Návrh uznesenia - B8-0185/2017Návrh uznesenia
B8-0185/2017

NÁVRH UZNESENIA o prioritách EÚ na zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva v roku 2017

13.3.2017 - (2017/2598(RSP))

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

Ignazio Corrao, Fabio Massimo Castaldo, Isabella Adinolfi v mene skupiny EFDD

Postup : 2017/2598(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B8-0185/2017
Predkladané texty :
B8-0185/2017
Rozpravy :
Prijaté texty :

B8-0185/2017

Uznesenie Európskeho parlamentu o prioritách EÚ na zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva v roku 2017

(2017/2598(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a na dohovory OSN v oblasti ľudských práv a opčné protokoly k týmto dohovorom,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov č. 60/251, ktorou sa zakladá Rada pre ľudské práva (UNHRC),

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach, Európsku sociálnu chartu a Chartu základných práv EÚ,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o zasadnutiach Rady OSN pre ľudské práva,

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade zo 7. júla 2016 k 71. zasadnutiu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov[1],

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o porušovaní ľudských práv vrátane svojich naliehavých uznesení z roku 2016 o Etiópii, Indii, Severnej Kórei, Hongkongu, Kazachstane, Egypte, Konžskej demokratickej republike, Pakistane, Hondurase, Džibutsku, Nigérii, Gambii, Vietname, Kambodži, Tadžikistane, Malawi, Bahrajne, Mjanmarsku, Filipínach, Rwande, Somálsku, Zimbabwe, Sudáne, Thajsku, Číne, Rusku, Brazílii, Tibete, Mjanmarsku, Iraku, Indonézii, Stredoafrickej republike, Burundi, Nikarague, Kuvajte a Guatemale,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2016 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti za rok 2015[2],

–  so zreteľom na články 2, 3 ods. 5), 18, 21, 27 a 47 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na výročnú správu UNHRC za rok 2015 pre Valné zhromaždenie OSN,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže presadzovanie a ochrana univerzálnej platnosti ľudských práv sú súčasťou etického a právneho acquis EÚ a jedným zo základných kameňov európskej jednoty a integrity; keďže dodržiavanie ľudských práv by malo byť začlenené do všetkých oblastí politiky EÚ;

B.  keďže sa EÚ dôrazne zaviazala k multilateralizmu a orgánom OSN, pokiaľ ide o presadzovanie a ochranu ľudských práv;

C.  keďže pravidelné zasadnutia Rady Organizácie Spojených národov pre ľudské práva (UNHRC), menovanie osobitných spravodajcov, mechanizmus všeobecného pravidelného preskúmania (UPR) a osobitné postupy riešenia situácií špecifických pre jednotlivé krajiny alebo tematických otázok prispievajú k presadzovaniu a posilneniu dodržiavania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu;

Rada OSN pre ľudské práva

1.  víta prácu vysokého komisára OSN pre ľudské práva a jeho úradu (OHCHR); pripomína záväzok EÚ naďalej podporovať a brániť jeho integritu, nezávislosť a fungovanie; víta úlohu, ktorú zohráva OHCHR pri podpore spolupráce medzi medzinárodnými a regionálnymi mechanizmami v oblasti ľudských práv a pri identifikácii spôsobov, ako zvýšiť úlohu regionálnych dohôd vo vzťahu k všeobecných normám v oblasti ľudských práv;

2.  zastáva názor, že účinnosť a dôveryhodnosť UNHRC závisia od skutočného odhodlania jej členov chrániť všetky osoby vo všetkých krajinách pred akýmkoľvek porušovaním ľudských práv v súlade s medzinárodnými dohovormi o ľudských právach presadzujúcimi univerzálnosť, nestrannosť, objektívnosť, neselektívnosť, konštruktívny dialóg a spoluprácu; nalieha na potrebe vyhnúť sa polarizácii diskusií v UNHRC, a nabáda na konštruktívny dialóg;

3.  vyzýva štáty, aby udelili prístup nezávislým expertom UNHCR, osobitným spravodajcom a expertom OHCHR s cieľom umožniť im vyšetriť údajné porušovanie ľudských práv a konštruktívnym spôsobom sa zapojiť do nápravy situácie, aby dodržiavali svoje záväzky podľa dohovorov o ľudských právach a aby ponúkli svoju plnú spoluprácu s osobitnými postupmi UNHRC;

4.  vyzýva všetky štáty, aby prijali konkrétne kroky s cieľom konať podľa odporúčaní všeobecného pravidelného preskúmania, a prekonali nedostatky tým, že zavedú mechanizmy vykonávania a nadväzujúcich opatrení vrátane zriadenia vnútroštátnych akčných plánov a národných koordinačných mechanizmov; zdieľa obavy UNHRC týkajúce sa správ o hrozbách a odvetných opatreniach voči členom organizácií občianskej spoločnosti (OOS) a MVO, ktorí spolupracovali s UNHRC v procese všeobecného pravidelného preskúmania (UPR);

