SPRÁVA o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu 2020, oddiel III – Komisia
8.3.2019 - (2019/2001(BUD))
Výbor pre rozpočet
Spravodajkyňa: Monika Hohlmeier
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu 2020, oddiel III – Komisia
Európsky parlament,
– so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012[1] (ďalej ako „nariadenie o rozpočtových pravidlách“),
– so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020[2] (ďalej len „nariadenie o VFR“),
– so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení[3],
– so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom z 26. mája 2014 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie[4],
– so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2019[5] a na spoločné vyhlásenia, na ktorých sa dohodol Európsky parlament, Rada a Komisia a ktoré sú k nemu pripojené,
– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 70/1 z 25. septembra 2015 s názvom Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2016, a na nedávno predložený diskusný dokument Komisie s názvom Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030,
– so zreteľom na závery Rady z ... 2019 o rozpočtových usmerneniach na rok 2020 (00000/2019),
– so zreteľom článok 86a rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0172/2019),
A. keďže rokovania o rozpočte Únie na rok 2020 prebehnú paralelne s rokovaniami o budúcom viacročnom finančnom rámci (VFR) a o reforme systému vlastných zdrojov Únie; keďže rok 2019 bude siedmym rokom VFR na roky 2014 – 2020;
B. keďže Rada si v posledných rokoch opakovane protirečí tým, že predkladá nové politické priority EÚ, ale sama nie je ochotná poskytnúť nové rozpočtové prostriedky na ich financovanie; keďže nové politické priority a budúce výzvy, pred ktorými stojí EÚ, by sa mali financovať z nových rozpočtových prostriedkov, a nie obmedzovaním výšky rozpočtových prostriedkov existujúcich programov;
C. keďže vykonávanie viacročných programov si ku koncu súčasného finančného programového obdobia bude vyžadovať primerané finančné prostriedky, a preto bude treba vopred uhradiť nevyhnutné platby na rok 2020, aby sa v prvých rokoch VFR na roky 2021 – 2027 predišlo platobnej kríze;
Rozpočet na rok 2020: most k budúcej Európe – investovanie do inovácie, trvalo udržateľného rozvoja a ochrany a bezpečnosti občanov
1. zdôrazňuje, že rozpočet Únie na rok 2020 predstavuje premostenie k VFR na roky 2021 – 2027 a mal by prispieť k vytvoreniu spoločnej dlhodobej vízie o budúcich politických prioritách Únie a priniesť európsku pridanú hodnotu; očakáva, že v čase prijímania rozpočtu na rok 2020 bude spolu s Radou zapojený do plnohodnotných rokovaní o VFR v nadväznosti na politickú dohodu v Európskej rade; domnieva sa, že silný, zodpovedný a na budúcnosť orientovaný rozpočet na rok 2020 uľahčí dohodu a prechod k budúcemu VFR; preto má v úmysle v plnej miere využiť existujúce ustanovenia o flexibilite a ďalšie ustanovenia stanovené v nariadení o VFR a nariadení o rozpočtových pravidlách s cieľom posilniť kľúčové programy EÚ v rozpočte na rok 2020, a to pri náležitom zohľadnení rozpočtového prístupu založeného na výkonnosti v rámci rozpočtu EÚ;
2. domnieva sa preto, že v rozpočte EÚ na budúci rok by sa mali stanoviť jasné politické priority a Únii by sa malo umožniť vytvoriť udržateľný a inkluzívny hospodársky rast a pracovné miesta, pokračovať v investíciách do inovačných a výskumných kapacít pre budúce riešenia, podporovať konkurencieschopnosť, zabezpečiť bezpečnú, chránenú a mierovú Európu, zlepšiť pracovné a životné podmienky občanov, zvýšiť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť, podporiť Úniu v jej boji proti environmentálnym problémom a zmene klímy, aby si mohla plniť povinnosti vyplývajúce z Parížskej dohody, prispieť k úplnému vykonávaniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN a plniť si záväzky prijaté v rámci Európskeho piliera sociálnych práv;
