Postup : 2015/2685(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0844/2015

Predkladané texty :

B8-0844/2015

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 10/09/2015 - 8.5
CRE 10/09/2015 - 8.5
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0318

NÁVRH UZNESENIA
PDF 206kWORD 112k
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0836/2015
7.9.2015
PE565.812v01-00
 
B8-0844/2015

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku


o úlohe EÚ v mierovom procese na Blízkom východe (2015/2685(RSP))


Victor Boştinaru, Richard Howitt, Eric Andrieu, Nikos Androulakis, Zigmantas Balčytis, Hugues Bayet, Brando Benifei, Goffredo Maria Bettini, José Blanco López, Vilija Blinkevičiūtė, Biljana Borzan, Nicola Caputo, Andi Cristea, Miriam Dalli, Viorica Dăncilă, Monika Flašíková Beňová, Doru-Claudian Frunzulică, Eider Gardiazabal Rubial, Enrico Gasbarra, Adam Gierek, Neena Gill, Maria Grapini, Theresa Griffin, Roberto Gualtieri, Sergio Gutiérrez Prieto, Anna Hedh, Cătălin Sorin Ivan, Liisa Jaakonsaari, Afzal Khan, Jeppe Kofod, Kashetu Kyenge, Arne Lietz, Javi López, Louis-Joseph Manscour, David Martin, Marlene Mizzi, Alessia Maria Mosca, Victor Negrescu, Norbert Neuser, Demetris Papadakis, Tonino Picula, Kati Piri, Inmaculada Rodríguez-Piñero Fernández, Daciana Octavia Sârbu, Peter Simon, Tibor Szanyi, Claudia Tapardel, Marita Ulvskog, Elena Valenciano, Julie Ward v mene skupiny S&D

Uznesenie Európskeho parlamentu o úlohe EÚ v mierovom procese na Blízkom východe (2015/2635(RSP))  
B8‑0844/2015

Európsky parlament,

–       so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o mierovom procese na Blízkom východe, najmä na uznesenie zo 17. decembra 2014 o uznaní palestínskej štátnosti(1), uznesenie z 18. septembra 2014 o Izraeli a Palestíne po vojne v pásme Gazy a o úlohe EÚ(2) a uznesenie z 5. júla 2012 o politike EÚ v oblasti Predjordánska a východného Jeruzalema(3),

–       so zreteľom na závery Rady o mierovom procese na Blízkom východe z 20. júla 2015,

–       so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky (PK/VP) Federicy Mogheriniovej zo 7. mája 2015 o vytvorení novej izraelskej vlády a na vyhlásenia jej hovorkyne z 31. júla 2015 o podpaľačskom útoku v Predjordánsku a z 29. júla 2015 o nedávnych izraelských rozhodnutiach v prospech ďalšieho rozširovania osád,

–       so zreteľom na miestne vyhlásenie EÚ z 24. augusta 2015 o demoláciách v oblasti C a stavebných prácach na separačnom múre v Cremisane,

–       so zreteľom na spoločné vyhlásenie PK/VP, komisára pre susedskú politiku a rokovania o rozšírení Johannesa Hahna a komisára pre humanitárnu pomoc a krízové riadenie Christosa Stylianidesa z 19. augusta 2015 o podpore EÚ pre UNRWA,

–       so zreteľom na Euro-stredomorskú dohodu o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Izraelským štátom na strane druhej,

–       so zreteľom na Európsko-stredomorskú dočasnú dohodu o pridružení v oblasti obchodu a spolupráce medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a Organizáciou pre oslobodenie Palestíny (OOP) v prospech palestínskych orgánov Západného brehu Jordánu a Pásma Gazy na strane druhej,

–       so zreteľom na príslušné rezolúcie Valného zhromaždenia OSN a Bezpečnostnej rady OSN,

–       so zreteľom na štvrtý Ženevský dohovor o ochrane civilných osôb v čase vojny z roku 1949,

–       so zreteľom na dokument s názvom Diplomatický plán riešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu a kroky na vytvorenie diplomatickej perspektívy a zabezpečenie pozitívneho impulzu na dosiahnutie dohody, ktorý 27. júla 2015 predložil podpredseda Knesetu Jechi´el Chilik Bar,

