Postup : 2016/2529(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0162/2016

Predkladané texty :

B8-0162/2016

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 04/02/2016 - 8.10
CRE 04/02/2016 - 8.10
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0051

NÁVRH UZNESENIA
PDF 300kWORD 104k
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0149/2016
27.1.2016
PE576.523v01-00
 
B8-0162/2016

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku


o systematickom hromadnom vyvražďovaní náboženských menšín organizáciou ISIS (2016/2529(RSP))


Fabio Massimo Castaldo, Ignazio Corrao, Isabella Adinolfi, Rolandas Paksas v mene skupiny EFDD

Uznesenie Európskeho parlamentu o systematickom hromadnom vyvražďovaní náboženských menšín organizáciou ISIS (2016/2529(RSP))  
B8-0162/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2, 3 a 21 ods. 1 ZEÚ,

–  so zreteľom na článok 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na článok 9 Európskeho dohovoru o ľudských právach z roku 1950,

–  so zreteľom na článok 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach z roku 1966,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva a viery z roku 1981,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídy z 9. decembra 1948,

–  so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu, najmä na jeho články 5 až 14,

–  so zreteľom na intervenciu EÚ v Rade OSN pre ľudské práva 25. marca 2015 (interaktívny dialóg o správe OHCHR o Iraku),

–  so zreteľom na závery Rady zo 16. marca 2015 o regionálnej stratégii EÚ pre Sýriu a Irak, ako aj pre hrozbu ISIL/Dá’iš, z 20. októbra 2014 o kríze v Sýrii a Iraku v súvislosti s ISIL/Dá’iš, z 30. augusta 2014 o Iraku a Sýrii, zo 14. apríla 2014 a z 12. októbra 2015 o Sýrii a z 15. augusta 2014 o Iraku,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2002/495/SVV potvrdené rozhodnutím Rady 2003/335/SVV z 8. mája 2003 o vyšetrovaní a trestnom stíhaní genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery, usmernenia EÚ o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva, usmernenia EÚ v súvislosti s násilím voči ženám a dievčatám a bojom proti všetkým formám ich diskriminácie, usmernenia politiky EÚ voči tretím krajinám týkajúce sa mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, ako aj usmernenia EÚ o deťoch v ozbrojených konfliktoch,

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o Iraku a Sýrii a na jej odpovede na parlamentné otázky: Genocide of Greek Orthodox Christians in Syria (Genocída gréckych pravoslávnych kresťanov v Sýrii) (E-004733/2015) predložená 1. júna 2015, Iraq – Christians martyred and robbed of their belongings (Irak: zabíjanie a okrádanie kresťanov) (E-004152-15) predložená 30. júna 2015, Persecution and genocide of Christians (Prenasledovanie a genocída kresťanov) (P-012721/2015), predložená 30. októbra 2015, Abduction of Christians in Syria (Únosy kresťanov v Sýrii) (E-004156-15) a Safeguarding Christian communities in the Middle East (Ochrana kresťanských spoločenstiev na Blízkom východe) (E-004001/15), ktoré boli zodpovedané spoločne 10. novembra 2015,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a VP/PK Európskemu parlamentu a Rade o regionálnej stratégii EÚ pre Sýriu a Irak, ako aj pre hrozbu, ktorú predstavuje Dá’iš,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v Iraku z 27. februára 2014(1) a o situácii v Iraku a Sýrii a ofenzíve IŠ vrátane prenasledovania menšín z 18. septembra 2014(2), najmä jeho odsek 4, o situácii v Iraku: únosy a zneužívanie žien z 27. novembra 2014(3), o humanitárnej kríze v Iraku a Sýrii, najmä v súvislosti s IŠ z 12. februára 2015(4), najmä jeho odsek 27,   o nedávnych útokoch a únosoch zo strany Dá’iš na Blízkom východe zameraných predovšetkým proti Asýrčanom z 12. marca 2015(5), najmä jeho odsek 2, o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2013 a politike Európskej únie v tejto oblasti z 12. marca 2015(6), najmä jeho články 129 a 211, o prioritách EÚ na zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva v roku 2015 z 12. marca 2015(7), najmä jeho odseky 65 a 66, o prenasledovaní kresťanov vo svete v súvislosti so zabitím študentov v Keni teroristickou skupinou aš-Šabáb z 30. apríla 2015(8), najmä jeho odsek 40 a o ničení kultúrnych pamiatok, ktoré pácha ISIL/Dá’iš z 30. apríla 2015(9),