5.  pripomína, že Valné zhromaždenie má povinnosť zohľadňovať pri voľbe všetkých členov Rady OSN pre ľudské práva to, či uchádzači rešpektujú presadzovanie a ochranu ľudských práv, zásady právneho štátu a demokraciu; víta rozhodnutie UNHRC, v ktorom žiada poradný výbor pre UNHRC, aby vypracoval hodnotiacu správu o pokroku dosiahnutom pri vytváraní regionálnych a subregionálnych dohôd v oblasti presadzovania a ochrany ľudských práv; žiada EÚ a jej členské štáty, aby do svojich hlasovaní premietli rovnakú dôležitosť práv a zlepšili koordináciu pozícií EÚ v tomto smere; rázne žiada, aby sa EÚ vyjadrovala jedným hlasom a dospela k spoločnému postoju pri hlasovaní v UNHRC;

6.  odsudzuje skutočnosť, že kreslá v UNHRC sú aj naďalej obsadené krajinami s preukázaným vážnym a systematickým porušovaním ľudských práv, napríklad Saudskou Arábiou, Čínou a v súčasnosti Egyptom, a opätovne vyzýva členské štáty EÚ, aby zverejnili svoje hlasovanie z Rady OSN pre ľudské práva; v tejto súvislosti vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v rámci svojich postupov hlasovania zvážili rovnakú dôležitosť práv a rozhodli o svojom hlasovaní o rezolúciách Rady pre ľudské práva (UNHRC) na základe podstaty, a nie podľa autorov týchto textov;

7.  opakuje, že je dôležité, aby sa EÚ s cieľom zvýšiť svoju dôveryhodnosť aktívne a konzistentne angažovala v rámci mechanizmov OSN zameraných na ľudské práva, najmä Tretieho výboru, Valného zhromaždenia OSN a UNHRC; podporuje úsilie, ktoré vyvinula Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), delegácie EÚ v New Yorku a Ženeve a členské štáty EÚ na ďalšie posilnenie súdržnosti EÚ v otázkach ľudských práv v rámci OSN;

Tematické priority

8.  zdôrazňuje význam úlohy mimovládnych organizácií (MVO) a obhajcov ľudských práv pri podpore a ochrane ľudských práv; zdôrazňuje, že ľudské práva a základné slobody sa musia chrániť z každého hľadiska ich uplatňovania, a to aj v kontexte nových technológií; zdieľa obavy UNHRC týkajúce sa správ o hrozbách a odvetných opatreniach voči členom organizácií občianskej spoločnosti a MVO, ktorí spolupracovali s UNHRC aj v procese UPR;

9.  vyjadruje vážne znepokojenie nad mnohými, čoraz častejšími pokusmi o zmenšenie priestoru pre občiansku spoločnosť a obhajcov ľudských práv, a to aj zavádzaním protiteroristických zákonov; odsudzuje všetky násilné činy namierené proti obhajcom ľudských práv, oznamovateľom nekalých praktík, novinárom alebo blogerom, ich obťažovanie, zastrašovanie a prenasledovanie, či už na internete alebo mimo neho; vyzýva všetky štáty, aby podporili a zabezpečili bezpečné a priaznivé prostredie, v ktorom môžu MVO, občianska spoločnosť, novinári a obhajcovia ľudských práv fungovať nezávisle a bez vonkajších zásahov, a zároveň venovali mimoriadnu pozornosť všetkým zraniteľným skupinám; požaduje opatrenie na zníženie digitálnej priepasti a umožnenie neobmedzeného prístupu k informáciám a komunikačným prostriedkom a necenzurovaného prístupu k internetu; opakuje svoju výzvu tým štátom, ktoré prijali proti nezávislým organizáciám na ochranu ľudských práv reštriktívne právne predpisy alebo represívne opatrenia, napr. zákaz cestovania a zmrazenia aktív, aby ich zrušili;

10.  domnieva sa, že slobodné, nezávislé a nestranné médiá predstavujú jeden zo základných kameňov demokratickej spoločnosti, v ktorej otvorené diskusie zohrávajú kľúčovú úlohu; podporuje výzvu na vymenovanie osobitného zástupcu generálneho tajomníka OSN pre bezpečnosť novinárov; žiada EÚ, aby na všetkých medzinárodných fórach pripomínala otázky slobody prejavu na internete, digitálnych slobôd a dôležitosti voľného a otvoreného internetu; požaduje riešenie problému digitálnej priepasti a neobmedzený prístup k informáciám a komunikačným prostriedkom, ako aj necenzurovaný prístup k internetu;

11.  pripomína, že právo na slobodu zhromažďovania a združovania je naďalej porušované na celom svete; s potešením víta prácu osobitného spravodajcu pre práva na slobodu pokojného zhromažďovania a združovania Mainu Kiaiho; vyzýva všetky štáty, aby správy náležite zohľadnili;

12.  poukazuje na to, že informátori zohrávajú kľúčovú úlohu pri odhaľovaní informácií, a vyzýva všetky štáty, aby prijali právne predpisy na ochranu informátorov pred hrozbou uloženia odvetných opatrení;

13.  naliehavo žiada všetky štáty, aby urýchlene ratifikovali opčné protokoly k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach (ICCPR) a k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ICESCR), ktorými sa stanovujú mechanizmy podávania sťažností a vyšetrovania;

14.  zdôrazňuje význam prístupu založeného na právach, ktorý zahŕňa všetky ľudské práva, z hľadiska realizácie cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja – vrátane rozmeru ľudských práv v oblastiach, ako sú zdravie, vzdelávanie, potravinová bezpečnosť, bývanie, voda a sanitácia, dôstojná práca a rozvoj a zvýšené pokrytie minimálnych úrovní sociálnej ochrany – a z hľadiska odstránenia rozdielov v odmeňovaní žien a mužov;

