Postup : 2014/2965(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0029/2015

Predkladané texty :

B8-0029/2015

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 15/01/2015 - 11.6
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0011

NÁVRH UZNESENIA
PDF 155kWORD 88k
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0008/2015
12.1.2015
PE547.452v01-00
 
B8-0029/2015

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku


o situácii na Ukrajine (2014/2965(RSP))


Cristian Dan Preda, Elmar Brok, Jacek Saryusz-Wolski, Andrej Plenković, Sandra Kalniete, Jerzy Buzek, David McAllister, Esther de Lange, Michael Gahler, Ivo Belet, Daniel Caspary, Lorenzo Cesa, Anna Maria Corazza Bildt, Andrzej Grzyb, Tunne Kelam, Alojz Peterle, Eduard Kukan, Gabrielius Landsbergis, György Schöpflin, Traian Ungureanu, Davor Ivo Stier, Monica Macovei, Dubravka Šuica, László Tőkés, Jarosław Wałęsa, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Michał Boni, Michaela Šojdrová, Mariya Gabriel, Claude Rolin, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Joachim Zeller, Giovanni La Via, Barbara Matera, Pascal Arimont, Ivana Maletić, Andrea Bocskor v mene skupiny PPE

Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii na Ukrajine (2014/2965(RSP))  
B8‑0029/2015

Európsky parlament,

–       so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o európskej susedskej politike, o Východnom partnerstve a o Ukrajine, a najmä na svoje uznesenie o situácii na Ukrajine z 18. septembra 2014 a na aktuálny stav vzťahov EÚ a Ruska(1),

–       so zreteľom na predbežné zistenia OBSE/OHDIR o predčasných parlamentných voľbách na Ukrajine z 26. októbra 2014,

–       so zreteľom na správu OSN o vážnom porušovaní ľudských práv na východe Ukrajiny z 20. novembra 2014 a na správu organizácie Human Rights Watch o porušovaní práv na Kryme z novembra 2014,

–       so zreteľom na spoločné vyhlásenie komisie NATO – Ukrajina z 2. decembra 2014,

–       so zreteľom na vyhlásenie predsedu Európskej rady Donalda Tuska z 3. decembra 2014, ktoré vydal po telefonickom rozhovore s prezidentom Ukrajiny Petrom Porošenkom,

–       so zreteľom na výsledok prvého zasadnutia Rady pre pridruženie medzi EÚ a Ukrajinou, ktoré sa uskutočnilo 15. decembra 2014,

–       so zreteľom na závery Rady o Ukrajine z 18. decembra 2014 a ďalšie reštriktívne opatrenia, ktoré boli uplatnené 28. novembra 2014,

–       so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.     keďže v rámci predčasných parlamentných volieb, ktoré sa uskutočnili 26. októbra 2014, kandidovali mnohí kandidáti, čím bola voličom ponúknutá skutočná voľba a boli všeobecne dodržané základné slobody, pričom ústredná volebná komisia bola nestranná a účinná;

B.     keďže nová vláda je tvorená proeurópskymi silami vrátane Bloku Petra Porošenka, strany Baťkivščyna, Ľudového frontu premiéra Jaceňuka, Samopomoci a radikálnej strany a má ústavnú väčšinu na vedenie reforiem;

C.     keďže ustanovená proeurópska väčšina prijala koaličnú dohodu, ktorá je základom prísneho reformného procesu zameraného na podporu ďalšej európskej integrácie;

D.     keďže Ukrajine bola poskytnutá jedinečná príležitosť na modernizáciu, vývoj, prosperovanie, vytvorenie skutočnej demokracie a právneho štátu a na rozvíjanie ústavných zmien, ako sa navrhuje v Porošenkovom mierovom pláne;

E.     keďže dohody z Minska z 5. a 19. septembra, ktoré sú stále nedostatočné vykonávané, jednostranne vykonáva Ukrajina a separatisti podporovaní Ruskom ich opakovane porušujú;