–       so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.     keďže po iniciatíve ministra zahraničných vecí USA Johna Kerryho v rokoch 2013 – 2014 a vojne v pásme Gazy v lete 2014 nasledovala ďalšia patová situácia v mierovom procese na Blízkom východe medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi; keďže v Bezpečnostnej rade OSN sa vyvíja úsilie o obnovenie mierového procesu; keďže podpredseda Knesetu Jechi´el Chilik Bar predložil v júli 2015 s podporou prominentných vodcov izraelskej opozície Diplomatický plán riešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu a kroky na vytvorenie diplomatickej perspektívy a zabezpečenie pozitívneho impulzu na dosiahnutie dohody;

B.     keďže izraelsko-palestínsky konflikt naďalej ovplyvňuje celý Blízky východ; keďže násilná kríza v Sýrii, vzostup takzvaného Islamského štátu, zvyšovanie radikalizmu a šírenie terorizmu na Blízkom východe vytvárajú značné bezpečnostné hrozby pre Izrael a celý región a ďalej zhoršujú utrpenie Palestínčanov, ale zároveň formujú spoločné záujmy arabských štátov a Izraela, pričom jadrová dohoda s Iránom ponúka jedinečnú príležitosť pre mierový proces, ktorá by sa nemala premeškať;

C.     keďže PK/VP, ktorá v novembri 2014 zamierila na svoju prvú oficiálnu zahraničnú návštevu v tejto funkcii do Izraela a Palestíny, preukázala svoje osobné odhodlanie obnoviť a zintenzívniť angažovanosť EÚ v mierovom procese na Blízkom východe; keďže Fernando Gentilini bol vymenovaný za nového osobitného zástupcu EÚ pre mierový proces na Blízkom východe; keďže EÚ napriek svojim ambíciám a odhodlaniu zohrávať samostatnú úlohu v tejto oblasti ešte nevypracovala komplexnú a ucelenú víziu svojej angažovanosti v mierovom procese na Blízkom východe, ktorá by mala odrážať rýchlo sa meniace regionálne podmienky;

D.     keďže Parlament opakovane vyjadril svoju podporu riešeniu založenému na existencii dvoch štátov, a to Izraelského štátu v rámci bezpečných a uznaných hraníc a nezávislého, zvrchovaného, susediaceho a životaschopného palestínskeho štátu, ktoré by vedľa seba existovali v mieri a bezpečnosti pozdĺž hraníc z roku 1967 so vzájomne dohodnutými výmenami území a Jeruzalemom ako hlavným mestom oboch štátov; keďže väčšina kľúčových parametrov riešenia v podobe dvoch štátov je známa z predchádzajúcich rokovaní medzi oboma stranami;

E.     keďže v Predjordánsku vrátane východného Jeruzalema žije podľa odhadov 600 000 židovských osadníkov; keďže pokračujúce búranie palestínskych obydlí a vysídľovanie palestínskych rodín, obmedzovanie slobody pohybu Palestínčanov a ich prístupu k poľnohospodárskej pôde, násilie zo strany židovských osadníkov, budovanie separačného múru za zelenou líniou a využívanie palestínskych prírodných zdrojov Izraelom ako okupačnou silou v tejto oblasti predstavujú jasné porušenie medzinárodného práva a hlavnú hrozbu pre dosiahnutie riešenia v podobe existencie dvoch štátov;

F.     keďže podľa Palestínskej monitorovacej skupiny podnikli od roku 2004 židovskí osadníci v Predjordánsku viac ako 11 000 útokov proti Palestínčanom; keďže podľa izraelskej organizácie pre ľudské práva Yesh Din sa len 1,9 percenta prípadov násilia zo strany osadníkov, ktoré boli postúpené v rokoch 2005 až 2014 súdom, skončilo úspešným stíhaním;

G.     keďže status Jeruzalema zostáva kľúčovou otázkou v mierovom procese na Blízkom východe; keďže EÚ a medzinárodné spoločenstvo nikdy neakceptovali jednostranné zabratie východného Jeruzalema Izraelom; keďže Palestínčania žijúci vo východnom Jeruzaleme naďalej trpia v dôsledku neistého legálneho pobytového statusu, konfiškácie svojej pôdy a systematickej diskriminácie v prístupe k verejným službám, plánovaniu a výstavbe, ako aj v prístupe na náboženské miesta a k pamiatkam v dôsledku politík izraelskej vlády zameraných na zmenu demografického zloženia danej oblasti;