15.  odmieta všetky formy diskriminácie a prenasledovania z dôvodu alebo postavenia, ako je rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo a viera, rodová identita a sexuálna orientácia, sociálny pôvod, kasta, narodenie, vek alebo zdravotné postihnutie; podporuje zapojenie EÚ v relevantných osobitných postupoch, vrátane nového nezávislého experta na ochranu proti násiliu a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity; vyzýva EÚ, aby sa naďalej aktívne zasadzovala za rovnosť a nediskrimináciu a bojovala proti násiliu páchanom na všetkých jednotlivcoch a proti ich diskriminácii;

16.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že štáty a neštátne subjekty jednotlivo alebo kolektívne porušujú práva mnohých ľudí na slobodu náboženského vyznania alebo viery, čoho dôsledkom je diskriminácia, nerovnosť a stigmatizácia; pripomína, že treba bojovať proti neznášanlivosti a diskriminácii z dôvodu náboženského vyznania alebo viery s cieľom zaistiť dodržiavanie iných vzájomne prepojených ľudských práv, ako je napríklad sloboda prejavu;

17.  vyzýva EÚ, aby sa snažila zabezpečiť väčšiu ochranu náboženských a etnických menšín pred prenasledovaním a násilím a zrušenie zákonov, ktoré kriminalizujú rúhanie alebo odpadlíctvo od viery a slúžia ako zámienka na prenasledovanie náboženských a etnických menšín a neveriacich; vyzýva, aby bola osobitnému spravodajcovi pre slobodu náboženského vyznania alebo viery poskytnutá pomoc pri jeho práci;

18.  dôrazne žiada EÚ, aby naďalej podporovala postoj nulovej tolerancie trestu smrti, a vyzýva ju, aby pokračovala v úsilí o posilnenie medziregionálnej podpory nadchádzajúcej rezolúcie Valného zhromaždenia OSN o moratóriu na trest smrti; víta rozhodnutie prijaté v roku 2015, Madagaskarom, Fidži, Surinamom a Konžskou republikou o zrušení trestu smrti za všetky zločiny; vyjadruje poľutovanie nad obnovením popráv v niekoľkých krajinách vrátane Bahrajnu, Kuvajtu, Bieloruska, Bangladéša, Indie, Ománu, Južného Sudánu, Indonézie a Čadu; ďalej vyjadruje poľutovanie nad správami o náraste počtu trestov smrti vynesených najmä v Číne, Egypte, Iráne, Nigérii, Pakistane a Saudskej Arábii; pripomína orgánom týchto krajín, že sú zmluvnými stranami Dohovoru o právach dieťaťa, v ktorom sa vyslovene zakazuje uplatňovanie trestu smrti za zločiny spáchané osobou mladšou ako 18 rokov;

19.  naliehavo vyzýva EÚ, aby otvorene vystupovala a podporovala prácu OSN zameranú proti mučeniu a iným formám krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, hromadným popravám a popravám za spáchanie trestných činov, a to aj trestných činov súvisiacich s drogami, a žiada, aby ESVČ na všetkých úrovniach dialógu a všetkých fórach zintenzívnila úsilie EÚ zamerané na boj proti popravám bez riadneho konania, mučeniu a iným formám zlého zaobchádzania v súlade s usmerneniami politiky EÚ vo vzťahu k tretím krajinám týkajúcimi sa mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania; vyzýva na všeobecnú ratifikáciu a účinné vykonávanie Dohovoru OSN proti mučeniu a jeho opčného protokolu;

20.  vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že pretrváva závažné porušovanie a zneužívanie ľudských práv na celom svete; vytrvalo podporuje Medzinárodný trestný súd (MTS) ako hlavnú inštitúciu, ktorá vyvodzuje zodpovednosť voči páchateľom trestných činov a pomáha obetiam pri domáhaní sa spravodlivosti podľa zásady komplementárnosti pre genocídu, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny; žiada, aby všetky strany poskytovali politickú, diplomatickú, finančnú a logistickú podporu na každodenné fungovanie Medzinárodného trestného súdu; žiada, aby EÚ naďalej posilňovala prácu Medzinárodného trestného súdu; nabáda na intenzívny dialóg a spoluprácu medzi Medzinárodným trestným súdom, OSN a jej agentúrami a Bezpečnostnou rada OSN; vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím niektorých afrických krajín odísť z Medzinárodného trestného súdu (MTS) a vyzýva ich, aby svoje rozhodnutie prehodnotili; vyzýva všetky členské štáty OSN, aby sa čo najskôr pripojili k MTS ratifikáciou Rímskeho štatútu a aby nabádali na ratifikáciu zmien z Kampaly;

21.  naliehavo vyzýva štáty, aby vynaložili maximálne úsilie na boj proti beztrestnosti a zaistiť, aby neexistovalo bezpečné útočisko pre páchateľov medzinárodných zločinov a hrubého porušovania ľudských práv, a to aj na vnútroštátnej úrovni prijatím ustanovení o univerzálnej súdnej právomoci a jej vykonávaním;

