Postup : 2018/2121(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0170/2019

Predkladané texty :

A8-0170/2019

Rozpravy :

PV 25/03/2019 - 13
CRE 25/03/2019 - 13

Hlasovanie :

PV 26/03/2019 - 7.20
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0240

<Date>{08/03/2019}8.3.2019</Date>
<NoDocSe>A8-0170/2019</NoDocSe>
PDF 1062kWORD 360k

<TitreType>SPRÁVA</TitreType>

<Titre>o finančnej trestnej činnosti, vyhýbaní sa daňovým povinnostiam a daňových únikoch</Titre>

<DocRef>(2018/2121(INI))</DocRef>


<Commission>{TAX3}Osobitný výbor pre finančnú trestnú činnosť, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a daňové úniky</Commission>

Spoluspravodajcovia: <Depute>Jeppe Kofod, Luděk Niedermayer</Depute>

ERRÁTA/DOPLNKY
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 OVERVIEW OF ACTIVITIES DURING THE MANDATE
 I. LIST OF ACRONYMS
 II. COMMITTEE MANDATE
 III. COMMITTEE COMPOSITION
 IV. ACTIVITIES OF THE COMMITTEE
 IV-5.1 Mission to Washington D.C. - 16 - 18 July 2018
 IV-5.2 Mission to Riga (Latvia) - 30 - 31 August 2018
 IV-5.3 Mission to Douglas (Isle of Man) - 22 - 23 November 2018
 IV-5.4 Mission to Estonia and Denmark -6-8 February 2019
 V. LIST OF STUDIES
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o finančnej trestnej činnosti, vyhýbaní sa daňovým povinnostiam a daňových únikoch

(2018/2121(INI))

Európsky parlament,

 so zreteľom na články 4 a 13 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ),

 so zreteľom na články 107, 108, 113, 115 a 116 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

 so zreteľom na svoje rozhodnutie z 1. marca 2018 o zriadení, pôsobnosti, počte členov a funkčnom období osobitného výboru pre finančnú trestnú činnosť, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a daňové úniky (TAX3)[1],

 so zreteľom na uznesenie svojho výboru TAXE z 25. novembra 2015[2] a uznesenie svojho výboru TAXE 2 zo 6. júla 2016[3] o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku,

 so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2015 s odporúčaniami Komisii o začlenení transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii[4],

 so zreteľom na výsledky vyšetrovacieho výboru vo veci prania špinavých peňazí, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov, ktoré boli predložené Rade a Komisii 13. decembra 2017[5],

 so zreteľom na následné opatrenia Komisie v nadväznosti na všetky uvedené uznesenia Parlamentu[6],

 so zreteľom na početné odhalenia investigatívnych novinárov, napríklad LuxLeaks, Panama Papers, Paradise Papers, a v poslednom čase aj škandály cum‑ex, ako aj prípady prania špinavých peňazí týkajúce sa najmä bánk v Dánsku, Estónsku, Nemecku, Lotyšsku, Holandsku a Spojenom kráľovstve,

 so zreteľom na svoje unesenie z 29. novembra 2018 o škandále cum-ex: finančná trestná činnosť a medzery v súčasnom právnom rámci[7],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 19. apríla 2018 o ochrane investigatívnych novinárov v Európe: prípad slovenského novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej[8],

 so zreteľom na štúdie vypracované výskumnou službou Európskeho parlamentu s názvami „Citizenship by investment (CBI) and residency by investment (RBI) schemes in the EU: state of play, issues and impacts“, „Money laundering and tax evasion risks in free ports and customs warehouses“ a „An overview of shell companies in the European Union“[9],

 so zreteľom na štúdiu s názvom „VAT fraud: economic impact, challenges and policy issues“[10], štúdiu s názvom „Cryptocurrencies and blockchain - Legal context and implications for financial crime, money laundering and tax evasion“ a štúdiu s názvom „Impact of Digitalisation on International Tax Matters“[11],

 so zreteľom na štúdie Komisie na tému „ukazovatele agresívneho daňového plánovania“[12],

 so zreteľom na dôkazy zhromaždené výborom TAX3 pri 34 vypočutiach s odborníkmi alebo výmenách názorov s komisármi a ministrami a počas služobných ciest do Washingtonu, Rigy, na Ostrov Man, do Estónska a Dánska,

 so zreteľom na modernizovaný a stabilnejší rámec dane z príjmu právnických osôb zavedený počas tohto volebného obdobia, najmä na smernice o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam (prvá[13] a druhá smernica[14] o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam) a preskúmania smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní[15],

 so zreteľom na návrhy Komisie, ktorých prijatie ešte prebieha, najmä o spoločnom (konsolidovanom) základe dane z príjmov právnických osôb[16], balíku v súvislosti so zdaňovaním digitálnych služieb[17] a zverejňovaní správ za jednotlivé krajiny[18], ako aj na pozíciu Parlamentu k týmto dokumentom,

 so zreteľom na uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov z 1. decembra 1997 o skupine pre kódex správania pre zdaňovanie podnikov a na pravidelné správy tejto skupiny pre Radu ECOFIN,

 so zreteľom na zoznam Rady týkajúci sa nespolupracujúcich jurisdikcií na účely daní prijatý 5. decembra 2017 a zmenený na základe prebiehajúceho monitorovania záväzkov tretích krajín,

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. marca 2018 o nových požiadavkách proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam v právnych predpisoch EÚ upravujúcich najmä finančné a investičné operácie (C(2018)1756),

 so zreteľom na prebiehajúcu modernizáciu rámca DPH, najmä konečného režimu DPH,

 so zreteľom na svoje uznesenie z 24. novembra 2016 s názvom Smerom k definitívnemu systému DPH a boj proti podvodom s DPH[19],

 so zreteľom na nedávno prijatý nový rámec EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, najmä po prijatí štvrtej (štvrtá smernica o boji proti praniu špinavých peňazí)[20] a piatej (piata smernica o boji proti praniu špinavých peňazí)[21] revízie smernice o boji proti praniu špinavých peňazí,

 so zreteľom na postupy v prípade nesplnenia povinnosti proti 23 členským štátom z dôvodu, že netransponovali štvrtú smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí do vnútroštátneho práva alebo ju transponovali len čiastočne,

 so zreteľom na akčný plán Komisie z 2. februára 2016 na posilnenie boja proti financovaniu terorizmu (COM(2016)0050)[22],

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. septembra 2018 o posilnení prudenciálneho rámca a rámca boja proti praniu špinavých peňazí Únie pre finančné inštitúcie (COM(2018)0645),

 so zreteľom na mapovanie a analýzu nedostatkov vykonané platformou finančných spravodajských jednotiek Európskej únie (platforma FIU EÚ) z 15. decembra 2016 týkajúce sa právomocí a prekážok pri získavaní a výmene informácií a na pracovné dokumenty útvarov Komisie z 26. júna 2017 o zlepšení spolupráce medzi finančnými spravodajskými jednotkami EÚ (SWD(2017)0275),

 so zreteľom na odporúčanie Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) a Komisie z 11. júla 2018 maltskej finančnej spravodajskej analytickej jednotke o prijímaní potrebných opatrení na plnenie smernice o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu,

 so zreteľom na list zo 7. decembra 2018, ktorý poslal predseda výboru TAX3 stálemu predstaviteľovi Malty pri EÚ, jeho excelencii Danielovi Azzopardimu, v ktorom požadoval vysvetlenia týkajúce sa spoločnosti 17 Black,

 so zreteľom na vyšetrovanie štátnej pomoci a rozhodnutia Komisie[23],

 so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2018 o ochrane osôb nahlasujúcich porušenia práva Únie (COM(2018)0218),

 so zreteľom na výsledky rôznych samitov krajín G7, G8 a G20, ktoré sa konali na témy medzinárodných daňových otázok,

 so zreteľom na rezolúciu o akčnom programe z Addis Abeby, ktorú Valné zhromaždenie OSN prijalo 27. júla 2015,

 so zreteľom na správu pracovnej skupiny na vysokej úrovni o nezákonných finančných tokoch z Afriky vypracovanú na spoločný návrh Komisia Africkej únie (KAÚ)/Hospodárskej komisie pre Afriku, konferencie afrických ministrov financií, ministrov pre plánovanie a hospodársky rozvoj,

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. januára 2016 o vonkajšej stratégii pre účinné zdaňovanie (COM(2016)0024), v ktorom Komisia vyzýva aj na to, aby EÚ išla príkladom,

 so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2015 o vyhýbaní sa daňovým povinnostiam a daňových únikoch ako výzvach pre riadenie, sociálnu ochranu a rozvoj v rozvojových krajinách[24] a uznesenie z 15. januára 2019 o rodovej rovnosti a daňovej politike v EÚ[25],

 so zreteľom na povinnosť podľa článku 8 ods. 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP) vždy rešpektovať právo na súkromný život,

 so zreteľom na správu Komisie z 23. januára 2019 o systémoch udeľovania občianstva a povolení na pobyt investorom v Európskej únii (COM(2019)0012),

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. januára 2019 s názvom Efektívnejšie a demokratickejšie rozhodovanie v oblasti daňovej politiky EÚ (COM(2019)0008),

 so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. októbra 2017 s názvom Rozvojové partnerstvá EÚ a výzva, ktorú predstavujú medzinárodné daňové dohody,

 zo zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

 so zreteľom na správu osobitného výboru pre finančnú trestnú činnosť, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a daňové úniky (A8-0170/2019),

1. Všeobecný úvod, predstavenie situácie

1.1. Zmeny

1. tvrdí, že existujúce daňové pravidlá často nedokážu držať krok so zrýchľujúcim sa vývojom hospodárstva; pripomína, že súčasné medzinárodné a vnútroštátne daňové pravidlá boli väčšinou koncipované na začiatku 20. storočia; tvrdí, že existuje naliehavá a neustála potreba reformovať pravidlá, aby medzinárodné, európske a vnútroštátne daňové systémy boli vhodné pre nové hospodárske, sociálne a technologické výzvy 21. storočia; tvrdí, že existuje naliehavá a neustála potreba reformovať pravidlá, aby medzinárodné, európske a vnútroštátne daňové systémy boli vhodné pre nové hospodárske, sociálne a technologické výzvy 21. storočia;

2. zdôrazňuje, že Európsky parlament podstatným spôsobom prispel k boju proti finančným trestným činom, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, ako sa ukázalo napríklad vo veciach LuxLeaks, Panama Papers, Paradise Papers, Football Leaks, Bahamas Leaks a Cum‑Ex, najmä prostredníctvom práce osobitných výborov TAXE, TAX2[26] a TAX3, vyšetrovacieho výboru PANA a komisie pre hospodársku politiku (ECON);

3. víta skutočnosť, že Komisia počas svojho súčasného obdobia predložila 26 legislatívnych návrhov zameraných na odstránenie niektorých medzier, zlepšenie boja proti finančným trestným činom a agresívnemu daňovému plánovaniu a zvýšenie účinnosti výberu daní a spravodlivosti v oblasti daní; vyjadruje hlboké poľutovanie nad nedostatočným pokrokom Rady v prípade dôležitých iniciatív v súvislosti s reformou dane z príjmu právnických osôb, ktoré ešte neboli dokončené pre nedostatok skutočnej politickej vôle; požaduje urýchlené prijatie iniciatív EÚ, ktoré ešte neboli dokončené, a dôsledné monitorovanie vykonávania na účely zabezpečenia účinnosti a správneho presadzovania právnych predpisov s cieľom prispôsobiť sa všestrannosti daňových podvodov, daňových únikov a agresívneho daňového plánovania;

4. pripomína, že daňová jurisdikcia má kontrolu iba nad daňovými záležitosťami súvisiacimi s jej územím, kým hospodárske toky a niektorí daňoví poplatníci, ako sú nadnárodné podniky (MNE) a majetní jednotlivci, pôsobia celosvetovo;

5. zdôrazňuje, že vymedzenie daňových základov si vyžaduje mať úplný obraz situácie daňovníka vrátane častí, ktoré sú mimo danej daňovej jurisdikcie, a určenie, ktorá časť sa týka ktorej jurisdikcie; poznamenáva, že si takisto vyžaduje, aby sa tieto daňové základy rozdelili medzi daňové jurisdikcie s cieľom zabrániť dvojitému zdaneniu a dvojitému nezdaneniu; potvrdzuje, že prioritou by malo byť odstránenie dvojitého nezdanenia, ako aj zabezpečenie riešenia otázky dvojitého zdanenia;

6. zdôrazňuje, že vymedzenie daňových základov si vyžaduje mať úplný obraz situácie daňovníka vrátane častí, ktoré sú mimo danej daňovej jurisdikcie, a určenie, ktorá časť sa týka ktorej jurisdikcie; domnieva sa, že EÚ musí prijať rozsiahlu stratégiu, ktorou by EÚ príslušnými politikami podporovala členské štáty, aby upustili od svojich súčasných škodlivých daňových systémov a prešli na daňový systém zlučiteľný s právnym rámcom EÚ a duchom zmluvy EÚ;

7. konštatuje, že sa významne zvýšili ekonomické toky[27] a pribudli príležitosti na zmenu daňovej rezidencie; varuje, že niektoré nové javy[28] sú vo svojej podstate nejasné alebo navodzujú nejasnosť, čo poskytuje priestor na daňové podvody, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, agresívne daňové plánovanie a pranie špinavých peňazí;

8. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že niektoré členské štáty konfiškujú daňový základ iných členských štátov tým, že priťahujú zisky vytvorené inde, čím umožňujú spoločnostiam umelo znížiť svoj daňový základ; poukazuje na to, že tieto praktiky nielenže poškodzujú zásadu solidarity EÚ, ale takisto prinášajú prerozdelenie bohatstva smerom k nadnárodným spoločnostiam a ich akcionárom na úkor občanov EÚ; podporuje dôležitú prácu akademických pracovníkov a novinárov, ktorí tieto praktiky pomáhajú objasňovať;

1.2. Účel zdaňovania a vplyv daňových podvodov, daňových únikov, škodlivých daňových praktík a prania špinavých peňazí na európske spoločnosti

9. domnieva sa, že spravodlivé zdaňovanie a rozhodný boj proti daňovým podvodom, daňovým únikom, agresívnemu daňovému plánovaniu a praniu špinavých peňazí zohrávajú hlavnú úlohu pri formovaní spravodlivej spoločnosti a silného hospodárstva a bránia spoločenskú zmluvu a právny štát; konštatuje, že spravodlivý a účinný daňový systém je kľúčom k riešeniu nerovnosti, a to nielen financovaním verejných výdavkov na podporu sociálnej mobility, ale aj znižovaním nerovností v príjmoch; zdôrazňuje, že daňová politika môže mať veľký vplyv na rozhodovanie v oblasti zamestnanosti, úroveň investícií a ochotu spoločností rozšíriť sa;

10. zdôrazňuje, že najnaliehavejšou prioritou je znížiť daňovú medzeru vyplývajúcu z daňových podvodov, daňových únikov, agresívneho daňového plánovania a prania špinavých peňazí a ich vplyv na vnútroštátne rozpočty a rozpočet EÚ s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky a daňovú spravodlivosť medzi všetkými daňovými poplatníkmi, bojovať proti nárastu nerovnosti a posilniť dôveru v demokratickú tvorbu politiky tým, že sa zabezpečí, aby podvodníci nemali konkurenčnú daňovú výhodu oproti čestným daňovým poplatníkom;

11. zdôrazňuje, že spoločné úsilie na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni je nevyhnutné na ochranu rozpočtu EÚ a vnútroštátnych rozpočtov pred stratami spôsobenými nezaplatenými daňami; konštatuje, že len s plným a účinným výberom daňových príjmov môžu štáty okrem iného zabezpečiť kvalitné verejné služby vrátane cenovo dostupného vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a bývania, bezpečnosti, kontroly zločinnosti a reakcie na núdzové situácie, sociálneho zabezpečenia a starostlivosti, presadzovania pracovných a environmentálnych noriem, boja proti zmene klímy, podpory rodovej rovnosti, verejnej dopravy a základnej infraštruktúry s cieľom podporiť a v prípade potreby stabilizovať sociálne vyvážený rozvoj s cieľom dosiahnuť ciele trvalo udržateľného rozvoja;

12. domnieva sa, že nedávny vývoj v oblasti daní a výberu daní, pri ktorom sa daňové zaťaženie presunulo z bohatstva na príjem, z kapitálových príjmov na príjem z práce a na spotrebu, z nadnárodných spoločností na malé a stredné podniky (MSP) a z finančného sektora na reálnu ekonomiku, mal neprimeraný vplyv na ženy a osoby s nízkymi príjmami, ktoré sa zvyčajne spoliehajú viac na príjem z práce a vynakladajú vyšší podiel svojich príjmov na spotrebu[29]; konštatuje, že medzi najbohatšími sú vyššie miery daňových únikov[30]; vyzýva Komisiu, aby vo svojich legislatívnych návrhoch v oblasti daní a prania špinavých peňazí zvážila vplyv na sociálny rozvoj vrátane rodovej rovnosti a ďalších uvedených politík;

1.3. Riziká a prínosy spojené s hotovostnými transakciami

13. zdôrazňuje, že hotovostné transakcie naďalej predstavujú veľmi vysoké riziko z hľadiska prania špinavých peňazí a daňových únikov vrátane podvodov v oblasti DPH, a to aj napriek ich výhodám, ako je dostupnosť a rýchlosť; konštatuje, že mnohé členské štáty už majú zavedené obmedzenia týkajúce sa hotovostných platieb; konštatuje aj to, že hoci pravidlá týkajúce sa kontrol hotovosti na vonkajších hraniciach EÚ sú harmonizované, pravidlá jednotlivých členských štátov týkajúce sa pohybov hotovosti v rámci EÚ sa líšia;

14. konštatuje, že rozdrobenosť a rôznorodosť týchto opatrení môže zasiahnuť do riadneho fungovania vnútorného trhu; vyzýva preto Komisiu, aby pripravila návrh týkajúci sa európskych obmedzení platieb v hotovosti a zároveň zachovala hotovosť ako platobný prostriedok; okrem toho konštatuje, že eurobankovky s vysokou nominálnou hodnotou predstavujú vyššie riziko z hľadiska prania špinavých peňazí; víta skutočnosť, že Európska centrálna banka (ECB) v roku 2016 ohlásila, že už nebude vydávať nové bankovky s hodnotou 500 EUR (už existujúce bankovky však zostávajú zákonným platidlom); vyzýva ECB, aby navrhla časový plán na vyradenie možnosti používať bankovky s hodnotou 500 EUR;

1.4. Kvantitatívne hodnotenie

15. zdôrazňuje, že daňové podvody, daňové úniky a agresívne daňové plánovanie vedú k strate zdrojov pre štátne rozpočty a rozpočty Európskej únie[31]; uznáva, že kvantifikácia týchto strát nie je jednoznačná; poznamenáva však, že zvýšené požiadavky na transparentnosť by viedli nielen k poskytovaniu lepších údajov, ale tiež by prispeli k zníženiu nejasnosti;

16. konštatuje, že v rámci viacerých posúdení sa usilovalo o vyčíslenie rozsahu strát v dôsledku daňových podvodov, daňových únikov a agresívneho daňového plánovania; pripomína, že žiadne z nich samo osebe neposkytuje dostatočný obraz vzhľadom na povahu údajov alebo ich nedostatok; konštatuje, že niektoré z nedávnych posúdení sa vzájomne dopĺňajú, pričom sa opierajú o odlišné, ale navzájom sa dopĺňajúce metodiky;

17. opätovne vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom spoľahlivých a nestranných štatistík o miere vyhýbania sa daňovým povinnostiam a o rozsahu daňových únikov a zdôrazňuje, že je dôležité vyvinúť primerané a transparentné metodiky na vyčíslenie rozmeru týchto javov, ako aj ich dosahu na verejné financie, hospodárske činnosti a verejné investície krajín[32]; pripomína potrebu politickej a finančnej nezávislosti štatistických úradov s cieľom zabezpečiť spoľahlivosť štatistických údajov; vyzýva, aby sa od Eurostatu požadovala technická pomoc na zber komplexných a presných štatistických údajov, aby sa poskytovali v porovnateľnom, ľahko koordinovanom digitálnom formáte;

18. pripomína najmä empirické hodnotenie rozsahu ročných strát príjmov spôsobených agresívnym plánovaním dane z príjmu právnických osôb v EÚ, ktoré bolo vypracované v roku 2015; konštatuje, že hodnotenie sa pohybuje v rozpätí od 50 až 70 miliárd EUR (suma stratená len v dôsledku presunu zisku, ktorá sa rovná najmenej 17 % ziskov z dane z príjmov právnických osôb v roku 2013 a 0,4 % HDP) do 160 až 190 miliárd EUR (pridanie individualizovaných daňových úprav veľkých nadnárodných podnikov a neefektívnosti výberu);

19. vyzýva Radu a členské štáty, aby uprednostňovali projekty, najmä s podporou programu Fiscalis, zamerané na kvantifikáciu rozsahu daňových únikov s cieľom lepšie riešiť súčasnú daňovú medzeru; zdôrazňuje, že Európsky parlament prijal[33] navýšenie prostriedkov v programe Fiscalis; naliehavo vyzýva členské štáty, aby pod vedením Komisie odhadli svoje daňové medzery a každoročne zverejňovali výsledky;

20. konštatuje, že v pracovnom dokumente MMF[34] sa odhaduje, že celosvetové straty v dôsledku narúšania základu dane a presunu ziskov (BEPS) a v súvislosti s daňovými rajmi predstavujú približne 600 miliárd USD ročne; konštatuje, že dlhodobé približné odhady MMF sú pre krajiny OECD vo výške 400 miliárd USD (1 % ich HDP) a pre rozvojové krajiny vo výške 200 miliárd USD (1,3 % ich HDP);

21. víta nedávne odhady neregistrovanej ekonomiky (non-observed economy, NOE), často nazývanej tieňová ekonomika, uvedené v prieskume daňových politík v Európskej únii[35] v roku 2017, v ktorom sa uvádzajú nepriame širšie náznaky daňových únikov; zdôrazňuje, že hodnota neregistrovaných ekonomík meria hospodárske činnosti, ktoré nemusia byť zachytené v základných zdrojoch údajov používaných na zostavovanie národných účtov;

22. zdôrazňuje, že takmer 40 % ziskov nadnárodných podnikov sa každoročne celosvetovo presúva do daňových rajov, pričom sa zdá, že niektoré krajiny Európskej únie ako prvé strácajú v dôsledku presunov ziskov, pretože 35 % presunutých ziskov pochádza z krajín EÚ, za nimi nasledujú rozvojové krajiny (30 %)[36]; zdôrazňuje, že asi 80 % presunu ziskov z mnohých členských štátov EÚ je smerovaných do niekoľkých ďalších členských štátov EÚ alebo cez ne; poukazuje na to, že nadnárodné podniky môžu platiť až o 30 % nižšiu daň než domáci konkurenti a že agresívne daňové plánovanie narúša hospodársku súťaž pre domáce podniky, najmä MSP;

23. konštatuje, že nadnárodné spoločnosti, ktoré vypočul výbor TAX3, vypracovali svoje vlastné odhady efektívnych sadzieb dane[37]; poukazuje na to, že niektorí odborníci tieto odhady spochybňujú;

24. žiada, aby sa zhromažďovali štatistické údaje o veľkých transakciách v prístavoch oslobodených od colnej kontroly, colných skladoch a osobitných hospodárskych zónach a aby sprostredkovatelia a oznamovatelia zverejňovali informácie;

1.5. Daňové podvody, daňové úniky, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a agresívne daňové plánovanie

25. pripomína, že boj proti daňovým únikom a podvodom sa zaoberá nezákonnými činmi, zatiaľ čo boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam sa zaoberá situáciami, pri ktorých sa zneužívajú medzery v právnych predpisoch alebo ktoré sú a priori v medziach zákona – pokiaľ ich daňové orgány alebo v konečnom dôsledku súdy nepovažujú za protiprávne –, ale proti jeho duchu; požaduje preto zjednodušenie daňového rámca;

26. pripomína, že zlepšenie výberu daní v krajinách EÚ bude pravdepodobne viesť k zníženiu trestnej činnosti spojenej s daňovými únikmi a praním špinavých peňazí, ktoré nasleduje;

27. pripomína, že agresívne daňové plánovanie opisuje vytvorenie daňového návrhu zameraného na zníženie daňovej povinnosti použitím technických prostriedkov daňového systému alebo rozhodovania medzi dvomi alebo viacerými daňovými systémami, ktoré je v rozpore s duchom zákona;

28. víta odpoveď Komisie na výzvy uvedené v uzneseniach výborov TAXE, TAX2 a PANA o lepšej identifikácii agresívneho daňového plánovania a škodlivých daňových praktík;

29. vyzýva Komisiu a Radu, aby navrhli a prijali komplexné a presné vymedzenie ukazovateľov agresívneho daňového plánovania, pričom sa budú opierať o znaky uvedené v piatej revízii smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní[38], ako aj o príslušné štúdie a odporúčania Komisie[39]; zdôrazňuje, že tieto jasné ukazovatele môžu byť prípadne založené aj na normách uznávaných na medzinárodnej úrovni; vyzýva členské štáty, aby tieto ukazovatele používali ako základ na zrušenie všetkých škodlivých daňových praktík vyplývajúcich z existujúcich daňových medzier; vyzýva Komisiu a Radu, aby pravidelne aktualizovali tieto ukazovatele, ak sa objavia nové opatrenia alebo postupy agresívneho daňového plánovania;

30. zdôrazňuje podobnosť medzi platiteľmi dane z príjmov právnických osôb a majetnými jednotlivcami v súvislosti s využívaním podnikových štruktúr a podobných štruktúr, ako sú trusty a zahraničné lokality, na účely agresívneho daňového plánovania; poukazuje na úlohu sprostredkovateľov[40] pri vytváraní takýchto systémov; v tejto súvislosti pripomína, že v prípade väčšiny mimoriadne majetných osôb prichádza väčšina ich príjmov skôr vo forme kapitálových ziskov než z výnosov;

31. víta hodnotenie Komisie a zaradenie ukazovateľov agresívneho daňového plánovania do svojich správ o krajinách v rámci európskeho semestra z roku 2018; požaduje, aby sa takéto hodnotenie stalo pravidelným prvkom, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky na vnútornom trhu EÚ, ako aj väčšia stabilita verejných príjmov z dlhodobého hľadiska; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila jasné následné opatrenia na ukončenie postupov agresívneho daňového plánovania, v prípade potreby vo forme formálnych odporúčaní;

32. opätovne vyzýva spoločnosti ako daňových poplatníkov, aby plne dodržiavali svoje daňové povinnosti a zdržali sa agresívneho daňového plánovania vedúceho k narúšaniu základu dane a presunu ziskov a aby považovali stratégiu spravodlivého zdaňovania, ako aj zdržiavanie sa škodlivým daňovým praktikám za dôležitú súčasť svojej sociálnej zodpovednosti podnikov a zohľadňovali pri tom hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a usmernení OECD pre nadnárodné spoločnosti s cieľom zabezpečiť dôveru daňových poplatníkov v daňové rámce;

33. naliehavo vyzýva členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na postupe posilnenej spolupráce, aby čo najskôr odsúhlasili prijatie dane z finančných transakcií (DFT) a uznali, že najvhodnejšie by bolo globálne riešenie;

2. Zdaňovanie právnických osôb

34. pripomína, že možnosti vybrať si miesto podniku alebo sídla na základe regulačného rámca prudko vzrástli s globalizáciou a digitalizáciou;

35. pripomína, že dane sa musia vyplácať v jurisdikciách, kde prebieha vecná a skutočná hospodárska činnosť a vytváranie hodnoty, alebo, v prípade nepriamych daní, kde dochádza k spotrebe; zdôrazňuje, že to možno dosiahnuť prijatím spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) v EÚ spolu s primeraným a spravodlivým rozdeľovaním, ktoré okrem iného zahŕňa všetky hmotné a nehmotné aktíva;

36. berie na vedomie, že v prvej smernici o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam EÚ prijala daň pri odchode, čím umožnila členským štátom zdaniť ekonomickú hodnotu kapitálového zisku vytvoreného na jeho území, a to aj vtedy, keď sa tento zisk v čase odchodu ešte neuskutočnil; domnieva sa, že by sa mala posilniť zásada zdaňovania ziskov dosiahnutých v členských štátoch pred vystúpením z Únie, napríklad prostredníctvom koordinovaných zrážkových daní z úrokov a licenčných poplatkov, aby sa odstránili existujúce medzery a zabránilo sa úniku ziskov z EÚ bez zdanenia; vyzýva Radu, aby obnovila rokovania o návrhu týkajúcom sa úrokov a licenčných poplatkov[41]; konštatuje, že daňovými zmluvami sa často znižuje sadzba zrážkovej dane s cieľom zabrániť dvojitému zdaneniu[42];

37. opätovne potvrdzuje, že prispôsobenie medzinárodných daňových pravidiel musí reagovať na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam vyplývajúce z možného využívania súhry medzi vnútroštátnymi daňovými ustanoveniami a sieťami daňových zmlúv, čo má za následok narušenie základu dane a dvojité nezdanenie, pričom sa zabezpečí, aby nedochádzalo k dvojitému zdaneniu;

2.1. Akčný plán na zabránenie narúšaniu základu dane a presunu ziskov a jeho vykonávanie v EÚ: Smernica o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam

38. berie na vedomie, že projekt BEPS pod vedením G20/OECD mal koordinovane riešiť príčiny a okolnosti vytvárajúce postupy BEPS prostredníctvom zlepšenia súdržnosti daňových pravidiel cez hranice, posilňovania hlavných požiadaviek a posilnenia transparentnosti a istoty; konštatuje však, že miera ochoty a odhodlania spolupracovať na akčnom pláne BEPS OECD sa líši medzi krajinami a medzi jednotlivými príslušnými akciami;

39. konštatuje, že 15-bodový akčný plán BEPS skupiny G20/OECD, ktorý mal koordinovane riešiť príčiny a okolnosti vytvárajúce postupy BEPS, sa realizuje a monitoruje a prebiehajú ďalšie diskusie v širšom kontexte než len v počiatočných zúčastnených krajinách, a to prostredníctvom inkluzívneho rámca; vyzýva preto členské štáty, aby podporili reformu mandátu aj fungovania inkluzívneho rámca, aby sa zabezpečilo, že zostávajúce medzery v daňovej oblasti a nevyriešené daňové otázky, ako je rozdelenie daňových práv medzi krajiny, budú pokryté súčasným medzinárodným rámcom na boj proti praktikám BEPS;

40. berie na vedomie skutočnosť, že opatrenia si vyžadujú realizáciu; berie na vedomie politickú poznámku[43] o inkluzívnom rámci pre narúšanie základu dane a presun ziskov, ktorej cieľom je navrhnúť možné riešenia identifikovaných výziev týkajúcich sa zdaňovania digitálneho hospodárstva;

