Postup : 2015/2685(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0840/2015

Predkladané texty :

B8-0840/2015

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 10/09/2015 - 8.5
CRE 10/09/2015 - 8.5
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0318

NÁVRH UZNESENIA
PDF 169kWORD 112k
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0836/2015
7.9.2015
PE565.808v01-00
 
B8-0840/2015

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku


o úlohe EÚ v mierovom procese na Blízkom východe (2015/2685(RSP))


Martina Anderson, Neoklis Sylikiotis, Patrick Le Hyaric, Ángela Vallina, Sofia Sakorafa, Younous Omarjee, Marisa Matias, Tania González Peñas, Lola Sánchez Caldentey, Estefanía Torres Martínez, Pablo Iglesias, Marina Albiol Guzmán, Paloma López Bermejo, Javier Couso Permuy, Lidia Senra Rodríguez, Josu Juaristi Abaunz, Malin Björk, Stelios Kouloglou, Kostas Chrysogonos, Takis Hadjigeorgiou, Eleonora Forenza, Merja Kyllönen, Marie-Christine Vergiat, Kateřina Konečná v mene skupiny GUE/NGL

Uznesenie Európskeho parlamentu o úlohe EÚ v mierovom procese na Blízkom východe (2015/2685(RSP))  
B8‑0840/2015

Európsky parlament,

–       so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o palestínsko-izraelskom konflikte,

–       so zreteľom na rozhodnutie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov z 29. novembra 2012 udeliť Palestíne štatút pozorovateľského nečlenského štátu;

–       so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 194 a rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 242 (1967), 252 (1968), 338 (1972), 476 (1980), 478 (1980) a 1860 (2009),

–       so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 67/19,

–       so zreteľom na dohovory OSN o ľudských právach, ktorých zmluvnými stranami sú Izrael a Palestína,

–       so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva A/HRC/29/L.35 o zabezpečení zodpovednosti a spravodlivosti za všetky prípady porušenia medzinárodného práva na okupovanom palestínskom území vrátane východného Jeruzalemu, ktorá bola prijatá 3. júla 2015 s jednomyseľnou podporou EÚ;

–       so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

–       so zreteľom na štvrtý Ženevský dohovor,

–       so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–       so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z 20. novembra 1989 a najmä na jeho články 9 a 37,

–       so zreteľom na Dohovor proti mučeniu alebo inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ktorý bol prijatý prostredníctvom rezolúcie Valného zhromaždenia č. 39/46 z 10. decembra 1984,

–       so zreteľom na dohody z Osla (Deklarácia zásad týkajúcich sa dohôd o dočasnej samospráve) z 13. septembra 1993,

–       so zreteľom na poradné stanovisko Medzinárodného súdneho dvora z 9. júla 2004 s názvom Právne dôsledky výstavby múru na okupovaných palestínskych územiach,

–       so zreteľom na asociačnú dohodu uzavretú medzi EÚ a Izraelom, konkrétnejšie na jej článok 2,

–       so zreteľom na závery Rady o mierovom procese na Blízkom východe zo 16. decembra 2013, 14. mája 2012, z 23. mája a 18. júla 2011 a 8. decembra 2009,

–       so zreteľom na závery Rady EÚ pre zahraničné veci o Blízkom východe z 20. júla 2015,

–       so zreteľom na usmernenia EÚ o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva,

–       so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (VP/PK) Federicy Mogheriniovej o situácii v Izraeli a Palestíne,

–       so zreteľom na rozhodnutie švédskej vlády z 30. októbra 2014 uznať Palestínsky štát a na uznanie Palestíny Vatikánom v júni 2015,

–       so zreteľom na list, ktorý 13. apríla 2015 VP/PK zaslalo 16 ministrov zahraničných vecí EÚ a v ktorom žiadali celoeurópske zavedenie usmernení na správne označovanie produktov, ktoré pochádzajú z izraelských osád,

–       so zreteľom na vyhlásenie PK/VP Federicy Mogheriniovej zo 7. mája 2015 o vytvorení novej izraelskej vlády a na vyhlásenia jej hovorkyne z 31. júla 2015 o podpaľačskom útoku v Predjordánsku a z 29. júla 2015 o nedávnych izraelských rozhodnutiach v prospech ďalšieho rozširovania osád,

–       so zreteľom na miestne vyhlásenie EÚ z 24. augusta 2015 o demoláciách v oblasti C a stavebných prácach na separačnom múre v Cremisane,