22.  rozhodne odsudzuje rozšírené nedostatočné dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva a vyjadruje vážne obavy nad znepokojivo narastajúcou mierou civilných škôd v ozbrojených konfliktoch na celom svete a nad počtom smrteľných útokov na nemocnice, školy, humanitárne konvoje a iné civilné ciele;

23.  vyjadruje svoje hlboké znepokojenie nad využívaním ozbrojených bezpilotných vzdušných prostriedkov mimo medzinárodného právneho rámca; naliehavo žiada EÚ a jej členské štáty, aby podporili medzinárodný rámec týkajúci sa používania ozbrojených bezpilotných vzdušných prostriedkov, ktorý by podporoval dodržiavanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva a ktorý by mal riešiť otázky ako právny rámec, proporcionalita, zodpovednosť, ochrana civilistov a transparentnosť; vyzýva znova EÚ a jej členské štáty, aby zahrnuli ozbrojené bezpilotné vzdušné prostriedky a plne autonómne zbrane do príslušných európskych a medzinárodných mechanizmov v oblasti odzbrojenia a kontroly zbrojenia, a naliehavo žiada členské štáty, aby sa zapojili do týchto kontrolných mechanizmov a posilňovali ich;

24.  čo najdôraznejšie odsudzuje prebiehajúce vážne porušovanie ľudských práv, ktorých sa dopúšťa organizácia Dá’iš a skupina Boko Haram a všetky ostatné útoky, ktoré páchajú teroristické alebo polovojenské organizácie proti civilistom, najmä ženám a deťom; odsudzuje časté ničenie kultúrneho dedičstva a jeho rozsah a vyzýva na podporu úsilia vynaloženého na rôznych fórach OSN;

25.  vyzýva EÚ, aby aktívne pracovala na iniciatíve, ktorej cieľom je uznanie zo strany OSN genocídy etnických a náboženských menšín, ktorej sa dopustil Dá’iš, a aby boli MTS postúpené prípady podozrenia zo zločinov proti ľudskosti, z vojnových zločinov a genocídy; nabáda na intenzívny dialóg a spoluprácu medzi MTS, OSN a jej agentúrami a Bezpečnostnou rada OSN;

26.  žiada, aby EÚ vyzvala všetky štáty, aby postavili ľudské práva do stredobodu svojich rozvojových politík a aby uplatňovali Deklaráciu OSN o práve na rozvoj z roku 1986; víta nedávne vymenovanie osobitného spravodajcu UNHCR pre právo na rozvoj, ktorého mandát zahŕňa prispievanie k presadzovaniu, ochrane a napĺňaniu práva na rozvoj v kontexte programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a v iných medzinárodných dohôd o rozvojovej spolupráci; zdôrazňuje, že ľudské práva pre všetkých musia byť prierezovým prvkom pri dosahovaní všetkých cieľov programu 2030;

27.  vyzýva EÚ, aby naďalej presadzovala rovnosť medzi ženami a mužmi a aby vo svojich činnostiach a programoch aktívne podporovala činnosť orgánu OSN Ženy a iniciatív v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti; vyzýva na prijímanie ďalších podporných opatrení na posilňovanie postavenia žien a dievčat a odstránenie všetkých foriem násilia a diskriminácie páchaných na ženách a dievčatách vrátane rodovo motivovaného násilia; dôrazne žiada, aby EÚ hľadala medziregionálne iniciatívy na presadzovanie, ochranu a dodržiavanie práv žien a prispela k úplnému a účinnému vykonávaniu Pekinskej akčnej platformy a akčného programu Medzinárodnej konferencie o populácii a aby sa aj naďalej zasadzovala za sexuálne a reprodukčné práva v tejto súvislosti;

28.  pripomína záväzok EÚ zahrnúť problematiku ľudských práv a rodové aspekty v súlade s významnými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) a 1820 (2008) o ženách, mieri a bezpečnosti; vyzýva EÚ, aby na medzinárodnej úrovni podporila uznanie pridanej hodnoty účasti žien na predchádzaní konfliktom a ich riešení, mierových operáciách, humanitárnej pomoci a rekonštrukcii po konflikte a udržateľnom zmierení;

29.  vyzýva EÚ, aby naďalej presadzovala práva detí, a to najmä tým, že prispeje k zabezpečeniu prístupu detí k vode, sanitácii, zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu, a to aj v oblastiach konfliktov a v utečeneckých táboroch, a tým, že odstráni detskú prácu, nábor detských vojakov, zbavovanie osobnej slobody, mučenie, obchodovania s ľuďmi, detské skoré a nútené manželstvá, sexuálne vykorisťovanie a škodlivé praktiky, ako napríklad mrzačenie ženských pohlavných orgánov; požaduje opatrenia na podporu a posilňovanie medzinárodného úsilia prostredníctvom OSN, aby sa skoncovalo s využívaním detí v ozbrojených konfliktoch a aby sa účinnejšie riešil vplyv konfliktov a stavov po skončení konfliktu na ženy a dievčatá; vyzýva všetky krajiny OSN, aby si plnili svoje zmluvné povinnosti a záväzky v rámci Dohovoru o právach dieťaťa prijatého v roku 1989, aby sa zabezpečili práva všetkých detí v ich jurisdikcii, a to bez ohľadu na ich právne postavenie a bez akejkoľvek diskriminácie; vyzýva Spojené štáty americké ako jediný zostávajúci štát, ktorý doteraz neratifikoval Dohovor OSN o právach dieťaťa, aby bezodkladne pristúpili k tomuto nástroju;

