Postup : 2015/3034(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0051/2016

Predkladané texty :

B8-0051/2016

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 21/01/2016 - 8.4
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0019

NÁVRH UZNESENIA
PDF 282kWORD 80k
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0043/2016
14.1.2016
PE575.953v01-00
 
B8-0051/2016

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku


o vykonávaní článku 42 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii (2015/3034(RSP))


Ioan Mircea Paşcu, Knut Fleckenstein, Richard Howitt, Victor Boştinaru, Gilles Pargneaux, Vincent Peillon, Ana Gomes, Afzal Khan, Tonino Picula, Neena Gill, Liisa Jaakonsaari, Sorin Moisă, Victor Negrescu, Boris Zala v mene skupiny S&D

Uznesenie Európskeho parlamentu o vykonávaní článku 42 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii (2015/3034(RSP))  
B8-0051/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na hlavu V Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a najmä na jej článok 42 ods. 7,

–  so zreteľom na článok 2 ods. 4 a článok 222 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2012 o doložkách EÚ o vzájomnej obrane a solidarite: politický a operačný rozmer(1),

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov a najmä na ustanovenia jej kapitoly VII a článku 51;

–  so zreteľom na skutočnosť, že prezident Francúzskej republiky 16. novembra 2015 pred kongresom francúzskeho parlamentu vyhlásil, že Francúzsko je vo vojne,

–  so zreteľom na závery o obrane a bezpečnosti prijaté Európskou radou v dňoch 19. – 20. decembra 2013 a 25. – 26. júna 2015,

–  so zreteľom na výsledky schôdze Rady pre zahraničné veci (ministrov obrany) zo 17. novembra 2015,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 13. novembra 2015 došlo v Paríži k viacerým teroristickým útokom, pri ktorých stratilo život prinajmenšom 130 ľudí z viac ako 26 krajín;

B.  keďže po teroristických útokoch v Paríži 13. novembra 2015 sa francúzska vláda oficiálne odvolala na doložku o vzájomnej obrane podľa článku 42 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii;

C.  keďže po odvolaní sa Francúzska na doložku o vzájomnej obrane sú ostatné členské štáty povinné poskytnúť Francúzsku pomoc a podporu všetkými dostupnými prostriedkami, v súlade s článkom 51 Charty Organizácie Spojených národov;

D.  keď že použitie sily zo strany EÚ alebo jej členských štátov je prípustné len vtedy, ak je právne odôvodnené na základe Charty OSN; konštatujúc v tejto súvislosti prirodzené právo na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu v súlade s článkom 51 Charty Organizácie Spojených národov; zdôrazňujúc, že prevencia konfliktov a útokov je vhodnejšia ako riešenie ich následkov;

E.  keďže solidarita, podpora a vzájomná pomoc medzi členskými štátmi, a to aj využitím prostriedkov EÚ, patria k základným hodnotám Európskej únie; keďže bezpečnosť členských štátov je nedeliteľná a všetci európski občania by mali mať rovnaké bezpečnostné záruky a rovnakú úroveň ochrany pred konvenčnými aj nekonvenčnými hrozbami vrátane terorizmu a pred útokmi zo strany štátnych i neštátnych subjektov;

F.  keďže boj proti medzinárodnému terorizmu sa považuje za prioritu EÚ a presadzovanie zásady solidarity si vyžaduje opatrenia doma, ako aj v zahraničí, v súlade s medzinárodným právom; keďže vnútorný a vonkajší rozmer bezpečnosti EÚ sú nevyhnutne a úzko prepojené;

G.  keďže bezpečnostná a obranná štruktúra stanovená v zmluvách ešte nie je v plnej miere zavedená; keďže Lisabonskou zmluvou sa stanovuje posilnená spolupráca v oblasti spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP), a to aj prostredníctvom pridelenia osobitných úloh a misií skupinám štátov, ako aj koncepcia stálej štruktúrovanej spolupráce vo vojenských záležitostiach; keďže členské štáty sú zodpovedné za dosahovanie pokroku v oblasti bezpečnosti a obrany Únie;

H.  keďže článok 42 ods. 6 ZEÚ o stálej štruktúrovanej spolupráci by sa mal aktivovať medzi tými členským štátmi, ktoré si želajú úzko navzájom spolupracovať;

