Návrh uznesenia - B8-0491/2016Návrh uznesenia
B8-0491/2016

NÁVRH UZNESENIA o útokoch na nemocnice a školy ako o porušovaní medzinárodného humanitárneho práva

20.4.2016 - (2016/2662(RSP))

predložený na základe otázky na ústne zodpovedanie B8-0361/2016
predložený v súlade s článkom 128 ods. 5 rokovacieho poriadku

Heidi Hautala, Judith Sargentini, Molly Scott Cato, Michel Reimon, Barbara Lochbihler, Jean Lambert v mene skupiny Verts/ALE

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0488/2016

Postup : 2016/2662(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B8-0491/2016
Predkladané texty :
B8-0491/2016
Prijaté texty :

B8-0491/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu o útokoch na nemocnice a školy ako o porušovaní medzinárodného humanitárneho práva

(2016/2662(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a iné nástroje OSN týkajúce sa ľudských práv,

–  so zreteľom na ženevské dohovory a ďalšie právne nástroje v oblasti medzinárodného humanitárneho práva (MHP),

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 8. decembra 2009 o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva,

–  so zreteľom na aktualizované usmernenia Európskej únie o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva[1],

–  so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN určenú Svetovému humanitárnemu samitu s názvom Jedno ľudstvo, spoločná zodpovednosť z 2. februára 2016,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1998 (2011) prijatú 12. júla 2011 a rezolúciu č. 2143 (2014) prijatú 7. marca 2014, v ktorých sa rieši ochrana detí postihnutých ozbrojenými konfliktami,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN A/RES/64/290 z 9. júla 2010 o práve na vzdelávanie v núdzových situáciách,

–  so zreteľom na vyhlásenie o bezpečných školách z mája 2015, ktoré sa zverejnilo pri otvorení konferencie o bezpečných školách v Osle, ktorú zvolalo nórske ministerstvo zahraničných vecí v máji 2015, a na súvisiace usmernenia na ochranu škôl a univerzít pred používaním na vojenské účely v ozbrojených konfliktoch,

–  so zreteľom na uznesenie z 10. decembra 2015 z 32. medzinárodnej konferencie hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca o posilňovaní dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2016 o humanitárnej situácii v Jemene[2],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. februára 2015 o humanitárnej kríze v Iraku a Sýrii, najmä v súvislosti s IŠ[3],

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2015 o príprave na Svetový humanitárny samit: výzvy a príležitosti v oblasti humanitárnej pomoci[4];

–  so zreteľom na otázku Rade o útokoch na nemocnice a školy ako o porušovaní medzinárodného humanitárneho práva (O-000063/2016 - B8-0361/2016),

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže rozvoj a posilňovanie medzinárodného humanitárneho práva za uplynulých 150 rokov je najdôležitejším úspechom pre ľudstvo; keďže v dňoch 23. a 24. mája 2016 sa v Istanbule uskutoční prvý Svetový humanitárny samit; keďže generálny tajomník OSN vo svojej správe určenej Svetovému humanitárnemu samitu s názvom Jedno ľudstvo, spoločná zodpovednosť upriamuje pozornosť na to, čo sám nazýva „nehanebným a neľútostným úpadkom v oblasti dodržiavania medzinárodných ľudských práv a humanitárneho práva“ v situáciách ozbrojených konfliktov, čo môže spôsobiť návrat k ére bezhraničnej vojny; keďže v správe sa konštatuje, že ak nedokážeme vyžadovať a presadzovať rešpektovanie našich spoločných noriem ani podporovať existujúce mechanizmy presadzovania, monitorovania a zodpovednosti, prispievame tak k tomuto úpadku;

B.  keďže zámerom MHP je zmierňovanie účinkov ozbrojených konfliktov ochraňovaním tých ľudí, ktorí sa priamo nepodieľajú alebo sa už nepodieľajú na ozbrojených bojoch, a regulovaním prostriedkov a metód vedenia vojny;

