Postup : 2015/3035(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0052/2016

Predkladané texty :

B8-0052/2016

Rozpravy :

Hlasovanie :

Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0020

NÁVRH UZNESENIA
PDF 409kWORD 138k
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0050/2016
14.1.2016
PE575.954v01-00
 
B8-0052/2016

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku


o prioritách EÚ na zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva v roku 2016 (2015/3035(RSP))


Beatriz Becerra Basterrechea, Filiz Hyusmenova, Ilhan Kyuchyuk, Jozo Radoš, Marietje Schaake, Pavel Telička, Hilde Vautmans, Ivo Vajgl v mene skupiny ALDE

Uznesenie Európskeho parlamentu o prioritách EÚ na zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva v roku 2016 (2015/3035(RSP))  
B8–0052/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a na dohovory OSN o ľudských právach a opčné protokoly k nim vrátane Dohovoru o právach dieťaťa a Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW),

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov 60/251, ktorou sa zakladá Rada pre ľudské práva (UNHRC),

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach, Európsku sociálnu chartu a Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu (2015 – 2019),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rade Organizácie Spojených národov pre ľudské práva,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o porušovaní ľudských práv vrátane naliehavých uznesení o týchto otázkach,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2015 o Výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2014 a politike Európskej únie v tejto oblasti(1),

–  so zreteľom na články 2, 3 ods. 5, 18, 21, 27 a 47 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na výročnú správu UNHRC za rok 2015 pre Valné zhromaždenie OSN,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže roky 2015 a 2016 sú rokmi významných výročí v oblasti uplatňovania ľudských práv, mieru a bezpečnosti: 70. výročie založenia Organizácie Spojených národov, 50. výročie Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, 40. výročie Deklarácie OSN o práve na rozvoj (1986), 20. výročie Pekinskej deklarácie a akčnej platformy (1995) a 15. výročie prelomovej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o ženách, mieri a bezpečnosti (2000) a miléniových rozvojových cieľov (2000);

B.  keďže presadzovanie dodržiavania ľudských práv bez ohľadu na rasu, pôvod, pohlavie alebo farbu pleti je povinnosťou všetkých štátov; opätovne zdôrazňuje svoju oddanosť nedeliteľnosti ľudských práv – či už ide o občianske, hospodárske, sociálne alebo kultúrne práva –, ktoré sú navzájom prepojené a vzájomne od seba závislé, a keďže odňatie ktoréhokoľvek z týchto práv má priamy a negatívny vplyv na ostatné práva; keďže všetky štáty sú povinné rešpektovať základné práva svojich obyvateľov a ich úlohou je podniknúť konkrétne kroky s cieľom uľahčiť dodržiavanie týchto práv na vnútroštátnej úrovni a spolupracovať na medzinárodnej úrovni s cieľom odstrániť prekážky, ktoré bránia uplatňovaniu ľudských práv vo všetkých oblastiach;

C.  keďže rešpektovanie, presadzovanie a ochrana univerzálnej platnosti ľudských práv je súčasťou etického a právneho acquis EÚ a jedným zo základných kameňov európskej jednoty a integrity;

D.  keďže Únia sa v rámci svojich vzťahov s tretími krajinami riadi článkom 21 Lisabonskej zmluvy, ktorý opätovne potvrdzuje univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd a zabezpečuje rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, zásad rovnosti a solidarity a zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva;

E.  keďže dodržiavanie ľudských práv by malo byť súčasťou všetkých politických oblastí týkajúcich sa mieru a bezpečnosti, rozvojovej spolupráce, obchodu a investícií, humanitárnej činnosti, zmeny klímy a boja proti terorizmu, pretože tieto oblasti sa nemôžu riešiť samostatne bez otázky dodržiavania ľudských práv;

F.  keďže pravidelné zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC), menovanie osobitných spravodajcov, mechanizmus všeobecného pravidelného preskúmania (UPR) a osobitný postup riešenia situácie v konkrétnych krajinách alebo tematických otázok prispievajú k presadzovaniu a dodržiavaniu ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu;

G.  keďže niektoré zo súčasných členských štátov Rady pre ľudské práva sú, žiaľ, známe ako krajiny, ktoré patria medzi najhorších porušovateľov ľudských práv, a majú pochybnú povesť, pokiaľ ide o spoluprácu v rámci osobitných postupov OSN a dodržiavanie oznamovacej povinnosti voči zmluvným orgánom OSN pre ľudské práva;

Rada OSN pre ľudské práva

1.  víta vymenovanie veľvyslanca Choi Kyong-lima za predsedu UNHRC na rok 2016;

2.  víta výročnú správu Rady pre ľudské práva určenú Valnému zhromaždeniu OSN a zahŕňajúcu jej 28., 29. a 30. zasadnutie;

3.  pripomína svoju pozíciu, že v prípade volených členov UNHRC by malo ísť o štáty, ktoré podporujú dodržiavanie ľudských práv, zásad právneho štátu a demokracie, a naliehavo vyzýva členské štáty OSN, aby pri voľbe členov UNHRC uplatňovali kritériá v oblasti ľudských práv založené na výsledkoch; vyjadruje znepokojenie nad porušovaním ľudských práv v niektorých novozvolených členských krajinách UNHRC a zdôrazňuje, že je dôležité brániť nezávislosť UNHRC s cieľom zabezpečiť, aby mohla naďalej vykonávať svoju úlohu účinným a nestranným spôsobom;

