Postup : 2016/2662(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0493/2016

Predkladané texty :

B8-0493/2016

Rozpravy :

PV 27/04/2016 - 18
CRE 27/04/2016 - 18

Hlasovanie :

PV 28/04/2016 - 4.65
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0201

NÁVRH UZNESENIA
PDF 288kWORD 90k
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0488/2016
20.4.2016
PE582.505v01-00
 
B8-0493/2016

predložený na základe otázky na ústne zodpovedanie B8-0361/2016

predložený v súlade s článkom 128 ods. 5 rokovacieho poriadku


o útokoch na nemocnice a školy ako o porušovaní medzinárodného humanitárneho práva (2016/2662(RSP))


Elena Valenciano, Linda McAvan, Enrique Guerrero Salom, Pier Antonio Panzeri, Norbert Neuser, Marlene Mizzi v mene skupiny S&D

Uznesenie Európskeho parlamentu o útokoch na nemocnice a školy ako o  porušovaní medzinárodného humanitárneho práva (2016/2662(RSP))  
B8-0493/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a iné nástroje OSN týkajúce sa ľudských práv,

–  so zreteľom na ženevské dohovory a ďalšie právne nástroje v oblasti medzinárodného humanitárneho práva (MHP),

–  so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu,

–  so zreteľom na závery Rady z 10. – 11. decembra 2015 týkajúce sa prípravy svetového humanitárneho samitu,

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 8. decembra 2009 o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva,

–  so zreteľom na aktualizované usmernenia Európskej únie o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva(1),

–  so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN určenú Svetovému humanitárnemu samitu s názvom Jedno ľudstvo, spoločná zodpovednosť z 2. februára 2016,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1998 (2011) prijatú 12. júla 2011 a rezolúciu č. 2143 (2014) prijatú 7. marca 2014, v ktorých sa riešia otázky ochrany detí zasiahnutých ozbrojenými konfliktmi,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN A/RES/64/290 z 9. júla 2010 o práve na vzdelávanie v núdzových situáciách,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1502 (2003) o násilí namierenom proti humanitárnym pracovníkom, prijatú 26. augusta 2003, a rezolúciu č. 2175 (2014) o ochrane civilistov v ozbrojených konfliktoch, prijatú 29. augusta 2014,

–  so zreteľom na vyhlásenie o bezpečných školách z mája 2015 a na súvisiace usmernenia na ochranu škôl a univerzít pred používaním na vojenské účely v ozbrojených konfliktoch;

–  so zreteľom na uznesenie z 10. decembra 2015 prijaté 32. medzinárodnou konferenciou hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca o posilňovaní dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva,

–  so zreteľom na správu Medzinárodného výboru Červeného kríža o projekte Zdravotná starostlivosť v nebezpečenstve a jeho správu o násilí namierenom proti zdravotníckym zariadeniam a zdravotníckemu personálu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2016 o humanitárnej situácii v Jemene(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2015 o vzdelaní pre deti v núdzových situáciách a dlhotrvajúcich krízach(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. februára 2015 o humanitárnej kríze v Iraku a Sýrii, najmä v súvislosti s IŠ(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2015 o príprave na Svetový humanitárny samit: výzvy a príležitosti v oblasti humanitárnej pomoci(5);

–  so zreteľom na otázku Rade o útokoch na nemocnice a školy ako o porušovaní medzinárodného humanitárneho práva (O-000063/2016 - B8-0361/2016),

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže útoky na humanitárnych pracovníkov sa stali bežnou záležitosťou a dosahujú znepokojivú úroveň;

B.  keďže medzinárodné spoločenstvo je svedkom hrôzostrašnej tendencie útočiť na nemocnice a školy v ozbrojených konfliktoch po celom svete, ako aj bezpríkladného nárastu prípadov odmietnutia humanitárnej pomoci a prístupu, popráv civilistov a humanitárnych pracovníkov, zadržiavania v katastrofálnych podmienkach a využívania civilistov ako rukojemníkov alebo otrokov z donútenia;

C.  keďže Bezpečnostná rada OSN má jasnú úlohu pri zabezpečovaní dodržiavania medzinárodného práva v súvislosti s ochranou všetkých humanitárnych pracovníkov;

D.  keďže štáty majú prvoradú zodpovednosť za pomoc obyvateľom na ich území a ich ochranu a mali by sa usilovať o dôraznejšiu a lepšiu medzištátnu spoluprácu v oblasti preventívnych opatrení predtým, než dôjde k porušeniu práva;

E.  keďže v súvislosti s posilnením ochrany humanitárnych pracovníkov sa umelo rozlišuje medzi medzinárodným a miestnym personálom; keďže na miestnych humanitárnych pracovníkov sa málokedy vzťahujú rovnaké bezpečnostné opatrenia ako na ich medzinárodných kolegov;