I.  keďže je potrebné, aby EÚ posilnila svoju spoluprácu s Organizáciou Severoatlantickej zmluvy (NATO), aby sa bezpečnostná a obranná politika zavedené v rámci obidvoch rámcov stali čoraz kompatibilnejšími, najmä ak sa členský štát stane obeťou ozbrojenej agresie na svojom území, ktorá zahŕňa teroristické útoky;

J.  keďže inštitúcie EÚ musia byť v bezpečnostnej a obrannej politike aktívnejšie a podporovať vykonávanie všetkých ustanovení bezpečnostnej a obrannej politiky zakotvené v zmluvách, vrátane ustanovení o osobitnej úlohe NATO v európskej a transatlantickej bezpečnosti a obrane; Keďže by sa malo posilniť strategické partnerstvo medzi EÚ a NATO; keďže inštitúcie EÚ musia podporovať všetky členské štáty v ich úsilí o úplné vykonávanie týchto ustanovení;

1.  s veľkým uspokojením víta jednomyseľnú a plnú podporu vyjadrenú Francúzsku všetkými členskými štátmi; víta predovšetkým pripravenosť všetkých členských štátov poskytnúť všetku nutnú pomoc a podporu;

2  poukazuje na to, že použitie sily musí byť v súlade s Chartou OSN, medzinárodným právom v oblasti ľudských práv a medzinárodným humanitárnym právom;

3.  pripomína, že na doložku o vzájomnej obrane sa odvolalo po prvýkrát; domnieva sa, že súčasný prípad bude slúžiť ako precedens pre budúce použitie doložky o vzájomnej obrane a mal by tiež slúžiť na posilnenie európskej bezpečnosti a obrany;

4.  s veľkým uspokojením konštatuje, že po odvolaní sa Francúzska na doložku o vzájomnej obrane boli sprístupnené dodatočné príspevky v boji proti terorizmu; nabáda všetky členské štáty, aby zachovali svoje príspevky tak dlho, ako to bude potrebné; víta úlohu Francúzska ako katalyzátora v tomto spoločnom úsilí; nabáda príslušné inštitúcie EÚ, aby podľa potreby poskytovali a zachovali svoju podporu;

5.  domnieva sa, že odvolanie sa na doložky o vzájomnej obrane a solidarite v súlade so zmluvami je predovšetkým politickou záležitosťou; zdôrazňuje skutočnosť, že v prípade, keď sa odvoláva na tieto doložky, sú miestom na politickú diskusiu tak Európska rada, ako aj Európsky parlament;

6.  pripomína svoju výzvu z predchádzajúcich uznesení adresovanú podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby navrhla konkrétne dohody a usmernenia na zabezpečenie účinnej reakcie v prípade, že sa členský štát odvolá na doložku o vzájomnej obrane, ako aj analýzu úlohy inštitúcií EÚ v prípade, že by sa malo odvolať na túto doložku; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že v čase, keď bola po prvýkrát aktivovaná doložka o vzájomnej obrane, neboli k dispozícii žiadne analýzy ani usmernenia, čo viedlo k súčasnej situácii vyžadujúcej si ad hoc opatrenia, ad hoc riadenie a ad hoc spoluprácu;

7.  domnieva sa, že stanovenie praktických dohôd a usmernení pre budúcu aktiváciu doložky o vzájomnej obrane zostáva naliehavou prioritou; zdôrazňuje, že pri vypracúvaní týchto usmernení by sa mali vziať do úvahy poučenia z prvej aktivácie článku 42 ods. 7; opakuje svoj názor, že so zreteľom na povinnosť členských štátov poskytnúť pomoc a podporu, a tým si navzájom prejaviť politickú solidaritu, by sa malo zabezpečiť rýchle rozhodnutie v Rade na podporu napadnutého členského štátu; domnieva sa, že konzultácie v súlade s požiadavkou článku 32 ZEÚ by mali slúžiť na tento účel bez toho, aby bolo dotknuté právo jednotlivých členských štátov zabezpečiť si v čase medzitým vlastnú sebaobranu;

8.  vyjadruje obavy z toho, že riadenie pomoci a podpory v súlade s doložkou o vzájomnej obrane na dvojstrannom základe – ako je to v tomto prípade – nebude možné pre všetky členské štáty, a preto vyzýva Európsku radu, aby dala impulz na ďalší rozvoj doložky o vzájomnej obrane a posilnila úlohu príslušných inštitúcií EÚ ako sprostredkovateľov;

9.  požaduje monitorovanie vývoja, pokiaľ ide o aktiváciu článku 42 ods. 7 ZEÚ, napr. prostredníctvom mechanizmu, akým sú spoločné poradné zasadnutia;

10.  konštatuje, že doložka o solidarite uvedená v článku 222 ZFEÚ by umožnila, aby všetky príslušné prostriedky EÚ boli k dispozícii Francúzsku a ďalším členským štátom priamo zapojeným do boja proti terorizmu;

11.  vyzýva na lepšiu koordináciu medzi riadením hraníc, políciou a ďalšími orgánmi presadzovania práva a spravodajskými agentúrami a požaduje efektívnejšiu a štruktúrovanú výmenu informácií medzi nimi; zdôrazňuje nutnosť mechanizmu na koordináciu a vzájomnú pomoc medzi členskými štátmi s osobitnými rozsiahlymi policajnými operáciami;

12.  požaduje vytvorenie spoločnej zahraničnej politiky EÚ o budúcnosti Sýrie a širšieho regiónu Blízkeho východu v spolupráci so všetkými príslušnými aktérmi; domnieva sa, že táto politika by sa mohla stať neoddeliteľnou súčasťou budúcej globálnej stratégie EÚ; konštatuje, že doterajšia koordinácia medzi členskými štátmi, ktoré prispievali k boju proti terorizmu v tejto oblasti, by sa mala zlepšiť; poznamenáva, že vojenská podpora poskytovaná koalícii, ktorá sa snaží zastaviť postup Dá’išu/IŠ v Iraku, Sýrii a Líbyi, nedosiahla potenciál integrovaného európskeho prístupu vzhľadom na nedostatočné prepojenie a koordináciu;

13.  zastáva názor, že súčasná aktivácia článku 42 ods. 7 ZEÚ by mala byť katalyzátorom uvoľnenia potenciálu všetkých ustanovení zmluvy týkajúcich sa bezpečnosti a obrany, ktoré by mali nasledovať; v tejto súvislosti pripomína význam úplného a správneho uplatňovania obranného balíka obsahujúceho smernicu 2009/81/ES o verejnom obstarávaní obranných zariadení a smernicu 2009/43/ES o transferoch v rámci Spoločenstva;

14.  požaduje úplné vykonávanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 258/2012, ktorým sa vykonáva článok 10 Protokolu Organizácie Spojených národov proti nezákonnej výrobe a obchodovaniu so strelnými zbraňami, ktorý má za cieľ zabezpečiť účinnú kontrolu transferov strelných zbraní na civilné použitie; víta revíziu právnych predpisov EÚ o strelných zbraniach (vrátane deaktivácie, administratívnych sankcií a signálnych zbraní) a zámer posilniť policajnú spoluprácu so susednými krajinami v oblasti pašovania zbraní; vyzýva preto Komisiu, aby posilnila schopnosti Europolu v tejto oblasti;

15.  domnieva sa, že aktivácia doložky o vzájomnej obrane, najmä vzhľadom na hrozbu terorizmu, ktorej čelia členské štáty, a úroveň konfliktu v susedstve, tiež zvýrazňuje potrebu toho, aby EÚ mala hlas v Bezpečnostnej rade OSN; zastáva názor, že EÚ by mala vyvinúť maximálne úsilie v Bezpečnostnej rade OSN na podporu obnoveného chápania medzinárodného humanitárneho práva tak, aby odrážalo súčasné hrozby nekonvenčných zbraní a hrozby, ktoré predstavujú neštátne subjekty, napríklad teroristické skupiny, a aby sa zabezpečilo, že tieto hrozby budú náležite vymedzené v uplatniteľnom medzinárodnom práve; domnieva sa, že EÚ by mala podporovať zásady zodpovednosti za ochranu normy medzinárodnej bezpečnosti a ľudských práv na núdzovú humanitárnu prevenciu a opatrenia, v súlade s medzinárodným právom;

16.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi Európskej rady, predsedovi Európskej komisie, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálnemu tajomníkovi Organizácie Severoatlantickej zmluvy, generálnemu tajomníkovi OSN, prezidentovi USA a ministrovi obrany USA.

 

(1)

Ú. v. EÚ C 419, 16.12.2015, s. 138.

Právne oznámenie