Postup : 2015/2685(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0839/2015

Predkladané texty :

B8-0839/2015

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 10/09/2015 - 8.5
CRE 10/09/2015 - 8.5
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0318

NÁVRH UZNESENIA
PDF 161kWORD 108k
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0836/2015
7.9.2015
PE565.807v01-00
 
B8-0839/2015

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku


o úlohe EÚ v mierovom procese na Blízkom východe (2015/2685(RSP))


Tamás Meszerics, Margrete Auken, Bodil Valero, Molly Scott Cato, Alyn Smith, Igor Šoltes, Bart Staes, Pascal Durand, Karima Delli, Klaus Buchner, Judith Sargentini, Ernest Maragall, Jordi Sebastià v mene skupiny Verts/ALE
Fabio Massimo Castaldo, Ignazio Corrao, Eleonora Evi, Laura Ferrara, Laura Agea, Tiziana Beghin, Daniela Aiuto, Piernicola Pedicini, Dario Tamburrano, Rosa D’Amato vo svojom mene

Uznesenie Európskeho parlamentu o úlohe EÚ v mierovom procese na Blízkom východe (2015/2685(RSP))  
B8‑0839/2015

Európsky parlament,

–       so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o izraelsko-palestínskom konflikte,

–       so zreteľom na závery Rady EÚ pre zahraničné veci o Blízkom východe z 20. júla 2015,

–       so zreteľom na usmernenia EÚ o medzinárodnom humanitárnom práve,

–       so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (VP/PK) Federicy Mogheriniovej o situácii v Izraeli a Palestíne,

–       so zreteľom na rozhodnutie švédskej vlády z 30. októbra 2014 uznať Palestínu,

–       so zreteľom na uznanie Palestíny Vatikánom v júni 2015,

–       so zreteľom na list, ktorý 13. apríla 2015 VP/PK zaslalo 16 ministrov zahraničných vecí EÚ a v ktorom vyzývali na celoeurópske zavedenie usmernení na správne označovanie produktov, ktoré pochádzajú z izraelských osád,

–       so zreteľom na uznesenia Bezpečnostnej rady OSN o izraelsko-palestínskom konflikte,

–       so zreteľom na dohovory OSN o ľudských právach, ktorých zmluvnými stranami sú Izrael a Palestína,

–       so zreteľom na hlasovanie Valného zhromaždenia OSN z 29. novembra 2012 o uznaní Palestíny ako nečlenského pozorovateľského štátu;

–       so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva o zabezpečení zodpovednosti a spravodlivosti za všetky prípady porušenia medzinárodného práva na okupovanom palestínskom území vrátane východného Jeruzalema, ktorá bola 3. júla 2015 prijatá za jednomyseľnej podpory EÚ,

–       so zreteľom na Arabskú mierovú iniciatívu, ktorú v marci 2002 prijala rada Ligy arabských štátov,

–       so zreteľom na štúdiu Európskeho parlamentu z 25. júna 2015 s názvom „Okupácia/anexia územia: dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv a konzistentná politika EÚ,

–       so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.     keďže rokovania pod vedením USA o ucelenom urovnaní izraelsko-palestínskeho konfliktu boli v apríli 2014 pozastavené a nie sú žiadne krátkodobé či strednodobé vyhliadky na ich zmysluplné obnovenie v rámci súčasných parametrov tzv. mierového procesu na Blízkom východe;

B.     keďže prvé legislatívne kroky izraelskej koaličnej vlády, ktoré sú od mája 2015 v platnosti, potvrdili jej nacionalistické a extrémne pravicové ideologické smerovanie podporujúce osídľovanie, ako to dokazuje i prijatie zákona o nútenom kŕmení väzňov držiacich hladovku, sprísnenie trestov pre vrhačov kameňov a návrh na rozšírenie uplatňovania trestu smrti; keďže v procese prípravy sa nachádzajú aj návrhy zákonov namierené na obmedzenie moci najvyššieho súdu, ako aj na obmedzenie verejných priestorov pre subjekty občianskej spoločnosti; keďže izraelská vláda oznámila výstavbu stoviek nových osád vo východnom Jeruzaleme a v Predjordánsku a obnovila výstavbu separačného múru, a to i napriek tomu, že Medzinárodný súdny dvor vyhlásil v roku 2004 tento múr za nezákonný;

