Návrh uznesenia - B8-0184/2018Návrh uznesenia
B8-0184/2018

NÁVRH UZNESENIA o pokroku dosiahnutom v plnení globálnych paktov OSN o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii a o utečencoch

11.4.2018 - (2018/2642(RSP))

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

Cristian Dan Preda, Anna Maria Corazza Bildt, Željana Zovko, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Sandra Kalniete, David McAllister, Elmar Brok, Jaromír Štětina, Andrey Kovatchev, Fernando Ruas, Lorenzo Cesa, Tokia Saïfi v mene skupiny PPE
Tanja Fajon, Knut Fleckenstein, Jeppe Kofod, Linda McAvan, Claude Moraes, Norbert Neuser, Péter Niedermüller, Pier Antonio Panzeri, Soraya Post, Birgit Sippel, Elena Valenciano v mene skupiny S&D
Cecilia Wikström, Louis Michel, Hilde Vautmans, Sophia in ‘t Veld v mene skupiny ALDE
Judith Sargentini v mene skupiny Verts/ALE
Marie-Christine Vergiat, Malin Björk, Sofia Sakorafa, Merja Kyllönen, Patrick Le Hyaric, Cornelia Ernst, Dimitrios Papadimoulis, Stelios Kouloglou, Martina Anderson, Barbara Spinelli, Helmut Scholz v mene skupiny GUE/NGL
Ignazio Corrao, Laura Ferrara, Fabio Massimo Castaldo


Postup : 2018/2642(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B8-0184/2018
Predkladané texty :
B8-0184/2018
Prijaté texty :

B8-0184/2018

Uznesenie Európskeho parlamentu o pokroku dosiahnutom v súvislosti s globálnymi paktmi OSN o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii a o utečencoch

(2018/2642(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

–  so zreteľom na Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951 a protokol z roku 1967 týkajúci sa právneho postavenia utečencov,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a ostatné zmluvy a nástroje OSN týkajúce sa ľudských práv,

  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa,

  so zreteľom na program dôstojnej práce Medzinárodnej organizácie práce (MOP), a najmä Dohovor MOP č. 189 (2011) o dôstojných pracovných podmienkach pre pracovníkov v domácnosti,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 19. septembra 2016 – newyorské vyhlásenie pre utečencov a migrantov[1],

–  so zreteľom na prílohu I k newyorskému vyhláseniu s názvom Komplexný rámec reakcie na utečencov,

–  so zreteľom na prílohu II k newyorskému vyhláseniu s názvom Smerom ku globálnemu paktu pre bezpečnú, usporiadanú a regulárnu migráciu,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ pre presadzovanie a ochranu práv dieťaťa zo 6. marca 2017 a na oznámenie Komisie o ochrane migrujúcich detí z 12. apríla 2017,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN zo 6. apríla 2017 s názvom Modality medzivládnych rokovaní o globálnom pakte pre bezpečnú, usporiadanú a regulárnu migráciu[2],

–  so zreteľom na správu Rady OSN pre ľudské práva z 28. apríla 2017 s názvom Správa osobitného spravodajcu pre ľudské práva migrantov o programe do roku 2035 na uľahčenie mobility osôb[3],

–  so zreteľom na dokument UNHCR zo 17. mája 2017 s názvom Smerom ku globálnemu paktu o utečencoch: plán realizácie[4],

–  so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa z 11. januára 2018 s názvom Aby migrácia bola prínosom pre všetkých[5],

–  so zreteľom na úvodný návrh globálneho paktu o utečencoch z 31. januára 2018[6],

–  so zreteľom na úvodný návrh a doplnený úvodný návrh globálneho paktu OSN o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii z 5. februára 2018[7], resp. 5. marca 2018[8],

–  so zreteľom na abidžanské vyhlásenie 5. samitu EÚ – AÚ z novembra 2017,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN s názvom Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a na jeho 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ktoré boli prijaté 25. septembra 2015 na samite OSN v New Yorku[9],

–  so zreteľom na Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín, ktorý prijalo Valné zhromaždenie OSN rezolúciou 45/158 z 18. decembra 1990[10],

–  so zreteľom na spoločnú všeobecnú pripomienku Výboru OSN pre ochranu práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín (CMW) a Výboru pre práva dieťaťa (CRC) o ľudských právach detí v kontexte medzinárodnej migrácie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. apríla 2016 o EÚ v meniacom sa globálnom prostredí – prepojenejší, konfliktnejší a komplexnejší svet[11],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 o ľudských právach a migrácii v tretích krajinách[12],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2017 o odolnosti ako strategickej priorite vonkajšej činnosti EÚ[13],