4.  opätovne vyjadruje svoju podporu osobitných postupov a nezávislého statusu držiteľov mandátu, na základe čoho môžu vykonávať svoju funkciu úplne nestranne, a vyzýva všetky štáty, aby pracovali v súlade s týmito postupmi;

5.  opätovne potvrdzuje význam univerzálneho charakteru všeobecného pravidelného preskúmania (UPR) so zreteľom na úplné pochopenie situácie v oblasti ľudských práv vo všetkých členských štátoch OSN a opakuje, že podporuje druhý cyklus tohto preskúmania, ktorý je zameraný na plnenie odporúčaní prijatých počas prvého cyklu; žiada však znovu, aby sa odporúčania, ktoré štáty neschválili počas prvého cyklu, znovu posúdili v priebehu pokračovania postupu UPR;

6.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby sa na procese UPR v plnej miere zúčastňovalo široké spektrum zainteresovaných strán, najmä z občianskej spoločnosti, a vyjadruje znepokojenie nad tým, že v účasti občianskej spoločnosti na procese UPR bránia prísne obmedzenia a čoraz výraznejšie reštrikcie;

7.  v tejto súvislosti vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby využívali UPR ako prostriedok na posúdenie situácie v oblasti ľudských práv aj v členských štátoch EÚ, pričom zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa všetky členské štáty EÚ aktívne zapájali a predkladali odporúčania počas UPR členských štátov EÚ, a preto vyzýva EÚ a Komisiu, aby poskytli technickú podporu aktérom občianskej spoločnosti v ich práci týkajúcej sa UPR členských štátov EÚ, a to aj umožňovaním stretnutí v Ženeve;

8.  vyzýva EÚ a Komisiu, aby vo všetkých dialógoch o politikách EÚ s príslušnými krajinami nadviazala na odporúčania UPR s cieľom preskúmať spôsoby a prostriedky vykonávania odporúčaní prostredníctvom stratégií pre jednotlivé krajiny a regióny;

9.  víta iniciatívu na zmenu, ktorú navrhol vysoký komisár OSN pre ľudské práva a ktorej cieľom je zlepšiť a posilniť celosvetovú prítomnosť úradov OSN pre ľudské práva vytvorením ôsmich regionálnych stredísk na monitorovanie a presadzovanie dodržiavania ľudských práv pracujúcich priamo s partnermi, aby sa z odporúčaní mechanizmov v oblasti ľudských práv stali skutočné zmeny v praxi;

Občianske a politické práva

10.  vyjadruje znepokojenie nad zmenami ústavy v niektorých krajinách zameranými na zmenu obmedzenia prezidentských funkčných období, ktoré v niektorých prípadoch viedli k násilnostiam súvisiacim s voľbami; opätovne potvrdzuje, že dodržiavanie občianskych a politických práv vrátane individuálnej a kolektívnej slobody prejavu a slobody zhromažďovania a združovania sú jedinými ukazovateľmi demokratickej, tolerantnej a pluralitnej spoločnosti;

11.  opakuje, že slobodné zvolenie politických predstaviteľov, ktoré pravidelne prebieha v rámci skutočných volieb na základe všeobecného a rovného volebného práva, je základným právom, ktoré by mal mať každý občan v súlade so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv (článok 21 ods. 3) a Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach (článok 25), a opätovne potvrdzuje, že sloboda prejavu a dynamické prostredie vedúce k nezávislej a pluralitnej občianskej spoločnosti sú predpokladmi pre podporu dodržiavania ľudských práv;

12.  odsudzuje pokračujúce obťažovanie a zadržiavanie obhajcov ľudských práv a predstaviteľov opozície zo strany vládnych síl vo viacerých tretích krajinách; vyjadruje znepokojenie nad nespravodlivými a reštriktívnymi právnymi predpismi vrátane obmedzení zahraničného financovania, následkom čoho sa zužuje priestor pre aktivity občianskej spoločnosti; vyzýva všetky vlády, aby presadzovali a podporovali slobodu médií, organizácie občianskej spoločnosti a činnosti obhajcov ľudských práv a umožnili im pôsobiť bez strachu, represií a zastrašovania;

13.  je mimoriadne znepokojený útokmi na pracovníkov humanitárnej pomoci a zdravotnícke zariadenia, ako napríklad nedávne útoky na zdravotné strediská organizácie Lekári bez hraníc v Kundúze (Afganistan) 3. októbra 2015 a v Razahu (Jemen) 10. januára 2016; zdôrazňuje, že akékoľvek útoky zamerané na humanitárne operácie a civilistov sú podľa medzinárodného humanitárneho práva jednoznačne zakázané, a vyzýva strany konfliktu, aby dodržiavali základné zásady medzinárodného humanitárneho práva a aby sa zdržali úmyselných útokov na civilné infraštruktúry; zdôrazňuje význam zlepšovania bezpečnosti pracovníkov pôsobiacich v oblasti pomoci s cieľom efektívnejšie reagovať na útoky;

14.  zastáva názor, že súčasné digitálne technológie prinášajú pre ochranu práva na súkromie a pre vykonávanie slobody prejavu online na celom svete výhody aj výzvy; v tejto súvislosti víta vymenovanie osobitného spravodajcu OSN pre problematiku práva na súkromie v digitálnom veku, ktorého mandát zahŕňa otázky dohľadu a súkromia dotýkajúce sa ľudí na internete alebo mimo neho;