C.     keďže palestínske obyvateľstvo v Predjordánsku, najmä v oblasti C a východnom Jeruzaleme čelí očividnému porušovaniu svojich práv, ku ktorému patria násilnosti osadníkov, odkláňanie prísunu vody, vážne obmedzovanie slobody pohybu, demolácia príbytkov a nútené vysťahovanie; keďže v izraelských väzniciach je momentálne zadržiavaných 5 700 Palestínčanov vrátane 160 detí, 26 žien a 400 administratívnych väzňov; keďže nútený presun obyvateľov okupovaného územia je vážnym porušením medzinárodného humanitárneho práva; keďže plánovacia politika je používaná ako prostriedok na vysťahúvanie Palestínčanov a na rozširovanie osád; keďže vojenské cvičenia sa používajú aj ako prostriedok na nútené vysídľovanie stoviek Palestínčanov, najmä v údolí rieky Jordán; keďže podľa OSN sa izraelskí osadníci od začiatku roku 2015 dopustili aspoň 120 útokov proti Palestínčanom vo východnom Jeruzaleme a v Predjordánsku; keďže podľa izraelskej MVO B’Tselem v priebehu prvého polroka 2015 izraelské bezpečnostné sily zabili aspoň 13 Palestínčanov a Palestínčania zabili na okupovanom palestínskom území 3 izraelských civilistov;

D.     keďže podľa úradu OCHA bolo v oblasti C a vo východnom Jeruzaleme v auguste 2015 zrúcaných 142 štruktúr, ktoré boli majetkom Palestínčanov, medzi nimi aj 16 štruktúr financovaných darcami; keďže v dôsledku tejto demolácie bolo vysídlených 201 osôb, medzi nimi 121 detí, a 426 osôb vrátane 233 detí ňou bolo postihnutých iným spôsobom; keďže išlo o najväčšiu demoláciu zaznamenanú v tejto oblasti od januára 2013;

E.     keďže rok po izraelskej vojenskej operácii s názvom Ochranné ostrie, ktorá bola namierená proti Gaze a pri ktorej zahynulo vyše 2100 Palestínčanov a 66 Izraelčanov (vrátane 1 462 palestínskych a 5 izraelských civilistov), zúčastnené strany stále nedodržali svoju povinnosť uskutočniť riadne vyšetrovanie údajného porušenia práva a stíhať zodpovedné osoby; keďže vyšetrovacia komisia OSN vo vzťahu k tejto operácii dospela v júni 2015 k záveru, že Izrael aj Hamas spáchali vojnové zločiny a že ničenie na tomto území dosiahlo nevídané rozmery keďže Izrael odmietol s touto vyšetrovacou komisiou spolupracovať a odoprel jej prístup do Gazy;

F.     keďže prímerie z 26. augusta 2014 sa nedodržalo, najmä pokiaľ ide o ukončenie blokády; keďže v dôsledku vážnych obmedzení vstupu stavebného materiálu nebol žiaden z týchto 19 000 kompletne zničených príbytkov opäť vybudovaný; keďže je stále vysídlených 100 000 osôb; keďže 95 % vody je zdravotne nevyhovujúcej; keďže pretrvávajúce uzavretie pásma Gazy má ničiaci vplyv na 1,8 milióna ľudí žijúcich v Gaze; keďže podľa MVČK uzavretie pásma Gazy predstavuje „kolektívny trest, ktorý bol uvalený v jednoznačnom rozpore s povinnosťami, ktoré Izraelu plynú z medzinárodného humanitárneho práva“; keďže zo správy konferencie UNCTAD z 1. septembra 2015 vyplynulo, že blokáda viedla k prudkému obratu vo vývoji pásma Gazy a že pásmo Gazy by sa mohlo stať do roku 2020 neobývateľným;

