Postup : 2015/3035(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0066/2016

Predkladané texty :

B8-0066/2016

Rozpravy :

Hlasovanie :

Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0020

NÁVRH UZNESENIA
PDF 344kWORD 149k
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0050/2016
14.1.2016
PE575.968v01-00
 
B8-0066/2016/rev.

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku


o prioritách EÚ na zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva v roku 2016 (2015/3035(RSP))


Elena Valenciano, Pier Antonio Panzeri, Soraya Post, Liisa Jaakonsaari, Tibor Szanyi, Doru-Claudian Frunzulică v mene skupiny S&D

Uznesenie Európskeho parlamentu o prioritách EÚ na zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva v roku 2016 (2015/3035(RSP))  
B8-0066/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a na dohovory OSN o ľudských právach a opčné protokoly k nim vrátane Dohovoru o právach dieťaťa a Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW),

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov 60/251, ktorou sa zakladá Rada pre ľudské práva (UNHRC),

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach, Európsku sociálnu chartu a Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu (2015 – 2019),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rade Organizácie Spojených národov pre ľudské práva (UNHRC),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o porušovaní ľudských práv vrátane naliehavých uznesení o týchto otázkach,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2015 o Výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2014 a politike Európskej únie v tejto oblasti(1),

–  so zreteľom na deklarácie zo Svetovej konferencie proti rasizmu, rasovej diskriminácii, xenofóbii a s tým spojenej netolerancii z roku 2001 v Durbane,

–  so zreteľom na najnovšiu správu osobitného spravodajcu UNHRC a závery o súdobých podobách rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a súvisiacej intolerancie,

–  so zreteľom na články 2, 3 ods. 5, 18, 21, 27 a 47 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na výročnú správu UNHRC za rok 2015 pre Valné zhromaždenie OSN,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže roky 2015 a 2016 sú rokmi významných výročí v oblasti uplatňovania ľudských práv, mieru a bezpečnosti: 70. výročie založenia Organizácie Spojených národov, 50. výročie Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, 40. výročie Deklarácie OSN o práve na rozvoj (1986), 20. výročie Pekinskej deklarácie a akčnej platformy (1995) a 15. výročie prelomovej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o ženách, mieri a bezpečnosti (2000) a miléniových rozvojových cieľov (2000);

B.  keďže presadzovanie dodržiavania ľudských práv bez ohľadu na rasu, pôvod, pohlavie alebo farbu pleti je povinnosťou všetkých štátov; opakujúc svoju oddanosť nedeliteľnosti ľudských práv, či už občianskych, hospodárskych, sociálnych alebo kultúrnych, ktoré sú prepojené a vzájomne závislé; keďže odňatie niektorého z týchto práv má priamy a nepriaznivý vplyv na ďalšie; keďže všetky štáty majú povinnosť rešpektovať základné práva svojich obyvateľov a povinnosť podniknúť konkrétne kroky s cieľom uľahčiť dodržiavanie týchto práv na vnútroštátnej úrovni a spolupracovať na medzinárodnej úrovni s cieľom odstrániť prekážky pre uplatňovanie ľudských práv vo všetkých oblastiach;

C.  keďže rešpektovanie, presadzovanie a ochrana univerzálnej platnosti ľudských práv sú súčasťou etického a právneho acquis EÚ a jedným zo základných kameňov európskej jednoty a integrity;

D.  keďže Únia sa v rámci svojich vzťahov s tretími krajinami riadi článkom 21 Lisabonskej zmluvy, ktorý opätovne potvrdzuje univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd a zabezpečuje rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, zásad rovnosti a solidarity a zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva;

E.  keďže dodržiavanie ľudských práv by malo byť súčasťou všetkých politických oblastí týkajúcich sa mieru a bezpečnosti, rozvojovej spolupráce, migrácie, obchodu a investícií, humanitárnej činnosti, zmeny klímy a boja proti terorizmu, pretože tieto oblasti sa nemôžu riešiť samostatne bez otázky dodržiavania ľudských práv;

F.  keďže pravidelné zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC), menovanie osobitných spravodajcov, mechanizmus všeobecného pravidelného preskúmania (UPR) a osobitný postup riešenia situácie v konkrétnych krajinách alebo tematických otázok prispievajú k presadzovaniu a dodržiavaniu ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu;

G.  keďže niektoré z členských štátov Rady pre ľudské práva sú, žiaľ, známe ako krajiny, ktoré patria medzi najhorších porušovateľov ľudských práv, a majú pochybnú povesť, pokiaľ ide o spoluprácu v rámci osobitných postupov OSN a dodržiavanie oznamovacej povinnosti voči zmluvným orgánom OSN pre ľudské práva;

Rada OSN pre ľudské práva

1.  víta vymenovanie veľvyslanca Choi Kyong-lima za predsedu UNHRC na rok 2016;

2.  víta výročnú správu Rady pre ľudské práva určenú Valnému zhromaždeniu OSN a zahŕňajúcu jej 28., 29. a 30. zasadnutie;

3.  pripomína svoju pozíciu, že v prípade volených členov UNHRC by malo ísť o štáty, ktoré podporujú dodržiavanie ľudských práv, zásad právneho štátu a demokracie, a naliehavo vyzýva členské štáty OSN, aby presadzovali plnenie kritérií v oblasti ľudských práv založené na výsledkoch ako podmienku vzťahujúcu sa na každý štát, na základe ktorej má byť zvolený za člena UNHRC; vyjadruje znepokojenie nad porušovaním ľudských práv v niektorých novozvolených členských krajinách UNHRC, napríklad v Saudskej Arábii, a zdôrazňuje, že je dôležité brániť nezávislosť UNHRC s cieľom zabezpečiť, aby mohla naďalej vykonávať svoju úlohu účinným a nestranným spôsobom; hlboko ľutuje nespoluprácu zo strany niektorých členských štátov;

4.  opätovne vyjadruje svoju podporu osobitných postupov a nezávislého statusu držiteľov mandátu ako napríklad osobitných spravodajcov s cieľom vykonávať svoju funkciu úplne nestranne, a vyzýva všetky štáty, aby pracovali v súlade s týmito postupmi;