–       so zreteľom na správy vedúcich misií EÚ o východnom Jeruzaleme z januára 2012 o oblasti C a budovaní palestínskeho štátu z júla 2011 a o násilnostiach osadníkov z apríla 2011 a na sprievodnú nótu vedúcich misií EÚ o násilnostiach osadníkov z februára 2012,

–       so zreteľom na usmernenia EÚ týkajúce sa oprávnenosti izraelských subjektov a ich činnosti na územiach okupovaných Izraelom od júna 1967 na granty, ceny a finančné nástroje financované EÚ od roku 2014,

–       so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.     keďže 48 rokov od vojny v roku 1967 Izrael naďalej okupuje Palestínu, čo je v rozpore s medzinárodným právom a všetkými príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady a Valného zhromaždenia OSN, a keďže Palestínsky štát vymedzený hranicami z roku 1967, ktorého hlavným mestom je východný Jeruzalem, sa ešte nestal plnoprávnym členom OSN v súlade s rezolúciou OSN z roku 1948;

B.     keďže v novembri 2012 Valné zhromaždenie OSN udelilo Palestíne štatút nečlenského pozorovateľského štátu; keďže dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi a v širších súvislostiach medzi Arabmi a Izraelčanmi je cieľom medzinárodného spoločenstva a deklarovanou pozíciou EÚ;

C.     keďže Parlament opakovane vyjadril svoju podporu riešeniu založenému na existencii dvoch štátov, a to Izraelského štátu a nezávislého, zvrchovaného, priľahlého a životaschopného Palestínskeho štátu s hlavným mestom východný Jeruzalem, ktoré by vedľa seba existovali v mieri a bezpečnosti pozdĺž hraníc z roku 1967;

D.     keďže ubehlo 20 rokov od dohôd z Osla a Izrael ich neuplatňuje, Palestínčania už nemajú žiadnu dôveru v rokovania;

E.     keďže predseda Palestínskej samosprávy Mahmúd Abbás oznámil zámer stanoviť prostredníctvom OSN časový plán ukončenia izraelskej okupácie palestínskeho územia v horizonte troch rokov; keďže Arabská liga podporila tento akčný plán a požiadala o uskutočnenie medzinárodnej konferencie, na ktorej by sa hľadalo konečné riešenie na základe Arabskej mierovej iniciatívy; keďže v Bezpečnostnej rade OSN sa vyvíja súbežné úsilie, ktoré vedie Francúzsko;

F.     keďže sústavné snahy pod vedením USA, a to i v roku 2014, o dosiahnutie zmysluplného mierového procesu medzi Izraelom a Palestínou zlyhali a je len malá možnosť, že tento formát uspeje v budúcnosti;

G.     keďže politiky izraelskej vlády vedú k ďalšiemu narúšaniu a kompletnému ničeniu možností dosiahnutia riešenia v podobe existencie dvoch štátov, ako sa ukladá vo všetkých príslušných rezolúciách OSN, ako aj v príslušných záveroch Rady EÚ;

H.     keďže prvé legislatívne kroky izraelskej koaličnej vlády, ktoré sú od mája 2015 v platnosti, potvrdili jej nacionalistické a extrémne pravicové ideologické smerovanie podporujúce osídľovanie, ako to dokazuje i prijatie zákona o nútenom kŕmení väzňov držiacich hladovku, sprísnenie trestov pre vrhačov kameňov a návrh na rozšírenie uplatňovania trestu smrti; keďže v procese tvorby sa nachádzajú návrhy zákonov zameraných na obmedzenie moci najvyššieho súdu a na obmedzenie verejného priestoru pre subjekty občianskej spoločnosti; keďže izraelská vláda oznámila výstavbu stoviek nových osád vo výhodnom Jeruzaleme a v Predjordánsku a obnovila výstavbu separačného múru, a to i napriek tomu, že Medzinárodný súdny dvor vyhlásil v roku 2004 tento múr za nezákonný;