G.     keďže od vojnového prímeria v auguste 2015 bolo zaznamenaných niekoľko prípadov raketových útokov z pásma Gazy; keďže k týmto útokom sa prihlásili salafistické organizácie či iné hnutia odporujúce vládnucemu Hamasu; keďže v dôsledku týchto útokov neboli zaznamenané žiadne izraelské obete na životoch;

H.     keďže v apríli 2014 vznikla palestínska vláda jednoty podporovaná Hamasom a Fatahom a prijala tzv. zásady kvarteta, ktoré vychádzajú z nenásilia, dodržiavania v minulosti uzavretých dohôd a uznania Izraela a ktoré podporili USA a EÚ; keďže snahy o palestínske zmierenie však doposiaľ nezaznamenali hmatateľný pokrok; keďže snahy o palestínske zmierenie však doposiaľ nezaznamenali hmatateľný pokrok; keďže vedenie Palestíny sa stále zmieta vo vnútorných mocenských bojoch, pričom nedávno prezident Palestínskej samosprávy (PS) Mahmúd Abbás odstúpil z výkonného výboru Organizácie pre oslobodenie Palestíny (OOP) a požiadal o mimoriadnu schôdzu Palestínskej národnej rady; keďže PS čelí hromadiacim sa obvineniam z klientelizmu, autoritatívneho režimu a zatýkania kritikov, z korupcie a zneužívania verejných financií;

I.      keďže prezident Mahmúd Abbás oznámil zámer stanoviť prostredníctvom OSN časový plán ukončenia izraelskej okupácie palestínskeho územia v horizonte troch rokov; keďže Arabská liga podporila tento akčný plán a požiadala o uskutočnenie medzinárodnej konferencie, na ktorej by sa hľadalo konečné riešenie na základe Arabskej mierovej iniciatívy; keďže v Bezpečnostnej rade OSN sa vyvíja súbežné úsilie pod vedením Francúzska;

J.      keďže od podpísania Deklarácie zásad z Osla v roku 1993 spoločenstvo darcov investovalo vyše 23 miliárd EUR do mierovej a rozvojovej pomoci na okupovanom palestínskom území; keďže miera nerovnosti, nezamestnanosti a chudoby Palestínčanov v tom istom období neustále narastala;

K.     keďže v hodnotení spolupráce EÚ s okupovaným palestínskym územím a podpory pre palestínske obyvateľstvo, ktoré bolo vykonané v máji 2014 v mene Komisie, sa dospelo k záverom, že súčasný model spolupráce dosiahol svoje hranice a neexistuje súbežné politické úsilie na strane EÚ riešiť prekážky, ktoré predstavuje izraelská okupácia, politika osídľovania a politické rozdelenie Predjordánska a Gazy;

L.     keďže podľa medzinárodného práva má akákoľvek tretia strana, a to i členské štáty, povinnosť neuznať osady, neposkytovať im pomoc či podporu, ako aj povinnosť účinne im odporovať;

M.    keďže bývalá PK/VP sa zaviazala k tomu, že do júla 2013 budú pre celú EÚ vydané usmernenia na správne označovanie dovážaných produktov, ktoré pochádzajú z územia ležiaceho mimo hraníc štátu Izrael pred rokom 1967; keďže v apríli 2015 jednoznačná väčšina členských štátov EÚ vyjadrila vo svojom liste zúfalstvo nad opakovaným odkladom týchto usmernení, ktoré mala vydať PK/VP, a naliehavo ju vyzývala, aby konala; keďže tri členské štáty EÚ – Spojené kráľovstvo, Dánsko a Belgicko – vydali svoje vlastné dobrovoľné vnútroštátne usmernenia;

1.      naliehavo žiada EÚ, aby zahodila svoje ilúzie o v skutočnosti nefunkčnom mierovom procese na Blízkom východe, ktorý sa v súčasnom formáte prejavil ako finančne nákladný neúspech; žiada, aby EÚ zaujala nový prístup, ktorý bude skutočne slúžiť záujmom mieru a bezpečnosti palestínskeho, ako aj izraelského národa;

2.      žiada EÚ, aby sa prestala skrývať za vedúcou silou USA, ktoré preukázala nedostatok odhodlania umožniť dôveryhodný rokovací proces založený na rovnoprávnosti zúčastnených strán a dodržiavaní medzinárodného práva;