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 5. apríla 2017 o riešení pohybu utečencov a migrantov: úloha vonkajšej činnosti EÚ[14] a z 12. apríla 2016 o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii[15],

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje rámec Únie pre presídľovanie a ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 516/2014 z 23. októbra 2017, a na potrebu, aby EÚ presídlila taký počet osôb, ktorý zodpovedá aspoň 20 % ročných odhadovaných globálnych potrieb v oblasti presídľovania,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže podľa článku 13 ods. 2 Všeobecnej deklarácie ľudských práv má každý právo opustiť ktorúkoľvek krajinu vrátane svojej vlastnej a vrátiť sa do svojej krajiny; keďže v roku 1999 Výbor OSN pre ľudské práva vo svojej všeobecnej pripomienke č. 273 (odsek 8) objasnil, že toto právo „nesmie byť viazané na žiadny konkrétny účel alebo na čas, po ktorý sa osoba rozhodne zostať mimo územia krajiny“;

B.  keďže na samite OSN pre utečencov a migrantov, ktorý Valné zhromaždenie OSN usporiadalo v New Yorku 19. septembra 2016, členské štáty OSN jednomyseľne prijali newyorské vyhlásenie pre utečencov a migrantov, na základe ktorého sa začali dva samostatné, odlišné a nezávislé, aj keď v podstate vzájomne prepojené procesy s cieľom prijať globálny pakt o utečencoch v roku 2018 a globálny pakt o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii, ktorý bude podpísaný na konferencii v Maroku v decembri 2018;

C.  keďže príloha I k newyorskému vyhláseniu stanovuje komplexný rámec reakcie na utečencov (CRRF), ktorý je založený na zásade medzinárodnej deľby zodpovednosti a na odhodlaní členských štátov OSN riešiť základné príčiny núteného vysídľovania; keďže CRRF obsahuje konkrétne opatrenia zamerané na zmiernenie tlaku na hosťujúce krajiny, zlepšenie sebestačnosti utečencov, rozšírenie prístupu k riešeniam zahŕňajúcim tretie krajiny a podporu podmienok v krajinách pôvodu na bezpečný a dôstojný návrat;

D.  keďže vysoký komisár OSN pre utečencov bol požiadaný, aby vykonal konzultácie o akčnom programe na doplnenie CRRF a navrhol globálny pakt o utečencoch vo svojej výročnej správe pre Valné zhromaždenie v roku 2018;

E.  keďže EÚ a jej členské štáty boli zapojené do prípravného procesu a diskusií, ktoré viedli k predloženiu úvodných návrhov; keďže so začatím rozhodujúcejšej fázy procesu a v dôsledku rozhodnutia USA odstúpiť od rokovaní je ešte dôležitejšie, aby EÚ a jej členské štáty prevzali vedúcu úlohu s cieľom zabezpečiť znenie so silným zameraním na ľudí a ľudské práva;

F.  keďže migrácia je komplexný ľudský jav; keďže aj keď sú utečenci osobitne vymedzení a chránení v medzinárodnom práve ako ľudia, ktorí žijú mimo svojej krajiny pôvodu, pretože sa obávajú prenasledovania, konfliktu, násilia alebo iných okolností, a ktorí preto potrebujú medzinárodnú ochranu, utečenci aj migranti sú rovnako nositeľmi ľudských práv a často čelia zvýšenej zraniteľnosti, násiliu a zneužívaniu v celom procese migrácie; keďže globálny pakt o utečencoch a globálny pakt o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii sú komplementárne procesy, ktoré si budú vyžadovať spoločné opatrenia na ich vykonávanie;

G.  keďže ľudská mobilita a migrácia je rastúcou realitou s približne 258 miliónmi medzinárodných migrantov na celom svete; keďže počet migrantov ako podiel na celkovej svetovej populácii sa zvýšil z 2,8 % v roku 2000 na 3,4 % v roku 2017; keďže 48 % migrantov tvoria ženy; keďže väčšina migrantov cestuje bezpečným a riadnym spôsobom; keďže 85 % migrácie prebieha medzi krajinami s rovnakou úrovňou rozvoja; keďže v roku 2017 bola Európa zdrojom druhého najvyššieho počtu medzinárodných migrantov (61 miliónov)[16];