5.  opätovne potvrdzuje význam univerzálneho charakteru všeobecného pravidelného preskúmania (UPR) so zreteľom na dosahovanie úplného pochopenia situácie v oblasti ľudských práv vo všetkých členských štátoch OSN, a pripomína, že podporuje druhý cyklus tohto preskúmania, ktorý je zameraný najmä na plnenie odporúčaní prijatých počas prvého cyklu; žiada však znovu, aby sa odporúčania, ktoré štáty neschválili počas prvého cyklu, znovu posúdili v priebehu pokračovania postupu UPR;

6.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby sa na procese UPR v plnej miere zúčastňovalo široké spektrum zainteresovaných strán, najmä z občianskej spoločnosti, a vyjadruje znepokojenie nad tým, že v účasti občianskej spoločnosti na procese UPR bránia prísne obmedzenia a čoraz výraznejšie reštrikcie;

7.  vyzýva EÚ , aby vo všetkých dialógoch o politikách EÚ s príslušnými krajinami nadviazala na odporúčania UPR s cieľom preskúmať spôsoby a prostriedky vykonávania odporúčaní prostredníctvom stratégií pre jednotlivé krajiny a regióny;

8.  víta iniciatívu vysokého komisára OSN pre ľudské práva na zmenu, ktorej cieľom je zlepšiť a posilniť prítomnosť úradov OSN pre ľudské práva na celom svete vytvorením ôsmich regionálnych centrál na sledovanie a podporu dodržiavania ľudských práv, ktoré by spolupracovali priamo s partnermi v záujme pretavenia odporúčaní mechanizmov v oblasti ľudských práv do skutočných zmien priamo na mieste ich pôsobenia;

Občianske a politické práva

9.  vyjadruje znepokojenie nad ústavnými zmenami vykonanými v niektorých krajinách, ktoré sú zamerané na zmenu trvania funkčného obdobia prezidenta, a ktoré v niektorých prípadoch vyvolali násilie v súvislosti s voľbami; opätovne potvrdzuje, že dodržiavanie občianskych a politických práv vrátane individuálnej a kolektívnej slobody prejavu a slobody zhromažďovania a združovania, sú hlavnými ukazovateľmi demokratickej, tolerantnej a pluralitnej spoločnosti;

10.  opakuje, že právo slobodne si zvoliť politických vodcov v pravidelných a správne uskutočňovaných voľbách konaných na základe všeobecného a rovného volebného práva, je základným právom všetkých občanov, ktoré im patrí v súlade so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv (článok 21 ods. 3) a Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach (článok 25); a opätovne potvrdzuje, že sloboda prejavu a energické a priaznivé prostredie sú pre nezávislú a pluralitnú občiansku spoločnosť nevyhnutnými predpokladmi na podporu dodržiavania ľudských práv;

11.  odsudzuje pokračujúce obťažovanie a zadržiavanie obhajcov ľudských práv a predstaviteľov opozície zo strany vládnych síl vo viacerých tretích krajinách; vyjadruje znepokojenie nad nespravodlivými a reštriktívnymi právnymi predpismi vrátane obmedzení zahraničného financovania, následkom čoho sa zužuje priestor pre aktivity občianskej spoločnosti; vyzýva všetky vlády, aby presadzovali a podporovali slobodu médií, organizácií občianskej spoločnosti a aktivity obhajcov ľudských práv a umožnili im fungovať bez strachu, represií alebo zastrašovania;

12.  domnieva sa, že moderné digitálne technológie ponúkajú výhody a výzvy v súvislosti s ochranu práva na súkromie a slobodou prejavu na internete na celom svete; v tejto súvislosti víta vymenovanie osobitného spravodajcu OSN pre právo na súkromie v digitálnom veku, ktorého mandát zahŕňa otázky dohľadu a ochrany súkromia, týkajúce sa ľudí online alebo offline;

13.  pripomína postoj EÚ k nulovej tolerancii trestu smrti a opätovne pripomína svoj dlhodobý nesúhlas s mučením, krutým, neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním a trestami vo všetkých prípadoch a za každých okolností; zdôrazňuje význam pokračovania EÚ v dosahovaní moratória na trest smrti ako prvého kroku k jeho zrušeniu a opäť zdôrazňuje, že zrušenie trestu smrti prispieva k zlepšovaniu ľudskej dôstojnosti;

14.  oceňuje významný doterajší pokrok, keďže mnohé krajiny pozastavili vykonávanie trestu smrti, zatiaľ čo iné prijali legislatívne opatrenia smerom k jeho zrušeniu; vyjadruje však poľutovanie nad obnovením popráv v niektorých krajinách za posledných niekoľko rokov; vyzýva štáty, ktoré trest smrti zrušili, alebo majú dlhodobé moratórium na trest smrti, aby ho opätovne nezavádzali;

15.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby vykonali odporúčania osobitného spravodajcu OSN vo svojej vnútornej politike na boj proti šíreniu rasovej, etnickej a xenofóbnej nenávisti a podnecovania k nim prostredníctvom internetu a sociálnych mediálnych sietí prijatím príslušných legislatívnych opatrení pri plnom dodržiavaní iných základných práv, ako napríklad slobody prejavu a názoru;

Sociálne a hospodárske práva

16.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že po viac než 20 rokoch od prijatia Viedenskej deklarácie o univerzálnosti, nedeliteľnosti, vzájomnej závislosti a prepojenosti povahy všetkých ľudských práv sa k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach nepristupuje rovnako a s rovnakým dôrazom, ako k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach; uznáva snahy UNHRC pristupovať ku všetkým ľudským právam rovnako a pripisovať im rovnakú dôležitosť vytvorením držiteľov mandátov pre osobitné postupy, pokiaľ ide o hospodárske, sociálne a kultúrne práva;

