NÁVRH UZNESENIA o správe z mimoriadneho zasadnutia Európskej rady (23. apríla 2015) – Najnovšie tragédie v Stredozemnom mori a migračná a azylová politika EÚ
27.4.2015 - (2015/2660 (RSP)).
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Ska Keller, Judith Sargentini, Bodil Ceballos, Eva Joly, Jean Lambert, Barbara Lochbihler, Davor Škrlec, Ulrike Lunacek, Josep-Maria Terricabras, Ernest Urtasun v mene Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancia
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0367/2015
B8‑0378/2015
Uznesenie Európskeho parlamentu o správe z mimoriadneho zasadnutia Európskej rady (23. apríla 2015) – Najnovšie tragédie v Stredozemnom mori a migračná a azylová politika EÚ
(2015/2660 (RSP)).
Európsky parlament,
– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,
– so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,
– so zreteľom na Ženevský dohovor z roku 1951 a na dodatkový protokol k nemu,
– so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 9. októbra 2013 o opatreniach EÚ a členských štátov na zvládnutie toku utečencov v dôsledku konfliktu v Sýrii[1],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2013 o migračných tokoch v oblasti Stredozemia s osobitným zreteľom na tragické udalosti pri pobreží Lampedusy[2],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2014 o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii[3],
– so zreteľom na 10-bodový akčný plán, ktorý navrhla Komisia pred mimoriadnym zasadnutím Európskej rady 23. apríla 2015,
– so zreteľom na vyhlásenie prijaté po mimoriadnom zasadnutí Európskej rady z 23. apríla 2015,
– so zreteľom na iniciatívu Úradu vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR) pre centrálnu oblasť Stredozemného mora, na iniciatívy a návrhy UNHCR na riešenie súčasných a budúcich prílevov žiadateľov o azyl, utečencov a migrantov v Európe,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže utopenie viac ako 800 ľudí bolo najhoršou katastrofou v Stredozemnom mori od 2. svetovej vojny a keďže od začiatku roka 2015 zahynulo najmenej 1500 migrantov, pričom mnohí ďalší sú nezvestní;
B. keďže na mori zahynulo za posledných dvadsať rokov najmenej 30 000 ľudí a táto skutočnosť podčiarkuje potrebu prijať radikálne odlišné opatrenia a urobiť všetko pre záchranu životov ľudí, ktorým hrozí utopenie, ako aj potrebu, aby si členské štáty plnili záväzky v oblasti záchrany v medzinárodných vodách;
C. keďže v rámci hliadkovacej, záchranárskej a pozorovacej operácie Mare Nostrum, ktorú začalo vykonávať Taliansko s cieľom posilniť humanitárne záchranné činnosti v Stredozemí, bolo v priebehu 364 dní jej existencie zachránených 150 810 migrantov; keďže však iné členské štáty neboli ochotné podporiť úsilie Talianska o záchranu ľudí; keďže talianska vláda v dôsledku toho skončila operácie Mare Nostrum;
D. keďže spoločná operácia Triton, ktorú koordinuje agentúra Frontex, sa stala plne funkčnou 1. novembra 2014; keďže operácia Triton má pôsobnosť, ktorá sa rovná len tretine geografického rozsahu operácie Mare Nostrum; keďže operačná oblasť Triton je len 30 námorných míľ od pobrežia Talianska, kým Mare Nostrum pôsobila na otvorenom mori, oveľa bližšie k líbyjskému pobrežiu; keďže väčšina člnov s utečencami sa dostane do ťažkostí v blízkosti líbyjského pobrežia; keďže úlohou agentúry Frontex je vykonávať hraničný dozor a zabrániť nelegálnej migrácii, preto nemôže vykonávať aktívne pátracie a záchranné činnosti, ale iba ako vedľajšiu úlohu, ak je loď alebo plavidlo v núdzi; uznáva však, že prostriedky operácie Triton sa použili na pátranie a záchranu v koordinácii s talianskym pátracím a záchranným koordinačným centrom;
E. keďže možnosti pre ľudí, ktorí potrebujú ochranu na legálny vstup do EÚ, sú veľmi obmedzené; keďže podľa odhadov 90 % žiadateľov o azyl vstupuje na územie EÚ vlastne nelegálne; keďže počet schengenských víz udelených sýrskym štátnym príslušníkom v priebehu sýrskej vojny dramaticky klesol, z 30 000 v roku 2010 takmer na nulu v roku 2013; keďže používanie humanitárnych víz je veľmi obmedzené, nakoľko iba polovica členských štátov vôbec má nejakú formu humanitárnych víz, udeľovaných zvyčajne len vo výnimočných prípadoch; keďže Parlament vo všeobecnosti podporuje využívanie postupov chráneného vstupu; keďže vo svojom uznesení z 2. apríla 2014 o priebežnom hodnotení Štokholmského programu Parlament zvlášť vyzval členské štáty, „aby využili súčasné ustanovenia vízového kódexu a Kódexu schengenských hraníc umožňujúce vydávanie humanitárnych víz“[4];
F. keďže krajiny susediace so Sýriou poskytujú podľa odhadov UNHCR útočisko približne 3,9 milióna sýrskych utečencov; keďže členské štáty EÚ prijali prostredníctvom programu pre presídľovanie UNHCR len 37 000 sýrskych utečencov, zatiaľ čo UNHCR požaduje, aby sa presídlilo 10 % sýrskych utečencov (370 000), a naliehavo hľadá najmenej 130 000 miest na presídlenie utečencov, ktorí potrebujú osobitnú ochranu; keďže takmer polovica členských štátov (13) zatiaľ nepresídlila ani jedného utečenca;
G. keďže EÚ a jej členské štáty účinne prispievajú k šíreniu trestného a nebezpečného prevádzačstva ľudí budovaním plotov a stále vyšším blokovaním svojich vonkajších hraníc proti nelegálnej migrácii bez toho, aby poskytovali možnosti legálneho vstupu;
H. keďže členské štáty vyzvali na posilnenie politickej spolupráce s africkými partnermi na všetkých úrovniach s cieľom riešiť príčiny nelegálnej migrácie a bojovať proti prevádzaniu ľudí a obchodovaniu s nimi; keďže na zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci 12. marca 2015 ministri vnútra Francúzska, Nemecka a Španielska, ako aj Komisia prerokovali návrh, ktorý podal taliansky minister vnútra Angelino Alfano, aby sa pátranie, záchrana a námorná kontrola hraníc EÚ preniesli na krajiny, ako je Egypt a Tunisko, ktoré by potom zachránených migrantov priviezli na svoje pobrežia; keďže cieľom tohto návrhu je „skutočný odstrašujúci účinok“, aby bolo menej migrantov ochotných riskovať život na dosiahnutie európskeho pobrežia; keďže ministri vnútra rokovali aj o možnostiach vytvorenia utečeneckých táborov v severnej Afrike a spracovania žiadostí o azyl v týchto táboroch;
I. keďže údaje Eurostatu ukazujú, že len päť členských štátov prijalo tri štvrtiny všetkých utečencov v rámci EÚ, a keďže krajiny ako Taliansko, Grécko a Malta sú na pokraji svojich prijímacích kapacít;
1. naliehavo žiada – vzhľadom na zvyšujúci sa počet úmrtí na námorných a pozemných hraniciach EÚ – radikálnu zmenu v prioritách azylovej politiky EÚ s cieľom predísť ďalším úmrtiam, aby sa poskytoval bezpečný a zákonný vstup do EÚ pre tých, ktorí hľadajú ochranu, aby sa zabezpečilo právo na neplánované žiadosti o azyl na vonkajších hraniciach Únie a aby sa posilnila solidarita a rozdelenie zodpovednosti za žiadateľov o azyl v Únii;
2. je sklamaný výsledkom mimoriadneho zasadnutia Európskej rady týkajúceho sa migrácie z 23. apríla 2015 a vyjadruje hlbokú ľútosť nad tým, že hlavy štátov a vlád sa nedohodli na opatreniach, ktoré by účinne riešili základné príčiny krízy v Stredozemí a predchádzali budúcim katastrofám;
3. berie na vedomie výzvu na urýchlené posilnenie operácie EÚ Triton, aby sa financovanie na roky 2015 a 2016 strojnásobilo, čo by umožnilo zvýšiť v Stredozemnom mori prítomnosť lodí, ktoré by mohli byť zapojené do pátracích a záchranných operácií; žiada, aby sa toto zvýšenie vzťahovalo výlučne na pátranie a pomoc, a teda na záchranu životov; pripomína však reštriktívnu úlohu agentúry Frontex, ktorej prioritou je hraničný dozor nad pátracími a záchrannými operáciami, a vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že členské štáty sa nedokázali dohodnúť na rozšírení oblasti pôsobnosti operácie Triton bližšie k miestam, kde sa najviac utečeneckých člnov skutočne dostáva do ťažkostí; vyzýva preto naliehavo členské štáty, aby upravili operačný plán Tritonu s cieľom rozšíriť jeho operácie na otvorené more a zahrnúť do jeho činnosti vyhľadávanie a záchranu;
4. požaduje silnú a trvalú humanitárnu európsku záchrannú operáciu, ktorá by podobne ako Mare Nostrum fungovala na otvorenom mori a do ktorej by prispievali všetky členské štáty finančne, ako aj vybavením a prostriedkami; naliehavo žiada EÚ, aby sa na takejto operácii finančne podieľala, a upozorňuje Radu a Komisiu, že Parlament by mohol hlasovať proti rozpočtu na rok 2016 v prípade, že na pátranie a záchranu nebudú poskytnuté žiadne finančné prostriedky;
5. vyjadruje poľutovanie nad tým, že vyhlásenie Európskej rady neobsahovalo žiadne podstatné návrhy na zaistenie bezpečného a legálneho vstupu žiadateľov o azyl a migrantov do EÚ;
6. naliehavo vyzýva členské štáty, aby v súčasných rokovaniach o vízovom kódexe nezablokovali silné spoločné pravidlá pre humanitárne víza; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využívali existujúce možnosti udeľovania humanitárnych víz na svojich diplomatických a konzulárnych úradoch, aby sa osoby, ktoré potrebujú ochranu, dostali bezpečne do EÚ, loďou alebo lietadlom, a aby neriskovali životy na pašeráckych lodiach nevhodných na plavbu;
7. žiada okamžité zrušenie vízovej povinnosti pre sýrskych utečencov; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby skutočne zvážila uplatňovanie smernice o dočasnej ochrane; poukazuje na to, že keby EÚ uplatňovala túto smernicu vo vzťahu k Sýrii, všetci Sýrčania by mohli dostať povolenie na pobyt po celú dobu trvania ochrany, čím by dostali pracovné povolenie a prístup k ubytovaniu a lekárskemu ošetreniu; zdôrazňuje, že takýto mechanizmus by mohol tiež povzbudiť členské štáty, aby premiestnili prijímateľov ochrany z iných členských štátov, kde sú prijímacie kapacity preťažené; pripomína, že Parlament už v roku 2013 vyzval na uplatňovanie smernice o dočasnej ochrane v záujme riešenia sýrskej krízy;
8. víta plánovaný pilotný projekt v oblasti presídlenia v rámci EÚ (ako doplnok k presídľovaniu, ktoré vykonávajú jednotlivé členské štáty); vyjadruje však poľutovanie nad nedostatočne ambicióznym cieľom, podľa ktorého sa presídli len 5 000 sýrskych utečencov; pripomína, že UNHCR hľadá minimálne 130 000 miest na presídlenie utečencov; dôrazne nabáda členské štáty, aby sprístupnili miesta na presídlenie, najmä tie členské štáty, ktoré sa doteraz vôbec nepodieľali na presídľovaní; žiada Komisiu, aby predložila návrh európskeho programu presídľovania so záväznými povinnosťami členských štátov prijímať utečencov podľa spravodlivého distribučného kľúča, ktorý by bral do úvahy veľkosť populácie a hospodárske ukazovatele, ako aj počet utečencov, ktorí už boli prijatí;
9. vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využívali ďalšie možnosti na zaistenie bezpečného a legálneho vstupu do EÚ, ako sú napr. zlúčenie rodín, súkromné sponzorské programy alebo štúdium a režimy migrácie pracovných síl, aby ľudia s potrebou medzinárodnej ochrany mohli v Európe dosiahnuť bezpečnosť bez toho, že by sa museli utiekať k pašerákom a k nebezpečnej a nelegálnej ceste cez hranice alebo cez more;
10. vyzýva členské štáty, aby uprednostňovali bezpečný a legálny prístup pre utečencov a migrantov a aby na tento účel čerpali príspevky z fondov EÚ určené na reštriktívne opatrenia proti prisťahovalectvu, ako je budovanie plotov a zariadení pre zadržiavanie utečencov;
11. je veľmi znepokojený spôsobmi spolupráce s tretími krajinami, ktorú plánuje Európska rada s cieľom predchádzať nelegálnej migrácii do Európy;
12. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby okamžite pozastavili spoluprácu v oblasti predchádzania nelegálnej migrácii a zlepšenia kontroly na hraniciach s tretími krajinami, ako sú Eritrea a Egypt, ktoré v súčasnosti odovzdávajú utečencov, a aby pozastavili akúkoľvek finančnú pomoc takýmto režimom vzhľadom na správy OSN a mimovládnych organizácií o porušovaní ľudských práv; žiada, aby bol chartúmsky proces nahradený procesom založeným na plnom dodržiavaní ľudských práv a zameraným na zlepšenie životných podmienok, ktorý by riešil hlavné príčiny migrácie;
13. vyzýva Komisiu, aby preskúmala všetky politiky s vonkajšími účinkami, ako je napr. obchod, rybárstvo a poľnohospodárstvo, a aby riešila štrukturálne príčiny prílevu prisťahovalcov do Európy v súlade s článkom 208 ZFEÚ;
14. odmieta návrhy členských štátov na vytvorenie európskych azylových centier v tretích krajinách a na zapojenie severoafrických krajín do európskych pátracích a záchranárskych činností s cieľom zadržať utečencov a vrátiť ich na africké pobrežie; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby poskytla Parlamentu hodnotenie súladu týchto návrhov s medzinárodným právom, najmä so Ženevským dohovorom, a aby ho informovala o všetkých ďalších praktických a právnych prekážkach ich vykonávania;
15. odmieta myšlienku Európskej rady o prepojení civilných a vojenských operácií v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) na migračnú politiku; takisto odmieta myšlienku okamžite začať operáciu SBOP zameranú na použitie vojenskej sily voči plavidlám, ktoré používajú nelegálni prevádzači; vyzýva Európsku radu a podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby ako prvý krok predložili politickú koncepciu, okrem iného s vysvetlením, ako zabezpečiť súlad zákonov severoafrických krajín s európskymi a medzinárodnými právnymi predpismi a normami, aby sa plne dodržiavala Charta OSN a aby sa predišlo akémukoľvek ohrozeniu životov civilného obyvateľstva alebo poškodeniu pobrežnej infraštruktúry;
16. rovnako odmieta plán prepojenia pozemných hraničných kontrol a monitorovania v Tunisku, Egypte, Sudáne, Mali a Nigeri s terajšími misiami SBOP, keďže väčšina týchto malých misií má veľmi konkrétny mandát, ktorý sa zameriava na zlepšenie bezpečnosti v nestabilných krajinách a prispievanie k úsiliu afrických a medzinárodných organizácií, ako je AÚ a OSN, o budovanie mieru; domnieva sa, že EÚ by mala uprednostňovať riešenie konfliktov, ktoré vedú k migračným tokom, a nie zameriavať sa na odrádzanie a riešenie dôsledkov;
17. zdôrazňuje, že v súlade s Lisabonskou zmluvou a jej článkom 43 by EÚ mohla využiť námorné kapacity svojich členských štátov v rámci SBOP, aby zintenzívnila úsilie, pokiaľ ide o humanitárne a záchranné úlohy v Stredozemnom mori;
18. vyzýva vysokú predstaviteľku, aby využila všetky dostupné nástroje diplomacie a vonkajších vzťahov na riešenie prvotných príčin politickej krízy a ozbrojených konfliktov, ktoré nútia milióny ľudí opustiť domovy;
19. berie na vedomie výzvu členských štátov na rýchle opatrenia v boji proti nelegálnemu prevádzačstvu v súlade s medzinárodným právom; vyzýva však členské štáty, aby sa v tejto súvislosti zamerali na boj proti nelegálnemu prevádzačstvu spoluprácou s Europolom, agentúrou Frontex, Európskym podporným úradom pre azyl (EASO) a Eurojustom; pripomína, že boj proti prevádzačom bude fungovať účinne len zaistením bezpečného a legálneho vstupu, a tým odstránením zdroja nezákonného a krutého podnikania;
20. vyzýva EÚ a členské štáty, aby pozmenili alebo zrevidovali všetky právne predpisy o trestoch pre osoby, ktoré pomáhajú migrantom v núdzi na mori; vyzýva Komisiu, aby prehodnotila smernicu Rady 2002/90/ES, v ktorej sú vymedzené sankcie v prípade napomáhania neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska, s cieľom objasniť, že poskytovanie humanitárnej pomoci migrantom na mori, ktorí sú v núdzovej situácii, je správne a za žiadnych okolností nejde o akciu, ktorá by mala viesť k akejkoľvek forme sankcií;
21. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európska rada sa nedokázala dohodnúť na programe premiestňovania utečencov z členských štátov, ktoré sú na pokraji prijímacích kapacít, ako je Taliansko, Grécko alebo Malta, do iných členských štátov, ktoré sú menej vystavené prílevu utečencov a migrantov; odsudzuje neochotu mnohých členských štátov spoločne niesť zodpovednosť premiestňovaním utečencov z iných častí EÚ, a naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v tejto súvislosti predložili ambiciózny návrh na základe znenia a v zmysle článku 33 a článku 36 dublinského nariadenia;
22. berie na vedomie plánovanú revíziu fungovania dublinského nariadenia v roku 2016 a oznámenie komisára pre migráciu a vnútorné záležitosti, že dublinský systém sa preskúma už v tomto roku; vyzýva Komisiu, aby preskúmala alternatívy k súčasnému dublinskému systému, ktoré by boli prijateľnejšie pre členské štáty i žiadateľov o azyl; predpokladá, že systém, podľa ktorého by žiadatelia mohli žiadať o azyl v členskom štáte, v ktorom už majú rodinné väzby, spoločenské väzby alebo lepšie vyhliadky na zamestnanie, by podstatne zlepšil ich vyhliadky na integráciu; okrem toho takýto systém by výrazne znížil nelegálne sekundárne pohyby v rámci EÚ, ako aj potrebu donucovacích opatrení, ako je napr. zadržanie žiadateľov o azyl s cieľom previezť ich späť do zodpovedného členského štátu; navrhuje ďalej, že by sa mohol používať distribučný kľúč na vypracovanie spravodlivého rozdeľovania finančných prostriedkov medzi členské štáty a na zadeľovanie žiadateľov o azyl, ktorí nemajú silné dôvody na uprednostňovanie niektorého členského štátu; vyzýva ďalej Komisiu, aby predložila návrhy, ktoré umožnia vzájomné uznávanie kladných rozhodnutí o udelení azylu a prenose postavenia medzinárodnej ochrany v rámci EÚ;
23. vyzýva členské štáty, aby zatiaľ účinne využívali všetky možnosti dublinského nariadenia na prejavenie solidarity vrátane ustanovení, ktoré sa týkajú zlúčenia rodín, maloletých bez sprievodu, a diskrečnej doložky;
24. víta výzvu, aby všetky zúčastnené členské štáty rýchlo a plne transponovali a účinne vykonávali spoločný európsky azylový systém;
25. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi Európskej rady, predsedovi Komisie, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a predsedom parlamentov členských štátov.
- [1] Prijaté texty, P7_TA(2013)0414.
- [2] Prijaté texty, P7_TA(2013)0448.
- [3] Prijaté texty, P8_TA(2014)0105.
- [4] Prijaté texty, P7_TA(2014)0276.