I.      keďže palestínske obyvateľstvo v Predjordánsku, najmä v oblasti C a vo východnom Jeruzaleme, čelí očividnému porušovaniu svojich práv, okrem iného násilnostiam osadníkov, odkláňaniu prísunu vody, vážnemu obmedzovaniu slobody pohybu, demolácie obydlí a nútenému vysťahúvaniu; keďže nútený presun obyvateľov okupovaného územia je vážnym porušením medzinárodného humanitárneho práva; keďže plánovacia politika je používaná ako prostriedok na vysťahúvanie Palestínčanov a na rozširovanie osád; keďže vojenské cvičenia sa používajú aj ako prostriedok na nútené vysídľovanie stoviek Palestínčanov, najmä v údolí rieky Jordán; keďže podľa OSN izraelskí osadníci spáchali od začiatku roku 2015 aspoň 120 útokov proti Palestínčanom vo východnom Jeruzaleme a v Predjordánsku; keďže podľa izraelskej MVO B’Tselem v priebehu prvého polroka 2015 izraelské bezpečnostné sily zabili aspoň 13 Palestínčanov a Palestínčania zabili na okupovanom palestínskom území 3 izraelských civilistov;

J.      keďže v izraelských väzniciach je zadržiavaných a väznených 5 700 Palestínčanov vrátane 160 detí, 26 žien a 400 administratívnych väzňov; keďže v izraelských väzniciach sa nachádza 10 členov Palestínskej zákonodarnej rady, z toho traja v rámci administratívnej väzby; keďže Kneset prijal 30. júla 2015 zákon o násilnom kŕmení, ktorý povoľuje násilné kŕmenie palestínskych väzňov držiacich hladovku;

K.     keďže izraelské osady sú podľa medzinárodného práva nezákonné a už veľa rokov sú hlavnou prekážkou mierového úsilia; keďže produkty pochádzajúce z izraelských osád sa stále dovážajú na európsky trh v rámci preferenčného režimu aj napriek skutočnosti, že platné právne predpisy ich dovoz v preferenčnom režime v rámci Dohody o pridružení medzi EÚ a Izraelom neumožňujú;

L.     keďže podľa Palestínskej monitorovacej skupiny podnikli od roku 2004 židovskí osadníci v Predjordánsku viac ako 11 000 útokov proti Palestínčanom; keďže podľa izraelskej organizácie pre ľudské práva Yesh Din sa len 1,9 percenta prípadov násilia zo strany osadníkov, ktoré boli postúpené v rokoch 2005 až 2014 súdom, skončilo úspešným stíhaním;

M.    keďže podľa medzinárodného práva má akákoľvek tretia strana, a to i členské štáty, povinnosť neuznať osady, neposkytovať im pomoc či podporu, ako aj povinnosť účinne im odporovať;

N.     keďže bývalá PK/VP sa zaviazala k tomu, že do júla 2013 budú pre celú EÚ vydané usmernenia na správne označovanie dovážaných produktov, ktoré pochádzajú z územia ležiaceho mimo hraníc štátu Izrael pred rokom 1967; keďže v apríli 2015 jednoznačná väčšina členských štátov EÚ vyjadrila vo svojom liste zúfalstvo nad opakovaným odkladom týchto usmernení, ktoré mala vydať PK/VP, a naliehavo ju vyzývala, aby konala; keďže tri členské štáty EÚ – Spojené kráľovstvo, Dánsko a Belgicko – vydali svoje vlastné dobrovoľné vnútroštátne usmernenia;

O.     keďže podľa Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) bolo v oblasti C a vo východnom Jeruzaleme v auguste 2015 zrúcaných 142 štruktúr, ktoré boli majetkom Palestínčanov, medzi nimi aj 16 štruktúr financovaných darcami; keďže v dôsledku tejto demolácie bolo vysídlených 201 osôb, medzi nimi 121 detí, a 426 osôb vrátane 233 detí ňou bolo postihnutých iným spôsobom; keďže išlo o najväčšiu demoláciu zaznamenanú v tejto oblasti od januára 2013;

P.     keďže rok po izraelskej vojenskej operácii s názvom Ochranné ostrie, ktorá bola namierená proti Gaze a pri ktorej zahynulo vyše 2100 Palestínčanov a 66 Izraelčanov (vrátane 1 462 palestínskych a 5 izraelských civilistov), zúčastnené strany stále nedodržali svoju povinnosť uskutočniť riadne vyšetrovanie údajného porušenia práva a stíhať zodpovedné osoby; keďže vyšetrovacia komisia OSN vo vzťahu k tejto operácii dospela v júni 2015 k záveru, že Izrael aj Hamas spáchali vojnové zločiny a že ničenie na tomto území dosiahlo nevídané rozmery keďže Izrael odmietol s touto vyšetrovacou komisiou spolupracovať a odoprel jej prístup do Gazy;