3.      naliehavo žiada EÚ, aby ako vplyvný hráč prijala zodpovednosť a vypracovala komplexnú mierovú iniciatívu pre región, najmä na základe Arabskej mierovej iniciatívy; v tejto súvislosti berie na vedomie plány na zriadenie medzinárodnej podpornej skupiny, ako to oznámila Rada zahraničných vecí EÚ 20. júla 2015; zdôrazňuje, že akákoľvek iniciatíva, ktorá by ju podporila, by sa mala opierať o parametre oznámené v záveroch Rady z júla 2014 a z jednoznačného záväzku zúčastnených strán dodržiavať medzinárodné právo a bez akýchkoľvek podmienok a dobromyseľne sa zapojiť do týchto rozhovorov;

4.      opätovne zdôrazňuje, že nenásilné prostriedky sú jediným spôsobom, ako dosiahnuť mier medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi prostredníctvom vyjednanej dohody o konečnom statuse, ktorou by sa ukončili všetky vzájomné nároky; odsudzuje všetky násilné akty, pri ktorých dochádza k útokom na civilistov na oboch stranách alebo ich ohrozovaniu; opakuje svoje pevné odhodlanie presadzovať bezpečnosť Izraela; naďalej podporuje politiku nenásilného odporu vo vzťahu k palestínskemu civilnému obyvateľstvu a palestínskemu prezidentovi Mahmúdovi Abbásovi;

5.      dôrazne odsudzuje pokračujúce rozširovanie izraelského osídľovania, ktoré prebieha v rozpore s medzinárodným právom, podnecuje palestínsky hnev a podkopáva schodnosť a perspektívu riešenia spočívajúceho v existencii dvoch štátov; vyzýva izraelské orgány, aby ihneď pozastavili a zmenili svoju politiku osídľovania;

6.      vyjadruje vážne znepokojenie nad využívaním palestínskych prírodných zdrojov Izraelom a nad prevládajúcim násilným vysídľovaním, najmä v oblasti C, čo je vážnym porušením medzinárodného práva; vyjadruje poľutovanie najmä nad nedávnymi rozhodnutiami izraelských súdov, ktoré schválili demoláciu a vysídlenie beduínskych komunít v Predjordánsku na účely výstavby židovských osád; vyzýva izraelské orgány, aby v plnej miere rešpektovali práva Beduínov a aby okamžite zrušili príkazy na demoláciu a vysťahovanie platiace pre osady komunít Susja a Abu Nwar;

7.      vyjadruje hlboký zármutok nad rastúcou tendenciou nekontrolovaných násilností osadníkov, medzi ktoré patrí nedávna vražda 18-mesačného palestínskeho batoľaťa pri podpaľačskom útoku v palestínskej osade Dúmá, ku ktorému došlo 28. júla 2015; víta skutočnosť, že tento zločin izraelskí vedúci predstavitelia celoplošne odsúdili, aj keď vo veľkej miere neuznali endemickú povahu násilností osadníkov, ktorým napomáha desaťročia trvajúca atmosféra beztrestnosti a podnecovania k násiliu;

8.      nazdáva sa, že zloženie izraelskej koaličnej vlády, ako aj jej program, a tiež intenzívnejšie osídľovanie, pretrvávajúca beztrestnosť porušovania práva na okupovanom území a nútené vysídľovanie Palestínčanov sú hlavnými prekážkami brániacimi riešeniu spočívajúcemu v existencii dvoch štátov, a potvrdzuje, že je potrebné, aby EÚ prijala naliehavé kroky na ochranu priechodnosti tohto riešenia; žiada EÚ, aby sa touto neexistujúcou vôľou zaoberala a aby podnietila súčasnú izraelskú vládu k rokovaniam zameraným na ukončenie konfliktu;

9.      žiada inštitúcie EÚ a členské štáty, aby posilnili svoje zákonné požiadavky na neuznávanie a aby uplatňovali účinnú a ucelenú politiku založenú na striktnom dodržiavaní medzinárodného práva a zásad EÚ, v rámci ktorej bude EÚ rozlišovať medzi Izraelom a jeho osadami;

