Postup : 2014/2918(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0350/2014

Predkladané texty :

B8-0350/2014

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 17/12/2014 - 10.21
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2014)0102

NÁVRH UZNESENIA
PDF 134kWORD 73k
11.12.2014
PE545.598v01-00
 
B8-0350/2014

predložený na základe otázok na ústne zodpovedanie B8‑0044/2014 a B8‑0045/2014

v súlade s článkom 128 ods. 5 rokovacieho poriadku


o obnovení stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ (2014/2918(RSP))


Claude Moraes v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

Uznesenie Európskeho parlamentu o obnovení stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ (2014/2918(RSP))  
B8‑0350/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2, 3, 6, 7 a 21 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a články 4, 16, 20, 67, 68, 70, 71, 72, 75, 82, 83, 84, 85, 86, 87 a 88 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej články 6, 7, 8, článok 10 ods. 1, články 11, 12, 21, 47 – 50, 52 a 53,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. júna 2014 o záverečnej správe o vykonávaní stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ na roky 2010 – 2014 [COM(2014)0365],

–  so zreteľom na správu Europolu o situácii a trendoch v EÚ v oblasti terorizmu (TE-SAT) na rok 2014,

–  so zreteľom na posúdenie hrozieb internetovej organizovanej trestnej činnosti (iOCTA) na rok 2014, ktoré predložil Europol,

–  so zreteľom na hodnotenie hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti (SOCTA) v EÚ za rok 2013, ktoré predložil Europol,

–  so zreteľom na stanovisko č. 01/2014 pracovnej skupiny pre ochranu údajov zriadenej podľa článku 29 k uplatňovaniu koncepcie nevyhnutnosti a proporcionality a ochrane údajov v odvetví presadzovania práva,

–  so zreteľom na rezolúciu, ktorú prijala Bezpečnostná rada OSN 24. septembra 2014 o hrozbách medzinárodného mieru a bezpečnosti spôsobených teroristickými činmi [rezolúcia č. 2178 (2014)],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. apríla 2014 o preskúmaní Štokholmského programu v polovici trvania(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2014 o programe sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry Spojených štátov amerických, orgánoch sledovania v jednotlivých členských štátoch a vplyve na základné práva občanov EÚ(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. februára 2014 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2012)(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 o druhej správe o vykonávaní stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ(4),

–  so zreteľom na stratégiu vnútornej bezpečnosti EÚ, ktorú prijala Rada 25. februára 2010,

–  so zreteľom na otázky Rade a Komisii o obnovení stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ (O-000089/2014 – B8‑0044/2014 a O‑000090/2014 – B8‑0045/2014),

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

A.  keďže Lisabonská zmluva položila základy rozvoja bezpečnostnej politiky EÚ, na ktorej sa spoločne podieľajú EÚ a jej členské štáty, opiera sa o zásadu právneho štátu, dodržiavanie základných práv a solidaritu a podlieha demokratickému dohľadu na európskej a vnútroštátnej úrovni, pričom presadzuje zásadu subsidiarity; keďže vstupom Lisabonskej zmluvy do platnosti sa Parlament stal plne funkčným subjektom v oblasti bezpečnostnej politiky v záujme zabezpečenia demokratickej kontroly, a teda získal oprávnenie aktívne sa podieľať na stanovovaní priorít v tejto oblasti a spolupracovať so všetkými príslušnými subjektmi na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni pri vypracúvaní komplexnej, cielenej a účinnej bezpečnostnej politiky EÚ;

B.  keďže bezpečnostná situácia v Európe sa v posledných rokoch výrazne zmenila v dôsledku nových konfliktov a nepokojov v bezprostrednom susedstve EÚ, rýchleho rozvoja nových technológií a rastúcej radikalizácie, ktorá vedie k násiliu a terorizmu; keďže mnohé zo súčasných bezpečnostných výziev majú cezhraničný a medzisektorový charakter, ktorý presahuje kapacitu ktoréhokoľvek členského štátu účinne na tieto výzvy reagovať, a keďže to si vyžaduje spoločný európsky prístup;

C.  keďže EÚ a jej členské štáty nesú spoločne zodpovednosť za zaistenie bezpečnosti a slobody európskych občanov; keďže sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť sú ciele, ktoré treba sledovať súbežne, a keďže na dosiahnutie slobody a spravodlivosti by preto bezpečnostné opatrenia mali byť vždy založené na dôkazoch, byť v súlade so zásadami nevyhnutnosti, proporcionality a dodržiavania základných práv a mali by byť založené na riadnom demokratickom dohľade a zodpovednosti;

D.  keďže by sa mala venovať osobitná pozornosť podpore a ochrane všetkých obetí trestnej činnosti v EÚ;

E.  keďže stratégia vnútornej bezpečnosti na roky 2010 – 2014 sa chýli ku koncu a nová stratégia vnútornej bezpečnosti na roky 2015 – 2019 sa práve pripravuje;

1.  víta prípravu novej stratégie vnútornej bezpečnosti na nadchádzajúce štyri roky; poukazuje na to, že od zavedenia súčasnej stratégie vnútornej bezpečnosti sa objavili nové hrozby pre bezpečnosť a ďalšie požiadavky na odlišnú politickú reakciu; okrem toho pripomína, že nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy bola Charta základných práv EÚ začlenená do právnych predpisov EÚ; preto sa domnieva, že súčasná stratégia vnútornej bezpečnosti by sa mala dôkladne preskúmať, aktualizovať a prepracovať;

2.  domnieva sa, že nevyhnutným predpokladom pre účinnú stratégiu vnútornej bezpečnosti by mala byť dôkladná analýza bezpečnostných hrozieb, ktoré treba riešiť, a že túto analýzu by mal vypracovať Europol v úzkej spolupráci s ďalšími príslušnými orgánmi EÚ a členskými štátmi;

3.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že oznámenie Komisie neobsahuje hodnotenie súčasných nástrojov a zodpovedajúce posúdenie zostávajúcich nedostatkov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby pred tým, ako navrhne vytvorenie nových právnych predpisov a nástrojov, vykonala takéto hodnotenie súčasného stavu a zamerala svoje úsilie na riadne vykonávanie a lepšie uplatňovanie existujúcich právnych predpisov a nástrojov; osobitne vyzýva Radu, aby v spolupráci s Komisiou komplexne zhodnotila vykonávanie opatrení prijatých v oblasti vnútornej bezpečnosti pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy a využila pritom postup stanovený v článku 70 ZFEÚ;

4.  žiada, aby nová stratégia vnútornej bezpečnosti bola strategická, orientovaná na budúcnosť a aby ju bolo možné ľahko prispôsobiť aktuálnemu vývoju, a to tým, že sa bude zameriavať nielen na existujúce, ale aj vznikajúce bezpečnostné hrozby a že sa v rámci nej zaujme integrovaný, komplexný a holistický prístup k prioritným oblastiam, ako je kybernetická bezpečnosť, obchodovanie s ľuďmi a boj proti terorizmu, a k vzájomne prepojeným otázkam, ako je organizovaná trestná činnosť, pranie špinavých peňazí a korupcia;

5.  so znepokojením konštatuje, že rýchlo rastúci počet občanov EÚ, ktorí cestujú do oblastí konfliktov, aby vstúpili do teroristických organizácií a následne sa vrátili na územie EÚ, predstavuje pre vnútornú bezpečnosť EÚ nový druh hrozby; hodlá riešiť tento znepokojujúci trend prostredníctvom viacrozmerného prístupu, a to okrem iného tým, že i) bude komplexne riešiť základné príčiny, ako sú radikalizácia, neznášanlivosť a diskriminácia, a to podporovaním politickej a náboženskej znášanlivosti, rozvíjaním sociálnej súdržnosti a inkluzívnosti a uľahčovaním opätovného začlenenia, ii) analyzuje podnecovanie k vykonávaniu extrémizmom motivovaných teroristických činov a k odchodom do zahraničia na účely vstupu do teroristických organizácií a prijme opatrenia proti takémuto podnecovaniu, iii) zamedzí v rámci primeraných právnych rámcov náboru a zapájaniu do konfliktov vrátane samotných ciest zahraničných bojovníkov do konfliktných oblastí, iv) naruší finančnú podporu teroristickým organizáciám a jednotlivcom, ktorí do nich chcú vstúpiť, a v) v príslušných prípadoch zaistí trestné stíhanie;

6.  upozorňuje, že bezpečnostné hrozby sú rôznorodejšie, nadobudli do väčšej miery medzinárodný charakter, sú početnejšie, asymetrickejšie a vyžadujú si užšiu cezhraničnú spoluprácu a spoluprácu medzi agentúrami; požaduje účinnejšiu operačnú spoluprácu medzi členskými štátmi prostredníctvom intenzívnejšieho využívania hodnotných existujúcich nástrojov, ako sú spoločné vyšetrovacie tímy, a prostredníctvom pohotovejšej a efektívnejšej výmeny relevantných údajov a informácií na základe primeraných záruk týkajúcich sa ochrany údajov a súkromia; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité urýchlene prijať navrhovanú smernicu o ochrane údajov s cieľom zabezpečiť komplexný právny rámec na výmenu údajov v oblasti presadzovania práva; poukazuje na to, že v záujme prehĺbenia podpory operačnej spolupráce medzi členskými štátmi sú potrebné ďalšie opatrenia na budovanie dôvery; preto podporuje posilnenie európskych vzdelávacích a výmenných programov pre vnútroštátnych odborníkov s cieľom naďalej podporovať európsku kultúru presadzovania práva;

7.  pripomína Európskej rade jej povinnosť v zmysle článku 222 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vykonávať pravidelné posúdenie hrozieb pre EÚ a vyzýva Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy, ako možno túto povinnosť čo najlepšie plniť, ktoré by zlúčili v súčasnosti rozdrobené a úzko zamerané posúdenia hrozieb a rizík na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni;

8.  žiada, aby sa vyvíjalo úsilie o dosiahnutie vhodnej rovnováhy medzi preventívnymi politikami a represívnymi opatreniami, aby bola zachovaná sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť; zdôrazňuje, že bezpečnostné opatrenia by sa mali vždy vykonávať v súlade so zásadami právneho štátu a ochrany základných práv; preto vyzýva Komisiu, aby pri navrhovaní a vykonávaní novej stratégie vnútornej bezpečnosti náležite zohľadňovala nedávne rozhodnutie Súdneho dvora o smernici o uchovávaní údajov, ktoré si vyžaduje, aby všetky nástroje boli v súlade so zásadami proporcionality, nevyhnutnosti a zákonnosti a aby zahŕňali primerané záruky zodpovednosti a súdnej nápravy;

9.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že stratégii vnútornej bezpečnosti naďalej chýba riadny „rozmer spravodlivosti“; pripomína, že v súlade so Štokholmským programom je potrebné posilniť vzájomnú dôveru postupným rozvíjaním európskej justičnej kultúry na základe rozmanitosti právnych systémov a tradícií, a to prostredníctvom európskej spolupráce a právnych predpisov v tejto oblasti, a osobitne i rozvíjaním justičnej spolupráce v trestných veciach;

10.  poukazuje na to, že riadne vykonávanie novej stratégie vnútornej bezpečnosti je mimoriadne dôležité, že jasné rozdelenie úloh medzi úroveň EÚ a vnútroštátnu úroveň je potrebné a že Európsky parlament a národné parlamenty musia byť súčasťou tohto procesu monitorovania; preto hodlá v úzkej spolupráci s národnými parlamentmi pristupovať k pravidelnému monitorovaniu riadneho vykonávania stratégie vnútornej bezpečnosti;

11.  zdôrazňuje význam súdržnosti medzi vnútornými a vonkajšími hľadiskami bezpečnosti; domnieva sa, že súčinnosť medzi nástrojmi spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a spravodlivosti a vnútorných vecí (SVV) vrátane výmeny informácií a policajnej a justičnej spolupráce s tretími krajinami, najmä využitím dohôd o vzájomnej právnej pomoci, by mala byť na čo najvyššej úrovni, v plnom súlade so zásadami stanovenými v článkoch 2, 3, 6 a 21 ZEÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že všetky príslušné subjekty vrátane koordinátora EÚ pre boj proti terorizmu a koordinátora EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi by mali úzko spolupracovať, pri začleňovaní vnútorných a vonkajších aspektov;

12.  zdôrazňuje, že je potrebné stanoviť primerané finančné prostriedky na riadne vykonávanie opatrení určených v stratégii vnútornej bezpečnosti, a najmä s cieľom zabezpečiť, aby agentúry EÚ, ako sú Europol a Eurojust, boli dostatočne vybavené na splnenie im pridelených úloh; v tejto súvislosti uznáva dôležitú úlohu, ktorú môžu zohrávať výskum a inovácie pri vyvíjaní nástrojov, ktoré majú pomôcť v boji proti terorizmu a závažnej a organizovanej trestnej činnosti;

13.  upozorňuje, že stratégia vnútornej bezpečnosti má v praxi aj také dôsledky, ktoré sa týkajú stanovovania priorít operácií európskych agentúr a európskeho financovania v oblasti SVV, v ktorej je Parlament spoluzákonodarcom; preto naliehavo vyzýva Radu, aby pred tým, ako prijme novú stratégiu, náležite zohľadnila podnety Parlamentu v súvislosti s novou stratégiou vnútornej bezpečnosti;

14.  hodlá ďalej rozpracovať svoju pozíciu, pokiaľ ide o priority a opatrenia v oblasti vnútornej bezpečnosti, a to aj na základe očakávaného oznámenia Komisie o novej stratégii vnútornej bezpečnosti, a vstúpiť do plodného dialógu s Radou a Komisiou o tejto otázke v zmysle Lisabonskej zmluvy;

15.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade a parlamentom členských štátov.

(1)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0276.

(2)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0230.

(3)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0173.

(4)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0384.

Právne oznámenie