Postup : 2015/2973(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-1354/2015

Predkladané texty :

B8-1354/2015

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 17/12/2015 - 9.13
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0474

NÁVRH UZNESENIA
PDF 154kWORD 91k
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-1348/2015
9.12.2015
PE573.396v01-00
 
B8-1354/2015

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku


o situácii v Burundi (2015/2973(RSP))


Victor Boştinaru, Norbert Neuser, David Martin, Maria Arena, Kashetu Kyenge, Elena Valenciano, Juan Fernando López Aguilar, Marlene Mizzi, Sorin Moisă, Doru-Claudian Frunzulică v mene skupiny S&D

Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v Burundi (2015/2973(RSP))  
B8-1354/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia,

–  so zreteľom na revidovanú Dohodu z Cotonou,

–  so zreteľom na Arušskú dohodu o mieri a zmierení pre Burundi z 28. augusta 2000,

–  so zreteľom na burundskú ústavu, a najmä na jej článok 96,

–  so zreteľom na Africkú chartu o demokracii, voľbách a správe vecí verejných (ACDEG),

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských právach a práv národov,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 2248 (2015) z 12. novembra 2015 o situácii v Burundi,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie zástupcu generálneho tajomníka OSN Jana Eliassona, predsedníčky Africkej únie Nkosazany Dlamini-Zumovej a podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej o Burundi;

–  so zreteľom na rozhodnutia Mierovej a bezpečnostnej rady AÚ z 13. júna, 17. októbra a 13. novembra 2015 o situácii v Burundi,

–  so zreteľom na vyhlásenia, ktoré vydalo Východoafrické spoločenstvo (EAC) 31. mája a 6. júla 2015 o situácii v Burundi,

–  so zreteľom na vyhlásenie spolupredsedov Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ zo 17. júna 2015 o situácii v Burundi,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2015/1755 z 1. októbra 2015 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu v Burundi(1),

–  so zreteľom na závery Rady zo 16. marca, z 18. mája, 22. júna a zo 16. novembra 2015 o Burundi,

–  so zreteľom na list, ktorý schválila Rada 26. októbra 2015 a ktorý obsahuje žiadosť o začatie konzultácií s burundskými orgánmi podľa článku 96 Dohody z Cotonou,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v článku 96 ústavy Burundi a článku 7 ods. 3 Protokolu II arušskej dohody o mieri a zmierení sa stanovuje, že prezident nemôže byť vo funkcii viac ako dve funkčné obdobia; keďže prezident Pierre Nkurunziza zastáva tento úrad od roku 2005 a v roku 2010 bol znovu zvolený;

B.  keďže v Burundi sa 29. júna 2015 uskutočnili parlamentné a miestne voľby a 21. júla 2015 prezidentské voľby; keďže oba volebné procesy medzinárodné spoločenstvo nepovažuje za transparentné, inkluzívne, slobodné ani dôveryhodné; keďže Africká únia (AÚ) preto odmietla vyslať pozorovateľov na sledovanie volieb, EÚ pozastavila svoju volebnú misiu do Burundi a veľká časť burundskej opozície sa rozhodla voľby bojkotovať;

C.  keďže kandidatúra prezidenta Nkurunzizu na tretie funkčné obdobie a jeho následné opätovné zvolenie vo voľbách 21. júla 2015 uvrhli krajinu do najhlbšej politickej krízy od konca občianskej vojny;

D.  keďže burundská vláda nezohľadnila rozhodnutia a odporúčania, ktoré prijali AÚ a Východoafrické spoločenstvo (EAC) 13. júna 2015, resp. 6. júla 2015 a ktorých úplné vykonávanie by bolo pripravilo podmienky pre dôveryhodné voľby otvorené pre všetkých;

E.  keďže podľa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) a ďalších organizácií pre ľudské práva došlo v krajine počas predvolebného a povolebného obdobia k politicky motivovaným porušovaniam ľudských práv, zneužívaniam ľudských práv a násilným činom namiereným proti aktivistom opozície, obhajcom ľudských práv a najmä novinárom vrátane Pierra Clavera Mbonimpu, Marguerite Barankitseovej, Antoina Kaburaheho a Boba Ruguriku; keďže panuje rozšírený názor, že tieto činy sú väčšinou, ale nie výlučne, spojené so štátnymi inštitúciami; keďže hlavnú zodpovednosť za zaistenie bezpečnosti v Burundi a ochranu svojho obyvateľstva na základe dodržiavania zásad právneho štátu, ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, nesie burundská vláda;