41. poukazuje na to, že niektoré krajiny nedávno prijali jednostranné protiopatrenia proti škodlivým daňovým praktikám (ako je daň z presunutia ziskov v Spojenom kráľovstve a ustanovenia o všeobecných príjmoch z nehmotného majetku s nízkymi daňami (Global Intangible Low-Taxed Income) v rámci daňovej reformy v USA) s cieľom zabezpečiť, aby zahraničné príjmy nadnárodných podnikov boli riadne zdanené minimálnou efektívnou sadzbou dane v krajine, v ktorej má sídlo materská spoločnosť; žiada o hodnotenie týchto opatrení zo strany EÚ; konštatuje, že na rozdiel od týchto jednostranných opatrení EÚ vo všeobecnosti podporuje mnohostranné a konsenzuálne riešenia na uskutočnenie spravodlivého rozdelenia daňových práv; zdôrazňuje, že napríklad EÚ uprednostňuje globálne riešenie zdaňovania digitálneho sektora, napriek tomu však navrhuje daň EÚ za digitálne služby, keďže v rámci globálnych diskusií sa postupuje pomaly;

42. pripomína, že balík opatrení EÚ proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam z roku 2016 dopĺňa existujúce ustanovenia s cieľom vykonať 15 akcií akčného plánu BEPS koordinovane na jednotnom trhu EÚ;

43. víta skutočnosť, že EÚ prijala prvú a druhú smernicu o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam; berie na vedomie, že tieto smernice poskytujú spravodlivejšie zdaňovanie vytvorením minimálnej úrovne ochrany pred vyhýbaním sa daňovým povinnostiam v súvislosti s daňou z príjmov právnických osôb v celej EÚ a zároveň zabezpečujú spravodlivejšie a stabilnejšie prostredie pre podniky z hľadiska dopytu i ponuky; víta ustanovenia o hybridných nesúrodých opatreniach s cieľom zabrániť dvojitému nezdaneniu s cieľom odstrániť existujúce nezrovnalosti a zdržať sa vytvárania ďalších nesúladov medzi členskými štátmi a tretími krajinami;

44. víta ustanovenia o kontrolovanej zahraničnej spoločnosti zahrnuté do prvej smernice o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam s cieľom zabezpečiť, aby zisky vyprodukované prepojenými podnikmi so sídlom v krajinách s nízkymi daňami alebo bez daní boli účinne zdanené; ako opakovane požaduje Parlament, tieto ustanovenia zabraňujú tomu, aby absencia alebo rozmanitosť vnútroštátnych pravidiel týkajúcich sa kontrolovanej zahraničnej spoločnosti v rámci Únie narúšali fungovanie vnútorného trhu nad rámec situácií úplne umelých úprav; vyjadruje poľutovanie nad koexistenciou dvoch prístupov na vykonávanie pravidiel týkajúcich sa kontrolovanej zahraničnej spoločnosti v rámci prvej smernice o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a vyzýva členské štáty, aby vykonávali len jednoduchšie a najefektívnejšie pravidlá týkajúce sa kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ako sa uvádza v článku 7 ods. 2 písm. a) prvej smernice o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam;

45. víta všeobecné pravidlo proti zneužívaniu na účely výpočtu dane z príjmov právnických osôb zahrnuté do prvej smernice o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, čo členským štátom umožňuje, aby ignorovali nezrovnalosti, a to so zreteľom na všetky relevantné skutočnosti a okolnosti zamerané len na získanie daňového zvýhodnenia; opätovne opakuje svoju výzvu na prijatie všeobecného a prísneho spoločného všeobecného pravidla proti zneužívaniu, a to najmä v existujúcich právnych predpisoch, a najmä v smernici o materských a dcérskych spoločnostiach, smernici o fúziách a smernici o úrokoch a licenčných poplatkoch;

46. opätovne žiada o jasné vymedzenie pojmu „stála prevádzkareň“ a pojmu „významná ekonomická prítomnosť“ tak, aby spoločnosti nemohli umelo zabrániť tomu, aby mali zdaniteľnú prítomnosť v členských štátoch, v ktorých majú hospodársku činnosť;

47. požaduje ukončenie práce, ktorá sa uskutočňuje v rámci Spoločného fóra EÚ pre transferové oceňovanie v súvislosti s rozvojom osvedčených postupov a monitorovaním vykonávania opatrení členskými štátmi zo strany Komisie;

 

48. pripomína svoje obavy súvisiace s využívaním transferových cien pri agresívnom daňovom plánovaní a následne pripomína potrebu primeraných opatrení a zlepšenia rámca pre transferové oceňovanie na riešenie tejto otázky; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby odrážali hospodársku realitu, poskytovali istotu, zrozumiteľnosť a spravodlivosť členským štátom a spoločnostiam pôsobiacim v rámci Únie a znížili riziko zneužitia pravidiel na účely presunov ziskov, a to pri zohľadnení smernice OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní z roku 2010[44]; konštatuje však, že, ako to zdôraznili odborníci a publikácie, používanie pojmu „nezávislý subjekt“ alebo „zásady trhového odstupu“ je jedným z hlavných faktorov, ktoré umožňujú škodlivé daňové praktiky[45];

49. zdôrazňuje, že opatrenia EÚ zamerané na riešenie otázky BEPS a agresívneho daňového plánovania zahŕňajú vybavené daňové úrady s aktualizovaným súborom nástrojov na zabezpečenie spravodlivého výberu daní pri súčasnom zachovaní konkurencieschopnosti podnikov v EÚ; zdôrazňuje, že daňové úrady by mali byť zodpovedné za efektívne používanie nástrojov bez toho, aby predstavovali dodatočné bremeno pre zodpovedných daňovníkov, najmä MSP;

50. uznáva, že nový pohyb informácií daňovým úradom po prijatí prvej smernice o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a štvrtej smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní vytvára potrebu primeraných zdrojov na zabezpečenie najefektívnejšieho používania takýchto informácií a na účinné zníženie súčasnej daňovej medzery; vyzýva všetky členské štáty, aby zabezpečili, že nástroje, ktoré úrady používajú, sú dostatočné a primerané na využívanie týchto informácií a na kombinovanie a krížovú kontrolu informácií z rôznych zdrojov a súborov údajov;

2.2. Posilnenie opatrení EÚ na boj proti agresívnemu daňovému plánovaniu a na doplnenie akčného plánu BEPS

2.2.1. Kontrola daňových systémov členských štátov a celkového daňového prostredia – agresívne daňové plánovanie v rámci EÚ (európsky semester)

51. víta skutočnosť, že daňové systémy členských štátov a celkové daňové prostredie sa stali súčasťou európskeho semestra v súlade s výzvou Parlamentu v tejto súvislosti[46]; víta štúdie a údaje vypracované Komisiou[47], ktoré umožňujú, aby sa situácie, ktoré poskytujú ekonomické ukazovatele agresívneho daňového plánovania, lepšie riešili, a jasne poukazujú na vystavenie daňovému plánovaniu, ako aj poskytnutie bohatej databázy všetkých javov týkajúcich sa tohto javu; poukazuje na to, že členské štáty nesmú duchu lojálnej spolupráce uľahčovať vytváranie systémov agresívneho daňového plánovania nezlučiteľných s právnym rámcom EÚ a duchom zmlúv EÚ;

52. žiada, aby tieto nové daňové ukazovatele pre európsky semester mali rovnaké postavenie ako ukazovatele týkajúce sa kontroly výdavkov; zdôrazňuje prínos poskytnúť európskemu semestru tento daňový rozmer, pretože umožní riešiť niektoré škodlivé daňové praktiky, ktoré doteraz neboli riešené prostredníctvom smernice o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a iných existujúcich európskych nariadení;

53. víta skutočnosť, že v šiestej smernici o administratívnej spolupráci v oblasti daní sa stanovujú znaky vykazovateľných cezhraničných dohôd, ktoré musia sprostredkovatelia nahlásiť daňovým úradom, aby im umožnili ich posúdenie; víta skutočnosť, že tieto charakteristiky programov agresívneho daňového plánovania možno aktualizovať, ak sa objavia nové dohody alebo postupy; poukazuje na to, že lehota na vykonávanie smernice ešte neuplynula a že ustanovenia budú musieť byť monitorované s cieľom zabezpečiť ich účinnosť;

54. vyzýva skupinu pre kódex správania, aby Rade a Parlamentu každoročne podávala správy o hlavných opatreniach oznámených v členských štátoch s cieľom umožniť tvorcom rozhodnutí, aby dodržiavali nové systémy daní, ktoré sa vypracúvajú, a aby prijali potrebné protiopatrenia, ktoré by mohli byť potrebné;

55. vyzýva inštitúcie EÚ aj členské štáty, aby zabezpečili, že verejné zákazky nebudú uľahčovať vyhýbanie sa daňovým povinnostiam dodávateľmi; poukazuje na to, že členské štáty by mali monitorovať a zabezpečiť, aby sa spoločnosti alebo iné právne subjekty zapojené do verejných súťaží a verejných zákaziek nezúčastňovali na daňových podvodoch, daňových únikoch a agresívnom daňovom plánovaní; vyzýva Komisiu, aby objasnila existujúce postupy verejného obstarávania podľa smernice EÚ o verejnom obstarávaní a v prípade potreby navrhla aktualizáciu smernice, ktorá nezakazuje uplatňovanie úvah týkajúcich sa daní ako kritérií na vylúčenie alebo dokonca výber pri verejnom obstarávaní;

56. vyzýva Komisiu, aby čo najskôr vydala návrh zameraný na zrušenie patentových kolónok alebo „patent boxes“, a vyzýva členské štáty, aby uprednostňovali neškodnú, prípadne priamu podporu výskumu a vývoja na svojom území; zdôrazňuje, že daňové úľavy pre spoločnosti sa však musia starostlivo konštruovať a realizovať len vtedy, keď existuje pozitívny vplyv na zamestnanosť a rast a vylúči sa akékoľvek riziko vzniku nových medzier v daňovom systéme;

57. opätovne zároveň opakuje svoju požiadavku zabezpečiť, aby súčasné patentové kolónky vytvorili skutočný vzťah k hospodárskej činnosti, ako sú testy výdavkov, a aby nenarúšali hospodársku súťaž; konštatuje narastajúcu úlohu nehmotného majetku v hodnotovom reťazci nadnárodných spoločností; konštatuje lepšie vymedzenie nákladov na výskum a vývoj v návrhu spoločného základu dane z príjmov právnických osôb; podporuje pozíciu Parlamentu v oblasti daňových úľav pre skutočné výdavky na výskum a vývoj namiesto odpočítania daní na výskum a vývoj;

2.2.2. Lepšia spolupráca v oblasti daní vrátane spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb

58. zdôrazňuje, že daňová politika v Európskej únii by sa mala zameriavať na boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a agresívnemu daňovému plánovaniu, ako aj na uľahčovanie cezhraničnej hospodárskej činnosti prostredníctvom spolupráce medzi daňovými úradmi a návrhu inteligentnej daňovej politiky;

59. zdôrazňuje, že existuje množstvo prekážok súvisiacich s daňami, ktoré bránia cezhraničnej hospodárskej činnosti; berie v tejto súvislosti na vedomie svoje uznesenie z 25. októbra 2012 o 20 hlavných obavách európskych občanov a podnikov súvisiacich s fungovaním jednotného trhu[48]; naliehavo vyzýva Komisiu, aby prioritne prijala akčný plán na riešenie týchto prekážok;

60. víta opätovné spustenie projektu spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb, pričom Komisia prijala prepojené návrhy o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb a spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb; zdôrazňuje, že spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb odstráni medzery medzi vnútroštátnymi daňovými systémami, najmä transferové oceňovanie;

61. vyzýva Radu, aby urýchlene prijala a vykonávala dva návrhy súčasne, pričom zohľadní stanovisko Parlamentu, ktoré už zahŕňa koncepciu virtuálnej stálej prevádzkarne a vzorcov pre rozdelenie, ktoré by uzavreli zostávajúce medzery umožňujúce vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, a aby sa dosiahli rovnaké podmienky v súvislosti s digitalizáciou; vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty naďalej odmietajú nájsť riešenie, a vyzýva členské štáty, aby preklenuli svoje odlišné postoje;

62. pripomína, že uplatňovanie spoločného (konsolidovaného) základu dane z príjmov právnických osôb by malo sprevádzať vykonávanie spoločných účtovných pravidiel a primeraná harmonizácia administratívnych postupov;

63. pripomína, že na ukončenie praktiky presunu zisku a zavedenie zásady, že daň sa platí tam, kde sa vytvára zisk, by sa spoločný základ dane z príjmov právnických osôb a spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb mali zaviesť súčasne vo všetkých členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby vydala nový návrh založený na článku 116 ZFEÚ, v ktorom Európsky parlament a Rada konajú v súlade s riadnym legislatívnym postupom na vydávanie potrebných právnych predpisov, ak Rada neprijme jednomyseľné rozhodnutie o návrhu na zavedenie spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb;

2.2.3. Zdaňovanie digitálnych právnických osôb

64. konštatuje, že jav digitalizácie vytvoril novú situáciu na trhu, pričom digitálne a digitalizované spoločnosti môžu využívať miestne trhy bez toho, aby na tomto trhu mali fyzickú, a preto zdaniteľnú prítomnosť, a tak vytvorili nerovnaké podmienky a znevýhodnenie tradičných spoločností; konštatuje, že obchodné modely digitálnych podnikov v EÚ čelia nižšiemu efektívnemu priemernému daňovému zaťaženiu než tradičné obchodné modely[49];

65. v tejto súvislosti poukazuje na postupný posun od hmotnej výroby k nehmotnému majetku v hodnotových reťazcoch nadnárodných spoločností, čo sa odráža v relatívnych mierach rastu licenčných poplatkov a príjmov z poplatkov za licencie (takmer 5 % ročne) za posledných päť rokov v porovnaní s obchodom s tovarom a priamymi zahraničnými investíciami (PZI) (menej ako 1 % za rok)[50]; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že digitálne podniky neplatia v niektorých členských štátoch takmer žiadne dane napriek ich významnej digitálnej prítomnosti a veľkým príjmom v týchto členských štátoch;

66. je presvedčený, že EÚ by mala umožniť atraktívnejšie podnikateľské prostredie s cieľom dosiahnuť dobre fungujúci digitálny jednotný trh a súčasne zabezpečiť spravodlivé zdaňovanie digitálneho hospodárstva; pripomína, že pokiaľ ide o digitalizáciu hospodárstva ako celku, pri mieste vytvárania hodnoty by sa mali zohľadňovať vstupy používateľov, ako aj informácie zhromaždené o správaní spotrebiteľov online;

67. zdôrazňuje, že chýbajúci spoločný prístup Únie v oblasti zdaňovania digitálneho hospodárstva bude viesť a už aj viedol k tomu, že členské štáty prijmú jednostranné riešenia, ktoré budú mať za následok regulačnú arbitráž a narušenie jednotného trhu a môžu sa stať záťažou pre spoločnosti pôsobiace cezhranične, ako aj pre daňové úrady;

68. berie na vedomie vedúcu úlohu Komisie a niektorých členských štátov v globálnej diskusii o zdaňovaní digitalizovaného hospodárstva; nabáda členské štáty, aby pokračovali vo svojej aktívnej práci na úrovni OECD a OSN, najmä prostredníctvom procesu zavedeného v politickej poznámke prostredníctvom integračného rámca pre BEPS[51]; pripomína však, že EÚ by nemala čakať na globálne riešenie a musí konať ihneď;

69. víta balík opatrení v oblasti zdaňovania digitálnych podnikov, ktorý prijala Komisia 21. marca 2018; vyjadruje však poľutovanie nad nedostatočným pokrokom Rady[52] a jej neschopnosťou dosiahnuť dohodu o tomto balíku Komisie; vyjadruje znepokojenie nad tým, že Rada namiesto toho zvažuje návrh, ktorého rozsah je oveľa menej ambiciózny ako pôvodný návrh a následná pozícia Parlamentu prijatá 13. decembra 2018[53]; vyzýva Radu, aby urýchlene podporila tieto návrhy;

70. zdôrazňuje, že dohoda o tom, čo predstavuje digitálnu stálu prevádzkareň, jediná dohoda, ktorá sa doteraz dosiahla, je krokom správnym smerom, ale nerieši sa ňou otázka rozdeľovania základu dane;

71. vyzýva členské štáty, ktoré sú ochotné zvážiť zavedenie digitálnej dane, aby tak urobili v rámci posilnenej spolupráce, ak by Rada nebola schopná dosiahnuť dohodu o dani z digitálnych služieb;

72. chápe, že takzvané dočasné riešenie nie je optimálne; domnieva sa, že to pomôže urýchliť hľadanie lepšieho riešenia na celosvetovej úrovni a do istej miery vyrovnávať podmienky na miestnych trhoch; vyzýva členské štáty EÚ, aby čo najskôr prerokovali, prijali a realizovali dlhodobé riešenie týkajúce sa zdaňovania digitálnej ekonomiky (pokiaľ ide o významnú digitálnu prítomnosť), aby EÚ mohla naďalej udávať trend na globálnej úrovni; zdôrazňuje, že dlhodobé riešenie navrhované Komisiou by malo slúžiť ako základ pre ďalšiu prácu na medzinárodnej úrovni;

73. berie na vedomie silný dopyt občanov EÚ po dani z digitálnych služieb; pripomína, že z prieskumov vyplýva, že 80 % občanov Nemecka, Francúzska, Rakúska, Holandska, Švédska a Dánska podporuje daň z digitálnych služieb a myslí si, že EÚ by mala byť priekopníkom v medzinárodnom úsilí; okrem toho zdôrazňuje, že väčšina opýtaných občanov by chcela pre daň z digitálnych služieb široký rozsah pôsobnosti[54];

74. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že daň z digitálnych služieb zostane dočasným opatrením, a to tým, že sa do návrhu smernice Rady z 21. marca 2018 o spoločnom systéme zdanenia digitálnych služieb formou dane z výnosov z poskytovania určitých digitálnych služieb[55] (COM(2018)0148) zahrnie doložka o ukončení platnosti, ako aj urýchlením diskusie o významnej digitálnej prítomnosti;

2.2.4.  Účinné zdaňovanie

75. konštatuje, že nominálne sadzby dane z príjmov právnických osôb klesli na úrovni EÚ z priemernej úrovne 32 % v roku 2000 na 21,9 % v roku 2018[56], čo predstavuje pokles o 32 %; je znepokojený dôsledkami tejto súťaže na udržateľnosť daňových systémov a jej potenciálne účinky presahovania na iné krajiny; konštatuje, že prvý projekt pre BEPS pod vedením skupiny G20/OECD sa týmto javom nezaoberal; víta oznámenie o inkluzívnom rámci pre BEPS s cieľom nezaujato preskúmať daňové práva, čím by sa posilnila schopnosť jurisdikcií zdaňovať zisky v prípade, že iná jurisdikcia s daňovými právami uplatňuje na tieto zisky do roku 2020 nízku efektívnu sadzbu dane[57], čo sa premieta do minimálneho efektívneho zdaňovania; konštatuje, že ako sa uvádza v inkluzívnom rámci pre BEPS, súčasná práca pod vedením OECD neznamená zmeny týkajúce sa skutočnosti, že krajiny alebo jurisdikcie majú naďalej možnosť stanoviť si vlastné sadzby dane alebo vôbec nemať systém dane z príjmov právnických osôb[58];

76. víta novú globálnu normu OECD o faktore podstatných činností pre jurisdikcie so žiadnou alebo len nominálnou daňou[59], z veľkej časti inšpirovanú prácou EÚ pri vytváraní zoznamu EÚ (kritérium spravodlivého zdaňovania 2.2 zo zoznamu EÚ);

77. berie na vedomie rozdiely medzi odhadmi efektívnych sadzieb dane veľkých spoločností – často založené na rezervách na dane[60] – a skutočnou daňou zaplatenou veľkými nadnárodnými podnikmi; berie na vedomie, že tradičné odvetvia v priemere platia efektívnu sadzbu dane z príjmov právnických osôb vo výške 23 %, kým digitálny sektor platí približne 9,5 %[61];

78. konštatuje rozdielne metodiky posudzovania efektívnych sadzieb dane, ktoré neumožňujú spoľahlivé porovnanie efektívnych sadzieb dane v EÚ a v celosvetovom meradle; konštatuje, že niektoré posúdenia efektívnych sadzieb dane v EÚ sa pohybujú od 2,2 % do 30 %[62]; vyzýva Komisiu, aby vypracovala vlastnú metodiku a pravidelne zverejňovala efektívne sadzby dane v členských štátoch;

79. vyzýva Komisiu, aby posúdila jav znižovania nominálnych sadzieb dane a ich vplyvu na efektívne sadzby dane v EÚ a aby podľa potreby navrhla nápravné opatrenia v rámci EÚ, ako aj voči tretím krajinám, vrátane prísnych pravidiel v oblasti boja proti zneužívaniu, obranných opatrení, napríklad pravidiel prísnejších kontrol zahraničných spoločností, a odporúčaní na zmenu daňových zmlúv;

80. vyzýva členské štáty, aby aktualizovali mandát skupiny pre kódex správania s cieľom preskúmať koncepciu minimálneho efektívneho zdaňovania ziskov právnických osôb s cieľom nadviazať na prácu OECD v oblasti daňových výziev v oblasti digitalizácie hospodárstva;

81. berie na vedomie vyhlásenie francúzskeho ministra financií na schôdzi výboru TAX3 konajúcej sa 23. októbra 2018 týkajúce sa potreby diskutovať o koncepcii minimálneho zdanenia; víta pripravenosť Francúzska začleniť diskusiu o minimálnom zdaňovaní ako jednu z priorít predsedníctva G7 v roku 2019;

2.3. Administratívna spolupráca v oblasti priamych daní

82. zdôrazňuje, že od júna 2014 bola smernica o administratívnej spolupráci v oblasti daní zmenená štyrikrát;

83. vyzýva Komisiu, aby posúdila a predložila návrhy na preklenutie medzier v druhej smernici o administratívnej spolupráci, a to najmä zaradením fyzických aktív a kryptomien do rozsahu pôsobnosti smernice, stanovením sankcií za nedodržiavanie alebo falošné správy podávané finančnými inštitúciami, ako aj začlenením ďalších typov finančných inštitúcií a účtov, o ktorých sa v súčasnosti správy nepodávajú, napríklad dôchodkových fondov;

84. opakuje svoju žiadosť o širší rozsah vo vzťahu k výmene záväzných stanovísk a širší prístup Komisie a o väčšiu harmonizáciu postupov vydávania záväzných stanovísk rôznych vnútroštátnych daňových orgánov;

85. vyzýva Komisiu, aby v tomto ohľade rýchlo vydala svoje prvé hodnotenie tretej smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní, najmä pokiaľ ide o počet vymenených stanovísk a počet prípadov, keď vnútroštátne daňové správy mali prístup k informáciám iných členských štátov; žiada, aby sa pri posudzovaní zohľadnil aj vplyv zverejnenia kľúčových informácií týkajúcich sa záväzných stanovísk (počet stanovísk, mená prijímateľov, efektívna sadzba dane vyplývajúca z každého stanoviska); vyzýva členské štáty, aby zverejnili vnútroštátne záväzné stanoviská;

86. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že komisár zodpovedný za zdaňovanie neuznáva potrebu rozšírenia existujúceho systému výmeny informácií medzi vnútroštátnymi daňovými orgánmi;

87. navyše opätovne pripomína svoju výzvu na zabezpečenie súbežných daňových auditov osôb so spoločnými alebo s doplnkovými záujmami (vrátane materských spoločností a ich dcérskych spoločností) a svoju výzvu na ďalšie zlepšenie daňovej spolupráce medzi členskými štátmi prostredníctvom povinnosti odpovedať na žiadosti skupiny týkajúce sa daňových záležitostí; pripomína, že právo odoprieť výpoveď voči daňovým úradom sa neuplatňuje v prípade obyčajného administratívneho zisťovania a že sa vyžaduje spolupráca[63];

88. domnieva sa, že súčasťou európskeho rámca spolupráce medzi daňovými správami by mali byť koordinované inšpekcie na mieste a spoločné audity;

89. zdôrazňuje, že nielen výmena informácií a spracovanie informácií, ale aj výmena najlepších postupov medzi daňovými úradmi prispievajú k efektívnejšiemu výberu daní; vyzýva členské štáty, aby sa výmena najlepších postupov medzi daňovými úradmi stala prioritou, najmä pokiaľ ide o digitalizáciu daňových správ;

90. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zosúladili postupy pre digitálny systém podávania daňových priznaní s cieľom uľahčiť cezhraničné činnosti a znížiť byrokraciu;

91. vyzýva Komisiu, aby urýchlene posúdila vykonávanie štvrtej smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní a to, či vnútroštátne daňové správy účinne pristupujú k informáciám podľa jednotlivých krajín, ktoré má iný členský štát;‑‑ žiada Komisiu, aby posúdila, ako štvrtá smernica o administratívnej spolupráci v oblasti daní súvisí s akciou 13 akčného plánu skupiny G20/BEPS o výmene informácií podľa jednotlivých krajín;

92. víta automatickú výmenu informácií o finančných účtoch na základe globálnej normy, ktorú vypracovala OECD s Andorrou, Lichtenštajnskom, Monakom, so San Marínom a Švajčiarskom; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktualizovali ustanovenia zmluvy tak, aby zodpovedali smernici o administratívnej spolupráci v oblasti daní v znení zmien;

93. zdôrazňuje, že nielen výmena informácií a spracovanie informácií, ale aj výmena najlepších postupov medzi daňovými úradmi prispievajú k efektívnejšiemu výberu daní; zdôrazňuje pridanú hodnotu, ktorú prinášajú spoločné akcie v tejto oblasti, a úlohu možného programu pri vývoji a prevádzke významných transeurópskych informačných systémov;

94. pripomína členským štátom všetky ich povinnosti vyplývajúce zo zmluvy[64], najmä aby spolupracovali lojálne, úprimne a rýchlo; žiada preto v súvislosti s cezhraničnými prípadmi, najmä tzv. spismi cum-ex, aby vnútroštátne daňové úrady všetkých členských štátov vymenovali jednotné kontaktné miesta v súlade so systémom jednotných kontaktných miest spoločnej medzinárodnej pracovnej skupiny pre spoločnú spravodajskú činnosť a spoluprácu (JITSIC) v rámci OECD[65] s cieľom uľahčiť a posilniť spoluprácu v boji proti daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu; vyzýva ďalej Komisiu, aby uľahčila a koordinovala spoluprácu medzi jednotnými kontaktnými miestami členských štátov;

95. odporúča, aby orgány členských štátov, ktoré ich protistrany v iných členských štátoch informujú o prípadných porušeniach práva, boli povinné včas poskytnúť úradné oznámenie o prijatí a v prípade potreby vecnú odpoveď týkajúcu sa opatrení prijatých po uvedenom oznámení;

2.4. Oddelenie dividend a pranie kupónov

96. poznamenáva, že transakcie cum-ex boli od 90. rokov 20. storočia, a to aj v Európe, známym globálnym problémom, pričom sa však neuskutočnilo žiadne koordinované protiopatrenie; vyjadruje poľutovanie nad daňovými podvodmi odhalenými v rámci tzv. škandálu spisov cum‑ex, ktorý mal za následok verejne vykázané straty daňových príjmov členských štátov, a to podľa odhadov médií vo výške 55,2 miliardy EUR; zdôrazňuje, že konzorcium európskych novinárov údajne označuje Nemecko, Dánsko, Španielsko, Taliansko a Francúzsko za hlavné cieľové trhy pre obchodné praktiky cum-ex, za ktorými nasleduje Belgicko, Fínsko, Poľsko, Holandsko, Rakúsko a Česká republika;

97. zdôrazňuje, že zložitosť daňových systémov môže viesť k vzniku právnych medzier, ktoré uľahčia režimy daňových podvodov, ako sú tzv. cum-ex;

98. konštatuje, že systematický podvod zameraný na schémy cum-ex a cum-cum bol čiastočne umožnený v dôsledku toho, že príslušné orgány v členských štátoch nevykonali dostatočné kontroly žiadostí o vrátenie daní a nemali jasný a úplný obraz o skutočnom vlastníctve akcií; vyzýva členské štáty, aby poskytli prístup ku všetkým príslušným orgánom s cieľom doplniť a aktualizovať informácie o vlastníctve akcií; vyzýva Komisiu, aby posúdila, či je v tejto súvislosti potrebná akcia EÚ, a aby predložila legislatívny návrh, ak by sa posúdením preukázalo, že je takáto akcia potrebná;

99. zdôrazňuje, že zistenia naznačujú možné nedostatky vo vnútroštátnych daňových zákonoch a v súčasných systémoch výmeny informácií a spolupráce medzi orgánmi členských štátov; naliehavo vyzýva členské štáty, aby účinne využívali všetky komunikačné kanály, vnútroštátne údaje a údaje sprístupnené posilneným rámcom na výmenu informácií;

100. zdôrazňuje, že cezhraničné aspekty spisov cum-ex by sa mali riešiť viacstranným spôsobom; varuje, že zavedenie nových dvojstranných zmlúv o výmene informácií a dvojstranných mechanizmov spolupráce medzi jednotlivými členskými štátmi by komplikovalo už zložitú sieť medzinárodných pravidiel, zavádzalo nové medzery a prispelo k nedostatočnej transparentnosti;

101. vyzýva všetky členské štáty, aby dôkladne preskúmali a analyzovali postupy vyplácania dividend v rámci svojich jurisdikcií, určili medzery vo svojich daňových zákonoch, ktoré vytvárajú príležitosti na zneužívanie daňovými podvodníkmi a osobami vyhýbajúcimi sa daňovým povinnostiam, aby analyzovali akýkoľvek prípadný cezhraničný rozmer týchto postupov a aby ukončili všetky tieto škodlivé daňové postupy; vyzýva členské štáty, aby si v tejto súvislosti vymieňali najlepšie postupy;

102. vyzýva členské štáty a ich orgány finančného dohľadu, aby posúdili potrebu výlučne zakázať finančné postupy riadené daňovou politikou, ako sú arbitráž dividend alebo oddelenie dividend a podobné schémy, ak emitent nepreukáže, že tieto finančné postupy majú podstatný hospodársky účel, a to iný než neodôvodnené vrátenie dane a/alebo vyhýbanie sa daňovým povinnostiam; vyzýva zákonodarcov EÚ, aby zhodnotili možnosť vykonávania tohto opatrenia na úrovni EÚ;

103. vyzýva Komisiu, aby bezodkladne začala pracovať na návrhu európskej finančnej polície v rámci Europolu s vlastnými vyšetrovacími možnosťami, ako aj na európskom rámci pre cezhraničné daňové vyšetrovania a iné cezhraničné finančné trestné činy;

104. dospel k záveru, že súbory cum-ex poukazujú na naliehavú potrebu zlepšiť spoluprácu medzi daňovými orgánmi členských štátov EÚ, najmä pokiaľ ide o zdieľanie informácií; preto naliehavo vyzýva členské štáty, aby posilnili svoju spoluprácu pri odhaľovaní, zastavovaní, vyšetrovaní a stíhaní schém daňových podvodov a únikov, ako sú cum-ex, prípadne cum-cum, vrátane výmeny najlepších postupov, a aby v prípadoch, keď je to odôvodnené, podporovali riešenia na úrovni EÚ;