10.    je presvedčený, že takáto politika diferencovaného prístupu je nevyhnutná na vytvorenie pozitívnej dynamiky smerujúcej ku skutočným mierovým rokovaniam; vyjadruje presvedčenie, že takýto prístup by prispel k upraveniu štruktúry stimulov, ktoré sú podporou izraelskej politiky osídľovania, a spochybnil by výpočet nákladov a prínosov izraelskej verejnej a politickej elity vo vzťahu k okupácii;

11.    povzbudzuje EÚ k tomu, aby v rámci svojej politiky diferencovaného prístupu prijala tieto opatrenia:

a.   posilniť svoju verejnú diplomaciu v reakcii na osídľovaciu činnosť a jasne izraelskej verejnosti ozrejmiť, že takáto politika vyplýva z intenzity a šírky a hĺbky pút, ktoré spájajú EÚ a Izrael, a že vychádza zo zákonnej povinnosti;

b.   prísne vylúčiť uplatňovanie dohôd medzi EÚ a Izraelom na okupovanom palestínskom území;

c.   vydať usmernenia EÚ na označovanie produktov pochádzajúcich z izraelských osád, ktoré by sa vzťahovali na celý dodávací reťazec;

d.   ustanoviť pevnejší mechanizmus EÚ na monitorovanie a dohľad nad dodržiavaním predpisov vo vzťahu k voľnému obchodu s cieľom zabrániť tomu, aby izraelský tovar obsahujúci nespracovaný materiál pochádzajúci z osád získal preferenčné obchodné tarify ustanovené v dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Izraelom;

e.   budovať na príklade pohotového a efektívneho zákazu výrobkov z Krymu, ktorý vydala EÚ, a vylúčiť produkty pochádzajúce z izraelských osád z vnútorného trhu EÚ;

f.    zmapovať európske podniky, ktorých činnosť je prepojená s osadami;

g.   vydať v rámci EÚ odporúčanie občanom a podnikom EÚ s cieľom odradiť ich od hospodárskej spolupráce s podnikmi, ktorých činnosť prispieva k tvorbe či zachovávaniu nezákonných osád a inému porušovaniu medzinárodného práva na okupovanom palestínskom území, a nabádať k ukončeniu existujúcich obchodných vzťahov v zmysle hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv;

h.   prijať konkrétne opatrenia voči osadníkom vrátane prijatia politiky „prerušenia kontaktov“ a zákazu vydávania víz osobám, ktoré boli zapojené do násilných aktov;

i.    vypracovať usmernenia k finančnej spolupráci medzi európskymi a izraelskými subjektmi, ktoré zabezpečia, aby investičné fondy či banky EÚ nepodporovali podniky alebo fondy, ktoré pôsobia v osadách;

j.    zamietnuť prípustnosť právnych dokumentov vydaných v izraelských osadách, akými sú vlastnícke zmluvy či diplomy o vzdelaní;

k.   poveriť Komisiu a ESVČ, aby vykonali systematické posúdenie interakcie medzi EÚ a členskými štátmi a Izraelom, a zabezpečiť, aby sa jednotne uplatňovala politika diferencovaného prístupu;

l.    opätovne prehodnotiť vzťahy medzi EÚ a Izraelom vzhľadom na článok 2 dohody o pridružení;

12.    naliehavo vyzýva členské štáty, aby bezpodmienečne uznali Palestínsky štát v súlade s hranicami z roku 1967; vyjadruje pevné presvedčenie, že celoeurópske uznanie Palestínskeho štátu posilní vyhliadky na mier a povzbudí tiež úsilie izraelskej občianskej spoločnosti o zabezpečenie riešenia spočívajúceho v existencii dvoch štátov;