17.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad nárastom extrémnej chudoby, čo ohrozuje plné uplatňovanie všetkých ľudských práv; víta v tejto súvislosti správu osobitného spravodajcu UNHRC o extrémnej chudobe a ľudských právach (A/HRC/29/31) a podporuje jeho návrhy na odstránenie extrémnej chudoby, ktoré zahŕňajú tieto body: priznať hospodárskym, sociálnym a kultúrnym právam rovnaké postavenie a dôležitosť, ako občianskym a politickým právam; uznať právo na sociálnu ochranu; uplatňovať fiškálne politiky osobitne zamerané na znižovanie nerovností; obnoviť a zvýšiť význam práva na rovnosť; a dať otázku prerozdeľovania zdrojov do centra diskusie o ľudských právach; zdôrazňuje, že hoci prevažnú časť chudobných na svete predstavujú ženy a domácnosti, ktoré vedú ženy, je dôležité zabezpečiť rovný prístup ku zdrojom a zamestnaniu pre ženy i mužov;

18.  zastáva názor, že korupcia, daňové úniky, zlé riadenie verejných statkov a nedostatok zodpovednosti prispievajú k porušovaniu ľudských práv občanov, keďže odčerpávajú finančné prostriedky zo štátnych rozpočtov, ktoré by mali byť určené na zlepšovanie presadzovania ľudských práv v tak potrebných oblastiach, ako sú verejné služby, základné zdravotné služby a ďalšia sociálna infraštruktúra; domnieva sa, že nástrojmi na boj proti korupcii sú opatrenia na zabezpečenie dodržiavania ľudských práv, najmä právo na informácie, slobodu prejavu a zhromažďovania, nezávislé súdnictvo a demokratickú účasť na verejnom živote;

19.  zdôrazňuje, že menšinové komunity v tretích krajinách majú špecifické potreby, a že by sa mala podporovať ich úplná rovnosť vo všetkých oblastiach hospodárskeho, sociálneho, politického a kultúrneho života;

Podnikanie a ľudské práva

20.  dôrazne podporuje účinné a komplexné uplatňovanie riadiacich zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv v rámci EÚ i za jej hranicami a dôrazne odporúča, aby členské štáty EÚ vypracovali a realizovali vnútroštátne akčné plány; ďalej opakuje význam podpory zo strany EÚ spoločenskej zodpovednosti európskych podnikov, ktoré hrajú hlavnú úlohu pri podpore medzinárodných noriem podnikania a ľudských práv; vyzýva OSN a EÚ, aby sa spolu s nadnárodnými a európskymi podnikmi zaoberali otázkou obhajcov práva na pôdu, ktorí sú obeťami represálií vrátane hrozieb, obťažovania, svojvoľného zatýkania, útokov a vrážd za to, že kritizujú rozsiahle skupovanie pôdy na úkor práva vidieckeho obyvateľstva v tretích krajinách na pôdu a výživu; žiada, aby sa do projektov v oblasti ľudských práv uskutočňovaných v rámci mechanizmov OSN a akčných plánov EÚ pre ľudské práva a demokraciu pravidelne začleňovali obhajcovia pozemkových práv;

21.  víta iniciatívu vysokého komisára OSN pre ľudské práva na zlepšenie projektu v oblasti zodpovednosti a opravných prostriedkov s cieľom prispieť k spravodlivému a efektívnejšiemu systému opravných prostriedkov v rámci vnútroštátneho práva, najmä v prípadoch závažného porušovania ľudských práv v podnikateľskom sektore; vyzýva všetky vlády, aby si plnili povinnosti pri zabezpečovaní dodržiavania ľudských práv, prístupu k spravodlivosti pre obete, ktoré čelia praktickým a právnym problémom pri prístupe k opravným prostriedkom na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni, s ohľadom na porušovania ľudských práv v oblasti podnikania;

22.  konštatuje, že otvorená medzivládna pracovná skupina pre vypracovanie medzinárodne právne záväzného nástroja týkajúceho sa nadnárodných spoločností a iných podnikov v súvislosti s ľudskými právami, ktorá bola zriadená uznesením UNHRC z 26. júna 2014, po prvýkrát zasadla v júli 2015; okrem toho vyzýva, aby EÚ podporovala úsilie o zosúladenie svojich politík s usmerneniami OECD pre nadnárodné spoločnosti, a odporúča, aby sa EÚ a jej členské štáty aktívne zapojili do diskusie o právne záväznom medzinárodnom nástroji o podnikaní a ľudských právach v systéme OSN;

Migrácia

23.  je znepokojený najzávažnejšou humanitárnou krízou od druhej svetovej vojny, ktorá vznikla v dôsledku narastajúceho počtu osôb nútených opustiť svoje domovy v dôsledku prenasledovania, ozbrojeného konfliktu, všeobecného násilia a zmeny klímy, a v snahe nájsť ochranu a lepší život a ktoré vydávaním sa na nebezpečnú cestu riskujú svoje životy;

24.  trvá na tom, že problémy súvisiace s humanitárnou krízou spojenou s utečencami sú záležitosti, ktoré musia byť spravované komplexným spôsobom, v duchu solidarity v rámci EÚ a v úzkej spolupráci s OSN a jej agentúrami; vyzýva všetky krajiny, aby k migrácii zaujali prístup založený na ľudských právach, ktorý do centra migračných politík a riadenia kladie práva migrantov, pričom sa v ňom venuje mimoriadna pozornosť situácii marginalizovaných a znevýhodnených skupín migrantov, akými sú ženy a deti; vyzýva všetky štáty, aby sa zaoberali rodovým násilím páchaným na ženách a dievčatách, a zdôrazňuje význam tvorby migračných politík na rodovom základe s cieľom reagovať na ich osobitné potreby;

