Postup : 2014/3017(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0019/2015

Predkladané texty :

B8-0019/2015

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 15/01/2015 - 11.7
CRE 15/01/2015 - 11.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0012

NÁVRH UZNESENIA
PDF 175kWORD 102k
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0012/2015
12.1.2015
PE547.442v01-00
 
B8-0019/2015

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku


o situácii v Egypte (2014/3017(RSP))


Judith Sargentini, Igor Šoltes, Ernest Urtasun, Davor Škrlec, Barbara Lochbihler, Alyn Smith, Molly Scott Cato, Eva Joly, Bodil Ceballos, Pascal Durand, Bart Staes, Ernest Maragall, v mene skupiny Verts/ALE

Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v Egypte (2014/3017(RSP))  
B8‑0019/2015

Európsky parlament,

–       so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Egypte, najmä na uznesenie zo 14. júla 2014,

–       so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o Egypte z  augusta 2013 a februára 2014,

–       so zreteľom na nedávne vyhlásenia Európskej služby pre vonkajšiu činnosť o Egypte a na rozsudky Súdneho dvora z 3. decembra 2014,

–       so zreteľom na Dohodu o pridružení medzi EÚ a Egyptom a na akčný plán EÚ – Egypt v rámci európskej susedskej politiky,

–       so zreteľom na usmernenia EÚ týkajúce sa slobody prejavu a ochrancov ľudských práv a usmernenia EÚ na presadzovanie a ochranu všetkých ľudských práv lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb (LGBTI),

–       so zreteľom na výsledok všeobecného pravidelného preskúmania Rady OSN pre ľudské práva zameraného na Egypt z 5. novembra 2014,

–       so zreteľom na egyptskú ústavu, najmä na články 65 (sloboda myslenia a prejavu), 70 (sloboda tlače), 73 (sloboda zhromažďovania, „freedom of House“), 75 (sloboda združovania) a 93 (záväzný charakter medzinárodného práva v oblasti ľudských práv),

–       so zreteľom na egyptský zákon č. 107/2013 o úprave práva na uskutočňovanie verejných zhromaždení, sprievodov a pokojných protestov,

–       so zreteľom na prezidentský dekrét, zákon č. 136 z roku 2014, ktorý na dva roky uvádza všetky „verejné a veľmi dôležité zariadenia“ pod jurisdikciu vojenských súdov,

–       so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov,

–       so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorý Egypt ratifikoval v roku 1982,

–       so zreteľom na správu organizácie Human Rights Watch s názvom All According to Plan, the Rab'a Massacre and Mass Killings of Protestors in Egypt (Všetko podľa plánu, masakra na námestí Rab'a a hromadné zabíjanie demonštrantov v Egypte) z 12. augusta 2014,

–       so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.     keďže sloboda prejavu a sloboda združovania a zhromažďovania sú neodmysliteľnými piliermi demokratickej a pluralistickej spoločnosti; keďže porušovanie týchto základných slobôd v ére Mubaraka sa stalo rozhodujúcim faktorom zvrhnutia režimu ľudom vo februári 2011; keďže základné slobody sú neochvejne zakotvené v egyptskej ústave, ktorá bola prijatá v roku 2014;

B.     keďže od vojenského prevratu v júni 2013 sa egyptské orgány zapojili do represií, ktoré nemajú obdobu v moderných dejinách krajiny; keďže situácia v oblasti ľudských práv v Egypte sa pod vedením prezidenta Abdulfattáha as-Sísího vo všetkých oblastiach sústavne zhoršuje;

C.     keďže sa odhaduje, že 41 000 ľudí bolo údajne zatknutých od vojenského prevratu v júli 2013; keďže mnohí z nich boli zadržaní iba v súvislosti s pokojným protestom alebo za jednoduchý prejav nesúhlasu;