15.  opätovne pripomína svoje dlhodobé odmietavé stanovisko k trestu smrti, mučeniu a krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu ako trestaniu, a to vo všetkých prípadoch a za každých okolností; znovu zdôrazňuje, že zrušenie trestu smrti prispieva k pozdvihnutiu ľudskej dôstojnosti, a opätovne potvrdzuje svoju oddanosť právu každej osoby na život a ľudskú dôstojnosť;

16.  oceňuje významný pokrok, ktorý sa doteraz dosiahol, keďže mnohé krajiny pozastavili vykonávanie trestu smrti, zatiaľ čo iné prijali legislatívne opatrenia smerujúce k zrušeniu trestu smrti; vyjadruje však poľutovanie nad obnovením popráv v niektorých krajinách v posledných niekoľkých rokoch; vyzýva štáty, ktoré trest smrti zrušili alebo uplatňujú dlhodobé moratórium na trest smrti, aby tento trest znovu nezaviedli;

Sociálne a hospodárske práva

17.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že po viac než 20 rokoch od prijatia Viedenskej deklarácie o univerzálnosti, nedeliteľnosti, vzájomnej závislosti a prepojenosti povahy všetkých ľudských práv sa k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach nepristupuje rovnako a s rovnakým dôrazom, ako k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach; uznáva snahy UNHRC pristupovať ku všetkým ľudským právam rovnako a pripisovať im rovnakú dôležitosť vytvorením držiteľov mandátov pre osobitné postupy, pokiaľ ide o hospodárske, sociálne a kultúrne práva;

18.  vyjadruje hlboké znepokojenie z nárastu extrémnej chudoby, čo ohrozuje úplné uplatňovanie všetkých ľudských práv; v tejto súvislosti víta správu osobitného spravodajcu UNHRC o extrémnej chudobe a ľudských právach (A/HRC/29/31) a podporuje jeho návrhy na odstránenie extrémnej chudoby, a to napríklad: priznať hospodárskym, sociálnym a kultúrnym právam rovnakú dôležitosť a prioritu, akú majú občianske a politické práva, uznať právo na sociálnu ochranu, uplatňovať fiškálne politiky osobitne zamerané na znižovanie nerovností, obnoviť a konkretizovať právo na rovnosť a dať otázku prerozdeľovania zdrojov do centra diskusie o ľudských právach;

19.  zastáva názor, že korupcia, daňové úniky, zlé riadenie verejných statkov a nedostatok zodpovednosti prispievajú k porušovaniu ľudských práv občanov, keďže odčerpávajú finančné prostriedky zo štátnych rozpočtov, ktoré by mali byť určené na zlepšovanie presadzovania ľudských práv v takých potrebných oblastiach verejných služieb, ako sú vzdelávanie, základné zdravotné služby a ďalšia sociálna infraštruktúra; domnieva sa, že nástrojmi na boj proti korupcii sú opatrenia na zabezpečenie dodržiavania ľudských práv, najmä práva na informácie, slobodu prejavu a zhromažďovania, nezávislé súdnictvo a demokratickú účasť na verejnom živote;

Podnikanie a ľudské práva

20.  dôrazne podporuje účinné a komplexné vykonávanie hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv v rámci EÚ a mimo nej, a to aj prostredníctvom rozvoja národných akčných plánov; zdôrazňuje potrebu prijatia všetkých potrebných opatrení na riešenie nedostatkov v účinnom vykonávaní hlavných zásad OSN vrátane prístupu k spravodlivosti a opravným prostriedkom;

21.  vyzýva OSN a EÚ, aby sa zaoberali otázkou obhajcov pozemkových práv, ktorí sú obeťami represálií vrátane hrozieb, obťažovania, svojvoľného zatýkania, útokov a vrážd za to, že kritizujú rozsiahle skupovanie pôdy na úkor pozemkových a potravinových práv vidieckeho obyvateľstva v tretích krajinách; žiada, aby sa do projektov v oblasti ľudských práv uskutočňovaných v rámci mechanizmov OSN a akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu systematicky začleňovali obhajcovia pozemkových práv;

22.  víta iniciatívu vysokého komisára OSN pre ľudské práva na zlepšenie projektu v oblasti zodpovednosti a opravných prostriedkov s cieľom prispieť k spravodlivému a účinnejšiemu systému opravných prostriedkov v rámci vnútroštátneho práva, najmä v prípadoch závažného porušovania ľudských práv v podnikateľskom sektore; vyzýva všetky vlády, aby si plnili povinnosti pri zabezpečovaní dodržiavania ľudských práv a prístupu k spravodlivosti pre obete, ktoré čelia praktickým aj právnym problémom pri získavaní prístupu k opravným prostriedkom na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni, s ohľadom na porušovania ľudských práv v oblasti podnikania;

23.  konštatuje, že otvorená medzivládna pracovná skupina na prípravu právne záväzného medzinárodného nástroja týkajúceho sa nadnárodných spoločností a iných podnikov v súvislosti s ľudskými právami, ktorá bola zriadená rezolúciou Výboru pre ľudské práva z 26. júna 2014, uskutočnila svoje prvé zasadnutie v júli 2015; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa aktívne zapojili do rokovaní o uvedenom právne záväznom medzinárodnom nástroji;

Migrácia

24.  je znepokojený najzávažnejšou humanitárnou krízou od druhej svetovej vojny, ktorá vznikla v dôsledku narastajúceho počtu osôb, ktoré sú nútené opustiť svoje domovy v dôsledku prenasledovania, ozbrojeného konfliktu a všeobecného násilia a v snahe nájsť ochranu a lepší život a ktoré vydávaním sa na nebezpečnú cestu riskujú svoje životy;