H.     keďže počet palestínskych utečencov, čo je ďalšia kľúčová otázka v mierovom procese, dosahuje v súčasnosti podľa agentúry Organizácie Spojených národov pre pomoc a prácu (UNRWA) takmer 5 miliónov, z ktorých prevažnú väčšinu tvoria utečenci druhej alebo tretej generácie;

I.      keďže palestínska jednota je zásadnou súčasťou mierového procesu na Blízkom východe a nevyhnutnou podmienkou na realizáciu riešenia založeného na existencii dvoch štátov; keďže ju však naďalej podrýva vnútropalestínske politické napätie, izraelská blokáda pásma Gazy a chýbajúca skutočná autorita Palestínskej samosprávy v tejto oblasti;

J.      keďže na pásmo Gazy, ktoré je fakticky pod kontrolou Hamasu, je od roku 2007 uvalená blokáda; keďže táto blokáda zničila jeho hospodárstvo, čo viedlo k vysokej nezamestnanosti a nedostatku základného tovaru, a má výrazný psychologický dosah na obyvateľstvo, najmä so zreteľom na mladých ľudí; keďže mnoho detí v Gaze už zažilo tri vojny a trpí ich posttraumatickými následkami; keďže humanitárnu krízu v Gaze ešte zhoršila vojna v lete 2014 a nedostatočný prísun materiálu na rekonštrukciu do tejto oblasti; keďže EÚ opakovane odsúdila raketové útoky z Gazy na izraelské územie a vyzvala na účinné zamedzenie pašovania zbraní do pásma;

K.     keďže v izraelských väzniciach je zadržiavaných a väznených 5 700 Palestínčanov vrátane 160 detí, 26 žien a 400 administratívnych väzňov; keďže v izraelských väzniciach sa nachádza 10 členov Palestínskej zákonodarnej rady, z toho traja v rámci administratívnej väzby; keďže Kneset prijal 30. júla 2015 zákon o nútenom podávaní stravy, ktorý povoľuje nútené podávanie stravy palestínskym väzňom držiacim hladovku;

L.     keďže aktéri občianskej spoločnosti, organizácie na ochranu ľudských práv, bojovníci za mier, umelci, členovia akademickej obce a verejne vystupujúci intelektuáli na izraelskej i palestínskej strane sú dôležitou súčasťou sociálnej a politickej štruktúry svojich komunít a majú rozhodujúci význam pre miestne demokratické hnutia za mier; keďže rozmanitosť názorov a pohľadov, dynamická občianska spoločnosť a inkluzívna verejná diskusia môžu posilniť demokratické inštitúcie na oboch stranách a prispieť k tomu, aby sa skôr dosiahol mier a zmierenie;

M.    keďže UNRWA, ktorá poskytuje nevyhnutné služby pre palestínskych utečencov na okupovanom palestínskom území, ako aj v Jordánsku, Libanone a Sýrii, čelí najvážnejšej kríze financovania vo svojej histórii; keďže EÚ a jej členské štáty sú naďalej najväčším darcom UNRWA, pričom zabezpečujú takmer 40 % celkovej podpory pre agentúru;

1.      je hlboko znepokojený pretrvávajúcou patovou situáciou v mierovom procese na Blízkom východe medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi a požaduje bezodkladné obnovenie dôveryhodného mierového úsilia medzi oboma stranami, ktoré bude založené na jasnom záväzku oboch strán zdržať sa akéhokoľvek porušenia medzinárodného práva, s cieľom dosiahnuť skutočné a hmatateľné výsledky v rámci stanoveného harmonogramu;

2.      podporuje nepretržité úsilie v Bezpečnostnej rade OSN, najmä iniciatívu Francúzska s cieľom obnoviť mierové rozhovory medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi prostredníctvom rezolúcie, ktorou sa stanoví rámec a harmonogram tohto procesu; požaduje však, aby sa v prípade, že súčasná patová situácia v mierovom procese bude pretrvávať, prijala komplexná európska mierová iniciatíva, ktorá by sa mohla predstaviť na medzinárodnej mierovej konferencii za účasti oboch strán a všetkých príslušných regionálnych a medzinárodných aktérov; nabáda na vytvorenie medzinárodnej podpornej skupiny, ako bolo oznámené v záveroch Rady pre zahraničné veci z 20. júla 2015; berie na vedomie diplomatický plán, ktorý predložil podpredseda Knesetu Jechi´el Chilik Bar, ako dôležitý prínos k mierovým snahám;