F.  keďže viac ako 200 000 ľudí bolo v dôsledku zhoršenia politickej situácii v Burundi vysídlených alebo hľadalo útočisko v susedných krajinách; keďže v júli 2015 EÚ zintenzívnila svoju humanitárnu pomoc a uvoľnila ďalších 4,5 milióna EUR na pomoc vysídlenému obyvateľstvu;

G.  keďže 26. októbra 2015 požiadala EÚ o začatie konzultácií podľa článku 96 dohody z Cotonou s cieľom vyšetriť nedodržiavanie podstatných prvkov dohody, najmä v oblasti ľudských práv, demokratických zásad a právneho štátu; keďže tieto konzultácie sa začali 8. decembra 2015;

H.  keďže patová politická situácia v Burundi poznačená nedostatkom dialógu medzi burundskými zainteresovanými stranami, a tým aj zhoršením bezpečnostnej a hospodárskej situácie, má vážne dôsledky pre obyvateľstvo a predstavujú vážne riziko pre stabilitu regiónu;

I.  keďže medzinárodné spoločenstvo zohráva významnú úlohu ako garant arušských dohôd; keďže celé doterajšie regionálne a subregionálne úsilie zamerané na riešenie krízy a obnovenie dialógu medzi všetkými politickými silami neprinieslo pozitívne výsledky;

J.  keďže 1. augusta 2015 sa politická opozícia a občianska spoločnosť stretli v Addis Abebe, aby vytvorili národnú radu pre obnovu arušských dohôd a právneho štátu;

K.  keďže 23. septembra 2015 prezident podpísal dekrét o vytvorení národnej komisie pre vnútorný burundský dialóg, ktorá mala v období šiestich mesiacov viesť rokovania; keďže občianska spoločnosť prejavila veľké pochybnosti, pokiaľ ide o prípadné výsledky práce tejto komisie;

 

L.  keďže AÚ, EÚ a USA zaviedli zmrazenie aktív a zákaz cestovania pre vládu a predstaviteľov opozície, ktorých kroky a vyhlásenia prispievajú k pretrvávaniu násilia a bránia v hľadaní politického riešenia krízy v Burundi;

M.   keďže 17. októbra 2015 Mierová a bezpečnostná rada AÚ požiadala o dokončenie plánovania pre prípad nepredvídaných udalostí, aby v prípade, že si to situácia vyžiada, mohla byť do Burundi vyslaná misia na predchádzanie násiliu v krajine pod africkým vedením, a dohodla sa na začatí dôkladného vyšetrovania prípadov porušovania ľudských práv a ďalších činov páchaných na civilnom obyvateľstve Burundi;

N.  keďže 30. novembra 2015 generálny tajomník OSN Pan Ki-mun predložil Bezpečnostnej rade tri návrhy, v ktorých na základe vývoja situácie odporučil preskúmať mandát prítomnosti OSN v Burundi; keďže tieto návrhy obsahovali možnosť vyslať mierovú misiu, ak by to situácia vyžiadala;

O.  keďže AÚ a iní medzinárodní aktéri opakovane vyzvali na skutočný a inkluzívny dialóg so všetkými zainteresovanými stranami založený na dodržiavaní arušskej dohody a burundskej ústavy s cieľom nájsť konsenzuálne riešenie konfliktu v Burundi; keďže EÚ a OSN túto pozíciu podporujú;

P.  keďže sprostredkovateľské úsilie pokračuje s plnou podporou AÚ, EÚ a OSN s cieľom podporiť vnútorný burundský dialóg a nájsť konsenzuálne a mierové riešenie krízy v Burundi;

Q.  keďže EÚ významne prispieva do ročný rozpočtu Burundi, ktorého približne polovica pochádza z medzinárodnej pomoci, a nedávno pridelila Burundi 432 miliónov EUR z Európskeho rozvojového fondu 2014 – 2020;