30.  vyzýva štáty, aby presadzovali práva osôb so zdravotným postihnutím vrátane ich rovnocennej účasti a sociálneho začlenenia; vyzýva všetky štáty, aby ratifikovali a vykonávali Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím;

31.  vyzýva EÚ, aby spolupracovala s partnermi na vykonávaní hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv vrátane opatrení na podporu toho, aby viaceré štáty prijali národné akčné plány a zapojili sa do činnosti pracovných skupín OSN a OHCHR; víta účasť EÚ a veľkého počtu jej členských štátov na zasadnutí medzivládnej pracovnej skupiny v októbri 2016, na ktorej sa diskutovalo o prvkoch záväznej zmluvy OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; opakuje svoju výzvu všetkým štátom aj EÚ, aby sa aktívne a konštruktívne zapojili do tohto procesu s cieľom dosiahnuť právne záväzný nástroj na prevenciu, vyšetrovanie, nápravu a zabezpečenie prístupu k nápravným prostriedkom v prípadoch, keď dochádza k porušovaniu ľudských práv;

32.  žiada EÚ, aby na fórach OSN zdôraznila otázky zaberania pôdy spoločnosťami a zaobchádzania s obhajcami pozemkových práv a environmentálnymi aktivistami, ktorí sú často obeťami represálií vrátane hrozieb, obťažovania, svojvoľného zatýkania, útokov a vrážd;

33.  víta newyorské vyhlásenie OSN pre utečencov a migrantov, v ktorom sa riešila otázka masívnych presunov utečencov a migrantov a ktorá viedla k prijatiu globálnej dohody o komplexnom rámci na riešenie problému utečencov, ako aj záväzok, ktorý sa vzťahuje na migrantov a utečencov a je zameraný na záchranu ľudských životov, riešenie osobitných potrieb, boj proti rasizmu a xenofóbii, boj proti obchodovaniu s ľuďmi, zabezpečenie rovnakého uznania a rovnakej ochrany pred zákonom, ako aj zabezpečenie začlenenia do národných rozvojových plánov; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby zabezpečili politickú angažovanosť, financovania a konkrétne akty solidarity na podporu newyorského vyhlásenia pre utečencov a migrantov a pripomína, že otázka migrácie by sa mala aj naďalej skúmať v globálnom meradle, nie iba na európskej úrovni; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby prevzali vedúcu úlohu v tomto medzinárodnom úsilí a aby v súlade so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi z medzinárodného práva v prvom rade dodržiavali svoje záväzky v oblasti ochrany práv žiadateľov o azyl, utečencov, migrantov a všetkých vysídlených osôb, najmä práv žien, detí a zraniteľných skupín vrátane osôb so zdravotným postihnutím; upozorňuje, že ak sa EÚ a jej členské štáty zamerajú v prvom rade na otázky ako kontrola hraníc a navracanie migrantov do tretích krajín s poľutovaniahodnou situáciou v oblasti ľudských práv, hrozí im, že sa tieto hlavné zásady oslabia, a tým sa ohrozí ich dôveryhodnosť na medzinárodných fórach o ľudských právach, najmä v UNHRC;

34.  pripomína, že návrat migrantov by sa mal vykonávať pri plnom dodržiavaní práv migrantov a iba v prípade, ak je zaručená ochrana ich práv v ich krajinách; vyzýva vlády, aby ukončili svojvoľné zatýkanie a zadržiavanie migrantov vrátane maloletých; vyzýva všetky štáty, aby prijali konkrétne opatrenia v najlepšom záujme detských utečencov a migrantov, ktorý má svoj základ v Dohovore o právach dieťaťa, a aby zaviedli opatrenia na posilnenie systémov ochrany detí vrátane odbornej prípravy sociálnych pracovníkov a iných skupín odborníkov a spolupráce s mimovládnymi organizáciami; znova vyzýva všetky štáty vrátane členských štátov EÚ, aby ratifikovali a vykonávali Medzinárodný dohovor o právach všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín;

35.  so znepokojením konštatuje, že udalosti súvisiace so zmenou klímy, ako sú zvyšovanie hladiny morí a extrémne zmeny počasia, spôsobujúce suchá a záplavy, podľa očakávaní povedú k ešte vyšším stratám na životoch, presídľovaniu obyvateľstva a nedostatku potravín a vody; žiada EÚ, aby hľadala medziregionálnu podporu v snahe riešiť nedostatočnú právnu úpravu, pokiaľ ide o pojem „klimatický utečenec“ vrátane jeho možného vymedzenia v medzinárodnom práve alebo v ktorejkoľvek právne záväznej medzinárodnej dohode;

36.  víta prácu osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva životné prostredie; s hlbokým znepokojením zdôrazňuje, že strata biodiverzity ohrozuje využívanie širokej škály ľudských práv vrátane práva na život, zdravie, vodu a ovplyvňuje najmä najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva vrátane domorodého obyvateľstva; vyzýva EÚ, aby podporovala ďalšie kroky zo strany UNHRC v tejto oblasti, ktorá je mimoriadne dôležitá pre budúcnosť ľudstva;

37.  zdôrazňuje dôležitosť presadzovania univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv vrátane občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv v súlade s článkom 21 Zmluvy o Európskej únii a všeobecnými ustanoveniami o vonkajšej činnosti Únie;