25.  vyzýva všetky krajiny, aby k migrácii zaujali prístup založený na ľudských právach, ktorý do centra migračných politík a riadenia kladie práva migrantov, pričom sa v ňom venuje mimoriadna pozornosť situácii marginalizovaných a znevýhodnených skupín migrantov, akými sú ženy a deti; vyzýva všetky štáty, aby sa zaoberali rodovo motivovaným násilím páchaným na ženách a dievčatách, a zdôrazňuje význam tvorby migračných politík na rodovom základe s cieľom reagovať na ich osobitné potreby;

26.  pripomína, že všetky štáty majú povinnosť rešpektovať a ochraňovať ľudské práva všetkých osôb pod svojou jurisdikciou bez ohľadu na ich národnosť či pôvod a bez ohľadu na ich postavenie prisťahovalcov; pripomína, že návrat migrantov by sa mal vykonávať len pri plnom dodržiavaní ich práv, na základe slobodných a informovaných rozhodnutí a iba v prípade, ak je zaručená ochrana ich práv v ich krajine; vyzýva vlády, aby ukončili svojvoľné zatýkanie a zadržiavanie migrantov;

Zmena klímy a ľudské práva

27.  víta parížsku dohodu v rámci Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), ktorá sa vzťahuje na adaptáciu, zmierňovanie, rozvoj a transfer technológií a budovanie kapacít; trvá na tom, že otázka zmeny klímy by sa mala začleniť do všetkých oblastí hospodárskych politík; naliehavo vyzýva všetky zmluvné štáty, ktoré sú signatármi dohody, aby prijali naliehavé a ambiciózne opatrenia na zmiernenie a prispôsobenie sa tým, že začlenia otázky zmeny klímy do všetkých politických oblastí;

28.  pripomína, že nepriaznivé vplyvy zmeny klímy predstavujú okamžitú a potenciálne nezvratnú globálnu hrozbu pre plné uplatňovanie ľudských práv a že jej dosah na zraniteľné skupiny, ktorých situácia v súvislosti s ich právami je už teraz neistá, je značný; so znepokojením konštatuje, že udalosti súvisiace so zmenou klímy, ako sú zvýšenie hladiny morí a extrémne zmeny počasia spôsobujúce suchá a záplavy, podľa očakávaní povedú k ešte väčším stratám na životoch, presídľovaniu obyvateľstva a nedostatku potravín a vody;

29.  vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby riešilo právne nedostatky týkajúce sa pojmu „klimatický utečenec“ vrátane jeho možného vymedzenia v medzinárodnom práve alebo v akejkoľvek právne záväznej medzinárodnej dohode;

Práva žien

30.  víta nedávnu rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2242 o ženách, mieri a bezpečnosti, na základe ktorej sa ženy stávajú ústredným prvkom celého úsilia o riešenie celosvetových problémov vrátane rastúceho násilného extrémizmu, zmeny klímy, migrácie, trvalo udržateľného rozvoja, mieru a bezpečnosti; oceňuje zistenia globálnej štúdie OSN o vykonávaní rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti, v ktorých sa zdôrazňuje význam vedúceho postavenia žien a ich účasti na riešení konfliktov a budovaní mieru, ako aj to, že ich zapojenie zlepšilo humanitárnu pomoc, posilnilo úsilie mierových síl, prispelo k dokončeniu mierových rozhovorov a pomohlo bojovať proti násilnému extrémizmu;

31.  vyjadruje svoje zdesenie nad skutočnosťou, že odkedy sa objavili násilné extrémistické skupiny, ako napríklad Dá’iš v Sýrii a Iraku alebo Boko Haram v západnej Afrike, násilie páchané na ženách nadobudlo nový rozmer, ktorý vzbudzuje doteraz nepoznanú hrôzu, pretože sexuálne násilie sa stalo pevnou súčasťou cieľov a ideológie týchto extrémistických skupín, ako aj zdrojom ich príjmov, a ktorý pre medzinárodné spoločenstvo znamená zásadnú novú výzvu; vyzýva všetky vlády a inštitúcie OSN, aby posilnili svoje odhodlanie bojovať proti týmto ohavným zločinom a navrátili ženám dôstojnosť, aby mali prístup k spravodlivosti, náprave a podpore;

32.  domnieva sa, že jedným zo spôsobov boja proti extrémizmu je zaručenie nezávislosti žien prostredníctvom odstránenia základných nerovností medzi ženami a mužmi, ktoré sú príčinou zraniteľnosti žien a dievčat v čase konfliktov; vyzýva OSN a všetky jej členské štáty, aby prijali konkrétne opatrenia na zabezpečenie nezávislosti žien a na zmysluplné začlenenie žien do predchádzania konfliktom a ich riešenia a do procesu mierových rokovaní a budovania mieru prostredníctvom širšieho zastúpenia žien na všetkých úrovniach rozhodovania vrátane vnútroštátnych, regionálnych a medzinárodných inštitúcií a mechanizmov;

Práva detí

33.  pripomína, že Dohovor o právach dieťaťa, ktorý bol prijatý v roku 1989 a predstavuje medzinárodnú zmluvu o ľudských právach s najvyšším počtom ratifikácií, stanovuje celý rad práv dieťaťa, medzi ktoré patrí právo na život, zdravotnú starostlivosť, vzdelanie a hranie, ako aj právo na rodinný život, ochranu pred násilím a diskrimináciou a na to, aby boli názory dieťaťa vypočuté; vyzýva všetkých signatárov tohto dohovoru, aby plnili svoje povinnosti;