3.      opakuje svoju rozhodnú podporu riešeniu izraelsko-palestínskeho konfliktu založenému na existencii dvoch štátov, a to Izraelského štátu v rámci bezpečných a uznaných hraníc a nezávislého, zvrchovaného, susediaceho a životaschopného palestínskeho štátu, ktoré by sa vzájomne uznávali a existovali vedľa seba v mieri a bezpečnosti pozdĺž hraníc z roku 1967 so vzájomne dohodnutými výmenami území a Jeruzalemom ako hlavným mestom oboch štátov;

4.      zdôrazňuje, že zachovanie životaschopnosti riešenia založeného na existencii dvoch štátov prostredníctvom konkrétnych opatrení a zaistenie plného dodržiavania práv miestneho obyvateľstva musia byť bezprostrednou prioritou EÚ a medzinárodného spoločenstva; so záujmom očakáva začatie štruktúrovaného dialógu EÚ s Izraelom o situácii v Predjordánsku a zachovaní riešenia v podobe existencie dvoch štátov, ktorý by mal zahŕňať aj problematiku osád;

5.      opätovne zdôrazňuje, že nenásilné prostriedky sú jediným spôsobom, ako dosiahnuť mier medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi prostredníctvom vyjednanej dohody o konečnom statuse, ktorou by sa vyriešili všetky vzájomné nároky; odsudzuje všetky násilné akty, pri ktorých dochádza k útokom na civilistov na oboch stranách alebo ich ohrozovaniu; opakuje svoje pevné odhodlanie presadzovať bezpečnosť Izraela; naďalej podporuje politiku nenásilného odporu palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása;

6.      zdôrazňuje, že akékoľvek trvalé riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu možno dosiahnuť len v regionálnom kontexte s aktívnou a nepretržitou podporou medzinárodného spoločenstva; v tejto súvislosti podčiarkuje význam arabskej mierovej iniciatívy a požaduje oficiálnu izraelskú reakciu na túto iniciatívu; vyzýva na zapojenie všetkých príslušných regionálnych zúčastnených strán v mierovom procese, najmä Ligy arabských štátov, ako aj Egypta, Jordánska a Libanonu, ktoré sú na otázkach hraníc a utečencov obzvlášť zainteresované;

7.      zdôrazňuje, že je najvyšší čas, aby EÚ zohrávala významnú politickú úlohu v mierovom procese na Blízkom východe; víta osobnú angažovanosť PK/VP a rozhodne podporuje jej úsilie v tomto smere; víta záväzok EÚ vyjadrený v záveroch Rady pre zahraničné veci z 20. júla 2015, ktorý spočíva v aktívnom úsilí o obnovený multilaterálny prístup k mierovému procesu v konzultácii so všetkými príslušnými zúčastnenými stranami a v zapojení sa do spolupráce s regionálnymi partnermi na základe arabskej mierovej iniciatívy; zdôrazňuje však, že EÚ by sa mala nielen zapájať, ale aj zohrávať v tomto procese vedúcu úlohu v úzkej spolupráci s ostatnými kľúčovými medzinárodnými aktérmi, a to prostredníctvom realizácie jasnej a jednotnej politiky, ktorá bude súčasťou širšej stratégie zaoberajúcej sa zmenou geopolitického usporiadania na Blízkom východe;

8.      naliehavo vyzýva PK/VP, aby zabezpečila účinné využívanie všetkých existujúcich nástrojov EÚ vrátane pozitívnych a negatívnych stimulov, ktoré sú prostriedkami vplyvu na Izrael a Palestínčanov s cieľom dosiahnuť riešenie založené na existencii dvoch štátov; zdôrazňuje, že budúci vývoj vzťahov EÚ s Izraelom a Palestínčanmi by mal byť podmienený jasným záväzkom a hmatateľným pokrokom na ceste k mieru a dodržiavaniu medzinárodného práva; v tomto duchu požaduje nepretržité, úplné a účinné vykonávanie všetkých príslušných právnych predpisov a usmernení EÚ, ako aj dvojstranných dohôd EÚ s oboma stranami vrátane článku 2 dohody o pridružení medzi EÚ a Izraelom a dočasnej dohody o pridružení medzi EÚ a OOP;