F.  keďže v Rímskom štatúte sú útoky na humanitárnych pracovníkov vymedzené ako vojnové zločiny;

G.  keďže od marca 2016 je zmluvnými stranami Štatútu Medzinárodného trestného súdu (Rímsky štatút) 124 štátov, pričom však 31 krajín tento štatút iba podpísalo a neratifikovalo a 41 členských štátov OSN tento štatút nepodpísalo a ani k nemu nepristúpilo;

H.  keďže tri signatárske štáty – Izrael, Sudán a USA – informovali generálneho tajomníka OSN, že už neplánujú stať sa zmluvnými stranami, a teda im z podpisu štatútu ich bývalými predstaviteľmi nevyplývajú žiadne zmluvné záväzky;

I.  keďže páchatelia útokov na humanitárnych pracovníkov by mali byť braní na zodpovednosť;

J.  keďže v dňoch 23. a 24. mája 2016 sa v Istanbule uskutoční prvý Svetový humanitárny samit; keďže generálny tajomník OSN vo svojej správe určenej Svetovému humanitárnemu samitu s názvom Jedno ľudstvo, spoločná zodpovednosť upriamuje pozornosť na to, čo sám nazýva „nehanebným a neľútostným úpadkom v oblasti dodržiavania medzinárodných ľudských práv a humanitárneho práva“ v situáciách ozbrojených konfliktov, čo môže spôsobiť návrat k ére bezhraničnej vojny; keďže v správe sa konštatuje, že ak nedokážeme vyžadovať a presadzovať rešpektovanie našich spoločných noriem ani podporovať existujúce mechanizmy presadzovania, monitorovania a zodpovednosti, prispievame tak k tomuto úpadku;

K.  keďže medzinárodné humanitárne právo – známe tiež ako právo ozbrojených konfliktov – má za cieľ zmierniť účinky ozbrojených konfliktov prostredníctvom ochrany tých, ktorí sa nepodieľajú alebo už nepodieľajú na bojových akciách, a prostredníctvom právnej úpravy prostriedkov a metód vedenia vojny;

L.  keďže nemocnice a zdravotnícky personál sú osobitne chránené na základe medzinárodného humanitárneho práva a každý zámerný útok voči civilným obyvateľom a na civilnú infraštruktúru sa považuje za vážne porušenie medzinárodného humanitárneho práva;

M.  keďže v Rímskom štatúte sa zdôrazňuje, že útoky úmyselne namierené na budovy využívané na náboženské, vzdelávacie, umelecké, vedecké alebo charitatívne účely alebo na historické pamiatky predstavujú vojnový zločin;

N.  keďže nedotknuteľnosť priestorov a hmotného majetku OSN vrátane škôl a zdravotných stredísk chráni Dohovor o výsadách a imunitách Organizácie Spojených národov z roku 1946;

O.  keďže Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) tiež vyhlásil, že povinnosť vyšetrovať podozrenia z vojnových zločinov predstavuje pravidlo obyčajového medzinárodného humanitárneho práva a platí pre medzinárodné aj vnútroštátne ozbrojené konflikty;

P.  keďže 52 štátov vrátane niektorých členských štátov EÚ po skončení konferencie o bezpečných školách, ktorá sa uskutočnila v máji 2015 v Osle, schválilo 14. marca 2016 vyhlásenie o bezpečných školách;

Q.  keďže Rada pre zahraničné veci pri schvaľovaní usmernení EÚ na podporu dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva zdôraznila dôležitosť účinného riešenia dedičstva závažných porušení, a to podporovaním príslušných mechanizmov zodpovednosti, a zdôraznila dôležitú úlohu, ktorú môže mať Medzinárodný trestný súd v prípadoch, keď príslušný štát alebo štáty nedokážu alebo nechcú uplatňovať svoju jurisdikciu; keďže na základe usmernení EÚ sa „príslušné pracovné skupiny Rady“ zaväzujú monitorovať situácie, v ktorých sa môže uplatňovať MHP, a v takýchto prípadoch odporúčať opatrenia na podporu dodržiavania MHP [odsek 15 písm. a)];

R.  keďže MVČK v rokoch 2012 až 2015 zorganizoval rozsiahly konzultačný proces zameraný na posilňovanie právnej ochrany obetí ozbrojených konfliktov a na zvýšenie efektívnosti mechanizmov dodržiavania MHP; keďže iniciatíva MVČK s názvom Zdravotná starostlivosť v nebezpečenstve si kladie za cieľ zaoberať sa problematikou násilia namiereného proti pacientom, zdravotným pracovníkom, zariadeniam a vozidlám a zaistiť bezpečný prístup k zdravotnej starostlivosti a jej poskytovanie v ozbrojených konfliktoch a iných núdzových situáciách;

S.  keďže zúčastnené štáty 32. medzinárodnej konferencie hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca v decembri 2015 sa nakoniec nedokázali dohodnúť o novom mechanizme, ktorý navrhoval MVČK a vláda Švajčiarska a ktorého úlohou malo byť posilnenie dodržiavania MHP; keďže navrhovaný nový mechanizmus mal obsahovať organizovanie výročných stretnutí zmluvných štátov ženevských dohovorov; keďže zúčastnené štáty sa dohodli na začatí nového medzivládneho procesu, v rámci ktorého sa budú hľadať spôsoby, ako zlepšiť uplatňovanie MHP, pričom výsledky tohto procesu by sa mali prezentovať na nasledujúcej medzinárodnej konferencii v roku 2019;

1.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že MHP sa prestalo uznávať, a šok a vážne znepokojenie nad smrtiacimi útokmi na nemocnice a školy, ktoré sa objavujú v stále alarmujúcejšom počte v ozbrojených konfliktoch po celom svete, pričom pacienti, žiaci, zdravotnícki a pedagogickí pracovníci, pracovníci v oblasti humanitárnej pomoci a rodinní príslušníci sa stávajú terčom a obeťami, zatiaľ čo medzinárodné odsúdenie zriedka vedie k nezávislému vyšetrovaniu a skutočnej zodpovednosti; vyzýva členské štáty EÚ, inštitúcie EÚ a podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku (PK/VP), aby uznali skutočný rozsah tejto krízovej situácie a čo najrýchlejšie vypracovali konkrétny časovo viazaný akčný plán na využitie vplyvu EÚ a členských štátov v plnom rozsahu s cieľom zabezpečiť vykonávanie preventívnych opatrení a zastaviť toto porušovanie a zneužívanie;

2.  odsudzuje útoky na nemocnice a školy, zakázané podľa medzinárodného práva, pričom uznáva, že takéto akty môžu predstavovať vážne porušenie ženevských dohovorov z roku 1949 a vojnové zločiny podľa Rímskeho štatútu; vyjadruje presvedčenie, že ochrana zdravotníckych a školských zariadení ako neutrálnych, chránených priestorov počas situácií ozbrojeného konfliktu závisí od výsledku transparentných, nezávislých a nestranných vyšetrovaní brutálnych útokov, ku ktorým došlo, a od uplatnenia skutočnej zodpovednosti za spáchané zločiny;

3.  žiada, aby EÚ a jej členské štáty zaradili do programu rokovaní OSN a Bezpečnostnej rady OSN odstránenie umelo vytvorenej hierarchie a rozlišovania medzi medzinárodným a miestnym personálom, pokiaľ ide o posilnenie ochrany všetkých humanitárnych pracovníkov;

4.  nabáda EÚ a jej členské štáty, aby plne podporili výzvu generálneho tajomníka OSN, aby všetky členské štáty OSN využili príležitosť Svetového humanitárneho summitu (WHS) a znovu sa zaviazali k ochrane civilného obyvateľstva a dodržiavaniu ľudských práv všetkých osôb rešpektovaním, vykonávaním a presadzovaním pravidiel, s ktorými už súhlasili; zdôrazňuje význam, ktorý generálny tajomník OSN pripisuje posilneniu medzinárodných vyšetrovacích a súdnych systémov vrátane Medzinárodného trestného súdu tak, aby dopĺňali vnútroštátne rámce, s cieľom ukončiť beztrestnosť porušovania MHP;

5.  vyzýva EÚ, jej členské štáty a ďalších medzinárodných darcov, aby sa na WHS zaviazali v plnom rozsahu dodržiavať všetky navrhované kľúčové záväzky zaradené do Agendy pre ľudstvo, ktorá sa zameriava na zníženie humanitárneho dosahu bojových akcií a umožnenie humanitárnej intervencie;

6.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby naliehavo žiadali Bezpečnostnú radu OSN o využitie všetkých dostupných nástrojov, ako sú cielené opatrenia, organizovanie vyšetrovacích misií alebo zriaďovanie vyšetrovacích komisií, či súdne mechanizmy, napr. postúpenia na Medzinárodný trestný súd, o neuplatňovanie veta pri rozhodnutiach Bezpečnostnej rady týkajúcich sa otázky humanitárnych opatrení, o posilnenie uznávania noriem medzinárodného práva, ktoré zabezpečujú ochranu humanitárnych pracovníkov, a o zabezpečenie systematického vyšetrovania činov, ktoré by mohli predstavovať porušenie týchto noriem, a súdenia osôb podozrivých zo zodpovednosti za takéto činy;

7.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby požadovali, aby OSN pripomenula zmluvným stranám, že majú dodržiavať právne záväzky a aby ich v prípade nedodržiavania odsúdila, pričom voči tým, čo ich neustále porušujú, vyvodí cielené opatrenia a zároveň zabezpečí, že v rámci mierových rokovaní a mandátov na udržiavanie mieru sa nebudú stierať hranice medzi politickými, vojenskými a humanitárnymi cieľmi;

8.  uznáva význam a jedinečný charakter usmernení EÚ na podporu dodržiavania MHP, keďže žiadne iné štáty ani organizácie neprijali rovnocenný dokument; vyjadruje obavy, pokiaľ ide o účinnosť vykonávania usmernení EÚ zo strany inštitúcií EÚ a členských štátov;

9.  vyzýva Radu pre zahraničné veci a PK/VP, aby vedúcich misií EÚ a príslušných predstaviteľov EÚ (vedúcich civilných operácií EÚ, veliteľov vojenských operácií EÚ a osobitných zástupcov EÚ) požiadali o zostavenie zoznamu prípadov závažného porušenia MHP;

10.  vyzýva Radu pre zahraničné veci a PK/VP, aby s cieľom zabezpečiť, že sa politiky a opatrenia EÚ týkajúce sa medzinárodného humanitárneho práva budú vypracúvať súdržným a efektívnym spôsobom, preskúmali súčasné rozdelenie zodpovedností, podľa ktorého uplatňovanie usmernení MHP patrí predovšetkým do pôsobnosti pracovnej skupiny Rady pre medzinárodné právo verejné, ktorej predsedá predsedníctvo Rady; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že na základe usmernení EÚ sa „príslušné pracovné skupiny Rady“ zaväzujú monitorovať situácie, v ktorých sa môže uplatňovať MHP, a v takýchto prípadoch odporúčať opatrenia na podporu dodržiavania MHP [odsek 15 písm. a)]; vyzýva príslušné pracovné skupiny Rady, aby využili tento mandát na riešenie súčasnej naliehavej krízy v dôsledku nedodržiavania tohto práva;

11.  vyzýva všetky členské štáty OSN, ktoré sú signatármi Rímskeho štatútu, aby tento štatút podpísali a/alebo ratifikovali s cieľom zabezpečiť skutočne globálny a všeobecný charakter medzinárodného trestného práva;

12.  pripomína pozíciu vyjadrenú v usmerneniach EÚ, že v prípade potreby sa zváži využitie služieb Medzinárodnej humanitárnej vyšetrovacej komisie (IHFFC), zriadenej na základe Dodatkového protokolu I k Ženevským dohovorom z roku 1949, ktorá môže pomáhať pri podpore rešpektovania MHP prostredníctvom svojej vyšetrovacej a sprostredkovateľskej funkcie; konštatuje, že služby IHFFC sa nikdy nevyužili, a nalieha na Radu, členské štáty a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby vznesením obvinení podporili vyšetrovanie útokov na nemocnice a školy ako naliehavú krízovú situáciu týkajúcu sa dodržiavania noriem MHP;

13.  nabáda členské štáty EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby posilnili úlohu IHFFC tým, že uľahčia jej činnosť v oblasti medzinárodných a vnútroštátnych ozbrojených konfliktov rozšírením jej ad hoc jurisdikčnej právomoci; pripomína, že po útoku na nemocnicu v Kundúze v októbri 2015 IHFFC oficiálne ponúkla Afganistanu a USA svoje sprostredkovateľské služby;

14.  so znepokojením berie na vedomie, že v súčasnosti existuje obmedzený inštitucionálny priestor na riešenie spoločných problémov medzinárodného spoločenstva v súvislosti s uplatňovaním MHP; v tejto súvislosti ľutuje, že účastnícke štáty 32. medzinárodnej konferencie Červeného kríža a Červeného polmesiaca, ktorá sa konala v decembri 2015, sa nedokázali dohodnúť na novom mechanizme, ktorý by posilnil systém riadenia MHP vytvorením výročného zasadnutia štátov na posilnenie dialógu a zavedením pravidelného podávania správ o vnútroštátnom dodržiavaní MHP; žiada, aby sa EÚ a jej členské štáty usilovali o dosiahnutie lepšieho výsledku v nadchádzajúcom medzivládnom procese;

15.  vyzýva generálneho tajomníka OSN, aby podporoval kampane, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby si všetci aktéri vrátane neštátnych ozbrojených skupín boli vedomí svojich povinností podľa medzinárodného práva, aby si plnili povinnosti týkajúce sa uľahčovania humanitárnej pomoci a ochrany ľudí pod ich vplyvom, napríklad vydávaním pokynov svojim bojovníkom, a aby uverejnili kódexy správania a trvalé nariadenia, ktoré sú odrazom ich povinností podľa MHP;

16.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi Valného zhromaždenia OSN a vládam členských krajín OSN.

(1)

Ú. v. EÚ C 303, 15.12.2009, s. 12.

(2)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0066.

(3)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0418.

(4)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0040.

(5)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0459.

Právne oznámenie