H.  keďže podľa údajov UNHCR žilo koncom roka 2015 približne 65 miliónov ľudí v nútenom vysídlení, z čoho bolo 12 miliónov Sýrčanov; keďže podľa Svetovej banky bolo v rokoch 2012 až 2015 vysídlených približne 9 miliónov ľudí, čo predstavuje vážny problém pre globálny systém humanitárnej pomoci; keďže 84 % svetových utečencov a 99 % vnútorne vysídlených osôb sa nachádza v rozvojových krajinách alebo regiónoch, pričom africký kontinent hostí väčšinu z nich, zatiaľ čo iba 10 % všetkých utečencov sa nachádza v európskych krajinách s výnimkou Turecka; keďže UNHCR predpokladá globálne potreby v oblasti presídľovania na rok 2018 vo výške takmer 1,2 milióna osôb; keďže od roku 2000 zomrelo na celom svete viac ako 46 000 migrantov a utečencov, ktorí hľadali bezpečnosť a dôstojnosť v zahraničí, vrátane odhadovaných najmenej 14 500 úmrtí v centrálnom Stredozemí od roku 2014[17];

I.  keďže Európa je historicky cieľovým aj zdrojovým regiónom migrácie; keďže aj Európania migrovali do zahraničia z dôvodov hospodárskej tiesne, konfliktov či politického prenasledovania; keďže prebiehajúca hospodárska a finančná kríza viedla mnoho Európanov k emigrácii, a to aj do rozvíjajúcich sa ekonomík svetového Juhu;

J.  keďže mnoho migrujúcich detí zažíva násilie, zneužívanie a vykorisťovanie; keďže je známych viac ako 100 krajín, ktoré zadržiavajú deti z dôvodov súvisiacich s migráciou[18]; keďže u detí utečencov je päťkrát väčšia pravdepodobnosť, že nebudú navštevovať školu, než u iných detí a menej ako štvrtina mladistvých utečencov navštevuje strednú školu;

K.  keďže migrujúci pracovníci sú často vystavení diskriminácii, vykorisťovaniu a porušovaniu práv; keďže 23 % z 24,9 milióna ľudí vo svete nachádzajúcich sa v podmienkach nútenej práce sú medzinárodní migranti;

L.  keďže skúsenosti ukázali, že migranti majú prínos pre krajiny, v ktorých žijú, ako aj pre svoje domovské krajiny; keďže migranti prispievajú v krajinách, v ktorých žijú, prostredníctvom platenia daní a vynakladania približne 85 % svojich príjmov v hospodárstve týchto krajín; keďže v roku 2017 sa podľa odhadov v rámci remitencií celosvetovo previedlo 596 miliárd USD, z toho 450 miliárd USD do rozvojových krajín, čo je až trojnásobok celkovej oficiálnej rozvojovej pomoci;

1.  dôrazne podporuje ciele newyorského vyhlásenia pre utečencov a migrantov a príslušný proces na vypracovanie globálneho režimu riadenia, na zlepšenie koordinácie v oblasti medzinárodnej migrácie, mobility ľudí, rozsiahlych presunov utečencov a dlhotrvajúcich utečeneckých situácií a na zavedenie trvalých riešení a prístupov, ktoré by jasne poukazovali na význam ochrany práv utečencov a migrantov;

2.   vyzýva členské štáty EÚ, aby sa dohodli na jednotnej pozícii EÚ a aby aktívne chránili a podporovali rokovania o dôležitej otázke globálnych paktov OSN o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii a o utečencoch;

3.  je presvedčený, že vo svete, ktorý je do značnej miery vzájomne prepojený, možno problémy súvisiace s mobilitou ľudí najlepšie účinne riešiť prostredníctvom medzinárodného spoločenstva ako celku; víta preto začatie medzivládnych rokovaní o globálnom pakte o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii a začiatok formálnych konzultácií o globálnom pakte o utečencoch na základe úvodných návrhov, ktoré majú byť dokončené do júla 2018;

4.  vyzýva Európsku úniu, konkrétne jej vysokú predstaviteľku pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisiu, aby využili celú svoju diplomatickú silu a zmobilizovali delegácie EÚ nielen v New Yorku a Ženeve, ale aj v iných kľúčových krajinách, najmä v rozvojových krajinách, ktorých účinné zapojenie do tohto procesu ako krajín pôvodu a tranzitu, ale aj ako cieľových krajín má rozhodujúci význam a malo by byť podporované zo strany EÚ, aby sa zaistil úspech procesu;

