Postup : 2016/2998(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0346/2017

Predkladané texty :

B8-0346/2017

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 18/05/2017 - 11.10
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0226

NÁVRH UZNESENIA
PDF 271kWORD 47k
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0345/2017
15.5.2017
PE603.771v01-00
 
B8-0346/2017

predložený na základe vyhlásenia podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

predložené v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku


o dosiahnutí riešenia v podobe existencie dvoch štátov na Blízkom východe  (2016/2998(RSP))


Victor Boştinaru, Elena Valenciano, Maria Arena, Brando Benifei, Knut Fleckenstein, Eugen Freund, Neena Gill, Ana Gomes, Javi López, Pier Antonio Panzeri, Gilles Pargneaux, Soraya Post, Edouard Martin v mene skupiny S&D

Uznesenie Európskeho parlamentu o dosiahnutí riešenia v podobe existencie dvoch štátov na Blízkom východe  (2016/2998(RSP))  
B8‑0346/2017

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o mierovom procese na Blízkom východe,

–  so zreteľom na závery Rady o mierovom procese na Blízkom východe, najmä tie z 10. decembra 2012, 16. decembra 2013, 12. mája 2014, 18. januára 2016 a 20. júna 2016,

–  so zreteľom na príslušné rezolúcie Valného zhromaždenia OSN a Bezpečnostnej rady OSN, najmä na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 67/19 z 29. novembra 2012 a rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 478 (1980) z 20. augusta 1980 a 2334 (2016) z 23. decembra 2016,

–  so zreteľom na správu Kvarteta pre Blízky východ z 1. júla 2016,

–  so zreteľom na štvrtý Ženevský dohovor o ochrane civilných osôb za vojny z roku 1949,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže nastolenie mieru na Blízkom východe zostáva pre medzinárodné spoločenstvo kľúčovou prioritou a neodmysliteľným prvkom regionálnej a globálnej stability a bezpečnosti;

B.  keďže Európsky parlament opakovane vyjadril rozhodnú podporu riešeniu izraelsko-palestínskeho konfliktu v podobe existencie dvoch štátov;

C.  keďže správa Kvarteta pre Blízky východ z júla 2016 uvádza tieto skutočnosti, ktoré oslabujú nádej na mier: pokračujúce násilie, teroristické útoky na civilistov a podnecovanie k násiliu; pokračujúca politika výstavby a rozširovania osád, určovanie pôdy na výlučné využívanie Izraelom a zamedzovanie palestínskemu rozvoju; nelegálne ozbrojovanie a militantná činnosť; pokračujúca absencia palestínskej jednoty; a katastrofálna humanitárna situácia v Gaze;

D.  keďže Bezpečnostná rada OSN vo svojej rezolúcii 2334 (2016) opätovne potvrdila, že zakladanie osád Izraelom na palestínskych územiach okupovaných od roku 1967 vrátane územia východného Jeruzalema nemá žiadnu právnu platnosť a je zjavným porušením medzinárodného práva a hlavnou prekážkou dosiahnutia riešenia v podobe existencie dvoch štátov; opakuje svoju výzvu, aby Izrael bezodkladne a úplne zastavil všetky aktivity súvisiace s osídľovaním, a žiada všetky štáty, aby v rámci svojich príslušných rokovaní rozlišovali medzi územím Izraelského štátu a územiami okupovanými od roku 1967; keďže rezolúciou Valného zhromaždenia OSN 67/19 sa Palestíne v Organizácii Spojených národov priznal štatút nečlenského pozorovateľského štátu;

E.  keďže Rada pre zahraničné veci opakovane vyjadrila svoje odhodlanie zabezpečiť, aby sa vo všetkých dohodách medzi Európskou úniou a Izraelom jednoznačne a výslovne uvádzalo, že sa neuplatňujú na územia, ktoré Izrael okupoval v roku 1967, ako aj to, že Európska únia poskytne obidvom stranám v súvislosti s dohodou o konečnom statuse nebývalú politickú, hospodársku a bezpečnostnú podporu ;

F.  keďže Komisia v roku 2013 uverejnila usmernenia týkajúce sa oprávnenosti izraelských subjektov a ich aktivít na územiach okupovaných Izraelom od júna 1967 na granty, ceny a finančné nástroje financované Európskou úniou od roku 2014(1) a v roku 2015 vydala výkladové oznámenie o označovaní pôvodu tovaru z území okupovaných Izraelom od júna 1967(2); keďže medzi izraelskými osadníkmi žijúcimi v Predjordánsku vrátane východného Jeruzalema sú i občania členských štátov Európskej únie s dvojakým občianstvom;

G.  keďže takzvaným zákonom o regulácii, ktorý prijal kneset 6. februára 2017, bolo so spätnou platnosťou legalizovaných približne 4 000 obytných jednotiek osadníkov postavených na súkromnej palestínskej pôde v Predjordánsku;

1.  opakuje svoju pevnú podporu riešeniu izraelsko-palestínskeho konfliktu v podobe existencie dvoch štátov – Izraelského štátu v rámci bezpečných a uznaných hraníc a zvrchovaného, susedného a fungujúceho Palestínskeho štátu, ktoré budú vedľa seba spolunažívať v mieri, bezpečnosti a vzájomnom uznaní pozdĺž hraníc z roku 1967, po vzájomne dohodnutej výmene území a s Jeruzalemom ako hlavným mestom obidvoch štátov –, čo je jediný spôsob, ako možno dosiahnuť trvalý mier medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi; odsudzuje každé vyhlásenie zamerané proti legitímnosti riešenia v podobe existencie dvoch štátov;

2.  zdôrazňuje, že ochrana a zachovanie životaschopnosti riešenia v podobe existencie dvoch štátov musí byť bezprostrednou prioritou politík a činnosti Európskej únie, pokiaľ ide o izraelsko-palestínsky konflikt a mierový proces na Blízkom východe; v tejto súvislosti víta rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 2334 (2016) ako kľúčovú referenciu; víta odhodlanie vyjadrené počas nedávnej návštevy palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása v Spojených štátoch spoločne sa usilovať o nastolenie mieru;

3.  opakuje svoju výzvu na okamžité a úplné ukončenie výstavby a rozširovania izraelských osád v Predjordánsku vrátane východného Jeruzalema, ktoré sú v rozpore s medzinárodným právom, podkopávajú riešenie v podobe existencie dvoch štátov a predstavujú hlavnú prekážku mierového úsilia; žiada, aby sa ukončilo búranie palestínskych obydlí, nútené vysídľovanie palestínskych rodín a konfiškácia palestínskeho majetku v tejto oblasti, čo má rovnaký účinok; naliehavo vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, aby zaistila, že týmto otázkam sa bude v rámci bilaterálnych vzťahov medzi EÚ a Izraelom venovať osobitná pozornosť; berie na vedomie nedávne oznámenie izraelskej vlády o revízii jej politiky osídľovania;

4.  žiada okamžité ukončenie izraelských politík zameraných na zmenu situácie v oblasti, ktorých terčom je palestínske obyvateľstvo vo východnom Jeruzaleme, ktoré je podrobované diskriminácii, v dôsledku čoho sa vízia Jeruzalema ako hlavného mesta obidvoch štátov stáva nerealizovateľnou; pripomína, že medzinárodné spoločenstvo nikdy neakceptovalo anexiu východného Jeruzalema Izraelom; takisto pripomína, že Európska únia opakovane vyhlásila, že neuzná žiadne zmeny hraníc spred roka 1967, a to ani v prípade Jeruzalema, okrem tých, na ktorých sa strany dohodnú;

5.  zdôrazňuje obrovský potenciál komunity palestínskych Arabov v Izraeli, ktorá môže zohrávať rozhodujúcu úlohu pri dosahovaní trvalého mieru medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi, a dôležitosť jej zapojenia do mierového procesu a jej prínosu k nemu; žiada zaistenie rovnakých práv pre palestínskych Arabov, ktorí sú občanmi Izraela, čo je základným predpokladom nato, aby mohli plniť túto úlohu; v tejto súvislosti vyjadruje hlboké znepokojenie nad novým návrhom zákona o občianstve, o ktorom sa v súčasnosti diskutuje v knesete; žiada výraznejšie zapojenie komunity palestínskych Arabov do programov bilaterálnej spolupráce medzi EÚ a Izraelom;

6.  opätovne zdôrazňuje, že nenásilné prostriedky sú jediným spôsobom, ako dosiahnuť mier medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi prostredníctvom vyjednanej dohody o konečnom statuse, ktorou by sa vyriešili všetky vzájomné nároky; odsudzuje všetky akty násilia a terorizmu, ktoré útočia na civilistov a ohrozujú ich, ako aj všetky akty provokácie a podnecovania; vyzýva obidve strany, aby zamedzovali a predchádzali akýmkoľvek podobným aktom a odsudzovali ich, postavili páchateľov pred súd a zároveň prijali aktívne opatrenia na podporu pokojného spolunažívania a umiernenosti a vyhýbali sa akýmkoľvek krokom, ktoré by mohli podnietiť napätie v tejto oblasti;

7.  opätovne vyzýva na palestínske zmierenie ako základný prvok riešenia v podobe existencie dvoch štátov, a to vytvorením vlády národnej jednoty, ktorú bude uznávať medzinárodné spoločenstvo, ako aj obnovením vládnych funkcií palestínskej samosprávy v Pásme Gazy; opakuje svoju výzvu na ukončenie uzatvorenia Pásma Gazy a na urýchlenú rekonštrukciu a obnovu tejto oblasti;

8.  je naďalej presvedčený, že trvalý mier medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi možno dosiahnuť iba v celkovom regionálnom kontexte za podpory medzinárodného spoločenstva; naďalej podporuje Arabskú mierovú iniciatívu a úsilie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky v rámci Kvarteta pre Blízky východ; víta správu Kvarteta pre Blízky východ z júla 2016 a vyzýva na vykonávanie jej odporúčaní; oceňuje a podporuje činnosť styčného výboru ad hoc, ktorému predsedá Nórsko, ako dôležitý príspevok k budovaniu palestínskeho štátu a hospodárstva;

9.  žiada mierovú iniciatívu Európskej únie na vyriešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu, ktorá bude zameraná na dosiahnutie hmatateľných výsledkov v stanovenom čase, v rámci riešenia v podobe existencie dvoch štátov a prostredníctvom medzinárodného mechanizmu monitorovania a vykonávania; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť spolupráce s ostatnými medzinárodnými aktérmi, najmä v rámci Kvarteta pre Blízky východ; žiada účinné využívanie existujúceho vplyvu a nástrojov Európskej únie pri rokovaniach s obidvoma stranami s cieľom uľahčiť mierové úsilie, keďže koordinovaný postup na úrovni EÚ môže priniesť výsledky;

10.  v záujme riešenia v podobe existencie dvoch štátov a v zmysle rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 2334 (2016) žiada úplné uplatňovanie zásady rozlišovania medzi územím Izraelského štátu a okupovanými palestínskymi územiami (Predjordánsko vrátane východného Jeruzalema a Pásmo Gazy) v rámci bilaterálnych vzťahov Európskej únie s Izraelom a Palestínou, a to aj tým, že všetky členské štáty budú vykonávať príslušné usmernenia a výkladové oznámenie Európskej komisie;

11.  víta opakované vyhlásenia Rady pre zahraničné veci o nebývalej európskej politickej, hospodárskej a bezpečnostnej podpore pre obidve strany v súvislosti s dohodou o konečnom statuse;

12.  vyzýva Európsku úniu, aby podporovala a chránila aktérov občianskej spoločnosti vrátane organizácií pre ľudské práva, ktorí prispievajú k mierovému úsiliu a budovaniu dôvery medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi na oboch stranách, a víta prínos občianskej spoločnosti k mierovému procesu prostredníctvom inovatívnych nových myšlienok a iniciatív;

13.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre mierový proces na Blízkom východe, parlamentom a vládam členských štátov, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, knesetu, prezidentovi a vláde Izraela, Palestínskej zákonodarnej rade a palestínskej samospráve a generálnemu tajomníkovi Ligy arabských štátov.

(1)

Ú. v. EÚ C 205, 19.7. 2013, s. 9.

(2)

Ú. v. EÚ C 375, 12.11. 2015, s. 4.

Právne oznámenie