Q.     keďže prímerie z 26. augusta 2014 sa nedodržalo, najmä pokiaľ ide o ukončenie blokády; keďže v dôsledku vážnych obmedzení vstupu stavebného materiálu nebol žiaden z týchto 19 000 kompletne zničených príbytkov opäť vybudovaných; keďže je stále vysídlených 100 000 osôb; keďže 95 % vody v Gaze je zdravotne nevyhovujúcej; keďže pretrvávajúce uzavretie pásma Gazy má ničiaci vplyv na 1,8 milióna ľudí, ktorí tu žijú; keďže podľa Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) uzavretie pásma Gazy predstavuje „kolektívny trest, ktorý bol uvalený v jednoznačnom rozpore s povinnosťami, ktoré Izraelu plynú z medzinárodného humanitárneho práva“; keďže zo správy Konferencie Organizácie Spojených národov pre obchod a rozvoj (UNCTAD) z 1. septembra 2015 vyplynulo, že blokáda viedla k prudkému obratu vo vývoji pásma Gazy a že pásmo Gazy sa stane do roku 2020 neobývateľným;

R.     keďže Agentúra OSN pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov (UNRWA), ktorá poskytuje životne dôležité služby palestínskym utečencom na okupovanom palestínskom území, ako aj v Jordánsku, Libanone a Sýrii, čelí najvážnejšej kríze financovania vo svojej histórii; keďže EÚ a jej členské štáty sú naďalej najväčším darcom UNRWA, pričom zabezpečujú takmer 40 % celkovej podpory pre agentúru;

S.     keďže v apríli 2014 vznikla palestínska vláda jednoty podporovaná Hamasom a Fatahom a prijala tzv. zásady Kvarteta, ktoré vychádzajú z nenásilia, dodržiavania v minulosti uzavretých dohôd a uznania Izraela a ktoré podporili USA a EÚ; keďže snahy o palestínske zmierenie však doposiaľ nezaznamenali hmatateľný pokrok;

T.     keďže od podpísania Deklarácie zásad z Osla v roku 1993 spoločenstvo darcov investovalo vyše 23 miliárd EUR do mierovej a rozvojovej pomoci na okupovanom palestínskom území; keďže miera nerovnosti, nezamestnanosti a chudoby Palestínčanov v tom istom období neustále narastala;

U.     keďže v hodnotení spolupráce EÚ s okupovaným palestínskym územím a podpory pre palestínske obyvateľstvo, ktoré bolo vykonané v máji 2014 v mene Komisie, sa dospelo k záverom, že súčasný model spolupráce dosiahol svoje hranice a neexistuje súbežné politické úsilie na strane EÚ riešiť prekážky, ktoré predstavuje izraelská okupácia, politika osídľovania a politické rozdelenie Predjordánska a Gazy;

V.     keďže status Jeruzalema zostáva kľúčovou otázkou v mierovom procese na Blízkom východe; keďže EÚ a medzinárodné spoločenstvo nikdy neakceptovali jednostrannú anexiu východného Jeruzalema Izraelom; keďže Palestínčania žijúci vo východnom Jeruzaleme naďalej trpia absenciou bezpečného legálneho pobytového statusu, konfiškáciou svojej pôdy a systematickou diskrimináciou v prístupe k verejným službám, plánovaniu a výstavbe, ako aj v prístupe na miesta náboženských obradov a k náboženským pamiatkam v dôsledku politík izraelskej vlády zameraných na zmenu demografického zloženia danej oblasti;

W.    keďže počet palestínskych utečencov, čo je ďalšia kľúčová otázka v mierovom procese, dosahuje v súčasnosti podľa agentúry UNRWA takmer 5 miliónov, z ktorých prevažnú väčšinu tvoria utečenci druhej alebo tretej generácie;

X.     keďže v článku 2 dohody o pridružení medzi EÚ a Izraelom sa jasne stanovuje, že: „vzťahy medzi zmluvnými stranami, ako aj všetky ustanovenia samotnej dohody sa zakladajú na rešpektovaní princípov demokracie a základných ľudských práv, ktorým sa riadia ich domáce a medzinárodné politiky a ktoré tvoria základný prvok tejto dohody“;

Y.     keďže pre Predjordánsko spolu s východným Jeruzalemom a pásmom Gazy v plnej miere platia medzinárodné ľudské práva a humanitárne právo vrátane štvrtého Ženevského dohovoru;