5.  zdôrazňuje, že v hlavných medzinárodných zmluvách v oblasti ľudských práv sa uznávajú práva všetkých ľudí vrátane migrantov a utečencov, bez ohľadu na ich právne postavenie, a povinnosť štátov dodržiavať ich, a to vrátane základnej zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia; žiada, aby sa mimoriadna pozornosť venovala ľuďom v zraniteľných situáciách a tým, ktorí potrebujú osobitnú zdravotnú alebo psychologickú podporu, a to aj v dôsledku fyzického, zaujatosťou motivovaného, sexuálneho alebo rodovo motivovaného násilia alebo mučenia; v tejto súvislosti presadzuje začlenenie konkrétnych opatrení do globálnych paktov; okrem toho pripomína, že zraniteľnosť vzniká v dôsledku situácie v krajinách pôvodu a tranzitu a v prijímajúcich alebo cieľových krajinách, a to nielen z dôvodu totožnosti osoby, ale aj v dôsledku politických rozhodnutí, nerovnosti a štrukturálnej a spoločenskej dynamiky;

6.  pripomína, že v cieľoch trvalo udržateľného rozvoja, ktoré sú uvedené v Agende 2030, sa uznáva, že plánované a dobre riadené migračné politiky môžu pomôcť pri dosahovaní trvalo udržateľného rozvoja a inkluzívneho rastu, ako aj pri znižovaní nerovnosti v rámci štátov a medzi jednotlivými štátmi; naliehavo žiada, aby sa primeraná pozornosť venovala aspektom cieľov trvalo udržateľného rozvoja a globálnych paktov súvisiacim s migráciou; vyzýva EÚ a členské štáty, aby splnili svoj záväzok dosiahnuť ciele trvalo udržateľného rozvoja týkajúce sa detí, a to prostredníctvom vykonávania usmernení EÚ pre presadzovanie a ochranu práv dieťaťa zo 6. marca 2017;

7.  vyzýva členské štáty OSN, aby sa samostatne zaviazali presadzovať rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien a dievčat ako ústredný prvok globálneho paktu, a to v súlade s cieľom trvalo udržateľného rozvoja č. 5; okrem toho pripomína, že migrácia môže byť urýchľovačom pre posilnenie postavenia žien a rovnosť, keďže 48 % migrantov predstavujú ženy a dve tretiny z nich pracuje;

8.  vyzýva členské štáty OSN, aby sa samostatne zaviazali zaistiť ochranu migrujúcich detí; zdôrazňuje, že všetky deti bez ohľadu na svoje postavenie migranta alebo utečenca sú predovšetkým deťmi, ktoré majú nárok na všetky práva zakotvené v Dohovore OSN o právach dieťaťa, a že ich najlepšie záujmy musia byť prvoradým hľadiskom v rámci všetkých rozhodnutí a opatrení, ktoré sa ich týkajú; považuje globálne pakty za príležitosť na posilnenie kritérií na ochranu detí postihnutých migráciou a núteným vysídľovaním; víta, že do úvodného návrhu boli zahrnuté jasné záväzky týkajúce sa konkrétnych naliehavých otázok, ako je napríklad výzva skoncovať so zadržiavaním detí, zlepšenie opatrení týkajúcich sa nezvestných migrantov, jednoznačná podpora zlúčenia rodiny a iných legálnych ciest, predchádzanie prípadov detí bez štátnej príslušnosti a začlenenie detských utečencov a žiadateľov o azyl do vnútroštátnych systémov ochrany, vzdelávania a zdravotnej starostlivosti zameraných na deti; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby dôrazne presadzovali tieto návrhy s cieľom zabezpečiť, aby zostali v konečnom znení, ktoré má byť prijaté v decembri;

9.  zdôrazňuje, že by sa malo ponechať zameranie na riešenie rôznych príčin neregulárnej migrácie a núteného vysídľovania obyvateľstva (konflikty, prenasledovanie, etnické čistky, všeobecné násilie alebo iné faktory ako extrémna chudoba, zmena klímy či prírodné katastrofy);

10.  vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcim a rozšíreným javom stavu bez štátnej príslušnosti, ktorý spôsobuje naliehavé problémy v oblasti ľudských práv; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili, aby sa táto otázka v rámci súčasných rokovaní o globálnych paktoch náležite riešila;