38.  zdôrazňuje nevyhnutnosť toho, aby sa prijal prístup založený na právach, a aby sa dodržiavanie ľudských práv začlenilo do všetkých politík EÚ, a to aj politík v oblasti obchodu, investícií, verejných služieb, rozvojovej spolupráce a migrácie, ako aj do spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ;

39.  pripomína skutočnosť, že vnútorná a vonkajšia súdržnosť v oblasti ľudských práv má rozhodujúci význam pre dôveryhodnosť politiky EÚ v oblasti ľudských práv v rámci jej vonkajších vzťahov s tretími krajinami, a vyzýva EÚ, aby splnila svoje záväzky v tejto súvislosti;

Priority pre jednotlivé krajiny

Bielorusko

40.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad pokračujúcim obmedzovaním slobody prejavu a slobody združovania a pokojného zhromažďovania v Bielorusku; odsudzuje obťažovanie a zadržiavanie nezávislých a opozičných novinárov a ľudskoprávnych aktivistov; odsudzuje pokračujúce používanie trestu smrti; vyzýva na obnovenie mandátu osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Bielorusku na 35. zasadnutí Rady pre ľudské práva a vyzýva vládu, aby v plnej miere spolupracovala s osobitným spravodajcom a zaviazala sa začať vykonávať dlho odkladané reformy na ochranu ľudských práv vrátane vykonávania odporúčaní osobitného spravodajcu a iných mechanizmov v oblasti ľudských práv;

Burundi

41.  vyjadruje svoje najhlbšie znepokojenie nad zhoršením politickej a bezpečnostnej situácie v Burundi; odsudzuje násilie, ktoré sa odohráva v Burundi od roku 2015 a viedlo k obetiam na životoch, mučeniu a cielené násilie páchané na ženách vrátane hromadného znásilňovania a obťažovania; odsudzuje väznenie tisícov ľudí a nútené vysídľovanie stoviek tisícov obyvateľov Burundi, a tiež porušovania slobody tlače a prejavu, ako aj rozšírenú beztrestnosť takýchto činov; podporuje rozhodnutie Rady, po neúspechu rozhovorov začatých na základe článku 96 Dohody z Cotonou, pozastaviť priamu finančnú pomoc vrátane rozpočtovej podpory burundskej vláde, pričom zachová plnú finančnú podporu určenú obyvateľstvu a humanitárnu pomoc prostredníctvom priamych kanálov; plne podporuje vytvorenie vyšetrovacej komisie o Burundi, ktorá má identifikovať údajných páchateľov porušovania ľudských práv v krajine s cieľom zabezpečiť plné prevzatie zodpovednosti; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporili spoločné vyhlásenie o Burundi, v ktorom sa spochybňuje jeho členstvo v UNHRC, pokiaľ nezačne v plnej miere spolupracovať s vyšetrovacou komisiou a s Radou a jej mechanizmami a nezačne konštruktívne spolupracovať s vyšetrovacou komisiou a riešiť závažné obavy týkajúce sa ľudských práv;

Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR)

42.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad pretrvávajúcim zhoršovaním situácie v oblasti ľudských práv v KĽDR; vyzýva vládu KĽDR, aby si splnila svoje povinnosti v rámci nástrojov ľudských práv, na ktorých sa podieľa, a aby zabezpečila vstup do krajiny humanitárnym organizáciám, nezávislým pozorovateľom dodržiavania ľudských práv a osobitnému spravodajcovi OSN pre oblasť ľudských práv v KĽDR a spolupracovala s nimi; vyzýva KĽDR, aby umožňovala slobodu prejavu a slobodu tlače pre domáce aj zahraničné médiá, ako aj necenzurovaný prístup občanov k internetu; dôrazne odsudzuje systematické a rozsiahle využívanie trestu smrti v KĽDR; vyzýva vládu KĽDR, aby vyhlásila moratórium na všetky popravy s cieľom zrušiť v blízkej budúcnosti trest smrti; žiada, aby tí, ktorí sú najviac zodpovední za zločiny proti ľudskosti spáchané v KĽDR, boli braní na zodpovednosť, postavení pred Medzinárodný trestný súd a podrobení cieleným sankciám; dôrazne odsudzuje jadrové testy ako zbytočnú a nebezpečnú provokáciu, porušenie rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a vážnu hrozbu pre mier a stabilitu na Kórejskom polostrove a v severovýchodnej Ázii; požaduje obnovenie mandátu osobitného spravodajcu; žiada predloženie správy skupiny expertov Valnému zhromaždeniu a Bezpečnostnej rade OSN; odporúča, aby boli do uznesenia zahrnuté hlavné odporúčania uvedené v správe odborníkov o zodpovednosti vrátane odporúčania týkajúceho sa posilnenia kapacity úradu v Soule odbornými znalosťami v oblasti vyšetrovania a stíhania a vymenovania experta v oblasti trestného súdnictva s cieľom posilniť kroky smerom k určeniu zodpovednosti;

Konžská demokratická republika (KDR)