2.5. Transparentnosť v súvislosti s daňou z príjmov právnických osôb

105. víta prijatie štvrtej smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní, v ktorej sa pre daňové orgány stanovuje uverejňovanie správ podľa jednotlivých krajín v súlade s akciou BEPS 13;

106. pripomína, že uverejnenie správ podľa jednotlivých krajín je jedným z kľúčových opatrení na vytvorenie väčšej transparentnosti daňových informácií o spoločnostiach; zdôrazňuje, že návrh na uverejnenie správ za jednotlivé krajiny určitými podnikmi a pobočkami bol predložený spoluzákonodarcovi ihneď po škandále Panama papers 12. apríla 2016 a že Európsky parlament k nemu prijal svoju pozíciu 4. júla 2017[66]; pripomína, že vyzval na rozšírenie rozsahu podávania správ a ochranu citlivých obchodných informácií s náležitým ohľadom na konkurencieschopnosť podnikov EÚ;

107. odsudzuje nedostatok pokroku a spolupráce zo strany Rady od roku 2016; nalieha na rýchle dosiahnutie pokroku v Rade, aby začala rokovania s Parlamentom;

108. pripomína, že verejná kontrola je užitočná pre výskumných pracovníkov[67], investigatívnych novinárov, investorov a iné zainteresované strany, aby riadne posúdili riziká, záväzky a príležitosti na stimulovanie spravodlivého podnikania; pripomína, že podobné ustanovenia už existujú pre bankový sektor v článku 89 smernice 2013/36/EÚ[68] a pre ťažobný priemysel a klčovanie v smernici 2013/34/EÚ[69]; konštatuje, že niektoré súkromné zainteresované strany dobrovoľne vyvíjajú nové nástroje na podávanie správ, ktoré zvyšujú daňovú transparentnosť, ako je norma Global Reporting Initiative „Zverejňovanie informácií o daniach a platbách vládam“, ako súčasť ich politiky sociálnej zodpovednosti podnikov;

109. pripomína, že opatrenia týkajúce sa transparentnosti dane z príjmov právnických osôb treba považovať za opatrenia týkajúce sa článku 50 ods. 1 ZFEÚ o slobode usadiť sa, a preto je uvedený článok vhodným právnym základom pre návrh verejného uverejňovania správ podľa jednotlivých krajín, ako sa uvádza v hodnotení vplyvu Komisie uverejnenom 12. apríla 2016 (COM (2016)0198);

110. konštatuje, že vzhľadom na obmedzenú schopnosť rozvojových krajín plniť požiadavky prostredníctvom existujúcich postupov výmeny informácií je transparentnosť obzvlášť dôležitá, pretože by uľahčila prístup ich daňových správ k informáciám;

2.6. Pravidlá štátnej pomoci

111. pripomína, že oblasť priameho zdaňovania podnikov spadá do rozsahu štátnej pomoci[70], keď daňové opatrenia diskriminujú daňovníkov v rozpore s fiškálnymi opatreniami všeobecnej povahy, ktoré sa vzťahujú na všetky podniky bez rozdielu;

112. vyzýva Komisiu a najmä Generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž, aby posúdili možné opatrenia na odradenie členských štátov od poskytovania takejto štátnej pomoci vo forme daňovej výhody;

113. víta nový proaktívny a otvorený prístup Komisie k vyšetrovaniu nezákonnej štátnej pomoci počas súčasného obdobia, čo viedlo k tomu, že Komisia uzavrela niekoľko najzávažnejších prípadov;

114. víta skutočnosť, že od roku 2014 Komisia skúma postupy členských štátov v oblasti záväzných stanovísk v nadväznosti na obvinenia z priaznivého daňového zaobchádzania s určitými spoločnosťami a od roku 2014 začala deväť formálnych vyšetrovaní, z ktorých sa pri šiestich dospelo k záveru, že záväzné stanovisko predstavovalo nezákonnú štátnu pomoc[71]; konštatuje, že jedno vyšetrovanie bolo uzavreté, pričom sa dospelo k záveru, že dvojité nezdanenie určitých ziskov nepredstavuje štátnu pomoc[72], zatiaľ čo zvyšné dve vyšetrovania pokračujú[73];

115. konštatuje, že napriek zisteniu Komisie, že spoločnosť McDonald's využívala dvojité nezdanenie niektorých svojich ziskov v EÚ, nebolo možné prijať žiadne rozhodnutie podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci, keďže Komisia dospela k záveru, že dvojité nezdanenie vyplýva z nesúladu medzi daňovými zákonmi Luxemburska a USA a zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Luxemburskom a USA[74]; uznáva oznámenie Luxemburska, že zreviduje svoje zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, aby boli v súlade s medzinárodným daňovým právom;

116. vyjadruje znepokojenie nad veľkosťou nezaplatenej dane vo všetkých členských štátoch počas dlhých období[75]; pripomína, že cieľom vymáhania neoprávnenej pomoci je obnoviť status quo a že výpočet presnej výšky pomoci, ktorá sa má vrátiť, je súčasťou povinnosti vykonávania, ktorú majú vnútroštátne orgány; vyzýva Komisiu, aby posúdila a zaviedla realizovateľné protiopatrenia vrátane pokút s cieľom pomôcť členským štátom, aby sa vyhli poskytovaniu selektívneho priaznivého daňového zaobchádzania, ktoré predstavuje štátnu pomoc a ktoré nie je v súlade s pravidlami EÚ;

117. opakovane vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia, v ktorých objasní, čo predstavuje štátnu pomoc súvisiacu s daňami a „primerané“ transferové oceňovanie; vyzýva takisto Komisiu, aby odstránila právne neistoty pre daňových poplatníkov, ktorí dodržiavajú súlad, ako aj pre daňové správy a aby príslušným spôsobom poskytovala komplexný rámec pre daňové postupy členských štátov;

2.7. Schránkové spoločnosti

118. konštatuje, že neexistuje jednotné vymedzenie schránkových spoločností, t. j. spoločností registrovaných v jurisdikcii len na účely vyhýbania sa daňovým povinnostiam alebo daňových únikov a bez akejkoľvek významnej hospodárskej prítomnosti; zdôrazňuje, že jednoduché kritériá ako skutočná hospodárska činnosť alebo fyzická prítomnosť zamestnancov pracujúcich pre podnik by mohli slúžiť ako nástroje na identifikáciu a boj proti šíreniu takýchto schránkových spoločností; zdôrazňuje svoju požiadavku na jasné vymedzenie;

119. zdôrazňuje, že, ako sa navrhuje v pozícii Parlamentu k medziinštitucionálnym rokovaniam o pozmeňujúcej smernici, pokiaľ ide o cezhraničné premeny, zlúčenia a rozdelenia[76], od členských štátov by sa malo požadovať, aby zabezpečili, aby cezhraničné premeny zodpovedali skutočnému úsiliu o skutočnú hospodársku činnosť, a to vrátane digitálneho sektora, aby sa zabránilo vytváraniu tzv. schránkových spoločností;

120. vyzýva členské štáty, aby požiadali o výmenu súboru finančných informácií medzi príslušnými orgánmi pred uskutočnením cezhraničných premien, zlúčení, splynutí alebo rozdelení;

121. požaduje zverejnenie identity skutočných vlastníkov daňovým orgánom;

122. poukazuje na vnútroštátne opatrenia, ktoré konkrétne zakazujú obchodné vzťahy so schránkovými spoločnosťami; zdôrazňuje najmä lotyšské právne predpisy, v ktorých sa schránková spoločnosť vymedzuje ako subjekt, ktorý nemá skutočnú hospodársku činnosť a nemá doklad o opaku, ktorý je registrovaný v jurisdikcii, v ktorej spoločnosti nie sú povinné predkladať finančné výkazy, a/alebo ktorý nemá miesto podnikania v krajine svojho sídla; konštatuje však, že podľa práva EÚ nemožno zákaz schránkových spoločností v Lotyšsku použiť na zakázanie schránkových spoločností so sídlom v členských štátoch EÚ, keďže by sa to považovalo za diskriminačné[77]; vyzýva Komisiu, aby navrhla zmeny súčasných právnych predpisov EÚ, ktoré by umožnili zákaz schránkových spoločností aj vtedy, ak majú sídlo v členských štátoch EÚ;

123. zdôrazňuje, že vysokú úroveň prílevu priamych zahraničných investícií a odlevu tuzemských priamych investícií do zahraničia v percentách HDP v siedmich členských štátoch (Belgicko, Cyprus, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Maďarsko a Malta) možno len z malej časti vysvetliť reálnymi hospodárskymi činnosťami v týchto členských štátoch[78];

124. zdôrazňuje vysoký podiel priamych zahraničných investícií v niekoľkých členských štátoch, najmä v Luxembursku, na Malte, na Cypre, v Holandsku a Írsku[79]; konštatuje, že takéto priame zahraničné investície sú zvyčajne držané účelovo vytvorenými subjektmi (SPE), ktoré často slúžia na využívanie medzier; vyzýva Komisiu, aby posúdila úlohu SPE, ktoré držia priame zahraničné investície;

125. konštatuje, že ekonomické ukazovatele, ako je nezvyčajne vysoká úroveň priamych zahraničných investícií, ako aj priame zahraničné investície účelovo vytvorených subjektov, patria medzi ukazovatele agresívneho daňového plánovania[80];

126. konštatuje, že pravidlá smernice o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam týkajúce sa boja proti zneužívaniu (umelé dohody) sa vzťahujú na schránkové spoločnosti, pričom spoločným základom dane z príjmov právnických osôb a spoločným konsolidovaným základom dane z príjmov právnických osôb by sa zabezpečilo, že príjmy sa pripisujú tam, kde sa uskutočňuje reálna hospodárska činnosť;

127. naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby stanovili koordinované, záväzné, vykonateľné a podstatné požiadavky na ekonomickú činnosť, ako aj testy výdavkov;

128. vyzýva Komisiu, aby v priebehu dvoch rokov uskutočnila kontroly vhodnosti prepojených legislatívnych a politických iniciatív zameraných na riešenie využívania schránkových spoločností v súvislosti s daňovými podvodmi, daňovými únikmi, agresívnym daňovým plánovaním a praním špinavých peňazí;

3. DPH

129. zdôrazňuje potrebu harmonizácie pravidiel týkajúcich sa DPH na úrovni EÚ v rozsahu, v akom je potrebné zabezpečiť vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu a zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže[81];

130. zdôrazňuje, že DPH je dôležitým zdrojom daňových príjmov pre národné rozpočty; konštatuje, že v roku 2016 dosiahli príjmy z DPH v členských štátoch EÚ28 výšku 1 044 miliárd EUR, čo zodpovedá 18 % všetkých daňových príjmov v členských štátoch; berie na vedomie skutočnosť, že ročný rozpočet EÚ na rok 2017 dosiahol 157 miliárd EUR;

131. vyjadruje však poľutovanie nad tým, že každý rok sa veľké sumy očakávaných príjmov z DPH stratia z dôvodu podvodu; zdôrazňuje, že podľa štatistík Komisie predstavoval výpadok príjmov z DPH (čo je rozdiel medzi očakávaným príjmom z DPH a skutočne vybranou DPH, čím sa poskytuje odhad straty DPH nielen v dôsledku podvodu, ale aj v prípade bankrotu, nesprávneho výpočtu a vyhýbania sa daňovým povinnostiam) v EÚ v roku 2016 sumu 147 miliárd EUR, čo predstavuje viac ako 12 % celkových očakávaných príjmov z DPH[82], hoci situácia je oveľa horšia v mnohých členských štátoch, v ktorých je tento výpadok blízko 20 % alebo dokonca vyšší, čo poukazuje na veľký rozdiel medzi členskými štátmi pri riešení výpadku príjmov z DPH;

132. konštatuje, že Komisia odhaduje, že približne 50 miliárd EUR – alebo 100 EUR na občana EÚ každý rok – sa stratí pri cezhraničných podvodoch v oblasti DPH[83]; zatiaľ čo Europol odhaduje, že približne 60 miliárd EUR podvodov v oblasti DPH súvisí s financovaním organizovanej trestnej činnosti a terorizmu; berie na vedomie posilnenú harmonizáciu a zjednodušenie režimov DPH v EÚ, hoci spolupráca medzi členskými štátmi zatiaľ nie je dostatočná ani účinná; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili svoju spoluprácu v záujme lepšieho boja proti podvodom v oblasti DPH; vyzýva budúcu Komisiu, aby uprednostnila zavedenie a vykonávanie konečného režimu DPH s cieľom zlepšiť ho;

133. požaduje spoľahlivé štatistiky na odhadnutie výpadku príjmov z DPH a zdôrazňuje potrebu spoločného prístupu k zberu údajov a ich výmene; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila získavanie a pravidelné zverejňovanie harmonizovaných štatistík v členských štátoch;

134. zdôrazňuje, že charakteristiku súčasného (prechodného) režimu DPH uplatňovania výnimky na dodávky v rámci Spoločenstva v EÚ a vývozy zneužili podvodníci, najmä v prípade podvodu typu „kolotočový podvod DPH“ a podvodu v rámci Spoločenstva na báze chýbajúceho subjektu (MTIC);

135. berie na vedomie skutočnosť, že podľa Komisie podniky, ktoré obchodujú na cezhraničnom základe, v súčasnosti trpia nákladmi na dodržiavanie predpisov, ktoré sú o 11 % vyššie v porovnaní s nákladmi, ktoré vznikli spoločnostiam, ktoré obchodujú len na domácom trhu; konštatuje, že najmä MSP trpia neprimeranými nákladmi na dodržiavanie predpisov v oblasti DPH, čo je jeden z dôvodov, prečo sú naďalej opatrné pri využívaní výhod jednotného trhu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli riešenia s cieľom znížiť náklady na dosiahnutie súladu v oblasti DPH spojené s cezhraničným obchodom;

3.1. Modernizácia rámca DPH

136. víta preto akčný plán Komisie v oblasti DPH zo 6. apríla 2016 na reformu rámca DPH a 13 legislatívnych návrhov prijatých Komisiou od decembra 2016, ktoré sa zaoberajú posunom smerom ku konečnému režimu DPH, odstránením prekážok DPH v oblasti elektronického obchodu, preskúmaním režimu DPH pre MSP, modernizáciou politiky v oblasti sadzieb DPH a riešením výpadku príjmov z DPH;

137. víta skutočnosť, že v roku 2015 sa zaviedol zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta (MOSS) pre telekomunikácie, vysielanie a elektronické služby ako dobrovoľný systém registrácie, deklarovania a platby DPH; víta rozšírenie MOSS na ďalšie dodávky tovaru a služieb konečným spotrebiteľom od 1. januára 2021;

138. berie na vedomie, že Komisia odhaduje, že reformou modernizácie DPH by sa mala znížiť byrokracia o 95 %, čo predstavuje približne 1 miliardu EUR;

139. víta najmä skutočnosť, že Rada 5. decembra 2017 prijala nové pravidlá, ktoré uľahčia dodržiavanie záväzkov v oblasti DPH zo strany online podnikov; víta predovšetkým skutočnosť, že Rada prijala stanovisko Parlamentu v súvislosti so zavádzaním zodpovednosti online platforiem za výber DPH z predaja na diaľku, ktorý uľahčujú; domnieva sa, že týmto opatrením sa zabezpečia rovnaké podmienky pre podniky mimo EÚ, pretože mnoho tovaru, ktorý sa dováža na predaj na diaľku, v súčasnosti vstupuje do EÚ bez DPH; vyzýva členské štáty, aby správne vykonávali nové pravidlá do roku 2021;

140. víta konečné návrhy v oblasti systému DPH prijaté 4. októbra 2017[84] a 24. mája 2018[85]; víta najmä návrh Komisie uplatňovať na účely zdaňovania zásadu miesta určenia, čo znamená, že DPH by sa platila daňovým úradom členského štátu konečného spotrebiteľa podľa sadzieb platných v danom členskom štáte;

141. víta najmä pokrok, ktorý dosiahla Rada v súvislosti s konečným režimom DPH prijatím rýchleho riešenia[86] 4. októbra 2018; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že neboli prijaté žiadne záruky týkajúce sa jeho aspektov súvisiacich s podvodmi v súlade s pozíciou Parlamentu[87] k návrhu o certifikovanej zdaniteľnej osobe[88], ako bolo vyjadrené v jeho stanovisku z 3. októbra 2018[89]; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Rada odložila rozhodnutie o zavedení štatútu certifikovanej zdaniteľnej osoby až do prijatia konečného režimu DPH;

142. vyzýva Radu, aby zabezpečila súlad statusu certifikovanej zdaniteľnej osoby so statusom schváleného hospodárskeho subjektu (AEO), ktorý udeľujú colné orgány;

143. požaduje minimálnu transparentnú koordináciu EÚ v súvislosti s vymedzením statusu certifikovanej zdaniteľnej osoby vrátane pravidelného hodnotenia Komisie, pokiaľ ide o to, ako členské štáty udeľujú status certifikovanej zdaniteľnej osoby; požaduje výmenu informácií medzi daňovými orgánmi členských štátov o zamietnutiach udelenia statusu certifikovanej zdaniteľnej osoby určitým spoločnostiam s cieľom zlepšiť koherentnosť a spoločné normy;

144. víta okrem toho revíziu osobitných schém pre MSP[90], ktorá je kľúčová na zabezpečenie rovnakých podmienok, keďže systémy oslobodenia od DPH sú v súčasnosti dostupné len domácim subjektom, a môže prispieť k zníženiu nákladov na dodržiavanie predpisov v oblasti DPH pre MSP; vyzýva Radu, aby zohľadnila stanovisko Parlamentu z 11. septembra 2018[91], najmä pokiaľ ide o ďalšie administratívne zjednodušenie pre MSP; vyzýva preto Komisiu, aby zriadila online portál, prostredníctvom ktorého by sa mali MSP, ktoré chcú využiť výnimku v inom členskom štáte, zaregistrovať, a aby vytvorila jednotné kontaktné miesto, prostredníctvom ktorého môžu malé podniky podávať daňové priznania k DPH pre rôzne členské štáty, v ktorých pôsobia;

145. konštatuje, že prijatie návrhu Komisie na všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti[92], ktorý umožní dočasné výnimky z bežných pravidiel DPH s cieľom lepšie predchádzať kolotočovým podvodom v tých členských štátoch, ktoré sú najviac postihnuté týmto druhom podvodu; vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala uplatňovanie a potenciálne riziká a prínosy týchto nových právnych predpisov; trvá však na tom, že všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti by v nijakom prípade nemal oneskoriť rýchle zavedenie definitívneho systému DPH;

146. konštatuje, že rozšírenie elektronického obchodu môže pre daňové úrady často predstavovať problém, napr. neexistencia zdaniteľnej identifikácie predávajúceho v EÚ a registrácia priznaní k DPH výrazne pod reálnou hodnotou deklarovaných transakcií; víta preto ducha navrhovaných vykonávacích pravidiel týkajúcich sa predaja tovaru na diaľku prijatých Komisiou 11. decembra 2018 (COM(2018)0819 a COM(2018)0821), podľa ktorých budú od roku 2021 najmä online platformy zodpovedné za zabezpečenie výberu DPH z predaja tovarov spoločnosťami mimo EÚ spotrebiteľom EÚ, ku ktorému bude dochádzať na ich platformách;

147. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby monitorovali transakcie elektronického obchodu zahŕňajúce predajcov so sídlom mimo EÚ, ktorí by nehlásili DPH (napríklad neprimeraným použitím štatútu „vzorky“), alebo by zámerne podhodnotili hodnotu, aby sa tak úplne vyhli splatnej DPH alebo ju znížili; domnieva sa, že takéto praktiky ohrozujú integritu a hladké fungovanie vnútorného trhu EÚ; vyzýva Komisiu, aby v prípade vhodnosti a potreby predložila návrhy;

3.2. Výpadok príjmov z DPH, boj proti podvodom v oblasti DPH a administratívna spolupráca v oblasti DPH

148. opätovne zdôrazňuje svoju výzvu, aby sa riešili faktory, ktoré prispievajú k daňovej medzere, napríklad DPH;

149. víta začatie postupov v prípade nesplnenia povinnosti zo strany Komisie 8. marca 2018 proti Cypru, Grécku a Malte a 8. novembra 2018 proti Taliansku a Ostrovu Man, pokiaľ ide o nekalé praktiky v oblasti DPH v súvislosti s nadobudnutím jácht a lietadiel, s cieľom zabezpečiť, aby prestali ponúkať údajne nezákonné priaznivé daňové zaobchádzanie so súkromnými jachtami a lietadlami, čo narúša hospodársku súťaž v námornom odvetví a odvetví letectva;

150. víta zmenu nariadenia (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o opatrenia na posilnenie administratívnej spolupráce v oblasti DPH; víta monitorovacie návštevy Komisie uskutočnené v roku 2017 v 10 členských štátoch, najmä následné odporúčania na zlepšenie spoľahlivosti systému výmeny informácií o DPH (VIES);

151. konštatuje, že Komisia nedávno navrhla dodatočné nástroje kontroly a posilnenie úlohy Eurofisc, ako aj mechanizmy pre užšiu spoluprácu medzi colnými a daňovými správami; vyzýva všetky členské štáty, aby sa v rámci Eurofiscu aktívnejšie zúčastňovali na systéme analýzy transakčných sietí (TNA);

152. zastáva názor, že účasť všetkých členských štátov na Eurofiscu musí byť povinná a podmienená prijímaním finančných prostriedkov EÚ; stotožňuje sa s obavou Európskeho dvora audítorov, pokiaľ ide o náhradu DPH v rámci výdavkov na súdržnosť[93] a v rámci Programu EÚ pre boj proti podvodom[94];

153. naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti získavania a oznamovania údajov o transakciách DPH v reálnom čase členskými štátmi, keďže by to zvýšilo účinnosť Eurofiscu a umožnilo ďalší rozvoj nových stratégií na potlačenie podvodov v oblasti DPH; vyzýva všetky príslušné orgány, aby používali rozličné štatistické technológie a technológie hĺbkovej analýzy údajov na identifikáciu anomálií, podozrivých vzťahov a vzorov, ktoré by daňovým agentúram umožnili lepšie sa zaoberať širokým spektrom správania, ktoré nedodržiava predpisy, a to proaktívnym, cieleným a nákladovo efektívnym spôsobom;

154. víta prijatie smernice o ochrane finančných záujmov[95], v ktorej sa objasňujú otázky cezhraničnej spolupráce a vzájomnej právnej pomoci medzi členskými štátmi, Eurojustom, Europolom, Európskou prokuratúrou, Európskym úradom pre boj proti podvodom a Komisiou pri riešení podvodov v oblasti DPH; vyzýva EPPO, OLAF, Eurofisc, Europol a Eurojust, aby úzko spolupracovali v záujme koordinovať svoje úsilie proti podvodom v oblasti DPH a určiť a prispôsobiť sa novým podvodným praktikám;

155. poukazuje však na potrebu lepšej spolupráce medzi správnymi, súdnymi orgánmi a orgánmi činnými v trestnom konaní v rámci EÚ, ako to zdôraznili odborníci na vypočutí 28. júna 2018 a v štúdii zadanej výborom TAX3;

156. víta oznámenie Komisie o rozšírení kompetencií EPPP na cezhraničné teroristické trestné činy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby Európska prokuratúra mohla začať fungovať čo najskôr a najneskôr do roku 2022, a to zabezpečením úzkej spolupráce s už zriadenými inštitúciami, orgánmi, agentúrami a úradmi Únie, ktoré sú zodpovedné za ochranu finančných záujmov Únie; žiada, aby sa určili príkladné, odrádzajúce a primerané sankcie; domnieva sa, že každý, kto je zapojený do organizovaného systému podvodov v oblasti DPH, by sa mal prísne sankcionovať, aby sa zabránilo vnímaniu beztrestnosti;

157. domnieva sa, že jedným z hlavných problémov, ktoré umožňujú podvodné konanie vo vzťahu k DPH, je „hotovostný zisk“, ktorý môže podvodník získať; vyzýva preto Komisiu, aby analyzovala návrh expertov[96] na umiestňovanie cezhraničných údajov o transakciách do databázy a na používanie zabezpečených digitálnych mien, ktoré sa môžu použiť len na platby DPH (jednoúčelové) namiesto použitia fiat meny;

158. víta skutočnosť, že Rada sa zaoberala podvodmi spojenými s dovozom[97]; domnieva sa, že riadne začlenenie údajov z colných vyhlásení do systému VIES umožní členským štátom určenia krížovú kontrolu informácií o clách a DPH s cieľom zabezpečiť, aby sa DPH platila v krajine určenia; vyzýva členské štáty, aby do 1. januára 2020 účinne a včas vykonávali tieto nové právne predpisy;

159. domnieva sa, že administratívna spolupráca medzi daňovými úradmi a colnými orgánmi nie je optimálna[98]; vyzýva členské štáty, aby Eurofiscu udelili mandát na vypracovanie nových stratégií na sledovanie tovaru v rámci colného režimu 42, mechanizmu, ktorý umožňuje dovozcovi získať oslobodenie od DPH, ak sa má dovážaný tovar napokon dopraviť obchodnému zákazníkovi v inom členskom štáte, ako je dovážajúci členský štát;

160. zdôrazňuje význam zavedenia registra konečných užívateľov výhod alebo podnikateľských subjektov podľa piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí ako dôležitého nástroja na boj proti podvodom v oblasti DPH; naliehavo vyzýva členské štáty, aby posilnili právomoci a kvalifikácie policajných zložiek, daňových služieb, prokurátorov a sudcov zaoberajúcich sa týmto typom podvodov;

161. vyjadruje znepokojenie nad výsledkami štúdie[99] zadanej výborom TAX3, v ktorej sa uvádza, že návrhmi Komisie sa zníži výskyt podvodov v súvislosti s dovozmi, no úplne sa neodstránia; berie na vedomie, že otázka podhodnotenia a presadzovania pravidiel EÚ vo všeobecnosti v prípade zdaniteľných osôb mimo EÚ sa nevyrieši; vyzýva Komisiu, aby z dlhodobého hľadiska preskúmala alternatívne metódy výberu v prípade týchto dodávok; zdôrazňuje, že spoliehať sa na dobrú vieru zdaniteľných osôb mimo EÚ, pokiaľ ide o výber DPH EÚ, nie je udržateľnou možnosťou; domnieva sa, že takéto alternatívne modely výberu by sa nemali zameriavať len na predaj uskutočňovaný prostredníctvom elektronických platforiem, ale mali by zahŕňať aj všetky predaje uskutočňované zdaniteľnými osobami mimo EÚ bez ohľadu na obchodný model, ktorý používajú;

162. vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala dôsledky zavedenia konečného režimu pre príjmy z DPH na členské štáty; vyzýva Komisiu, aby v konečnom systéme DPH vážne vyšetrila možnosti nových rizík podvodov, najmä potenciálne chýbajúceho dodávateľa pri cezhraničných transakciách, ktorý je náhradou kolotočového typu podvodu chýbajúceho klienta;‑ v tejto súvislosti zdôrazňuje, že colný tranzitný systém môže okrem iného určite uľahčiť obchod v rámci EÚ; konštatuje však, že zneužívanie je možné a že zločinecké organizácie, ktoré tým, že sa vyhýbajú plateniu daní a ciel, môžu spôsobiť obrovskú stratu tak členským štátom, ako aj EÚ (vyhýbanie sa plateniu DPH); vyzýva preto Komisiu, aby monitorovala colný tranzitný systém a predložila návrhy založené najmä na odporúčaniach OLAF, Europolu a Eurofiscu;

163. domnieva sa, že veľká väčšina európskych občanov očakáva jasné európske a vnútroštátne právne predpisy, ktoré umožnia, aby tí, ktorí nezaplatia daň, ktorú majú zaplatiť, boli identifikovaní a sankcionovaní a aby sa včas zabezpečilo vrátenie chýbajúcej dane;

4. Zdaňovanie jednotlivcov

164. zdôrazňuje, že fyzické osoby vo všeobecnosti neuplatňujú svoju slobodu pohybu na účely daňových podvodov, daňových únikov a agresívneho daňového plánovania; zdôrazňuje však, že niektoré fyzické osoby majú dostatočne veľký daňový základ na to, aby siahali do niekoľkých daňových jurisdikcií;

165. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že majetné osoby a mimoriadne majetné osoby, ktoré používajú zložité daňové štruktúry vrátane zakladania spoločností, majú naďalej možnosť presunúť svoje príjmy a finančné prostriedky alebo nákupy do rôznych daňových jurisdikcií, aby získali podstatne zníženú alebo nulovú zodpovednosť prostredníctvom služieb správcov majetku a iných sprostredkovateľov; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že niektoré členské štáty EÚ zaviedli daňové systémy na prilákanie majetných osôb bez vytvorenia skutočnej hospodárskej činnosti;

166. konštatuje, že v celej EÚ sú celkové sadzby pre príjmy z práce zvyčajne vyššie ako pre príjmy z kapitálu; konštatuje, že podiel daní z majetku na celkových daňových príjmoch zostal celkovo skôr obmedzený, a to na úrovni 4,3 % celkových daňových príjmov v EÚ[100];

167. s poľutovaním konštatuje, že daňové podvody, daňové úniky a agresívne daňové plánovanie, pokiaľ ide o daň z príjmov právnických osôb, prispievajú k presunu daňovej povinnosti na čestných a spravodlivých daňovníkov;

168. vyzýva členské štáty, aby zaviedli odrádzajúce, účinné a primerané sankcie v prípadoch daňových podvodov, daňových únikov a nezákonného agresívneho daňového plánovania a aby zabezpečili presadzovanie týchto sankcií;

169. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že niektoré členské štáty vytvorili pochybné daňové režimy umožňujúce osobám, ktoré sa stanú daňovými rezidentmi, získať výhody z dane z príjmov, čím sa narušuje daňový základ ostatných členských štátov a podporujú sa škodlivé politiky, ktoré diskriminujú svojich vlastných občanov; konštatuje, že tieto režimy môžu zahŕňať výhody, ktoré nie sú dostupné štátnym príslušníkom, napríklad nezdanenie cudzích majetkov a príjmov, paušálna výška dane zo zahraničných príjmov, oslobodenie od dane z časti príjmov zarobených v krajine, nižšie sadzby dane z dôchodkov vyplácaných do krajiny pôvodu;

170. pripomína, že Komisia vo svojom oznámení z roku 2001 navrhla začleniť do zoznamu škodlivých daňových postupov skupiny pre kódex správania (týkajúceho sa zdaňovania podnikov)[101] osobitné režimy pre vysoko kvalifikovaných vysťahovalcov, ale odvtedy neposkytla žiadne údaje o rozsahu problému; vyzýva Komisiu, aby túto otázku prehodnotila, a najmä aby posúdila riziká dvojitého zdanenia, ako aj dvojitého nezdanenia takýchto systémov;

4.1. Systémy občianstvo za investície (CBI) a pobyt za investície (RBI)

171. vyjadruje obavu, že väčšina členských štátov prijala systémy tzv. citizenship by investment (CBI) alebo residency by investment (RBI)[102], všeobecne známe ako zlaté vízové a pasové alebo investičné programy, prostredníctvom ktorých sa občanom EÚ a mimo EÚ udeľuje občianstvo alebo pobyt výmenou za finančné investície;