25.  pripomína, že všetky štáty majú povinnosť rešpektovať a ochraňovať ľudské práva všetkých osôb pod svojou jurisdikciou bez ohľadu na ich národnosť či pôvod a bez ohľadu na ich postavenie prisťahovalcov; pripomína, že globálna stratégia v oblasti migrácie je úzko spätá s rozvojovou a humanitárnou politikou vrátane vytvorenia humanitárnych koridorov a poskytovania humanitárnych víz, rovnako ako s ďalšími vonkajšími politikami; pripomína, že návrat migrantov by sa mal vykonávať pri plnom dodržiavaní ich práv, na základe slobodného a informovaného rozhodnutia a iba v prípade, ak je zaručená ochrana ich práv v ich krajine; vyzýva vlády, aby ukončili svojvoľné zatýkanie a zadržiavanie migrantov;

26.  je znepokojený pokračujúcou a rozšírenou diskrimináciou a porušovaním práv migrantov vrátane uchádzačov o azyl a utečencov; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali prácu osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva migrantov, spolu s vykonávaním jeho odporúčaní; vyzýva vlády, aby rešpektovali právo na azyl a ľudské práva a základnú dôstojnosť migrantov, a za všetkých okolností zásadu nevyhostenia; vyzýva štáty, aby zaviedli, ak tak ešte neurobili, systémy a postupy na zabezpečenie plného súladu so svojimi medzinárodnými záväzkami práva ľudských práv všetkých programov a inštitúcií v oblasti migrácie;

Zmena klímy a ľudské práva

27.  víta parížsku dohodu v rámci Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), ktorá sa vzťahuje na adaptáciu, zmierňovanie, rozvoj a transfer technológií a budovanie kapacít; trvá na tom, že otázka zmeny klímy by sa mala začleniť do všetkých oblastí hospodárskych politík; naliehavo vyzýva všetky zmluvné štáty, ktoré sú signatármi dohody, aby prijali naliehavé a ambiciózne opatrenia na zmiernenie a prispôsobenie sa tým, že začlenia zmenu klímy do všetkých politických oblastí;

28.  pripomína, že nepriaznivé vplyvy zmeny klímy predstavujú okamžitú a potenciálne nezvratnú globálnu hrozbu pre plné uplatňovanie ľudských práv, a že jej vplyv na zraniteľné skupiny, ktorých situácia v súvislosti s ich právami je už teraz zúfalá, je značný; so znepokojením konštatuje, že udalosti súvisiace so zmenou klímy, ako sú zvýšenie hladiny morí a extrémne zmeny počasia spôsobujúce suchá a záplavy, podľa očakávaní povedú k ešte väčším stratám na životoch, presídľovaniu obyvateľstva a nedostatku potravín a vody;

29.  žiada medzinárodné spoločenstvo, aby riešilo právne nedostatky, pokiaľ ide o termín „klimatický utečenec“ vrátane možného právneho vymedzenia tohto pojmu v medzinárodnom práve alebo v inej právne záväznej medzinárodnej dohode;

Práva žien

30.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa neoslabovalo acquis Pekinskej akčnej platformy, pokiaľ ide o prístup k vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti ako základné ľudské právo a o ochranu sexuálnych a reprodukčných práv; zdôrazňuje skutočnosť, že univerzálne rešpektovanie sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv a prístup k príslušným službám prispieva k zníženiu detskej a materskej úmrtnosti; poukazuje na to, že plánovanie rodiny, zdravie matiek a ľahký prístup k antikoncepcii a bezpečnému umelému prerušeniu tehotenstva sú dôležitými aspektmi pre záchranu životov žien a pomáhajú im znovu vybudovať svoje životy, ak sa stali obeťami znásilnenia; zdôrazňuje potrebu umiestniť tieto politiky do stredu rozvojovej spolupráce s tretími krajinami;

31.  zdôrazňuje význam opatrení na posilnenie vedenia a účasť žien na všetkých úrovniach rozhodovania; vyzýva štáty, aby zabezpečili rovnaké zastúpenie žien vo verejných inštitúciách a vo verejnom živote vrátane osobitného dôrazu na začlenenie menšinových žien;

32.  víta nedávnu rezolúciu BR OSN č. 2242 o ženách, mieri a bezpečnosti, na základe ktorej sa ženy stávajú ústredným prvkom celého úsilia o riešenie celosvetových problémov vrátane rastúceho násilného extrémizmu, zmeny klímy, migrácie, trvalo udržateľného rozvoja, miera a bezpečnosti; oceňuje zistenia globálnej štúdie OSN o vykonávaní rezolúcie BR OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti, v ktorých sa zdôrazňuje význam vedúceho postavenia žien a ich účasti na riešení konfliktov a budovaní mieru, ako aj to, že ich zapojenie zlepšilo humanitárnu pomoc, posilnilo úsilie mierových síl a ukončenie mierových rozhovorov a pomohlo bojovať proti násilnému extrémizmu; vyzýva OSN a všetky jej členské štáty, aby prijali konkrétne opatrenia na zabezpečenie ženskej nezávislosti, zmysluplné začlenenie žien do predchádzania konfliktom a ich riešenia a do mierových rokovaní a budovania mieru formou širšieho zastúpenia žien na všetkých úrovniach rozhodovania vrátane vnútroštátnych, regionálnych a medzinárodných inštitúcií a mechanizmov;

33.  vyjadruje svoje zdesenie nad skutočnosťou, že odkedy sa objavili násilné extrémistické skupiny, ako napríklad Dá’iš v Sýrii a Iraku alebo Boko Haram v západnej Afrike, násilie páchané na ženách nadobudlo nový rozmer, ktorý vzbudzuje doteraz nepoznanú hrôzu, pretože sexuálne násilie sa stalo pevnou súčasťou cieľov a ideológie týchto extrémistických skupín, ako aj zdrojom ich príjmov, a ktorý pre medzinárodné spoločenstvo znamená zásadnú novú výzvu; vyzýva všetky vlády a inštitúcie OSN, aby posilnili svoje odhodlanie bojovať proti týmto ohavným zločinom a navrátili ženám dôstojnosť, aby mali prístup k spravodlivosti, náprave a podpore;