R.  keďže burundské orgány prostredníctvom dekrétu 530/1597 pozastavili činnosti 10 organizácií pre ľudské práva, konkrétne ACAT-Burundi, APRODH, AMINA, FOCODE, FORSC, Fontaine-ISOKO, Maison Shalom, PARCEM, RCP a SPPDF, a zablokovali ich bankové účty;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad vážnou politickou a bezpečnostnou situáciou v Burundi, rýchlo sa zhoršujúcou humanitárnou situáciou a možnými dôsledkami pre bezpečnosť a stabilitu celého subregiónu;

2.  odsudzuje nedávne násilné útoky a nárast prípadov porušovania a zneužívania ľudských práv vrátane vrážd, mimosúdnych popráv, porušovaní telesnej integrity, prípadov mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, svojvoľných zatýkaní a nezákonných zadržiavaní a porušovaní slobody tlače a prejavu, ako aj častého výskytu beztrestnosti;

3.  žiada okamžité ukončenie násilia, porušovania ľudských práv a politického zastrašovania oponentov a okamžité odzbrojenie všetkých ozbrojených skupín prepojených na politické strany v prísnom súlade s medzinárodným právom a ľudskými právami;

4.  poukazuje najmä na zastúpenie mnohých mladých ľudí v ozbrojených skupinách v Burundi a žiada preto medzinárodné spoločenstvo, aby venovalo osobitnú pozornosť ich opätovnému začleneniu a podpore ich účasti na mierovom politickom procese;

5.  žiada, aby sa všetky strany v Burundi zdržali akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo ohroziť mier a bezpečnosť v krajine; dôrazne odsudzuje všetky verejné vyhlásenia zamerané na podnecovanie k násiliu alebo nenávisti voči rôznym skupinám burundskej spoločnosti, ktoré by mohli zhoršiť súčasné napätie, a vyzýva všetkých aktérov, aby sa zdržali takýchto vyhlásení;

6.  pripomína burundským orgánom ich povinnosť zaistiť bezpečnosť na území krajiny a zaručiť dodržiavanie ľudských práv, občianskych a politických práv a základných slobôd, ako sa stanovuje v burundskej ústave, Africkej charte ľudských práv a práv národov a v iných medzinárodných a regionálnych nástrojoch v oblasti ľudských práv;

7.  v tejto súvislosti pripomína, že partnerstvo EÚ s Burundi sa riadi Dohodou z Cotonou a že všetky strany sú povinné dodržiavať a plniť podmienky tejto dohody, najmä dodržiavanie ľudských práv; pripomína najmä, že v článku 96 Dohody z Cotonou sa stanovuje možnosť zaviesť konzultačné postupy v prípadoch nedodržiavania ľudských práv, demokratických zásad a zásad právneho štátu, a v tejto súvislosti víta rozhodnutie EÚ začať konzultácie, ako sa ustanovuje v tomto článku;

8.  nalieha na všetky strany, aby vytvorili podmienky potrebné na obnovenie dôvery a podporu národnej jednoty, a žiada okamžité obnovenie inkluzívneho a transparentného národného dialógu, do ktorého sa zapoja vláda, opozičné strany a zástupcovia občianskej spoločnosti;

9.  zdôrazňuje, že tento dialóg zameraný na dosiahnutie trvalého mieru, bezpečnosti a stability a na obnovu demokracie a právneho štátu v záujme občanov Burundi, by mal vychádzať z arušskej dohody a burundskej ústavy, čo si vyžaduje súlad s medzinárodným právo a zmluvami;

10.  rázne odsudzuje porušenie arušskej dohody prezidentom Nkurunzizom tým, že vykonal prísahu na tretie prezidentské volebné obdobie;

11.  naliehavo žiada burundské orgány, aby prispeli k objasneniu masových zločinov spáchaných v rokoch 1962 až 2008, a to prostredníctvom súdnych a mimosúdnych opatrení, ako sú Komisia pre pravdu a zmierenie a osobitné tribunály podporujúce národné zmierenie;