34.  víta plánovanú globálnu štúdiu, ktorú má pripraviť OSN, zameranú na mapovanie (na základe monitorovania a hodnotiacej analýzy) spôsobov, akými sa v praxi vykonávajú existujúce medzinárodné právne predpisy a normy, a posúdenie konkrétnych možností štátov pri zlepšovaní svojich politík a reakcií; naliehavo vyzýva všetky štáty, aby štúdiu podporili a aby sa do nej aktívne zapojili;

Práva LGBTI osôb

35.  vyjadruje znepokojenie nad pretrvávajúcou existenciou diskriminačných zákonov a postupov, ako aj násilných činov voči jednotlivcom v rôznych krajinách na základe ich sexuálnej orientácie a rodovej identity; nabáda na dôsledné monitorovanie situácie LGBTI osôb v krajinách, v ktorých nedávno zavedené zákony namierené proti LGBTI osobám ohrozujú životy sexuálnych menšín; vyjadruje vážne znepokojenie v súvislosti s tzv. zákonmi proti propagande obmedzujúcimi slobodu prejavu a zhromažďovania, a to aj v krajinách na európskom kontinente;

36.  opätovne potvrdzuje, že podporuje sústavnú prácu vysokej komisárky pre ľudské práva zameranú na presadzovanie a ochranu uplatňovania všetkých ľudských práv LGBTI osôb, najmä prostredníctvom vyhlásení, správ a kampane Slobodní a rovní; nabáda vysokú komisárku, aby pokračovala v boji proti diskriminačným zákonom a postupom;

Bezpilotné lietadlá a autonómne zbrane

37.  pripomína svoju výzvu Rade EÚ na vypracovanie spoločného stanoviska EÚ k používaniu ozbrojených bezpilotných lietadiel, v ktorej sa prikladá najväčší význam dodržiavaniu ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva a riešia sa otázky, ako je právny rámec, proporcionalita, zodpovednosť, ochrana civilného obyvateľstva a transparentnosť; opäť naliehavo vyzýva EÚ, aby zakázala vývoj, výrobu a využívanie plne autonómnych zbraní, ktorými možno útočiť bez ľudského zásahu; trvá na tom, aby ľudské práva boli súčasťou všetkých dialógov s tretími krajinami o boji proti terorizmu;

Uplatňovanie hľadiska ľudských práv v EÚ

38.  vyzýva EÚ, aby presadzovala univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv vrátane občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv v súlade s článkom 21 Lisabonskej zmluvy a všeobecnými ustanoveniami o vonkajšej činnosti Únie;

39.  opakuje svoju výzvu, aby EÚ zaujala prístup založený na právach a aby začlenila dodržiavanie ľudských práv do obchodu, investičných politík, verejných služieb a rozvojovej spolupráce a do svojej spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky; takisto zdôrazňuje, že politika EÚ v oblasti ľudských práv by mala zabezpečiť, aby vnútorné a vonkajšie politiky EÚ boli v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi zo Zmluvy o EÚ koherentné;

Medzinárodný trestný súd

40.  pripomína odsek 6 záverov Rady zo 16. novembra 2015 a opätovne zdôrazňuje svoju pevnú podporu Medzinárodnému trestnému súdu pri podporovaní zodpovednosti a zabraňovaní beztrestnosti a v tejto súvislosti víta úlohu Medzinárodného trestného súdu pri budovaní regionálneho mieru na africkom kontinente a presadzovaní zásad právneho štátu;

Krajiny, na ktoré sa vzťahuje všeobecné pravidelné preskúmanie (UPR)

Gruzínsko

41.  víta členstvo Gruzínska v UNHRC a nedávne UPR týkajúce sa Gruzínska; berie na vedomie legislatívne reformy, v dôsledku ktorých nastal určitý pokrok v oblastiach presadzovania spravodlivosti a práva, prokuratúry, boja proti zlému zaobchádzaniu, práv dieťaťa a ochrany súkromia a osobných údajov, ako aj vnútorne vysídlených osôb; konštatuje však, že nedostatočný pokrok vo väčšine týchto oblastí je spôsobený skutočnosťou, že v krajine sú politické a podnikateľské elity úzko prepojené;

42.  konštatuje však, že je potrebné ďalšie úsilie týkajúce sa úplnej nezávislosti súdnictva a zlého zaobchádzania, najmä pokiaľ ide o vyšetrovaciu väzbu a rehabilitáciu obetí; zdôrazňuje zodpovednosť vlády podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv, pokiaľ ide o ochranu všetkých detí pred násilím, a požaduje, aby gruzínska vláda a parlament kontrolovali všetky charitatívne inštitúcie zamerané na deti vrátane gruzínskej pravoslávnej cirkvi; je naďalej znepokojený, pokiaľ ide o slobodu prejavu a médií a absenciu prístupu pozorovateľov do okupovaných regiónov Abcházska a Cchinvali/Južného Osetska, v ktorých je porušovanie ľudských práv naďalej rozšírené; vyzýva gruzínsku vládu, aby prijala primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť nadviazanie na odporúčania vypracované počas procesu UPR;