1.      požaduje ukončenie izraelskej okupácie Predjordánska, pásma Gazy a východného Jeruzalema;

2.      zdôrazňuje, že riešenie spočívajúce v existencii dvoch štátov vychádza z rezolúcie OSN z roku 1948 a z nutnosti, aby medzinárodné spoločenstvo uznalo oba štáty, a preto naliehavo žiada všetky členské štáty EÚ, inštitúcie EÚ a organizácie OSN, aby v súlade s rozhodnutím OSN z novembra 2012 uznali Palestínsky štát s hranicami z roku 1967 a s hlavným mestom východný Jeruzalem, ako sa ustanovuje v rezolúciách OSN, ktorý bude nažívať v mieri a bezpečnosti po boku Izraelského štátu;

3.      zdôrazňuje, že uznanie Palestínskeho štátu členskými štátmi by malo prispieť k okamžitej obnove priamych mierových rozhovorov medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi, a nalieha na EÚ, aby sa stala skutočným politickým hráčom v mierovom procese na Blízkom východe tým, že podporí zmysluplné úsilie v rámci OSN namierené na komplexné riešenie vrátane všetkých záležitostí týkajúcich sa konečného štatútu; vyjadruje presvedčenie, že pokrok v mierovom procese na Blízkom východe by prospel tomuto nepokojnému regiónu ako celku;

4.      opakovane potvrdzuje, že rozvoj vzťahov medzi EÚ a Izraelom musí byť rozhodne podmienený dodržiavaním ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, ako sa stanovuje v článku 2 dohody o pridružení;

5.      dôrazne odsudzuje pokračujúce rozširovanie izraelského osídľovania, ktoré prebieha v rozpore s medzinárodným právom, podnecuje palestínsky hnev a podkopáva schodnosť a vyhliadky na dosiahnutie riešenia spočívajúceho v existencii dvoch štátov; vyzýva izraelské orgány, aby okamžite pozastavili a zmenili svoju politiku osídľovania a konfiškácie pôdy, pričom majú bezodkladne začať s pôdou južne od Betlehemu;

6.      vyjadruje vážne znepokojenie nad využívaním palestínskych prírodných zdrojov Izraelom a nad prevládajúcim násilným vysídľovaním, najmä v oblasti C, čo je vážnym porušením medzinárodného práva; vyjadruje poľutovanie najmä nad nedávnymi rozhodnutiami izraelských súdov, ktoré schválili demoláciu a vysídlenie beduínskych komunít v Predjordánsku na účely výstavby židovských osád; vyzýva izraelské orgány, aby v plnej miere rešpektovali práva Beduínov a aby okamžite zrušili príkazy na demoláciu a vysťahovanie platiace pre osady komunít Susja a Abu Nwar;

7.      vyjadruje hlboký zármutok nad rastúcou tendenciou nekontrolovaných násilností osadníkov, medzi ktoré patrí nedávna vražda 18-mesačného palestínskeho batoľaťa pri podpaľačskom útoku v palestínskej osade Dúmá, ku ktorému došlo 28. júla 2015; víta skutočnosť, že tento zločin izraelskí vedúci predstavitelia celoplošne odsúdili, aj keď vo veľkej miere neuznali endemickú povahu násilností osadníkov, ktorým napomáha desaťročia trvajúca atmosféra beztrestnosti a podnecovania k násiliu;

8.      žiada okamžité ukončenie nezákonnej blokády pásma Gazy, ktorá je kolektívnym trestom namiereným proti miestnemu obyvateľstvu; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby účinne implementoval podmienky stanovené v dohode o prímerí z augusta 2014; vyzýva EÚ, aby prijala konkrétne kroky, ktorými vyvinie nátlak na Izrael, aby ukončil blokádu, a to najmä stanovením časového plánu; odsudzuje pretrvávajúce obmedzenia, ktoré Izrael uložil na vstup stavebného materiálu do Gazy; vyzýva izraelskú vládu, aby ukončila svoje svojvoľné a netransparentné zaraďovanie materiálu medzi položky s dvojakým použitím a aby zosúladila svoj zoznam položiek s dvojakým použitím s medzinárodnými normami najmä tým, že z neho odstráni drevo, agregáty, oceľové tyče a cement; zdôrazňuje, že Izrael ako okupačná mocnosť a v súlade so štvrtým Ženevským dohovorom je jediný a hlavný subjekt, ktorý nesie zodpovednosť za zachovanie minimálnych životných podmienok obyvateľstva v Gaze;