9.      pripomína záväzok, ktorý vyjadrila Rada pre zahraničné veci vo svojich záveroch z 13. decembra 2013, bol opätovne potvrdený v rôznych záveroch a vyhláseniach EÚ v uplynulých dvoch rokoch a uvádza, že „EÚ poskytne v rámci dohody o konečnom statuse bezprecedentnú európsku politickú, hospodársku a bezpečnostnú podporu obom stranám. V prípade konečnej mierovej dohody Európska únia ponúkne Izraelu a budúcemu palestínskemu štátu osobitné privilegované partnerstvo vrátane lepšieho prístupu k európskym trhom, užšej spolupráce v oblasti kultúry a vedy, uľahčenia obchodu a investícií, ako aj podpory vzťahov medzi podnikmi. Obom stranám zároveň ponúkne možnosť posilneného politického dialógu a spolupráce v oblasti bezpečnosti“;

10.    zdôrazňuje, že žiadne finančné prostriedky, ktoré EÚ poskytne izraelským, európskym alebo iným subjektom, nemožno použiť spôsobom, ktorý priamo alebo nepriamo prispeje k budovaniu alebo rozširovania nelegálnych izraelských osád v Predjordánsku vrátane východného Jeruzalema alebo k izraelským aktivitám porušujúcim medzinárodné humanitárne právo na okupovanom palestínskom území; v tejto súvislosti víta usmernenia Komisie z 19. júla 2013 týkajúce sa oprávnenosti izraelských subjektov a ich činnosti na územiach okupovaných Izraelom od júna 1967 na granty, ceny a finančné nástroje financované EÚ od roku 2014 a vyzýva na ich úplné vykonávanie; podčiarkuje zodpovednosť príslušných orgánov EÚ za zabezpečenie toho, aby sa žiadne finančné prostriedky EÚ pre Palestínčanov nemohli priamo či nepriamo previesť teroristickým organizáciám alebo na účely teroristických aktivít;

11.    je rozhodnutý posilniť spoluprácu s izraelskými a palestínskymi politickými aktérmi a predstaviteľmi občianskej spoločnosti, ktorí preukážu skutočné odhodlanie dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier na Blízkom východe; pripomína svoje rozhodnutie začať iniciatívu s názvom Poslanci za mier ako fórum na zintenzívnenie dialógu s demokraticky zvolenými členmi Knesetu a Palestínskej zákonodarnej rady;

12.    zdôrazňuje potenciál arabských obyvateľov Izraela zohrávať významnú úlohu v dosahovaní mieru medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi, pričom poukazuje na vzostup Spoločného arabského zoznamu ako tretej politickej sily v Knesete, ktorá získala mnoho hlasov aj od židovských občanov Izraela; podčiarkuje, že riešenie v podobe existencie dvoch štátov musí zaručiť plné rešpektovanie dôstojnosti a individuálnych a kolektívnych práv etnických a náboženských menšín ako rovnocenných občanov svojich krajín, a to v oboch štátoch; v tomto duchu nabáda Izrael, aby pracoval na širšom začlenení arabských občanov do verejného sektora, ako aj po sociálnej, hospodárskej a politickej stránke; zdôrazňuje tiež význam konzultácií s vedúcimi náboženskými predstaviteľmi na oboch stranách v priebehu celého mierového procesu;

13.    uznáva, že medziľudský dialóg na miestnej úrovni bude nevyhnutnou súčasťou životaschopného a trvalého mieru medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi; žiada EÚ, aby podnikla kroky na posilnenie organizácií občianskej spoločnosti, organizácií na ochranu ľudských práv, bojovníkov za mier, umelcov, spisovateľov, členov akademickej obce a verejne vystupujúcich intelektuálov, ktorí sa usilujú podporovať dialóg, kultúrnu výmenu, budovanie mieru a medziľudské kontakty na oboch stranách; požaduje tiež opatrenia EÚ na podporu izraelsko-palestínskej medzikultúrnej výmeny a medziľudského dialógu v radoch mládeže, a to aj v rámci vzdelávacích projektov, športových a umeleckých iniciatív i programov zameraných na vedúce postavenie mládeže;