–  so zreteľom na vyhlásenie Bezpečnostnej rady OSN z 25. februára 2015, v ktorom odsúdila únos vyše 100 Asýrčanov, ktorý spáchal ISIL,

–  so zreteľom na vyhlásenie osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva Stavrosa Lambrinidisa, ktoré v mene Európskej únie predniesol 27. marca 2015 počas otvorenej diskusie v Bezpečnostnej rade OSN o obetiach útokov a zlého zaobchádzania z etnických alebo náboženských dôvodov na Blízkom východe,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2199 (2015) o hrozbách pre medzinárodný mier a bezpečnosť, ktoré spôsobujú teroristické činy al-Káidy,

–  so zreteľom na rezolúciu č. 2249 (2015), v ktorej sa odsudzujú nedávne teroristické útoky ISIS,

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva S-22/1 z 3. septembra 2014 o situácii v oblasti ľudských práv v Iraku vzhľadom na zneužívanie páchané takzvaným Islamským štátom v Iraku a Levante a pridruženými skupinami,

–  so zreteľom na rozsudok Medzinárodného súdneho dvora z 26. februára 2007 vo veci týkajúcej sa uplatňovania dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocída (Bosna a Hercegovina/Srbsko a Čierna Hora), rozsudok z 2. augusta 2001, ktorý vydala Súdna komora Medzinárodného tribunálu pre trestné stíhanie osôb zodpovedných za závažné porušenie medzinárodného humanitárneho práva spáchané na území bývalej Juhoslávie od roku 1991 (prokurátor Radislav Krstić), a rozsudok z 19. apríla 2004, ktorý vydala odvolacia komora tohto súdu v tej istej veci,

–  so zreteľom na analytický rámec Úradu osobitného poradcu OSN pre predchádzanie genocíde,

–  so zreteľom na vyhlásenie osobitného poradcu generálneho tajomníka OSN pre zabraňovanie genocídam a osobitného poradcu generálneho tajomníka OSN pre zodpovednosť za ochranu o situácii v Iraku,

–  so zreteľom na správy misie OSN na pomoc Iraku (UNAMI) o ochrane civilistov v ozbrojenom konflikte v Iraku, ktoré sa týkajú obdobia od 11. septembra do 10. decembra 2014 a obdobia od 11. decembra 2014 do 30. apríla 2015,

–  so zreteľom na správu Úradu vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre ľudské práva z 27. marca 2015 o situácii v oblasti ľudských práv v Iraku vzhľadom na zneužívanie páchané takzvaným Islamským štátom v Iraku a Levante a pridruženými skupinami, najmä na jej odsek 16 o násilí páchanom organizáciou ISIS – útokoch proti náboženským a etnickým skupinám,

–  so zreteľom na vyhlásenie osobitného poradcu generálneho tajomníka OSN pre predchádzanie genocíde a osobitného poradcu generálneho tajomníka OSN pre zodpovednosť za ochranu z 13. októbra 2015 o eskalácii a podnecovaní násilia v Sýrii z náboženských dôvodov,

–  so zreteľom na správu vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre ľudské práva z 27. júla 2015 s názvom Technická podpora poskytovaná s cieľom pomôcť pri presadzovaní a ochrane ľudských práv v Iraku, najmä na jej odsek 18,

–  so zreteľom na správu nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre Sýrsku arabskú republiku, ktorá bola predložená 13. augusta 2015 na zasadnutí Rady pre ľudské práva, najmä na jej odseky 165 až 173,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Dá’iš sa sústavne dopúšťa rozsiahleho a systematického porušovania ľudských práv, pričom sa zameriava najmä na menšinové skupiny ako sú jezídovia, kresťania, Turkméni, šiíti, Šabakovia, Sabejci/Mandejci, Kakajovia a Kurdi; keďže násilie Dá’iš sa neobmedzuje len na ľudí, ale týka sa aj ničenia náboženských útočísk a archeologických nálezov;

B.  keďže presadzovanie demokracie a dodržiavanie ľudských práv a občianskych slobôd patria medzi základné zásady a ciele Európskej únie a predstavujú spoločný základ jej vzťahov s tretími krajinami; keďže jedným z hlavných hnacích faktorov európskej integrácie je odhodlanie predchádzať vojnám a zločinom proti ľudskosti;