C.  keďže medzinárodné spoločenstvo sa stalo svedkom hrozného trendu, ktorým sú útoky na nemocnice a školy v ozbrojených konfliktoch po celom svete, pričom len nedávno došlo k podobným útokom v Jemene, Afganistane, Sýrii a na okupovaných palestínskych územiach; keďže sa objavili správy, že sýrske a ruské ozbrojené sily si vyberali za ciele nemocnice v rámci vojnovej stratégie v sýrskom konflikte;

D.  keďže nemocnice a zdravotnícki pracovníci sú osobitne chránení v rámci medzinárodného humanitárneho práva a keďže každý zámerný útok voči civilným obyvateľom a na civilné objekty predstavuje vážne porušenie medzinárodného humanitárneho práva, ako je to v prípade mnohých ďalších akcií súvisiacich so zdravotníckou starostlivosťou, napríklad odmietnutia prístupu k tejto starostlivosti;

E.  keďže 52 štátov vrátane niektorých členských štátov EÚ schválilo 14. marca 2016 vyhlásenie o bezpečných školách po skončení konferencie o bezpečných školách, ktorá sa uskutočnila v máji 2015 v nórskom Osle;

F.  keďže Rada pre zahraničné veci pri schvaľovaní usmernení EÚ na podporu dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva zdôraznila dôležitosť účinného riešenia dedičstva závažných porušení, a to podporovaním príslušných mechanizmov zodpovednosti, a zdôraznila dôležitú úlohu, ktorú Medzinárodný trestný súd môže zohrať v prípadoch, keď príslušný štát alebo príslušné štáty nedokážu alebo nechcú uplatňovať svoju jurisdikciu; keďže na základe usmernení EÚ sa príslušné pracovné skupiny Rady zaväzujú, že budú monitorovať situácie, v ktorých sa môže uplatňovať MHP, a že v takých prípadoch budú odporúčať opatrenia na podporu dodržiavania MHP; keďže MHP porušujú aj ozbrojené sily štátov, ktoré nie sú zmluvnými stranami Medzinárodného trestného súdu;

G.  keďže Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) v rokoch 2012 až 2015 zorganizoval rozsiahly konzultačný proces zameraný na posilňovanie právnej ochrany obetí ozbrojených konfliktov a na zvýšenie efektívnosti mechanizmov dodržiavania MHP;

H.  keďže zúčastnené štáty 32. medzinárodnej konferencie hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca v decembri 2015 sa nakoniec nedokázali dohodnúť o novom mechanizme, ktorý navrhovali MVČK a vláda Švajčiarska a ktorého úlohou malo byť posilnenie dodržiavania MHP; keďže navrhovaný nový mechanizmus mal obsahovať organizovanie výročných stretnutí zmluvných štátov ženevských dohovorov; keďže zúčastnené štáty sa dohodli na začatí nového medzivládneho procesu, v rámci ktorého sa budú hľadať spôsoby, ako zlepšiť uplatňovanie MHP, pričom výsledky tohto procesu by sa mali prezentovať na nasledujúcej medzinárodnej konferencii v roku 2019;

1.  znovu potvrdzuje hlavný príspevok medzinárodného humanitárneho práva do moderných dejín ľudstva a vyzýva členské štáty OSN, aby využili možnosť Svetového humanitárneho samitu na opätovné zdôraznenie dôležitosti medzinárodného humanitárneho práva a ochrany, ktorú poskytuje;

2.  odsudzuje útoky na nemocnice a školy a na ďalšie civilné ciele, ktoré sa stále v znepokojivom rozsahu vyskytujú v ozbrojených konfliktoch po celom svete; pripomína všetkým stranám, že nemocnice a zdravotnícky personál sú výslovne pod ochranou medzinárodného humanitárneho práva a že úmyselné útoky na civilné obyvateľstvo a civilnú infraštruktúru sú vojnovým zločinom;

3.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby uznali skutočný rozsah tejto núdzovej situácie a aby bez meškania vypracovali konkrétny časovo záväzný akčný plán, aby využili svoj vplyv na zastavenie tohto porušovania a zneužívania a aby podporovali nestranné a nezávislé vyšetrovania prípadov údajného porušovania medzinárodného humanitárneho práva;

4.  oceňuje obdivuhodnú odvahu a odhodlanie medzinárodných a miestnych zdravotníckych pracovníkov, pedagogických zamestnancov a poskytovateľov humanitárnej pomoci, ktorí pôsobia v konfliktných oblastiach;

5.  trvá na tom, že v ozbrojených konfliktoch treba, aby si zdravotnícke a vzdelávacie zariadenia zachovávali postavenie neutrálnych a chránených priestorov; vyjadruje znepokojenie zo zastierania rozdielu medzi humanitárnymi a vojenskými pracovníkmi a kooptáciou humanitárnej činnosti na vojenské alebo politické účely, čo oslabuje a ohrozuje skutočné humanitárne operácie a ich pracovníkov; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia sa nedávnom oznámení o Svetovom humanitárnom samite nevenovala úlohe armády v súvislosti s humanitárnou pomocou;

6.  zdôrazňuje dôležitosť posilňovania medzinárodných vyšetrovacích a súdnych systémov vrátane Medzinárodného trestného súdu tak, aby dopĺňali vnútroštátne rámce, v záujme skoncovania s beztrestnosťou porušovania medzinárodného humanitárneho práva; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby ďalej presadzovali univerzálnosť a zachovali integritu Rímskeho štatútu, a aby ďalej podporovali Medzinárodný trestný súd a organizácie občianskej spoločnosti, ktoré sa zapojili do celosvetového boja proti beztrestnosti;

7.  odsudzuje skutočnosť, že viacerí blízki partneri EÚ a jej členských štátov sa podieľajú na závažnom porušovaní medzinárodného humanitárneho práva vrátane útokov na nemocnice a školy, čo dokumentujú nedávne útoky USA na zariadenia organizácie Lekári bez hraníc v Afganistane, vojenská koalícia pod vedením Saudskej Arábie v Jemene a izraelské útoky proti Gaze v lete roku 2014; požaduje, aby EÚ využila všetky dostupné bilaterálne nástroje a účinne podporovala svojich partnerov pri dodržiavaní medzinárodného humanitárneho práva, a to aj prostredníctvom politického dialógu a v prípade, keď tento dialóg neprináša výsledky, aby posúdila ďalšie opatrenia v súlade s usmerneniami EÚ na podporu dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva; lepšie povedané, požaduje, aby EÚ podporovala iniciatívy zamerané na šírenie poznatkov medzinárodného humanitárneho práva a osvedčených postupov pri jeho uplatňovaní;

8.  vyzýva PK/VP, aby odštartovala iniciatívu zameranú na uloženie zbrojného embarga EÚ voči krajinám, ktoré sú obvinené z vážneho porušovania medzinárodného humanitárneho práva, najmä čo sa týka úmyselných útokov na civilnú infraštruktúru; zdôrazňuje, že pokračujúce udeľovanie licencií na predaj zbraní do týchto krajín predstavuje porušenie spoločnej pozície Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008;[5]

9.  zdôrazňuje, že neštátni aktéri vrátane súkromných vojenských a bezpečnostných spoločností, môžu byť zodpovední za porušovanie medzinárodného humanitárneho práva; v tejto súvislosti pripomína, že rozhodne odsudzuje nedávne útoky teroristických skupín v Nigérii a Pakistane na školy a deti; navrhuje, aby sa preskúmala možnosť uplatňovania a rozšírenia spoločnej pozície EÚ o kontrole vývozu zbraní aj na transfer služieb súvisiacich s vývozom zbraní ako poradenstvo či iné činnosti súkromných zbrojárskych spoločností sídliacich v EÚ v tretích krajinách; požaduje aj jednotný prístup EÚ k problematike tzv. plávajúcich zbrojníc;

10.  uznáva dôležitosť usmernení EÚ na podporu dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva, vyjadruje však poľutovanie, že ich inštitúcie EÚ a členské štáty ich neuplatňujú v dostatočnej miere a informovanosť úradníkov verejnej správy je stále dosť slabá;

11.  vyzýva Radu pre zahraničné veci a PK/VP, aby preskúmali súčasné rozdelenie zodpovedností, pričom usmernenia pre oblasť MHP sa uplatňujú predovšetkým pod záštitou pracovnej skupiny Rady pre medzinárodné právo verejné; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že na základe usmernení EÚ sa „príslušné pracovné skupiny Rady“ zaväzujú na monitorovanie situácií, v ktorých sa môže uplatňovať MHP, a v týchto prípadoch na odporúčanie opatrení na podporu dodržiavania MHP; vyzýva príslušné pracovné skupiny Rady, konkrétne pracovnú skupinu Rady pre ľudské práva (COHOM), aby využili tento mandát na riešenie súčasnej naliehavej krízy porušovania; vyzýva EÚ a členské štáty, aby zabezpečili väčšiu transparentnosť týkajúcu sa uplatňovania usmernení v konkrétnych konfliktných situáciách, najmä vo výročnej správe EÚ o ľudských právach a demokracii;

12.  pripomína pozíciu v usmerneniach EÚ, že v prípade potreby sa posúdi možnosť využitia služieb Medzinárodnej humanitárnej vyšetrovacej komisie (IHFFC) zriadenej na základe Dodatkového protokolu I k ženevským dohovorom z roku 1949, ktorá môže pomáhať pri podpore rešpektovania MHP vďaka vyšetrovacej a sprostredkovateľskej funkcii; vyjadruje poľutovanie, že služby IHFFC sa nevyužívajú, a naliehavo vyzýva Radu, členské štáty a ESVČ, aby vážne posúdili možnosť uvedenia tejto komisie do činnosti, prvýkrát od jej vytvorenia, pričom by sa mala zaoberať útokmi na nemocnice a školy ako naliehavou krízovou situáciou týkajúcou sa dodržiavania noriem MHP; vyzýva všetky členské štáty EÚ (a teda aj Francúzsko a Lotyšsko), aby uznali právomoci IHFFC;

13.  so znepokojením berie na vedomie, že v súčasnosti existuje obmedzený inštitucionálny priestor na riešenie spoločných problémov medzinárodného spoločenstva v súvislosti s uplatňovaním MHP; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie, že zúčastnené štáty na 32. medzinárodnej konferencii Červeného kríža a Červeného polmesiaca v decembri 2015 sa nedokázali dohodnúť na novom mechanizme, ktorý by posilnil riadiaci systém MHP;

14.  víta záväzok EÚ a jej členských štátov voči Medzinárodnému výboru Červeného kríža, že budú rozhodne podporovať vytvorenie účinného mechanizmu na posilnenie dodržiavania MHP, ale vyzýva PK/VP, aby informovala Parlament o jej cieľoch a stratégii v oblasti realizácie tohto záväzku v rámci blížiaceho sa medzivládneho procesu; v tejto súvislosti trvá na tom, že treba vypracovať medzinárodný mechanizmus na sledovanie a zber údajov a na predkladanie správ o porušovaní medzinárodného humanitárneho práva porovnateľný s vypracovaným systémom OSN pre ľudské práva; v tejto súvislosti vyjadruje plnú podporu pravidelným verejným stretnutiam zmluvných strán ženevských dohovorov – ako je to v prípade iných dohovorov OSN – v záujme vyhodnocovania plnenia záväzkov zmluvných strán;

15.  víta prax EÚ a členských štátov pri zverejňovaní záväzkov konferencii MVČK; vyzýva PK/VP, aby pravidelne predkladala správy o plnení týchto záväzkov, najmä zahrnutím podrobného oddielu v kapitoly o MHP do výročnej správy Rady o ľudských právach;

16.  vyzýva členské štáty, aby išli príkladom a splnili svoj záväzok na ratifikáciu hlavných nástrojov medzinárodného humanitárneho práva a ďalších príslušných právnych nástrojov, ktoré ovplyvňujú medzinárodné humanitárne právo; konkrétne odsudzuje skutočnosť, že sedem členských štátov ešte musí ratifikovať dohovor o kazetovej munícii, len 12 štátov ratifikovalo dohovor o ochrane pred núteným zmiznutím a jeden členský štát musí ešte ratifikovať zmluvu o obchodovaní so zbraňami; vyzýva členské štáty, aby prijali naliehavé opatrenia na nápravu tejto situácie;