3. poukazuje na to, že rok 2020 je posledným rokom súčasného VFR, v ktorom sa implementácia programov EÚ, a najmä programov v rámci zdieľaného riadenia v oblasti politiky súdržnosti, spoločnej poľnohospodárskej politiky a spoločnej rybárskej politiky, musí ešte urýchliť, aby sa dobehli predchádzajúce oneskorenia a dosiahla sa záverečná fáza; očakáva, že sa to odrazí v značnom náraste žiadostí o platbu, a preto predpokladá, že ročná úroveň platobných rozpočtových prostriedkov na rok 2020 dosiahne maximum; poukazuje na odhodlanie Parlamentu zabezpečiť potrebné platby v roku 2020 a predísť v prvých rokoch VFR na roky 2021 – 2027 ďalšej platobnej kríze, k akej došlo počas súčasného obdobia; zdôrazňuje, že treba neustále zlepšovať mechanizmy kontroly a nápravy, aby sa zabezpečilo riadne a rýchle vykonávanie programov EÚ;
4. poukazuje na význam decentralizovaných agentúr pri zabezpečovaní vykonávania legislatívnych priorít EÚ, a tým aj pri plnení cieľov politiky EÚ týkajúcich sa napríklad konkurencieschopnosti, udržateľného rastu, zamestnanosti a riadenia súčasných migračných a utečeneckých tokov; očakáva, že rokovania o rozpočte na rok 2020 povedú k primeranému operačnému a administratívnemu financovaniu agentúr EÚ, ktoré im umožní plniť ich rastúci počet úloh a dosiahnuť najlepšie možné výsledky; opakovane zdôrazňuje svoju pozíciu, že rok 2018 bol posledným rokom plnenia plánu zníženia počtu zamestnancov o 5 % a tzv. fondu na prerozdelenie pracovných miest; očakáva, že Komisia a Rada sa v rozpočte na rok 2020 zdržia ďalších škrtov zdrojov agentúr;
Inovácia a výskum pre budúce riešenia: podpora udržateľného a inkluzívneho hospodárskeho rastu s cieľom predvídať zmeny a posilniť konkurencieschopnosť
5. zdôrazňuje význam toho, že Európa si robí nárok na vedúce postavenie v kľúčových technológiách v oblastiach, ako je vesmír, zdravotníctvo, životné prostredie, poľnohospodárstvo, bezpečnosť a doprava; zdôrazňuje, že treba zabezpečiť, aby výskumné a inovačné činnosti naďalej poskytovali riešenia na uspokojovanie potrieb, zdolávanie výziev a dosahovanie konkurencieschopnosti Európy, a v tejto súvislosti pripomína dôležitú úlohu základného výskumu; zdôrazňuje, že prechod z programu Horizont 2020 na Horizont Európa musí byť bezproblémový, aby sa zabezpečila stabilita pre podniky, výskumné zariadenia a akadémie; je znepokojený výrazne nedostatočným financovaním programu Horizont 2020 počas celého obdobia jeho trvania, čo malo za následok nízku mieru úspešnosti skutočne dobrých návrhov; preto má v úmysle zabezpečiť v rozpočte na budúci rok čo najväčšiu ročnú alokáciu pre program Horizont 2020, a to na základe využitia existujúcich ustanovení o flexibilite, ktoré sú súčasťou nariadenia o VFR a nariadenia o rozpočtových pravidlách; zdôrazňuje tiež, že je dôležité prehĺbiť súčinnosť s európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi;
6. vyzdvihuje potenciál hospodárskeho rastu vyplývajúci z technologickej transformácie Európy a požaduje, aby sa z rozpočtu EÚ primerane prispievalo na podporu digitalizácie európskeho priemyslu a na presadzovanie digitálnych zručností a digitálneho podnikania; zdôrazňuje význam ďalších investícií do digitálnych spôsobilostí, ako je vysokovýkonná výpočtová technika EÚ, umelá inteligencia a kybernetická bezpečnosť; zdôrazňuje, že sa očakáva, že na program Digitálna Európa sa zabezpečí výrazne vyššia alokácia v rámci VFR na roky 2021 – 2027, a preto má v úmysle zvýšiť objem finančných prostriedkov na túto oblasť v rozpočte na budúci rok;