C.  keďže podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a článku 18 Medzinárodného dohovoru o občianskych a politických právach má každý právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania vrátane slobody zmeniť svoje náboženské vyznanie alebo vieru, ako aj slobodu individuálne alebo v spoločenstve s inými, či už verejne alebo súkromne, bohoslužbou, slávením obradov, praktickým vyznávaním alebo vyučovaním; keďže podľa Výboru OSN pre ľudské práva chráni sloboda náboženského vyznania alebo presvedčenia všetky druhy presvedčenia vrátane teistického, neteistického a ateistického;

D.  keďže na územiach, ktoré ovláda, ISIS/Dá’iš začal kampaň za odstránenie všetkých stôp cirkevných a náboženských spoločenstiev iných ako tie, ktoré zastupujú jeho vlastný výklad islamu, a to prostredníctvom zabíjania alebo vyhosťovania ich príslušníkov a ničenia ich posvätných a historických lokalít a artefaktov vrátane jedinečného a nenahraditeľného dedičstva uznaného UNESCO ako svetové kultúrne dedičstvo;

E.  keďže ISIS/Dá’iš sa zameriava na kresťanov, jezídov, Turkménov, šiítov, Šabakov, Sabejcov/Mandejcov, Kakajov, Kurdov a iné etnické a náboženské menšiny bez rozdielu, úmyselne sa usilujúc o ich úplné fyzické a kultúrne zmiznutie z území, ktoré sú pod jeho kontrolou;

F.  keďže extrémizmus a pokračujúce prenasledovanie menšín je významným faktorom rastúceho fenoménu masovej migrácie a vnútorného presídľovania; keďže viac ako 700 000 z celkovo 1,1 milióna sýrskych kresťanov bolo presídlených skupinou ISIS a v Sýrii nezostalo viac než 250 000 kresťanov; keďže v Iraku zostávajú zhruba 250 000 kresťanov, a to z približne 1,5 milióna v roku 2003; keďže ISIS kresťanov údajne križuje, stína im hlavy, znásilňuje ich a núti ich prestúpiť na islam, pričom kresťanské deti sú predávané do otroctva;

G.  keďže sa odhaduje, že od roku 2014 bol zabitých 5 000 jezídov, pričom mnohí iní boli mučení alebo násilne donútení konvertovať na islam; keďže prinajmenšom 2 000 jezídskych žien bolo uvrhnutých do otroctva a stali sa obeťami nútených sobášov a obchodovania s ľuďmi; keďže sa znásilňujú dievčatá vo veku už od šesť rokov a z jezídskych detí sa pod tlakom stávajú bojovníci Dá’iš; keďže existujú jasné dôkazy o masových hroboch jezídskeho obyvateľstva uneseného ISIS/Dá’iš;

H.  keďže v najnovšom čísle svojho časopisu on-line ISIL/Dá’iš vyhlásil totálnu vojnu proti šiítskym moslimom a vyzýval na sústredené úsilie na vyhladenie šiítskeho obyvateľstva na Blízkom východe;

I.  keďže ISIL/Dá’iš má v úmysle odoprieť právo na existenciu celým skupinám ľudí; keďže existujú jasné dôkazy o masových vraždách a sexuálnom zotročovaní a systematickom znásilňovaní kresťanských a jezídskych dievčat a žien. ktorých sa dopustil ISIL/Dá’iš;

J.  keďže osobitná zástupkyňa generálneho tajomníka OSN pre sexuálne násilie počas konfliktov Zainab Hawa Bangurová 15. júla 2014 uviedla, že etnické a náboženské menšiny v Iraku sú sústavne cieľom fyzických útokov a sexuálneho násilia; keďže osobitná zástupkyňa OSN 3. augusta 2015, v prvé výročie tragédie v Sindžáre, uviedla, že spáchané trestné činy možno považovať za vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti alebo genocídu;

K.  keďže podľa správy o ochrane civilistov v ozbrojenom konflikte v Iraku za obdobie od 11. decembra 2014 do 30. apríla 2015, ktorú vydala Pomocná misia OSN v Iraku, ISIL/Dá’iš naďalej niekedy mimoriadne kruto a nepredstaviteľne prenasleduje a mrzačí príslušníkov etnických a náboženských menšín, novinárov, vojnových zajatcov, aktivistov a iné osoby;