172. poznamenáva, že investície realizované v rámci týchto programov nemusia nevyhnutne podporovať reálnu ekonomiku členského štátu, ktorý udeľuje občianstvo alebo pobyt, a že sa od žiadateľov často nevyžaduje, aby trávili čas na území, na ktorom sa investícia realizuje, a že aj keď takáto požiadavka formálne existuje, jej plnenie sa zvyčajne neoveruje; zdôrazňuje, že takéto systémy ohrozujú dosiahnutie cieľov Únie, a preto porušujú zásadu lojálnej spolupráce;

173. konštatuje, že prostredníctvom systému CIB získalo občianstvo EÚ najmenej 5 000 občanov tretích krajín[103]; konštatuje, že podľa štúdie[104] bolo udelené občianstvo aspoň 6 000 osobám a bolo vydaných takmer 100 000 povolení na pobyt;

174. obáva sa, že CBI a RBI sa udeľujú bez riadneho bezpečnostného preverovania žiadateľov vrátane vysoko rizikových štátnych príslušníkov tretích krajín, a preto pre Úniu predstavujú bezpečnostné riziká; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v dôsledku neprehľadnosti pôvodu peňazí spojených so systémami CBI a RBI sa výrazne zvýšili politické, hospodárske a bezpečnostné riziká pre európske krajiny;

175. zdôrazňuje, že systémy CBI a RBI predstavujú ďalšie významné riziká vrátane znehodnotenia občianstva EÚ a štátnych občianstiev a potenciálu korupcie, prania špinavých peňazí a daňových únikov; poznamenáva, že rozhodnutie jedného členského štátu o vykonávaní systémov CBI a RBI má účinky presahovania na ostatné členské štáty; opätovne zdôrazňuje svoje obavy, že občianstvo alebo pobyt by sa mohli poskytovať prostredníctvom týchto systémov bez toho, aby sa vykonala riadna alebo vôbec nejaká hĺbková analýza klienta zo strany príslušných orgánov;

176. konštatuje, že povinnosťou stanovenou piatou smernicou o boji proti praniu špinavých peňazí, podľa ktorej by povinné subjekty mali v priebehu postupu hĺbkovej analýzy klienta považovať žiadateľov o CBI a RBI za vysoko rizikových, sa členské štáty nezbavujú zodpovednosti za vytvorenie a vykonávanie vlastnej rozšírenej hĺbkovej analýzy; konštatuje, že na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ bolo začatých niekoľko formálnych vyšetrovaní týkajúcich sa korupcie a prania špinavých peňazí, ktoré priamo súvisia so systémami CBI a RBI;

177. zdôrazňuje, že hospodárska udržateľnosť a životaschopnosť investícií poskytovaných prostredníctvom týchto systémov sú zároveň naďalej neisté; zdôrazňuje, že občianstvo a práva s ním spojené by nikdy nemali byť na predaj;

178. poznamenáva, že systémy CBI a RBI niektorých členských štátov boli hojne využívané ruskými občanmi a občanmi z krajín pod ruským vplyvom; zdôrazňuje, že tieto systémy môžu slúžiť ruským občanom zaradeným do zoznamu sankcií prijatého po nezákonnej anexii Krymu Ruskom a agresii Ruska na Kryme ako prostriedok na zabránenie sankciám EÚ;

179. vyjadruje kritiku, že tieto programy pravidelne zahŕňajú daňové výhody alebo osobitné daňové režimy pre prijímateľov; je znepokojený tým, že tieto výhody by mohli brániť cieľu, ktorým je, aby všetci občania prispievali spravodlivo k daňovému systému;

180. vyjadruje znepokojenie nad chýbajúcou transparentnosťou v súvislosti s počtom a pôvodom žiadateľov, počtom osôb, ktorým bolo na základe týchto systémov priznané občianstvo alebo pobyt, so sumou investovanou prostredníctvom týchto schém a ich pôvodom; oceňuje skutočnosť, že niektoré členské štáty jednoznačne uvádzajú meno a štátnu príslušnosť jednotlivcov, ktorým bolo podľa týchto systémov udelené občianstvo alebo pobyt; nabáda ostatné členské štáty, aby tento príklad nasledovali;

181. je znepokojený tým, že podľa OECD by sa systémy CBI a RBI mohli zneužívať, aby sa narušili postupy hĺbkovej analýzy v súvislosti so spoločným štandardom oznamovania (CRS), čo by viedlo k nepresnému alebo neúplnému vykazovaniu v rámci systému CRS, najmä ak nie sú finančnej inštitúcii oznámené všetky jurisdikcie daňového sídla; poznamenáva, že podľa názoru OECD sú vízové režimy, ktoré potenciálne predstavujú vysoké riziko pre integritu CRS, tie, ktoré umožňujú daňovníkovi prístup k nízkej sadzbe dane z príjmov fyzických osôb nižšej ako 10 % na zahraničné finančné aktíva a nevyžadujú si významnú fyzickú prítomnosť najmenej 90 dní v jurisdikcii, ktorá ponúka zlatý vízový režim;

182. je znepokojený tým, že Malta a Cyprus majú tiež režimy[105], ktoré potenciálne predstavujú vysoké riziko pre integritu CRS;

183. dospel k záveru, že potenciálne ekonomické prínosy systémov CBI a RBI nevyvážia vážne riziká spojené s bezpečnosťou, praním špinavých peňazí a daňovými únikmi, ktoré predstavujú;

184. vyzýva členské štáty, aby čo najskôr ukončili všetky existujúce systémy CBI alebo RBI;

185. zdôrazňuje, že medzitým by členské štáty mali vyžadovať fyzickú prítomnosť v krajine ako podmienky na využívanie systémov CBI a RBI a mali by riadne zabezpečiť, aby sa prostredníctvom týchto systémov dôsledne vykonávala hĺbková analýza klienta v súvislosti so žiadateľmi o občianstvo alebo pobyt, ako sa vyžaduje podľa piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí; zdôrazňuje, že v piatej smernici o boji proti praniu špinavých peňazí sa ukladá rozšírená hĺbková analýza v prípade politicky exponovaných osôb; vyzýva členské štáty, aby zaistili, aby vlády mali konečnú zodpovednosť za vykonávanie hĺbkovej analýzy žiadateľov, pokiaľ ide o CBI a RBI; vyzýva Komisiu, aby dôsledne a nepretržite monitorovala riadne vykonávanie a uplatňovanie hĺbkovej analýzy klienta v rámci systémov CBI a RBI, kým nebudú v každom členskom štáte zrušené;

186. konštatuje, že získanie povolenia na pobyt v členskom štáte alebo občianstva členského štátu dáva danej osobe prístup k širokej škále práv a nárokov na celom území Únie vrátane práva na slobodný pohyb a pobyt v schengenskom priestore; vyzýva preto členské štáty, ktoré uplatňujú programy CBI a RBI, aby do ich úplného zrušenia riadne overovali charakter žiadateľov a ich žiadosti odmietali, ak predstavujú bezpečnostné riziká, a to aj v oblasti prania špinavých peňazí; upozorňuje ďalej na nebezpečenstvo, ktoré predstavujú systémy CBI a RBI v spojení so zlúčením širšej rodiny, pričom rodinní príslušníci príjemcov systémov CBI alebo RBI môžu získať občianstvo alebo trvalý pobyt pri malej alebo žiadnej kontrole;

187. vyzýva v tejto súvislosti všetky členské štáty, aby zhromaždili a zverejnili transparentné údaje súvisiace s ich systémami CBI a RBI vrátane počtu odmietnutí a dôvodov zamietnutia žiadosti; vyzýva Komisiu, aby dovtedy, kým sa systémy úplne nezrušia, vydala usmernenia a zaistila lepšie získavanie údajov a výmenu informácií medzi členskými štátmi v kontexte ich systémov CBI a RBI, a to aj v súvislosti so žiadateľmi, ktorých žiadosť bola zamietnutá z bezpečnostných dôvodov;

188. domnieva sa, že pokiaľ sa CBI a RBI úplne nezrušia, členské štáty by mali sprostredkovateľom v obchode s CBI a RBI ukladať rovnaké povinnosti, aké sa uplatňujú na povinné subjekty podľa právnych predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, a vyzýva členské štáty, aby zabránili konfliktom záujmov súvisiacich so systémami CBI a RBI, ktoré by mohli vzniknúť, keď súkromné firmy, ktoré pomáhali vláde pri navrhovaní, riadení a podpore týchto systémov, tiež poskytovali poradenstvo a podporovali jednotlivcov tým, že ich preveria, pokiaľ ide o vhodnosť a podanie žiadosti o občianstvo alebo pobyt;

189. víta správu Komisie z 23. januára 2019 o systémoch udeľovania občianstva a povolení na pobyt investorom v Európskej únii (COM(2019)0012); konštatuje, že v správe sa potvrdzuje, že oba typy systémov predstavujú vážne riziko pre členské štáty a Úniu ako celok, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť, pranie špinavých peňazí, korupciu, obchádzanie pravidiel EÚ a daňové úniky, a že tieto závažné riziká sú ďalej zvýraznené nedostatkami v transparentnosti a riadení systémov; obáva sa, že Komisia má obavy, že opatrenia, ktoré prijali členské štáty, nie vždy dostatočne zmierňujú riziká, ktoré predstavujú systémy;

190. berie na vedomie zámer Komisie vytvoriť skupinu expertov na riešenie otázok transparentnosti, správy a bezpečnosti týchto systémov; víta skutočnosť, že Komisia sa zaviazala, že bude monitorovať vplyv systémov občianstva pre investorov uplatňovaných v krajinách bez vízového styku v rámci mechanizmu pozastavenia vízového režimu; vyzýva Komisiu, aby koordinovala výmenu informácií medzi členskými štátmi o zamietnutých žiadostiach; vyzýva Komisiu, aby posúdila riziká spojené s predajom občianstva a pobytu v rámci svojho ďalšieho nadnárodného posudzovania rizík; vyzýva Komisiu, aby posúdila, v akom rozsahu tieto systémy využívali občania EÚ;

4.2. Prístavy oslobodené od colnej kontroly, colné sklady a iné osobitné hospodárske zóny

191. víta skutočnosť, že prístavy oslobodené od colnej kontroly sa stanú povinnými subjektmi podľa piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí a že budú mať povinnosť plniť požiadavky hĺbkovej analýza klientov a oznamovať podozrivé transakcie finančným spravodajským jednotkám (FIU);

192. konštatuje, že prístavy oslobodené od colnej kontroly v rámci EÚ môžu byť zriadené v rámci colného režimu „slobodné pásmo“; poznamenáva, že slobodné pásma sú uzavretými oblasťami na colnom území Únie, kde možno tovar, ktorý nie je tovarom Únie, prepustiť bez dovozného cla, iných poplatkov (t. j. daní) a opatrení obchodnej politiky;

193. pripomína, že prístavy oslobodené od colnej kontroly sú sklady v slobodných pásmach, ktoré boli pôvodne určené ako priestory na skladovanie tovaru v tranzite; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že sa odvtedy stali obľúbenými na skladovanie náhradného majetku vrátane umenia, drahých kameňov, starožitností, zlata a zbierok vína – často na trvalom základe[106], pričom sú financované z neznámych zdrojov; zdôrazňuje, že prístavy oslobodené od colnej kontroly a slobodné pásma nemožno využívať na účely daňových únikov a na dosiahnutie rovnakých účinkov ako v prípade daňového raja;

194. konštatuje, že okrem zabezpečeného skladovania motivácia na používanie prístavov oslobodených od colnej kontroly zahŕňa vysoký stupeň utajenia a odklad dovozných ciel a nepriamych daní, ako je DPH alebo daň za používanie;

195. zdôrazňuje, že v EÚ existuje viac ako 80 slobodných pásiem[107] a niekoľko tisíc iných skladov v rámci „osobitných colných režimov skladovania“ v EÚ, najmä „colné sklady“, ktoré môžu ponúkať rovnaký stupeň utajenia a (nepriame) daňové zvýhodnenia[108];

196. konštatuje, že podľa Colného kódexu Únie sú colné sklady takmer totožné s prístavmi oslobodenými od colnej kontroly; preto odporúča, aby boli v rovnocennom postavení s prístavmi oslobodenými od colnej kontroly v rámci právnych opatrení zameraných na zmiernenie rizika prania špinavých peňazí a daňových únikov, ako je piata smernica o boji proti praniu špinavých peňazí; domnieva sa, že by sklady mali mať dostatočný a kvalifikovaný personál na to, aby dokázali vykonávať potrebnú kontrolu operácií, ktoré sa v nich uskutočňujú;

197. konštatuje, že riziká prania špinavých peňazí v prístavoch oslobodených od colnej kontroly sú priamo spojené s rizikami prania špinavých peňazí na trhu s náhradným majetkom;

198. konštatuje, že podľa piatej smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní majú od 1. januára 2018 priame daňové úrady „prístup na požiadanie“ k širokej škále informácii, ktoré sa týkajú konečného skutočného vlastníctva a boli získané v rámci smernice o boji proti praniu špinavých peňazí; konštatuje, že právne predpisy EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí sú založené na spoľahlivom výskume v oblasti hĺbkovej analýzy klienta a dôslednom oznamovaní podozrivých transakcií povinnými subjektmi, ktoré sa stanú strážnikmi boja proti praniu špinavých peňazí; so znepokojením konštatuje, že „prístup na požiadanie“ k informáciám, ktoré majú prístavy oslobodené od colnej kontroly, môže mať v osobitných prípadoch len obmedzený účinok[109];

199. vyzýva Komisiu, aby posúdila rozsah, v ktorom sa prístavy oslobodené od colnej kontroly a licencie na prepravu môžu zneužívať na účely daňových únikov[110]; vyzýva Komisiu, aby okrem toho predložila legislatívny návrh s cieľom zabezpečiť automatickú výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi, ako sú orgány presadzovania práva, daňové a colné orgány a Europol, o skutočnom vlastníctve a transakciách, ktoré sa uskutočňujú v prístavoch oslobodených od colnej kontroly, colných skladoch alebo osobitných hospodárskych zónach, a zahŕňajúci povinnosť vysledovateľnosti;

200. konštatuje, že skoncovanie s bankovým tajomstvom viedlo ku vzniku investícií do iných aktív, napríklad umenia, čo zase viedlo k rýchlemu rastu trhu s umením v posledných rokoch; zdôrazňuje, že slobodné pásma poskytujú bezpečné skladovacie priestory, ktoré zväčša unikajú pozornosti, kde možno uskutočňovať obchody bez daní a kde možno skryť vlastníctvo, pričom umenie samotné zostáva neregulovaným trhom, a to kvôli faktorom ako zložitosť určovania trhových cien a ťažkosti s hľadaním odborníkov; pripomína, že je napríklad ľahšie presunúť na iný koniec sveta hodnotný obraz než podobné množstvo peňazí;

4.3. Daňové amnestie

201. pripomína[111], že amnestie treba používať s mimoriadnou opatrnosťou alebo sa ich úplne zdržať, pretože predstavujú len zdroj jednoduchého a rýchleho výberu daní v krátkodobom horizonte a ktoré sa často zavádzajú na odstránenie medzier v rozpočte, ale môžu slúžiť aj na podnecovanie obyvateľov, aby sa vyhýbali plateniu daní a čakali na ďalšiu amnestiu bez toho, aby podliehali odrádzajúcim sankciám alebo pokutám; vyzýva členské štáty, ktoré uzákoňujú daňové amnestie, aby vždy od prijímateľa vyžadovali, aby vysvetlil zdroj finančných prostriedkov, ktorý bol predtým vynechaný;

202. vyzýva Komisiu, aby posúdila predchádzajúce programy amnestií prijaté členskými štátmi, najmä vybrané verejné príjmy a ich strednodobý a dlhodobý vplyv na nestálosť daňovej základne; naliehavo žiada členské štáty, aby zaistili, aby sa relevantné údaje súvisiace s osobami, ktoré využili minulé alebo využijú budúce daňové amnestie, riadne poskytovali súdnym orgánom, orgánom presadzovania práva a daňovým orgánom s cieľom zaistiť dodržiavanie pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu a možné trestné stíhanie kvôli iným finančným trestným činom;

203. zastáva názor, že skupina pre kódex správania by mala povinne skontrolovať a objasniť každý program daňovej amnestie pred jeho vykonávaním zo strany členského štátu; zastáva názor, že daňovník alebo konečný skutočný vlastník spoločnosti, ktorý už využil jednu alebo viaceré daňové amnestie, by nikdy nemal mať nárok na prospech z inej; žiada, aby vnútroštátne orgány, ktoré spravujú údaje o osobách, ktoré získali daňovú amnestiu, vykonávali účinnú výmenu údajov od orgánov činných v trestnom konaní alebo iných príslušných orgánov, ktoré vyšetrujú iné trestné činy ako daňové podvody alebo daňové úniky;

4.4. Administratívna spolupráca

204. uznáva skutočnosť, že administratívna spolupráca v oblasti rámca priamych daní už pokrýva fyzické aj právnické osoby;

205. zdôrazňuje, že medzinárodné normy v oblasti administratívnej spolupráce sú minimálnymi normami; domnieva sa preto, že členské štáty by mali vykonať viac a nie len dodržiavať tieto minimálne normy; vyzýva členské štáty, aby ďalej odstraňovali prekážky brániace v administratívnej a právnej spolupráci;

206. víta skutočnosť, že prijatím globálnej normy o automatickej výmene informácií, ktorá bola zavedená prvou smernicou o administratívnej spolupráci v oblasti daní, a zrušením smernice o zdaňovaní príjmu z úspor z roku 2003, bol zavedený jednotný mechanizmus EÚ na výmenu informácií;

5. Boj proti praniu špinavých peňazí

207. zdôrazňuje, že pranie špinavých peňazí môže mať rôzne formy a že vyprané peniaze môžu mať pôvod v rôznych nezákonných činnostiach, ako je korupcia, obchodovanie so zbraňami, a ľuďmi a drogami, daňové úniky a podvody, a môžu sa používať na financovanie terorizmu; so znepokojením konštatuje, že výnosy z trestnej činnosti v EÚ sa odhadujú na 110 miliárd EUR ročne[112], čo zodpovedá 1 % celkového HDP Únie; zdôrazňuje, že Komisia odhaduje, že v niektorých členských štátoch má až 70 % prípadov prania špinavých peňazí cezhraničný rozmer[113]; ďalej konštatuje, že mieru prania špinavých peňazí odhaduje OSN[114] ako ekvivalent medzi 2 až 5 % svetového HDP, alebo okolo 715 miliárd EUR a 1,87 bilióna ročne;

208. zdôrazňuje, že rôzne nedávne prípady prania špinavých peňazí v Únii sú spojené s kapitálom, vládnucimi elitami a/alebo občanmi, ktorí pochádzajú z Ruska a najmä zo Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ); vyjadruje znepokojenie nad hrozbou pre európsku bezpečnosť a stabilitu prostredníctvom nezákonných príjmov z Ruska a krajín SNŠ, ktoré vstupujú do európskeho finančného systému na to, aby boli vyprané a ďalej využívané na financovanie trestnej činnosti; zdôrazňuje, že tieto príjmy ohrozujú bezpečnosť občanov EÚ a vytvárajú deformácie a nespravodlivé konkurenčné nevýhody pre občanov a spoločnosti dodržiavajúce zákony; domnieva sa, že okrem úniku kapitálu, ktorý nemožno obmedziť bez vyriešenia hospodárskych a administratívnych problémov krajiny pôvodu, a prania špinavých peňazí výlučne z dôvodu trestnej činnosti sa tieto nepriateľské činnosti, ktorých cieľom je oslabiť európske demokracie, ich hospodárstva a ich inštitúcie, vykonávajú v takej miere, že destabilizujú európsky kontinent; požaduje lepšiu spoluprácu medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o kontrolu kapitálu vstupujúceho do Únie z Ruska;

209. opakovane zdôrazňuje svoju výzvu[115] na sankcie celej EÚ namierené proti porušovaniu ľudských práv podľa vzoru globálneho Magnitského zákona USA, čo by malo umožniť ukladať zákazy vydávania víz a cielené sankcie ako blokovanie majetku a majetkových záujmov v jurisdikcii EÚ voči jednotlivým úradníkom alebo osobám konajúcim v úradnom postavení, ktoré sú zodpovedné za akty korupcie alebo závažné prípady porušovania ľudských práv; víta skutočnosť, že Parlament prijal správu návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Európskej únie[116]; požaduje zvýšenú kontrolu nerezidentských portfólií bánk a ich podielov v krajinách, o ktorých sa predpokladá, že predstavujú bezpečnostné riziká pre Úniu, ako aj dohľad nad nimi;

210. víta prijatie štvrtej a piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí; zdôrazňuje, že predstavujú významné kroky na zlepšenie účinnosti úsilia Únie bojovať proti praniu špinavých peňazí z trestnej činnosti a bojovať proti financovaniu teroristických činností; konštatuje, že rámec EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí sa opiera o preventívny prístup k praniu špinavých peňazí s dôrazom na odhaľovanie a nahlasovanie podozrivých transakcií;

211. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že veľké množstvo členských štátov nedokázalo v stanovenej lehote úplne alebo čiastočne transponovať štvrtú smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí do svojich vnútroštátnych právnych predpisov a že z tohto dôvodu Komisia musela proti nim začať konania o nesplnení povinnosti vrátane postúpenia pred Súdny dvor Európskej únie[117]; vyzýva tieto členské štáty, aby túto situáciu rýchlo napravili; naliehavo členské štáty žiada, aby predovšetkým splnili svoju zákonnú povinnosť dodržať lehotu na transponovanie piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí do vnútroštátnych právnych predpisov do 10. januára 2020; zdôrazňuje a víta závery Rady z 23. novembra 2018, v ktorých sa členské štáty vyzývajú k tomu, aby piatu smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí do svojich domácich právnych poriadkov transponovali pred koncom lehoty v roku 2020; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere využívala príslušné nástroje na poskytovanie podpory a zabezpečila, aby členské štáty čo najskôr riadne transponovali a vykonávali piatu smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí;

212. pripomína zásadný význam hĺbkovej analýzy klienta ako súčasti záväzku poznaj svojho klienta, ktorý spočíva v tom, že povinné subjekty musia náležite identifikovať svojich zákazníkov a zdroj ich finančných prostriedkov, ako aj konečných skutočných vlastníkov aktív vrátane imobilizácie anonymných účtov; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že niektoré finančné inštitúcie a ich súvisiace obchodné modely aktívne uľahčili pranie špinavých peňazí; vyzýva súkromný sektor, aby sa v čo najväčšej miere aktívne zapojil do boja proti financovaniu terorizmu a do predchádzania teroristickým činnostiam; vyzýva finančné inštitúcie, aby aktívne preskúmali svoje vnútorné postupy s cieľom zabrániť riziku prania špinavých peňazí;

213. víta akčný plán prijatý Radou 4. decembra 2018, ktorý zahŕňa niekoľko nelegislatívnych opatrení zameraných na lepší boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v Únii; vyzýva Komisiu, aby Parlament pravidelne informovala o pokroku pri vykonávaní akčného plánu;

214. je znepokojený tým, že neexistujú konkrétne postupy posudzovania a kontroly bezúhonnosti členov riadiacej rady ECB, najmä v prípade ich formálneho obvinenia z trestnej činnosti; požaduje mechanizmy na monitorovanie a kontrolu konania a spôsobilosti členov riadiacej rady ECB a vyzýva na ich ochranu v prípade zneužitia moci zo strany orgánu s vymenúvacou právomocou;

215. odsudzuje skutočnosť, že systémové zlyhania pri presadzovaní požiadaviek boja proti praniu špinavých peňazí spolu s neúčinným dohľadom viedli k niekoľkým nedávnym významným prípadom prania špinavých peňazí v európskych bankách spojených so systematickým porušovaním najzákladnejších požiadaviek poznaj svojho klienta a hĺbkovej analýzy klienta;

216. pripomína, že zásady poznaj svojho klienta a hĺbkovej analýzy klienta sú zásadne dôležité a mali by pokračovať v celom obchodnom vzťahu a že transakcie zákazníkov by mali byť priebežne monitorované s osobitnou pozornosťou s ohľadom na podozrivé alebo nezvyčajné činnosti; v tejto súvislosti pripomína povinnosť povinných subjektov okamžite informovať vnútroštátne finančné spravodajské jednotky z vlastnej iniciatívy o transakciách, pri ktorých je podozrenie z prania špinavých peňazí, pridružených predikatívnych trestných činoch alebo financovaní terorizmu; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek úsiliu Parlamentu sa podľa piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí naďalej ako posledná možnosť umožňuje, aby fyzická osoba, ktorá zastáva pozíciu vyššieho riadiaceho pracovníka, bola zaregistrovaná ako skutočný vlastník spoločnosti alebo trustu, zatiaľ čo reálny skutočný vlastník nie je známy alebo v súvislosti s ním existuje podozrenie;

217. konštatuje, že v niektorých členských štátoch existujú nevysvetliteľné mechanizmy kontroly majetku, ktoré sledujú výnosy z trestnej činnosti; zdôrazňuje, že tento mechanizmus často pozostáva zo súdneho príkazu, ktorým sa od osoby dôvodne podozrivej zo zapojenia do závažnej trestnej činnosti alebo z napojenia na osobu zapojenú do závažnej trestnej činnosti požaduje, aby vysvetlila povahu a rozsah svojho záujmu, pokiaľ ide o konkrétny majetok, a aby vysvetlila, ako bol majetok získaný, ak existujú primerané dôvody na podozrenie, že známe zákonne získané príjmy dožiadanej osoby by nestačili na to, aby tento majetok mohla získať; vyzýva Komisiu, aby posúdila účinky a uskutočniteľnosť takéhoto opatrenia na úrovni Únie;

218. víta rozhodnutie niektorých členských štátov zakázať vydávanie akcií na doručiteľa a previesť už existujúce na cenné papiere na meno; žiada členské štáty, aby zvážili potrebu prijať vo svojich jurisdikciách podobné opatrenia vzhľadom na nové ustanovenia piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí týkajúce sa podávania správ o skutočnom vlastníctve a identifikovaných rizík;

219. vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh na skoncovanie s praxou skrývania skutočných koncových vlastníkov za bielymi koňmi a aby naliehala na iné jurisdikcie na medzinárodnej úrovni, aby urobili to isté; vyzýva členské štáty, aby pri transponovaní piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí do vnútroštátneho práva zabezpečili to, aby povinné subjekty ukončovali obchodné vzťahy so spoločnosťami, ktorých skutoční koncoví vlastníci nie sú známi;

220. zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné vytvoriť efektívnejší systém výmeny oznámení a informácií medzi súdnymi orgánmi v rámci Únie, ktorý by nahradil tradičné nástroje vzájomnej právnej pomoci v trestných veciach, ktoré majú zdĺhavé a zaťažujúce procedúry, a preto poškodzujú vyšetrovanie prania špinavých peňazí a iných závažných trestných činov; opakuje svoju výzvu adresovanú Komisii, aby posúdila potreby legislatívnej činnosti v tejto súvislosti;

221. vyzýva Komisiu, aby posúdila úlohu a osobitné riziká právnych režimov ako účelovo vytvorené subjekty (SPV, SPE) a trusty založené na iný než charitatívny účel (NCPT) v oblasti prania špinavých peňazí, najmä v Spojenom kráľovstve a závislých a zámorských územiach Koruny, a aby o tom podala Parlamentu správu;

222. naliehavo žiada členské štáty, aby pri emitovaní štátnych dlhopisov na finančných trhoch v plnej miere dodržiavali právne predpisy týkajúce sa boja proti praniu špinavých peňazí; domnieva sa, že pri takýchto finančných operáciách je takisto prísne nevyhnutná hĺbková analýza;

223. konštatuje, že počas mandátu výboru TAX3 sa zverejnili tri poľutovaniahodné prípady prania špinavých peňazí prostredníctvom bánk EÚ: ING Bank N.V. nedávno priznala vážne nedostatky pri uplatňovaní ustanovení boja proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu a súhlasila s úhradou 775 miliónov EUR po dohode s holandskou prokuratúrou[118]; ABLV Bank v Lotyšsku vstúpila do dobrovoľnej likvidácie po tom, čo sa úrad FinCEN (Financial Crimes Enforcement Network) z USA rozhodol navrhnúť zákaz pre ABLV, aby mala korešpondenčný účet v Spojených štátoch z dôvodu obáva z prania špinavých peňazí[119], a Danske Bank po vyšetrovaní 15 000 zákazníkov a približne 9,5 milióna transakcií prepojených s jej estónskou pobočkou priznala, že veľké nedostatky v systémoch riadenia a kontroly banky umožnili využívať jej estónsku pobočku na podozrivé transakcie[120];

224. poznamenáva, že v prípade Danske Bank sa transakcie vo výške viac ako 200 miliárd EUR dostali do a z jej estónskej pobočky[121] bez toho, aby banka zaviedla primerané interné postupy boja proti praniu špinavých peňazí a poznaj svojho klienta, ako to následne pripustila samotná banka a potvrdili aj estónske a dánske úrady pre finančný dohľad; domnieva sa, že toto zlyhanie poukazuje na úplný nedostatok zodpovednosti zo strany banky a príslušných vnútroštátnych orgánov; vyzýva príslušné orgány, aby vykonali naliehavé hodnotenia primeranosti postupov boja proti praniu špinavých peňazí a poznaj svojho klienta vo všetkých európskych bankách s cieľom zabezpečiť riadne presadzovanie právnych predpisov Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí;

225. ďalej poznamenáva, že sa zistilo, že 6 200 zákazníkov estónskej pobočky Danske Nank bolo zapojených do podozrivých transakcií, že približne 500 zákazníkov bolo prepojených s verejne ohlásenými systémami prania špinavých peňazí, že 177 bolo spojených s škandálom „ruskej práčky“ a 75 so škandálom „azerbajdžanská práčka“ a že 53 zákazníkov bolo spoločnosťami, o ktorých sa zistilo, že majú spoločné adresy a riaditeľov[122]; vyzýva príslušné vnútroštátne orgány, aby vysledovali miesta určenia podozrivých transakcií uskutočnených 200 zákazníkmi estónskej pobočky banky Danske Bank s cieľom potvrdiť, že vyprané peniaze sa nepoužívajú na ďalšiu trestnú činnosť; vyzýva príslušné vnútroštátne orgány, aby v tejto veci náležitým spôsobom spolupracovali, keďže reťazce podozrivých transakcií sú zjavne cezhraničné;

226. zdôrazňuje, že ECB odobrala bankovú licenciu maltskej banke Pilatus Bank po zatknutí Aliho Sadra Hashemiho Nejada v USA, prezidenta Pilatus Bank a jej jediného akcionára, okrem iného za trestné činy prania špinavých peňazí; zdôrazňuje, že EBA dospel k záveru, že maltská finančná spravodajská analytická jednotka porušila právo EÚ, pretože neuskutočnila účinný dohľad nad Pilatus Bank okrem iného z dôvodu procesných nedostatkov a nedostatkov v opatreniach v oblasti dohľadu; konštatuje, že Komisia 8. novembra 2018 adresovala maltskej finančnej spravodajskej analytickej jednotke formálne stanovisko, v ktorom ju vyzvala, aby prijala ďalšie opatrenia na splnenie svojich právnych záväzkov[123]; vyzýva maltskú finančnú spravodajskú analytickú jednotku, aby podnikla kroky na dosiahnutie súladu s príslušnými odporúčaniami;