7. zdôrazňuje úspech Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), čo sa týka podnietenia dodatočných investícií v EÚ s cieľom dosiahnuť do roku 2020, po predĺžení jeho trvania, investičný cieľ vo výške aspoň 500 miliárd EUR; poukazuje však na odporúčania Európskeho dvora audítorov týkajúce sa ďalšieho zlepšovania jeho vykonávania, pokiaľ ide o doplnkovosť vybraných projektov; pripomína, že záručný fond EFSI bol čiastočne financovaný prerozdelením prostriedkov z programu Horizont 2020 a Nástroja na prepájanie Európy, a opätovne potvrdzuje svoje dlhodobé stanovisko, že nové iniciatívy musia byť v plnej miere financované z nových finančných prostriedkov;
8. je pevne presvedčený, že podmienkou udržateľného rozvoja Únie je zlepšenie spravodlivosti a zabezpečenie rovnakých príležitostí v európskom sociálnom trhovom hospodárstve; má v úmysle zabezpečiť dostatočné financovanie programov, ako sú COSME a vznikajúce technológie a technológie budúcnosti (FET), ktoré významne prispievajú k úspechu startupov a MSP, ktoré sú základom európskeho hospodárstva a kľúčovou hnacou silou hospodárskeho rastu, tvorby pracovných miest, inovácie a sociálnej integrácie; vyzdvihuje vysokú úroveň vykonávania týchto programov a poukazuje na ich schopnosť čerpať ešte viac;
Bezpečnosť, ochrana a mier pre európskych občanov
9. domnieva sa, že ochrana vonkajších hraníc a vnútornej bezpečnosti EÚ s podporou posilnenej európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a Europolu, Európska únia bez vnútorných hraníc a riadne fungovanie schengenského priestoru a slobody pohybu v rámci EÚ sú neoddeliteľne prepojené a vzájomne sa dopĺňajú; takisto zdôrazňuje význam vysokých investícií EÚ do oblasti vnútornej bezpečnosti, okrem iného v záujme posilnenia presadzovania práva EÚ a súdnej reakcie na hrozby cezhraničnej trestnej činnosti a presadzovania výmeny informácií, ako aj poskytovania rozsiahlejšej podpory Eurojustu a Európskej prokuratúre; domnieva sa, že je povinnosťou zabezpečiť primerané financovanie, personálne obsadenie a odbornú prípravu zamestnancov všetkých agentúr pôsobiacich v oblasti bezpečnosti, spravodlivosti a kontroly hraníc, keďže súčasná úroveň financovania je nedostatočná s ohľadom na značný nárast ich zodpovednosti, význam ich vzájomnej spolupráce, potrebu technologických inovácií a ich úpravy a kľúčovú úlohu, ktorý zohrávajú pri posilňovaní spolupráce a koordinácie medzi členskými štátmi;
10. zároveň zdôrazňuje, že EÚ nesie humanitárnu zodpovednosť v rámci svojej migračnej politiky, a uznáva kľúčovú úlohu Európskeho podporného úradu pre azyl a Agentúry pre základné práva pri vytváraní a vykonávaní spoločných azylových postupov v členských štátoch; domnieva sa, že je povinnosťou zabezpečiť primerané financovanie, personálne obsadenie a odbornú prípravu zamestnancov všetkých agentúr pôsobiacich v oblasti migrácie, azylu a ľudských práv, aby mali primerané finančné a ľudské zdroje a mohli riadne vykonávať ich úlohy;
11. víta záväzok členských štátov týkajúci sa obnoveného programu EÚ v oblasti obrany a ich ochoty ešte viac prehĺbiť európsku spoluprácu v oblasti obrany; vyzdvihuje, že je dôležité začať s Programom rozvoja európskeho obranného priemyslu (EDIDP) ako prvou etapou Európskeho obranného fondu; požaduje ďalšie zvýšenie rozpočtu Únie na obranu, ktoré by sa malo výlučne financovať z nových rozpočtových prostriedkov s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť a inováciu európskeho obranného priemyslu;
12. dôrazne podporuje zvýšené úsilie EÚ o riešenie narastajúceho počtu bezpečnostných hrozieb, ako je radikalizácia a násilný extrémizmus v Európe a susedných krajinách, ako aj lepšiu koordináciu takýchto programov na úrovni EÚ;
