NÁVRH UZNESENIA o revízii usmernení Komisie pre posúdenie vplyvu
25.11.2014 - (2014/2967 (RSP)).
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Reinhard Bütikofer, Pascal Durand, Heidi Hautala, Claude Turmes v mene skupiny Verts/ALE
B8‑0314/2014
Uznesenie Európskeho parlamentu o revízii usmernení Komisie pre posúdenie vplyvu
(2014/2967 (RSP)).
Európsky parlament,
– so zreteľom na nedávne verejné konzultácie o revízii usmernení Komisie pre posúdenie vplyvu a na príslušný návrh revidovaných usmernení pre posúdenie vplyvu,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 o zaručení nezávislých posúdení vplyvu[1],
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže posúdenia vplyvu ako nástroj používaný v prvej fáze prípravy právnych predpisov hrajú kľúčovú úlohu v rozhodovacom procese EÚ a majú za cieľ poskytovať transparentné, komplexné a vyvážené informácie o povahe problému, ktorý treba riešiť, o pridanej hodnote opatrení EÚ, o možných ekonomických, sociálnych, environmentálnych a zdravotných dôsledkoch prípadných politických krokov a o ich vplyve na základné práva občanov;
B. keďže Lisabonská zmluva obsahuje horizontálne sociálne a environmentálne doložky (články 9 a 11 Zmluvy o fungovaní EÚ), ktoré sa musia zohľadňovať pri stanovovaní a vykonávaní politík a činností Únie a ktoré požadujú podrobnú analýzu sociálneho a environmentálneho vplyvu každého navrhovaného právneho predpisu;
C. keďže po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy má Charta základných práv rovnakú právnu hodnotu ako zmluvy o Európskej únii a keďže v posúdeniach vplyvu by sa mala vždy overovať zlučiteľnosť právnych predpisov so základnými právami;
D. keďže v súčasných usmerneniach pre posúdenie vplyvu sa stanovuje, že v rozhodovaní, či je v prípade konkrétnej iniciatívy potrebné posúdenie vplyvu, má hlavnú úlohu generálny sekretariát Komisie a výbor pre posudzovanie vplyvu;
E. keďže výbor pre posudzovanie vplyvu hrá pri posudzovaní vplyvu dôležitú úlohu ako centrálny prvok kontroly kvality;
F. keďže usmernenia požadujú podľa možnosti vždy finančné vyjadrenie vplyvov; keďže kým krátkodobé náklady podnikov zvyčajne možno finančne vyjadriť, dlhodobé prínosy regulačných opatrení často nie je možné finančne kvantifikovať (napríklad zníženie zdravotných problémov alebo zachovanie ekosystémov); keďže dôrazom na kvantifikáciu všade, kde je to možné, sa tak zavádza štrukturálne skreslenie v prospech ľahšie vyčísliteľných aspektov – napr. nákladov hospodárskych subjektov – v porovnaní so sociálnym a environmentálnym prínosom, takže sa ťažko primerane posudzujú celkové spoločenské náklady a prínosy, najmä v sociálnej a environmentálnej oblasti;
G. keďže regulácia EÚ by sa mala zjednodušovať tak, aby sa v plnej miere dodržiavali požiadavky EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, práva pracovníkov v EÚ a zásady a ciele environmentálnych právnych predpisov EÚ;
H. keďže skutočne nezávislé posúdenie vplyvu má osobitný význam pre malé a stredné podniky (MSP), ktoré sa pri plnení nových právnych a administratívnych požiadaviek často stretávajú s väčšími problémami než veľké podniky a vzhľadom na svoju veľkosť majú v ranej fáze menšiu možnosť predvídať zmeny v regulácii;
I. keďže zásada „najskôr myslieť na malých“ má za cieľ prihliadať vo veľmi skorej fáze tvorby politiky na záujmy MSP, aby boli právne predpisy voči nim ústretové; keďže je k dispozícii celý rad nástrojov na zabezpečenie účinného uplatňovania tejto zásady vrátane vykonávania testu MSP pri pripravovaných legislatívnych návrhoch;
Rozsah pôsobnosti
1. víta záväzok Komisie pravidelne preskúmavať usmernenia pre posudzovanie vplyvu s cieľom zlepšiť metodológiu posudzovania vplyvu; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila rovnaké dôkladné posúdenie ekonomických, sociálnych i environmentálnych aspektov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila náležité zohľadňovanie kvalitatívneho posudzovania s cieľom zabrániť štrukturálnemu skresleniu v prospech ľahšie merateľných aspektov – napr. nákladov hospodárskych subjektov – v porovnaní s rovnako dôležitým sociálnym a environmentálnym prínosom; víta záväzok Komisie posudzovať zlučiteľnosť so základnými právami;