12.  víta sprostredkovateľské úsilie pod vedením EAC, s podporou AÚ a OSN, s cieľom uľahčiť dialóg medzi burundskými zainteresovanými stranami; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby podporovala toto sprostredkovateľské úsilie; vyzýva vládu Burundi a ostatné zainteresované strany, aby s mediátorom plne spolupracovali;

13.  vyjadruje vážne znepokojenie nad počtom obetí a prípadov závažných porušení ľudských práv hlásených od vypuknutia krízy; vyzýva príslušné orgány, aby uskutočnili dôkladné a rýchle vyšetrenie okolností a motívov týchto zločinov a zabezpečili, aby boli zodpovedné osoby postavené pred súd; opätovne zdôrazňuje, že nemôže existovať beztrestnosť pre tých, ktorí sú zodpovední za prípady vážneho porušovania ľudských práv;

14.  žiada zrušenie dekrétu 530/1597, ktorým sa ustanovuje dočasné pozastavenie činnosti desiatich organizácií pre ľudské práva, a okamžité zrušenie zmrazenia ich bankových účtov, aby tieto organizácie mohli slobodne vykonávať svoju činnosť;

15.   požaduje bezpečný návrat novinárov a obhajcov ľudských práv v exile, znovuotvorenie médií, ktorých činnosť bola ukončená po neúspešnom pokuse o štátny prevrat 14. mája 2015, a stiahnutie obvinení novinárov z priamej či nepriamej účasti na neúspešnom prevrate;

16.  víta vyslanie pozorovateľov a odborníkov v oblasti dodržiavania ľudských práv s cieľom monitorovať situáciu v oblasti ľudských práv Africkou úniou a zdôrazňuje, že spolupráca s nimi je dôležitá s cieľom uľahčiť vykonávanie ich mandátu; okrem toho vyzýva Medzinárodný trestný súd, aby v rámci svojej jurisdikcie vyšetril údajné porušovanie ľudských práv počas nedávnej krízy;

17.  víta cielené sankcie, ktoré schválila EÚ, v súlade s rozhodnutím AÚ uvaliť cielené sankcie vrátane zákazu cestovať a zmrazenia majetku voči občanom Burundi, ktorých konanie a vyjadrenia prispievajú k pokračovaniu násilia a bránia snahám o dosiahnutie politického urovnania krízy;

18.  vyzýva EÚ, aby rozšírila tieto sankcie na všetky osoby, ktorých konanie predstavuje hrozbu pre mier a stabilitu v regióne, podnecuje nenávisť a porušuje arušskú dohodu;

19.  nabáda EÚ a jej členské štáty, aby vzhľadom na spôsob, akým sa verejné konzultácie podľa článku 96 dohody z Cotonou vyvíjajú, presmerovali pomoc s cieľom posilniť občiansku spoločnosť a ak je to potrebné, aby pozastavili všetku podporu burundskej vláde;

20.  vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s pokračujúcim hromadným odchodom burundských utečencov do susedných krajín; opätovne potvrdzuje svoju podporu všetkým humanitárnym organizáciám, ktoré pracujú na mieste a v susedných hostiteľských krajinách; vyzýva medzinárodné spoločenstvo a humanitárne organizácie, aby naďalej poskytovali pomoc všetkým osobám, z ktorých sa v dôsledku konfliktu stali utečenci a vysídlenci; víta záväzok EÚ zvýšiť finančnú podporu a humanitárnu pomoc na riešenie naliehavých potrieb týchto obyvateľov;

 

21.  vyzýva Africkú úniu, OSN a EÚ, aby sa vážne zaoberali regionálnym rozmerom a zamedzili akejkoľvek ďalšej destabilizácii regiónu, najmä udržiavaním trvalého politického dialógu medzi krajinami v regióne; naliehavo žiada AÚ, aby v tejto súvislosti zvážila nasadenie mierovej misie pod africkým velením, ak sa bezpečnostná situácia v Burundi v oblasti ľudských práv ešte viac zhorší;

22.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil vláde a parlamentu Burundi, Rade ministrov AKT – EÚ, Komisii, Rade, Východoafrickému spoločenstvu a vládam jeho členských štátov, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, inštitúciám Africkej únie a generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

(1)

Ú. v. EÚ L 257, 2.10.2015, s. 1.

Právne oznámenie