9.      opakuje svoju výzvu na bezodkladnú rekonštrukciu a rehabilitáciu pásma Gazy po letnej vojne v roku 2014, čo sa musí pre EÚ a medzinárodné spoločenstvo stať prioritou humanitárnej pomoci; vyzdvihuje v tejto súvislosti hrdinskú prácu agentúry UNRWA; vyzýva medzinárodných darcov, aby splnili svoje sľuby, ku ktorým sa zaviazali v októbri 2014 na konferencii v Káhire;

10.    znova žiada prepustenie všetkých palestínskych politických väzňov, najmä členov Palestínskej zákonodarnej rady; žiada úplné rešpektovanie práv palestínskych politických väzňov a zadržiavaných osôb v izraelských väzniciach, a to i tých, ktorí držia hladovku; nazdáva sa, že zákon o nútenom kŕmení, ktorý Kneset schválil 30. júla 2015, je v rozpore s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv, a žiada, aby bola jeho platnosť okamžite zrušená;

11.    vyjadruje presvedčenie, že EÚ by mala na seba prevziať zodpovednosť a stať sa skutočným politickým aktérom a sprostredkovateľom mierového procesu na Blízkom východe, a žiada EÚ, aby:

•     odsúdila politiku kolektívneho trestu, ktorú Izrael uplatňuje voči palestínskemu ľudu, a vyzýva na ukončenie beztrestnosti Izraela, pokiaľ ide o neustále hrubé porušovanie medzinárodného a humanitárneho práva, Charty OSN a Všeobecnej deklarácie ľudských práv;

•     uplatňovala článok 2 Dohody o pridružení medzi EÚ a Izraelom pozastavením dohody, dokiaľ Izrael bude pokračovať v porušovaní ľudských práv;

•     uvalila zákaz na vývoz zbraní z EÚ do Izraela, zakázala dovoz všetkých zbraní z Izraela do EÚ a okamžite ukončila akúkoľvek spoluprácu s Izraelom v rámci Európskej obrannej agentúry (EDA);

•     neposkytla žiadne finančné prostriedky izraelským subjektom prostredníctvom programu Horizont 2020;

•     žiadala od Izraela náhradu za projekty financované zo zdrojov EÚ, ktoré boli zničené počas opakujúcich sa útokov v Gaze a Predjordánsku;

•     podporila žiadosť predsedu Palestínskej samosprávy Mahmúda Abbása o medzinárodnú ochranu Palestíny;

•     vyzývala vlády všetkých členských štátov EÚ, aby uplatňovali usmernenia z 19. júla 2013, žiadala zákaz dovozu všetkých izraelských produktov vyrobených v nelegálnych izraelských osadách na okupovaných palestínskych územiach do EÚ;

12.    žiada, aby EÚ reagovala na pokračujúce šírenie izraelského osídľovania prísnym vylúčením uplatňovania dohôd medzi EÚ a Izraelom na okupovanom palestínskom území, zvýšeným poskytovaním poradenstva občanom a podnikom EÚ o osadách a osídľovacích činnostiach, podniknutím krokov voči podnikom EÚ, ktoré sa podieľajú na porušovaní práva v osadách, prijatím konkrétnych opatrení voči osadníkom vrátane prijatia politiky prerušenia kontaktov a zákazu vydávania víz, vylúčenia produktov pochádzajúcich z izraelských osád z vnútorného trhu EÚ a zmrazením vzťahov medzi EÚ a Izraelom v zmysle článku 2 dohody o pridružení;

13.    víta odhodlanie EÚ – v duchu rozlišovania medzi Izraelom a jeho aktivitami na okupovaných palestínskych územiach – zabezpečiť, aby sa vo všetkých dohodách medzi EÚ a Izraelom jednoznačne a výslovne uvádzalo, že ich nemožno uplatňovať na územiach, ktoré Izrael okupoval v roku 1967, ako sa opätovne uvádza v záveroch Rady pre zahraničné veci z 20. júla 2015; požaduje správne označovanie výrobkov z izraelských osád na trhu EÚ v súlade s platnými právnymi predpismi EÚ a dlhodobou politikou EÚ v tejto oblasti;