13. zdôrazňuje, že kybernetická bezpečnosť je rozhodujúca pre prosperitu a bezpečnosť Únie, ako aj pre súkromie jej občanov, že kybernetické útoky, počítačová kriminalita a manipulácia ohrozujú otvorené spoločnosti a že hospodárska špionáž narúša fungovanie digitálneho jednotného trhu a ohrozuje konkurencieschopnosť európskych podnikov; požaduje primerané finančné zdroje na vybavenie všetkých príslušných agentúr primeranými finančnými prostriedkami na pokrytie nákladov súvisiacich s vykonávaním ich prevádzkových a administratívnych úloh s cieľom pomôcť zaručiť sieťovú a informačnú bezpečnosť, budovať silnú kybernetickú odolnosť a bojovať proti počítačovej kriminalite; v tejto súvislosti podporuje strategickú spoluprácu medzi Agentúrou EÚ pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA) a Europolom;
14. pripomína, že mier a stabilita sú základnými hodnotami, ktoré sú podporované z rozpočtu Európskej únie, a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že Únia v značnej miere prispela a prispieva k mieru a zmiereniu na ostrove Írsko, najmä prostredníctvom podpory Veľkopiatkovej dohody a financovania programov PEACE a INTERREG; zdôrazňuje, že je dôležité zachovať financovanie týchto programov po brexite;
15. so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2018 o využívaní údajov používateľov Facebooku spoločnosťou Cambridge Analytica a dosahu na ochranu údajov[6] sa domnieva, že boj proti dezinformáciám, a najmä sledovanie a odhaľovanie dezinformácií, a akýmkoľvek iným typom zahraničných zásahov je prioritou, pokiaľ ide o zabezpečenie spravodlivých a demokratických volieb, a to najmä v roku európskych volieb; žiada dodatočné finančné zdroje na posilnenie systematického využívania strategických komunikačných nástrojov s cieľom umožniť silnú koordinovanú reakciu EÚ; podporuje usmernenia Komisie týkajúce sa spôsobu využívania existujúcich predpisov EÚ v záujme riešenia využívania osobných údajov na zacielenie občanov na sociálnych médiách v priebehu predvolebného obdobia a zaručenia spravodlivosti volebného postupu;
16. je znepokojený tým, že len malý počet európskych občanov má dojem, že Európska únia funguje pre nich a poskytuje im značné výhody; požaduje primerané finančné zdroje pre Komisiu, aby mohla investovať do nástrojov, akými je nedávna iniciatíva Parlamentu „Čo Európa robí pre mňa“ a aplikácia Citizens’App, ktoré slúžia na informovanie občanov o činnosti Únie a na zdôraznenie jej úsilie, ktoré vynakladá na podporu mieru, demokracie, uplatňovania zásad právneho štátu a slobody prejavu; domnieva sa, že tieto nástroje by sa mali lepšie šíriť na vnútroštátnej úrovni;
17. poukazuje na to, že spoločná poľnohospodárska politika a spoločná rybárska politika sú základnými kameňmi európskej integrácie a ich cieľom je zabezpečiť bezpečnú a kvalitnú dodávku potravín pre európskych občanov, riadne fungovanie poľnohospodárskeho jednotného trhu, udržateľnosť vidieckych regiónov na mnoho rokov a udržateľné riadenie prírodných zdrojov; pripomína, že tieto politiky prispievajú k životaschopnosti a stabilite EÚ; vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala výrobcov v celej Európe pri vyrovnávaní sa s neočakávanými výkyvmi na trhu a zaisťovaní dodávok bezpečných a kvalitných potravín; žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala drobnému poľnohospodárstvu a drobnému rybárstvu;
Posilnenie solidarity a vzájomného porozumenia
18. požaduje dodatočné finančné zdroje na uspokojenie budúceho dopytu po programe Erasmus+, hlavnom programe v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy vrátane odborného vzdelávania a prípravy, mládeže a športu v Európe, a to aj so zreteľom na jeho vonkajší rozmer; zdôrazňuje, že primerané zdroje sú potrebné na „demokratizáciu“ programu, sprístupnenie jeho finančných prostriedkov ľuďom zo všetkých sociálnych vrstiev a dokončenie európskeho rámca pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu ako prostriedku na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí; pripomína, že Parlament požiadal, aby sa finančné krytie tohto programu v nasledujúcom VFR strojnásobilo; vyzýva na posilnenie spolupráce medzi vzdelávaním, učňovskou prípravou, kultúrou a výskumom;
19. pripomína, že v čase ohrozenia európskeho projektu je mimoriadne potrebné obnoviť silný záväzok k Európe prostredníctvom kultúry, znalostí, tvorby a inovácie; je preto presvedčený, že programy Kreatívna Európa a MEDIA by sa mali na príslušnej úrovni podporovať;
20. zdôrazňuje, že boj proti nezamestnanosti mladých ľudí si vyžaduje značné dodatočné finančné úsilie, aby sa mohli vytvoriť príležitosti pre vzdelávanie, odbornú prípravu a zamestnanosť; v tejto súvislosti vyzdvihuje pozitívny vplyv iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, v rámci ktorej bola do konca roka 2017 poskytnutá podpora približne 1,7 miliónu mladých ľudí; víta skutočnosť, že rokovania o rozpočte na rok 2019 viedli na dôraznú žiadosť Parlamentu k tomu, že na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí sa v 2019 vynaloží celková suma 350 miliónov EUR; očakáva, že rozpočet na rok 2020 bude odrážať ambiciózne ciele tohto program, aby sa zabezpečil plynulý prechod na program Európsku sociálny fond plus (EFS+) v nasledujúcom VFR; zdôrazňuje, že treba urýchliť vykonávanie tohto programu a ďalej zvyšovať jeho účinnosť, aby sa zabezpečilo, že vnútroštátnym politikám zamestnanosti prinesie väčšiu európsku pridanú hodnotu;
21. vyjadruje presvedčenie, že sociálna súdržnosť v Európe musí prispievať k trvalo udržateľným riešeniam boja proti chudobe, sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii, lepšieho začleňovania osôb so zdravotným postihnutím a dosahovania dlhodobej štrukturálnej demografickej zmeny; zdôrazňuje potrebu finančných zdrojov na príslušné programy EÚ, ktoré pomáhajú poskytovať primeranú podporu starnúcemu obyvateľstvu v Európe, pokiaľ ide o prístup k mobilite, zdravotnej starostlivosti a verejným službám;
22. pripomína potrebu solidarity a rozdelenia zodpovednosti medzi členské štáty v oblasti migrácie a azylu a vyzýva členské štáty, aby prostredníctvom národných programov riadne využívali Fond pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF); požaduje pre tento fond primeraný rozpočet na rok 2020, ktorý bude slúžiť na podporu prijímania žiadateľov o azyl v členských štátoch, účinných stratégií v oblasti návratu, programov presídľovania, politík v oblasti legálnej migrácie a presadzovania účinnej integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín; domnieva sa, že by sa mala posilniť podpora miest a obcí v rámci európskeho azylového systému;
23. pripomína, že dlhodobé riešenie súčasných javov v oblasti migrácie spočíva v politickom, hospodárskom, sociálnom a environmentálnom rozvoji krajín, z ktorých prichádzajú migračné toky; požaduje, aby sa nástroj európskeho susedstva a nástroj rozvojovej spolupráce vybavili dostatočnými finančnými prostriedkami v záujme podpory tejto priority, a podporuje ďalší rozvoj udržateľných a vzájomne prospešných partnerstiev, napr. s africkými krajinami; v tejto súvislosti opätovne potvrdzuje, že dostatočnú a trvalú finančnú podporu treba poskytovať medzinárodným organizáciám vrátane Agentúry OSN pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov (UNRWA), Agentúry OSN pre utečencov (UNHCR) a Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM); požaduje zvýšenie finančnej a organizačnej podpory pre programy, ktoré prispievajú k výmenám medzi EÚ a partnerskými krajinami v oblastiach, ako sú odborná príprava, zakladanie startupov, podpora MSP, zdravotná starostlivosť a vzdelávanie, a pre politiky týkajúce sa čistej vody, čistenia odpadových vôd a likvidácie odpadu;
24. domnieva sa, že diskriminácia na základe pohlavia je neúnosná a nezlučiteľná s hodnotami EÚ; poukazuje na to, že miera úspešnosti žiadostí v rámci programu Daphne a iných fondov zameraných na boj proti násiliu páchanému na ženách a dievčatách je znepokojivo nízka, a má v úmysle zabezpečiť zvýšené financovanie programu; okrem toho považuje uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti za účinnú stratégiu na dosiahnutie rodovej rovnosti a boj proti diskriminácii a vyzýva na začlenenie hľadiska rodovej rovnosti do príslušných politík a výdavkových programov EÚ; očakáva, že Komisia čo najskôr predloží rámec pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v rozpočte Únie;
25. pripomína význam európskej susedskej politiky, ktorá posilňuje vzťahy so susednými krajinami, schvaľuje mierové procesy a podporuje hospodársky a sociálny rast a udržateľnú cezhraničnú spoluprácu; pripomína, že silné vzťahy medzi EÚ a západným Balkánom sú nevyhnutné z hľadiska stabilizácie oblasti a predvstupového procesu príslušných krajín; pripomína, že financovanie z rozpočtu Únie sa musí upraviť tak, aby viedlo k posilneniu schopnosti krajín pokračovať v potrebných zákonných, sociálnych a hospodárskych reformách, najmä k podpore riadneho fungovania verejnej správy a k podpore stability a odolnosti demokratických inštitúcií a vykonávania zásad právneho štátu;
Riešenie environmentálnych problémov a zmeny klímy
26. zdôrazňuje, že rozpočet na rok 2020 musí prispieť k riešeniu environmentálnych problémov a zmeny klímy, aby sa podarilo dobehnúť súčasné omeškanie a dosiahnuť záväzky EÚ; pripomína prísľub Únie, že bude priekopníkom v prechode na nízkouhlíkové obehové a klimaticky neutrálne hospodárstvo, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že Únia neplní svoje ciele v oblasti klímy, najmä pokiaľ ide o cieľ, že 20 % výdavkov Únie v rokoch 2014 – 2020 bude vynaložených na otázky súvisiace s klímou; preto sa domnieva, že významné zvýšenie výdavkov súvisiacich s klímou je nevyhnutné na dosiahnutie pokroku v plnení cieľov politiky Únie v oblasti klímy a Parížskej dohody; domnieva sa, že uplatňovanie hľadiska klímy vo všetkých oblastiach politiky Únie by sa malo ďalej podporovať a optimalizovať a v prípade potreby by sa malo zaviesť posilňovanie odolnosti proti zmene klímy a zvyšovanie udržateľnosti; požaduje zvýšenie finančných prostriedkov na všetky príslušné programy Únie v záujme podpory projektov s európskou pridanou hodnotou, ktoré prispievajú k prechodu na čistú energiu a k efektívnosti využívania zdrojov, k presadzovaniu udržateľného zeleného a modrého hospodárstva a k ochrane prírody, so zameraním na biodiverzitu, biotopy a ohrozené druhy;
27. so zreteľom na súdržný a účinný prístup k riešeniu zmeny klímy zdôrazňuje, že EÚ by mala podmieniť budúce obchodné dohody ratifikáciou a vykonávaním Parížskej dohody; v tejto súvislosti pripomína svoje uznesenie z 3. júla 2018 o diplomacii v oblasti klímy[7] a svoju výzvu adresovanú Komisii, aby komplexne posúdila súlad medzi existujúcimi dohodami o voľnom obchode a záväzkami Parížskej dohody; domnieva sa, že ak by partner EÚ neplnil tieto záväzky, Komisia by mohla rozhodnúť o dočasnom pozastavení záväzkov EÚ týkajúcich sa liberalizácie obchodu voči tomuto partnerovi;
Nevyriešené otázky v rámci postupu na rok 2020
28. očakáva, že vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie v marci 2019 nebude mať priamy vplyv na rozpočet na rok 2020, keďže Spojené kráľovstvo bude prispievať do rozpočtu a podieľať sa na jeho plnení; naliehavo však vyzýva Komisiu, aby posúdila a pripravila sa na všetky možné scenáre na zabezpečenie riadneho finančného riadenia v rámci rozpočtu Únie a zabezpečila pohotovostný plán, v ktorom vymedzí jasné záväzky a načrtne mechanizmy a ktorý bude slúžiť na ochranu rozpočtu EÚ v prípade, že Spojené kráľovstvo neprispeje k vykonávaniu rozpočtu EÚ na rok 2020, alebo sa ho nezúčastní;
29. pripomína, že po spoločnom vyhlásení Parlamentu, Rady a Komisie o posilnení okruhu 1a prostredníctvom zmeny rozpočtu, ktoré bolo vydané v spoločných záveroch o rozpočte na rok 2019, Komisia predstaví zmenu rozpočtu so zvýšenými úrovňami rozpočtových prostriedkov na programy Erasmus+ a Horizont 2020 ihneď po dokončení technických úprav VFR na rok 2020 na jar 2019 s cieľom, aby ho Rada a Parlament urýchlene spracovali;
30. zdôrazňuje, že článok 15 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách umožňuje, aby v prípade, že sa zruší viazanosť rozpočtových prostriedkov v dôsledku celkového alebo čiastočného neplnenia príslušných výskumných projektov, boli tieto znovu sprístupnené pre výskumný program v rámci ročného rozpočtového postupu, pričom neustanovuje žiadne ďalšie podmienky na jeho uplatnenie; vyzýva Komisiu, aby osobitne informovala o sumách uvoľnených na výskumné programy a aby poskytla všetky relevantné informácie a podrobnosti týkajúce sa tohto článku; požaduje, aby predsedníctvo Rady objasnilo, či všetky členské štáty už v plnej miere rozumejú tomuto článku; v každom prípade žiada, aby sa toto ustanovenie a príslušný postup uplatňovali v rámci rozpočtového postupu na rok 2020 a začalo sa jeho zahrnutím do návrhu rozpočtu;
31. domnieva sa, že ako zložka rozpočtového orgánu, ktorá je priamo volená občanmi, by mal Európsky parlament plniť svoju politickú úlohu a predkladať návrhy pilotných projektov a prípravných akcií, ktoré vyjadrujú jeho politickú víziu budúcnosti; v tejto súvislosti sa zaväzuje navrhnúť balík pilotných projektov a prípravných akcií vypracovaný v úzkej spolupráci so všetkými svojimi výbormi, aby sa dosiahla správna rovnováha medzi politickou vôľou a technickou uskutočniteľnosťou, ktorú posudzuje Komisia;
°
° °
32. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Dvoru audítorov.
- [1] Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1.
- [2] Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
- [3] Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
- [4] Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 105.
- [5] Ú. v. EÚ L xx, …
- [6] Prijaté texty, P8_TA(2018)0433.
- [7] Prijaté texty, P8_TA(2018)0280.
INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
|
Dátum prijatia |
7.3.2019 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore |
+: –: 0: |
24 7 2 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Jonathan Arnott, Jean Arthuis, Richard Ashworth, Gérard Deprez, Manuel dos Santos, André Elissen, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazabal Rubial, Jens Geier, Ingeborg Gräßle, Monika Hohlmeier, John Howarth, Bernd Kölmel, Vladimír Maňka, Răzvan Popa, Jordi Solé, Patricija Šulin, Indrek Tarand, Isabelle Thomas, Daniele Viotti, Stanisław Żółtek |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Karine Gloanec Maurin, Verónica Lope Fontagné, Andrey Novakov, Stanisław Ożóg, Pavel Poc, Nils Torvalds, Marie-Pierre Vieu |
||||
|
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Lynn Boylan, Christophe Hansen, Barbara Kudrycka, Fernando Ruas, Tom Vandenkendelaere |
||||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE
|
24 |
+ |
|
|
ALDE |
Jean Arthuis, Gérard Deprez, Nils Torvalds |
|
|
PPE |
Richard Ashworth, José Manuel Fernandes, Ingeborg Gräßle, Christophe Hansen, Monika Hohlmeier, Barbara Kudrycka, Verónica Lope Fontagné, Andrey Novakov, Fernando Ruas, Patricija Šulin, Tom Vandenkendelaere |
|
|
S&D |
Eider Gardiazabal Rubial, Jens Geier, Karine Gloanec Maurin, John Howarth, Vladimír Maňka, Pavel Poc, Răzvan Popa, Manuel dos Santos, Isabelle Thomas, Daniele Viotti |
|
|
7 |
- |
|
|
ECR |
Bernd Kölmel, Stanisław Ożóg |
|
|
EFDD |
Jonathan Arnott |
|
|
ENF |
André Elissen, Stanisław Żółtek |
|
|
GUE/NGL |
Lynn Boylan, Marie-Pierre Vieu |
|
|
2 |
0 |
|
|
VERTS/ALE |
Jordi Solé, Indrek Tarand |
|
Vysvetlenie použitých znakov:
+ : za
- : proti
0 : zdržali sa hlasovania