F.     keďže naďalej dochádza k porušovaniu dohodnutého prímeria;

G.     keďže Ruská federácia vyslala viacero humanitárnych konvojov, ktoré humanitárny charakter iba predstierali, a ktoré ukrajinská vláda neschválila a neboli vopred skontrolované medzinárodnými humanitárnymi organizáciami;

H.     keďže podľa NATO prekročili vojenský materiál a ruské bojové jednotky hranice a vstúpili na ukrajinské územie a keďže ruské bombardéry pravidelne narúšajú vzdušný priestor členských štátov EÚ;

I.      keďže boli prijaté dodatočné reštriktívne opatrenia proti separatistom pôsobiacim na východnej Ukrajine, ako aj ďalším 13 osobám a 5 subjektom zapojeným do opatrení proti územnej celistvosti Ukrajiny, ako aj do uskutočnenia nezákonného hlasovania v Donbase 2. novembra 2014;

J.      keďže podľa správy OSN prišlo na východe Ukrajiny v oblastiach postihnutých konfliktom o život 4 317 ľudí a 9 921 bolo zranených, vrátane takmer 1 000 osôb od uzavretia dohody o prímerí v Minsku 5. septembra 2014;

K.     keďže nezákonné pripojenie Krymu bolo prvým prípadom v Európe od konca druhej svetovej vojny, kedy došlo k násilnej zmene hraníc a začleneniu časti jednej krajiny do druhej krajiny;

L.     keďže tento konflikt znovu oživuje tragické spomienky na dávnu minulosť, keď demokracia a sloboda neboli samozrejmosťou;

M.    keďže prezident Barack Obama 18. decembra 2014 podpísal zákon na podporu slobody Ukrajiny; keďže užšia spolupráca medzi EÚ a USA pri politikách súvisiacich s Ukrajinou by bola prospešná;

N.     keďže ukrajinský parlament rozhodol 23. decembra 2014 o zrušení neutrálneho štatútu krajiny; keďže prehĺbenie vzťahov medzi EÚ a Ukrajinou a Ukrajinou a organizáciou NATO by sa malo podporovať;

1.      víta silný politický záväzok prezidenta Porošenka, predsedu vlády Jaceňuka a predsedu parlamentu Grojsmana navzájom spolupracovať a prehlbovať prísny reformný proces;

2.      vyzýva inštitúcie EÚ, aby dôrazne a účinne reagovali na krízu, v ktorej Rusko nerešpektuje slobodu, demokraciu, zvrchovanosť, územnú celistvosť a právny štát; uznáva, že reakcia založená na uzmierení by povzbudila Rusko k tomu, aby začalo uplatňovať svoju taktiku hybridnej vojny aj na iné krajiny;

3.      dôrazne odsudzuje agresívnu a expanzívnu politiku Ruska, ktorá je hrozbou pre jednotu a nezávislosť Ukrajiny a pre samotnú EÚ, a tiež vojenskú intervenciu Ruska na území Ukrajiny a okupáciu tohto územia, ako aj nezákonné pripojenie Krymu, ktorá je v rozpore s medzinárodným právom a vlastnými záväzkami Ruska, ktoré vyplývajú z Charty OSN, Helsinského záverečného aktu OBSE, Budapeštianskeho memoranda z 5. decembra 1994 a dohôd z Minska z 5. septembra 2014; zdôrazňuje, že neexistuje dôvod pre využívanie vojenských síl v Európe na obranu tzv. historických a bezpečnostných dôvodov alebo na ochranu svojich tzv. „krajanov žijúcich v zahraničí“; žiada, aby Rusko splnilo svoje záväzky a vynaložilo všetko úsilie na vykonávanie týchto dohôd v plnom rozsahu a v dobrej viere s cieľom pripraviť pôdu pre skutočný mierový proces;

4.      uznáva, že poskytovaním podpory Ukrajine zabezpečuje EÚ tiež svoju vlastnú dlhodobú bezpečnosť; zdôrazňuje, že diplomatické úsilie EÚ musí byť spojené s odhodlaním zmierniť konflikt pri súčasnom zachovaní európskych hodnôt; uznáva, že EÚ musí byť pripravená podporiť členské štáty nachádzajúce sa na vonkajších hraniciach EÚ, ktorým by mala byť poskytnutá rovnaká úroveň bezpečnosti ako všetkým ostatným členským štátom;

5.      vyzýva EÚ, aby zachovala reštriktívne opatrenia voči ruským jednotlivcom a separatistom a subjektom zodpovedným za destabilizáciu regiónu, najmä počas nadchádzajúceho zasadnutia Rady v marci 2015, pokiaľ Rusko nebude v plnej miere rešpektovať a plniť svoje povinnosti vyplývajúce z dohôd z Minska, najmä pokiaľ ide o úplné a bezpodmienečné stiahnutie všetkých ruských vojsk, nezákonných ozbrojených skupín, vojenského vybavenia, ozbrojencov a žoldnierov z Ukrajiny, o stále monitorovanie a overovanie hraníc medzi Ukrajinou a Ruskom osobitnou monitorovacou misiou OBSE a výmenu všetkých väzňov vrátane Nadeždy Savčenkovej, a tiež pokiaľ nezmení svoje počínanie na Ukrajine; vyzýva Európsku radu, aby v prípade akýchkoľvek ďalších ruských opatrení na destabilizáciu Ukrajiny prijala ďalšie reštriktívne opatrenia a rozšírila svoj rozsah pôsobnosti tým, že pokryje jadrový sektor a obmedzí schopnosť ruských subjektov vykonávať medzinárodné finančné transakcie;

6.      zdôrazňuje, že politické a diplomatické kontakty s Ruskom musia ostať otvorené, aby sa umožnilo diplomatické riešenie konfliktu, a preto podporuje štruktúry ako Ženeva a Normandia, ak umožnia dosiahnuť hmatateľné výsledky;

7.      zdôrazňuje, že Parlament vyslal na predčasné parlamentné voľby, ktoré sa konali 26. októbra 2014 na Ukrajine, volebnú pozorovateľskú misiu, ktorá spolu s inými medzinárodnými organizáciami dospela k záveru, že voľby aj napriek náročným podmienkam prebehli v súlade s medzinárodne uznávanými normami; víta výsledok predčasných parlamentných volieb, ktoré sa konali 26. októbra 2014, a prijatie náročného programu reforiem zo strany proreformne a proeurópsky orientovanej vlády; zdôrazňuje, že ukrajinské orgány získali tento rok prostredníctvom prezidentských a parlamentných volieb dvojitú legitímnosť, a môžu teda urýchlene uskutočniť reformy na modernizáciu a rozvoj ich krajiny;

8.      zdôrazňuje, že vykonávanie dohody o pridružení/DCFTA by malo tvoriť plán na rýchle vykonávanie potrebných reforiem, ktoré sa musia naliehavo uskutočniť, a to aj napriek zložitým vojnovým podmienkam v luhanskej a doneckej oblasti; znovu poukazuje na potenciálne prínosy, ktoré by mohlo mať Rusko z uplatnenia dohody o pridružení/DCFTA vďaka zintenzívneniu obchodnej a hospodárskej činnosti a stabilnejšiemu susedstvu; zdôrazňuje, že Rusko nemá dôvody, aby kritizovalo dohody medzi EÚ a Ukrajinou alebo aby reagovalo neodôvodnenými obchodnými obmedzeniami alebo vojenskou agresiou; zdôrazňuje význam rozsiahlych a komplexných hospodárskych, sociálnych a politických reforiem na základe sociálneho trhového hospodárstva, vrátane nezávislého súdnictva, právneho štátu, posilnenia transparentnosti a boja proti šíreniu korupcie; opätovne zdôrazňuje, že je pripravený poskytnúť podporu pri vykonávaní týchto potrebných reforiem;

9.      je pripravený zintenzívniť zapojenie Parlamentu do podpory činnosti ukrajinského parlamentu (Verkhovna Rada) pokiaľ ide o európske záležitosti; zdôrazňuje, že činnosti budúceho parlamentného výboru pre pridruženie by sa mali zamerať na posilnenie demokracie a viditeľnosti EÚ na Ukrajine a mohli by poskytnúť rámec dvojstrannej pomoci zo strany parlamentov členských štátov;

10.    vyzýva na poskytnutie rýchlejšej a významnejšej technickej pomoci zo strany skupiny na podporu Ukrajiny v rámci Komisie, a to vrátane vysielania poradcov z inštitúcií a členských štátov EÚ; zdôrazňuje, že takáto pomoc je nevyhnutná, pretože reformy možno účinne realizovať iba vtedy, keď sú posilnené administratívne kapacity; vyzýva ukrajinské orgány, aby zriadili ministerstvo alebo úrad pre európsku integráciu a koordináciu a medzirezortný koordinačný výbor na vysokej úrovni, ktorému by boli udelené právomoci na účinné monitorovanie a kontrolu pokroku v aproximácii k EÚ a v reformách a ktorý by mohol pripraviť a koordinovať ich zavádzanie;

11.    vyzýva vedúcich predstaviteľov Ukrajiny na odstránenie systematickej korupcie zriadením politicky nezávislého protikorupčného úradu, ktorý by mal dostatočné právomoci a zdroje, aby mohol významne prispieť k vybudovaniu fungujúcich štátnych inštitúcií;

12.    pripomína, že 16. júla 2014 zrušila Rada Európskej únie zbrojné embargo na Ukrajinu, a že teda už neexistujú obmedzenia, ani právne, ktoré by členským štátom bránili poskytovať Ukrajine obranné zbrane, napríklad na základe pôžičky a prenájmu; domnieva sa, že bezprostrednou úlohou je posilniť obranné kapacity Ukrajiny, ako to požadujú jej orgány, a že EÚ by mala preskúmať spôsoby, ako podporiť ukrajinskú vládu pri posilňovaní jej obranných spôsobilostí a ochrane jej vonkajších hraníc, vychádzajúc zo skúseností s transformáciou ozbrojených síl členských krajín EÚ, ktoré patrili do bývalej Varšavskej zmluvy, najmä v rámci školiacich misií pre ozbrojené sily v iných častiach sveta, ktoré sa už uskutočnili;

13.    vyzýva Komisiu a komisára Hahna, aby Parlamentu do dvoch mesiacov pripravili a predložili komunikačnú stratégiu na boj proti ruskej propagandistickej kampani namierenej voči EÚ, jej východným susedom a Rusku samotnému, a aby vytvorili nástroje, ktoré by umožnili EÚ a jej členským štátom, aby sa zaoberali propagandistickou kampaňou na európskej a vnútroštátnej úrovni;

14.    zdôrazňuje, že je potrebné posilniť ukrajinskú občiansku spoločnosť ako nástroj účinného dohľadu a informátorstva a pomáhať orgánom plniť svoje sľuby týkajúce sa reforiem;

15.    vyzýva Komisiu, aby vypracovala európsky Marshallov plán pre Ukrajinu, ktorý by podporil novovytvorenú proeurópsku vládu a jej reformný program; odporúča, aby tento plán obsahoval priority, konkrétne kritériá a harmonogram vykonávania, ktoré umožňujú prepojenie finančnej pomoci s konkrétnymi reformami v odvetví; víta balík pomoci pre Ukrajinu, ktorý je na úrovni 11 mld. EUR, ktoré budú vyplatené v najbližších rokoch, vrátane makrofinančnej pomoci a pôžičiek od MMF, Svetovej banky a medzinárodných finančných inštitúcií so sídlom v EÚ; víta návrh Komisie na poskytnutie ďalšej 1,8 miliardy EUR vo forme strednodobých pôžičiek Ukrajine a požaduje reprofilovanie ukrajinského dlhu; vyzýva k aktívnej účasti spoločenstva odborníkov na Ukrajine, ako aj expertov z EÚ, ktorý by mohli prispieť k procesu vykonávania reforiem poskytovaním nezávislej expertízy a monitorovaním procesu vykonávania reforiem;

16.    víta začatie činnosti poradnej misie EÚ pre reformu sektora civilnej bezpečnosti na Ukrajine, ktorej cieľom je umožniť vybudovanie efektívnych a dôveryhodných inštitúcií civilnej bezpečnosti vrátane polície a civilných bezpečnostných služieb, prokuratúry a súdov;

17.    vyzýva na väčšiu jednotu a spoluprácu medzi členskými štátmi a ich východnými partnermi; vyzýva EÚ, aby aktualizovala svoju bezpečnostnú stratégiu a zlepšila koordináciu s Organizáciou Severoatlantickej zmluvy (NATO) s cieľom účinne reagovať na nové výzvy v oblasti bezpečnosti; víta skutočnosť, že na poslednom samite NATO spojenci opätovne potvrdili svoju podporu ukrajinskej zvrchovanosti, nezávislosti a územnej celistvosti; uznáva, že Ukrajina čelí nevyhlásenej hybridnej vojne, v ktorej sa spájajú prvky kybernetickej vojny, využívanie regulárnych a neregulárnych síl, propaganda, hospodársky tlak, vydieranie v oblasti energetiky, diplomacia a politická destabilizácia;

18.    vyzýva ukrajinskú vládu a medzinárodné spoločenstvo, aby spolupracovali v záujme zvolania konferencie darcov a investorov, vďaka ktorým by bolo možné poskytovať ďalšiu finančnú podporu, ako aj know-how a osvedčené postupy v rôznych odvetviach;

19.    zdôrazňuje význam energetickej bezpečnosti na Ukrajine; víta dohodu medzi EÚ, Ruskom a Ukrajinou o zimnom balíku na zabezpečenie dodávok plynu z Ruska do marca 2015, ktorá bola uzatvorená pod vedením bývalého člena Európskej komisie pre energetiku Günthera Oettingera; odsudzuje vyhlásenie ruského ministra pre energetiku Aleksandra Novaka, ktorý uviedol, že trojstranná dohoda nie je záväzná, a vyzýva Ruskú federáciu, aby ďalej spolupracovala v duchu dobrej viery; vyzýva ukrajinské orgány, aby zvýšili energetickú efektívnosť Ukrajiny v záujme čo najlepšieho využívania jej zdrojov; vyzýva EÚ, aby sa usilovala o skutočnú spoločnú vonkajšiu energetickú politiku, ako aj o vytvorenie európskej energetickej únie; vyzýva k tomu, aby bol v plnej miere zrealizovaný spoločný vnútorný trh s energiou, a to vrátane tretieho energetického balíčka a tvrdého postupu v súvislosti s nedoriešeným súdnym konaním proti Gazpromu;

20.    zdôrazňuje, že je potrebné uprednostniť projekty plynovodov, ktoré diverzifikujú dodávky energie do EÚ, a preto súhlasí so zastavením projektu South Stream; vyzýva Európske energetické spoločenstvo, aby vytvorilo program spolupráce s Ukrajinou, ako aj s krajinami Zakaukazska, Strednej Ázie, Blízkeho východu a Stredozemia, zameraný na rozvoj infraštruktúry a prepojenia medzi EÚ a jej európskymi susedmi nezávisle od ruskej plynovej geopolitiky; uznáva, že stabilné dodávky plynu do Ukrajiny sú takisto rozhodujúce pre zabezpečenie energetickej bezpečnosti členských štátov;

21.    vyjadruje hlboké znepokojenie nad porušovaním ľudských práv na východe Ukrajiny a na Kryme, ktorý bol nezákonne pripojený k Rusku a kde sú Tatári a iné, najmä náboženské, menšiny terčom cieleného porušovania ľudských práv v dôsledku úplného kolapsu práva a poriadku, a v tejto súvislosti vyzýva na vytvorenie a vyslanie nezávislej pozorovateľskej misie, ako to vyžadujú oficiálni predstavitelia krymských Tatárov; zdôrazňuje význam zodpovednosti a ukončenia beztrestnosti ako základných prvkov na podporu mieru, zmierenia a dlhodobej obnovy; vyzýva EÚ, aby na Kryme aj naďalej vykonávala projekty zamerané na občiansku spoločnosť a podporu demokracie na Ukrajine;

22.    zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ spolu s ukrajinskými orgánmi venovala viac pozornosti humanitárnej kríze na Ukrajine a riešeniu katastrofálnej humanitárnej situácie, najmä situácie osôb vysídlených v rámci krajiny; vyzýva Komisiu a komisára Stylianidesa, aby pripravili rozsiahlu a priamu humanitárnu akciu, ktorá mala byť zrealizovaná už dávno, vo forme tzv. modrých konvojov, ktorá bude jasne označená ako pochádzajúca z EÚ, a aby pritom nevyužívali sprostredkovateľské organizácie; vyzýva Komisiu, aby predložila takýto akčný plán Európskemu parlamentu v priebehu dvoch mesiacov; zdôrazňuje, že na riešenie zúfalej humanitárnej krízy je potrebná ďalšia finančná pomoc EÚ pre Ukrajinu;

23.    vyzýva EÚ, aby aj naďalej trvala na tom, aby všetky zúčastnené strany zabezpečovali trvalý, bezpečný a neobmedzený prístup k miestu havárie lietadla MH 17 a sprístupnili všetky ostatné príslušné zdroje, ktoré môžu prispieť k vyšetrovaniu; zdôrazňuje morálnu a právnu povinnosť tieto udalosti v plnom rozsahu prešetriť a postaviť zodpovedné osoby pred súd;

24.    zdôrazňuje, že práca osobitnej monitorovacej misie OBSE má zásadný význam pre zníženie napätia a pomoc podporiť mier, stabilitu a bezpečnosť; zdôrazňuje však, že účinky jej činnosti priamo na mieste je potrebné zintenzívniť, aby sa zabezpečila účinná kontrola a sledovanie ukrajinsko-ruskej hranice, pričom musí byť zachovaná objektívnosť jej činnosti; domnieva sa, že na žiadosť ukrajinských orgánov by EÚ mala nasadiť monitorovaciu misiu EÚ, aby prispela k účinnej kontrole a monitorovaniu ukrajinsko-ruskej hranice; odporúča, aby sa spolupráca s inými krajinami Východného partnerstva v rámci SBOP posilnila;

25.    vyzýva vysokú predstaviteľku Mogheriniovú a komisára Hahna, aby v rámci svojich právomocí podnikli kroky s cieľom nájsť politické riešenie ukrajinskej krízy, ktoré by dodržiavali všetky zúčastnené strany; zdôrazňuje, že takéto riešenie nesmie viesť k zmrazenému konfliktu na východne Ukrajiny a na Kryme;

26.    vyzýva Výbor regiónov a Európsky hospodársky a sociálny výbor k vytvoreniu plodnej spolupráce s príslušnými orgánmi Ukrajiny, pretože silná samospráva na Ukrajine a efektívni verejní aktéri by pomohli dosiahnuť národnú jednotu a vybudovať posilnenú miestnu demokraciu;

27.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam členských štátov, prezidentovi, vláde a parlamentu Ukrajiny, Rade Európy a prezidentovi, vláde a parlamentu Ruskej federácie.

(1)

Prijaté texty, P8_TA(2014)0025.

Právne oznámenie