11.  zdôrazňuje, že konzultácie a rokovania musia byť transparentné a inkluzívne a musia v čo najväčšej možnej miere zahŕňať všetky zainteresované strany, miestne a regionálne orgány a inštitúcie a občiansku spoločnosť vrátane organizácií migrantov, a to aj napriek medzivládnej povahe rokovaní; zdôrazňuje potrebu využiť úlohu parlamentov v záverečnej fáze procesu vedúceho k prijatiu týchto paktov a poukazuje najmä na nutnosť posilniť parlamentný rozmer pozície EÚ;

12.  domnieva sa, že by sa mal vypracovať mechanizmus koordinácie, aby sa zabezpečila komplementárnosť medzi týmito dvoma paktami a súdržnosť v súvislosti s prierezovými otázkami;

13.  zdôrazňuje význam zberu a monitorovania rozčlenených údajov o migrácii a utečencoch, ktoré majú byť sprevádzané ukazovateľmi osobitne zameranými na migrantov – nevyhnutnými pre tvorbu politiky –, a to na základe realistických údajov, a nie na základe mýtov alebo nesprávneho vnímania, pričom budú zaistené normy základných práv vrátane práva na súkromie a normy ochrany údajov a zabráni sa, aby dotknuté osoby boli vystavené vážnemu porušovaniu ľudských práv;

14.  zdôrazňuje, že je potrebné posilniť rozmer opatrení nadväzujúcich na vykonávanie globálnych paktov v blízkej budúcnosti, najmä vzhľadom na ich nezáväzný charakter, aby sa zabránilo, že rôzne zapojené štáty budú uplatňovať prístupy podľa vlastného výberu; v tejto súvislosti vyzýva na dôkladné monitorovanie prostredníctvom vytvorenia referenčných hodnôt a ukazovateľov, ak je to vhodné; zdôrazňuje, že treba zabezpečiť, aby štruktúra OSN a jej príslušných agentúr bola vybavená zdrojmi potrebnými na plnenie všetkých úloh, ktoré sa im štáty rozhodnú zveriť v rámci vykonávania paktov a opatrení, ktoré na ne nadväzujú;

15.  uznáva, že riadenie migrácie si vyžaduje veľké investície, primerané zdroje a flexibilné a transparentné nástroje a že v nadchádzajúcich rokoch budú potrebné dobre navrhnuté, flexibilné a efektívne nástroje na riešenie výziev týkajúcich sa migrácie; žiada, aby nástroje financovania EÚ zohrávali väčšiu úlohu pri vykonávaní globálnych paktov; žiada, aby v budúcom viacročnom finančnom rámci (VFR) bola zahrnutá finančná konzistentnosť a aby sa prehodnotila dlhodobá rozpočtová podpora pre migračné a azylové politiky a opatrenia vyplývajúce z globálnych paktov; domnieva sa, že rozpočty na rozvoj musia byť aj naďalej zamerané na udržateľné odstránenie chudoby;

Globálny pakt o utečencoch

16.  víta návrh paktu o utečencoch a jeho prístup zameraný na ľudí a na ľudské práva; blahoželá UNHCR k jeho práci a záväzku v súvislosti s čo najkomplexnejším vykonávaním svojho mandátu; vyzýva všetky krajiny, aby prijali záväzky s cieľom spravodlivejšieho rozdelenia zodpovednosti za prijatie a podporu utečencov na celom svete, a naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby uznali a niesli svoj vlastný diel zodpovednosti; požaduje prijatie globálneho mechanizmu delenia zodpovednosti, ktorý pre navrhovaný pakt podporuje prístup založený na ľudských právach;

17.  zdôrazňuje, že je potrebné zaistiť stabilnú a trvalú pomoc rozvojovým krajinám, ktoré prijímajú veľký počet utečencov, a zabezpečiť, aby utečencom boli ponúkané trvalé riešenia, a to aj tým, že sa stanú sebestačnými a budú začlenení do spoločenstiev, v ktorých žijú; pripomína, že pakt poskytuje jedinečnú príležitosť na posilnenie prepojenia medzi humanitárnou pomocou a rozvojovými politikami a na zlepšenie účinnosti, efektívnosti a udržateľnosti ochrany a hľadania riešení pre utečencov, vytváranie komplexnej reakcie a spájanie všetkých zainteresovaných strán;