2. domnieva sa, že Komisia by mala zachovať súčasný prístup a predkladať posudzovanie vplyvu pri iniciatívach, ktoré spĺňajú aspoň jedno z týchto kritérií:
– legislatívne návrhy zaradené do legislatívneho a pracovného programu Komisie;
– legislatívne návrhy, ktoré nie sú zaradené do legislatívneho a pracovného programu Komisie, ale majú jasne identifikovateľný ekonomický, sociálny a environmentálny vplyv;
– nelegislatívne iniciatívy, ktoré vymedzujú budúce politiky (napr. biele knihy, akčné plány, výdavkové programy a usmernenia na rokovania o medzinárodných dohodách);
– delegované alebo vykonávacie akty s významným vplyvom na životné podmienky;
3. je presvedčený, že posúdenia vplyvu sú dôležitým podporným prostriedkom rozhodovacieho procesu vo všetkých inštitúciách EÚ a dôležitou súčasťou lepšieho procesu regulácie; domnieva sa však, že posudzovanie vplyvu nemôže byť náhradou za politické hodnotenia a rozhodnutia a nemalo by sa využívať na potláčanie tvorby politík vo verejnom záujme;
4. očakáva, že nová Komisia vysvetlí, ako plánuje pokračovať v revízii usmernení pre posúdenie vplyvu, aby mohol vziať tento prístup lepšie do úvahy pri príprave svojej pozície k nedávnemu oznámeniu Komisie o regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) bez toho, aby bola dotknutá pozícia Parlamentu v tejto súvislosti;
5. zdôrazňuje, že práca na zjednodušovaní regulačného rámca (REFIT) sa nesmie použiť ako zámienka na zníženie požiadaviek v otázkach, ktoré majú zásadný význam z hľadiska bezpečnosti, dobrých životných podmienok zamestnancov a ochrany životného prostredia; varuje pred presadzovaním programu deregulácie pod zámienkou lepšej regulácie alebo znižovania záťaže MSP; vyzýva Komisiu, aby neznižovala svoje ambície, a požaduje, aby neboli ohrozené ciele verejnej politiky vrátane environmentálnych, sociálnych, zdravotných a bezpečnostných noriem;
6. pripomína, že štyria členovia skupiny na vysokej úrovni pre oblasť administratívnej záťaže, ktorí zastupovali odborové združenia a organizácie pre ochranu práv spotrebiteľov, zdravia a životného prostredia, sa dištancovali od záverov tejto skupiny oznámených 14. októbra 2014 a vydali a nesúhlasné stanovisko; konštatuje, že zástupcovia organizácií MSP boli tiež kritickí voči niekoľkým záverom skupiny na vysokej úrovni; vyzýva Komisiu, aby to náležite vzala do úvahy a zapracovala záujmy všetkých zainteresovaných strán v procese;
7. rozhodne odmieta návrh skupiny na vysokej úrovni pre oblasť administratívnej záťaže zriadiť externý poradný orgán na vysokej úrovni pre lepšiu reguláciu mimo inštitúcií EÚ, ktorý by bol zodpovedný za posudzovanie administratívnej záťaže v súvislosti s návrhmi, nákladov na dodržiavanie predpisov, dodržiavanie zásady subsidiarity a proporcionality a výber právneho základu, za navrhovanie iniciatív v oblasti lepšej právnej regulácie a za monitorovanie vykonávania právnych predpisov EÚ na vnútroštátnej úrovni; domnieva sa, že táto možnosť vyvolá vážne otázky, čo sa týka legitímnosti a riadenia, a vážne by oslabila úlohu a legitímnosť Komisie; rozhodne trvá na tom, aby táto zodpovednosť za riadenie komplexného a vyváženého posudzovania vplyvu bola ponechaná Komisii, ktorú bude systematicky kontrolovať Európsky parlament;
Výbor pre posudzovanie vplyvu (VPV)
8. vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že úloha výboru pre posudzovanie vplyvu (VPV) v procese posudzovania vplyvu nie je v návrhu revidovaných usmernení jasnejšie vymedzená; rozhodne trvá na tom, aby Komisia prehodnotila vynechanie tohto bodu a v novom návrhu súboru revidovaných usmernení v reakcii na pripomienky Parlamentu jasnejšie stanovila postupy týkajúce sa VPV a aby v prípade každej iniciatívy, ktorá si vyžaduje posúdenie vplyvu, bolo potrebné kladné stanovisko VPV;