34.  domnieva sa, že jedným zo spôsobov boja proti extrémizmu je zaručenie nezávislosti žien prostredníctvom odstránenia základných nerovností medzi ženami a mužmi, ktoré sú príčinou zraniteľnosti žien a dievčat v čase konfliktov; zdôrazňuje potrebu kontinuity vzdelania pre dievčatá v utečeneckých táboroch, v konfliktných oblastiach a v oblastiach postihnutých extrémnou chudobou a extrémnymi javmi životného prostredia,ako sú suchá a záplavy;

35.  vyzýva Komisiu, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a podpredsedníčku / vysokú predstaviteľku, aby aj naďalej podporovali politické a hospodárske postavenie žien a dievčat začleňovaním rodového hľadiska do všetkých vonkajších politík a programov, okrem iného prostredníctvom štruktúrovaných dialógov s tretími krajinami, verejným nastoľovaním otázok súvisiacich s rodom a zabezpečením dostatočných zdrojov na tento účel;

Práva detí

36.  pripomína, že Dohovor o právach dieťaťa, ktorý bol prijatý v roku 1989 a predstavuje medzinárodnú zmluvu o ľudských právach s najvyšším počtom ratifikácií, stanovuje celý rad práv dieťaťa, medzi ktoré patrí právo na život, zdravotnú starostlivosť, vzdelanie a hranie, ako aj právo na rodinný život, ochranu pred násilím a diskrimináciou a na to, aby boli názory dieťaťa vypočuté. vyzýva všetkých signatárov tohto dohovoru, aby plnili svoje povinnosti;

37.  víta plánovanú globálnu štúdiu, ktorú má pripraviť OSN, zameranú na mapovanie (na základe monitorovania a hodnotiacej analýzy) spôsobov, akými sa v praxi vykonávajú existujúce medzinárodné právne predpisy a normy, a posúdenie konkrétnych možností štátov pri zlepšovaní svojich politík a reakcií; naliehavo vyzýva všetky štáty, aby štúdiu podporili a aby sa do nej aktívne zapojili;

38.  znovu opakuje svoju požiadavku, aby Komisia navrhla komplexnú stratégiu pre práva dieťaťa a akčný plán na ďalších päť rokov, aby sa prioritizovali práva detí v rámci vonkajších politík EÚ, podporovalo úsilie EÚ o presadzovanie ich práv, a to najmä tým, že prispeje k zabezpečeniu prístupu detí k vode , sanitácii, zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu, zaistením rehabilitácie a opätovného začlenenia detí odvedených do ozbrojených skupín, odstránením detskej práce, mučenia, problému detského čarodejníctva, detských manželstiev a sexuálneho vykorisťovania, poskytovaním pomoci deťom v ozbrojených konfliktoch a zabezpečovaním ich prístupu k vzdelávaniu v oblastiach konfliktov a v utečeneckých táboroch;

Práva osôb LGBTI

39.  vyjadruje znepokojenie nad pretrvávajúcou existenciou diskriminačných zákonov a postupov, ako aj násilných činov voči jednotlivcom v rôznych krajinách na základe ich sexuálnej orientácie a rodovej identity; vyzýva na dôkladné monitorovanie situácie LGBTI osôb v krajinách, kde nedávno zavedené zákony namierené proti LGBTI ohrozujú životy príslušníkov sexuálnych menšín; vyjadruje vážne obavy v súvislosti s tzv. zákonmi proti propagande, ktorými sa obmedzuje sloboda prejavu a zhromažďovania, a to aj v európskych krajinách;

40.  podporuje pokračovanie činnosti Vysokého komisára OSN pre ľudské práva zameranej na boj proti týmto diskriminačným právnym predpisom, a to najmä prostredníctvom vyhlásení, správ a kampaní za slobodu a rovnosť, ako aj prácu ostatných orgánov OSN; je znepokojený obmedzeniami základných slobôd obhajcov ľudských práv LGBTI osôb a vyzýva EÚ, aby ich viac podporovala; konštatuje, že základné práva LGBTI osôb sa budú s väčšou pravdepodobnosťou rešpektovať, ak budú mať tieto osoby prístup k právnym inštitútom, akými sú napríklad registrované partnerstvo alebo manželstvo;

Obhajcovia ľudských práv

41.  vyzýva všetky vlády, aby podporovali organizácie občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv a umožnili im bez obáv spolupracovať s Radou pre ľudské práva v rámci mechanizmu UPR a zabezpečili, aby krajiny zodpovedné za represálie proti aktivistom v oblasti ľudských práv boli vzaté na zodpovednosť;

domnieva sa, že pokračujúce zastrašovanie a zaisťovanie obhajcov ľudských práv a predstaviteľov opozície mnohými členmi Rady OSN pre ľudské práva poškodzuje jej dôveryhodnosť; naliehavo žiada EÚ a jej členské štáty, aby podporovali iniciatívu na úrovni OSN s cieľom navrhnúť koherentnú a komplexnú reakciu na veľké výzvy, ktorým čelia na celom svete obhajcovia ľudských práv pracujúci v oblasti práv žien, ochrany environmentálnych práv, práva na využívanie pôdy a práv domorodého obyvateľstva, v boji proti korupcii a beztrestnosti, ako aj novinári a ďalší obhajcovia ľudských práv používajúci médiá vrátane internetových a sociálnych médií a aby systematicky odsudzovali ich napadanie;

Boj proti beztrestnosti a Medzinárodný trestný súd (ICC)

42.  opakuje svoju plnú podporu práci Medzinárodného trestného súdu v jeho úlohe ukončenia beztrestnosti páchateľov najzávažnejších trestných činov ohrozujúcich medzinárodné spoločenstvo a zabezpečenie spravodlivosti pre obete vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a genocídy; je naďalej ostražitý, pokiaľ ide o všetky pokusy oslabiť jeho legitimitu alebo nezávislosť; naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty EÚ, aby s týmto súdom spolupracovali a poskytovali mu rozhodnú diplomatickú, politickú a finančnú podporu v bilaterálnych vzťahoch a na všetkých fórach vrátane OSN; žiada, aby EÚ, jej členské štáty a jej osobitní zástupcovia aktívne podporovali ICC, presadzovanie jeho rozhodnutí a boj proti beztrestnosti trestných činov spadajúcich pod Rímsky štatút, vrátane posilnenia a rozšírenia jeho vzťahu s Bezpečnostnou radou a zabezpečením rýchlej ratifikácie zo strany členských štátov EÚ zmien z Kampaly k Rímskemu štatútu Medzinárodného trestného súdu, ktoré vymedzujú zločinu agresie;