18.  zdôrazňuje potrebu zapojiť utečencov ako aktívne zainteresované strany do formovania paktu a ostatných medzinárodných reakcií na utečenecké situácie;

19.  žiada, aby humanitárna pomoc nebola kriminalizovaná; požaduje väčšie pátracie a záchranné kapacity pre ľudí v núdzi, poskytnutie väčších kapacít všetkými štátmi a uznanie podpory poskytovanej súkromnými subjektmi a mimovládnymi organizáciami pri vykonávaní záchranných operácií na mori a na pevnine;

20.  požaduje rozsiahly rozvoj a posilnenie riešení týkajúcich sa presídlenia v prerokúvanom pakte ako kľúčového prvku spravodlivého delenia zodpovednosti, a to prostredníctvom konkrétnych a koordinovaných záväzkov, ktorými sa stanoví alebo rozšíri rozsah, veľkosť a kvalita programov presídlenia, aby sa tak pokryli ročné globálne potreby v oblasti presídľovania, ktoré zistil UNHCR; vyzýva najmä členské štáty EÚ, aby prispeli svojím dielom a zintenzívnili svoje záväzky v tejto oblasti;

21.  naliehavo žiada, aby sa právo na zlúčenie rodiny plne rešpektovalo, a trvá na vytvorení bezpečných a legálnych ciest pre utečencov ako doplnok k presídleniu, a to aj humanitárnych koridorov, humanitárnych medzinárodných víz, regionálnych systémov presídľovania a iných doplnkových legálnych ciest (napríklad súkromné sponzorstvo, víza na účely vzdelávania, systémy štipendií pre utečencov a pružné vízové režimy), tak aby sa utečenci mohli dostať do miest určenia, v ktorých sú náležité a dôstojné hostiteľské podmienky;

22.  vyzýva všetky krajiny, aby podpísali, ratifikovali a dodržiavali Ženevský dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951 a Protokol týkajúci sa právneho postavenia utečencov z roku 1967 (Ženevský dohovor);

23.  zdôrazňuje, že je potrebné využiť túto príležitosť na úplné rozvinutie obnovenej a horizontálnej rodovej perspektívy pre spoločnú medzinárodnú reakciu na utečencov, ktorá rieši osobitné potreby ochrany žien vrátane boja proti násiliu páchanému na ženách a ktorá posilňuje schopnosti a zručnosti žien v rámci obnovy a odolnosti všetkých spoločností, čím sa prekonáva obraz, že ženy sú iba obeťami; v tejto súvislosti žiada plné zapojenie žien, a to už od detstva, prostredníctvom prístupu k vzdelávaniu pre dievčatá, a to aj v núdzových situáciách a v oblastiach konfliktu, tým, že sa vypočujú ich názory a zohľadnia ich potreby a skutočná situácia vďaka ich zapojeniu do tvorby politík a riešení týkajúcich sa utečeneckej krízy, aby tak sa dosiahla ich väčšia udržateľnosť, schopnosť reagovať a účinnosť;

Globálny pakt o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii

24.  trvá na tom, že globálny pakt o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii by mal byť zameraný na ľudí a založený na ľudských právach a mal by poskytovať dlhodobé, udržateľné a komplexné opatrenia v prospech všetkých zúčastnených strán, a to na základe zásady partnerstva a posilnenej spolupráce medzi krajinami pôvodu a tranzitu a cieľovými krajinami;

25.  domnieva sa, že pakt je jedinečnou príležitosťou zaradiť spojitosť medzi rozvojom a migráciou do programu globálnej politiky; je pevne presvedčený, že ciele trvalo udržateľného rozvoja poskytujú ucelený a komplexný rámec na etablovanie spojitosti medzi migráciou a rozvojom;

26.  pripomína, že v správe generálneho tajomníka OSN s názvom „Aby migrácia bola prínosom pre všetkých“ sa zdôrazňuje, že existuje jasný súbor dôkazov, ktoré preukazujú, že napriek skutočným problémom je migrácia prínosom pre migrantov aj pre hostiteľské spoločenstvá v hospodárskej a sociálnej oblasti a môže byť motorom hospodárskeho rastu a inovácie; dôrazne podporuje, aby sa zachovalo pozitívne vnímanie migrácie, a vyzýva na informačné kampane na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni, ktoré by upriamili pozornosť na dôkazy a potláčali rasistické a xenofóbne tendencie v našich spoločnostiach;