D.     keďže tisíce údajných členov a stúpencov Moslimského bratstva vrátane celého jeho vedenia a zvrhnutého prezidenta Mursího boli zatknutých a stovky z nich boli obvinení a odsúdení na trest smrti, a to aj v hromadných súdnych procesoch, alebo na tvrdé tresty odňatia slobody po súdnych konaniach, ktoré zjavne nespĺňali základné kritériá spravodlivého súdneho procesu; keďže 2. decembra 2014 egyptský trestný súd vyniesol predbežné rozsudky smrti proti 188 obžalovaným za ich údajnú účasť na útoku na policajnú stanicu v auguste 2013;

E.     keďže prezidentský dekrét vydaný v októbri 2014 poskytol základ pre postavenie stoviek civilistov pred vojenské súdy, a to so spätnou účinnosťou; keďže vojenské súdy patria pod ministerstvo obrany a nerozlišujú medzi deťmi a dospelými;

F.     keďže asi 1 400 demonštrantov bolo od júla 2013 zabitých v dôsledku nadmerného a svojvoľného použitia sily zo strany bezpečnostných síl vrátane udalostí z 2. januára 2015, keď bezpečnostné sily zastrelili dve osoby počas násilného rozháňania protestu stúpencov Moslimského bratstva v káhirskom okrese Matariya; keďže systematické a rozsiahle zabíjanie, pri ktorom bolo zabitých najmenej 1 150 stúpencov exprezidenta Mursího egyptskými bezpečnostnými silami v júli a auguste 2013, podľa mimovládnej organizácie Human Rights Watch pravdepodobne predstavuje zločiny proti ľudskosti; keďže organizácia Human Rights Watch uviedla, že zabíjanie na námestí Rab'a bolo jedným z najväčších na svete z pohľadu počtu zabitých demonštrantov počas jedného dňa, v nedávnej minulosti; keďže bezpečnostní pracovníci zodpovední za tento masaker požívajú úplnú beztrestnosť a len veľmi málo policajných alebo vojenských príslušníkov bolo odsúdených za iné priestupky voči demonštrantom; keďže sa vo všeobecnosti hodnotí, že vyšetrovací výbor zriadený v decembri 2013 nezabezpečil dôkladné, dôveryhodné a nestranné vyšetrenie týchto udalostí; keďže egyptské orgány verejne odsúdili akty násilia vrátane použitia strelných zbraní, ktoré spáchali protestujúci proti bezpečnostným pracovníkom; keďže podľa oficiálneho súdneho lekárskeho orgánu prišlo počas zákroku na námestí Rab'a o život 8 policajných dôstojníkov;

G.     keďže zvrhnutý prezident Mubarak, predtým odsúdený na doživotie „za neposkytnutie ochrany demonštrantom“ v súvislosti s povstaním v roku 2011, bol 29. novembra 2014 oslobodený egyptským súdom spolu so svojimi dvoma synmi, bývalým ministrom vnútra Habíbom al-Adlyom a niekoľkými bezpečnostnými pracovníkmi;

H.     keďže bezpečnostná situácia v Egypte sa naďalej zhoršuje, pričom egyptské bezpečnostné sily zintenzívnili zásah proti militantom na Sinajskom polostrove, najmä po útoku na kontrolné stanovište Karm al-Qawadis, počas ktorého bolo 24. októbra 2014 zabitých 28 egyptských vojakov; keďže v celej krajine bývajú pravidelným cieľom útoku policajní dôstojníci a vojenský personál, ako to bolo aj počas bombového útoku na policajnú budovu na severnom Sinaji uskutočneného 5. januára 2015 a streľby na západnom predmestí Káhiry 4. januára a v meste Minya 6. januára, keď zahynulo alebo bolo zranených niekoľko policajtov; keďže štát nariadil vysťahovanie tisícov obyvateľov Rafahu, vytvoril 500-metrovú nárazníkovú zónu pozdĺž hraníc Gazy a uložil trojmesačný výnimočný stav na Sinaji; keďže militantná skupina pôsobiaca na severnom Sinaji Ansar Beít al-Makdís prisahala vernosť islamskému štátu; keďže hraničný priechod s pásmom Gazy v Rafahu zostáva väčšinou zatvorený (v decembri bol otvorený iba tri dni), čo zhoršuje blokádu enklávy jej dvomi susedmi;

I.      keďže nový zákon o zhromažďovaní prijatý dekrétom z 24. novembra 2013 poskytuje právny základ, na báze ktorého je možné nariadiť rozsiahle obmedzenie práva na pokojné zhromažďovanie a slobodu prejavu, a to najmä tým, že poskytuje ministerstvu vnútra široké možnosti na zákaz a rozháňanie demonštrácií a zatýkanie demonštrantov; keďže stovky popredných intelektuálov, novinári a politické strany vyzvali orgány, aby okamžite zrušili represívny zákon;

J.      keďže egyptské organizácie občianskej spoločnosti opätovne vyjadrili hlboké obavy, pokiaľ ide o najnovší návrh zákona o mimovládnych organizáciách, ktorým by sa zaviedla úplná a neodôvodnená kontrola nad občianskymi skupinami, ktoré by boli podriadené bezpečnostným a administratívnym orgánom, čo by zároveň umožňovalo veľmi prísne rozsudky nad obhajcami ľudských práv; keďže bol opakovane odložený termín na registráciu organizácií občianskej spoločnosti podľa zákona č. 84, čo znamená závažné obmedzenie nezávislosti a činnosti mimovládnych organizácií, alebo tieto organizácie čelia obvineniu zo spáchania trestného činu; keďže prezidentský dekrét z 21. septembra 2014, ktorým sa novelizuje trestný zákonník, má vážne dôsledky na mimovládne organizácie financované zo zahraničia, a zahŕňa aj doživotné tresty, z dôvodu nejasne formulovaného „poškodzovania národného záujmu“; keďže najvýznamnejšie mimovládne organizácie v oblasti ľudských práv v Egypte uviedli, že súčasné represívne prostredie dosiahlo nevídanú úroveň, s ktorou nie je porovnateľné ani obdobie autoritárskeho režimu Mubaraka; keďže médiá financované vládou začali bezprecedentnú diskreditačnú kampaň proti nezávislým mimovládnym organizáciám pôsobiacim v oblasti ľudských práv v Egypte;

K.     keďže mnoho obhajcov ľudských práv, predstaviteľov opozície a aktivistov z radov mládeže bolo svojvoľne zatknutých, obvinených a odsúdených v súvislosti s ich nenásilnou činnosťou na základe zákona o zhromažďovaní; keďže prominentní aktivisti, ako napríklad bloger Ahmad Dúma, lídri 6. apríla Muhammad Ádil a Ahmad Máhir a právnik obhajujúci ľudské práva Mahinoor El-Masry boli odsúdení na tri roky odňatia slobody za údajné porušenie tohto nového zákona; keďže bloger Alú Abdulfatáh a 24 ďalší obžalovaní boli odsúdení na 15 rokov väzenia za to, že demonštrovali bez povolenia; keďže 23 osôb vrátane obhajcov ľudských práv Yara Saláma a Saná Ahmeda Seifu bolo 20. októbra 2014 odsúdených na tri roky väzenia za porušenie zákona zakazujúceho demonštrácie; keďže za účasť na pokojných demonštráciách na pôde univerzít boli zadržaní a tvrdo sankcionovaní univerzitní študenti a niekoľkí boli zastrelení policajnými silami v priestoroch univerzity; keďže vo všetkých týchto prípadoch boli súdne konania vo všeobecnosti odsúdené ako politicky motivované a poznačené veľkými procesnými nedostatkami;

L.     keďže násilie páchané na ženách sa podľa egyptských mimovládnych organizácií pre práva žien údajne zhoršuje napriek prijatiu nového zákona o sexuálnom obťažovaní, ktorého uplatňovanie treba monitorovať; keďže egyptské aktivistky sú v zvlášť zraniteľnej situácii a sú často obeťami násilia, sexuálnych útokov a ďalších foriem ponižujúceho zaobchádzania v súvislosti s ich pokojnou činnosťou;

M.    keďže 23. júna 2014 boli novinári stanice Al-Džazíra Mohamed Fadel Fahmy, Peter Greste a Baher Mohamed odsúdení na trest väzenia v trvaní 7 až 10 rokov z dôvodu „falšovania správ“ a konšpirácie s Moslimským bratstvom; keďže traja ďalší novinári – Sue Turton, Dominic Kane, and Rena Netjes – boli odsúdení na 10 rokov v neprítomnosti; keďže 1. januára 2015 egyptský kasačný súd nariadil obnovu konania v tomto prípade; keďže vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Navi Pillayová sa vyjadrila, že právne procesy boli „plné procedurálnych chýb a porušovali medzinárodné právne predpisy v oblasti ľudských práv“; keďže najmenej 14 ďalší novinári sú v súčasnosti vo väzení, na základe čoho sa podľa Výboru na ochranu novinárov krajina považuje za najhoršiu z hľadiska represie médií na svete; keďže autocenzúra sa dramaticky zvýšila od leta 2013;

N.     keďže 22. decembra 2014 egyptský kanál Al-Džazíra pozastavil svoje vysielanie z Kataru „do času, kým nevzniknú priaznivé podmienky“ pre obnovenie práce z Egypta; keďže sedem popredných členov Moslimského bratstva bolo v septembri 2014 vyzvaných, aby opustili Katar; keďže obe rozhodnutia sú údajne spojené s uvoľnením vzťahov medzi Dauhá a Káhirou,

O.     keďže 23. decembra 2014 bola prominentnému egyptskému satirikovi Bassemovi Youssefovi uložená pokuta 50 miliónov egyptských libier (5,9 miliónov EUR) arbitrážnym orgánom v Káhire v spore s televíznym kanálom, ktorý zastavil jeho show po tom, čo sa vysmieval z vedúceho postavenia egyptskej armády; keďže vysielanie jeho show, najpopulárnejšej satirickej show v arabskom svete z hľadiska sledovanosti, bolo ukončené; keďže väčšina súkromných médií je úzko spojených s Mubarakovým režimom a súčasným režimom;

P.     keďže 7. decembra 2014 bolo vo verejných kúpeľoch v Káhire zatknutých 26 mužov z dôvodu „sexuálnej neviazanosti“; keďže zatknutie bolo vysielané v televízii a prezentované ako súčasť kampane na potrestanie deviantného sexuálneho správania; keďže 12. Januára boli všetci obžalovaní oslobodení spod obžaloby; keďže ich zámerne pokorujúce zadržanie súvisí s prehlbujúcim potláčaním LBGT komunity v krajine; keďže zatýkanie v decembri predstavuje najväčšiu akciu, pri ktorej boli zatknutí údajne homosexuálni muži, od čias Mubaraka; keďže v septembri 2014 bolo odsúdených osem mužov na tri roky odňatia slobody na základe obvinení zo sexuálnej neviazanosti na základe videa, ktoré sa šíri online a ktoré má znázorňovať „homosexuálne manželstvo“; keďže v decembri 2014 bol rozsudok znížený na jeden rok väzenia; keďže v septembri 2014 káhirský súd odsúdil šiestich mužov na dva roky tvrdej práce po tom, čo na Facebooku propagovali svoj domov ako miesto stretávania homosexuálov; keďže Egyptská iniciatíva za osobné práva odhaduje, že za posledných 18 mesiacov bolo zatknutých najmenej 150 ľudí za sexuálnu neviazanosť;

Q.     keďže mrzačenie ženských pohlavných orgánov je v Egypte zakázané a sankcie za porušenie zákona výrazne vzrástli, ale táto prax je naďalej veľmi rozšírená; keďže prvý súd v súvislosti s mrzačením ženských pohlavných orgánov v krajine sa skončil 20. novembra 2014 oslobodením lekára a otca 13-ročného dievčaťa, ktoré zomrelo po zmrzačení pohlavných orgánov; keďže prokurátor podal odvolanie voči tomuto rozhodnutiu;

R.     keďže EÚ je prvým hospodárskym partnerom Egypta a jeho hlavným zdrojom zahraničných investícií; keďže v súlade s európskou susedskou politikou revidovanou po udalostiach arabskej jari a najmä jej prístupom „viac za viac“ úroveň a rozsah zapojenia EÚ v Egypte závisí od pokroku krajiny pri plnení záväzkov v oblasti demokracie, zásad právneho štátu a ľudských práv; keďže 21. augusta 2013 poverila Rada pre zahraničné veci vysokú predstaviteľku, aby prehodnotila pomoc EÚ Egyptu; keďže Rada rozhodla, že spolupráca EÚ s Egyptom sa upraví podľa vývoja situácie v krajine;

S.     keďže parlamentné voľby sú naplánované na marec a apríl 2015; keďže v súlade s podmienkami na vyslanie volebnej pozorovateľskej misie EÚ musia mať politické strany a jednotliví kandidáti možnosť uplatniť svoje legitímne právo zúčastniť sa na voľbách; musí existovať sloboda prejavu umožňujúca prípadnú kritiku úradujúcej vlády, ako aj sloboda pohybu a zhromažďovania; všetky súťažiace strany a kandidáti musia mať primeraný prístup k médiám;

T.     keďže v záveroch Rady EÚ pre zahraničné veci z 21. augusta 2013 sa uvádza, že „členské štáty sa tiež dohodli, že pozastavia licencie na vývoz do Egypta na všetky zariadenia, ktoré by sa mohli použiť na vnútorné represie, a opätovne posúdia licencie na zariadenia v zmysle spoločnej pozície 2008/944/SZBP a prehodnotia svoju pomoc Egyptu v oblasti bezpečnosti.“; keďže tieto závery boli potvrdené Radou pre zahraničné veci vo februári 2014;

U.     keďže 27. novembra 2014 Francúzsko informovalo o niekoľkých obchodoch so zbraňami uzatvorených s Egyptom vrátane kontraktu v objeme 1 miliardy EUR na dodávku štyroch bojových lodí a obnovu bojových lietadiel; keďže v júni 2014 USA uvoľnili 575 miliónov USD na vojenskú pomoc Egyptu, ktorá bola zmrazená od vojenského prevratu; keďže v auguste 2014 ruský prezident Vladimír Putin prisľúbil rozvoj vojenskej a technickej spolupráce s Egyptom a uvádza sa, že obe krajiny sa blížia k uzatvoreniu kontraktu vo výške 3 miliárd dolárov na dodávku moderných rakiet a bojových lietadiel;

1.      vyjadruje hlboké znepokojenie nad neustávajúcim útokom egyptských orgánov na právny štát, základné slobody, politický pluralizmus a občiansku spoločnosť v Egypte, ktorý trvá od vojenského prevratu v júni 2013; vyjadruje poľutovanie nad tým, že krajina sa neustále vzďaľuje od cieľov sociálnej spravodlivosti, dôstojnosti, slobody a demokracie, ktoré motivovali ľudovú revolúciu Egypta z 25. januára 2011;

2.      odsudzuje pokračovanie vojenskej a policajnej brutality, obťažovanie, masové zatýkanie a zinscenované trestné konania proti stovkám osôb – novinárom, obhajcom ľudských práv, intelektuálom, študentom, odborárom a opozičným aktivistom, ktoré je odozvou na pokojné uplatňovanie ich základných slobôd; vyzýva egyptské orgány, aby prísne dodržiavali jednoznačné ústavné záruky týkajúce sa týchto slobôd;

3.      opätovne žiada okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých osôb, ktoré boli zadržané len za uplatňovanie svojho práva na slobodu prejavu a slobodu pokojného zhromažďovania, vrátane obhajcov ľudských práv Yara Saláma a Saná Ahmeda Seifa; žiada okamžité prepustenie aktivistov za ľudské práva Alú Abdulfatáha a právnika obhajujúceho ľudské práva Mahinoora El-Masryho a zrušenie ich tvrdých trestov odňatia slobody; vyzýva orgány, aby zrušili neopodstatnený zákaz Hnutia 6. apríla a tresty aktivistov organizácie vrátane Ahmada Máhiar a Muhammada Ádila;

4.      je naďalej hlboko znepokojený zhoršujúcou sa bezpečnostnou situáciou v Egypte vrátane znásobovania teroristických útokov a iných aktov násilia zo strany radikálnych islamistických skupín; je mimoriadne znepokojený situáciou na Sinaji a správami o rastúcej radikalizácii, najmä v radoch mládeže; vyjadruje solidaritu s obeťami; podporuje všetky snahy egyptských orgánov o vyriešenie vážnej hrozby islamského extrémizmu spôsobom, ktorý bude v súlade s normami v oblasti ľudských práv; vyjadruje znepokojenie nad správami o tvrdých opatreniach voči miestnemu obyvateľstvu vrátane vysťahovania tisícov obyvateľov v Rafahu; zdôrazňuje, že boj proti terorizmu násilím len zvyšuje násilie na oboch stranách, a vyzýva egyptské orgány, aby odstránili základ extrémizmu prostredníctvom integrácie všetkých politických síl do politického procesu; vyzýva egyptské orgány, aby sa zaoberali dlhotrvajúcimi sťažnosťami beduínov na Sinajskom polostrove vyplývajúcimi z politického odcudzovania a hospodárskeho znevýhodňovania; žiada ukončenie obmedzovania nezávislých hlasov na Sinajskom polostrove;

5.      je vážne znepokojený systematickým zneužívaním súdnictva ako nástroja egyptského režimu na potláčanie akejkoľvek opozície v krajine; naliehavo vyzýva egyptské orgány, aby prísne dodržiavali nezávislosť súdnictva a aby bolo účinne zaručené právo na spravodlivý proces v súlade s ústavou a medzinárodnými normami;

6.      vyjadruje poľutovanie nad bezprecedentným rozširovaním právomocí vojenských súdov v civilných prípadoch a postavením stoviek civilistov pred vojenské súdy, a to aj so spätnou účinnosťou; vyzýva egyptské orgány, aby zrušili dekrét z októbra 2014, ktorý predstavuje základ pre tento postup, a aby skoncovali so súdením civilistov pred vojenskými súdmi v súlade s medzinárodnými a regionálnymi normami;

7.      vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s vážnym zhoršovaním mediálneho prostredia; vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie novinárov Al-Džazíry, v ktorých konaní bolo 1. januára 2015 rozhodnuté o obnove, ako aj mediálnych pracovníkov a blogerov, ktorí boli odsúdení len za vykonávanie svojej legitímnej činnosti a ku ktorým patria Mahmoud Abdel Nabi, Mahmoud Abú Zaid, Samhi Mustafa, Ahmed Gamal, Ahmed Fouad a Abdel Rahman Shaheen;

8.      vyjadruje svoj absolútny nesúhlas s hromadným vynášaním rozsudkov smrti voči podporovateľom Moslimského bratstva po šokujúco nespravodlivých procesoch vrátane najnovšieho prípadu z 2. decembra 2014, keď bolo odsúdených na smrť 188 obvinených; žiada zrušenie rozsudkov pre obvinených, záruky spravodlivého nového procesu, ako aj presadzovanie moratória na trest smrti s cieľom zrušiť túto krutú a neľudskú formu spravodlivosti; potvrdzuje pevnú a zásadnú pozíciu EÚ namierenú proti trestu smrti; konštatuje, že Egypt je štvrtou krajinou v počte trestov smrti na svete;

9.      je pevne presvedčený, že skutočne pluralitná a inkluzívna spoločnosť je základom dlhodobej bezpečnosti a stability v Egypte; v tejto súvislosti vyzýva egyptské orgány, aby prehodnotili svoj prístup, v rámci ktorého označujú hlavnú opozičnú organizáciu Moslimské bratstvo za teroristickú skupinu;

10.    odsudzuje represívny zákon o demonštráciách z novembra 2013, ktorý bol použitý pri mnohých príležitostiach na zákaz akejkoľvek formy protestu a kritiky režimu a násilné rozohnanie a zatýkanie demonštrantov; naliehavo vyzýva egyptské orgány, aby zrušili alebo novelizovali tento zákon tak, aby bol v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv;

11.    vyjadruje znepokojenie nad správami o veľmi reštriktívnom návrhu zákona o mimovládnych organizáciách a naliehavo vyzýva orgány, aby zabezpečili súlad budúcich právnych predpisov s ústavnými zárukami slobody združovania;

12.    odsudzuje masové, nezákonné zabíjanie pokojných demonštrantov, najmä členov a stúpencov Moslimského bratstva, egyptskými bezpečnostnými silami, ku ktorému dochádza od vojenského prevratu; vyzýva egyptské orgány, aby nariadili bezpečnostným silám uplatniť silu voči demonštrantom len v súlade s medzinárodnými normami proporcionality a nevyhnutnosti; vyjadruje poľutovanie nad takmer úplnou atmosférou beztrestnosti príslušníkov bezpečnostných zložiek zodpovedných za opakované použitie neprimeranej sily a ďalšie závažné porušovanie predpisov v uplynulom roku;

13.    vyjadruje pohoršenie nad čoraz vážnejšími zásahmi voči komunite LGBT v Egypte so stále početnejším zatýkaním, a to aj za veľmi ponižujúcich podmienok, a tvrdými trestami odňatia slobody voči osobám na základe ich sexuálnej orientácie; vyzýva egyptské orgány, aby zastavili nenávistné kampane proti LGBT osobám; naliehavo vyzýva egyptské orgány, aby zastavili kriminalizáciu LGBT osôb na základe zákona o „neviazanej sexualite“ a prepustili všetky LGBT osoby zatknuté a uväznené podľa tohto zákona;

14.    vyjadruje hlboké poľutovanie nad výsledkom prvého procesu v súvislosti s trestným činom mrzačenia ženských pohlavných orgánov v Egypte, ktorý vydal súd pre menej závažné trestné činy v meste Agga 20. novembra 2014, a vyzýva egyptské orgány a súdnictvo, aby viedli účinné vyšetrovanie, stíhali a odsúdili všetky osoby zapojené do takýchto krutých a škodlivých činov v súlade s egyptskými vnútroštátnymi právnymi predpismi;

15.    vyzýva egyptské orgány, aby sa v plnej miere zapájali do mechanizmov OSN v oblasti ľudských práv, a to aj tým, že schvália doteraz nevybavené žiadosti o návštevu krajiny podané viacerými osobitnými spravodajcami a splnia svoj záväzok otvoriť regionálnu kanceláriu Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva;

16.    zdôrazňuje, že bezprecedentne vysoká miera represií v Egypte znemožňuje akýkoľvek „obvyklý druh vzťahov“ zo strany EÚ a vyžaduje si hlboké a komplexné prehodnotenie vzťahov EÚ s Egyptom; vyzýva na urýchlené prijatie záverov Rady pre zahraničné veci, ktoré by mali zahŕňať účinné a cielené opatrenia ako reakciu na situáciu v krajine; odmieta akékoľvek nové iniciatívy v rámci vzťahov EÚ s egyptskými orgánmi vrátane dialógu na technickej úrovni pred tým, než dôjde k prehodnoteniu politiky;

17.    je znepokojený zo zdržanlivej verejnej reakcie vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné veci a členských štátov EÚ na sériu šokujúcich rozsudkov voči obhajcom ľudských práv, čo nie je v súlade so záväzkami EÚ, najmä v rámci usmernení EÚ o ochrancoch ľudských práv, a čo môže Káhira považovať za súhlas s odvíjajúcou sa špirálou represií; očakáva, že EÚ, a najmä vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka Komisie a delegácia EÚ v Káhire vystupňujú svoju verejnú reakciu na ďalšie útoky egyptského režimu proti obhajcom ľudských práv a iným hlasom opozície, na podporu tých, ktorým hrozí väzba alebo sú vo väzbe, a budú komplexne monitorovať ich procesy;

18.    vyzýva EÚ, aby vytvorila zoznam egyptských väzňov svedomia, ktorých osud bude slúžiť ako skutková podstata, na základe ktorej sa určí budúcnosť vzťahov medzi EÚ a Egyptom;

19.    zdôrazňuje existenciu zjavne dvojakého metra EÚ, pokiaľ ide o hromadné zabíjanie demonštrantov v partnerských krajinách, a poukazuje na rozdiel medzi tým, že EÚ nereagovala na zabíjanie na námestí Rab’a v auguste 2013, ale prijala donucovacie opatrenia v nadväznosti na zákrok proti demonštrantom na Námestí nebeského pokoja v Pekingu v roku 1989 a v Andižane v Uzbekistane v roku 2005; so zreteľom na rýchlu reakciu EÚ na násilné potlačenie demonštrantov v inej krajine európskej susedskej politiky, na Ukrajine, vyzýva členské štáty EÚ, aby prijali cielené sankcie vrátane zmrazenia aktív a zákazu vydávania víz osobám zodpovedným za porušovanie ľudských práv, násilie a použitie neprimeranej sily v Egypte;

20.    odsudzuje pokračujúcu bezpečnostnú spoluprácu a obchody so zbraňami, o ktorých informovali členské štáty EÚ, najmä Francúzsko, s Egyptom, ktoré odporujú spoločnej pozícii EÚ o vývoze zbraní; žiada celoeurópsky zákaz vývozu akýchkoľvek bezpečnostných zariadení a vojenskej pomoci Egyptu; vyzýva vysokú predstaviteľku, aby predložila správu o aktuálnom stave vojenskej a bezpečnostnej spolupráce členských štátov EÚ s egyptským režimom a o výsledkoch preskúmania pomoci Egyptu v oblasti bezpečnosti členskými štátmi, ako sa rozhodlo na zasadnutí Rady pre zahraničné veci v auguste 2013;

21.    opätovne vyzýva vysokú predstaviteľku, aby objasnila osobitné opatrenia, ktoré boli prijaté v reakcii na rozhodnutie Rady EÚ pre zahraničné veci preskúmať pomoc EÚ Egyptu v auguste 2013; žiada, aby Komisia vysvetlila aktuálny stav, pokiaľ ide o značné finančné prostriedky pridelené na päť programov rozpočtovej podpory a o plány na využívanie týchto finančných prostriedkov v súlade s usmerneniami Komisie o rozpočtovej podpore a odporúčaniami Dvora audítorov z júna 2013; vyzýva Komisiu, aby objasnila záruky prijaté v programoch financovaných v rámci investičného nástroja európskej susedskej politiky v súvislosti s rizikom korupcie, ako aj s hospodárskymi a finančnými subjektmi kontrolovanými armádou;

22.    vyzýva na okamžité pozastavenie akejkoľvek spolupráce s egyptskými orgánmi v súvislosti s uľahčovaním obchodu vrátane zastavenia posudzovania vplyvu na udržateľnosť obchodu, ktoré má podporiť plánovanú prehĺbenú a komplexnú dohodu o voľnom obchode;

23.    vyjadruje vážne pochybnosti, pokiaľ ide o spravodlivosť, inkluzívnosť a dôveryhodnosť nadchádzajúcich parlamentných volieb v kontexte ďalšieho obmedzovania základných slobôd a revidovaný volebný rámec, ktorý bol veľmi kritizovaný pre nesúlad s medzinárodnými demokratickými normami; trvá na tom, že ak bude EÚ prizvaná na pozorovanie týchto volieb, vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka Komisie by mala zamietnuť vyslanie pozorovateľskej misie v súlade s medzinárodnými normami a normami EÚ v oblasti pozorovania volieb; vyzýva EÚ, aby jasne ukázala egyptským orgánom, že konanie a výsledok týchto volieb budú predstavovať určujúce prvky budúceho rozvoja vzťahov medzi EÚ a Egyptom; vyjadruje poľutovanie nad vyslaním plnej volebnej pozorovateľskej misie EÚ v máji 2014, ku ktorému došlo v rozpore s usmerneniami týkajúcimi sa pozorovateľských misií EÚ a ktoré poškodilo jej prestíž a dôveryhodnosť;

24.    opätovne nabáda PK/VP, aby získala podporu EÚ pre uznesenie o situácii v Egypte na nasledujúcom zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva, čo by okrem iného naštartovalo medzinárodné vyšetrovanie zabíjania demonštrantov a obvinení z mučenia a zlého zaobchádzania, ktorého sa dopustili bezpečnostné sily v období od vojenského prevratu;

25.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov a prezidentovi a vláde Egyptskej arabskej republiky.

Právne oznámenie