13.    vyjadruje znepokojenie nad nárastom ničenia, zaisťovania a konfiškácie humanitárnej pomoci a vybavenia v oblasti C a vyzýva Komisiu, aby podala Parlamentu správu o svojom úsilí dosiahnuť, aby izraelské orgány poskytli kompenzácie a záruky, že sa situácia nebude opakovať, o svojej snahe pokračovať v investíciách do oblasti C a poskytovať humanitárnu pomoc a rozvojovú pomoc EÚ v tejto oblasti; v tejto súvislosti berie na vedomie iniciatívu EÚ zameranú na nadviazanie štruktúrovaného dialógu s Izraelom o situácii v Predjordánsku, ale vyjadruje ľútosť nad skutočnosťou, že táto iniciatíva nezhŕňa otázku osád; opakovane potvrdzuje, že žiadosti o kompenzáciu za zničenie infraštruktúry financovanej EÚ sú oprávnené a nemali by byť podmienené výsledkom štruktúrovaného dialógu;

14.    žiada Komisiu, aby uverejnila zoznam projektov financovaných EÚ, ktoré poškodili izraelské vojenské sily v priebehu konfliktu v Gaze v roku 2014, a žiada ESVČ, aby informovala Parlament o tom, aké kroky sa doposiaľ podnikla voči izraelským orgánom s cieľom získať finančné vyrovnanie; konkrétne požaduje podrobné informácie týkajúce sa čističky odpadových vôd v severnej Gaze, ktorá bola spolufinancovaná z rozpočtu EÚ a Francúzska, Belgicka a Švédska a ktorá utrpela počas konfliktu vážne škody;

15.    vyzýva Európsku komisiu, aby drasticky zmenila svoj systém pomoci Palestínčanom s cieľom zabezpečiť, aby sa do pomoci EÚ v plnej miere zakomponoval politický rozmer okupácie a aby táto pomoc skutočne podporila palestínske sebaurčenie namiesto toho, aby sa dotovala izraelská okupácia a podnecovala závislosť Palestínčanov od darcov; v tomto smere zdôrazňuje rozhodujúci význam podpory práva Palestínčanov na prístup k svojim prírodným zdrojom, najmä k vode; povzbudzuje EÚ, aby zintenzívnila svoju podporu palestínskej občianskej spoločnosti, a to i v oblasti vládnej zodpovednosti a boja proti korupcii;

16.    vyzýva všetky strany, aby účinne implementoval i podmienky stanovené v dohode o prímerí z augusta 2014; vyzýva všetky strany, aby účinne implementoval i podmienky stanovené v dohode o prímerí z augusta 2014; vyzýva EÚ, aby prijala konkrétne kroky, ktorými vyvinie nátlak na Izrael, aby ukončil blokádu, a to najmä stanovením časového plánu; odsudzuje pretrvávajúce obmedzenia, ktoré Izrael uložil na vstup stavebného materiálu do Gazy; vyzýva izraelskú vládu, aby ukončila svoje svojvoľné a netransparentné zaraďovanie materiálu medzi položky s dvojakým použitím a aby zosúladila svoj zoznam položiek s dvojakým použitím s medzinárodnými normami najmä tým, že z neho odstráni drevo, agregáty, oceľové tyče a cement;

17.    odsudzuje nedávne raketové útoky militantných skupín z pásma Gazy, pretože takáto činnosť zvyšuje nebezpečenstvo vzniku novej špirály násilia; nalieha na všetky zúčastnené strany, aby sa zaviazali k nenásilnému prístupu;

18.    víta skutočnosť, že členské štáty EÚ hlasovaním jednomyseľne schválili rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva z 3. júla o zabezpečení zodpovednosti a spravodlivosti za všetky prípady porušenia medzinárodného práva na okupovanom palestínskom území vrátane východného Jeruzalema, a vyzýva EÚ, aby zabezpečila plné vykonávanie odporúčaní obsiahnutých v správe nezávislej vyšetrovacej komisie OSN vrátane jej odporúčaní aktívne podporovať činnosť Medzinárodného trestného súdu vo vzťahu k okupovanému palestínskemu územiu;

19.    znova víta ratifikáciu Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu Palestínou; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že PK/VP odmietla čo len uznať tento významný krok smerom k určeniu zodpovednosti za budúce porušovanie práva, ktorého sa môžu dopustiť všetky zúčastnené strany; domnieva sa, že takéto správanie očividne oslabuje dôveryhodnosť politiky EÚ v oblasti ľudských práv a jej vyhlásenia o zodpovednosti a medzinárodnom súdnictve;