27.  vyzýva členské štáty OSN, aby minimalizovali náklady na prevod remitencií a riešili tento problém v rámci súčasných rokovaní o pakte;

28.  zdôrazňuje, že migrácia bola uznaná ako proaktívna stratégia adaptácie, systém zabezpečenia živobytia proti chudobe a faktor, ktorý prispieva k inkluzívnemu rastu a trvalo udržateľnému rozvoju;

29.  je pevne presvedčený, že teraz je správny čas spojiť všetky prvky štruktúry OSN vrátane Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) s cieľom podporovať medzinárodné úsilie o riadenie migrácie a skonsolidovať spoluprácu; preto vyjadruje hlboké poľutovanie nad rozhodnutím vlády USA ukončiť svoju účasť na rokovaniach o globálnom pakte o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii; vyzýva EÚ, aby sa ujala vedúcej úlohy v tomto procese a aby odsúdila iné krajiny, ktoré vystupujú z rokovaní alebo ktoré boli úspešné pri oslabovaní obsahu konečného znenia paktu; vyzýva EÚ, aby si plnila svoju zodpovednosť ako globálny aktér a aby sa usilovala zabezpečiť úspešné dokončenie rokovaní; trvá na tom, že je potrebné, aby členské štáty EÚ prejavili jednotu a vystupovali jednotne pri podpore medzinárodného systému na riadenie migrácie založeného na ľudských právach;

30.  domnieva sa, že otvorenie väčšieho počtu legálnych ciest pre migráciu, a to aj na základe realistických analýz potrieb trhu práce, by odrádzalo od neregulárnej migrácie a viedlo k menšiemu počtu úmrtí, menšiemu počtu prípadov zneužívania neregulárnych migrantov zo strany prevádzačov a menšiemu počtu prípadov vykorisťovania neregulárnych migrantov zo strany bezohľadných zamestnávateľov;

31.  vyzýva všetky krajiny, aby prijali primerané opatrenia na zabránenie porušovaniu ľudských práv migrantov a ich vykorisťovaniu na svojom vlastnom území, a to aj zo strany zamestnávateľov; vyzýva členské štáty OSN, aby na tento účel podpísali, ratifikovali a dodržiavali Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín, ktorý bol prijatý rezolúciou Valného zhromaždenia č. 45/158 z 18. decembra 1990; zdôrazňuje, že pakt by sa mal riadiť medzinárodnými pracovnými normami, najmä základnými zásadami a právami pri práci a príslušnými dohovormi MOP a OSN o ochrane migrujúcich pracovníkov a ich rodín, a byť s nimi v súlade;

32.  zdôrazňuje význam zabezpečenia primeranej podpory pre dobrovoľný návrat a opätovné začlenenie ľudí, ktorí sa vracajú do svojej vlasti; zdôrazňuje, že deti by mali byť vrátené len vtedy, keď je to v ich najlepšom záujme, a to bezpečným, podporovaným a dobrovoľným spôsobom, pričom sa využijú informačné správy o krajine pôvodu, ktoré sú osobitne zamerané na deti, a poskytne dlhodobá podpora pri ich reintegrácii;

33.  vyzýva členské štáty OSN, aby zvážili prijatie podrobných celoštátnych alebo regionálnych akčných plánov, ktoré presadzujú celovládny prístup pri vykonávaní odporúčaní paktu s cieľom riešiť rôzne aspekty migrácie vrátane rozvoja, ľudských práv, bezpečnosti, sociálnych aspektov, veku a pohlavia a ktoré zohľadňujú politické dôsledky v oblasti zdravia, vzdelávania, ochrany dieťaťa, bývania, sociálneho začlenenia, spravodlivosti, zamestnanosti a sociálnej ochrany;

34.  podporuje výzvu newyorskej deklarácie na systematické sledovanie a skúmanie záväzkov členských štátov v oblasti migrácie; vyjadruje svoju pripravenosť zapojiť sa do tohto procesu na úrovni EÚ a podporuje začleňovanie migrantov a ostatných zainteresovaných strán;

35.  vyzýva Radu, Komisiu a podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby v plnej miere informovali Parlament vo všetkých fázach procesu vedúceho k prijatiu globálnych paktov;

°

°    °

36.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov, Medzinárodnej organizácii pre migráciu a Organizácii Spojených národov.

 

 

Posledná úprava: 13. apríla 2018
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia