NÁVRH UZNESENIA o situácii v Maďarsku
10.5.2017 - (2017/2656(RSP))
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Birgit Sippel, Péter Niedermüller, Silvia Costa v mene skupiny S&D
Sophia in ‘t Veld, Guy Verhofstadt, Nathalie Griesbeck, Louis Michel v mene skupiny ALDE
Marie-Christine Vergiat, Cornelia Ernst, Gabriele Zimmer, Dimitrios Papadimoulis, Martina Anderson, Malin Björk, Barbara Spinelli, Josu Juaristi Abaunz, Kostadinka Kuneva, Merja Kyllönen, Patrick Le Hyaric, Sabine Lösing, Helmut Scholz, Xabier Benito Ziluaga, Tania González Peñas, Younous Omarjee, Lola Sánchez Caldentey, Estefanía Torres Martínez, Miguel Urbán Crespo v mene skupiny GUE/NGL
Judith Sargentini, Ska Keller, Ulrike Lunacek, Benedek Jávor, Eva Joly, Josep-Maria Terricabras, Helga Trüpel, Michèle Rivasi, Igor Šoltes, Jakop Dalunde, Sven Giegold v mene skupiny Verts/ALE
Európsky parlament,
– so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), a najmä na jej články 2, 6 a 7,
– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 4, 12, 13, 14, 16, 18 a 21,
– so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, najmä vo veciach Szabóet a Vissy/ Maďarsko, Karácsony a iní v. Maďarsko, Magyar Keresztény Mennonita Egyház a iní v. Maďarsko, Baka v. Maďarsko a Ilias a Ahmed v. Maďarsko,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a množstvo dohovorov OSN o ľudských právach, ktoré sú záväzné pre všetky členské štáty,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2014 s názvom Nový rámec EÚ na posilnenie právneho štátu (COM(2014)0158),
– so zreteľom na svoje uznesenia zo 16. decembra[1] a z 10. júna 2015[2] o situácii v Maďarsku, z 3. júla 2013 o situácii v oblasti základných práv: normy a postupy v Maďarsku[3], zo 16. februára 2012 o nedávnom politickom vývoji v Maďarsku[4] a z 10. marca 2011 o zákone o médiách v Maďarsku[5],
– so zreteľom na vypočutie o situácii v Maďarsku, ktoré uskutočnil 27. februára 2017 Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci,
– so zreteľom na rozpravu v pléne o situácii v Maďarsku, ktorá sa uskutočnila 26. apríla 2017,
– so zreteľom na Rímsku deklaráciu vedúcich predstaviteľov 27 členských štátov a Európskej rady, Európskeho parlamentu a Európskej komisie z 25. marca 2017,
– so zreteľom na zákon CLXVIII z roku 2007 o vyhlásení Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, prijatý maďarským národným zhromaždením 17. decembra 2007,
– so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 2162 (2017) z 27. apríla 2017 s názvom Znepokojujúci vývoj v Maďarsku: návrh zákona o MVO obmedzujúci občiansku spoločnosť a možné zatvorenie Stredoeurópskej univerzity,
– so zreteľom na vyhlásenie komisára Rady Európy pre ľudské práva z 8. marca 2017 o novom maďarskom zákone, ktorý umožňuje automatické zadržanie žiadateľov o azyl, a jeho list z 27. apríla 2017 adresovaný predsedovi maďarského národného zhromaždenia, v ktorom vyzýva na zamietnutie navrhovaného zákona o MVO financovaných zo zahraničia,
– so zreteľom na rozhodnutie Komisie o začatí konania proti Maďarsku o nesplnení povinnosti v súvislosti so zákonom, ktorým sa mení štátny zákon o vysokoškolskom vzdelávaní, ako aj na ďalšie prebiehajúce a nastávajúce konania o nesplnení povinnosti proti Maďarsku,
– so zreteľom na odpoveď Komisie na maďarskú vnútroštátnu konzultáciu „Stop Bruselu“,
– so zreteľom na návštevu komisára Avramopoulosa v Maďarsku, ktorá sa uskutočnila 28. marca 2017,
– so zreteľom na list Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci adresovaný podpredsedovi Timmermansovi so žiadosťou o stanovisko Komisie k súladu tohto zákona, ktorým sa menia určité zákony súvisiace s posilnením postupu vykonávaného v oblasti strážených hraníc, s ustanoveniami acquis Únie v oblasti azylu, a tiež pokiaľ ide o Chartu základných práv pri vykonávaní opatrení uvedených v tomto zákone,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže Európska únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám a keďže tieto hodnoty sú univerzálne a spoločné pre členské štáty (článok 2 Zmluvy o EÚ);
B. keďže Charta základných práv Európskej únie je súčasťou primárneho práva EÚ a zakazuje akúkoľvek diskrimináciu z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie;
C. keďže Maďarsko je členským štátom Európskej únie od roku 2004 a podľa prieskumov verejnej mienky prevažná väčšina maďarských občanov podporuje členstvo krajiny v EÚ;
D. keďže podľa ustanovení charty sú umenie aj vedecký výskum slobodné a akademická sloboda sa rešpektuje; keďže charta takisto zaručuje slobodu zakladať vzdelávacie inštitúcie za predpokladu dodržiavania demokratických zásad;
E. keďže sloboda združovania by mala byť chránená a keďže dynamická občianska spoločnosť zohráva zásadnú úlohu pri podporovaní verejnej účasti na demokratickom procese a zodpovednosti vlád za plnenie ich zákonných povinností vrátane ochrany základných práv, životného prostredia a boja proti korupcii;
F. keďže právo na azyl je zaručené, a to s náležitým ohľadom na ustanovenia Ženevského dohovoru z 28. júla 1951 a jeho protokolu z 31. januára 1967 o postavení utečencov a v súlade so Zmluvou o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a Zmluvou o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ);
G. keďže 91,54 % žiadostí o azyl bolo v roku 2016 zamietnutých; keďže od roku 2015 nové právne predpisy a postupy prijaté v Maďarsku v oblasti azylu nútia všetkých žiadateľov o azyl vstupovať na územie Maďarska cez tranzitnú zónu na maďarskom území, ktorá umožňuje vstup len obmedzenému počtu osôb, čo je momentálne desať; keďže mimovládne organizácie opakovane informovali, že migranti na maďarských hraniciach sa okamžite musia vrátiť späť do Srbska, v niektorých prípadoch sa s nimi zaobchádza kruto a násilne zaobchádzaním bez ohľadu na ich žiadosti o ochranu; keďže maďarská vláda si nesplnila povinnosti premiestňovať žiadateľov o azyl v súlade s právnymi predpismi EÚ;
H. keďže európsky komisár pre ľudské práva Rady Európy v súvislosti s písomnými pripomienkami predloženými 17. decembra 2016 Európskemu súdu pre ľudské práva k dvom sťažnostiam proti Rakúsku týkajúcimi sa presunu žiadateľov z Rakúska do Maďarska podľa nariadenia Dublin III vyhlásil, že „vzhľadom na radikálne zmeny zavedené v Maďarsku v oblasti azylového práva a praxe v posledných mesiacoch podstupujú žiadatelia o azyl, ktorí boli vrátení späť na toto územie, značné riziko, že budú obeťami porušovania ľudských práv“;
I. keďže 11 utečenci, známi pod menom. „Röszke 11“, ktorí sa nachádzali na mieste 16. septembra 2016, teda deň po tom, ako Maďarsko zatvorilo hranice so Srbskom, boli obvinení z teroristického činu a odsúdených na trest odňatia slobody na 10 rokov väzenia v nespravodlivom súdnom procese v novembri 2016 medzi nimi Ahmed H., sýrsky občan s bydliskom na Cypre, a to z jediného dôvodu, že použili megafón na zmiernenie napätia a hodili do príslušníkov hraničnej polície tri predmety;
J. keďže od prijatia jeho uznesenia zo 16. decembra 2015 boli vyjadrené obavy v súvislosti s viacerými otázkami, konkrétne s využívaním verejných výdavkov, útokmi proti organizáciám občianskej spoločnosti a obhajcom ľudských práv, právami žiadateľov o azyl, hromadným sledovaním občanov, slobodou združovania, slobodou prejavu, pluralitou médií a so zatvorením redakcie novín Népszabadság, s právami Rómov vrátane vysťahovania Rómov v Miškovci a segregácie rómskych detí v oblasti vzdelávania, s právami LGBTI osôb, právami žien, reformou súdnictva vrátane možnosti udeliť trest doživotného odňatia slobody bez možnosti prepustenia, s núteným vysťahovaním maďarských MVO Roma Parliament a Phralipe Independent Gypsy Organisation z ich ústredia, ako aj v súvislosti s hroziacim zatvorením archívov Lukács;
K. keďže obsah a jazyk používaný vo vnútroštátnej konzultácii „Stop Bruselu“, ktorá sa venuje prisťahovalectvu a terorizmu, a v reklamných kampaniach vlády sú veľmi zavádzajúce a nevyvážené;
L. keďže v prípade Szabó a Vissy v. Maďarsko Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že maďarské právne predpisy o tajnom protiteroristickom dohľade zavedené v roku 2011 sú porušením práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, domova a korešpondencie; keďže v prípade Ilias a Ahmed v. Maďarsko súd v súvislosti s vyhostením žiadateľov do Srbska zistil porušenie práva na slobodu a bezpečnosť, práva na účinný opravný prostriedok v súvislosti s podmienkami v tranzitnej zóne Röszke a práva na ochranu pred neľudským alebo ponižujúcim zaobchádzaním; keďže v prípade Baka v. Maďarsko súd rozhodol, že Maďarsko porušilo právo na spravodlivý súdny proces a slobodu prejavu Andrása Baku, bývalého predsedu Najvyššieho súdu Maďarska;
M. keďže najnovší vývoj v Maďarsku, najmä pokiaľ ide o zákon, ktorým sa menia určité zákony zamerané na sprísnenie postupov uplatňovaných v oblastiach podliehajúcich riadeniu hraníc a na azyl, zákon, ktorým sa mení štátny zákon o vysokoškolskom vzdelávaní predstavujúci priame ohrozenie Stredoeurópskej univerzity a vyvolávajúci veľké verejné odsúdenie, a návrh zákona o transparentnosti organizácií podporovaných zo zahraničia (zákon maďarského parlamentu T/14967), vyvoláva obavy týkajúce sa súladu týchto zákonov s právom EÚ a Chartou základných práv;
1. pripomína, že hodnoty zakotvené v článku 2 Zmluvy o EÚ musia dodržiavať všetky členské štáty EÚ;
2. vyjadruje poľutovanie nad tým, že vývoj v Maďarsku viedol v posledných rokoch k zhoršeniu situácie v oblasti právneho štátu, demokracie a základných práv, okrem iného slobody prejavu, akademickej slobody, ľudských práv migrantov, žiadateľov o azyl a utečencov, slobody zhromažďovania a združovania, k obmedzeniam a prekážkam v činnosti organizácií občianskej spoločnosti, zhoršeniu práva na rovnaké zaobchádzanie, práva osôb patriacich k menšinám vrátane Rómov, Židov a LGBTI osôb, sociálnych práv, fungovania ústavného systému, nezávislosti súdnictva a ďalších inštitúcií, ako aj k množstvu znepokojujúcich obvinení z korupcie a konfliktov záujmov, čo by sa celkovo mohlo považovať za začiatok systémového ohrozenia právneho štátu v tomto členskom štáte; domnieva sa, že Maďarsko je skúškou pre EÚ, v ktorej má preukázať schopnosť a ochotu reagovať na hrozby a porušenia vlastných zakladajúcich hodnôt zo strany členského štátu; so znepokojením konštatuje, že vývoj v niektorých iných členských štátoch vykazuje podobné znepokojujúce znaky narúšania právneho štátu ako v Maďarsku;
3. vyzýva maďarskú vládu, aby sa zapojila do dialógu s Komisiou o všetkých otázkach uvedených v tomto uznesení, najmä pokiaľ ide o ľudské práva migrantov, žiadateľov o azyl a utečencov, slobodu združovania, slobodu vzdelávania a akademického výskumu, segregáciu Rómov vo vzdelávaní a ochranu tehotných žien na pracovisku; pripomína, že obidve strany by sa mali na takomto dialógu zúčastňovať nestranným spôsobom, na základe dôkazov a v duchu spolupráce; vyzýva Komisiu, aby Parlament informoval o svojich posúdeniach;
4. vyzýva Komisiu, aby dôsledne sledovala využívanie finančných prostriedkov EÚ maďarskou vládou, najmä v oblasti azylu a migrácie, informovania verejnosti, vzdelávania, sociálneho začleňovania a hospodárskeho rozvoja, aby sa zabezpečilo, že každý spolufinancovaný projekt bude v plnom v súlade s primárnym a sekundárnym právom EÚ;
5. vyzýva maďarskú vládu, aby zatiaľ zrušila zákon, ktorým sa menia určité zákony zamerané na sprísnenie postupov uplatňovaných v oblastiach podliehajúcich riadeniu hraníc a na azyl, a zákon, ktorým sa mení štátny zákon o vysokoškolskom vzdelávaní, a aby stiahla návrh zákona o transparentnosti organizácií, podporovaných zo zahraničia (zákon maďarského parlamentu T/14967);
6. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia neodpovedala na výzvu Parlamentu na aktivovanie rámca EÚ na posilnenie právneho štátu, ktorá je uvedená v jeho uzneseniach z 10. júna 2015 a 16. decembra 2015 o situácii v Maďarsku, v snahe zabrániť prostredníctvom dialógu s týmto členským štátom tomu, aby začínajúce systémové ohrozenie právneho štátu ďalej eskalovalo; zastáva názor, že súčasný prístup Komisie sa sústreďuje najmä na okrajové, technické aspekty právnych predpisov, pričom neberie do úvahy trendy, modely a kombinovaný účinok opatrení na právny štát a základné práva; domnieva sa, že konania o porušení predpisov vo väčšine prípadov hlavne neviedli k skutočným zmenám a riešeniu situácie v širšom zmysle;
7. domnieva sa, že súčasná situácia v Maďarsku predstavuje jasné riziko závažného porušenia hodnôt uvedených v článku 2 Zmluvy o EÚ a je dôvodom na začatie postupu podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ;
8. poveruje preto svoj Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby v súlade s článkom 83 rokovacieho poriadku začal konanie a vypracoval osobitnú správu s cieľom usporiadať plenárne hlasovanie o odôvodnenom návrhu, ktorým sa vyzve Rada, aby konala v súlade s článkom 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ;
9. pripomína, že je potrebné pravidelne uskutočňovať monitorovanie a viesť dialóg za účasti všetkých členských štátov, Rady, Komisie a Parlamentu, aby sa zaručila ochrana základných hodnôt EÚ týkajúcich sa demokracie, základných práv a právneho štátu, ako sa uvádza v uznesení Parlamentu z 25. októbra 2016 o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva[6], a zároveň sa predišlo duplicite noriem;
10. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii a Rade, prezidentovi, vláde a parlamentu Maďarska, ako aj vládam a parlamentom členských štátov a Rade Európy.
- [1] Prijaté texty, P8_TA(2015)0461.
- [2] Ú. v. EÚ C 407, 4.11.2016, s. 46.
- [3] Ú. v. EÚ C 75, 26.2.2016, s. 52.
- [4] Ú. v. EÚ C 249 E, 13.8.2013, s. 27.
- [5] Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 154.
- [6] Prijaté texty, P8_TA(2016)0409.