43.  vyjadruje mimoriadne znepokojenie nad závažným porušovaním ľudských práv, ku ktorým dochádza úplne beztrestne zo strany bezpečnostných síl, a vyzýva, aby boli vinníci braní na zodpovednosť; vyzýva Radu, aby v prípade ďalšieho násilia zvážila rozšírenie existujúcich reštriktívnych opatrení, napríklad cielených sankcií EÚ vrátane zákazov cestovania a zmrazenia aktív osôb zodpovedných za násilné represie a narúšanie demokratického procesu v KDR, ako je stanovené v Dohode z Cotonou; naliehavo vyzýva orgány KDR, aby vykonávali dohodu dosiahnutú v decembri 2016 a s podporou medzinárodných aktérov najneskôr v decembri 2017 uskutočnili voľby; pripomína, že stabilita v oblasti Veľkých jazier, a najmä situácia v oblasti ľudských práv vo východnej časti KDR, ktorá zahŕňa páchanie sexuálneho násilia, spôsobuje mimoriadne obavy; vyzýva UNHRC, aby naďalej kontroloval KDR, až kým neprebehnú voľby a neuskutoční sa prechod na demokraciu, a nabáda úrad vysokého komisára, aby informoval Radu o situácii v KDR, ak to bude vhodné, a aby v prípade potreby prijal prísnejšie opatrenia;

Irán

43.  vyzýva Irán, aby plne spolupracoval so všetkými mechanizmami OSN v oblasti ľudských práv a pracoval na uplatňovaní odporúčaní navrhnutých v tomto kontexte vrátane všeobecného pravidelného preskúmania, a to tak, že medzinárodným organizáciám na ochranu ľudských práv umožní vykonávať ich činnosť; vyzýva iránsku vládu, aby riešila zásadné obavy zdôraznené v správach osobitného spravodajcu OSN a generálneho tajomníka OSN o situácii v oblasti ľudských práv v Iráne, ako aj konkrétne výzvy na prijatie určitých opatrení, ktoré sú vyjadrené v rezolúciách Valného zhromaždenia OSN; so znepokojením konštatuje, že Irán má najvyšší počet trestov smrti a popráv na obyvateľa na svete; žiada Irán, aby vyhlásil moratórium na trest smrti; vyzýva na prepustenie všetkých politických väzňov;

Mjanmarsko/Barma

44.  je mimoriadne znepokojený správami o násilných stretoch v severnom Jakchainskom štáte a vyjadruje poľutovanie nad stratou životov, živobytia a domovov, ako aj nad údajným neprimeraným použitím sily zo strany mjanmarských ozbrojených síl; naliehavo žiada vojenské a bezpečnostné sily, aby okamžite ukončili zabíjanie, zastrašovanie a znásilňovanie, ktoré sa pácha na Rohingyoch, a vypaľovanie ich domov; žiada, aby vláda Mjanmarska a civilné orgány okamžite zastavili diskrimináciu a segregáciu rohingyjskej menšiny; požaduje ochranu práv Rohingyov a zaručenie bezpečnosti a rovnosti všetkých občanov Mjanmarska; víta rozhodnutie vlády Mjanmarska vyhlásiť mier a národné zmierenie za kľúčovú prioritu; víta vyhlásenie vlády Mjanmarska o vytvorení komisie na vyšetrenie nedávnych prípadov násilia v Jakchainskom štáte; zdôrazňuje potrebu riadne stíhať zodpovedné osoby a poskytnúť primeranú nápravu obetiam porušení práva; vyzýva vládu Mjanmarska, aby pokračovala v procese demokratizácie a dodržiavala zásady právneho štátu, slobodu prejavu a základné ľudské práva; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporili obnovený mandát osobitného spravodajcu pre Mjanmarsko;

Saudská Arábia

45.  pripomína svoje znepokojenie nad systematickým porušovaním ľudských práv v tejto krajine vrátane represií voči obhajcom ľudských práv, porušovania slobody náboženského vyznania alebo viery a práv žien; odsudzuje znepokojujúcu mieru príkazov na vykonanie trestu smrti v Saudskej Arábii vrátane hromadných popráv a vyzýva Saudskú Arábiu, aby zaviedla moratórium na trest smrti; naliehavo vyzýva saudskoarabské orgány, aby prepustili všetkých väzňov svedomia vrátane laureáta Sacharovovej ceny z roku 2015 Raifa Badawiho; žiada EÚ, aby tento konkrétny prípad dôkladne sledovala;

Južný Sudán

46.  vyzýva všetky strany, aby sa zdržali páchania násilia v oblasti ľudských práv a porušovania medzinárodného humanitárneho práva vrátane tých trestných činov, ktoré by sa mohli posudzovať ako medzinárodná trestná činnosť, ako sú napríklad popravy bez riadneho konania, etnicky zamerané násilie, sexuálne násilie súvisiace s konfliktmi vrátane znásilnenia, ako aj rodovo motivované násilie, nábor a využívanie detí, nedobrovoľné zmiznutia a svojvoľné uväznenia a zaistenia; berie na vedomie, že vláda Sudánu podpísala 16. marca 2016 dohodu o pláne a následne objasnila svoje záväzky týkajúce sa začlenenia iných relevantných zainteresovaných strán do národného dialógu a o pokračujúcom dodržiavaní všetkých rozhodnutí prijatých medzi opozičnými signatármi a mechanizmom 7 + 7, ako aj rozhodnutí riadiaceho výboru národného dialógu; trvá na tom, že je potrebné, aby všetky strany dodržiavali svoje záväzky, a vyzýva na pokračovanie dialógu smerom k uzatvoreniu konečného prímeria; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby naďalej podporovali úsilie Africkej únie o dosiahnutie mieru v Sudáne a sudánsky ľud na ceste k vnútorne reformovanej demokracii; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby obnovili mandát Komisie pre ľudské práva v Južnom Sudáne a posilnili jej úlohu pri vedení vyšetrovaní porušovania ľudských práv, a aby uskutočnili mapovanie sexuálneho násilia; podporuje začlenenie odporúčaní do správy, ktorá sa má odovzdať Valnému zhromaždeniu a Bezpečnostnej rade OSN;

Sýria

47.  čo najdôraznejšie odsudzuje brutálne činy a rozsiahle porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva páchané v sýrskom kontexte, ako aj porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva páchané neštátnymi ozbrojenými teroristickými skupinami, a to najmä Dá’iš, Džabhat Fath aš-Šám/Frontom an-Nusra a ďalšími džihádistickými skupinami; trvá na tom, že by sa malo pokračovať v preskúmaní používania a likvidácie chemických zbraní všetkými zúčastnenými stranami v Sýrii; opakuje svoju výzvu na plný nehatený prístup humanitárnej pomoci a následky a zodpovednosť pre osoby uznané vinnými zo spáchania vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti;

Západná Sahara

48.  požaduje dodržiavanie základných práv obyvateľov Západnej Sahary vrátane slobody združovania, slobody prejavu a práva zhromažďovať sa; žiada prepustenie všetkých západosaharských politických väzňov; požaduje, aby zástupcovia OSN, poslanci, nezávislí pozorovatelia, mimovládne organizácie a tlač mali prístup na územie Západnej Sahary; naliehavo žiada OSN, aby Misii OSN pre referendum v Západnej Sahare (MINURSO) poskytla mandát v oblasti ľudských práv v súlade so všetkými ostatnými mierovými misiami OSN vo svete; podporuje spravodlivé a trvalé urovnanie konfliktu v Západnej Sahare, a to na základe práva západosaharského ľudu na sebaurčenie a v súlade s príslušnými rezolúciami OSN; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby nastolili otázku situácie v Západnej Sahare na nadchádzajúcom zasadnutí všeobecného pravidelného preskúmania, pokiaľ ide o Maroko;

Jemen

49.  vyjadruje mimoriadne znepokojenie katastrofálnou humanitárnou situáciou v Jemene; odsudzuje skutočnosť, že sa útoky sú smerované na civilistov, ktorí sa nachádzajú v neúnosnej situácii medzi bojujúcimi stranami, ktoré im dávajú protichodné pokyny, čo je v rozpore s medzinárodným humanitárnym právom a medzinárodným právom v oblasti ľudských práv; zdôrazňuje, že nábor a využívanie detí v ozbrojených konfliktoch je prísne zakázané medzinárodným právom v oblasti ľudských práv a medzinárodným humanitárnym právom, pričom pokiaľ ide o prípady náboru detí mladších ako pätnásť môže predstavovať vojnový zločin; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby okamžite tieto deti prepustili; naliehavo vyzýva všetky zúčastnené strany, aby sprístupnili systémy zásobovania vodou a kanalizačné systémy, a to aj prostredníctvom naliehavej dodávky ropy do palivových čerpadiel na extrahovanie vody z pôdy, bez ktorých sa humanitárna kríza zhorší; naliehavo žiada všetky zúčastnené strany, aby venovali osobitnú pozornosť eskalácii zdravotných problémov v Adenskom zálive spôsobenej zlyhaním štátnej moci a nedostatkom čistej vody; vyzýva Radu pre spoluprácu v Perzskom zálive a jemenskú vládu, aby zabezpečili, že prístav a letisko v Adenskom zálive budú z hľadiska prístupu riadené spravodlivo a že dodávky humanitárnej pomoci, ktoré prechádzajú cez prístav, budú ich určeným príjemcom odoslané včas; naliehavo vyzýva všetky strany, aby sa zmiernili napätie a vyhlásili okamžité a trvalé prímerie, ktorého výsledkom bude politické, inkluzívne a diplomatické riešenie konfliktu; v tomto smere plne podporuje úsilie osobitného vyslanca OSN pre Jemen Ismá´íla wulda šajcha Ahmada, ako aj vykonávanie rezolúcie Rady OSN pre ľudské práva 33/16 z októbra 2016, v ktorej sa od OSN požaduje, aby spolupracovala s vnútroštátnou nezávislou vyšetrovacou komisiou, a podporuje všetky snahy o nezávislé medzinárodné vyšetrovanie s cieľom ukončiť stav beztrestnosti v Jemene; vyzýva členské štáty, aby podporovali spoločné vyhlásenie pod vedením Holandska, v ktorom bolo vyjadrené znepokojenie nad porušovaním a zneužívaním v Jemene, a ktoré žiadalo, aby boli tieto prípady dôkladne a nestranne vyšetrené; nabáda vysokého komisára, aby využíval formát poskytovania informácii medzi zasadnutiami s cieľom pravidelne informovať UNHRC o výsledkoch svojho vyšetrovania;

o

o  o

50.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, Bezpečnostnej rade OSN, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi 71. Valného zhromaždenia OSN, predsedovi Rady OSN pre ľudské práva, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a generálnemu tajomníkovi Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.