14.    odsudzuje pokračujúce budovanie nelegálnych osád a ich rozširovanie zo strany Izraela v Predjordánsku vrátane východného Jeruzalema a nedávne oznámenie izraelského premiéra Benjamina Netanyahua o vybudovaní 300 nových bytových jednotiek v Beit El a 500 jednotiek vo východnom Jeruzaleme, ako aj zbúranie 142 domov vlastnených Palestínčanmi a ďalšej infraštruktúry v oblasti C a vo východnom Jeruzaleme len v auguste 2015 vrátane 16 štruktúr financovaných darcami, čo viedlo podľa Úradu pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) k vysídleniu 201 Palestínčanov, z toho 121 detí; opätovne zdôrazňuje, že výstavba izraelských osád na okupovaných palestínskych územiach je podľa medzinárodného práva nezákonná, je v rozpore s duchom mieru a predstavuje hlavnú prekážku mierového úsilia; odsudzuje demoláciu projektov financovaných EÚ a jej členskými štátmi na okupovaných palestínskych územiach a nabáda EÚ a členské štáty, aby našli s Izraelom vhodné riešenie, pokiaľ ide o náhradu za zničený alebo skonfiškovaný majetok financovaný európskymi daňovníkmi;

15.    víta odhodlanie EÚ – v duchu rozlišovania medzi Izraelom a jeho aktivitami na okupovaných palestínskych územiach – zabezpečiť, aby sa vo všetkých dohodách medzi EÚ a Izraelom jednoznačne a výslovne uvádzalo, že ich nemožno uplatňovať na územiach, ktoré Izrael okupoval v roku 1967, ako sa opätovne uvádza v záveroch Rady pre zahraničné veci z 20. júla 2015; požaduje správne označovanie výrobkov z izraelských osád na trhu EÚ v súlade s platnými právnymi predpismi EÚ a dlhodobou politikou EÚ v tejto oblasti;

16.    s poukázaním na svoje uznesenie z 5. júla 2012 vyjadruje hlboké znepokojenie nad ďalším zhoršovaním situácie palestínskeho obyvateľstva v Predjordánsku, najmä v oblasti C a vo východnom Jeruzaleme, v dôsledku pokračujúcej výstavby izraelských osád a ich rozširovania, obmedzovania slobody pohybu Palestínčanov, búrania palestínskych domov a vysídľovania palestínskych rodín, násilia zo strany židovského osadníkov, budovania separačného múru za zelenou líniou a využívania palestínskych prírodných zdrojov Izraelom ako okupačnou mocnosťou, čo ohrozuje životaschopnosť riešenia založeného na existencii dvoch štátov; vyzýva izraelské orgány, aby zastavili násilné presuny palestínskeho obyvateľstva a búranie palestínskych obydlí a infraštruktúry, a to aj v dedinách Abu Nawar a Susiya;

17.    čo najdôraznejšie odsudzuje nedávne útoky židovských osadníkov voči Palestínčanom, najmä zabitie 18-mesačného palestínskeho batoľaťa Alího Dawábšu a jeho otca a matky v dedine Duma, a vyjadruje svoju sústrasť; je hlboko znepokojený narastajúcim násilím zo strany osadníkov v Predjordánsku, ktoré priamo súvisí s politikou osídľovania izraelskej vlády; víta vyhlásenia izraelského prezidenta Reuvena Rivlina a premiéra Benjamina Netanjahua, v ktorých odsúdili útok proti rodine Dawábšovcov a označili ho za teroristický čin, ale pripomína Izraelu jeho plnú zodpovednosť za ochranu palestínskeho obyvateľstva na okupovaných územiach proti útokom a prenasledovaniu zo strany židovských osadníkov a za postavenie všetkých páchateľov násilia zo strany osadníkov pred súd;

18.    opakuje, že podporuje právo palestínskeho ľudu na sebaurčenie; naďalej podporuje uznanie palestínskej štátnosti ako kľúčový krok na odblokovanie patovej situácie v mierovom procese na Blízkom východe a vzájomné uznanie Izraela a Palestíny ako súčasť dohody o konečnom statuse; víta členstvo Palestíny v rámci Medzinárodného trestného súdu;

19.    opakuje svoju výzvu na skutočnú palestínsku jednotu, ktorá je zásadnou súčasťou mierového procesu na Blízkom východe; vyjadruje poľutovanie nad nedávnym opätovným zhoršením situácie v rámci palestínskeho zmierovacieho procesu po čiastočnej obmene vlády národného konsenzu koncom júla 2015; berie na vedomie oznámenie prezidenta Mahmúda Abbása o jeho odstúpení z funkcie predsedu Organizácie za oslobodenie Palestíny spolu s viacerými členmi výkonného výboru OOP; opakuje svoju výzvu na usporiadanie prezidentských a parlamentných volieb v Palestíne, čo by malo posilniť demokratickú legitimitu palestínskeho politického vedenia, prispieť k vnútropalestínskemu zmiereniu a obmedziť politický vplyv extrémistických síl vrátane Hamasu;