9. trvá na tom, aby Komisia jasne stanovila postupy týkajúce sa výboru pre posudzovanie vplyvu; je presvedčený, že VPV by mal aj naďalej pracovať ako nezávislý orgán kontroly kvality v rámci Komisie, a žiada posilnenie jeho nezávislosti; žiada, aby jeho zloženie odzrkadľovalo rovnakú dôležitosť ekonomických, sociálnych a environmentálnych aspektov; je presvedčený, je za konečný výsledok a kontrolu kvality posudzovania vplyvu by mali vždy zodpovedať orgány EÚ; navrhuje, aby VPV podával správy priamo podpredsedovi Komisie zodpovednému za lepšiu právnu reguláciu;
10. zdôrazňuje, že členovia VPV by mali byť nezávislí, mali by podliehať kontrole Európskeho parlamentu s cieľom zabrániť tomu, aby tie isté osoby pôsobili zároveň ako posudzovatelia i porota;
Test vplyvu na malé a stredné podniky (test MSP)
11. pripomína, že Komisia v preskúmaní iniciatívy Small Business Act z roku 2011 považovala za poľutovaniahodné, že iba osem členských štátov začlenilo test MSP do svojho vnútroštátneho prístupu k prijímaniu rozhodnutí; víta jasný záväzok Komisie z uvedeného preskúmania ďalej posilňovať test MSP; ľutuje však, že v rozpore s týmito vyhláseniami sa test MSP v návrhu revidovaných usmernení pre posudzovanie vplyvu ani nespomína; vyzýva Komisiu, aby ďalej naliehala na členské štáty, aby do svojich programov zaradili politiku v oblasti MSP;
12. domnieva sa, že testy MSP, kontroly vhodnosti a testy konkurencieschopnosti by nemali byť samostatnými postupmi, ale mali by byť súčasťou komplexného posúdenia vplyvu, ktoré rovnomerne zohľadní všetky aspekty (hospodársky, sociálny i environmentálny) a posúdi nielen náklady, ale aj prínosy pre spoločnosť a potenciál na vytváranie nových trhov; domnieva sa, že tieto postupy by nemali ohrozovať účinnosť právnych predpisov ani zvyšovať byrokraciu;
13. žiada zachovanie testu MSP, aby bolo možné posúdiť vplyv celého regulačného cyklu na malé a stredné podniky, najmä v porovnaní s veľkými podnikmi; domnieva sa však, že automatické vyňatie mikropodnikov nie je správny prístup; podporuje úvahy o prispôsobených opatreniach a menej prísnych režimoch pre MSP v posudzovaní vplyvu, ak je preukázateľné, že nie sú v rozpore s účinnosťou právnych predpisov a že vyňatie alebo menej prísne režimy neprispejú k fragmentácii ani neobmedzia ich prístup na vnútorný trh; domnieva sa navyše, že väčšia pozornosť by sa mala venovať tomu, aby navrhované politiky a regulačné predpisy chránili MSP pred postupmi väčších hráčov na trhu, ktorí narúšajú hospodársku súťaž;
14. vyzýva členské štáty, aby sa na vnútroštátnej úrovni snažili o zjednodušenie administratívnej záťaže pre MSP náležitou transpozíciou smerníc EÚ do svojich právnych predpisov; zdôrazňuje právo členských štátov prijímať vnútroštátne právne predpisy v prípadoch, keď EÚ prijala len minimálne ustanovenia; pripomína, že posúdenie vplyvu ex-post by nikdy nemalo nahrádzať povinnosť Komisie ako strážkyne zmlúv sledovať účinné a včasné uplatňovanie práva Únie členskými štátmi;
15. domnieva sa, že na názory MSP by sa malo viac prihliadať v legislatívnych procesoch týkajúcich sa štandardizácie, duševného vlastníctva, financovania výskumu a inovácií, ako aj verejného obstarávania; považuje za poľutovaniahodné, že Rada pri prijímaní právnych predpisov odmieta brať viac do úvahy potreby MSP;
16. vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť vplyvu na investície, inovácie a vytváranie pracovných miest;
Posudzovanie vplyvu v Parlamente
17. žiada, aby posúdenia vplyvu Komisie systematicky a čo najskôr preskúmal Parlament, a to najmä na úrovni výborov;
18. pripomína svoje uznesenie z 8. júna 2011 o zaručení nezávislých posúdení vplyvu, v ktorom požaduje konzistentnejšie využívanie parlamentných posúdení vplyvu; pripomína, že oddelenie posudzovania vplyvu je nástrojom, ktorý je už k dispozícii na vykonávanie posudzovania vplyvu; domnieva sa, že použitie parlamentných posúdení vplyvu by mohlo byť prínosné pred prijatím akýchkoľvek podstatných zmien alebo pozmeňujúcich návrhov k pôvodným návrhom Komisie;
°
° °
19. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii a Rade.
- [1] Ú. v. EÚ C 380 E, 11.12.2012, s.31.