227. berie na vedomie list stáleho predstaviteľa Malty pri EÚ výboru TAX3 v reakcii na obavy výboru týkajúce sa údajného zapojenia niektorých maltských politicky exponovaných osôb do možnej novej epizódy prania špinavých peňazí a daňových únikov v súvislosti so spoločnosťou 17 Black so sídlom v Spojených arabských emirátoch[124]; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou presnosťou prijatých odpovedí; je znepokojený zjavnou politickou nečinnosťou maltských orgánov; vyjadruje osobitné znepokojenie nad skutočnosťou, že podľa odhalení týkajúcich sa spoločnosti 17 Black sa zdá, že sú tu zapojené politicky exponované osoby z najvyšších úrovní maltskej vlády; vyzýva maltské orgány, aby požiadali Spojené arabské emiráty o poskytnutie dôkazov vo forme listov o právnej pomoci; vyzýva Spojené arabské emiráty, aby spolupracovali s maltskými a európskymi orgánmi a aby zabezpečili, že finančné prostriedky spoločnosti 17 Black zostanú zmrazené na bankových účtoch až do dôkladného prešetrenia; zdôrazňuje najmä zjavný nedostatok nezávislosti maltskej finančnej spravodajskej analytickej jednotky a maltského policajného komisára; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že doteraz neboli prijaté žiadne opatrenia proti tým politicky exponovaným osobám, ktoré boli zapojené do údajných prípadov korupcie; zdôrazňuje, že maltské vyšetrovanie by malo prospech z vytvorenia spoločného vyšetrovacieho tímu založeného na dohode ad hoc[125] s cieľom riešiť vážne pochybnosti o nezávislosti a kvalite prebiehajúcich vnútroštátnych vyšetrovaní s podporou Europolu a Eurojustu;

228. poznamenáva, že v čase, keď bola investigatívna novinárka Daphne Caruana Galizia zavraždená, pracovala na najväčšom úniku informácií, o akom sa kedy dozvedela a ku ktorému došlo na serveroch spoločnosti ElectroGas, ktorá na Malte prevádzkuje elektráreň; ďalej konštatuje, že vlastník spoločnosti 17 Black, ktorá mala previesť veľké finančné sumy politicky exponovaným osobám na Malte zodpovedným za elektráreň, je aj riaditeľom a akcionárom spoločnosti ElectroGas;

229. je znepokojený zvýšením výskytu prania špinavých peňazí v kontexte iných foriem obchodných činností, najmä javu takzvaných lietajúcich peňazí a notoricky známych ulíc; zdôrazňuje, že na riešenie týchto záležitostí v európskych mestách je potrebná dôraznejšia koordinácia a spolupráca medzi miestnymi a regionálnymi administratívnymi orgánmi a orgánmi presadzovania práva;

230. uvedomuje si, že súčasný právny rámec boja proti praniu špinavých peňazí doposiaľ pozostával zo smerníc a je založený na minimálnej harmonizácii, ktorá viedla k rozdielnym vnútroštátnym postupom dohľadu a presadzovania práva v členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s budúcou revíziou právnych predpisov v oblasti boja boji proti praniu špinavých peňazí posúdila v požadovanom hodnotení vplyvu, či by nariadenie bolo vhodnejším právnym aktom ako smernica; v tejto súvislosti vyzýva na rýchlu transformáciu právnych predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí na nariadenie, ak sa to uzná za vhodné v posúdení vplyvu;

5.1. Spolupráca medzi orgánmi boja proti praniu špinavých peňazí a orgánmi dohľadu nad obozretným podnikaním v Európskej únii

231. víta skutočnosť, že v nadväznosti na nedávne prípady porušenia alebo údajného porušenia pravidiel v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí oznámil predseda Komisie 12. septembra 2018 doplnkové opatrenia;

232. požaduje nutne intenzívnejšie preskúmanie a nepretržitý dohľad nad členmi správnych rád a akcionármi úverových inštitúcií a investičných spoločností a poisťovní v Únii a zdôrazňuje najmä ťažkosti týkajúce sa zrušenia bankových licencií alebo ekvivalentných osobitných povolení;

233. podporuje činnosť vykonávanú spoločnou pracovnou skupinou zloženou zo zástupcov generálneho riaditeľstva Komisie pre spravodlivosť a spotrebiteľov a generálneho riaditeľstva pre finančnú stabilitu, finančné služby a úniu kapitálových trhov, ECB, európskych orgánov dohľadu a predsedu podvýboru Spoločného výboru ESA pre boj proti praniu špinavých peňazí s cieľom odhaliť súčasné nedostatky a navrhnúť opatrenia na umožnenie účinnej spolupráce, koordinácie a výmeny informácií medzi orgánmi dohľadu a presadzovania práva;

234. dospel k záveru, že súčasná úroveň koordinácie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu a dohľadu nad finančnými inštitúciami, najmä v situáciách s cezhraničnými následkami v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu, nie je dostatočná na riešenie súčasných výziev v tomto sektore a že schopnosť Únie presadzovať koordinované pravidlá a praktiky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí je v súčasnosti nedostatočná;

235. vyzýva na posúdenie dlhodobých cieľov vedúcich k rozšíreniu rámca boja proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu, ako sa uvádza v reflexnom dokumente o možných prvkoch plánu na bezproblémovú spoluprácu medzi orgánmi boja proti praniu špinavých peňazí a orgánmi dohľadu nad obozretným podnikaním v Európskej únii[126], ako je zriadenie mechanizmu na úrovni EÚ na lepšiu koordináciu činností orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu, pokiaľ ide o subjekty finančného sektora, najmä v situáciách, kde je pravdepodobné, že obavy v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu budú mať cezhraničné účinky, a na možnú centralizáciu dohľadu nad bojom proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom existujúcich alebo nových orgánov Únie, ktoré sú oprávnené presadzovať harmonizované pravidlá a postupy v členských štátoch EÚ; domnieva sa, že ak by sa tento mechanizmus vytvoril, malo by sa vyčleniť dostatočné množstvo ľudských a finančných zdrojov na účinné vykonávanie jeho funkcií;

236. pripomína, že ECB má právomoc a zodpovednosť za odobratie povolenia úverovým inštitúciám za závažné porušenie pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu; konštatuje však, že ECB je úplne závislá od vnútroštátnych orgánov dohľadu nad bojom proti praniu špinavých peňazí, pokiaľ ide o informácie týkajúce sa takýchto porušení zistených vnútroštátnymi orgánmi; vyzýva preto vnútroštátne orgány boja proti praniu špinavých peňazí, aby ECB včas sprístupňovali kvalitné informácie a ECB tak mohla riadne plniť svoju funkciu; v tejto súvislosti víta mnohostrannú dohodu o praktických podmienkach výmeny informácií medzi ECB a všetkými príslušnými orgánmi zodpovednými za dohľad nad dodržiavaním súladu úverových a finančných inštitúcií s povinnosťami v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu podľa štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí;

237. domnieva sa, že prudenciálny dohľad a dohľad nad bojom proti praniu špinavých peňazí nemožno riešiť oddelene; zdôrazňuje, že európske orgány dohľadu majú obmedzené kapacity na to, aby zohrávali významnejšiu úlohu v boji proti praniu špinavých peňazí v dôsledku svojich rozhodovacích štruktúr, nedostatku právomocí a obmedzených zdrojov; zdôrazňuje, že EBA by mal v tomto boji prevziať vedúcu úlohu, pričom by mal úzko spolupracovať s Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy (ESMA) a Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA), a mali by sa mu preto urýchlene poskytnúť dostatočné kapacity v oblasti ľudských a materiálnych zdrojov s cieľom účinne prispievať k dôslednej a účinnej prevencii využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí, a to aj vykonávaním posúdení rizík príslušných orgánov a preskúmaní v rámci jeho celkového rámca; vyzýva na väčšiu publicitu týchto preskúmaní a najmä na to, aby sa v prípade závažných nedostatkov zistených na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni EÚ príslušné informácie systematicky poskytovali Parlamentu a Rade[127];

238. berie na vedomie zvýšený význam vnútroštátnych orgánov finančného dohľadu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby po konzultácii s EBA navrhla mechanizmy na uľahčenie intenzívnejšej spolupráce a koordinácie medzi orgánmi finančného dohľadu; žiada, aby sa dlhodobo zintenzívnila harmonizácia postupov dohľadu uskutočňovaných rôznymi vnútroštátnymi orgánmi pôsobiacimi v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí;

239. víta oznámenie Komisie z 12. septembra 2018 o posilnení prudenciálneho rámca a rámca boja proti praniu špinavých peňazí Únie pre finančné inštitúcie (COM(2018)0645) a návrh, ktorý obsahuje v súvislosti s preskúmaním európskych orgánov dohľadu s cieľom posilniť konvergenciu dohľadu; domnieva sa, že EBA by mal zohrávať vedúcu, koordinačnú a monitorovaciu úlohu na úrovni Únie, aby účinne chránil finančný systém pred praním špinavých peňazí a rizikami financovania terorizmu, a to vzhľadom na nežiaduce potenciálne systémové dôsledky pre finančnú stabilitu Únie, ktoré by mohli vyplývať zo zneužívania finančného sektora na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, a na základe skúseností, ktoré už EBA získal pri ochrane bankového sektora pred takýmto zneužívaním ako orgán s právomocou dohľadu nad všetkými členskými štátmi;

240. berie na vedomie obavy EBA týkajúce sa vykonávania smernice o kapitálových požiadavkách (2013/36/EÚ) o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami[128]; víta návrh EBA, aby sa riešili nedostatky spôsobené súčasným právnym rámcom Únie; vyzýva členské štáty, aby urýchlene transponovali nedávno prijaté zmeny smernice o kapitálových požiadavkách do vnútroštátneho práva;

5.2. Spolupráca medzi finančnými spravodajskými jednotkami

241. pripomína, že podľa piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí sú členské štáty povinné zriadiť automatizované centralizované mechanizmy umožňujúce rýchlu identifikáciu držiteľov bankových a platobných účtov a zabezpečiť, aby každá finančná spravodajská jednotka bola schopná včas poskytnúť informácie v rámci týchto centralizovaných mechanizmov akejkoľvek inej finančnej spravodajskej jednotke; zdôrazňuje význam včasného prístupu k informáciám s cieľom zabrániť finančným trestným činom a prerušeniu vyšetrovaní; vyzýva členské štáty, aby urýchlili vytvorenie týchto mechanizmov, aby finančné spravodajské jednotky členských štátov mohli účinne spolupracovať s cieľom odhaľovať činnosti prania špinavých peňazí a bojovať proti nim; dôrazne nabáda finančné spravodajské jednotky členských štátov, aby používali systém FIU.net; poukazuje na význam ochrany údajov aj v tejto oblasti;

242. domnieva sa, že s cieľom pomôcť účinne bojovať proti praniu špinavých peňazí je nevyhnutné, aby sa vnútroštátnym finančným spravodajským jednotkám poskytli primerané zdroje a kapacity;

243. zdôrazňuje, že na účely účinného boja proti praniu špinavých peňazí je zásadná spolupráca nielen medzi finančnými spravodajskými jednotkami členských štátov, ale aj medzi finančnými spravodajskými jednotkami členských štátov a finančnými spravodajskými jednotkami tretích krajín; berie na vedomie politické dohody o medziinštitucionálnych rokovaniach[129] s ohľadom na budúce prijatie smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovujú pravidlá uľahčovania využívania finančných a iných informácií na predchádzanie určitým trestným činom, ich odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie a zrušuje rozhodnutie 2000/642/SVV;

244. vyzýva Komisiu, aby vytvorila špecializované školenia pre finančné spravodajské jednotky, najmä pokiaľ ide o obmedzenejšie kapacity v niektorých členských štátoch; berie na vedomie príspevok skupiny Egmont, ktorá zoskupuje 159 finančných spravodajských jednotiek a má za cieľ posilniť ich operačnú spoluprácu podporou sledovania a realizácie viacerých projektov; očakáva Komisiou uskutočnené posúdenie rámca spolupráce finančných spravodajských jednotiek s tretími krajinami a prekážok a možností v oblasti zlepšovania spolupráce medzi finančnými spravodajskými jednotkami v Únii vrátane možnosti zriadenia koordinačného a podporného mechanizmu; pripomína, že toto posúdenie by malo byť hotové do 1. júna 2019;

245. vyzýva Komisiu, aby sa aktívne zapojila do spolupráce s členskými štátmi s cieľom nájsť mechanizmy na zlepšenie a posilnenie spolupráce medzi finančnými spravodajskými jednotkami členských štátov a finančnými spravodajskými jednotkami tretích krajín; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti prijala vhodné opatrenia na príslušných medzinárodných fórach, ako sú OECD a Finančná akčná skupina (FATF); domnieva sa, že pri každej výslednej dohode by sa mala náležitá pozornosť venovať ochrane osobných údajov; zdôrazňuje, že na účinný boj proti činnostiam prania špinavých peňazí je nevyhnutná spolupráca nielen medzi finančnými spravodajskými jednotkami členských štátov, ale aj medzi finančnými spravodajskými jednotkami členských štátov a tretích krajín;

246. vyzýva Komisiu, aby vypracovala správu, ktorá bude adresovaná Parlamentu a Rade a v ktorej sa posúdi, či rozdiely v postavení a organizácii medzi finančnými spravodajskými jednotkami členských štátov bránia spolupráci v boji proti závažnej trestnej činnosti s cezhraničným rozmerom;

247. poukazuje na to, že neštandardizácia formátu a prahov hlásení o podozrivých transakciách medzi členskými štátmi a vo vzťahu k rôznym povinným subjektom vedie k ťažkostiam pri spracovaní a výmene informácií medzi finančnými spravodajskými jednotkami; vyzýva Komisiu, aby s podporou EBA čo najskôr preskúmala mechanizmy na stanovenie štandardizovaných formátov hlásení pre povinné subjekty s cieľom uľahčiť a zlepšiť spracovanie a výmenu informácií medzi finančnými spravodajskými jednotkami v prípadoch s cezhraničným rozmerom a aby sa zamyslela nad štandardizáciou prahových hodnôt podozrivých transakcií;

248. vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť zriadiť automatizované systémy získavania hlásení o podozrivých transakciách, ktorá by finančným spravodajským jednotkám členských štátov umožnili vyhľadávať transakcie a ich iniciátorov a príjemcov v prípade opakovaného označenia za podozrivé v rôznych členských štátoch;

249. nabáda príslušné orgány a finančné spravodajské jednotky, aby spolupracovali s finančnými inštitúciami a ďalšími povinnými subjektmi na zvyšovaní počtov hlásení podozrivých činností a znižovaní objemu obranných hlásení, a tým pomohli zabezpečiť to, aby finančné spravodajské jednotky dostávali viac užitočných, cielených a úplných informácií na riadne vykonávanie ich povinností, a súčasne zabezpečovali súlad so všeobecným nariadením o ochrane údajov;

250. pripomína, že je dôležité rozvíjať rozšírené kanály pre dialóg, komunikáciu a výmenu informácií medzi verejnými orgánmi a špecifickými zainteresovanými stranami zo súkromného sektora, ktoré sú všeobecne známe ako verejno-súkromné partnerstvá (PPP), najmä pre povinné subjekty podľa smernice o boji proti praniu špinavých peňazí, a zdôrazňuje existenciu a dobré výsledky jediného nadnárodného PPP, verejno-súkromného partnerstva Europolu pre finančné spravodajstvo, ktoré podporuje strategickú výmenu informácií medzi bankami, finančnými spravodajskými jednotkami, agentúrami na presadzovanie práva a vnútroštátnymi regulačnými orgánmi v členských štátoch;

251. podporuje neustále zlepšovanie výmeny informácií medzi finančnými spravodajskými jednotkami a agentúrami na presadzovanie práva vrátane Europolu; domnieva sa, že takéto partnerstvo by sa malo vytvoriť v oblasti nových technológií vrátane virtuálnych aktív s cieľom formalizovať už existujúce operácie v členských štátoch; vyzýva Európsky výbor pre ochranu údajov, aby subjektom na trhu, ktoré spracúvajú osobné údaje v rámci svojich povinností v oblasti hĺbkovej analýzy, ešte viac objasnil ich povinnosti a umožnil im tak dodržiavať príslušné ustanovenia o ochrane údajov;

252. zdôrazňuje, že zintenzívnenie a zlepšovanie spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu a finančnými spravodajskými jednotkami je kľúčové pre účinný boj proti praniu špinavých peňazí a daňovým únikom; ďalej zdôrazňuje, že boj proti praniu špinavých peňazí a daňovým únikom si vyžaduje aj dobrú spoluprácu medzi finančnými spravodajskými jednotkami a colnými orgánmi;

253. vyzýva Komisiu, aby podala správu o súčasnom stave a zlepšeniach finančných spravodajských jednotiek členských štátov v súvislosti so šírením informácií, ich výmenou a spracúvaním, a to v nadväznosti na odporúčania výboru PANA[130] a správu o mapovaní uskutočnenom platformou finančných spravodajských jednotiek EÚ;

5.3. Povinné subjekty (rozsah pôsobnosti)

254. víta skutočnosť, že piatou smernicou o boji proti praniu špinavých peňazí sa zoznam povinných subjektov rozšíril o poskytovateľov, ktorí sa zaoberajú výmennými službami medzi virtuálnymi menami a menami fiat, tzv. custodian wallet providers, obchodníkmi s umením a prístavmi oslobodenými od colnej kontroly;

255. vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na zlepšenie presadzovania hĺbkovej analýzy klienta, najmä aby lepšie objasnila, že zodpovednosť za správne uplatňovanie hĺbkovej analýzy klienta má vždy povinný subjekt, a to aj v prípade outsourcingu, a aby sa stanovili sankcie v prípade nedbanlivosti alebo konfliktu záujmov v prípadoch outsourcingu; zdôrazňuje zákonnú povinnosť povinných subjektov podľa piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí vykonávať zvýšené kontroly a systematické podávanie správ pri vykonávaní hĺbkovej analýzy klienta týkajúcej sa obchodných vzťahov alebo transakcií zahŕňajúcich krajiny, ktoré Komisia označila za vysoko rizikové tretie krajiny na účely prania špinavých peňazí;

5.4. Registre

256. víta prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve a ďalším informáciám v rámci hĺbkovej analýza klienta, ktoré boli udelené daňovým úradom podľa piatej smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní; pripomína, že tento prístup je nevyhnutný na to, aby daňové úrady riadne plnili svoje povinnosti;

257. konštatuje, že podľa právnych predpisov Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí sa členským štátom ukladá povinnosť zriadiť centrálne registre, ktoré obsahujú úplné údaje o skutočnom vlastníctve pre spoločnosti a trusty, a že sa takisto zabezpečuje ich vzájomné prepojenie; víta skutočnosť, že podľa piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí sa členským štátom ukladá povinnosť zabezpečiť, aby informácie o skutočnom vlastníctve boli vo všetkých prípadoch prístupné všetkým členom širokej verejnosti;

258. berie však na vedomie, že v prípade trustov budú vnútroštátne registre prístupné v zásade len osobám, ktoré preukážu legitímny záujem na prístupe; zdôrazňuje, že členské štáty majú naďalej slobodnú možnosť otvoriť registre skutočného vlastníctva trustov verejnosti, ako už odporúčal Parlament; vyzýva členské štáty, aby vytvorili voľne prístupné a otvorené registre údajov; v každom prípade pripomína, že poplatok, ktorý sa môžu rozhodnúť uložiť, by nemal prekročiť administratívne náklady na sprístupnenie informácií vrátane nákladov na údržbu a vývoj registrov;

259. zdôrazňuje, že prepojenie registrov vlastníkov by mala zabezpečiť Komisia; zdôrazňuje, že prepojenie registrov by mala zabezpečiť Komisia; domnieva sa, že Komisia by mala pozorne monitorovať fungovanie tohto vzájomne prepojeného systému a v primeranej lehote posúdiť, či riadne funguje a či by sa mal doplniť zriadením verejného registra EÚ s informáciami o skutočnom vlastníctve alebo iných nástrojov, ktoré by mohli účinne odstrániť všetky potenciálne nedostatky; vyzýva Komisiu, aby medzitým vypracovala a vydala technické usmernenia na podporu zbližovania formátu, interoperability a prepojenosti registrov členských štátov; domnieva sa, že skutočné vlastníctvo trustov by malo mať rovnakú úroveň transparentnosti ako spoločnosti podľa piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí, pričom by sa mali zabezpečiť primerané záruky;

260. je znepokojený tým, že informácie v registroch skutočných vlastníkov nie sú vždy dostatočné a/alebo presné; vyzýva členské štáty, aby preto zaistili to, aby registre skutočných vlastníkov obsahovali overovacie mechanizmy na zaistenie presnosti údajov; vyzýva Komisiu, aby vo svojich kontrolách posúdila overovacie mechanizmy a spoľahlivosť údajov;

261. požaduje prísnejšie a presnejšie vymedzenie skutočného vlastníctva s cieľom zabezpečiť, aby boli identifikované všetky fyzické osoby, ktoré v konečnom dôsledku vlastnia alebo kontrolujú právnickú osobu;

262. pripomína potrebu jasných pravidiel, ktorými sa uľahčí jasná identifikácia skutočných vlastníkov, vrátane povinnosti trustov a podobných subjektov existovať v písomnej forme ich povinnej registrácie v členskom štáte, kde bol trust vytvorený, kde sa spravuje alebo kde pôsobí;

263. zdôrazňuje problém prania špinavých peňazí prostredníctvom investícií do nehnuteľností v európskych mestách prostredníctvom zahraničných schránkových spoločností; pripomína, že Komisia by mala posúdiť nevyhnutnosť a proporcionalitu harmonizácie informácií v registroch pozemkov a nehnuteľností a posúdiť potrebu prepojenia týchto registrov; vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby pripojila k tejto správe legislatívny návrh; domnieva sa, že by členské štáty mali mať k dispozícii verejne prístupné informácie o skutočných koncových vlastníkoch pôdy a nehnuteľností;

264. opakovane zdôrazňuje svoje stanovisko k vytvoreniu registrov skutočného vlastníctva, pokiaľ ide o zmluvy o životnom poistení, ako sa uvádza v medziinštitucionálnych rokovaniach o piatej smernici o boji proti praniu špinavých peňazí; vyzýva Komisiu, aby posúdila uskutočniteľnosť a potrebu sprístupnenia informácií o skutočnom vlastníctve, pokiaľ ide o zmluvy o životnom poistení a finančné nástroje, príslušným orgánom;

265. konštatuje, že Komisia musí podľa piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí vykonať analýzu uskutočniteľnosti konkrétnych opatrení a mechanizmov na úrovni Únie a členských štátov, ktoré umožnia zber informácií o skutočnom vlastníctve zo strany právnických a osôb a iných právnych subjektov zriadených mimo Únie a prístup k nim; vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh na takýto mechanizmus, ak by bola analýza uskutočniteľnosti priaznivá;

5.5. Technologické riziká a virtuálne aktíva vrátane virtuálnych mien a kryptomien

266. zdôrazňuje pozitívny potenciál nových distribuovaných účtovných technológií, ako je technológia databáz; zároveň konštatuje, že narastá zneužívanie nových metód platieb a prevodov založených na týchto technológiách na pranie špinavých peňazí alebo páchanie iných finančných trestných činov; uznáva potrebu monitorovať rýchlo sa meniaci technologický rozvoj s cieľom zabezpečiť, aby sa právne predpisy účinným spôsobom zaoberali zneužívaním nových technológií a anonymitou, ktoré uľahčujú trestnú činnosť, a to bez obmedzovania ich pozitívnych aspektov;

267. naliehavo vyzýva Komisiu, aby dôkladne preskúmala tie príslušné kryptosubjekty, na ktoré sa ešte nevzťahujú právne predpisy Únie o boji proti praniu špinavých peňazí, a aby v prípade potreby rozšírila zoznam povinných subjektov, najmä poskytovateľov služieb v oblasti transakcií zahŕňajúcich výmeny jednej alebo viacerých virtuálnych mien; vyzýva členské štáty, aby čo najskôr transponovali ustanovenia piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí, ktorými sa ukladá povinnosť peňaženkám virtuálnej meny a službám výmeny identifikovať ich zákazníkov, čo by veľmi sťažilo anonymné používanie virtuálnych mien;

268. vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala technologický vývoj vrátane rýchleho rozšírenia inovačných obchodných modelov finančnej technológie a prijatia nových technológií, ako sú AI, DLT, kognitívne výpočty a strojové učenie, s cieľom posúdiť technologické riziká a potenciálne medzery a zvýšiť odolnosť voči kybernetickými útokom alebo poruchám systému, najmä podporou ochrany údajov; nabáda príslušné orgány a Komisiu, aby dôkladne posúdili možné systémové riziká spojené s aplikáciami DLT;

269. zdôrazňuje, že rozvoj a používanie virtuálnych aktív je dlhodobý trend, ktorý by mal v ďalších rokoch pokračovať a zintenzívniť sa, a to najmä vďaka používaniu virtuálnych mincí na rôzne účely, napríklad financovanie podnikov; žiada Komisiu, aby na úrovni EÚ vytvorila primeraný rámec na obsiahnutie tohto vývoja, pričom sa môže inšpirovať prácami na medzinárodnej úrovni, ale aj prácou európskych orgánov ako ESMA; domnieva sa, že by tento rámec mal zabezpečiť ochranné prvky potrebné so zreteľom na osobitné riziká, ktoré virtuálne aktíva prinášajú, bez toho, aby sa bránilo inovácii;

270. predovšetkým konštatuje, že netransparentnosť virtuálnych aktív možno využívať na uľahčenie prania špinavých peňazí a daňové úniky; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Komisiu, aby poskytla jasné usmernenia o podmienkach, za ktorých by sa virtuálne aktíva mohli klasifikovať ako existujúci alebo nový finančný nástroj v smernici MiFID2, a o okolnostiach, za ktorých sa právne predpisy EÚ vzťahujú na počiatočné ponuky mincí;

271. vyzýva Komisiu, aby posúdila zákaz určitých anonymných opatrení, pokiaľ ide o konkrétne virtuálne aktíva, a v prípade potreby zvážila reguláciu virtuálnych aktív ako finančných nástrojov; domnieva sa, že finančné spravodajské jednotky by mali byť schopné prepojiť virtuálne adresy a adresy kryptomeny s totožnosťou vlastníka virtuálnych aktív; domnieva sa, že Komisia by mala posúdiť možnosť povinnej registrácie používateľov virtuálnych aktív; pripomína, že niektoré členské štáty už prijali rozmanité opatrenia pre osobitné segmenty v tejto oblasti, napríklad pre prvotné ponuky mincí, ktoré by mohli byť pre budúce opatrenia EÚ zdrojom inšpirácie;

272. zdôrazňuje, že FATF nedávno zdôraznila naliehavú potrebu, aby všetky krajiny podnikli koordinované kroky na zabránenie využívania virtuálnych prostriedkov na trestné činy a terorizmus, a vyzvala všetky jurisdikcie, aby prijali právne a praktické kroky na zabránenie zneužívaniu virtuálnych aktív[131]; vyzýva Komisiu, aby hľadala spôsoby, ako do európskeho právneho rámca začleniť odporúčania a normy FATF zamerané na virtuálne aktíva; zdôrazňuje, že by Únia mala naďalej presadzovať jednotný a koordinovaný medzinárodný regulačný rámec v oblasti virtuálnych aktív, pričom by mala pokračovať v úsilí, ktoré už vynaložila v rámci skupiny G20;

273. opakuje svoju výzvu, aby Komisia urýchlene posúdila dôsledky elektronických hier na účely prania špinavých peňazí a daňových trestných činov; považuje toto posúdenie za prioritné; berie na vedomie nárast sektora elektronických hier v niektorých jurisdikciách vrátane niektorých provincií britskej koruny, ako je Ostrov Man, kde elektronické hry zodpovedajú už za 18 % národného dôchodku;

274. berie na vedomie prácu na úrovni expertov v oblasti elektronickej identifikácie a vzdialených procesov poznaj svojho klienta, v rámci ktorej sa skúmajú otázky, ako je možnosť finančných inštitúcií využívajúcich elektronickú identifikáciu a prenosnosť zásady poznaj svojho klienta digitálne identifikovať zákazníkov; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby posúdila potenciálne výhody zavedenia európskeho systému elektronickej identifikácie; pripomína, že je dôležité zachovať náležitú rovnováhu medzi ochranou údajov a súkromia a potrebou prístupu príslušných orgánov k informáciám na účely vyšetrovania trestných činov;

5.6. Sankcie

275. zdôrazňuje, že podľa právnych predpisov EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí sa vyžaduje, aby členské štáty stanovili sankcie za porušenie pravidiel v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí; zdôrazňuje, že tieto sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce; žiada, aby sa v členských štátoch zaviedli zjednodušené postupy na presadzovanie finančných sankcií uložených za porušenia právnych predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí;

276. naliehavo vyzýva členské štáty, aby čo najskôr a jednoznačne zverejnili informácie o povahe a hodnote uložených sankcií, ako aj informácie o druhu a povahe porušenia a totožnosti zodpovednej osoby; vyzýva členské štáty, aby uplatňovali sankcie a opatrenia aj voči členom riadiacich orgánov a iným fyzickým osobám, ak podľa vnútroštátneho práva zodpovedajú za porušenia pravidiel v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí[132];

277. vyzýva Komisiu, aby každé dva roky informovala Parlament o vnútroštátnych právnych predpisoch a postupoch týkajúcich sa sankcií za porušovanie právnych predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí;

278. víta prijatie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1805 zo 14. novembra 2018 o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu[133], ktorej cieľom je uľahčiť cezhraničné vymáhanie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti, čím pomôže posilniť schopnosť Únie bojovať proti organizovanej trestnej činnosti a terorizmu a odstrániť zdroje financovania pre zločincov a teroristov v celej Únii;

279. víta prijatie smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1673 z 23. októbra 2018 o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva[134], ktorou sa zavádzajú nové ustanovenia trestného práva a uľahčuje efektívnejšia a rýchlejšia cezhraničná spolupráca medzi príslušnými orgánmi s cieľom účinnejšie predchádzať praniu špinavých peňazí a súvisiacemu financovaniu terorizmu a organizovanej trestnej činnosti; konštatuje, že členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby podľa potreby ich príslušné orgány v súlade so smernicou 2014/42/EÚ[135] zmrazili alebo skonfiškovali príjmy, ktoré pochádzajú zo spáchania ktoréhokoľvek z trestných činov uvedených v tejto smernici, ako aj nástroje, ktoré boli použité alebo určené na použitie pri ich spáchaní alebo ktorých použitie prispelo k ich spáchaniu;

5.7. Medzinárodný rozmer

280. konštatuje, že podľa štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí má Komisia povinnosť identifikovať vysokorizikové tretie krajiny, ktoré vo svojich režimoch boja proti praniu špinavých peňazí a boja proti financovaniu terorizmu vykazujú strategické nedostatky;

281. domnieva sa, že aj keby sa mala zohľadniť práca vykonávaná na medzinárodnej úrovni na identifikáciu vysokorizikových tretích krajín na účely boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a to najmä v prípade FATF, je nevyhnutné, aby Únia mala autonómny zoznam vysokorizikových tretích krajín; víta v tejto súvislosti delegované nariadenie Komisie z 31. januára 2019, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa minimálnych opatrení a druhu dodatočných opatrení, ktoré musia úverové a finančné inštitúcie prijať na zmiernenie rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu v určitých tretích krajinách[136];

282. víta prijatie metodiky identifikácie vysokorizikových tretích krajín podľa smernice (EÚ) 2015/849 zo strany Komisie uverejnenej 22. júna 2018[137]; víta posúdenie Komisie z 31. januára 2019 týkajúce sa krajín priority 1;

283. zdôrazňuje potrebu zabezpečiť súlad a komplementaritu medzi zoznamom vysoko rizikových tretích krajín v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a európskym zoznamom nespolupracujúcich jurisdikcií; opakuje svoju výzvu, aby sa Komisii zverila ústredná úloha v oblasti obhospodarovania oboch zoznamov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila transparentnosť procesu kontroly jurisdikcií;

284. je znepokojený obvineniami, že príslušné orgány vo Švajčiarsku riadne nevykonávajú svoje funkcie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu[138]; vyzýva Komisiu, aby tieto prvky zohľadnila pri aktualizácii zoznamu vysoko rizikových tretích krajín a v budúcich dvojstranných vzťahoch medzi Švajčiarskom a Úniou;

285. vyzýva Komisiu, aby poskytovala tretím krajinám technickú pomoc s cieľom vytvoriť účinné systémy boja proti praniu špinavých peňazí a neustále ich zlepšovať;

286. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že EÚ bude v FATF hovoriť jednotne, a aby aktívne prispievali k prebiehajúcim úvahám o jej reforme s cieľom posilniť jej zdroje a legitímnosť; vyzýva Komisiu, aby do delegácie Komisie v FATF zahrnula zamestnancov Európskeho parlamentu ako pozorovateľov;

287. vyzýva Komisiu, aby sa postavila do čela celosvetovej iniciatívy za zriadenie verejných ústredných registrov vlastníctva vo všetkých svetových jurisdikciách; v tomto smere zdôrazňuje zásadnú úlohu medzinárodných organizácií ako OECD a OSN;

6. Medzinárodný rozmer zdaňovania

288. poukazuje na to, že európsky spravodlivý daňový systém si vyžaduje spravodlivejšie celosvetové daňové prostredie; opakuje svoju výzvu, aby sa monitorovali prebiehajúce daňové reformy tretích krajín;

289. konštatuje úsilie niektorých tretích krajín konať rozhodne proti BEPS; zdôrazňuje však, že takéto reformy by mali zostať v súlade s existujúcimi pravidlami WTO;

290. považuje informácie o daňových reformách v USA a ich možnom vplyve na medzinárodnú spoluprácu zhromaždené počas návštevy výboru vo Washingtone za mimoriadne dôležité; domnieva sa, že niektoré ustanovenia zákona o znížení daní a pracovných miestach v USA z roku 2017 by podľa niektorých odborníkov boli nezlučiteľné s existujúcimi pravidlami WTO; poznamenáva, že niektoré ustanovenia daňovej reformy USA sa snažia jednostranne a bez reciprocity oživiť nadnárodné prínosy pripadajúce na územie USA (za predpokladu, že najmenej 50 % z nich vzniká na území USA); víta skutočnosť, že Komisia v súčasnosti posudzuje potenciálne regulačné a obchodné dôsledky najmä ustanovení BEAT, GILTI a FDII[139] v novej daňovej reforme USA; žiada Komisiu, aby informovala Parlament o výsledkoch tohto posúdenia;

291. konštatuje, že boli vytvorené dva typy medzivládnych dohôd o zákone o dodržiavaní daňových predpisov v prípade zahraničných účtov (FATCA) s cieľom pomôcť FATCA v súlade s medzinárodným právom[140]; konštatuje, že iba jeden z modelov medzivládnych dohôd je recipročný; vyjadruje poľutovanie nad vážnou nerovnováhou v reciprocite týchto dohôd, keďže USA zvyčajne dostávajú od zahraničných vlád oveľa viac informácií, než poskytujú; vyzýva Komisiu, aby vykonala mapovanie s cieľom analyzovať rozsah reciprocity pri výmene informácií medzi USA a členskými štátmi;

292. vyzýva Radu, aby Komisii udelila mandát na rokovanie o dohode s USA s cieľom zabezpečiť reciprocitu vo FATCA;

293. opakovane zdôrazňuje návrhy predložené vo svojom uznesení z 5. júla 2018 o nepriaznivých účinkoch dohody FATCA na občanov EÚ a najmä na „náhodných Američanov“[141], v ktorom sa Komisia vyzýva, aby podnikla kroky na zabezpečenie toho, aby sa zaručili základné práva všetkých občanov, najmä tých, ktorí sú „náhodní Američania“;

294. vyzýva Komisiu a Radu, aby predložili spoločný prístup EÚ k dohode FATCA s cieľom primerane chrániť práva európskych občanov (najmä „náhodných Američanov“) a zabezpečiť reciprocitu pri automatickej výmene informácií zo strany USA, pričom CRS by bola uprednostňovaná norma; vyzýva Komisiu a Radu, aby medzitým zvážili protiopatrenia, napríklad zrážkovú daň, v prípade potreby s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky, ak USA nezabezpečia reciprocitu v rámci FATCA;

295. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby monitorovali nové ustanovenia týkajúce sa dane z príjmu právnických osôb v krajinách, ktoré s EÚ spolupracujú na základe medzinárodnej dohody[142];

6.1. Daňové raje a jurisdikcie uľahčujúce agresívne daňové plánovanie v rámci EÚ aj mimo nej

296. pripomína význam spoločného zoznamu nespolupracujúcich jurisdikcií EÚ na daňové účely (ďalej len „zoznam EÚ“) založeného na komplexných, transparentných, spoľahlivých, objektívne overiteľných a všeobecne akceptovaných kritériách, ktoré sa pravidelne aktualizujú;

297. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že pri počiatočnom procese zaraďovania do zoznamu v EÚ sa zohľadňovali iba tretie krajiny; konštatuje, že Komisia v rámci európskeho semestra zistila nedostatky v daňových systémoch niektorých členských štátov, ktoré uľahčujú agresívne daňové plánovanie; víta preto vyjadrenie predsedníčky skupiny pre kódex správania v oblasti zdaňovania podnikov počas vypočutia vo výbore TAX3 10. októbra 2018, v ktorom uviedla, že v súvislosti s revíziou mandátu skupiny pre kódex správania existuje možnosť preverovania členských štátov podľa rovnakých kritérií, aké sú stanovené pre zoznam EÚ[143];

298. víta skutočnosť, že Rada 5. decembra 2017 prijala prvý zoznam EÚ, ako aj nepretržité monitorovanie záväzkov tretích krajín; poznamenáva, že zoznam bol niekoľkokrát aktualizovaný na základe hodnotenia týchto záväzkov a rôzne krajiny boli v dôsledku toho zo zoznamu vyškrtnuté; konštatuje, že 9. novembra 2018 zoznam obsahoval len päť daňových jurisdikcií: Americká Samoa, Guam, Samoa, Trinidad a Tobago a Americké Panenské ostrovy.

299. zdôrazňuje, že postupy kontroly a monitorovania sú nepriehľadné a že nie je jasné, či sa v súvislosti s krajinami, ktoré boli zo zoznamu vyradené, dosiahol skutočný pokrok;

300. zdôrazňuje, že hodnotenie Rady a jej skupiny pre kódex správania v oblasti zdaňovania podnikov je založené na kritériách vyplývajúcich z technickej hodnotiacej tabuľky Komisie a že Parlament nemal v tomto procese žiadnu právnu úlohu; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a Radu, aby podrobne informovali Parlament pred každou navrhovanou zmenou zoznamu; vyzýva Radu, aby uverejňovala pravidelnú správu o pokroku, pokiaľ ide o jurisdikcie na čiernej a sivej listine, ako súčasť pravidelnej aktualizácie predloženej Rade skupinou pre kódex správania;

301. vyzýva Komisiu a Radu, aby pracovali na ambicióznej a objektívnej metodike, ktorá sa nespolieha na záväzky, ale na hodnotenie účinkov riadne vykonaných právnych predpisov v týchto krajinách;

302. vyjadruje hlboké poľutovanie nad nedostatkom transparentnosti počas procesu prvotného vymenovania, ako aj nad neobjektívnym uplatňovaním kritérií na zaradenie do zoznamu stanovených Radou ECOFIN; trvá na tom, že tento proces musí byť bez akéhokoľvek politického zasahovania; víta však zlepšenie transparentnosti spôsobené zverejnením listov zaslaných jurisdikciám, ktoré preverila skupina pre kódex správania, ako aj súbor prijatých listov o záväzkoch; žiada, aby sa všetky zostávajúce nezverejnené listy verejne sprístupnili na zabezpečenie kontroly a správneho plnenia záväzkov; zastáva názor, že tie jurisdikcie, ktoré odmietajú súhlasiť so zverejnením svojich záväzkov, vyvolávajú verejné podozrenie z nespolupráce v daňových otázkach;

303. víta nedávne objasnenia skupiny pre kódex správania týkajúce sa kritérií spravodlivého zdaňovania, najmä pokiaľ ide o nedostatok hospodárskej podstaty pre jurisdikcie, ktoré nemajú žiadnu sadzbu dane z príjmov právnických osôb alebo sadzbu blízku 0 %; vyzýva členské štáty, aby sa usilovali o postupné zlepšovanie kritérií na zaradenie do zoznamu EÚ, aby pokryli všetky škodlivé daňové praktiky[144];

304. víta novú globálnu normu OECD o uplatňovaní faktoru podstatných činností pre jurisdikcie so žiadnou alebo len nominálnou daňou[145], z veľkej časti inšpirovanú prácou EÚ pri vytváraní zoznamu EÚ[146]; vyzýva členské štáty, aby vyvinuli na G20 tlak s cieľom reformovať kritériá zápisu na čiernu listinu OECD tak, aby riešili nielen samotnú daňovú transparentnosť, ale aj daňové úniky a agresívne daňové plánovanie;

305. žiada v konkrétnom prípade Švajčiarska, pre ktoré sa neočakáva presná lehota v dôsledku predchádzajúcej dohody medzi Švajčiarskom a EÚ, aby sa krajina do konca roka 2019 zaradila do prílohy I za predpokladu, že po riadnom procese eskalácie Švajčiarsko dovtedy neodstráni svoje nevyhovujúce daňové režimy, ktoré umožňujú nerovnaké zaobchádzanie so zahraničným a s domácim príjmom, ako aj daňové výhody pre určité typy spoločností;

306. so znepokojením konštatuje, že tretie krajiny môžu zrušiť nevyhovujúce daňové režimy, ale nahradiť ich novými, ktoré sú potenciálne škodlivé pre EÚ; zdôrazňuje, že by to mohlo platiť najmä v prípade Švajčiarska; vyzýva Radu, aby ešte raz riadne zhodnotila Švajčiarsko a všetky tretie krajiny[147], v ktorých sa zavádzajú podobné legislatívne zmeny[148];

307. poznamenáva, že rokovania medzi EÚ a Švajčiarskom o revízii obojstranných postojov k vzájomnému prístupu na trh stále prebiehajú; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že konečná dohoda medzi EÚ a Švajčiarskom bude obsahovať doložku o dobrej správe daní, v ktorej sa stanovia pravidlá štátnej pomoci vo forme daňového zvýhodnenia, automatickej výmeny informácií o zdaňovaní verejného prístupu k informáciám o skutočnom vlastníctve, a prípadne ustanovenia proti praniu špinavých peňazí; žiada, aby vyjednávači EÚ dokončili dohodu, ktorou sa okrem iného odstránia nedostatky vo švajčiarskom systéme dohľadu[149] a budú sa chrániť oznamovatelia;

308. je znepokojený tým, že na rakúskych rezidentov, ktorí sú držiteľmi bankových účtov v úverových inštitúciách v Lichtenštajnsku, sa nevzťahuje zákon o spoločnom štandarde oznamovania, pokiaľ ich kapitálové príjmy pochádzajú z majetkových štruktúr (súkromných nadácií, organizácií, trustov a pod.) a zdaňovanie vybavuje v súlade s dvojstrannými zmluvami Lichtenštajnsko; vyzýva Rakúsko, aby svoje právne predpisy v tomto smere zmenilo a uzavrelo tak túto medzeru v CRS;

309. konštatuje napríklad, že podľa údajov OECD o priamych zahraničných investíciách má Luxembursko spolu s Holandskom viac prichádzajúcich investícií než USA, z ktorých prevažnú väčšinu tvoria investície do účelových jednotiek, ktoré nevykonávajú žiadnu zjavnú významnú hospodársku činnosť, a že do Írska smeruje viac prichádzajúcich investícií než do Nemecka alebo Francúzska; poukazuje na to, že podľa národného štatistického úradu tvoria zahraničné investície na Malte 1 474 % veľkosti hospodárstva tejto krajiny;

310. pripomína výskumnú štúdiu, z ktorej vyplýva, že vyhýbanie sa daňovým povinnostiam prostredníctvom šiestich členských štátov EÚ znamená v ostatných 22 členských štátoch stratu 42,8 miliardy EUR daňových príjmov[150], z čoho vyplýva, že čistý príspevok týchto krajín je vyvážený stratami na daňovej základni iných členských štátov;

311. pripomína, že ak sa majú Únia a členské štáty dosiahnuť v boji proti daňovým podvodom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a praniu špinavých peňazí lepšie výsledky, musia sa účinne využívať všetky dostupné údaje vrátane makroekonomických;

312. pripomína, že Komisia kritizovala sedem členských štátov[151] – Belgicko, Cyprus, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Maďarsko a Maltu za nedostatky v ich daňových systémoch, ktoré umožňujú agresívne daňové plánovanie, s odôvodnením, že narušujú integritu jednotného európskeho trhu; domnieva sa, že tieto jurisdikcie možno tiež považovať za jurisdikcie, ktoré globálne uľahčujú daňové plánovanie;

313. očakáva revíziu zoznamu EÚ v prvom štvrťroku 2019; žiada Radu, aby vydala podrobné hodnotenie záväzkov jurisdikcií, ktoré sa dobrovoľne zaviazali k reforme a boli uvedené v prílohe II prvého zoznamu EÚ vydaného 5. decembra 2017; požaduje, aby sa jurisdikcie, ktoré boli vďaka záväzkom prijatým v roku 2017 uvedené v prílohe II, ale do konca roka 2018 alebo v dohodnutej lehote sa v nich neuskutočnili náležité reformy, doplnili do prílohy I;

6.2. Protiopatrenia

314. opätovne vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby prijali účinné a odrádzajúce protiopatrenia voči nespolupracujúcim jurisdikciám s cieľom stimulovať dobrú spoluprácu v daňových záležitostiach a dodržiavanie záväzkov uvedených v prílohe I zoznamu krajín EÚ;

315. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že väčšina protiopatrení navrhnutých Radou je ponechaná na diskrečnú právomoc členských štátov; so znepokojením konštatuje, že počas vypočutia vo výbore TAX3 15. mája 2018 niektorí odborníci[152] zdôraznili skutočnosť, že protiopatrenia nemusia dostatočne stimulovať nespolupracujúce jurisdikcie, aby dodržiavali pravidlá, pretože „v zozname EÚ sú vynechané niektoré z najznámejších daňových rajov“; domnieva sa, že to oslabuje dôveryhodnosť procesu zaradenia do zoznamu, ako to zdôraznili aj niektorí odborníci;

316. vyzýva členské štáty, aby prijali jednotný súbor účinných protiopatrení, ako sú zrážkové dane, vylúčenie z výziev na verejné obstarávanie, zvýšené požiadavky na audit a automatické pravidlá týkajúce sa kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, pre spoločnosti prítomné v nespolupracujúcich jurisdikciách zo zoznamu, pokiaľ daňoví poplatníci nedokážu, že tam skutočne vykonávajú hospodárske činnosti;

317. vyzýva tak daňové správy, ako aj daňovníkov, aby spolupracovali na zhromažďovaní relevantných skutočností v prípade, že kontrolovaná zahraničná spoločnosť vykonáva podstatnú reálnu hospodársku činnosť a má značnú ekonomickú prítomnosť podporovanú zamestnancami, vybavením, majetkom a priestormi, o čom svedčia príslušné skutočnosti a okolnosti;

318. konštatuje, že rozvojové krajiny nemusia disponovať zdrojmi na realizáciu novo dohodnutých medzinárodných alebo európskych daňových noriem; žiada preto Radu, aby vylúčila protiopatrenia, ako sú obmedzenia rozvojovej pomoci;

319. konštatuje, že protiopatrenia sú nevyhnutné na boj proti daňovým únikom, agresívnemu daňovému plánovaniu a praniu špinavých peňazí; ďalej konštatuje, že hospodársky vplyv Európskej únie môže slúžiť na odradenie nespolupracujúcich jurisdikcií a daňových poplatníkov od využívania daňových medzier a škodlivých daňových praktík, ktoré tieto jurisdikcie ponúkajú;

320. vyzýva európske finančné inštitúcie[153], aby zvážili uplatňovanie posilnenej a zintenzívnenej hĺbkovej analýzy na základe jednotlivých projektov na jurisdikcie uvedené v prílohe II k zoznamu EÚ s cieľom zabrániť tomu, aby sa finančné prostriedky EÚ investovali alebo vynakladali prostredníctvom subjektov v tretích krajinách, ktoré nedodržiavajú daňové normy EÚ; berie na vedomie vyhlásenie EIB o novej politike pre nespolupracujúce jurisdikcie a žiada, aby bola táto politika pravidelne aktualizovaná a aby zahŕňala zvýšené požiadavky na transparentnosť v súlade s normami EÚ;

6.3. Pozícia EÚ ako globálneho vedúceho predstaviteľa

321. opakuje svoju výzvu, aby EÚ a jej členské štáty zohrávali v súlade s koordináciou ex ante vedúcu úlohu v celosvetovom boji proti daňovým únikom, agresívnemu daňovému plánovaniu a praniu špinavých peňazí, a to najmä prostredníctvom iniciatív Komisie na všetkých súvisiacich medzinárodných fórach vrátane OSN, G20 a OECD, ktoré zohrávali ústrednú úlohu v daňových otázkach, najmä po medzinárodnej finančnej kríze;

322. pripomína, že mnohostranné politiky a medzinárodná spolupráca medzi krajinami vrátane rozvojových krajín sú naďalej uprednostňovanými prostriedkami na dosiahnutie konkrétnych výsledkov pri rešpektovaní zásady reciprocity; ľutuje však skutočnosť, že niektoré legislatívne návrhy nad rámec odporúčaní BEPS OECD, ktoré by mohli slúžiť ako základ pre ďalšiu plodnú prácu na medzinárodnej úrovni, sú zablokované v Rade;

323. domnieva sa, že zriadením medzivládneho daňového orgánu v rámci OSN, ktorý by mal byť dobre vybavený a mať dostatočné zdroje, prípadne vykonávacie právomoci, by sa zabezpečilo, že sa všetky krajiny budú môcť rovnocenne zúčastňovať na tvorbe a reforme globálnej daňovej agendy[154] v oblasti účinného boja proti škodlivým daňovým praktikám, a zabezpečilo by sa vhodné prideľovanie práv v oblasti zdaňovania; berie na vedomie nedávne výzvy na povýšenie Výboru expertov pre medzinárodnú spoluprácu v daňových záležitostiach na medzivládny globálny daňový orgán OSN[155]; zdôrazňuje, že modelová zmluva OSN o zdaňovaní zabezpečuje spravodlivejšie rozdelenie práv na zdaňovanie medzi krajinou pôvodu a rezidenčnými krajinami;

324. požaduje medzivládny samit o zostávajúcich potrebných globálnych daňových reformách s cieľom posilniť medzinárodnú spoluprácu a vyvíjať tlak na všetky krajiny, najmä na ich finančné centrá, aby dodržiavali normy v oblasti transparentnosti a spravodlivého zdaňovania; vyzýva Komisiu, aby prevzala iniciatívu v súvislosti s takýmto samitom, aby sa na samite spustil druhý súbor medzinárodných daňových reforiem na účely následných opatrení k akčnému plánku BEPS a aby samit umožnil vytvorenie vyššie uvedeného medzivládneho globálneho daňového orgánu;

325. berie na vedomie činnosť Komisie a jej prispievanie v rámci OECD, Globálneho fóra pre transparentnosť a výmenu informácií a inkluzívneho rámca pre boj proti BEPS konkrétne s cieľom podporiť globálne pozdvihnutie dobrej správy daní na vyššiu úroveň a súčasne zabezpečiť, aby sa v EÚ naďalej plne rešpektovali medzinárodné normy v oblasti dobrej správy daní;

6.4. Rozvojové krajiny

326. domnieva sa, že podpora rozvojových krajín v boji proti daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu, ako aj korupcii a utajovaniu, ktoré uľahčujú nezákonné finančné toky, je mimoriadne dôležitá na posilnenie súdržnosti politík v záujme rozvoja v EÚ, zlepšenie daňových kapacít rozvojových krajín a schopnosť mobilizovať ich vlastné domáce zdroje v záujme trvalo udržateľného hospodárskeho rozvoja; zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť podiel finančnej a technickej pomoci pre daňové správy rozvojových krajín, aby sa vytvorili stabilné a moderné právne systémy zdaňovania;

327. víta spoluprácu medzi EÚ a Africkou úniou (AÚ) v rámci daňovej iniciatívy Addis, iniciatívy pre transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI) a Kimberleyského procesu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali krajiny AÚ pri vykonávaní politík transparentnosti; v tejto súvislosti nabáda vnútroštátne a regionálne daňové orgány, aby si automaticky vymieňali informácie; pripomína vhodnosť úzkej a posilnenej spolupráce medzi Interpolom a Afripolom;

328. pripomína, že je potrebné, aby členské štáty v úzkej spolupráci s Komisiou pravidelne vykonávali analýzy významných vonkajších vplyvov daňových politík a dvojstranných daňových zmlúv na iné členské štáty a rozvojové krajiny, pričom budú rešpektovať, že určitá práca v tomto smere sa už vykonala v rámci platformy pre dobrú správu daní; vyzýva členské štáty, aby tieto analýzy vonkajších vplyvov vykonávala pod dohľadom Komisie;

329. pripomína potrebu zohľadniť osobitné právne črty a slabé miesta rozvojových krajín, najmä v súvislosti s automatickou výmenou informácií, najmä pokiaľ ide o prechodné obdobie a o ich potrebu podpory pri budovaní kapacít;

330. konštatuje, že je potrebná užšia spolupráca s regionálnymi organizáciami, najmä s AÚ, s cieľom bojovať proti nezákonným finančným tokom a korupcii v súkromnom a vo verejnom sektore;

331. víta rovnocennú účasť všetkých krajín zahrnutých v inkluzívnom rámci, v ktorom sa združuje viac ako 115 krajín a jurisdikcií, aby spolupracovali pri vykonávaní balíka BEPS OECD/G20; pripomína, že plán BEPS bol navrhnutý s cieľom uspokojiť záujmy členských štátov OECD a nie rozvojových krajín; vyzýva členské štáty, aby podporili reformu mandátu a fungovania inkluzívneho rámca s cieľom zabezpečiť, aby sa zohľadnili záujmy rozvojových krajín; pripomína však vylúčenie viac ako 100 rozvojových krajín z rokovaní o postupoch boja proti BEPS;

332. uznáva, že režimy daňových rajov sú prítomné aj v rozvojových krajinách; víta návrh Komisie na posilnenú spoluprácu s tretími krajinami v boji proti financovaniu terorizmu, a najmä na vytvorenie dovoznej licencie na starožitnosti;

333. pripomína, že verejná rozvojová pomoc, ktorej cieľom je znižovanie chudoby, by mala byť vo väčšej miere zameraná na zavedenie primeraného regulačného rámca a na posilňovanie daňovej správy a inštitúcií poverených bojom proti nezákonným finančným tokom; žiada, aby sa táto pomoc uskutočňovala prostredníctvom technických odborných znalostí týkajúcich sa riadenia zdrojov, finančných informácií a protikorupčných predpisov; žiada, aby bola táto pomoc aj v prospech regionálnej spolupráce proti daňovým podvodom, daňovým únikom, agresívnemu daňovému plánovaniu a praniu špinavých peňazí; zdôrazňuje, že táto pomoc by mala zahŕňať podporu občianskej spoločnosti a médií v rozvojových krajinách s cieľom zabezpečiť verejnú kontrolu nad domácimi daňovými politikami;

334. očakáva, že Komisia poskytne primerané zdroje na vykonávanie prístupu „viac vybrať – lepšie vynaložiť“, najmä prostredníctvom svojich hlavných programov[156];

335. vyzýva na zjednotenú vonkajšiu činnosť EÚ a členských štátov na všetkých politických úrovniach s cieľom zabezpečiť tretím krajinám a najmä rozvojovým krajinám prostriedky na posilnenie vyváženého hospodárskeho rozvoja a predchádzať závislosti od jedného sektora, najmä od finančného;

336. pripomína potrebu spravodlivo zaobchádzať s rozvojovými krajinami pri rokovaniach o daňových zmluvách, zohľadňovať pri tom ich osobitnú situáciu a zabezpečiť spravodlivé rozdelenie daňových práv podľa skutočnej hospodárskej činnosti a tvorby hodnoty; v tomto smere vyzýva, aby sa dodržiaval modelový daňový dohovor OSN a aby sa považoval za minimálny štandard, a na zabezpečenie transparentnosti v súvislosti s rokovaniami o zmluvách; uznáva, že modelová daňová zmluva OECD priznáva viac práv krajine sídla;

337. vyzýva Komisiu, aby do zmluvy, o ktorej sa má rokovať s krajinami AKT po uplynutí platnosti súčasnej dohody z Cotonou vo februári 2020, zahrnula ustanovenia proti finančným trestným činom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu; poukazuje na mimoriadny význam transparentnosti v daňových záležitostiach, aby sa tieto ustanovenia mohli účinne vykonávať;

6.5. Dohody EÚ s tretími krajinami

338. pripomína, že dobrá správa daní je celosvetovou výzvou, ktorá si predovšetkým vyžaduje globálne riešenia; pripomína preto svoju pozíciu, že do nových príslušných dohôd EÚ s tretími krajinami by sa mala systematicky zahrnúť doložka o „dobrej správe daní“ s cieľom zabezpečiť, aby tieto dohody nemohli zneužívať spoločnosti alebo sprostredkovatelia nato, aby sa vyhli daňovým povinnostiam alebo aby unikli plateniu daní, alebo prali nezákonné príjmy, a to bez toho, aby sa bránilo výlučným právomociam EÚ; zastáva názor, že toto ustanovenie by malo obsahovať osobitné pravidlá o štátnej pomoci vo forme daňového zvýhodnenia, požiadavky na transparentnosť a ustanovenia týkajúce sa boja proti praniu špinavých peňazí;

339. povzbudzuje členské štáty, aby koordinovane využívali svoje dvojstranné vzťahy s príslušnými tretími krajinami s podporou Komisie s cieľom nadviazať ďalšiu dvojstrannú spoluprácu medzi finančnými spravodajskými jednotkami, daňovými úradmi a príslušnými orgánmi v boji proti finančnej trestnej činnosti;

340. konštatuje, že paralelne s politickými dohodami obsahujúcimi takúto doložku o dobrej správe daní zahŕňajú dohody o voľnom obchode EÚ daňové výnimky, ktoré poskytujú politický priestor na uplatňovanie prístupu EÚ v boji proti daňovým únikom a praniu špinavých peňazí, napríklad tým, že sa trvá na dobrej správe daní, a prostredníctvom účinného využívania zoznamu nespolupracujúcich daňových jurisdikcií EÚ; ďalej poznamenáva, že dohody o voľnom obchode sa zameriavajú aj na podporu príslušných medzinárodných noriem a ich presadzovanie v tretích krajinách;

341. domnieva sa, že EÚ by nemala uzatvárať dohody s nespolupracujúcimi daňovými jurisdikciami tak, ako sú uvedené v prílohe I k zoznamu EÚ, kým jurisdikcia nebude v súlade s normami EÚ o dobrej správe daní; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či nedodržiavanie noriem EÚ týkajúcich sa dobrej správy daní ovplyvňuje riadne fungovanie dohôd o voľnom obchode alebo politických dohôd v prípadoch, keď už bola podpísaná dohoda;

342. pripomína, že doložky o dobrej správe a transparentnosti daní, ako aj o výmene informácií by sa mali zahrnúť do všetkých relevantných nových dohôd EÚ s tretími krajinami a že by sa o nich malo rokovať ako súčasť revízie existujúcich dohôd so zreteľom na skutočnosť, že sú to základné nástroje vonkajšej politiky EÚ, ale v závislosti od konkrétnej politickej oblasti má v nich EÚ rozličnú mieru právomocí;

6.6. Dvojstranné daňové zmluvy uzatvorené členskými štátmi

343. konštatuje, že niektorí odborníci sa domnievajú, že mnohými v súčasnosti účinnými daňovými zmluvami uzatvorenými členskými štátmi EÚ sa obmedzujú daňové práva krajín s nízkymi a so strednými príjmami[157]; požaduje, aby pri rokovaniach o daňových zmluvách Európska únia a jej členské štáty dodržiavali zásadu súdržnosti politík v záujme rozvoja stanovenú v článku 208 ZFEÚ; zdôrazňuje, že uzatváranie daňových zmlúv je výsadou členských štátov;

344. poznamenáva, že intenzita strát vplyvom vyhýbania sa daňovým povinnostiam je oveľa väčšia v krajinách s nízkymi a strednými príjmami, najmä v subsaharskej Afrike, Latinskej Amerike a karibskej oblasti a v porovnaní s ostatnými regiónmi aj v južnej Ázii[158]; žiada členské štáty, aby preto opätovne prerokovali svoje dvojstranné daňové zmluvy s tretími krajinami s cieľom zahrnúť do nich doložky proti zneužívaniu, ktoré budú brániť hľadaniu najvýhodnejších daňových podmienok a súťaži o najnižšiu sadzbu dane medzi rozvojovými krajinami;

345. vyzýva Komisiu, aby revidovala všetky platné daňové zmluvy, ktoré členské štáty podpísali s tretími krajinami, aby sa zabezpečilo, že všetky sú v súlade s novými globálnymi normami, ako je mnohostranný dohovor o vykonávaní opatrení súvisiacich s daňovou zmluvou na zabránenie narúšaniu základu dane a presunu ziskov; konštatuje, že tento dohovor predstavuje normy OECD, ktoré neboli vytvorené so zreteľom na potreby a výzvy rozvojových krajín; žiada Komisiu, aby členským štátom dala odporúčania týkajúce sa ich existujúcich dvojstranných daňových zmlúv, aby sa zabezpečilo, že zahŕňajú všeobecné pravidlá boja proti zneužívaniu, pričom sa bude vychádzať zo skutočnej hospodárskej činnosti a vytvárania hodnôt;

346. uvedomuje si, že dvojstranné daňové zmluvy nezodpovedajú súčasnej realite digitalizovaného hospodárstva; vyzýva členské štáty, aby aktualizovali svoje dvojstranné daňové zmluvy podľa odporúčaní Komisie týkajúcich sa zdaňovania príjmov právnických osôb, ktoré sa vyznačujú významnou digitálnou prítomnosťou[159];

6.7. Dvojité zdanenie

347. víta posilnenie rámca na zamedzenie dvojitého zdanenia; zdôrazňuje, že zamedzenie dvojitého zdanenia má veľký význam pre zabezpečenie spravodlivého zaobchádzania s poctivými daňovými poplatníkmi, aby sa neoslabila ich dôvera; vyzýva členské štáty, aby dodržiavali svoje zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a aby v nahlásených prípadoch dvojitého zdanenia spolupracovali úprimne a pohotovo;

348. víta prijatie smernice Rady (EÚ) 2017/1852 z 10. októbra 2017 o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia v EÚ, ktorou sa vykonáva norma stanovená v akcii BEPS 14; poukazuje na to, že lehota na vykonávanie smernice (30. júna 2019) ešte neuplynul a že ustanovenia budú musieť byť monitorované s cieľom zabezpečiť, aby boli účinné a efektívne;

349. vyzýva Komisiu, aby zhromaždila a zverejnila informácie o počte predložených a vyriešených daňových sporov, triedených podľa typu sporov za rok a zúčastnených krajín s cieľom monitorovať tento mechanizmus a zabezpečiť, aby bol účinný a efektívny;

6.8. Najvzdialenejšie regióny

350. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že najvzdialenejšie regióny EÚ budú vykonávať minimálne normy BEPS, ako aj smernicu o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam;

351. konštatuje, že Komisia začala hĺbkové vyšetrovanie uplatňovania schémy regionálnej pomoci v rámci slobodného pásma Madeira Portugalskom[160];

7. Sprostredkovatelia

352. víta širokú definíciu pojmov „sprostredkovateľ“[161], ako aj „cezhraničné opatrenie podliehajúce oznamovaniu“ v nedávno prijatej šiestej smernici o administratívnej spolupráci v oblasti daní[162]; vyzýva na aktualizáciu charakteristických znakov podľa šiestej smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní okrem iného tak, aby sa zahrnuli systémy arbitráže týkajúce sa dividend vrátane prideľovania dividend a vracania dane z kapitálových ziskov; vyzýva Komisiu, aby prehodnotila rozšírenie ohlasovacej povinnosti podľa šiestej smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní na vnútroštátne prípady; pripomína povinnosť sprostredkovateľov podľa šiestej smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní oznamovať daňovým orgánom systémy založené na štrukturálnych medzerách v daňových právnych predpisoch, najmä vzhľadom na rastúci počet stratégií cezhraničného vyhýbania sa daňovým povinnostiam; domnieva sa, že systémy, ktoré príslušné vnútroštátne orgány považujú za škodlivé, by sa mali riešiť a zverejňovať anonymným spôsobom;

353. opakovane zdôrazňuje, že sprostredkovatelia zohrávajú veľmi dôležitú úlohu pri uľahčovaní prania špinavých peňazí a financovaní terorizmu a mali by sa za tieto činy zodpovedať;

354. opakovane zdôrazňuje potrebu posilnenej spolupráce medzi daňovými správami a orgánmi finančného dohľadu v záujme spoločného účinného dohľadu nad úlohou finančných sprostredkovateľov a v súvislosti so skutočnosťou, že niektoré daňovo motivované finančné nástroje môžu ohrozovať stabilitu finančného trhu a integritu trhu;

355. domnieva sa, že Únia by takisto mala ísť príkladom, a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa sprostredkovatelia podporujúci agresívne daňové plánovanie a daňové úniky nezúčastňovali na usmerňovaní ani poradenstve v súvislosti s inštitúciami na tvorbu politík Únie v týchto oblastiach;

356. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uznali a riešili riziká konfliktu záujmov vyplývajúce z poskytovania právneho poradenstva, daňového poradenstva a audítorských služieb pri poskytovaní poradenstva pre firemných klientov a verejné orgány; konštatuje, že tento konflikt záujmov môže mať viaceré podoby, ako sú zmluvy o verejnom obstarávaní, v ktorých sa vyžaduje poskytovanie plateného poradenstva pri týchto službách, poskytovanie neformálneho alebo neplateného poradenstva prostredníctvom oficiálnych skupín poradcov a odborníkov alebo tzv. efekt otáčavých dverí; zdôrazňuje preto význam transparentného uvedenia toho, aké služby sa poskytujú konkrétnemu klientovi, a jasné oddelenie týchto služieb; opakovane zdôrazňuje svoje žiadosti z predchádzajúcich správ[163] o tejto otázke;

357. víta monitorovanie presadzovania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/56/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorou sa mení smernica 2006/43/ES o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok[164], a nariadenia (EÚ) Európskeho parlamentu a Rady 537/2014 zo 16. apríla 2014 o osobitných požiadavkách týkajúcich sa štatutárneho auditu subjektov verejného záujmu a zrušení rozhodnutia Komisie 2005/909/ES[165], najmä ustanovenia o štatutárnych audítoroch a audítorských firmách vykonávajúcich štatutárny audit subjektov verejného záujmu; poukazuje na to, že je potrebné zabezpečiť riadne uplatňovanie týchto pravidiel;

358. žiada členské štáty, aby zvážili zavedenie povinnosti daňového priznania pre všetkých daňových a finančných sprostredkovateľov podľa bodu 12 akčného plánu BEPS, ktorí sa v rámci svojej profesijnej činnosti dozvedia o nekalých alebo agresívnych transakciách, opatreniach alebo štruktúrach;

359. vyzýva na obmenu audítorov každých sedem rokov, aby nedochádzalo ku konfliktom záujmov, a na obmedzenie poskytovania iných ako audítorských služieb na minimum;

360. opakuje, že finančné inštitúcie, poradcovia a iní sprostredkovatelia, ktorí vedome, systematicky a opakovane uľahčujú činnosti zamerané na pranie špinavých peňazí alebo daňové úniky, zapájajú sa do nich alebo sa na nich zúčastňujú, alebo ktorí zriaďujú kancelárie, pobočky alebo dcérske spoločnosti v jurisdikciách uvedených v zozname EÚ, aby svojim klientom ponúkali agresívne systémy daňového plánovania, by mali čeliť účinným, primeraným a odrádzajúcim sankciám; žiada, aby sa takéto inštitúcie a jednotlivci podrobili dôkladnému preskúmaniu svojich licencií na prevádzku podniku v prípade, že sú odsúdení za účasť na podvodnom správaní alebo sú si vedomí toho, že ho vykonávajú ich klienti, a v prípade potreby aj obmedzeniu fungovania na jednotnom trhu;

361. poukazuje na to, že služobné tajomstvo sa nemôže používať na účely ochrany, zatajovania nezákonných postupov alebo porušovania ducha zákona; naliehavo žiada, aby povinnosť advokáta zachovávať mlčanlivosť nebránila riadnemu oznamovaniu podozrivých transakcií či iných potenciálne nezákonných činností bez toho, aby boli dotknuté práva zaručené Chartou základných práv Európskej únie a všeobecné zásady trestného práva;

362. vyzýva Komisiu, aby vydala pre právnych odborníkov pokyny k výkladu a uplatňovaniu povinnosti advokáta zachovávať mlčanlivosť a aby v súlade s judikatúrou európskych súdov zaviedla jasnú demarkačnú líniu medzi tradičným právnym poradenstvom a právnikmi pôsobiacimi ako finančné subjekty;

8. Ochrana oznamovateľov a novinárov

363. domnieva sa, že ochrana oznamovateľov vo verejnom aj v súkromnom sektore je dôležitá na to, aby sa zabezpečilo, že sa zabráni protiprávnym činnostiam a zneužívaniu práva alebo nebudú prosperovať; v uznáva, že oznamovatelia zohrávajú veľmi dôležitú úlohu v posilňovní demokracie v spoločnostiach a v boji proti korupcii a iným závažným trestným činom či nezákonným činnostiam a pri ochrane finančných záujmov Únie; zdôrazňuje, že oznamovatelia sú často kľúčovým zdrojom investigatívnej žurnalistiky, a preto by mali byť chránení pred akoukoľvek formou obťažovania a odvetných opatrení; berie na vedomie význam sprístupnenia všetkých oznamovacích kanálov;

364. je presvedčený, že je potrebné chrániť dôvernosť zdrojov investigatívnej žurnalistiky vrátane oznamovateľov, ak má byť zabezpečená úloha investigatívnej žurnalistiky ako strážcu v demokratickej spoločnosti;

365. domnieva sa preto, že je vhodné zabezpečiť, aby sa od tejto povinnosti zachovania dôvernosti mohlo upustiť len vo výnimočných prípadoch, keď je zverejnenie informácií týkajúcich sa totožnosti oznamujúcej osoby nevyhnutnou a primeranou povinnosťou, ktorá sa vyžaduje podľa právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov v súvislosti s vyšetrovaniami, súdnymi konaniami alebo v záujme ochrany slobôd iných vrátane práva na obhajobu dotknutej osoby, pričom sa na ňu v každom prípade vzťahujú primerané záruky podľa týchto právnych predpisov; domnieva sa, že v prípade porušenia povinnosti zachovať dôvernosť informácií o totožnosti oznamujúcej osoby by sa mali stanoviť primerané sankcie[166]+

366. poznamenáva, že zákon USA o nepravdivých tvrdeniach poskytuje spoľahlivý rámec na odmeňovanie oznamovateľov v prípadoch, keď vláda získa späť finančné prostriedky stratené v dôsledku podvodu[167]; zdôrazňuje, že podľa správy ministerstva spravodlivosti USA boli oznamovatelia priamo zodpovední za zistenie a nahlásenie 3,4 z celkovej sumy 3,7 miliárd USD získanej späť; vyzýva členské štáty, aby v rámci príslušných orgánov aj súkromných subjektov zriadili bezpečné a dôverné komunikačné kanály pre oznamovateľov;

367. vyzýva Komisiu, aby preskúmala najlepšie postupy na svete[168] na ochranu a stimulovanie oznamovateľov a aby vo vhodných a potrebných prípadoch zvážila revíziu existujúcich právnych predpisov s cieľom zefektívniť podobné systémy v EÚ;

368. vyzýva na vytvorenie všeobecného fondu EÚ, z ktorého sa bude poskytovať primeraná finančná podpora oznamovateľom, ktorých živobytie je ohrozené v dôsledku odhalenia trestnej činnosti alebo skutočností v jasnom verejnom záujme;

369. obáva sa, že oznamovatelia sú často odradení od toho, aby ohlásili svoje obavy, zo strachu z odvetných opatrení a že potenciálnych oznamovateľov môže odstrašiť, ak nedochádza k odrádzaniu a trestom; domnieva sa, že skutočnosť, že v piatej smernici o boji proti praniu špinavých peňazí sa uznáva právo oznamovateľov na bezpečné podanie sťažnosti príslušným orgánom, v zložitých medzinárodných prípadoch napríklad prostredníctvom jednotných kontaktných miest, pri vystavení hrozbe alebo odvetným opatreniam a právo na účinný prostriedok nápravy, predstavuje významné zlepšenie situácie jednotlivcov oznamujúcich podozrenie z prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu interne v spoločnosti alebo finančnej spravodajskej jednotke; naliehavo vyzýva členské štáty, aby včas transponovali a náležite presadzovali ustanovenia o ochrane oznamovateľov stanovené v piatej smernici o boji proti praniu špinavých peňazí;

370. víta návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane osôb ochrane osôb nahlasujúcich porušenia práva Únie a vyzýva na rýchle uzatvorenie medziinštitucionálnych rokovaní; žiada, aby bol konečný text vyvážený a aby sa zabránilo vytváraniu nadmernej administratívnej záťaže pre MSP;

371. pripomína, že úradníci EÚ požívajú ochranu oznamovateľov podľa služobného poriadku a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie[169], a vyzýva členské štáty, aby zaviedli porovnateľné normy pre svojich štátnych zamestnancov;

372. domnieva sa, že dohody o mlčanlivosti, ktoré sú súčasťou pracovných zmlúv a dohôd o prepúšťaní, by v žiadnom prípade nemali brániť zamestnancom v tom, aby príslušným orgánom oznámili podozrivé prípady porušenia práva a ľudských práv[170]; vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť navrhnutia právnych predpisov zakazujúcich nekalé dohody o mlčanlivosti;

373. konštatuje, že výbor TAX3 vyzval oznamovateľov v prípadoch Julius Bär a Danske Bank, aby svedčili na verejných parlamentných vypočutiach[171]; vyjadruje znepokojenie nad tým, že ochrana oznamovateľov vo finančných inštitúciách nie je úplne uspokojivá a že obavy z odvetných opatrení zo strany zamestnávateľov a orgánov môžu zabrániť oznamovateľom, aby predložili informácie o porušovaní práva; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že oznamovateľ vo veci Danske Bank nemohol slobodne a úplne vyjadriť svoje informácie v tejto veci pre právne prekážky;

374. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že dánsky úrad pre finančný dohľad nenadviazal kontakt s oznamovateľom, ktorý ohlásil rozsiahle činnosti prania špinavých peňazí v Danske Bank; zastáva názor, že toto opomenutie predstavuje závažnú nedbanlivosť zo strany dánskeho úradu pre finančný dohľad, pokiaľ ide o jeho povinnosť vykonávať riadne vyšetrovanie, po vážnych obvineniach z rozsiahleho a systematického prania špinavých peňazí prostredníctvom banky; vyzýva príslušné orgány EÚ a členských štátov, aby v plnej miere využívali informácie poskytované oznamovateľmi a aby rýchlo a rozhodne konali v súvislosti s informáciami, ktoré od nich získali;

375. žiada členské štáty, aby úzko spolupracovali s Radou Európy pri presadzovaní odporúčania o ochrane oznamovateľov a pri jeho implementácii do vnútroštátneho práva všetkých členských štátov Rady Európy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na iných medzinárodných fórach vystupovali iniciatívne a presadzovali prijatie medzinárodne záväzných noriem na ochranu oznamovateľov;

376. poznamenáva, že okrem zachovania dôvernosti totožnosti oznamovateľov, ktoré má zásadný význam pre ochranu oznamovateľov, by malo byť anonymné oznamovanie chránené aj pred všeobecnými hrozbami a útokmi údajných dotknutých strán s cieľom diskreditovať oznamovateľa;

377. berie na vedomie ťažkosti, s ktorými sa stretávajú novinári pri vyšetrovaní alebo hlásení prípadov prania špinavých peňazí, daňových podvodov, daňových únikov a agresívneho daňového plánovania; obáva sa, že investigatívni novinári sú často vystavení hrozbám a zastrašovaniu vrátane právneho zastrašovania strategickými súdnymi spormi proti účasti verejnosti (SLAPP); vyzýva členské štáty, aby zlepšili ochranu novinárov, najmä tých, ktorí sú zapojení do vyšetrovania finančnej trestnej činnosti;

378. dôrazne odsudzuje akty násilia proti novinárom; so sklamaním pripomína, že v posledných rokoch boli na Malte a na Slovensku zavraždení novinári zaoberajúci sa vyšetrovaním pochybných činností so zložkou prania špinavých peňazí[172]; zdôrazňuje, že podľa Rady Európy zneužívanie a zločiny namierené voči novinárom majú výrazne nepriaznivý vplyv na slobodu prejavu a zosilňujú jav autocenzúry;

379. naliehavo vyzýva maltské orgány, aby nasadili všetky dostupné prostriedky a pokročili v identifikácii podnecovateľa vraždy investigatívnej novinárky Daphne Caruany Galizie; víta iniciatívu 26 medzinárodných novinárskych organizácií a organizácií pre slobodu médií vyvinúť tlak na nezávislé verejné vyšetrovanie vraždy Daphne Caruany Galizie a posúdenie, či bolo možné tejto vražde predísť; naliehavo vyzýva maltskú vládu, aby toto nezávislé verejné vyšetrovanie bezodkladne začala; berie takisto na vedomie, že maltská vláda v záujme posilnenia svojich odborných kapacít nadviazala spoluprácu s medzinárodnými organizáciami, ako sú Europol, FBI a tiež Holandský forenzný inštitút;

380. povzbudzuje slovenské orgány, aby pokračovali vo vyšetrovaní vrážd Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a identifikovali skutočných objednávateľov týchto vrážd; vyzýva slovenské orgány, aby plne vyšetrili prípady veľkoplošných daňových únikov, podvodov s DPH a prania špinavých peňazí, ktoré Ján Kuciak odhalil svojou investigatívnou činnosťou;

381. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že investigatívni novinári, ako je Daphne Caruana Galizia, sú často obeťami obťažujúcich súdnych procesov, ktorých cieľom je cenzurovať, zastrašiť a umlčať tým, že ich zaťažia nákladmi na právnu obhajobu, až kým nie sú nútení upustiť od svojej kritiky alebo opozície; pripomína, že tieto účelové súdne spory predstavujú hrozbu pre základné demokratické práva, ako je sloboda prejavu, sloboda tlače a sloboda šíriť a prijímať informácie;

382. vyzýva členské štáty, aby zaviedli mechanizmy na predchádzanie strategickým súdnym sporom proti účasti verejnosti; domnieva sa, že tieto mechanizmy by mali náležite zohľadňovať právo na dobré meno a dobrú povesť; vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť a povahu konkrétnych opatrení, ktoré treba prijať v tejto oblasti;

383. odsudzuje skutočnosť, že švajčiarske právne predpisy o hanobení sa využívajú na umlčanie kritikov vo Švajčiarsku aj po celom svete, keďže dôkazné bremeno spočíva na pleciach obžalovaného, nie žalobcu; zdôrazňuje, že sa to netýka len novinárov a oznamovateľov, ale aj spravodajských subjektov v Európskej únii a povinných osôb podľa registra skutočného vlastníctva, pretože v prípade, že by mala vzniknúť oznamovacia povinnosť švajčiarskeho vlastníka, môže oznamovateľ vo Švajčiarsku skončiť ako trestne stíhaný za urážku na cti a ohováranie, ktoré sú trestnými činmi[173];

9. Inštitucionálne aspekty

9.1. Transparentnosť

384. víta prácu, ktorú vykonala platforma pre dobrú správu daní; poznamenáva, že mandát platformy sa uplatňuje do 16. júna 2019; požaduje jeho predĺženie alebo obnovenie s cieľom zabezpečiť, aby si členské štáty a Komisia mohli vypočuť obavy občianskej spoločnosti a odborné znalosti; nabáda Komisiu, aby rozšírila pôsobnosť expertov pozvaných do expertnej skupiny pre pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu (EGMLTF), aby zahŕňala expertov zo súkromného sektora (podniky a MVO);

385. zdôrazňuje, že európsky ombudsman má mandát preskúmať uplatňovanie pravidiel EÚ týkajúcich sa prístupu verejnosti k dokumentom inštitúciami EÚ, a to vrátane pracovných metód Rady alebo skupiny pre kódex správania v oblasti zdaňovania;

386. pripomína výsledky vyšetrovania ombudsmana z vlastnej iniciatívy týkajúceho sa pracovných metód Rady a jeho odporúčania z 9. februára 2018, v ktorých dospel k záveru, že prax Rady nesprístupňovať verejnosti legislatívne dokumenty, jej neprimerané využívanie statusu „LIMITE“ a jej systematické nezaznamenávanie členských štátov, ktoré prijali pozíciu v legislatívnom postupe, predstavujú nesprávny úradný postup[174];

387. pripomína, že zdaňovanie je naďalej právomocou členských štátov a že Európsky parlament má v týchto záležitostiach obmedzené právomoci;

388. poukazuje však na to, že problémy, ako sú daňové podvody, daňové úniky a agresívne daňové plánovanie, nemôžu členské štáty účinne riešiť jednotlivo; vyjadruje preto poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek žiadostiam adresovaným Rade neboli výboru TAX3 sprístupnené relevantné dokumenty; je veľmi znepokojený nedostatkom politickej vôle členských štátov v Rade prijať zásadné kroky v boji proti praniu špinavých peňazí, daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu alebo dodržiavať Zmluvu o EÚ a zásadu lojálnej spolupráce[175] zabezpečením dostatočnej transparentnosti a spolupráce s ostatnými inštitúciami EÚ;

389. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v súčasnosti zavedené pravidlá prístupu k utajovaným a iným dôverným informáciám poskytovaným Parlamentu Radou, Komisiou alebo členskými štátmi nie sú právne úplne jednoznačné, ale vo všeobecnosti sa vykladajú tak, že vylučujú možnosť, aby akreditovaní asistenti nazerali do neutajovaných, „iných dôverných“ informácií v zabezpečenej čitárni a analyzovali ich tam; vyzýva preto, aby sa do opätovne prerokovanej medziinštitucionálnej dohody zahrnulo jasne formulované ustanovenie zaručujúce akreditovaným asistentom poslancov – pri plnení ich úlohy podpory poslancov – právo na prístup k dokumentom na základe zásady „potreby vedieť“;

390. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek opakovaným výzvam zástupcovia predsedníctva Rady odmietli postaviť sa pred výbor TAX3 a informovať o pokroku v plnení odporúčaní výborov TAXE, TAX2 a PANA; zdôrazňuje, že pracovné styky medzi predsedníctvom Rady a osobitnými a vyšetrovacími výbormi Európskeho parlamentu by mali byť štandardnou praxou;

9.2. Skupina pre kódex správania v oblasti zdaňovania podnikov

391. berie na vedomie rozšírené oznámenie skupiny pre kódex správania a víta najmä dvojročné uverejňovanie jej správy Rade, ako aj listy zaslané jurisdikciám a záväzky prijaté v súvislosti s procesom zaradenia do zoznamu EÚ;

392. vyjadruje však poľutovanie nad netransparentnou povahou rokovaní týkajúcich sa procesu zaradenia do zoznamu v EÚ a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili transparentnosť v nadchádzajúcej aktualizácii zoznamov;

393. víta skutočnosť, že predseda skupiny pre kódex správania vystúpil pred výborom TAX3, kde zmenil predchádzajúcu pozíciu skupiny; takisto poznamenáva, že od začiatku práce výboru TAX3 boli sprístupnené zostavené údaje o práci skupiny pre kódex správania[176]; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že tieto dokumenty neboli uverejnené skôr a ich podstatné časti boli začiernené;

394. zdôrazňuje, že uvedené odporúčania ombudsmana sa vzťahujú aj na skupinu pre kódex správania, ktorá by mala poskytnúť potrebné informácie týkajúce sa najmä škodlivých daňových postupov členských štátov a postupu zaradenia do zoznamu EÚ;

395. vyzýva skupinu pre kódex správania, aby prijala ďalšie opatrenia na zabezpečenie transparentnosti svojich zasadnutí, a to najmä zverejnením stanovísk rôznych členských štátov k prerokúvanému programu najneskôr šesť mesiacov po zasadnutí;

396. vyzýva Komisiu, aby informovala o plnení kódexu správania pre zdaňovanie podnikov a uplatňovaní štátnej fiškálnej pomoci, ako sa stanovuje v článku N kódexu[177];

397. domnieva sa, že je potrebné aktualizovať mandát skupiny pre kódex správania, keďže sa zaoberá záležitosťami, ktoré presahujú hodnotenie škodlivých daňových postupov EÚ, čo je viac ako len poskytnutie technického príspevku k rozhodnutiam Rady; vyzýva na základe povahy práce skupiny, ktorá má takisto politickú povahu, aby sa tieto úlohy vrátili späť do rámca, ktorý umožní demokratickú kontrolu alebo dohľad, pričom sa začne uplatňovaním transparentnosti;

398. v tejto súvislosti vyzýva na odstránenie nepriehľadného zloženia skupiny pre kódex správania uverejnením zoznamu jej členov;

9.3. Presadzovanie právnych predpisov EÚ

399. vyzýva novozvolený Parlament, aby inicioval celkové hodnotenie pokroku v oblasti prístupu k dokumentom požadovaného výbormi TAXE, TAX2, PANA a TAX3, aby sa žiadosti porovnali s tými, ktoré schválila Rada a iné inštitúcie EÚ, a aby v prípade potreby inicioval nevyhnutné procesné a/alebo právne opatrenia;

400. vyzýva na vytvorenie nového centra Únie pre súdržnosť a koordináciu daňových politík v rámci štruktúry Komisie, ktoré by malo mať možnosť posudzovať a monitorovať daňové politiky členských štátov na úrovni Únie a zabezpečovať, aby členské štáty nevykonávali žiadne škodlivé daňové opatrenia;

401. domnieva sa, že takéto centrum pre súdržnosť a koordináciu daňových politík by zabezpečilo účinnú a rýchlu spoluprácu medzi členskými štátmi[178] a uľahčilo včasné varovanie v prípadoch, ako je škandál cum-ex; okrem toho sa domnieva, že takéto centrum by malo byť schopné monitorovať dodržiavanie súladu členských štátov so spoločným zoznamom nespolupracujúcich jurisdikcií; naliehavo vyzýva členské štáty, aby podporili túto výzvu, a Komisiu, aby predložila legislatívny návrh takéhoto mechanizmu;

9.4. Spolupráca s neinštitucionálnymi účastníkmi

402. víta zapojenie a účasť zainteresovaných strán na vypočutiach výboru TAX3, ako sa uvádza v oddiele IV.3 prehľadu činností počas mandátu výboru TAX3; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že ostatné zainteresované strany sa odmietli zúčastniť na vypočutiach výborov TAX3, ako sa uvádza v oddiele IV.4 prehľadu činností; konštatuje, že v prípadoch, v ktorých nebolo zamietnutie odôvodnené, nemožno uložiť žiadne odrádzajúce sankcie;

403. vyzýva Radu a Komisiu, aby sa dohodli na vytvorení verejne prístupného a pravidelne aktualizovaného zoznamu nespolupracujúcich neinštitucionálnych strán v medziinštitucionálnej dohode o povinnom registri transparentnosti pre lobistov; domnieva sa, že zatiaľ by sa mali uchovávať záznamy o tých osobách a organizáciách, ktoré sa bez oprávneného dôvodu odmietli zúčastniť na vypočutiach vo výboroch TAXE, TAX2, PANA a TAX3, a mali by sa im odobrať preukazy oprávňujúce na vstup do Európskeho parlamentu; vyzýva inštitúcie EÚ, aby tento postoj zohľadňovali pri všetkých budúcich rokovaniach so zainteresovanými stranami a aby odňali ich prístupové preukazy do svojich priestorov;

9.5. Vyšetrovacie právomoci/vyšetrovacie právo Parlamentu

404. domnieva sa, že pre výkon demokratickej kontroly výkonnej moci je nevyhnutné, aby sa Parlamentu zverili vyšetrovacie a prešetrovacie právomoci, ktoré zodpovedajú právomociam národných parlamentov členských štátov; domnieva sa, že na vykonávanie tejto úlohy musí mať Európsky parlament právomoc predvolať svedkov a vynútiť si, aby predstúpili, ako aj nariadiť predloženie dokumentov;

405. domnieva sa, že v záujme toho, aby sa tieto práva uplatnili, musia členské štáty súhlasiť s vykonávaním sankcií voči jednotlivcom za neúčasť alebo nepredloženie dokumentov, a to v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi upravujúcimi vnútroštátne parlamentné vyšetrovanie a prešetrovanie;

406. naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby sa zapojili do včasného ukončenia rokovaní o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu o podrobných ustanoveniach týkajúcich sa výkonu vyšetrovacích právomocí Parlamentu;

9.6. Hlasovanie jednomyseľným súhlasom/kvalifikovanou väčšinou

407. pripomína svoju výzvu Komisii, aby v prípadoch, keď je to vhodné, využila postup stanovený v článku 116 ZFEÚ, ktorý umožňuje zmeniť požiadavku na jednomyseľnosť v prípadoch, keď Komisia zistí, že rozdiel medzi ustanoveniami upravenými zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch narúša podmienky hospodárskej súťaže na vnútornom trhu;

408. víta príspevok Komisie prostredníctvom jej oznámenia o efektívnejšom a demokratickejšom rozhodovaní v oblasti daňovej politiky EÚ, v ktorom navrhuje plán na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou pre konkrétne a naliehavé otázky daňovej politiky, pri ktorých boli v Rade zablokované dôležité legislatívne spisy a iniciatívy zamerané na boj proti daňovým podvodom, daňovým únikom alebo agresívnemu daňovému plánovaniu na úkor veľkej väčšiny členských štátov; víta podporu tohto návrhu, ktorú vyjadrili niektoré členské štáty[179];

409. zdôrazňuje, že by sa malo naďalej uvažovať o všetkých scenároch, nielen o prechode z jednomyseľného hlasovania na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou prostredníctvom premosťovacej doložky; vyzýva Európsku radu, aby tento bod doplnila do programu samitu pred koncom roka 2019 s cieľom zapojiť sa do plodnej diskusie o tom, ako uľahčiť rozhodovanie o daňových otázkach v záujme fungovania jednotného trhu;

9.7. Nadväzné opatrenia

410. zastáva názor, že práca výborov TAXE, TAX2, PANA a TAX3 by mala v nadchádzajúcom volebnom období Parlamentu pokračovať v stálej štruktúre v rámci Parlamentu, ako je podvýbor Výboru pre hospodárske a menové veci (ECON), s cieľom uľahčiť účasť jednotlivých výborov;

°

° °

411. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Európskej rade, Rade pre hospodárske a finančné záležitosti, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, európskym orgánom dohľadu, Európskej prokuratúre, Európskej centrálnej banke, výboru Moneyval, členským štátom, národným parlamentom, OSN, G20, Finančnej akčnej skupine a OECD.