20.    znovu vyzýva na bezodkladnú rekonštrukciu a obnovu pásma Gazy po vojne v lete 2014, ktorá musí byť prioritou humanitárnej pomoci EÚ a medzinárodného spoločenstva; vyzdvihuje v tejto súvislosti hrdinskú prácu agentúry UNRWA; vyzýva medzinárodných darcov, aby splnili svoje záväzky, ktoré prijali na konferencii v októbri 2014 v Káhire;

21.    požaduje okamžité ukončenie blokády pásma Gazy, ktorá je kolektívnym trestom pre miestne obyvateľstvo, a hospodárske oživenie oblasti, pretože súčasný stav je neudržateľný a hrá do karát extrémistom; opakuje, že stabilita a prosperita Gazy slúži vlastným záujmom a bezpečnosti Izraela; víta nedávne pozitívne kroky Izraela na zmiernenie blokády a nabáda Izrael, aby pokračoval v tejto ceste, a Palestínsku samosprávu, aby kladne reagovala; zdôrazňuje, že ukončenie blokády Gazy spolu s riešením oprávnených obáv Izraela o bezpečnosť by malo zostať jednou z priorít v agende dvojstranných vzťahov EÚ s Izraelom;

22.    opäť naliehavo vyzýva Palestínsku samosprávu, aby sa ujala svojej vládnej funkcie v pásme Gazy, čo je predpoklad na udržateľnú politickú konsolidáciu v tejto oblasti; víta záväzok EÚ, ktorý sa opäť uvádza v záveroch Rady pre zahraničné veci z 20. júla 2015, a síce podporovať toto úsilie, okrem iného reaktiváciou a možným rozšírením rozsahu pôsobnosti a mandátu jej misií EUBAM Rafah a EUPOL COPPS;

23.    požaduje, aby sa okamžite a definitívne ukončilo ostreľovanie izraelského územia raketami z pásma Gazy a všetky ostatné akty terorizmu proti Izraelu z tejto oblasti; opäť zdôrazňuje, že úplné dodržiavanie medzinárodných ľudských práv a humanitárneho práva zo strany štátnych i neštátnych aktérov vrátane ich zodpovednosti je základným kameňom pre zaistenie bezpečnosti a dosiahnutie trvalého mieru medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi a na Blízkom východe ako celku;

24.    znova žiada prepustenie všetkých palestínskych politických väzňov, najmä členov Palestínskej zákonodarnej rady; žiada plné rešpektovanie práv palestínskych väzňov a zadržiavaných osôb v izraelských väzniciach, a to i tých, ktorí držia hladovku; vyjadruje znepokojenie nad zákonom o nútenom podávaní stravy, ktorý prijal Kneset 30. júla 2015, a zdôrazňuje, že tento zákon sa musí uplatňovať plne v súlade s medzinárodným právom a normami v oblasti ľudských práv;

25.    vyjadruje hlboké znepokojenie nad vážnou krízou financovania agentúry UNRWA; žiada, aby EÚ zvýšila finančnú podporu agentúry UNRWA, a nalieha na všetkých ostatných darcov, aby navýšili svoje finančné prostriedky pre agentúru, ale zároveň požaduje, aby sa riešila súvisiaca hlavná otázka palestínskych utečencov; vyjadruje uznanie agentúre UNRWA za jej mimoriadne úsilie, vďaka ktorému bolo možné pre žiakov z radov palestínskych utečencov otvoriť školský rok 2015/2016, a blahoželá tejto agentúre;

26.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre mierový proces na Blízkom východe, parlamentom a vládam členských štátov, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, Knesetu, prezidentovi a vláde Izraela, Palestínskej zákonodarnej rade a Palestínskej samospráve, generálnemu tajomníkovi Ligy arabských štátov, parlamentom a vládam Egypta, Jordánska a Libanonu a generálnemu komisárovi UNRWA.

 

(1)

Prijaté texty, P8_TA(2014)0103.

(2)

Prijaté texty, P8_TA(2014)0029.

(3)

Ú. v. EÚ C 349 E, 29.11.2013, s. 82.

Právne oznámenie