L.  keďže 13. augusta 2014 vydali osobitná zástupkyňa generálneho tajomníka OSN pre sexuálne násilie počas konfliktov Zainab Hawa Bangurová a osobitný zástupca generálneho tajomníka OSN pre Irak Nikolay Mladenov spoločné vyhlásenie, v ktorom potvrdili, že ISIS pravdepodobne uniesla a následne nútila k sexuálnemu otroctvu približne 1 500 kresťanských a jezídskych žien; keďže v tomto vyhlásení obaja osobitní zástupcovia uznali výslovné zameranie na ženy a deti a barbarské činy páchané Dá’iš na menšinách v oblastiach pod jeho kontrolou;

M.  keďže v rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN 2249 (2015) sa uvádza, že násilná extrémistická ideológia tzv. ISIS/Dá’iš, jeho teroristické činy, jeho pokračujúce hrubé systematické a rozsiahle útoky namierené proti civilistom, jeho porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva vrátane porušení z náboženských alebo etnických dôvodov a jeho ničenie kultúrneho dedičstva a pašovanie kultúrnych statkov predstavujú globálnu a bezprecedentnú hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť;

N.  keďže genocída, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny, bez ohľadu na to kde a kedy k nim dôjde, nesmú zostať nepotrestané a keďže ich účinné stíhanie sa musí zabezpečiť prijatím opatrení na vnútroštátnej úrovni a posilnením medzinárodnej spolupráce;

O.  keďže podľa spoločnej pozície Rady 2003/444/SZBP z 16. júna 2003 všetky členské štáty EÚ musia spolupracovať s cieľom prevencie týchto trestných činov a skoncovania s beztrestnosťou ich páchateľov;

P.  keďže medzinárodná právna definícia genocídy v súlade s článkom II dohovoru OSN z roku 1948 o zabránení a trestaní zločinu genocídy obsahuje toto znenie: ktorýkoľvek z týchto činov spáchaných so zámerom úplne alebo čiastočne zničiť národnostnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu, a to: a) zabíjanie príslušníkov tejto skupiny; b) spôsobenie ťažkej fyzickej alebo duševnej ujmy príslušníkom skupiny, c) zámerné vytvorenie životných podmienok, ktoré majú viesť k úplnému alebo čiastočnému fyzickému zničeniu skupiny, d) zavádzanie opatrení zameraných na zabránenie pôrodom v skupine a e) nútené premiestňovanie detí z jednej skupiny do druhej; keďže podľa článku III tohto dohovoru sa za trestné považuje nie len páchanie genocídy, ale aj sprisahanie na páchanie genocídy, priame a verejné nabádanie verejnosti na páchanie genocídy a napomáhanie genocíde;

Q.  keďže v rozsudku z 2. augusta 2001, ktorý vydala súdna komora Medzinárodného tribunálu pre trestné stíhanie osôb zodpovedných za závažné porušenie medzinárodného humanitárneho práva spáchané na území bývalej Juhoslávie od roku 1991 vo veci prokurátor/Radislav Krstić o genocíde v Srebrenici, sa v odseku 580 uvádza, že súbežné útoky na kultúrny a náboženský charakter a symboly cieľovej skupiny možno tiež oprávnene považovať za dôkaz o úmysle fyzicky zničiť skupinu;

R.  keďže v rozsudku z 19. apríla 2004, ktorý vydala odvolacia komora Medzinárodného tribunálu pre trestné stíhanie osôb zodpovedných za závažné porušenie medzinárodného humanitárneho práva spáchané na území bývalej Juhoslávie od roku 1991 vo veci prokurátor/Radislav Krstić o genocíde v Srebrenici, sa uvádza, že početnosť cieľovej skupiny je potrebným a dôležitým východiskom, hoci nie vo všetkých prípadoch konečným bodom skúmania, pričom počet jednotlivcov, na ktorých sa zameriava, treba posudzovať nielen v absolútnom zmysle, ale aj vo vzťahu k celkovej veľkosti skupiny a okrem početnosti cieľovej časti skupiny môže byť vhodné posudzovať jej postavenie v rámci skupiny a ak určitá časť skupiny je vzorom pre celú skupinu alebo má zásadný význam pre jej prežitie, môže to podporiť zistenie, že túto časť možno označiť za podstatnú v zmysle článku 4;

