NÁVRH UZNESENIA o jadrovej bezpečnosti a nešírení jadrových zbraní
19.10.2016 - (2016/2936(RSP))
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Michael Gahler, Jacek Saryusz-Wolski, Sandra Kalniete, Cristian Dan Preda, Elmar Brok, Arnaud Danjean, Tunne Kelam, David McAllister, Lorenzo Cesa, Lars Adaktusson, Andrey Kovatchev, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Eduard Kukan, Andrzej Grzyb, Laima Liucija Andrikienė, Fernando Ruas, Dubravka Šuica, Alojz Peterle, Tokia Saïfi, Julia Pitera v mene skupiny PPE
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-1122/2016
B8-1122/2016
Uznesenie Európskeho parlamentu o jadrovej bezpečnosti a nešírení jadrových zbraní
Európsky parlament,
– so zreteľom na Zmluvu o nešírení jadrových zbraní, ktorá bola otvorená na podpis v roku 1968 a ktorá vstúpila do platnosti v roku 1970,
– so zreteľom na stanovy Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, ktoré vstúpili do platnosti 29. júla 1957,
– so zreteľom na Dohovor o fyzickej ochrane jadrových materiálov, ktorý vstúpil do platnosti 8. februára 1987 a na jeho následné zmeny,
– so zreteľom na stratégiu EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia prijatú Európskou radou 12. decembra 2003,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2010 o Zmluve o nešírení jadrových zbraní[1],
– so zreteľom na konferenciu zmluvných strán o revízii Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, ktorá sa konala od 27. apríla do 22. mája 2015 v New Yorku,
– so zreteľom na závery samitu o jadrovej bezpečnosti, ktorý sa konal vo Washingtone od 31. marca do 1. apríla 2016,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže bezpečnostná situácia v okolí Európskej únie, najmä situácia v jej susedstve, sa v priebehu posledných rokov výrazne zhoršila a v súčasnosti je oveľa nestabilnejšia, nebezpečnejšia a menej predvídateľná, čo vedie k tomu, že členské štáty musia čeliť celej škále konvenčných aj nekonvenčných hrozieb zo strany štátnych aj neštátnych subjektov;
B. keďže podľa Zmluvy o nešírení jadrových zbraní existuje oficiálne päť štátov vlastniacich jadrové zbrane (Spojené štáty, Spojené kráľovstvo, Rusko, Francúzsko a Čína), tri štáty de facto vlastnia jadrové zbrane, vyvinuli jadrové kapacity a táto zmluva sa na ne nevzťahuje (India, Pakistan a Izrael), a Severná Kórea sa považuje za štát s jadrovým potenciálom;
C. keďže medzinárodnú bezpečnosť a stabilitu vážne ohrozuje zhoršovanie vzťahov medzi štátmi vlastniacimi jadrové zbrane, napríklad medzi Spojenými štátmi a Ruskom, ktoré nedávno pozastavilo platnosť dohody o likvidácií plutónia a nakladaní s ním z roku 2000, nepretržité napätie medzi Indiou a Pakistanom a ambície Severnej Kórei v jadrovej oblasti;
D. keďže Zmluva o nešírení jadrových zbraní (NPT) má v súčasnosti 191 zmluvných strán vrátane piatich štátov, ktoré oficiálne vlastnia jadrové zbrane: Spojené štáty, Spojené kráľovstvo, Rusko, Francúzsko a Čína;
E. keďže NPT je významnou a právne záväznou medzinárodnou zmluvou, ktorej cieľom je zabrániť šíreniu jadrových zbraní a technológie jadrových zbraní, podporiť spoluprácu v oblasti mierového využitia jadrovej energie a napredovať vo veci globálneho jadrového odzbrojenia;
F. keďže Dohovor o fyzickej ochrane jadrových materiálov je právne záväzný medzinárodný nástroj v oblasti fyzickej ochrany jadrových materiálov, ktorý stanovuje opatrenia v oblasti prevencie, vyšetrovania a trestov, pokiaľ ide o trestné činy, ktoré súvisia s jadrovým materiálom;
G. keďže podľa znepokojujúcich správ médií Rusko rozmiestnilo v Kaliningradskej oblasti, ktorá susedí s členskými štátmi EÚ Poľskom a Litvou, raketové systémy Iskander, ktoré sú schopné niesť jadrové hlavice;
H. keďže Rusko porušilo budapeštianske memorandum o porozumení z roku 1994, ktoré poskytovalo Ukrajine bezpečnostné záruky výmenou za jej jadrové odzbrojenie, tým, že obsadilo polostrov Krym a rozpútalo hybridnú vojnu vo východnej Ukrajine;
I. keďže EÚ zohráva aktívnu úlohu ako účastník spoločného komplexného akčného plánu, ktorý sa dohodol s Iránom pri vytváraní rámca, ktorý viedol k skutočnému upusteniu Iránu od jeho jadrových ambícií;