14.    vyjadruje svoje hlboké znepokojenie nad vážnou krízou financovania agentúry UNRWA; žiada, aby EÚ zvýšila finančnú podporu agentúry UNRWA, a nalieha na všetkých ostatných darcov, aby zvýšili svoje financovanie agentúry, ale zároveň žiada, aby sa riešila príslušná hlavná otázka palestínskych utečencov, najmä právo na návrat; vyjadruje uznanie a chválu agentúre UNRWA za jej mimoriadne úsilie, vďaka ktorému bolo možné vyhlásiť školský rok 2015/2016 za otvorený pre žiakov z radov palestínskych utečencov;

15.    víta skutočnosť, že členské štáty EÚ hlasovaním jednomyseľne schválili rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva z 3. júla o zabezpečení zodpovednosti a spravodlivosti za všetky prípady porušenia medzinárodného práva na okupovanom palestínskom území vrátane východného Jeruzalema, a vyzýva EÚ, aby zabezpečila plné vykonávanie odporúčaní obsiahnutých v správe nezávislej vyšetrovacej komisie OSN vrátane jej odporúčaní aktívne podporovať činnosť Medzinárodného trestného súdu vo vzťahu k okupovanému palestínskemu územiu;

16.    znova víta ratifikáciu Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu Palestínou; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že PK/VP odmietla čo len uznať tento významný krok smerom k určeniu zodpovednosti za budúce porušovanie práva, ktorého sa môžu dopustiť všetky zúčastnené strany; domnieva sa, že takéto správanie očividne oslabuje dôveryhodnosť politiky EÚ v oblasti ľudských práv a jej vyhlásenia o zodpovednosti a medzinárodnom súdnictve;

17.    vyjadruje znepokojenie nad správami o zhoršovaní podmienok pre mimovládne organizácie pôsobiace v oblasti ľudských práv v Izraeli a nad rastúcimi pokusmi súčasnej vlády o potlačenie disentu a nezávislého umenia, a to i prostredníctvom prijatia návrhov zákonov zameraných na vážne obmedzenie činnosti mimovládnych organizácií; žiada diplomatické misie EÚ, aby sa spoločne s izraelskými orgánmi zaoberali touto naliehavou otázkou a aby naďalej podporovali subjekty pôsobiace v oblasti ľudských práv v tejto krajine;

18.    víta vytvorenie Spoločného zoznamu a presvedčivý výsledok, ktorý dosiahol v posledných legislatívnych voľbách v Izraeli, pretože poskytuje hlas izraelským silám a občanom snažiacim sa o ukončenie okupácie a mierové riešenie spočívajúce v existencii dvoch štátov;

19.    dúfa, že palestínske politické sily dokážu dosiahnuť zmierenie a národnú jednotu, ktoré pomôžu ukončiť okupáciu;

20.    prijíma rozhodnutie o vypracovaní správy o obchode so zbraňami a s inými zariadeniami bezpečnostnej ochrany medzi členskými štátmi a Izraelom a Palestínou a o zlučiteľnosti tohto obchodu so spoločnou pozíciou EÚ; požaduje zavedenie všeobecného zbrojného embarga OSN v prípade všetkých strán v regióne, aby sa tak zabránilo ďalšiemu porušovaniu medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv;

21.    pripomína svoje rozhodnutie o začatí iniciatívy s názvom Poslanci za mier, ktorej cieľom je spojiť poslancov Európskeho parlamentu, Izraela a Palestíny v záujme dosiahnutia pokroku v mierovom programe a zvýšenia diplomatického úsilia EÚ;

22.    vyjadruje rozhorčenie nad tým, že izraelské orgány ďalej neodôvodnene bránia oficiálnym orgánom Európskeho parlamentu v návšteve Gazy; varuje, že ak sa situácia do 1. novembra 2015 nezlepší, budú prijaté opatrenia;

23.    rozhodol sa vyslať delegáciu ad hod do Palestíny, a to i do Gazy, a Izraela s cieľom posúdiť situáciu na mieste, pokiaľ ide o zničenie projektov financovaných EÚ v oblasti C a v Gaze, dodržiavanie prímeria a vyhliadky na udržateľné riešenie konfliktu;

24.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému predstaviteľovi EÚ pre mierový proces na Blízkom východe, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, Knesetu, Palestínskej zákonodarnej rade, prezidentovi a vláde Palestínskeho štátu, prezidentovi a vláde Izraela, generálnemu tajomníkovi Ligy arabských štátov a generálnemu tajomníkovi agentúry UNRWA.

Právne oznámenie