1.  vyjadruje prekvapenie a poľutovanie nad brutálnym konaním extrémistov z ISIL/Dá’iš proti jezídom, kresťanom, Turkménom, šiítom, Šabakom, Sabejcom/Mandejcom, Kakajom, Kurdom a iným etnickým a náboženským menšinám a vyjadruje solidaritu s osobami, ktoré sú vystavené aktom prenasledovania ISIS/Dá’iš;

2.  dôrazne odsudzuje ISIS/Dá’iš a jeho extrémne porušovanie ľudských práv a je mimoriadne znepokojený úmyselnými útokmi tejto teroristickej skupiny na všetky náboženské menšiny z oblasti pod jej kontrolou ako súčasť jeho snahy vyhubiť celé skupiny obyvateľstva a zničiť ich identitu; potvrdzuje, že tí, ktorí sa spolčujú s cieľom páchať, plánujú, podnecujú, páchajú alebo sa pokúšajú páchať, podporujú alebo sú spoluzodpovední za násilnosti a medzinárodné zločiny voči ktorejkoľvek etnickej a náboženskej menšine vrátane kresťanov, jezídov, Turkménov, Šabakov, Sabejcov/Mandejcov, Kakajov a Kurdov, a ktorí sa na nich zámerne zameriavajú osobitne z etnických alebo náboženských dôvodov, páchajú trestné činy, ktoré môžu predstavovať zločiny proti ľudskosti a genocídu;

3.  uznáva a podporuje neodňateľné právo všetkých pôvodných a iných náboženských a etnických menšín, ktoré žijú v Iraku a Sýrii, na to, aby naďalej žili vo svojich historických a tradičných domovských oblastiach v dôstojnosti, rovnosti a bezpečí a úplne a slobodne vyznávali svoje náboženstvo bez akéhokoľvek nátlaku, násilia alebo diskriminácie, a požaduje, aby všetci toto právo dodržiavali;

4.  zdôrazňuje, že podľa ustanovení dohovorov OSN a iných dohovorov medzinárodného práva nesmie existovať beztrestnosť pre páchateľov, a to ani pre tých, ktorí sa spolčujú s cieľom páchať, plánujú, podnecujú, páchajú alebo sa pokúšajú páchať niektorý z týchto činov, a o všetkých za tieto činy zodpovedných osobách treba upovedomiť príslušné vnútroštátne alebo medzinárodné tribunály; vyzýva všetky zmluvné strany Dohovoru OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídia z roku 1948 a iných medzinárodných dohôd na prevenciu a trestanie vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a genocídy, najmä príslušné orgány krajín, ktoré nejakým spôsobom podporujú tieto trestné činy, spolupracujú na nich, financujú ich alebo sa na nich podieľajú, ako aj štátnych príslušníkov týchto krajín, aby v plnej miere plnili svoje právne záväzky podľa dohovoru a iných medzinárodných dohôd;

5.  zdôrazňuje, že včasná prevencia a účinné potrestanie genocíd a zločinov proti ľudskosti by mali patriť medzi hlavné priority medzinárodného spoločenstva i Európskej únie; domnieva sa, že v záujme zabrániť utrpeniu a hromadnému odchod všetkých pôvodných skupín obyvateľstva regiónu je nevyhnutné jasné a jednoznačné vyhlásenie všetkých regionálnych politických a náboženských vodcov;

6.  vyzýva všetky vlády a orgány verejnej moci vrátane EÚ (najmä Radou a ESVČ) a jej členských štátov, Organizácie Spojených národov a generálneho tajomníka OSN, osobitných zástupcov a osobitných spravodajcov, vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre ľudské práva, ako aj všetkých iných medzinárodných orgánov a inštitúcií a ich vedúcich predstaviteľov a zástupcov, aby pomenovali násilnosti, ktoré pácha takzvaný ISIS/Dá’iš proti kresťanom, jezídom, Turkménom, Šabakom, Sabejcom/Mandejcom, Kakajom, Kurdom a všetkým iným pôvodným náboženským menšinám ich skutočným menom: zločiny proti ľudskosti, vojnové zločiny a genocída;