20.    vyjadruje znepokojenie nad správami o zhoršovaní podmienok pre mimovládne organizácie pôsobiace v oblasti ľudských práv v Izraeli a nad rastúcimi pokusmi súčasnej vlády o potlačenie disentu a nezávislého umenia, a to i prostredníctvom prijatia návrhov zákonov zameraných na vážne obmedzenie činnosti mimovládnych organizácií; žiada diplomatické misie EÚ, aby sa spoločne s izraelskými orgánmi zaoberali touto naliehavou otázkou a aby naďalej podporovali subjekty pôsobiace v oblasti ľudských práv v tejto krajine;

21.    berie na vedomie úsilie palestínskych Izraelčanov o zjednotenie v rámci Spoločného zoznamu a o udržanie presvedčivého výsledku, ktorý dosiahli v posledných legislatívnych voľbách; žiada ESVČ a Európsku komisiu, aby výrazne zvýšili svoju podporu a angažovanie vo vzťahu k menšinám v Izraeli a aby podporili ich snahy o dosiahnutie lepšej politickej, hospodárskej a sociálnej účasti;

22.    vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcou palestínskou nejednotnosťou a vyzýva všetky palestínske sily, aby obnovili úsilie o zmierenie, najmä tak, že usporiadajú prezidentské a legislatívne voľby, ktoré sa mali už dávno zrealizovať; odsudzuje pokusy o ochromenie tohto potenciálne historického procesu a vyzýva izraelské orgány, aby prepustili všetkých 12 členov Palestínskej zákonodarnej rady, ktorí sú momentálne zadržiavaní, ako aj všetkých ostatných palestínskych politických väzňov a tých, ktorí sú v administratívnej väzbe bez formálneho obvinenia; žiada EÚ, aby prijala konkrétne opatrenia na presadzovanie zmierenia a na podporu palestínskej vlády národnej jednoty;

23.    prijíma rozhodnutie o vypracovaní správy o obchode so zbraňami a s inými zariadeniami bezpečnostnej ochrany medzi členskými štátmi a Izraelom/Palestínou a o zlučiteľnosti tohto obchodu so spoločnou pozíciou EÚ; požaduje zavedenie všeobecného zbrojného embarga OSN v prípade všetkých strán v regióne, aby sa tak zabránilo ďalšiemu porušovaniu medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv; trvá na tom, aby izraelské podniky zamerané na výrobu bezpilotných lietadiel nezískali finančnú podporu z rámcového výskumného programu EÚ;

24.    nazdáva sa, že menovanie Tonyho Blaira za osobitného vyslanca Kvarteta pre Blízky východ bolo nešťastným rozhodnutím, a vyjadruje úľavu nad skutočnosťou, že jeho mandát bol ukončený; vyjadruje všeobecnejšie presvedčenie, že EÚ by vymenovaním vyslancov s preukázateľnými znalosťami regiónu, politickým vplyvom a bezchybnou bezúhonnosťou len získala;

25.    pripomína svoje rozhodnutie o začatí iniciatívy s názvom Poslanci za mier, ktorej cieľom je spojiť poslancov Európskeho parlamentu, Izraela a Palestíny v záujme dosiahnutia pokroku v mierovom programe a zvýšenia diplomatického úsilia EÚ;

26.    vyjadruje rozhorčenie nad tým, že izraelské orgány ďalej neodôvodnene bránia oficiálnym orgánom Európskeho parlamentu v návšteve Gazy; varuje, že ak sa situácia do 1. novembra 2015 nezlepší, budú prijaté opatrenia;

27.    rozhodol sa vyslať delegáciu ad hod do Palestíny/Gazy a do Izraela s cieľom posúdiť situáciu na mieste, pokiaľ ide o zničenie projektov financovaných EÚ v oblasti C a v Gaze, dodržiavanie prímeria a vyhliadky na udržateľné riešenie konfliktu;

28.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, Kvartetu, izraelskej vláde, Knesetu, predsedovi Palestínskej samosprávy, Palestínskej zákonodarnej rade a orgánom Európsko-stredozemného parlamentného zhromaždenia.

Právne oznámenie