Libanon

43.  oceňuje Libanon za niekoľko rokov trvajúce vykonávanie politiky otvorených hraníc a prijímania utečencov z Palestíny, Iraku a Sýrie a vyzýva EÚ, aby vyčlenila viac zdrojov a aby úzko spolupracovala s libanonskými orgánmi s cieľom pomáhať tejto krajine pri presadzovaní ochrany práv utečencov a žiadateľov o azyl; v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie nad počtom prípadov detských manželstiev a/alebo manželstiev vynútených násilím, ktorých je údajne medzi sýrskymi utečencami veľa; nabáda libanonskú vládu, aby posúdila možnosť reformy zákona o vstupe do Libanonu, pobyte v Libanone a opustení Libanonu, v ktorom sa nerobí rozdiel medzi žiadateľmi o azyl a utečencami na jednej strane a migrantmi na druhej strane;

44.  súhlasí s odporúčaniami Výboru OSN pre odstránenie diskriminácie žien (CEDAW), pokiaľ ide o výzvu na prijatie opatrení na zvýšenie informovanosti migrantiek pracujúcich v domácnosti o svojich ľudských právach podľa dohovoru CEDAW, ktorého je Libanon zmluvnou stranou; zdôrazňuje najmä potrebu odstrániť tzv. systém kafala a zabezpečiť účinný prístup k spravodlivosti pre migrantky pracujúce v domácnosti, a to aj prostredníctvom zaručenia ich bezpečnosti a pobytu počas súdnych a správnych postupov týkajúcich sa ich postavenia;

Mauritánia

45.  zdôrazňuje, že hoci mauritánska vláda dosiahla pokrok v prijímaní legislatívnych opatrení zameraných na boj proti všetkým formám otroctva a otrokárskym praktikám, nedostatok účinného vykonávania prispieva k pretrvávajúcej existencii takýchto praktík; vyzýva orgány, aby presadzovali právne predpisy proti otroctvu s cieľom iniciovať celonárodné, systematické a pravidelné zbieranie diferencovaných údajov o všetkých formách otroctva a vypracovať podrobné štúdie založené na dôkazoch o histórii a povahe otroctva s cieľom odstrániť túto prax;

46.  naliehavo vyzýva mauritánske orgány, aby v súlade s medzinárodnými dohovormi a vnútroštátnym právom Mauritánie umožnili slobodu prejavu a zhromažďovania; požaduje tiež prepustenie Birama Daha Abeida, Bilala Ramdaneho a Djibyho Sowa, aby bez obáv z obťažovania či zastrašovania mohli pokračovať vo svojej nenásilnej kampani proti ďalšej existencii otroctva;

Mjanmarsko

47.  víta skutočnosť, že 8. novembra 2015 sa konali voľby s viacerými kandidátmi, čo predstavuje významný medzník pri prechode krajiny k demokracii; uznáva pokrok, ktorý sa doteraz dosiahol v oblasti ľudských práv, zároveň však nachádza viacero zvyšných oblastí, ktoré vyvolávajú veľké znepokojenie, vrátane práv menšín a slobody prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania;

48.  odsudzuje diskrimináciu rohingyjského obyvateľstva, ktorého situáciu zhoršuje skutočnosť, že toto spoločenstvo nemá právne postavenie, ako aj nárast prejavov nenávisti voči príslušníkom iného než budhistického náboženstva; požaduje úplné, transparentné a nezávislé vyšetrenie všetkých nahlásených prípadov porušovania ľudských práv rohingyjských obyvateľov a je znepokojený tým, že v roku 2015 parlament prijal štyri zákony zamerané na „ochranu rasy a náboženstva“, ktoré môžu viesť k diskriminácii z dôvodu pohlavia; opakuje svoju žiadosť, aby sa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) povolilo otvoriť v Mjanmarsku zastúpenie; zdôrazňuje potrebu vykonať komplexné posúdenie vplyvu na udržateľnosť skôr, ako sa ukončia rokovania o investičnej dohode medzi EÚ a Mjanmarskom;

Nepál

49.  víta nadobudnutie účinnosti novej ústavy Nepálu 20. septembra 2015, ktorá by mala položiť základy budúcej politickej stability a hospodárskeho rozvoja krajiny; dúfa, že v blízkej budúcnosti budú vyriešené zvyšné obavy o politické zastúpenie menšín vrátane Dalitov a zákony o občianstve;

50.  ľutuje širokú beztrestnosť za porušovanie ľudských práv spáchaných oboma stranami v priebehu občianskej vojny napriek tomu, že v máji 2014 bol prijatý zákon o pravde, zmierení a zmiznutiach; naliehavo žiada vládu Nepálu, aby pristúpila k Medzinárodnému dohovoru o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím; vyjadruje poľutovanie nad obmedzeniami základných slobôd tibetských utečencov; naliehavo vyzýva Indiu, aby ukončila svoju neoficiálnu blokádu nepálskeho hospodárstva, ktorá spolu so zničujúcim zemetrasením v apríli 2015 vyvoláva humanitárnu krízu a kvôli ktorej sa viac ako jeden milión Nepálcov dostáva do bezvýchodiskovej situácie súvisiacej s chudobou;

Omán

51.  oceňuje Omán za zriadenie vládnej národnej komisie pre ľudské práva a za pozvanie, ktoré v septembri 2014 umožnilo prelomovú návštevu osobitného spravodajcu OSN pre slobodu pokojného zhromažďovania; vyjadruje nádej, že tieto konštruktívne kroky povedú k intenzívnejšej spolupráci Ománu so zástupcami OSN pre oblasť ľudských práv a s nezávislými organizáciami pre ľudské práva;

52.  nabáda Omán, aby podnikol kroky potrebné na zmiernenie toho, čo osobitný spravodajca OSN opísal ako všadeprítomná atmosféra strachu a zastrašovania v krajine, pričom uviedol, že „ľudia sa boja hovoriť to, čo si myslia, boja sa hovoriť do telefónu či stretávať sa“; naďalej vyjadruje znepokojenie, pokiaľ ide o zákaz všetkých politických strán a nový zákon o národnosti prijatý v auguste 2014, podľa ktorého by občianstvo členov určitých skupín považovaných za škodcov národných záujmov mohlo byť zrušené, a v tejto súvislosti vyzýva vládu, aby tento zákaz aj zákon prehodnotila; vyzýva inštitúcie a členské štáty EÚ, aby Ománu poskytli technickú a právnu pomoc s cieľom pomôcť krajine vytvoriť bezpečné a priaznivé prostredie pre organizácie občianskej spoločnosti;

Rwanda

53.  vyjadruje znepokojenie nad situáciou v oblasti ľudských práv v Rwande vrátane obmedzovania slobody prejavu a združovania, zužovania demokratického priestoru pre opozičné politické strany a nezávislé aktivity občianskej spoločnosti, ako aj nad absenciou prostredia, ktoré je priaznivé pre nezávislosť súdnictva; vyzýva rwandskú vládu, aby vytvorila demokratický priestor, v ktorom budú môcť slobodne pôsobiť všetky zložky spoločnosti;

54.  je znepokojený navrhnutou ústavnou zmenou, ktorej cieľom je umožniť súčasnému prezidentovi uchádzať sa o tretie funkčné obdobie; nabáda rwandskú vládu, aby dodržiavala Africkú chartu o demokracii, voľbách a správe vecí verejných;

Južný Sudán

55.  víta rezolúciu UNHRC z júna 2015 a vyslanie misie OHCHR s cieľom monitorovať situáciu v oblasti ľudských práv v Južnom Sudáne a podávať o nej správy a s cieľom vykonať komplexné posúdenie prípadov údajného porušovania ľudských práv v záujme zabezpečenia zodpovednosti;

56.  podporuje prijatie nadväzujúcej rezolúcie na 31. zasadnutí Rady pre ľudské práva, ktorou sa ustanovuje mandát osobitného spravodajcu pre Južný Sudán, ako sa ustanovuje v rezolúcii z júna 2015, s cieľom pomáhať vláde pri realizácii odporúčaní, ktoré má vydať misia OHCHR a ktoré sa majú týkať spôsobov zlepšovania situácie v oblasti ľudských práv a poskytovania podpory pre regionálne a medzinárodné úsilie o zabezpečenie zodpovednosti, pričom medzinárodné finančné prostriedky poskytované vláde budú podmienené celkovou úrovňou dodržiavania ľudských práv v krajine;

57.  vyzýva Radu pre ľudské práva, aby podporila vymenovanie osobitného spravodajcu pre Južný Sudán s poverením monitorovať a verejne oznamovať prípady násilia vrátane náboru a využívania detských vojakov, ako aj vojenské využívanie škôl, a poskytla odporúčania na dosiahnutie účinnej zodpovednosti;

Sýria

58.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad pokračujúcim zhoršovaním bezpečnostnej a humanitárnej situácie v Sýrii; dôrazne odsudzuje zneužívanie, masakry, mučenie, vraždy a sexuálne násilie, ktorým je sýrske obyvateľstvo zo strany Islamského štátu, Assadovho režimu a iných teroristických organizácií a milícií vystavené; pripomína svoju výzvu na udržateľné riešenie sýrskeho konfliktu prostredníctvom politického procesu vedeného Sýriou, ktorý by viedol ku skutočnej politickej zmene napĺňajúcej legitímne očakávania sýrskeho ľudu a umožňujúcej Sýrčanom, aby si nezávisle a demokraticky určili svoju vlastnú budúcnosť;

59.  naliehavo vyzýva Radu pre ľudské práva, aby vyzvala Bezpečnostnú radu OSN na prijatie vhodných opatrení s cieľom zabezpečiť, že tí, ktorí zodpovedajú za porušovanie ľudských práv vrátane porušení, ktoré by mohli byť posudzované ako zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny, budú vzatí na zodpovednosť i s využitím možnosti postúpiť vec týkajúcu sa situácii v Sýrii Medzinárodnému trestnému súdu;

Venezuela

60.  je znepokojený členstvomVenezuely v UNHRC na trojročné obdobie začínajúce 1. januára 2016; berie na vedomie vystúpenie prezidenta Madura počas mimoriadneho zasadnutia 12. novembra a pripomína, že členstvom v rade vzniká zodpovednosť za podporu a ochranu ľudských práv vo vlastnej krajine, ako jasne uviedol vysoký komisár Zajd Ra’ad al-Husajn;

61.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad zhoršujúcou sa situáciou vo Venezuele a nad používaním násilia proti demonštrantom; vyzýva venezuelské orgány, aby v súlade s požiadavkami viacerých organizácií OSN a medzinárodných organizácií okamžite prepustili vodcov opozície a všetkých pokojných demonštrantov, študentov a vedúcich predstaviteľov opozície, ktorí sú svojvoľne zadržiavaní za uplatňovanie svojho práva na slobodu prejavu a svojich základných práv;

Prioritné krajiny

Ukrajina

62.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad neustálymi bezhlavými útokmi v civilných oblastiach, najmä na východnej Ukrajine; odsudzuje neustále porušovanie ľudských práv v tomto konflikte a plne podporuje misiu OSN monitorujúcu ľudské práva a osobitnú monitorovaciu misiu OBSE na Ukrajine; vyzýva členské štáty EÚ, aby podporili všetko možné úsilie na úrovni OSN s cieľom bojovať proti beztrestnosti a nestranne vyšetriť násilné udalosti a prípady porušovania ľudských práv v súvislosti so zákrokmi proti demonštrantom na Majdane, ako aj možné používanie kazetovej munície provládnymi silami i ozbrojencami podporovanými Ruskom v priebehu ozbrojeného konfliktu na východnej Ukrajine, a s cieľom riešiť situáciu v oblasti ľudských práv na Kryme a ďalšie porušenia súvisiace s ozbrojeným konfliktom na východnej Ukrajine;

Bielorusko

63.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad pokračujúcim obmedzovaním slobody prejavu a slobody združovania a pokojného zhromažďovania, odsudzuje obťažovanie nezávislých a opozičných novinárov a obťažovanie a zadržiavanie aktivistov za ľudské práva a odsudzuje pokračujúce využívanie trestu smrti; požaduje obnovenie mandátu osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Bielorusku na 32. zasadnutí Rady pre ľudské práva a vyzýva vládu, aby v plnej miere spolupracovala s osobitným spravodajcom a zaviazala sa začať vykonávať dlho odkladané reformy na ochranu ľudských práv vrátane vykonávania odporúčaní osobitného spravodajcu a iných mechanizmov v oblasti ľudských práv;

Azerbajdžan

64.  víta spoločné vyhlásenie o situácii v oblasti ľudských práv v Azerbajdžane, ktoré bolo predložené v rámci 29. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva, ľutuje však, že viacero členských štátov EÚ toto spoločné vyhlásenie nepodporilo; vyzýva členské štáty EÚ a ostatných členov Rady, aby dôkladne sledovali situáciu v oblasti ľudských práv v Azerbajdžane a snažili sa o prijatie rezolúcie, ktorá by vyzývala na okamžité prepustenie obhajcov ľudských práv, politických a občianskych aktivistov, novinárov a blogerov, ktorí sú zadržiavaní alebo väznení v politicky motivovaných procesoch, na úplné preskúmanie údajného mučenia vo väzení a na zrušenie zákonov, ktoré neprimerane obmedzujú slobodu prejavu, združovania a zhromažďovania v Azerbajdžane;

Bahrajn

65.  víta spoločné vyhlásenie 33 krajín zo 14. septembra 2015, ktoré je piatym spoločným vyhlásením o situácii v oblasti ľudských práv v Bahrajne a ktoré vyjadrilo znepokojenie nad správami o obťažovaní a väznení osôb vrátane obhajcov ľudských práv uplatňujúcich svoje práva na slobodu presvedčenia a prejavu a pokojného zhromažďovania a združovania, ako aj nad nedostatočnými zárukami spravodlivého procesu, nedostatočnou zodpovednosťou za porušovanie ľudských práv a správami o mučení a zlom zaobchádzaní vo väzení;

66.  opakuje svoju výzvu vláde, aby urýchlila plné vykonávanie odporúčaní bahrajnskej nezávislej vyšetrovacej komisie (BICI);

67.  opakuje svoju výzvu vláde, aby plne spolupracovala s Úradom vysokého komisára OSN pre ľudské práva a dodržiavala osobitné postupy, a to aj prostredníctvom formalizovania dohody týkajúcej sa spolupráce s OHCHR;

Burundi

68.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad cielenými útokmi na obhajcov ľudských práv, novinárov a ich rodinných príslušníkov; dôrazne odsudzuje politické násilie, popravy bez riadneho konania, porušovanie ľudských práv a podnecovanie násilia z politických, etnických alebo iných dôvodov v Burundi, ako aj trvalú beztrestnosť páchateľov vrátane polície a ozbrojených síl, skupín mládeže spojených s politickými stranami a úradníkov;

69.  naliehavo vyzýva burundské orgány, aby predovšetkým urýchlene ukončili toto násilie a porušovanie, a to aj tým, že okamžite zastavia zabíjanie obhajcov ľudských práv, novinárov a skutočných alebo domnelých oponentov a kritikov a útoky proti nim a uskutočnia dôkladné, nestranné a nezávislé vyšetrovania s cieľom dostať zodpovedné osoby pred súd a poskytnúť nápravu obetiam;

70.  víta uskutočnenie osobitného zasadnutia Rady pre ľudské práva 17. decembra 2015 o predchádzaní ďalšiemu zhoršovaniu situácie v oblasti ľudských práv v Burundi, ľutuje však jeho omeškanie;

71.  požaduje urýchlené nasadenie misie nezávislých expertov a naliehavo vyzýva burundské orgány, aby s touto misiou všestranne spolupracovali;

Saudská Arábia

72.  opätovne pripomína, že členovia UNHRC by mali byť volení zo štátov, ktoré ctia ľudské práva, právny štát a demokraciu; dôrazne nesúhlasí s rozhodnutím OSN zveriť kľúčovú funkciu v oblasti ľudských práv veľvyslancovi Saudskej Arábie pri OSN v Ženeve, ktorý bol zvolený za predsedu skupiny nezávislých expertov Rady OSN pre ľudské práva;

73.  je mimoriadne znepokojený nárastom vykonávania trestov smrti a odsudzuje tieto netolerovateľné popravy; žiada Saudskú Arábiu, aby zaviedla moratórium na trest smrti;

°

°  °

74.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, Bezpečnostnej rade OSN, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi 69. Valného zhromaždenia OSN, predsedovi Rady OSN pre ľudské práva, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a generálnemu tajomníkovi Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.

(1)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0470.

Právne oznámenie