7.  je pevne presvedčený, že neexistujú pochybnosti o tom, že krutosti páchané ISIS/Dá’iš spadajú pod právnu definíciu genocídy stanovenú v článkoch 2 a 3 Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídia a v článku 6 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu; zdôrazňuje, že genocída predstavuje akékoľvek konanie spáchané so zámerom celkom alebo čiastočne zničiť národnostnú, etnickú, rasovú či náboženskú skupinu; zdôrazňuje, že ničenie čo i len časti skupiny na základe jej štátnej príslušnosti, etnického pôvodu alebo náboženstva tiež zodpovedá genocíde; ďalej zdôrazňuje, že podľa týchto právnych predpisov akty genocídy nemusia nevyhnutne spôsobiť smrť člena skupiny, keďže spôsobovanie vážnej telesnej či duševnej ujmy vrátane spôsobovania traumy, mučenia, znásilnenia, sexuálneho násilia a mrzačenia pohlavných orgánov, ako aj presun detí, sa tiež považujú za akty genocídy, ak sa páchajú ako súčasť politiky zameranej na  zničenie skupiny; na záver zdôrazňuje, že samotné sprisahanie, priame a verejné podnecovanie, spoluúčasť a pokus o spáchanie genocídy ešte predtým, ako začali masové vraždy, tiež zodpovedajú zločinu genocídy;

8.  domnieva sa, že vzhľadom na neochotu alebo neschopnosť sýrskeho a irackého štátu vykonať riadne vyšetrovanie a trestné stíhanie, hoci to spadá do ich primárnej zodpovednosti, je najlepším miestom na začatie konania proti osobám zodpovedným za uvedené činy Medzinárodný trestný súd (MTS);

9.  keďže Sýria a Irak nie sú súčasťou MTS, naliehavo žiada, aby Bezpečnostná rada OSN na základe článku 13 písm. b) Rímskeho štatútu predložila situáciu MTS s cieľom poskytnúť Súdnemu dvoru nevyhnutné právomoci vyšetrovať a trestať uvedené zločiny; preto vyzýva Bezpečnostnú radu OSN, aby bezodkladne predložila situáciu v Sýrii MTS, aby sa sýrskemu obyvateľstvu aspoň prisľúbila spravodlivosť; podporuje výzvy vysokého komisára OSN pre ľudské práva, organizácií občianskej spoločnosti a skupiny päťdesiatich ôsmich krajín pod vedením Švajčiarska, aby Bezpečnostná rada predložila situáciu MTS;

10.  nabáda všetky členské štáty a tretie krajiny, aby sa verejne pridali k požiadavke predložiť situáciu a naliehavo vyzýva stálych členov Bezpečnostnej rady, aby neuplatnili svoje právo veta; vyzýva vlády Iraku a Sýrie, aby zvýšili úsilie zabraňovať prenasledovaniu a únosom osôb patriacich k menšinám, keďže je to ich hlavná zodpovednosť;

11.  naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa zaoberali problémom nejasnej pozície niektorých krajín v konflikte, najmä ak aktívne alebo pasívne prispeli alebo stále prispievajú k vzostupu ISIS/Dá’iš a ďalších extrémistických skupín; predovšetkým vyzýva susedné krajiny vrátane Turecka, aby zohrávali pozitívnu úlohu v boji proti ISIS/Dá’iš a bezodkladne umožnili etnickým a náboženským menšinám, ktoré utekajú zo Sýrie, prekračovať ich hranice a hľadať útočisko;

12.  pripomína potrebu rozsiahleho medzinárodného úsilia zlepšiť humanitárnu situáciu ľudí žijúcich v oblastiach konfliktu a požaduje vytvorenie humanitárnych koridorov, aby sa umožnil prístup k tým, ktorí to najviac potrebujú; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby naďalej poskytovali humanitárnu pomoc na základe nezávislého posudzovania potrieb a snažili sa reagovať nestranne;

13.  vyzýva Radu a ESVČ, aby s medzinárodnými a regionálnymi partnermi začali pracovať na scenári pre obdobie po ukončení pôsobenia ISIS/Dá’iš;

14.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Sýrie, vláda a Rade reprezentantov Iraku, regionálnej vláde Kurdistanu, inštitúciám Organizácie islamskej spolupráce (OIC), Rade pre spoluprácu arabských štátov v Perzskom zálive (Rade pre spoluprácu v Perzskom zálive, GCC), generálnemu tajomníkovi Organizácie spojených národov, Valnému zhromaždeniu OSN, Bezpečnostnej rade OSN a Rade OSN pre ľudské práva.

(1)

Prijaté texty, P8_TA(2014)0011.

(2)

Prijaté texty, P8_TA(2014)0027.

(3)

Prijaté texty, P8_TA(2014)0066.

(4)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0040.

(5)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0071.

(6)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0076.

(7)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0079.

(8)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0178.

(9)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0179.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia