NÁVRH UZNESENIA o situácii v Líbyi
1.2.2016 - (2016/2537(RSP))
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Victor Boştinaru, Knut Fleckenstein, Ana Gomes, Richard Howitt, Pier Antonio Panzeri, Nikos Androulakis, Zigmantas Balčytis, Hugues Bayet, Brando Benifei, Goffredo Maria Bettini, José Blanco López, Vilija Blinkevičiūtė, Nicola Caputo, Andi Cristea, Miriam Dalli, Viorica Dăncilă, Nicola Danti, Isabella De Monte, Tanja Fajon, Eugen Freund, Doru-Claudian Frunzulică, Eider Gardiazabal Rubial, Enrico Gasbarra, Neena Gill, Theresa Griffin, Enrique Guerrero Salom, Sergio Gutiérrez Prieto, Cătălin Sorin Ivan, Liisa Jaakonsaari, Kashetu Kyenge, Miltiadis Kyrkos, Javi López, Juan Fernando López Aguilar, Andrejs Mamikins, Costas Mavrides, Marlene Mizzi, Luigi Morgano, Alessia Maria Mosca, Victor Negrescu, Momchil Nekov, Péter Niedermüller, Demetris Papadakis, Vincent Peillon, Pina Picierno, Tonino Picula, Kati Piri, Miroslav Poche, Soraya Post, Gabriele Preuß, Siôn Simon, Jutta Steinruck, Tibor Szanyi, Marc Tarabella, Elena Valenciano, Julie Ward, Josef Weidenholzer, Carlos Zorrinho v mene skupiny S&D
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0146/2016
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Líbyi, najmä na uznesenia z 15. septembra 2011[1], 22. novembra 2012[2], 18. septembra 2014[3] a 15. januára 2015[4],
– zo zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Federicy Mogheriniovej o Líbyi z 30. apríla, 26. a 27. mája, 30. júna, 12. júla, zo 17. augusta, z 13. a 22. septembra, 9. októbra a 19. a 26. novembra 2015 a zo 7. januára 2016,
– so zreteľom na pripomienky podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky z 11. mája, 20. júla, 12. októbra, zo 4. novembra a 14. a 17. decembra 2015 a z 8. januára 2016,
– so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky v mene EÚ o podpísaní líbyjskej politickej dohody zo 17. decembra 2015,
– so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 30. augusta, 20. októbra, zo 17. a z 18. novembra a 15. decembra 2014, z 19. januára, 9. februára, zo 16. marca a z 12. októbra 2015 a z 18. januára 2016,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie Francúzska, Nemecka, Talianska, Španielska, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov amerických zo 17. februára 2015 o Líbyi a spoločné vyhlásenie Alžírska, Francúzska, Nemecka, Talianska, Maroka, Kataru, Španielska, Tuniska, Turecka, Spojených arabských emirátov, Spojeného kráľovstva, Spojených štátov amerických a PK/VP z 19. októbra 2015,
– so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1970 (2011), 1973 (2011), 2174 (2014) a 2259 (2015),
– so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN z 26. februára 2015 o podpornej misii OSN v Líbyi (UNSMIL),
– so zreteľom na líbyjskú politickú dohodu, ktorá bola podpísaná 17. decembra 2015 v marockom Schirate, o vytvorení vlády národnej jednoty,
– so zreteľom na správu UNSMIL zo 4. septembra 2014 o situácii v oblasti ľudských práv v Líbyi a na jej aktualizované znenia z 27. decembra 2014 a z 12. januára a zo 16. novembra 2015,
– so zreteľom na Ženevské dohovory z roku 1949 a dodatkové protokoly k nim z roku 1977 a povinnosť strán ozbrojeného konfliktu za každých okolností dodržiavať medzinárodné humanitárne právo a zabezpečiť jeho dodržiavanie,
– so zreteľom na rozhodnutie Rady 2013/233/SZBP z 22. mája 2013, ktorým bola vytvorená integrovaná pomocná hraničná misia Európskej únie v Líbyi (EUBAM Líbya)[5],
– so zreteľom na vymenovanie Martina Koblera za osobitného predstaviteľa generálneho tajomníka OSN pre Líbyu 4. novembra 2015,
– so zreteľom na svoje uznesenia z 12. marca 2015 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2013 a politike EÚ v tejto oblasti[6], zo 17. decembra 2015 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2014 a politike EÚ v tejto oblasti[7] a z 9. júla 2015 o problémoch v oblasti bezpečnosti v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky a o vyhliadkach na politickú stabilitu[8],
– so zreteľom na rímske komuniké z 13. decembra 2015 na podporu vlády národnej jednoty ako jedinej legitímnej vlády Líbye,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže líbyjské politická dohoda predstavuje jedinečnú príležitosť na začatie riešenia neudržateľnej situácie v Líbyi a utrpenia jej obyvateľov a na vytvorenie demokratického občianskeho štátu prostredníctvom vnútroštátneho konsenzu;
B. keďže do politického úsilia v rámci líbyjského dialógu sú zapojení kľúčoví členovia líbyjského procesu demokratizácie vrátane poslancov Snemovne reprezentantov, Všeobecného národného zhromaždenia a Národnej rady prechodu; keďže ďalšie nezávislé zainteresované strany, ako napríklad orgány miestnej samosprávy, politické strany, kmeňoví vodcovia a organizácie žien, prispeli k podpore skutočného zmierenia;
C. keďže cieľom líbyjskej politickej dohody je zabezpečiť demokratické práva líbyjského ľudu, vytvoriť vládu konsenzu založenú na zásade oddelenia moci a umožniť štátnym inštitúciám, ako je vláda národnej jednoty, riešenie všetkých výziev, ktorým čelí Líbya a líbyjský ľud;
D. keďže príslušné rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN označili skupiny Dá’iš, Ansár aš-šaría a al-Káida, ktoré sú prítomné v Líbyi, za teroristické organizácie;
E. keďže situácia týkajúca sa štátnej správy, ľudských práv a humanitárnej oblasti v Líbyi sa zhoršila v dôsledku stupňujúceho sa násilia a čoraz nestabilnejšieho politického prostredia; keďže Úrad OSN pre utečencov (UNHCR) v januári 2016 odhadoval, že približne 435 000 ľudí v celej Líbyi bolo vysídlených; keďže Líbya je okrem toho stále hostiteľskou krajinou pre státisíce utečencov a žiadateľov o azyl rôznych národností, pričom mnohí z nich žijú v neistých podmienkach; keďže Líbya sa stala tranzitnou pôdou pre obchodovanie s ľuďmi, ktoré spôsobilo smrť tisícov ľudí, ktorí sa pokúšali dostať do Európy cez Stredozemné more;
F. keďže Líbya je stále zapletená do násilia, viacerých ozbrojených konfliktov, vojen s nízkou intenzitou a vojny v zastúpení, ktoré postihujú niekoľko regiónov a prispievajú k všeobecnému kolapsu práva a poriadku; keďže aj naďalej dochádza k prípadom porušovania medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a humanitárneho práva, rozsiahleho zneužívania, napríklad hromadným popravám a inému zabíjaniu, svojvoľného zadržiavania, mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, čo môže len oneskoriť vykonávanie dohody a narušiť demokratickú transformáciu;
1. víta podpísanie líbyjskej politickej dohody o vytvorení vlády národnej jednoty (GNA) ako jedinej legitímnej vlády Líbye zloženej z predsedníckej rady, ktorej predsedá Fá´iz as-Sarrádž, a kabinetu, a to s podporou ostatných inštitúcií štátu vrátane Snemovne reprezentantov a štátnej rady;
2. naliehavo vyzýva Snemovňu reprezentantov a jej predsedníctvo, aby preukázali ochotu ku kompromisu a aby naďalej diskutovali o zozname kabinetu s cieľom schváliť vládu národnej jednoty, ako sa stanovuje v líbyjskej politickej dohode;
3. zdôrazňuje zodpovednosť Líbye, pokiaľ ide o líbyjskú politickú dohodu; zdôrazňuje význam jej vykonávania v dobrej viere s trvalou politickou vôľou a inkluzívnosťou; konštatuje, že jej plným vykonávaním sa poskytnú potrebné nástroje na riešenie naliehavých problémov týkajúcich sa reformy a budovania štátnych inštitúcií, upevnenia právneho štátu, boja proti terorizmu, zlepšenia situácie v oblasti ľudských práv, riešenia javu migrácie, boja proti obchodníkom s ľuďmi a povzbudenia hospodárskeho rastu;
4. v plnej miere podporuje sprostredkovateľské úsilie osobitného zástupcu generálneho tajomníka OSN pre Líbyu Martina Koblera s cieľom uľahčiť politické riešenie pod vedením Líbye tým, že sa zabezpečí urovnanie sporu prostredníctvom rokovaní, ktoré vyrieši krízu a zabezpečí jednotu, schopnosť vládnuť, stabilitu a mier; v tejto súvislosti sa domnieva, že proces národného zmierenia je nevyhnutný v záujme mierovej, demokratickej a inkluzívnej budúcej spoločnosti v Líbyi, a nabáda medzinárodné spoločenstvo, najmä OSN s účinnou podporou zo strany EÚ, aby tento proces usmerňovalo; vyzýva EÚ, aby uvalila cielené sankcie, napríklad zákazy cestovania a zmrazenie aktív, voči osobám a organizáciám, ktoré bojkotujú líbyjskú politickú dohodu;
5. vyjadruje solidaritu s líbyjským ľudom a v dôrazne odsudzuje všetko násilie a teroristické útoky vrátane najnovších prípadov, ako aj prípady porušovania ľudských práv, ktoré sú výsledkom bojov a vojenských operácií; vyjadruje hlboké znepokojenie nad utrpením civilného obyvateľstva Líbye a všetkých migrantov, vysťahovalcov a utečencov, ktorí uviazli v Líbyi; poznamenáva, že boje v Líbyi si vyžiadali stovky civilných obetí a spôsobili hromadné vysídľovanie a katastrofálnu humanitárnu situáciu; opakuje svoju podporu práci Medzinárodného trestného súdu (ICC) v rámci pomoci pri obnove systému súdnictva a vyjadruje ochotu spolupracovať s ním, a to s cieľom ukončiť beztrestnosť najzávažnejších trestných činov; zastáva názor, že pre všetkých relevantných aktérov v Líbyi je mimoriadne dôležité spolupracovať s ICC;
6. pripomína, že všetky strany v Líbyi sa musia zaviazať k nepretržitej ochrane civilného obyvateľstva a že so všetkými zadržanými sa musí zaobchádzať v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv a humanitárnym právom; pripomína, že útoky zámerne vedené proti pracovníkom humanitárnej pomoci alebo mierovej misie sú podľa Charty OSN, ktorej cieľom je ochrana civilného obyvateľstva alebo civilných objektov podľa medzinárodného práva ozbrojeného konfliktu, vojnovými zločinmi v zmysle Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu;
7. vyzýva susedné krajiny a regionálnych aktérov, aby sa zdržali krokov, ktoré by mohli vyhrotiť rozpory a narušiť demokratickú transformáciu Líbye, a aby plne podporovali vládu národnej jednoty ako jedinú legitímnu vládu Líbye; upozorňuje, že tí, ktorí aktívne vytvárajú prekážky vláde národnej jednoty, porušujú rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o Líbyi a musia znášať následky svojho konania; domnieva sa, že EÚ by mala využiť svoje nástroje diplomacie a zahraničnej politiky v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) a iných politík, napríklad v oblasti obchodu a spolupráce, s cieľom nabádať krajiny v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky, aby sa konštruktívne zapájali do procesu transformácie v Líbyi; domnieva sa tiež, že EÚ a jej členské štáty by mali ukončiť svoje mlčanie, pokiaľ ide o podporu poskytovanú niektorými aktérmi v regióne pre bojujúce frakcie v Líbyi a pre teroristické skupiny, ktoré využívajú územie Líbye na svoje vojny vedené v zastúpení; víta podpornú úlohu, ktorú zohrávajú Alžírsko, Tunisko a Maroko, a pripomína význam stabilnej Líbye pre stabilitu a bezpečnosť celého regiónu;
8. žiada všetky členské štáty, aby plne podporovali podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku v jej úsilí a spolupracovali s líbyjskými orgánmi, EÚ a UNSMIL s cieľom vypracovať koordinovaný balík opatrení na podporu vlády národnej jednoty, pričom budú rešpektovať priority a požiadavky Líbye; ďalej vyzýva členské štáty, aby sa zdržali uplatňovania národných politík a aktivít v Líbyi, ktoré by mohli byť v akomkoľvek rozpore s úsilím EÚ a medzinárodným úsilím; zastáva názor, že EÚ nesie veľkú zodpovednosť voči Líbyi, pokiaľ ide o obnovu, rekonštrukciu a demokratickú transformáciu, a verí, že len prostredníctvom sústredenej, jednotnej a starostlivo vypracovanej európskej stratégie bude EÚ schopná dôsledne a pozitívne prispievať k mieru a stabilite v Líbyi; v tejto súvislosti konštatuje, že podpora reformy sektora bezpečnosti (SSR) je kľúčová na zabezpečenie demokratickej správy a že členské štáty musia byť pripravené, aby sa zaviazali plne podporovať toto úsilie na mieste na žiadosť líbyjských orgánov; konštatuje, že je to plne v súlade s vlastnými bezpečnostnými potrebami a záujmami Európy;
9. víta balík pomoci vo výške 100 miliónov EUR, ktorý oznámila EÚ; zdôrazňuje však, že je dôležité zdvojnásobiť financovanie humanitárnej pomoci s cieľom splniť najnaliehavejšie potreby tých, ktorých vážne postihol konflikt v Líbyi; zdôrazňuje potrebu poskytovať finančné prostriedky na pomoc humanitárnym organizáciám, aby mohli lepšie posúdiť situáciu a zlepšiť svoju reakciu na potreby na mieste; poukazuje na to, že vláda národnej jednoty, keď už bude pri moci, je oprávnená požadovať vrátenie líbyjských aktív, ktoré sú zadržiavané v zahraničí od obdobia vládnutia Kaddáfího;
10. pripomína ústrednú úlohu parlamentného rozmeru, pokiaľ ide o politické riešenie krízy; zdôrazňuje, že orgány Európskeho parlamentu a jeho poslanci si môžu vymieňať svoje skúsenosti v inštitucionálnej oblasti s aktérmi v Líbyi s cieľom podporiť ich pri dosahovaní inkluzívneho politického dialógu;
11. vyjadruje hlboké znepokojenie nad rastúcou hrozbou, ktorú teroristické skupiny predstavujú pre zvrchovanosť, národnú jednotu a demokratickú transformáciu Líbye; opakuje, že dôrazne odsudzuje extrémizmus, terorizmus a násilie vo všetkých svojich formách a prejavoch a bez ohľadu na ich motiváciu; zdôrazňuje potrebu pomáhať vláde národnej jednoty v reakcii na ohrozenie bezpečnosti Líbye a v záujme podpory novej vlády pri porážke Islamského štátu, skupiny Ansár aš-šaría a všetkých skupín spojených s al-Káidou, ktoré pôsobia v Líbyi; víta rozhodnutie o vytvorení dočasného bezpečnostného výboru s cieľom uľahčiť vykonávanie bezpečnostných opatrení vymedzených v líbyjskej politickej dohode;
12. je aj naďalej znepokojený šírením zbraní, munície a výbušnín a pašovaním zbraní, čo ohrozuje obyvateľstvo a stabilitu Líbye aj regiónu; s hlbokým znepokojením berie na vedomie posilnenie teroristického uzla v južnej Líbyi a riziko, ktoré môže predstavovať ako výcviková základňa Islamského štátu, ak sa neprijmú okamžité opatrenia; poznamenáva, že je v záujme vlastnej bezpečnosti Európy podporovať líbyjské orgány v boji za vyhnanie teroristov zo svojho územia, zastavenie prílevu zbraní, vyraďovanie všetkých zbraní v rukách súkromných skupín z prevádzky a odstránenie všetkých ozbrojených skupín alebo zločineckých sietí pôsobiacich v Líbyi alebo cez Líbyu;
13. zdôrazňuje, že je potrebné prijať okamžité opatrenia na rozloženie všetkých ozbrojených skupín, zníženie prílevu zbraní do krajiny a zabezpečenie väčšej otvorenosti pri konfrontácii s regionálnymi aktérmi, ktorí prispievajú ku konfliktu poskytovaním zbraní alebo inej vojenskej podpory; vyjadruje silné znepokojenie nad tým, že zásielky zbraní do Líbye by sa mohli dostať do nesprávnych rúk; opätovne potvrdzuje, že vláda národnej jednoty musí byť jediným orgánom, ktorý má povolenie na dovoz zbraní a munície, a to v súlade s medzinárodnými záväzkami Líbye a príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN; zdôrazňuje potrebu jednotnej, spoľahlivej národnej armády, ktorá je pod kontrolou vlády národnej jednoty a je schopná kontrolovať celé územie Líbye a jej vody, chrániť jej hranice a bojovať proti vnútorným a vonkajším hrozbám;
14. pripomína výraznú oddanosť EÚ suverenite, nezávislosti, jednote a územnej celistvosti Líbye; pripomína rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2174 (2014) a 2213 (2015), ktorými sa rozširujú existujúce medzinárodné sankcie voči Líbyi na trestnú zodpovednosť osôb, ktoré sú zapojené do činov „ohrozujúcich mier, stabilitu alebo bezpečnosť Líbye či tieto činy podporujú, alebo blokujú či maria úspešné dokončenie jej politickej transformácie“;
15. zdôrazňuje potrebu zabezpečiť neutralitu a nezávislosť finančných a ropných inštitúcií pod vedením vlády národnej jednoty, a najmä Centrálnej banky Líbye (CBL), Národnej ropnej spoločnosti (NOC) a Líbyjskej investičnej agentúry (LIA); zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby tieto inštitúcie fungovali transparentným a zodpovedným spôsobom, a to aj v záujme vymáhania odcudzeného majetku štátu v prospech všetkých Líbyjčanov a demokratickej vlády;
16. opakuje svoju výzvu podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke, aby prehodnotila mandát pomocnej hraničnej misie Európskej únie (EUBAM) v Líbyi, ktorá je v súčasnosti pozastavená a je umiestnená v Tunisku, s cieľom zohľadniť meniacu sa situáciu v krajine a vytvoriť riadne koordinovanú misiu SBOP fungujúcu v spolupráci s vládou národnej jednoty, OSN a regionálnymi partnermi; domnieva sa, že misia SBOP by mala byť zameraná na podporu implementácie líbyjskej politickej dohody, mala by uprednostniť reformu bezpečnostného sektora a odzbrojenie, demobilizáciu a reintegráciu a mala by reagovať na iné naliehavé potreby týkajúce sa inkluzívneho riadenia;
17. vyjadruje potrebu vybrať oblasti výdavkov opatrne vzhľadom na nestabilitu, ktorá je pre mnohé krajiny južného Stredozemia charakteristická, ako aj na revíziu európskej susedskej politiky (ESP); vyjadruje názor, že nástroj európskeho susedstva (ENI) na obdobie 2014 – 2020 by mal prednostne obsahovať činnosti zamerané na podporu sociálno-ekonomických podmienok transformácie vrátane vytvárania pracovných miest a odbornej prípravy pre mladých ľudí a ženy v Líbyi, dialógu medzi kultúrami a náboženstvami a technickej expertízy v záujme lepšieho monitorovania hraníc;
18. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, líbyjskej vláde národnej jednoty, generálnemu tajomníkovi OSN, Lige arabských štátov a Africkej únii.
- [1] Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 114.
- [2] Ú. v. EÚ C 419, 16.12.2015, s. 192.
- [3] Prijaté texty, P8_TA(2014)0028.
- [4] Prijaté texty, P8_TA(2015)0010.
- [5] Ú. v. EÚ L 138, 24.5.2013, s. 15.
- [6] Prijaté texty, P8_TA(2015)0076.
- [7] Prijaté texty, P8_TA(2015)0470.
- [8] Prijaté texty, P8_TA(2015)0271.