Komisiu a všetky členské štáty, aby iniciovali a/alebo posilnili reguláciu nových foriem práce; v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie nad ochranou atypických pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb, keďže často nemajú úplný prístup do systému sociálnej ochrany; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali a podporili opatrenia s preukázanou účinnosťou pri znižovaní nelegálnej práce, ktoré umožnia uznávanie pracovných práv pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov a zlepšia ich pracovné podmienky;

22.  žiada členské štáty, aby v úzkej spolupráci s verejnými službami zamestnanosti, so sociálnymi partnermi a ostatnými príslušnými zainteresovanými stranami, prípadne aj občianskou spoločnosťou, zvýšili rozsah a účinnosť aktívnych politík trhu práce, a to aj tým, že tieto politiky vo väčšej miere zamerajú na výsledky;

23.  zdôrazňuje význam schopnosti automatickej stabilizácie systémov sociálneho zabezpečenia pri pohlcovaní vĺn sociálnych otrasov spôsobených vonkajšími vplyvmi, ako je recesia; vyzýva preto členské štáty, aby zaviedli politiky na opätovné obnovenie bezpečnosti v zamestnanosti poskytnutím aktívnej ochrany, a to aj v prípadoch prepúšťania; okrem toho na základe odporúčania MOP č. 202, v ktorom je vymedzené minimum sociálnej ochrany, vyzýva členské štáty, aby zabezpečili a zvýšili svoje investície do systémov sociálnej ochrany s cieľom zaručiť ich výkonnosť v boji proti chudobe a nerovnostiam a pri predchádzaní týmto javom, a zároveň zabezpečili ich udržateľnosť;

24.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie zamerané na ďalšie začleňovanie ľudí so zdravotným postihnutím do trhu práce, a to odstránením legislatívnych prekážok vytvárania stimulov pre ich zamestnávanie a zabezpečením prístupnosti pracovísk prostredníctvom intenzívnejšieho využívania nových podporných technológií s cieľom umožniť napríklad komunikáciu a mobilitu ľudí so zdravotným postihnutím; okrem toho vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili úsilie o zabezpečenie ďalšieho začlenenia do trhu práce tých, ktorí sú od neho najviac vzdialení, ako sú osamelí rodičia, neformálni opatrovatelia, ľudia s dlhodobým ochorením, zdravotným postihnutím, zdravotnými problémami alebo zložitými chronickými ochoreniami, migranti a utečenci a ľudia z etnických a náboženských menšín; vyzýva členské štáty, aby posilnili úsilie o zvýšenie kvalifikácie pracovníkov a podporovali dôstojné pracovné miesta vedúce ku kvalitnému zamestnaniu;

25.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby všetky opatrenia na začlenenie Rómov boli v súlade so všeobecnými zásadami dohodnutých vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov;

26.  konštatuje, že mikropodniky a malé a stredné podniky (MMSP) sú v Európe mimoriadne dôležité pre udržateľný a inkluzívny rozvoj, hospodársky rast a vytváranie pracovných miest; požaduje ďalšiu podporu, ktorá by mikropodnikom a malým a stredným podnikom umožnila organizovať príslušné školenia pre svojich zamestnancov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v procese tvorby politík viac a lepšie zohľadňovali záujmy mikropodnikov a malých a stredných podnikov vytvorením vhodného regulačného rámca pre podniky vrátane malých podnikov a mikropodnikov, aby mohli vznikať nové pracovné miesta, napríklad zavádzaním inteligentnej regulácie;

27.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o zabezpečenie spravodlivejšieho zdaňovania, a to aj v rámci digitálneho hospodárstva, keďže je to predpokladom podpory priaznivého začlenenia;

28.  je znepokojený tým, že v ročnom prieskume rastu sa rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom venovalo tak málo pozornosti; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prijali všetky potrebné opatrenia na zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a na posilnenie rodovej rovnosti; žiada o rozvoj prístupných a cenovo dostupných vysokokvalitných služieb starostlivosti počas celého života, ako aj služieb starostlivosti o deti a služieb predškolského vzdelávania, pričom je potrebné sa aj naďalej usilovať o dosahovanie barcelonských cieľov z roku 2002 týkajúcich sa starostlivosti o deti a zabezpečiť právne predpisy na podporu pružných pracovných podmienok; žiada o uznanie neformálnych opatrovateľov, ako aj zlepšenie pracovných podmienok a primerané formy podpory a uznania dôležitej práce neformálne opatrujúcich osôb, ktorí majú najväčší podiel na poskytovaní starostlivosti v EÚ, napríklad poskytovaním dôchodkového a sociálneho zabezpečenia a uznaním odbornej prípravy a neformálnych zručností; požaduje podporu pružného pracovného času a čerpania zvýhodnenej materskej, otcovskej, rodičovskej a opatrovateľskej dovolenky; uznáva, že táto otázka si vyžaduje všestrannú odozvu, a vyzýva členské štáty, aby sa ňou naliehavo zaoberali; je pevne presvedčený, že prijatie smernice o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom pre rodičov a opatrovateľov je nevyhnutným krokom na zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom;

29.  žiada členské štáty, aby zlepšili rodovú rovnováhu v príslušných odvetviach a v podnikoch s mimoriadnou pozornosťou venovanou ženám so zdravotným postihnutím, pretože sú na trhu práce obzvlášť zraniteľné.

30.  vyjadruje znepokojenie nad vertikálnou a horizontálnou segregáciou trhu práce v celej Európskej únii, ako aj nad rozdielmi v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov a nad malým počtom žien zapojených do rozhodovacích procesov; zdôrazňuje skutočnosť, že miera zamestnanosti žien je ešte stále nižšia ako miera zamestnanosti mužov; zdôrazňuje, že tento rozdiel v miere zamestnanosti je mimoriadne vysoký v prípade matiek a žien, ktoré majú opatrovateľské povinnosti;

31.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili väčšie začlenenie rodového hľadiska do tvorby odporúčaní pre jednotlivé krajiny, programov stability a konvergenčných programov, ako aj národných programov reforiem zavedením kvalitatívnych cieľov a opatrení na riešenie pretrvávajúcich rodových rozdielov a aby systematicky uplatňovali zásadu rodového rozpočtovania;

32.  vyzýva členské štáty, aby vo svojich národných programoch reforiem stanovili konkrétne kvantitatívne ciele týkajúce sa zamestnanosti žien vo všeobecnosti;

33.  vyzýva Komisiu a Radu, aby do stratégie Európa 2020 začlenili pilier rodovej rovnosti, ako aj ústredný cieľ rodovej rovnosti;

34.  vyzýva Komisiu, aby začlenila index rodovej rovnosti medzi nástroje európskeho semestra na monitorovanie pokroku pri dosahovaní cieľov v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí;

35.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sledovali účasť žien na trhu práce; okrem toho vyzýva členské štáty, aby odblokovali smernicu o zastúpení žien vo vrcholových orgánoch;

36.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby odstránili všetky obmedzenia, ktorým čelia ženy pri účasti na trhu práce a všetky rodové stereotypy v oblasti daní a iné podnety, ktoré zachovávajú nerovné rodové úlohy;

37.  požaduje politiku, ktorá podporí podnikanie žien, uľahčí im prístup k financovaniu a obchodným príležitostiam tak, že im poskytne odbornú prípravu na mieru a vytvorí opatrenia na zabezpečenie vyváženého pracovného a súkromného života;

38.  zdôrazňuje skutočnosť, že rodová diskriminácia je problém, ktorý stále pretrváva, čo dokazujú rozdiely v odmeňovaní žien a mužov (keď priemerná hrubá hodinová mzda u mužov je o 16 % vyššia ako u žien) a rozdiely v dôchodkoch žien a mužov na úrovni 37 %; zdôrazňuje, že rozdiely v dôchodkoch žien a mužov, ktoré sú najdôležitejším ukazovateľom rodovej nerovnosti, sú spôsobené nedostatočným zastúpením žien v dobre platených odvetviach, diskrimináciou na trhu práce a vysokým podielom žien v zamestnaní na čiastočný úväzok, ako aj chýbajúcimi primeranými mechanizmami zosúladenia rodinných a pracovných povinností medzi ženami a mužmi;

39.  pripomína, že zmena vekovej skladby a s tým súvisiace predĺženie strednej dĺžky života obyvateľov si vyžaduje úpravu dôchodkových systémov a v niektorých štátoch vykonávanie vhodných reforiem s cieľom zabezpečiť udržateľné a adekvátne dôchodky; opakuje svoju požiadavku, aby sa do dôchodkových systémov zaviedli započítateľné obdobia starostlivosti o inú osobu, ktoré by kompenzovali stratu príspevkov žien a mužov v dôsledku ich zodpovednosti za starostlivosť o deti a dlhodobú starostlivosť v snahe znížiť rozdiely v platoch a dôchodkoch žien a mužov a zabezpečiť medzigeneračnú spravodlivosť; vyzýva EÚ a členské štáty, aby v spolupráci so sociálnymi partnermi a organizáciami pre rodovú rovnosť vypracovali a vykonávali politiky na odstránenie rozdielu v odmeňovaní žien a mužov a v dôchodkoch žien a mužov; vyzýva členské štáty, aby pravidelne vykonávali mapovanie miezd na doplnenie tohto úsilia; pripomína Európskej rade, aby zvážila možnosť používať výročné správy o rodovej rovnosti v kontexte európskeho semestra s cieľom posilniť uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti;

40.  zdôrazňuje, že univerzálny prístup k verejným, solidárnym a primeraným dôchodkom a starobným dôchodkom sa musí zaručiť pre všetkých; uvedomuje si výzvy, ktorým čelia členské štáty pri posilňovaní udržateľnosti dôchodkových systémov, zdôrazňuje však, že je dôležité zabezpečiť solidaritu v týchto systémoch; domnieva sa, že najlepší spôsob, ako zabezpečiť udržateľné, bezpečné a primerané dôchodky pre ženy a mužov je zvýšiť celkovú mieru zamestnanosti a vytvoriť viac kvalitných pracovných miest vo všetkých vekových skupinách, zlepšiť pracovné podmienky a podmienky zamestnávania a vyčleniť potrebné dodatočné verejné výdavky; je presvedčený, že reformy dôchodkových systémov by sa okrem iného mali zameriavať na účinný vek odchodu do dôchodku a mali by odrážať tendencie vývoja na trhu práce, pôrodnosť, zdravotný stav obyvateľstva a bohatstvo krajiny, pracovné podmienky a pomer hospodárskej závislosti; domnieva sa, že tieto reformy musia zohľadňovať aj situáciu miliónov pracovníkov v Európe, predovšetkým žien, mladých ľudí a samostatne zárobkovo činných osôb, ktorí doplácajú na neisté, netypické formy zamestnania, doby nedobrovoľnej nezamestnanosti či skrátenie pracovného času;

41.  konštatuje, že služby sociálnej a zdravotnej starostlivosti sú nevyhnutné na podporu boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli investície a fiškálny priestor na rozvoj týchto služieb, aby sa zabezpečila ich cenová dostupnosť, prístupnosť a vysoká kvalita; upozorňuje, že ak nebudú ďalej uskutočňované verejné investície do politík v oblasti zdravia a starostlivosti, mohol by sa trend strednej dĺžky života v nasledujúcich rokoch zvrátiť;

42.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že kríza bývania nebola zahrnutá medzi hlavné priority politiky na rok 2019, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby lepšie využívali európsky semester na monitorovanie a podporu pokroku v oblasti dostupnosti bývania a bezdomovectva, ktoré sú závažnými problémami; vyzýva Komisiu, aby ako prvý krok začlenila do sociálneho prehľadu ukazovateľ príliš vysokých nákladov na bývanie použitý v rámci štatistiky EÚ o príjmoch a životných podmienkach, a to v súlade s 19. zásadou európskeho piliera sociálnych práv; zdôrazňuje, že vysoká miera preplnenia obydlí medzi mladými ľuďmi (vo veku 15 – 29 rokov) nepriaznivo vplýva na vzdelávanie, osobný a profesijný rozvoj a kvalitu života; domnieva sa, že by bolo vhodné prednostne sa venovať vyčleneniu verejných financií na skupinu mladých ľudí, ktorí nežijú v dôstojných podmienkach;

43.  zastáva názor, že politika súdržnosti ako jedna z hlavných investičných politík Európskej únie preukázala svoju účinnosť pri zvyšovaní sociálnej súdržnosti a znižovaní nerovností; odporúča členským štátom, aby plne využívali dostupné možnosti financovania na vykonávanie európskeho piliera sociálnych práv;

44.  opätovne vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty v lepšom využívaní štrukturálnych fondov na investície do štruktúr a služieb verejnej starostlivosti o deti, staršie osoby a iné závislé osoby s cieľom uľahčiť návrat žien na trh práce a zabezpečiť spravodlivú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom;

45.  pripomína, že ročný prieskum rastu podporuje množstvo oblastí sociálnych investícií vrátane zdravotníctva, systémov dlhodobej starostlivosti a nájomného bývania; zdôrazňuje, že EHSV argumentuje množstvom pozitívnych účinkov dobre plánovaných, efektívnych a účinných sociálnych investícií zameraných na budúcnosť, ktoré by sa nemali považovať za náklady, ale za investície do rastu a potenciálu zamestnanosti v Európe; zdôrazňuje, že vykonávanie týchto cieľov si vyžaduje priestor pre verejné výdavky;

46.  vyzýva členské štáty, Komisiu a Európsky parlament, aby vo väčšej miere uznávali odborné znalosti mimovládnych organizácií v sociálnej oblasti tým, že sa v rámci procesu európskeho semestra budú snažiť nadviazať občiansky dialóg v súlade s článkom 11 Zmluvy o Európskej únii;

47.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Prijaté texty, P8_TA(2018)0484.

(2)

Prijaté texty, P8_TA(2018)0464.

(3)

Prijaté texty, P8_TA(2018)0432.

(4)

Prijaté texty, P8_TA(2018)0078.

(5)

Pozri správy OECD („In it together: why less inequality benefits all“ [Sme v tom spolu: Prečo je menej nerovnosti prínosom pre všetkých], 2015) a MMF („Causes and consequences of income inequality“ [Príčiny a dôsledky príjmovej nerovnosti], jún 2015).


STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVA ŽIEN A RODOVÚ ROVNOSŤ (24.1.2019)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2019

(2018/2120(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Pina Picierno

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže zásada rodovej rovnosti je základnou hodnotou EÚ a je zakotvená v článkoch 8 a 19 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorých sa stanovuje povinnosť odstraňovať nerovnosti, podporovať rodovú rovnosť a bojovať proti diskriminácii na základe pohlavia, ako aj zabezpečiť uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých politikách a činnostiach EÚ;

B.  keďže pretrvávajúce rodové rozdiely v EÚ, ako je napríklad rozdiel v zamestnanosti mužov a žien na úrovni 11,6 %(1), rozdiel v odmeňovaní žien a mužov na úrovni 16,2 %(2) a rozdiel v dôchodkoch žien a mužov na úrovni 37,2 %(3), sú nielen nespravodlivé, ale v ich dôsledku sa ženy dostávajú do zraniteľnej alebo neistej situácie, ako je chudoba alebo sociálne vylúčenie; keďže treba urýchlene vyvinúť úsilie na odstránenie týchto nedostatkov, lebo ostávajú jednou z hlavných prekážok dosiahnutia rodovej rovnosti a sú neprijateľnou formou rodovej diskriminácie;

C  keďže je mimoriadne dôležité zmenšiť rozdiel v dôchodkoch žien a mužov, ktorý v súčasnosti v EÚ dosahuje v priemere takmer 40 % a ktorý je takisto dôsledkom hromadenia nerovností v priebehu života žien a ich období neprítomnosti na trhu práce; keďže poskytovanie služieb starostlivosti predstavuje dobrý základ pre účinné riešenie nedostatočnej práce žien;

D.  keďže kvalita služieb starostlivosti sa v rámci členských štátov a medzi členskými štátmi, medzi súkromnými a verejnými zariadeniami, medzi vidieckymi a mestskými oblasťami, ako aj medzi vekovými skupinami výrazne líši; keďže sa žien dotýkajú obmedzenia verejných služieb vrátane zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a bývania priamo ako používateliek služieb a zamestnankýň a tiež nepriamo prostredníctvom ich podpory rodinných príslušníkov, ktorí sa spoliehajú na základné verejné služby;

E.  keďže prítomnosť väčšieho počtu žien na pozíciách s rozhodovacími právomocami by posilnila rodovú rovnosť;

F.  keďže ženy s vyššou pravdepodobnosťou prerušia svoju kariéru z dôvodu svojej úlohy v rodinne a častejšie práve ony prestanú pracovať, aby sa starali o dieťa alebo o chorého rodiča; keďže táto úloha môže pre ženy predstavovať prekážku v ich kariére; keďže prebiehajú rokovania o vytvorení rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom;

G.  keďže európsky semester by mal prispieť k vytvoreniu Európskeho piliera sociálnych práv s cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so ženami a s mužmi a rovnosť príležitostí pre ženy a mužov, právo na rovnakú odmenu za rovnakú prácu pre ženy a mužov, ako aj právo na prístup ku kvalitným a cenovo dostupným službám starostlivosti;

1.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili väčšie začlenenie rodového hľadiska do tvorby odporúčaní pre jednotlivé krajiny, programov stability a konvergenčných programov, ako aj národných programov reforiem zavedením kvalitatívnych cieľov a opatrení na riešenie pretrvávajúcich rodových rozdielov a aby systematicky uplatňovali zásadu rodového rozpočtovania;

2.  vyzýva členské štáty, aby vo svojich národných programoch reforiem (NPR) stanovili konkrétne kvantitatívne ciele týkajúce sa zamestnanosti žien vo všeobecnosti spolu s osobitnými opatreniami so zameraním na skupiny žien s veľmi nízkou mierou zamestnanosti, ako sú mladé ženy, staršie ženy, migrantky, ženy so zdravotným postihnutím, osamelé matky a rómske ženy;

3.  vyzýva Komisiu a Radu, aby v stratégii Európa 2020 zaviedli pilier rodovej rovnosti a všeobecný cieľ rodovej rovnosti;

4.  vyzýva Komisiu, aby zahrnula index rodovej rovnosti ako jeden z nástrojov európskeho semestra na monitorovanie pokroku pri dosahovaní cieľov v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí;

5.  zdôrazňuje skutočnosť, že nezamestnanosť, chudoba a sociálne vylúčenie vyvolávajú znepokojenie, najmä u žien; preto zdôrazňuje dôležitosť zachovania procesu európskeho semestra zameraného na dosiahnutie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu s lepšou koordináciou vnútroštátnych a európskych politík s cieľom vytvoriť viac kvalitných pracovných miest v rámci EÚ a tak regulovať rozdiely v nezamestnanosti, odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov;

6.  vyjadruje znepokojenie nad vertikálnou a horizontálnou segregáciou trhu práce v celej Európskej únii, ako aj nad rozdielmi v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov a nad malým počtom žien zapojených do rozhodovacích procesov; zdôrazňuje skutočnosť, že miera zamestnanosti žien je ešte stále nižšia ako miera zamestnanosti mužov; zdôrazňuje, že tento rozdiel v miere zamestnanosti je mimoriadne vysoký v prípade matiek a žien, ktoré majú opatrovateľské povinnosti;

7.  opätovne vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty v lepšom využívaní štrukturálnych fondov na investície do štruktúr a služieb verejnej starostlivosti o deti, staršie osoby a iné závislé osoby s cieľom uľahčiť návrat žien na trh práce a zabezpečiť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom;

8.  povzbudzuje členské štáty, aby navrhli účinné modely financovania vrátane cieleného financovania, ktoré nájdu primeranú rovnováhu medzi verejným a súkromným financovaním a navyše budú prispôsobené vnútroštátnym a miestnym podmienkam;

9.  vyzýva na plný záväzok európskeho semestra k Európskemu pilieru sociálnych práv s dôrazom na rovnaké zaobchádzanie so ženami a mužmi a rovnosť príležitostí pre ženy a mužov, právo na rovnakú odmenu za prácu rovnakej hodnoty a právo na kvalitné a cenovo dostupné služby starostlivosti;

10.  zdôrazňuje dôležitosť celoživotného vzdelávania aj pre ženy, pretože im poskytuje príležitosť rekvalifikácie na neustále sa meniacom trhu práce; vyzýva na väčšiu propagáciu predmetov v oblasti informatiky a IKT, ktoré by mohli dievčatám pomôcť odstrániť súčasné stereotypy vo vzdelávaní a bojovať proti súčasným rodovým rozdielom v miere zamestnanosti a vo výške dôchodkov;

11.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sledovali účasť žien na trhu práce; okrem toho vyzýva členské štáty, aby odblokovali smernicu o zastúpení žien vo vrcholových orgánoch;

12.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby odstránili všetky obmedzenia, ktorým čelia ženy pri účasti na trhu práce a všetky rodové stereotypy v oblasti daní a iné podnety, ktoré zachovávajú nerovné rodové úlohy;

13.  vyzýva Komisiu, aby uskutočnila hodnotenie vplyvu štrukturálnych reforiem na rodovú rovnosť;

14.  zdôrazňuje, že je dôležité monitorovať percentuálny podiel celkového obyvateľov vo veku 15 až 24 rokov považovaných za NEET, ktorý slúži ako pomocný ukazovateľ, a venovať výnimočnú pozornosť mladým ženám a dievčatám, pretože existuje výrazný rozdiel medzi pohlaviami, pokiaľ ide o podiel mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy;

15.  požaduje politiku, ktorá podporí podnikanie žien, uľahčí im prístup k financovaniu a obchodným príležitostiam tak, že im poskytne odbornú prípravu na mieru a vytvorí opatrenia na zosúladenie pracovného a súkromného života;

16.  víta návrh Komisie týkajúci sa rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, ktorý je účinným prostriedkom na podporu zamestnanosti žien a vyvažuje ich mieru zamestnanosti; žiada členské štáty, aby zlepšili rodovú rovnováhu v príslušných odvetviach a v podnikoch s mimoriadnou pozornosťou venovanou ženám so zdravotným postihnutím, pretože sú na trhu práce obzvlášť zraniteľné.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

23.1.2019

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

19

3

6

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Beatriz Becerra Basterrechea, Heinz K. Becker, Malin Björk, Vilija Blinkevičiūtė, Anna Maria Corazza Bildt, Iratxe García Pérez, Arne Gericke, Anna Hedh, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Angelika Niebler, Maria Noichl, Marijana Petir, Pina Picierno, João Pimenta Lopes, Terry Reintke, Liliana Rodrigues, Michaela Šojdrová, Ernest Urtasun, Jadwiga Wiśniewska, Anna Záborská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Eleonora Forenza, Julie Girling, Lívia Járóka, Dubravka Šuica, Mylène Troszczynski, Julie Ward

Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Jean Lambert

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

19

+

ALDE

Beatriz Becerra Basterrechea

PPE

Heinz K. Becker, Julie Girling, Lívia Járóka, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Angelika Niebler, Michaela Šojdrová, Dubravka Šuica

S&D

Vilija Blinkevičiūtė, Iratxe García Pérez, Anna Hedh, Maria Noichl, Pina Picierno, Liliana Rodrigues, Julie Ward

VERTS/ALE

Jean Lambert, Terry Reintke, Ernest Urtasun

3

-

ECR

Arne Gericke, Jadwiga Wiśniewska

GUE/NGL

João Pimenta Lopes

6

0

ENF

Mylène Troszczynski

GUE/NGL

Malin Björk, Eleonora Forenza

PPE

Anna Maria Corazza Bildt, Marijana Petir, Anna Záborská

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

(1)

Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, databáza rodových štatistík.

(2)

Boll, C. a Lagemann, A., „Gender pay gap in EU countries based on SES“ (Rozdiel v odmeňovaní žien a mužov v krajinách EÚ na základe výberového zisťovania o štruktúre miezd), 2014, Luxemburg: Európska komisia, 2018.

(3)

Európska komisia, správa o primeranosti dôchodkov za rok 2018.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

26.2.2019

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

31

6

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Brando Benifei, Enrique Calvet Chambon, David Casa, Ole Christensen, Michael Detjen, Lampros Fountoulis, Elena Gentile, Marian Harkin, Agnes Jongerius, Rina Ronja Kari, Jan Keller, Ádám Kósa, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Jean Lambert, Jeroen Lenaers, Thomas Mann, João Pimenta Lopes, Georgi Pirinski, Terry Reintke, Sofia Ribeiro, Robert Rochefort, Claude Rolin, Siôn Simon, Romana Tomc, Yana Toom, Ulrike Trebesius, Marita Ulvskog, Renate Weber

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Georges Bach, Lynn Boylan, Krzysztof Hetman, Alex Mayer, Ivari Padar, Neoklis Sylikiotis, Monika Vana

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Jens Gieseke, Paul Tang


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

31

+

ALDE

Enrique Calvet Chambon, Marian Harkin, Robert Rochefort, Yana Toom, Renate Weber

PPE

Georges Bach, David Casa, Jens Gieseke, Krzysztof Hetman, Ádám Kósa, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Jeroen Lenaers, Thomas Mann, Sofia Ribeiro, Claude Rolin, Romana Tomc

S&D

Brando Benifei, Ole Christensen, Michael Detjen, Elena Gentile, Agnes Jongerius, Jan Keller, Alex Mayer, Ivari Padar, Georgi Pirinski, Siôn Simon, Paul Tang, Marita Ulvskog

VERTS/ALE

Jean Lambert, Terry Reintke, Monika Vana

6

-

ECR

Ulrike Trebesius

GUE/NGL

Lynn Boylan, Rina Ronja Kari, João Pimenta Lopes, Neoklis Sylikiotis

NI

Lampros Fountoulis

0

0

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 8. marca 2019Právne oznámenie