J. keďže Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR) uskutočnila 9. septembra 2016 ďalšiu jadrovú skúšku, čím porušila svoje medzinárodné záväzky podľa rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a vyhlásenia o denuklearizácii medzi oboma Kóreami z roku 1992;
K. keďže na to, aby sa zabránilo činu jadrového terorizmu, je nevyhnutná spolupráca na celosvetovej úrovni;
1. vyjadruje hlboké znepokojenie nad zhoršením bezpečnostnej situácie v okolí Európskej únie a za hranicami jej susedstva, keďže v dôsledku tohto zhoršenia by sa jadrové zbrane mohli opäť začať používať na aktívne odstrašovanie a mohlo by dôjsť k ich šíreniu medzi štátmi aj neštátnymi subjektmi;
2. upozorňuje na to, že jadrové zbrane sa opäť objavujú v strategickom plánovaní štátov vyzbrojených týmito zbraňami;
3. podporuje ciele Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, pokiaľ ide o poskytnutie základu globálnym snahám zameraným na zabránenie šíreniu jadrových zbraní, o podporu bezpečného využívania jadrovej energie na civilné účely a o dosiahnutie cieľa, ktorým je svet bez jadrových zbraní;
4. zastáva názor, že podmienky bezpečnosti a udržateľné jadrové odzbrojenie možno dosiahnuť iba prostredníctvom multilaterálneho procesu, do ktorého sa strany zapoja v dobrej viere; vyjadruje presvedčenie, že jadrové odzbrojenie je najdôležitejším cieľom globálnej politiky kontroly zbraní a že cieľ Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, teda svet bez jadrových zbraní, by mal byť tou najdôležitejšou dlhodobou ambíciou;
5. berie na vedomie, že na konferencii o revízii NPT 2015 sa nepodarilo dohodnúť na konečnom znení dokumentu týkajúceho sa programu odzbrojenia; pripomína, že pri prípravách na túto konferenciu sa EÚ nepodarilo dosiahnuť spoločný postoj; zdôrazňuje, že štáty s jadrovými zbraňami, ktoré nie sú stranami NPT a na ktoré sa nevzťahujú kľúčové medzinárodné záväzky týkajúce sa nešírenia zbraní a odzbrojenia, zvyšujú riziko oslabenia dôveryhodnosti NPT;
6. vyjadruje hlboké znepokojenie nad zvýšenou jadrovou hrozbou vyplývajúcou z postoja Ruska, ktorý má celosvetový vplyv na otázky bezpečnosti, stability a predvídateľnosti, zo zhoršujúceho sa vzťahu s NATO vrátane možných porušení Zmluvy o jadrových silách stredného doletu, z vyhlásení naznačujúcich zvýšenú pripravenosť použiť jadrové zbrane a z vyhlásení, podľa ktorých sa zvažuje prípadné rozmiestnenie jadrových zbraní v ďalších oblastiach Európy; upozorňuje na ruské vojenské cvičenia, pri ktorých dochádza k simuláciám použitia jadrových zbraní proti Poľsku, a vyjadruje hlboké znepokojenie nad rozmiestnením raketových systémov Iskander schopných niesť jadrové hlavice v Kaliningradskej oblasti, ktorá susedí s členskými štátmi EÚ Poľskom a Litvou;
7. vyjadruje obavy z nedávnych jadrových testov, ktoré vykonala Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR) a ktoré predstavujú riziko pre regionálnu stabilitu; žiada, aby KĽDR v budúcnosti od takýchto testov upustila;
8. víta dohodu skupiny P5+1 a Iránu o ambíciách tejto krajiny v jadrovej oblasti a nabáda k pokračovaniu spolupráce medzi týmito stranami, ktorá by viedla k úplnému vykonávaniu spoločného komplexného akčného plánu;
9. podporuje prácu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, pokiaľ ide o podporu spolupráce v jadrovej oblasti s cieľom podporiť bezpečné, isté a mierové používanie jadrových technológií;
10. nabáda na neprestajnú podporu a dôsledné vykonávanie Dohovoru o fyzickej ochrane jadrových materiálov a naliehavo vyzýva krajiny, ktoré tento dohovor ešte neratifikovali, aby tak urobili;
11. žiada zintenzívniť snahy o spoluprácu a účinné kroky v súvislosti s bezpečnosťou jadrových materiálov, aby sa riziko, že tieto produkty skončia v rukách teroristických skupín, znížilo na minimum;
12. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, parlamentom a vládam členských štátov a generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.
- [1] Ú. v. EÚ C 349E, 22.12.2010, s. 77.