Bezpilotné lietadlá a autonómne zbrane

43.  pripomína svoju výzvu Rade EÚ na vypracovanie spoločného stanoviska EÚ k používaniu ozbrojených bezpilotných lietadiel, v ktorej sa prikladá najväčší význam dodržiavaniu ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva a riešia sa otázky, ako je právny rámec, proporcionalita, zodpovednosť, ochrana civilného obyvateľstva a transparentnosť; opäť naliehavo vyzýva EÚ, aby zakázala vývoj, výrobu a využívanie plne autonómnych zbraní, ktorými možno útočiť bez ľudského zásahu; trvá na tom, aby ľudské práva boli súčasťou všetkých dialógov s tretími krajinami o boji proti terorizmu;

Účasť EÚ

44.  opakuje význam aktívnej a dôslednej činnosti EÚ vo všetkých mechanizmoch OSN v oblasti ľudských práv, najmä v Treťom výbore, Valnom zhromaždení OSN a UNHRC; oceňuje úsilie ESVČ, delegácií EÚ v New Yorku a Ženeve a členských štátov o zvýšenie súdržnosti EÚ v otázkach ľudských práv na úrovni OSN prostredníctvom včasnej a vecnej konzultácie a jednohlasného vystupovania; nabáda EÚ, aby zvýšila svoje úsilie, aby jej hlas bol vypočutý, vrátane zintenzívnenia rastúcej praxe medziregionálnych iniciatív a spolusponzorovaním a ujímaním sa vedenia pri rezolúciách; opakuje svoju výzvu na väčšiu viditeľnosť činnosti EÚ vo všetkých multilaterálnych fórach;

45.  žiada, aby osobitný zástupca EÚ pre ľudské práva naďalej zvyšoval účinnosť, súdržnosť a viditeľnosť politiky EÚ v oblasti ľudských práv v rámci UNHRC pri ďalšom rozvoji úzkej spolupráci s OHCHR a osobitnými postupmi;

46.  rozhodne zdôrazňuje úlohu pracovnej skupiny Rady pre ľudské práva (COHOM) pri zlepšovaní prípravy a koordinácie pozícií EÚ v zasadnutiach UNHRC, a riešení problému súdržnosti medzi vonkajšou a vnútornou politikou EÚ v oblasti ľudských práv; pripomína, že je dôležité zachovať inštitucionalizovanú prax vysielania parlamentných delegácií na UNHCR a Valné zhromaždenia OSN;

Uplatňovanie hľadiska ľudských práv v EÚ

47.  vyzýva EÚ, aby presadzovala univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv vrátane občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv v súlade s článkom 21 Lisabonskej zmluvy a všeobecnými ustanoveniami o vonkajšej činnosti Únie;

48.  opakuje svoju výzvu, aby EÚ zaujala prístup založený na právach a aby začlenila dodržiavanie ľudských práv do obchodu, investičných politík, verejných služieb a rozvojovej spolupráce a do svojej spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky; takisto zdôrazňuje, že politika EÚ v oblasti ľudských práv by mala zabezpečiť, aby vnútorné a vonkajšie politiky EÚ boli v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi zo Zmluvy o EÚ koherentné;

49.  zdôrazňuje, že rodová rovnosť musí byť systematickou a neoddeliteľnou súčasťou všetkých dialógov o ľudských právach medzi EÚ a tretími krajinami; vyzýva ESVČ na vytvorenie dialógov o rodovej rovnosti popri dialógoch o ľudských právach s tretími krajinami;

Krajiny, na ktoré sa vzťahuje všeobecné pravidelné preskúmanie (UPR)

Burundi

50.  je naďalej hlboko znepokojený humanitárnym vplyvom krízy na civilné obyvateľstvo v krajine a v regióne ako celku; požaduje, aby EÚ aj naďalej pracovala v úzkej spolupráci s Východoafrickým spoločenstvom a Africkou úniou na konsenzuálnom výsledku medzi vládou a opozíciou s cieľom opätovného vytvorenia inkluzívneho a demokratického politického systému;

Gruzínsko

51.  víta členstvo Gruzínska UNHRC a nedávne UPR o Gruzínsku; berie na vedomie významné legislatívne reformy, v dôsledku ktorých nastal určitý pokrok a zlepšenie v oblastiach, ako napríklad spravodlivosť a presadzovanie práva, prokuratúra, boj proti zlému zaobchádzaniu, práva dieťaťa, ochrana súkromia a osobných údajov, či vnútorne vysídlených osôb;

52.  konštatuje však, že je potrebné ďalšie úsilie zamerané na zlé zaobchádzanie, najmä pokiaľ ide o vyšetrovaciu väzbu a rehabilitáciu obetí; je naďalej znepokojený, pokiaľ ide o slobodu prejavu a médií a absenciu prístupu pozorovateľov do okupovaných regiónov Abcházska a Cchinvali/Južného Osetska, v ktorých je porušovanie ľudských práv naďalej rozšírené; a vyzýva gruzínsku vládu, aby prijala primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť nadviazanie na odporúčania vypracované počas procesu UPR;

Izrael/Palestína

53.  hlboko ľutuje, že Izrael zamietol osobitnému spravodajcovi OSN o situácii v oblasti ľudských práv na palestínskych územiach Makarimovi Wibisonovi prístup na palestínske okupované územia, a že musel odstúpiť, pretože nemohol plniť svoje úlohy s úplnou nezávislosťou;

Lebanon

54.  oceňuje Libanon za zriadenie niekoľkoročnej hraničnej politiky a politiky prijímania utečencov z Palestíny, Iraku a Sýrie a vyzýva Európsku úniu, aby vyčlenila viac zdrojov a aby úzko spolupracovala s libanonskými orgánmi s cieľom pomáhať Libanonu pri zlepšovaní ochrany práv utečencov a žiadateľov o azyl; v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie nad počtom prípadov detských manželstiev a/alebo manželstiev vynútených násilím, ktorých je údajne medzi sýrskymi utečencami veľa; nabáda libanonskú vládu, aby posúdila možnosť reformy zákona o vstupe do Libanonu, pobyte v Libanone a opustení Libanonu, v ktorom sa nerobí rozdiel medzi žiadateľmi o azyl a utečencami na jednej strane a migrantmi na druhej strane;

55.  súhlasí s odporúčaniami Výboru OSN pre odstránenie diskriminácie žien (CEDAW), pokiaľ ide o výzvu na prijatie opatrení na zvýšenie informovanosti migrantiek pracujúcich v domácnosti o svojich ľudských právach podľa dohovoru CEDAW, ktorého je Libanon zmluvnou stranou; zdôrazňuje najmä potrebu odstrániť tzv. systém kafala a zabezpečiť účinný prístup k spravodlivosti pre ženy migrujúce pracovníčky v domácnosti, a to aj prostredníctvom zaručenia ich bezpečnosti a pobytu počas súdnych a správnych postupov týkajúcich sa ich postavenia;

Mauritánia

56.  zdôrazňuje, že hoci mauritánska vláda dosiahla pokrok v legislatívnych opatreniach zameraných na boj proti všetkým formám otroctva a otrokárskym praktikám, nedostatok účinného vykonávania prispieva k pretrvávajúcej existencii takýchto praktík; vyzýva orgány, aby presadzovali právne predpisy proti otroctvu s cieľom iniciovať celonárodné, systematické a pravidelné zbieranie diferencovaných údajov o všetkých formách otroctva a vypracovať podrobné štúdie založené na dôkazoch o histórii a povahe otroctva s cieľom odstrániť túto prax;

57.  naliehavo vyzýva mauritánske orgány, aby umožnili slobodu prejavu a  zhromažďovania v súlade s medzinárodnými dohovormi a vnútroštátnymi právnymi predpismi Mauritánie; požaduje tiež prepustenie Birama Dah Abeida, Bilala Ramdana a Djiby Sowa, aby mohli pokračovať vo svojej nenásilnej kampani proti otroctvu bez obáv z obťažovania či zastrašovania;

Mjanmarsko

58.  víta, že 8. novembra 2015 sa konali voľby s viacerými kandidátmi, čo predstavuje významný medzník pri prechode krajiny k demokracii; zostáva však znepokojený ústavným rámcom pre tieto voľby, podľa ktorého je 25 % kresiel v parlamente vyhradených pre predstaviteľov armády; uznáva pokrok, ktorý bol do tejto chvíle dosiahnutý v oblasti ľudských práv, zároveň však nachádza viacero zvyšných oblastí, ktoré vyvolávajú veľké znepokojenie vrátane práv menšín a slobody prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania;

59.  odsudzuje diskrimináciu rohingyjského obyvateľstva, ktorého situáciu zhoršuje skutočnosť, že toto spoločenstvo nemá právnu subjektivitu a nárast prejavov nenávisti voči príslušníkom iných, než budhistického náboženstva; žiada úplné, transparentné a nezávislé vyšetrovanie všetkých správ o porušovaní ľudských práv menšiny Rohingyov a domnieva sa, že štyri zákony, ktoré parlament prijal v roku 2015 a ktoré sú zamerané na ochranu rasy a náboženstva, obsahujú diskriminačné časti týkajúce sa pohlavia; ľutuje skutočnosť, že Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva zatiaľ nedostal povolenie na zriadenie kancelárie v Mjanmarsku; trvá na potrebe úplného posúdenia udržateľnosti a vplyvu ľudských práv pred skočením rozhovorov o investičnej dohode medzi EÚ a Mjanmarskom;

Nepál

60.  víta nadobudnutie účinnosti novej ústavy Nepálu 20. septembra 2015, ktorá by mala položiť základy budúcej politickej stability a hospodárskeho rozvoja krajiny; dúfa, že v blízkej budúcnosti budú vyriešené zvyšné obavy o politické zastúpenie menšín vrátane Dalitov a zákony o občianstve;

61.  ľutuje širokú beztrestnosť za porušovanie ľudských práv spáchaných oboma stranami v priebehu občianskej vojny napriek prijatiu Aktu o pravde, zmierení a zmiznutí v máji 2014; naliehavo žiada vládu Nepálu, aby pristúpila k Medzinárodnému dohovoru o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím, vyjadruje poľutovanie nad obmedzeniami základných slobôd tibetských utečencov; naliehavo žiada Indiu, aby ukončila svoju neoficiálnu blokádu nepálskeho hospodárstva, ktorá spoločne so zničujúcim zemetrasením v apríli 2015 vyvoláva humanitárnu krízu a tlačí viac ako jeden milión Nepálcov do bezvýchodiskovej situácie súvisiacej s chudobou;

Omán

62.  oceňuje Omán za zriadenie vládnej národnej komisie pre ľudské práva a za pozvanie, ktoré v septembri 2014 umožnilo prelomovú návštevu osobitného spravodajcu OSN pre slobodu pokojného zhromažďovania; vyjadruje nádej, že tieto konštruktívne kroky povedú k intenzívnejšej spolupráci Ománu so zástupcami OSN pre oblasť ľudských práv a nezávislými organizáciami pre ľudské práva;

Rwanda

63.  vyjadruje znepokojenie nad situáciou v oblasti ľudských práv v Rwande vrátane obmedzovania slobody prejavu a združovania, zužovania demokratického priestoru pre opozičné politické strany a nezávislé aktivity občianskej spoločnosti, ako aj absenciou prostredia, ktoré je priaznivé pre nezávislosť súdnictva; vyzýva rwandskú vládu, aby vytvorila demokratický priestor, v ktorom budú môcť slobodne pôsobiť všetky zložky spoločnosti;

64.  je znepokojený navrhnutou ústavnou zmenou, ktorej cieľom je umožniť súčasnému prezidentovi uchádzať sa o tretie funkčné obdobie; vyzýva rwandskú vládu, aby dodržiavala Africkú chartu o demokracii, voľbách a správe vecí verejných, ktorej článok 5 stanovuje, že zmluvné štáty majú prijať všetky primerané opatrenia na zabezpečenie ústavného poriadku, najmä ústavného prevodu moci, a ktorej článok 23 uvádza, že akékoľvek zmeny ústavy, ktoré porušujú zásady demokratickej zmeny vlády, sú nezákonné;

Saudská Arábia

65.  je hlboko znepokojený alarmujúcim tempom, ktorým súdy nariaďovali trest smrti v Saudskej Arábii v roku 2015; je zdesený hromadnými popravami v posledných týždňoch;

66.  vyzýva EÚ, aby podrobne monitorovala so saudskoarabskými orgánmi zdravotný stav Raifa Badawiho, saudského blogera a laureáta Sacharovovej ceny za rok 2015, ktorý údajne drží protestnú hladovku;

Južný Sudán

67.  víta mierovú dohodu, podpísanú bojujúcimi stranami 28. augusta 2015, o ukončení občianskej vojny, ktorá zahŕňa prechodné rozdelenie moci, bezpečnostné usporiadanie a zriadenie hybridného súdu na preskúmanie všetkých trestných činov spáchaných od začiatku konfliktu; pripomína, že tento konflikt si vyžiadal tisíce životov a státisíce vysídlených osôb a utečencov;

68.  vyzýva všetky strany, aby sa zdržali páchania násilia v oblasti ľudských práv a porušovania medzinárodného humanitárneho práva vrátane tých trestných činov, ktoré by sa mohli posudzovať ako medzinárodná trestná činnosť, ako sú napríklad popravy bez riadneho konania, etnicky zamerané násilie, sexuálne násilie súvisiace s konfliktmi vrátane znásilnenia, ako aj rodovo motivované násilie, nábor a využívanie detí, nedobrovoľné zmiznutia a svojvoľné uväznenia a zaistenia;

Sýria

69.  zdôrazňuje význam práce, ktorú vykonáva nezávislá medzinárodná vyšetrovacia komisia OSN pre Sýriu; s hlbokým znepokojením berie na vedomie hlavné zistenie vyšetrovacej komisie, podľa ktorého sú hlavnými príčinami civilných obetí, svojvoľného vysídľovania a ničenia naďalej úmyselné útoky na civilné obyvateľstvo, nevyberavé a neprimerané útoky, útoky na civilné a chránené objekty kultúrneho dedičstva a represívne obliehanie a blokády; zdôrazňuje, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť a podporu ženám, ktoré sa stali obeťami násilia, organizáciám žien a ich účasti na humanitárnej pomoci a riešení konfliktov;

70.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pomohli zabezpečiť, že vyšetrovacej komisii sa poskytnú primerané finančné prostriedky na vykonávanie jej mandátu, ktorý spočíva v zisťovaní faktov a okolností páchania všetkých závažným porušení ľudských práv a v rámci možnosti v určení zodpovedných osôb, s cieľom zaručiť, že páchatelia porušovania vrátane prípadov, keď porušovanie predstavuje zločin proti ľudskosti, budú braní na zodpovednosť;

71.  zdôrazňuje povinnosť všetkých strán chrániť civilistov, rešpektovať ich ľudské práva a uspokojiť ich základné potreby v súlade s medzinárodnými ľudskými právami a humanitárnym právom; opakuje svoje presvedčenie, že udržateľné riešenie krízy v Sýrii možno dosiahnuť len prostredníctvom inkluzívneho politického urovnania, a vyzýva všetky strany, aby sa snažili o skutočnú politickú transformáciu, ktorá bude spĺňať legitímne ašpirácie sýrskeho ľudu a umožní im nezávisle a demokraticky rozhodnúť o svojej budúcnosti;

Venezuela

72.  víta skutočnosť, že 6. decembra 2015 sa vo Venezuele uskutočnili slobodné a spravodlivé voľby; vyjadruje poľutovanie nad tým, že počiatočné prijatie výsledkov zo strany vlády a opozičných síl sa zmenilo na novú politickú krízu; pripomína význam dodržiavania ústavy a dodržiavania ľudských práv, a zamedzenia akémukoľvek pokusu o zneváženie vôle venezuelského ľudu vyjadrenej vo voľbách;

73.  znova pripomína, že venezuelská vláda bude musieť riešiť celý rad otázok týkajúcich sa ľudských práv, od beztrestnosti a zodpovednosti za popravy bez riadneho konania, vrátane ozbrojených síl, po svojvoľné väznenie a zaistenie, právo politických väzňov na spravodlivý proces a nezávislosť súdnictva, slobodu zhromažďovania a združovania a slobodu médií;

Jemen

74.  vyjadruje vážne znepokojenie nad dramatickým a násilným konfliktom a bezprecedentnou humanitárnou krízou v krajine, kde je jemenské civilné obyvateľstvo prvou obeťou súčasnej vojenskej eskalácie a extrémistických a teroristických skupín, ktoré využívajú situáciu;

75.  vyjadruje poľutovanie nad sériou útokov na zdravotnícky personál a zariadenia a naliehavo vyzýva strany konfliktu, aby rešpektovali základné zásady medzinárodného humanitárneho práva;

76.  je presvedčený, že len široká politická dohoda v rámci rokovaní sprostredkovaných OSN môže poskytnúť udržateľné riešenie, obnoviť mier a zachovať jednotu a územnú celistvosť Jemenu, a znovu opakuje svoju podporu pre všetky regionálne subjekty, ktoré by mali konať zodpovedne a konštruktívne s cieľom dosiahnutia riešenia;

o

o  o

77.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0470.

Právne oznámenie