17.  naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby bezodkladne schválili vyhlásenie o bezpečných školách, ako aj odporúčania 32. medzinárodnej konferencie hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca;

18.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporili celosvetový zákaz používania bieleho fosforu, a to najmä uzavretím nového protokolu k dohovoru o určitých konvenčných zbraniach, ktorým sa zakazuje používanie týchto zbraní;

19.  naliehavo vyzýva PK/VP a členské štáty, aby podporili rezolúcie Valného zhromaždenia OSN o zbraniach obsahujúcich ochudobnený urán a vypracovali spoločnú pozíciu EÚ, ktorá by lepšie reflektovala opakované výzvy Parlamentu na predbežné globálne moratórium a na dosiahnutie spoločného konsenzu o možných zdravotných rizikách pre civilné obyvateľstvo, komplexnej riadiacej záťaži po skončení konfliktov a finančných nákladoch spojených s využívaním týchto zbraní;

20.  vyzýva tie členské štáty, ktoré ešte nezaviedli zákaz investícií do spoločností, ktoré vyrábajú nášľapné míny, obchodujú s nimi alebo iným spôsobom vstupujú do obchodných vzťahov, aby ho čo najskôr zaviedli;

21.  trvá na tom, že treba zabezpečiť súdržnosť politiky EÚ v situáciách, keď dochádza k okupácii alebo anexii územia; pripomína, že medzinárodným humanitárnym právom by sa mala riadiť politika EÚ týkajúca sa všetkých takýchto situácií vrátane prípadov dlhotrvajúcej okupácie ako v Palestíne a n Západnej Sahare alebo na severe Cypru a mnohých zmrazených konfliktov v krajinách Východného partnerstva;

22.  pripomína svoje hlboké znepokojenie z používania ozbrojených bezpilotných lietadiel mimo medzinárodného právneho rámca, a odsudzuje skutočnosť, že jeho výzva adresovaná Rade, aby prijala spoločnú pozíciu EÚ o používaní ozbrojených bezpilotných lietadiel zostáva bez odpovede; trvá na tom, že EÚ a jej členské štáty by mali presadzovať väčšiu transparentnosť a zodpovednosť pri používaní ozbrojených bezpilotných lietadiel; znova naliehavo vyzýva Radu, aby prijala politiku, ktorou sa zakazuje používanie automatizovaných zbraňových systémov;

23.  zdôrazňuje, že asymetrická vojna ani boj proti terorizmu nesmú byť dôvodom na zmiernenie alebo nerešpektovanie medzinárodného humanitárneho práva; odsudzuje negatívny vplyv protiteroristických opatrení na humanitárnu činnosť, vrátane vystupňovania administratívnych postupov verejného obstarávania či preverovania partnerov, čo môžu výrazne narušiť poskytovanie pomoci obyvateľstvu v oblastiach, kde môžu pôsobiť ozbrojené skupiny označované za teroristov; trvá na tom, že protiteroristické opatrenia by nemali ohrozovať humanitárne úsilie a mali by v plnom rozsahu byť v súlade s dodržiavaním ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva;

24.  vyjadruje znepokojenie z nedostatočnej transparentnosti a informovanosti verejnosti o vojenských útokoch vykonávaných členskými štátmi alebo s ich prispením v kontexte medzinárodných koalícií vrátane koalície proti Islamskému štátu v Sýrii a Iraku; vyzýva členské štáty, aby poskytovali presné informácie o ich vojenskom zapojení do týchto koalícií a o opatreniach prijatých v záujme zabezpečenia úplného súladu s medzinárodným humanitárnym právom;

25.  naliehavo vyzýva PK/VP, aby upravila a prispôsobila príslušné plánovacie a vykonávacie dokumenty a usmernenia v oblasti vojenských operácií v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP), najmä koncepcie EÚ na použitie sily; vyzýva vojenských veliteľov, aby vypracovali dostatočne jasné a presné pravidlá nasadenia, aby vojaci mohli ľahko dodržiavať predpisy medzinárodného humanitárneho práva;

26.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi Valného zhromaždenia OSN a vládam členských krajín OSN.