OVERVIEW OF ACTIVITIES DURING THE MANDATE

March 2018 - February 2019

* * *

I. LIST OF ACRONYMS

APAs   Accredited Parliamentary Assistants

AU   African Union

ATP   Aggressive Tax Planning

ATAD   Anti-Tax Avoidance Directive

AML   Anti - Money Laundering

AMLD   Anti-Money Laundering Directive

BEAT  Base Erosion and Anti- Abuse Tax

BEPS  Base Erosion and Profit Shifting

CTP  Certified Taxable Person

CBI  Citizenship by Investment (Golden visa programmes)

CoC Group  Code of Conduct Group on Business Taxation

CCTB  Common Corporate Tax Base

CCCTB   Common Consolidated Corporate Tax Base

CRS   Common Reporting System

CFC   Controlled Foreign Corporation

CIT  Corporate Income Tax

CSR  Corporate Social Responsibility

CDD  Customer Due Diligence

DAC  Directive on Administrative Cooperation in the tax area

Commission  European Commission

The Council  The Council of the European Union

EBA  European Banking Authority

EPPO  European Public Prosecutor’s Office

ESAs  European Supervisory Authorities

EU (or the Union) European Union

FATF  Financial Action Task Force

FIU  Financial Intelligence Unit

FDII  Foreign Derived Intangible Income

FDR  Foreign Direct Investment

FTAs   Free Trade Agreements

GAAR   General Anti- Abuse Rule

GDP  Gross Domestic Product

GILTI   Global Intangible Low-Taxed Income

IMF  International Monetary Fund

JTPF  Joint Transfer Pricing Forum

KYC   Know Your Customer

ML  Money Laundering

MLI  Multilateral Convention to Implement Tax Treaty related Measures to Prevent Base Erosion and Profit Shifting (Multilateral Instrument)

MNE  Multinational Enterprise

NGOs  Non-Governmental Institutions

NOE  Non -Observed Economy

OECD  Organisation for Economic Co-operation and Development

OLAF  European Anti- Fraud Office

R&D   Research & Development

RBI   Residency by Investment

SMEs   Small and Medium- sized Enterprises

SEZ  Special Economic Zone

SPE  Special Purpose Entity

SLAPP  Strategic Lawsuits against Public Participation

TAX3  Special Committee on Financial Crimes, Tax Evasion and Tax Avoidance

TF  Terrorist Financing

TFEU  Treaty on the Functioning of the European Union

UBO  Ultimate Beneficial Owner

UCC  Union Customs Code

UHNWI   High Net Worth Individuals (HNWI)/ Ultra High Net Worth Individuals

UN  United Nations

VAT  Value Added Tax

WTO  World Trade Organisation


 

II. COMMITTEE MANDATE

 

P8_TA(2018)0048

Setting up a special committee on financial crimes, tax evasion and tax avoidance (TAX3)

European Parliament decision of 1 March 2018 on setting up a special committee on financial crimes, tax evasion and tax avoidance (TAX3), and defining its responsibilities, numerical strength and term of office (2018/2574(RSO))

The European Parliament,

 having regard to the proposal for a decision of the Conference of Presidents,

 having regard to its decision of 12 February 2015[180] on setting up a special committee on tax rulings and other measures similar in nature or effect (the ‘TAXE 1 special committee’), its powers, numerical strength and term of office,

 having regard to its resolution of 25 November 2015 on tax rulings and other measures similar in nature or effect[181],

 having regard to its decision of 2 December 2015[182] on setting up a special committee on tax rulings and other measures similar in nature or effect (the ‘TAXE 2 special committee’), its powers, numerical strength and term of office,

 having regard to its resolution of 6 July 2016 on tax rulings and other measures similar in nature or effect[183],

 having regard to its decision of 8 June 2016[184] on setting up a Committee of Inquiry to investigate alleged contraventions and maladministration in the application of Union law in relation to money laundering, tax avoidance and tax evasion (the ‘PANA inquiry committee’), its powers, numerical strength and term of office,

 having regard to its recommendation of 13 December 2017 to the Council and the Commission following the inquiry into money laundering, tax avoidance and tax evasion[185],

 having regard to Rule 197 of its Rules of Procedure,

1. Decides to set up a special committee on financial crimes, tax evasion and tax avoidance, vested with the following powers:

(a)  to build on and complement the work carried out by the TAXE 1 and TAXE 2 special committees, in particular focusing on the effective implementation by Member States, Commission and/or the Council, and the impact of, the recommendations in its abovementioned resolutions of 25 November 2015 and 6 July 2016;

(b)  to build on and complement the work carried out by the PANA inquiry committee, in particular focusing on the effective implementation by Member States, Commission and/or the Council, and the impact of, the recommendations in its abovementioned recommendation of 13 December 2017;

(c)  to follow up on the progress by the Member States in ending tax practices which allow for tax avoidance and/or tax evasion that are harmful for the proper functioning of the single market, as referred to in its abovementioned resolutions of 25 November 2015 and 6 July 2016 and recommendation of 13 December 2017;

(d)  to assess how EU VAT rules were circumvented in the framework of the Paradise Papers and to evaluate in a more general way the impact of VAT fraud and administrative cooperation rules in the Union; and to analyse the exchange of information and coordination policies between the Member States and Eurofisc;

(e)  to contribute to the ongoing debate on taxation of the digital economy;

(f)  to assess national schemes providing tax privileges (such as citizenship programmes);

(g)  to follow closely the ongoing work of, and contribution by, the Commission and Member States in international institutions, including the Organisation for Economic Co-operation and Development, G20, UN and the Financial Action Task Force (FATF), while fully respecting the competences of the Committee on Economic and Monetary Affairs regarding taxation matters;

(h)  to access documents relevant to its work and to make the necessary contacts and hold hearings with international, European (including the Code of Conduct Group for Business Taxation) and national institutions and fora, the national parliaments and governments of the Member States and third countries, as well as representatives of the academic community, business and civil society, including social partners, in close cooperation with the standing committees; in doing so taking into account efficient use of Parliament resources;

(i)  to analyse and assess the third‑country dimension in tax avoidance practices, including the impact on developing countries; to monitor improvements and existing gaps in the exchange of information with third countries in this respect, with particular attention to be given to the Crown Dependencies and Overseas Territories;

(j)  to assess the Commission’s own assessment and screening process for listing countries in the AMLD delegated act on high-risk third countries;

(k)  to assess the methodology, country screening and impact of the EU list of non-cooperative jurisdictions for tax purposes (EU blacklist of tax havens), the removal of countries from the list, and the sanctions adopted towards listed countries;

(l)  to examine the consequences of bilateral tax treaties concluded by Member States;

(m)  to make any recommendations that it deems necessary in this matter;

2. Decides that the Special Committee should take into account in its work the recent Paradise Papers revelations from 5 November 2017 and any relevant developments within the remit of the Committee that emerge during its term;

3. Decides that the special committee shall have 45 members;

 

4. Decides that the term of office of the special committee shall be 12 months, beginning on the date of adoption of this decision.


III. COMMITTEE COMPOSITION

 

 

1. Bureau

Petr JEŽEK (CS)

Chairman

ALDE

Roberts ZĪLE (LV)

1st Vice-Chair

ECR

Eva JOLY (FR)

2nd Vice-Chair

Greens/EFA

Esther DE LANGE (NL)

3rd Vice-Chair

EPP

Ana GOMES (PT)

4th Vice-Chair

S&D

 

2. Coordinators

Dariusz ROSATI (PL)

EPP

Tom VANDENKENDELAERE (NL)

(Deputy Coordinator)

EPP

Peter SIMON (DE)

S&D

Monica MACOVEI (RO)

ECR

Nils TORVALDS (SV)

ALDE

Sven GIEGOLD (DE)

Greens/EFA

Martin SCHIRDEWAN (DE)

GUE/NGL

David COBURN (EN)

EFDD

Mario BORGHEZIO (IT)

ENF

3. Co-Rapporteurs

Luděk NIEDERMAYER (CS)

EPP

Jeppe KOFOD (DA)

S&D

 

4. Shadow-Rapporteurs

Roberts Zile (LV)

ECR

Wolf KLINZ (DE)

ALDE

Molly SCOTT CATO (EN)

Greens/EFA

Miguel URBÁN CRESPO (ES)

GUE/NGL

.....

EFDD

Mario BORGHEZIO (IT)

ENF

 

 

5.  Members of the Committee

 

The committee is composed of 45 Members distributed by political groups as follows:

 

EPP

14

S&D

11

ECR

4

ALDE

4

GUE/NGL

4

Greens/EFA

3

EFDD

2

ENF

2

N-A

1

 

 

6. List of Full Members and Substitutes

 

FULL MEMBERS

 

SUBSTITUTES

L

EPP

14/14

L

EPP

14/14

MT

CASA David

 

EL

CHRISTOFOROU Lefteris

 

DE

FERBER Markus

 

IT

COMI Lara

 

PT

FERNANDES José Manuel

 

FR

DIDIER Geoffroy

 

DE

KARAS Othmar

 

FR

ENGEL Frank

 

NL

DE LANGE Esther

 

EN

HAYES Brian

 

DE

LANGEN Werner

 

SV

HÖKMARK Gunnar

 

LV

LOSKUTOVS Aleksejs

 

PL

JAZŁOWIECKA Danuta

 

RO

MUREŞAN Siegfried

 

EL

KYRTSOS Georgios

 

CS

NIEDERMAYER Luděk

 

FR

LAMASSOURE Alain

 

PL

ROSATI Dariusz

 

DE

MANN Thomas

 

ES

SALAFRANCA SÁNCHEZ-NEYRA José Ignacio

ES

MATO Gabriel

 

IT

SALINI Massimiliano

 

MT

METSOLA Roberta

 

FR

SANDER Anne

 

BG

RADEV Emil

 

NL

VANDENKENDELAERE Tom

 

SK

ŠTEFANEC Ivan

 

L

S-D

11/11

 

S-D

11/11

FR

DELVAUX Mady

 

FR

BERÈS Pervenche

 

EN

GILL Neena

 

RO

FRUNZULICĂ Doru Claudian

 

PT

GOMES Ana

 

DE

KOHN Arndt

 

IT

GUALTIERI Roberto

 

DE

KÖSTER Dietmar

 

ES

JÁUREGUI ATONDO Ramón

 

ES

LÓPEZ AGUILAR Juan Fernando

 

DA

KOFOD Jeppe

 

SV

LUDVIGSSON Olle

 

RO

PAVEL Emilian

 

RO

POPA Răzvan

 

DE

REGNER Evelyn

 

MT

SANT Alfred

 

FR

ROZIÈRE Virginie

 

IT

SCHLEIN Elly

 

DE

SIMON Peter

 

HU

SZANYI Tibor

 

NL

TANG Paul

 

IT

VIOTTI Daniele

 

L

ECR

4/4

 

ECR

1/4

RO

MACOVEI Monica

 

DE

LUCKE Bernd

 

PL

OŻÓG Stanisław

 

 

 

 

FI

RUOHONEN-LERNER Pirkko

 

 

 

 

LV

ZĪLE Roberts

 

 

 

 

L

ALDE

4/4

 

ALDE

4/4

CS

JEŽEK Petr

 

ES

CALVET CHAMBON Enrique

 

DE

KLINZ Wolf

 

FR

CORNILLET Thierry

 

FR

MICHEL Louis

 

NL

NAGTEGAAL Caroline

 

SV

TORVALDS Nils

 

ES

PAGAZAURTUNDÚA RUIZ Maite

 

L

GUE/NGL

4/4

 

GUE/NGL

4/4

EN

CARTHY Matt

 

EL

KOULOGLOU Stelios

 

PT

MATIAS Marisa

 

ES

LÓPEZ BERMEJO Paloma

 

FR

MAUREL Emmanuel

 

DE

SCHIRDEWAN Martin

 

ES

URBÁN CRESPO Miguel

 

PT

VIEGAS Miguel

 

L

Greens/EFA

3/3

 

Greens/EFA

3/3

DE

GIEGOLD Sven

 

SV

ANDERSSON Max

 

FR

JOLY Eva

 

ES

SOLÉ Jordi

 

EN

SCOTT CATO Molly

 

ES

URTASUN Ernest

 

L

EFDD

2/2

 

EFDD

2/2

EN

COBURN David

 

FR

MONOT Bernard

 

EN

FINCH Raymond

 

IT

VALLI Marco

 

L

ENF

2/2

 

ENF

2/2

IT

BORGHEZIO Mario

 

FR

LEBRETON Gilles

 

DE

KAPPEL Barbara

 

DE

PRETZELL Marcus

 

L

N-A

1/1

 

 

 

EL

ZARIANOPOULOS Sotirios

 

 

 

 

 

 

 


IV. ACTIVITIES OF THE COMMITTEE

 

 

 

 

 

 

The constitutive meeting took place on 22 March 2018.

 

The TAX3 Committee held 34 Committee meetings, public hearings and workshops from March 2018 until end of February 2019.

 

Including:

 

 In the context of the TAX3 Report, 3 Committee meetings:

 Consideration of draft report, on 27 November 2018

 Consideration of amendments, on 29 January 2019

 Vote on TAX3 report in Committee, on 27 February 2019

 

 10 exchanges of views with:

 Commissioner Pierre Moscovici, on 27 March 2018, jointly with Committee on Economic and Monetary Affairs (ECON)

 Commissioner Vera Jourova, on 25 June 2018

 Fabrizia Lapecorella, Chair of the Code of Conduct Group on Business Taxation, on 10 October 2018

 The French Minister for Economy and Finance, Bruno Le Maire, on 23 October 2018, jointly with Committee on Economic and Monetary Affairs (ECON)

 Commissioner Pierre Moscovici, on 27 November 2018

 Commissioner Vera Jourova, on 10 December 2018

 Owen Bonnici, Minister for Justice of Malta, on 11 February 2019

 National Parliaments, jointly with ECON, on 18 February 2019

 Commissioner Margrethe Vestager on 19 February 2019

 Inés María Bardón Rafael, Spanish State Secretary for the Treasury, on 19 February 2019

 

 18 public hearings, among which:

 16 TAX3 public hearings

 1 joint public hearing with the Special Committee on Terrorism (TERR) on “The use of tax frauds –including VAT or carousel fraud- to finance terrorism”, on 28 June 2018

 1 joint public hearing with the Committee on Economic and Monetary Affairs (ECON) on the “Cum-Ex scandal: financial crime and the loopholes in the current legal framework”, on 26 November 2018

 

 3 workshops

 “Taxation and fight against Money Laundering: Crypto Currencies, Digitalisation and the European Semester” with the Policy Department "A" for Economic, Scientific and Quality of Life, on 7 June 2018

 Presentation of Study on “VAT fraud: economic impact, challenges and policy issues”, with the Policy Department "A" for Economic, Scientific and Quality of Life, on 10 October 2018

 “Golden Visas, Free Ports, and Shell Companies in the EU: Money Laundering, Tax Evasion And Tax Avoidance Risks” with the European Parliamentary Research Service (EPRS), on 18 October 2018

 

Coordinators' meetings

 

 22 March 2018 in Brussels

 27 March 2018 in Brussels

 12 April 2018 in Brussels

 15 May 2018 in Brussels

 11 June 2018 in Strasbourg

 25 June 2018 in Brussels

 13 September 2018 in Strasbourg

 1st October 2018 in Strasbourg

 15 October 2018 in Brussels

 27 November 2018 in Brussels

 14 January 2019 in Strasbourg

 19 February 2019 in Brussels

 

Shadow-Rapporteurs meetings

 

 Tuesday, 15 January 2019, in Strasbourg

 Wednesday, 23 January 2019, in Brussels

 Tuesday, 12 February 2019, in Strasbourg

 Wednesday, 13 February 2019, in Strasbourg

 Tuesday, 19 February 2019, in Brussels

 Wednesday, 20 February 2019, in Brussels

 

* * *

 

The TAX3 Committee held 4 fact-findings missions from July 2018 until February 2019:

 16-18 July 2018 - Mission to USA (Washington)

 30-31 August 2018 - Mission to Latvia (Riga)

 22-23 November 2018 - Mission to Isle of Man

 6-8 February 2019 - Mission to Estonia and Denmark


 

List of activities of

TAX1, TAX2, PANA and TAX3 Committees

 

Activities

TAXE

Mandate: 10 months

TAX2

Mandate: 8 months

PANA

Mandate: 18 months

TAX3

Mandate: 12 months

TOTAL

Public hearings

4

5

13

18

40

Exchanges of views

(Commission, Council, Ministers, National Parliaments...)

8

5

9

10

32

Discussions on the Report

3

2

4

3

12

Workshops

1

1

4

3

9

Total Committee meetings

16

13

30

34

93

Missions

6

3

8

4

21

Coordinators’ meetings

11

6

16

12

45

Studies

6

4

9

6

25

---------------------------

 Special Committee on tax rulings and other measures similar in nature or effect (TAXE) -  From 12 February 2015 to 30 November 2015

 Special committee on tax rulings and other measures similar in nature or effect (TAXE2) - From 2 December 2015 to 2 August 2016

 Committee of Inquiry to investigate alleged contraventions and maladministration in the application of Union law in relation to money laundering, tax avoidance (PANA) - From 8 June 2016 to 8 December 2017

 Special committee on financial crimes, tax evasion and tax avoidance (TAX3) - From 1st March 2018 to 1st March 2019


 

 

 

 

 

Date

Topic / objective

Tuesday, 27 March 2018

09.00 - 10.30

Joint Public meeting with ECON

Exchange of views with Commissioner Pierre Moscovici on ”Digital taxation and aggressive tax planning in the context of the European Semester”

Thursday, 26 April 2018

9.00 - 12.30

Public hearing

Combatting Money Laundering in the EU Banking System

Tuesday, 15 May 2018

14.30 - 18.00
Public Hearing

The Fight against Harmful Tax Practices within the European Union and abroad

Thursday, 7 June 2018

14.00 - 18.00

Workshop

Taxation and fight against Money Laundering: Crypto Currencies, Digitalisation and the European Semester

Thursday, 21 June 2018

9.00 - 12.30

Public hearing

Lessons Learnt from Paradise Papers

Monday, 25 June 2018

17.00 - 18.30

Committee meeting

Exchange of views with Commissioner Vera Jourova

Thursday, 28 June 2018

9.00 - 11.00

TAX3/TERR Joint public hearing

The use of tax frauds - including VAT carousel fraud - to finance terrorism

Thursday, 28 June 2018

11.00 - 13.00

Public hearing

VAT Fraud

Monday, 16 July 2018

To

Wednesday 18 July

Committee mission

Mission to Washington D.C.

Thursday 30 August 2018

To

Friday, 31 August 2018

Committee mission

Mission to Riga (Latvia)

Monday, 10 September 2018

20.00 - 22.00

Public hearing

Digital taxation

Wednesday, 26 September 2018

15.00 - 18.30

Public hearing

The third country dimension in the Fight against Tax crimes, Tax Evasion and Tax Avoidance

Monday, 1st October 2018

20.30 - 22.00

Public Hearing

Relations with Switzerland in Tax Matters and the Fight against Money Laundering

Wednesday, 10 October 2018

14.00 - 15.00

Workshop

Presentation of Study on "VAT fraud: economic impact, challenges and policy issues"

Wednesday, 10 October 2018

15.00 - 16.30

Committee meeting

Exchange of views with Fabrizia Lapecorella, Chair of the Code of Conduct Group on Business Taxation

Monday, 15 October 2018

15.00 - 18.30

Public hearing

Golden visas and other national schemes providing tax privileges (free ports, Special Economic Zones)

Thursday, 18 October 2018

14.00 - 17.30

Workshop

Presentation of EPRS Studies (Golden visas, shell companies and free ports)

Tuesday, 23 October 2018

12h00 - 13h00

TAX3/ECON joint meeting

Exchange of views with Bruno Le Maire, French Minister for Economy and Finance

Wednesday, 21 November 2018

9.00 - 12.30

Public hearing

Combatting Money laundering in the EU banking sector

Thursday, 22 November

to

Friday, 23 November

Committee mission

Mission to Isle of Man

Monday, 26 November 2018

19.00 - 20.30

ECON/TAX3 Joint hearing

Cum-Ex scandal: financial crime and the loopholes in the current legal framework

Tuesday, 27 November 2018

15.00 - 16.30

Committee meeting

Consideration of TAX3 draft report

Tuesday, 27 November 2018

16.00 - 17.15

Committee meeting

Exchange of views with Commissioner Moscovici

Tuesday, 27 November 2018

17.15 - 18.30

Public hearing

 Alleged Aggressive Tax Planning in the EU

Monday, 10 December 2018

19.15 - 21.45

Committee meeting

Exchange of views with Commissioner Jourova

Thursday, 24 January 2019 9h00-10h30

Public hearing

Alleged financial crimes, tax evasion and tax avoidance in Slovakia

Thursday, 24 January 2019 10h30-12h00

Public hearing

Evaluation of the tax gap

Tuesday, 29 January 2019

14h30-17h30

Public hearing

Money laundering cases involving Russian individuals and their effect on the EU

Tuesday, 29 January 2019

17h30-18h30

Committee meeting

Consideration of amendments

Monday, 4 February 2019

18h30-20h00

Public hearing

Deutsche Bank

Tuesday, 5 February 2019

9h00 - 12h00

Public hearing

Impact of tax evasion and money laundering on local real estate markets, in particular in European cities

Wednesday 6 February

to

Friday 8 February 2019

Committee mission

Mission to Estonia and Denmark

Monday, 11 February 2019

19h00-20h00

Committee meeting

Exchange of views with Dr. Owen Bonnici, Minister for Justice of Malta

Monday, 11 February 2019

19h00-20h00

Public hearing

Alleged financial crimes, tax evasion and tax avoidance in Malta

Monday, 18 February 2019

15h00-17h00

ECON/TAX3 joint meeting

Exchange of views with National Parliaments

Tuesday, 19 February 2019

17h30 - 18h30

Committee meeting

Exchange of views with Commissioner Vestager

Tuesday, 19 February 2019

17h30 - 18h30

Committee meeting

Exchange of views with María Bardón Rafael, Spanish State Secretary for the Treasury

Wednesday, 27 February 2019

9h00-13h00

Committee meeting

Vote on TAX3 Report

 

 

 

 


 

 

Special Committee on Financial Crimes, Tax Evasion and Tax Avoidance 

 

 

 

 

 

Name

Date

Meeting/Delegation

Organisation

Function

Country

Link

Pierre Moscovici

Tuesday, 27 March 2018

09.00 - 10.30

Joint exchange of views with ECON

European Commission (EC)

Commissioner responsible for Economic and Financial Affairs, Taxation and Customs

European Union

Digital taxation and aggressive tax planning in the context of the European Semester

Peter Putnins

Thursday, 26 April 2018

9.00 - 12.30

Public hearing

Financial and Capital Market Commission (FCMC)

Chairman

Latvia

Combatting Money Laundering in the EU Banking System

Jamal El-Hindi

Thursday, 26 April 2018

9.00 - 12.30

Public hearing

Financial Crimes Enforcement Network (FinCEN) of the U.S Department of Treasury

Acting Director

United States

Combatting Money Laundering in the EU Banking System

Marianne Scicliuna

Thursday, 26 April 2018

9.00 - 12.30

Public hearing

Malta Financial Services Authority (MFSA)

Director General

Malta

Combatting Money Laundering in the EU Banking System

Kenneth Farrugia

Thursday, 26 April 2018

9.00 - 12.30

Public hearing

Financial Intelligence Analysis Unit (FIAU)

Director

Malta

Combatting Money Laundering in the EU Banking System

Andre Nõmm

Thursday, 26 April 2018

9.00 - 12.30

Public hearing

Financial Supervision Authority (FSA)

Member of the Management Board

Estonia

Combatting Money Laundering in the EU Banking System

Piers Haben

Thursday, 26 April 2018

9.00 - 12.30

Public hearing

 European Banking Authority (EBA)

 Director of Banking Markets, Innovation and Consumers

United Kingdom

Combatting Money Laundering in the EU Banking System

Mauro Grande

Thursday, 26 April 2018

9.00 - 12.30

Public hearing

Single Resolution Board (SRB)

Director of Strategy and Policy Coordination; Board Member

Belgium

Combatting Money Laundering in the EU Banking System

Roberto Ugena

Thursday, 26 April 2018

9.00 - 12.30

Public hearing

European Central Bank (ECB)

Deputy Director of the General Legal Services

Germany

Combatting Money Laundering in the EU Banking System

Emily O’Reilly

Tuesday, 15 May 2018

14.30 - 18.00
Public Hearing

European Ombudsman

European Ombudsman

European Union

The Fight against Harmful Tax Practices within the European Union and abroad

Valère Moutarlier

Tuesday, 15 May 2018

14.30 - 18.00
Public Hearing

European Commission (EC)

Director of the Dir D - Direct Taxation, Tax Coordination, Economic Analysis and Evaluation, DG of Taxation and Customs Union (TAXUD)

European Union

The Fight against Harmful Tax Practices within the European Union and abroad

Elly Van de Velde

Tuesday, 15 May 2018

14.30 - 18.00
Public Hearing

 

Hasselt University

Professor of Tax Law 

Belgium

The Fight against Harmful Tax Practices within the European Union and abroad

Alex Cobham

Tuesday, 15 May 2018

14.30 - 18.00
Public Hearing

Tax Justice Network (TJN)

Chief Executive (CEO)

United Kingdom

The Fight against Harmful Tax Practices within the European Union and abroad

Robby Houben

Thursday, 7 June 2018

14.00 - 18.00

Workshop

University of Antwerp

Professor of Company and Financial Law

Belgium

Taxation and fight against Money Laundering: Crypto Currencies, Digitalisation and the European Semester

Eli Hadzhieva

Thursday, 7 June 2018

14.00 - 18.00

Workshop

Dialogue for Europe (NGO)

Founder

Belgium

Taxation and fight against Money Laundering: Crypto Currencies, Digitalisation and the European Semester

John Vella

Thursday, 7 June 2018

14.00 - 18.00

Workshop

University of Oxford

Associate Professor of Taxation

United Kingdom

Taxation and fight against Money Laundering: Crypto Currencies, Digitalisation and the European Semester

Valère Moutarlier

Thursday, 7 June 2018

14.00 - 18.00

Workshop

European Commission (EC)

Director of the Dir D - Direct Taxation, Tax Coordination, Economic Analysis and Evaluation, DG of Taxation and Customs Union (TAXUD)

European Union

Taxation and fight against Money Laundering: Crypto Currencies, Digitalisation and the European Semester

Dr. Achim Pross

Thursday, 21 June 2018

9.00 - 12.30

Public hearing

Organisation for Economic Co-operation and Development

Head of the International Co-operation and Tax Administration division

France

Lessons learnt from the Paradise Papers

Juliette Garside

Thursday, 21 June 2018

9.00 - 12.30

Public hearing

The Guardian

Financial Correspondent

Reporter on Panama Papers for ICIJ

United Kingdom

Lessons learnt from the Paradise Papers

Lucía Rossel Flores

Thursday, 21 June 2018

9.00 - 12.30

Public hearing

“Combating Fiscal Fraud and Empowering Regulators (COFFERS) Project

Researcher

The Netherlands

Lessons learnt from the Paradise Papers

Irene Yates

Thursday, 21 June 2018

9.00 - 12.30

Public hearing

McDonald’s

Vice-President, Corporate Tax

United States

Lessons learnt from the Paradise Papers

Patricia Johnson

Thursday, 21 June 2018

9.00 - 12.30

Public hearing

Nike Inc.

Vice-President and Chief Tax Officer

United States

Lessons learnt from the Paradise Papers

Věra Jourová

Monday, 25 June 2018

17.00 - 18.30

Committee meeting

European Commission (EC)

Commissioner responsible Justice, Consumers and Gender Equality

European Union

Exchange of views with Commissioner Jourova

Bo Elkjaer

Thursday, 28 June 2018

9.00 - 11.00

TAX3/TERR Joint public hearing

Danish Broadcasting Corporation

Investigative Reporter

Denmark

The use of tax frauds - including VAT carousel fraud - to finance terrorism

Elena Hach

Thursday, 28 June 2018

9.00 - 11.00

TAX3/TERR Joint public hearing

Romanian General Attorney Office in the Board of the FIAU (the National Office for Prevention and Control of Money Laundering)

Representative

Romania

The use of tax frauds - including VAT carousel fraud - to finance terrorism

Pedro Seixas Felicio

Thursday, 28 June 2018

9.00 - 11.00

TAX3/TERR Joint public hearing

European Union Agency for Law Enforcement (EUROPOL)

Head of Unit - Economic Operations and Property Crime

The Netherlands

The use of tax frauds - including VAT carousel fraud - to finance terrorism

Marius-Cristian Frunza

Thursday, 28 June 2018

9.00 - 11.00

TAX3/TERR Joint public hearing

Schwarzthal Kapital

Managing Partner

United Kingdom

The use of tax frauds - including VAT carousel fraud - to finance terrorism

Neven Mates

Thursday, 28 June 2018

11.00 - 13.00

Public hearing

European Court of Auditors (ECA)

Member

European Union

VAT Fraud

Maite Fabregas Fernandez

Thursday, 28 June 2018

11.00 - 13.00

Public hearing

European Commission (EC)

Director of Dir C — Indirect taxation and tax administration

European Union

VAT Fraud

Alma Olofsdottir

Thursday, 28 June 2018

11.00 - 13.00

Public hearing

EUROFISC

Chair

Sweden

VAT Fraud

Richard Murphy

Thursday, 28 June 2018

11.00 - 13.00

Public hearing

Tax Research UK

Fair Tax Mark

Director

Technical Director

United Kingdom

VAT Fraud

David O’Sullivan

Monday, 16 July 2018

To

Wednesday 18 July

Committee mission

EU Delegation in the United States (U.S)

Ambassador

United States

Mission to Washington D.C

Antoine Ripoll

Monday, 16 July 2018

To

Wednesday 18 July

Committee mission

European Parliament

Liaison Office in Washington

Director

United States

Mission to Washington D.C

Gary Kalman

Monday, 16 July 2018

To

Wednesday 18 July

Committee mission

Financial Accountability & Global Transparency (FACT) Coalition

Executive Director

United States

Mission to Washington D.C

Lilian Faulhaber

Monday, 16 July 2018

To

Wednesday 18 July

Committee mission

Georgetown University

Professor of Law

United States

Mission to Washington D.C

Eric Toder

Monday, 16 July 2018

To

Wednesday 18 July

Committee mission

Urban Institute

Institute Fellow and Coordinator, Tax Policy Center

United States

Mission to Washington D.C

Jamal El-Hindi

Monday, 16 July 2018

To

Wednesday 18 July

Committee mission

Financial Crimes Enforcement Network (FinCEN) of the U.S Department of Treasury

Acting Director

United States

Mission to Washington D.C

Marina Walker Guevara

Monday, 16 July 2018

To

Wednesday 18 July

Committee mission

International Consortium of Investigative Journalism (ICIJ)

Deputy Director

United States

Mission to Washington D.C

Will Fitzgibbon

Monday, 16 July 2018

To

Wednesday 18 July

Committee mission

International Consortium of Investigative Journalism (ICIJ)

Reporter

United States

Mission to Washington D.C

Nadim Kyriakos-Saad

Monday, 16 July 2018

To

Wednesday 18 July

Committee mission

International Monetary Fund (IMF)

Assistant General Counsel

United States

Mission to Washington D.C

Michael Keen

Monday, 16 July 2018

To

Wednesday 18 July

Committee mission

International Monetary Fund (IMF)

Deputy Director of the Fiscal Affairs Department

United States

Mission to Washington D.C

Gerd Schwartz

Monday, 16 July 2018

To

Wednesday 18 July

Committee mission

International Monetary Fund (IMF)

Deputy Director in the Institute for Capacity Development (ICD)

United States

Mission to Washington D.C

Victoria J. Perry

Monday, 16 July 2018

To

Wednesday 18 July

Committee mission

International Monetary Fund (IMF)

Assistant Director

United States

Mission to Washington D.C

Ruud de Mooij

Monday, 16 July 2018

To

Wednesday 18 July

Committee mission

International Monetary Fund (IMF) Fiscal Affairs Department

Division Chief at the Tax Policy Division

United States

Mission to Washington D.C

Alexander Klemm

Monday, 16 July 2018

To

Wednesday 18 July

Committee mission

Western Hemisphere Department on Mexico at the International Monetary Fund (IMF)

Senior Economist

United States

Mission to Washington D.C

David Amaglobeli

Monday, 16 July 2018

To

Wednesday 18 July

Committee mission

International Monetary Fund (IMF)

Advisor to the Director

United States/ Georgia