Postup : 2018/2718(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0242/2018

Predkladané texty :

B8-0242/2018

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 31/05/2018 - 7.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0237

NÁVRH UZNESENIA
PDF 189kWORD 52k
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0242/2018
28.5.2018
PE621.626v01-00
 
B8-0242/2018

predložený na základe vyhlásenia Komisie

v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku


o Nástroji na prepájanie Európy po roku 2020 (2018/2718(RSP))


Marian-Jean Marinescu, Wim van de Camp, Francisco José Millán Mon, Ivo Belet v mene skupiny PPE

Uznesenie Európskeho parlamentu o Nástroji na prepájanie Európy po roku 2020 (2018/2718(RSP))  
B8‑0242/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 311, 312 a 323 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(1) a jeho následnú zmenu nariadením Rady (EÚ, Euratom) 2017/1123 z 20. júna 2017(2),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2016 o príprave povolebnej revízie VFR na roky 2014 – 2020: príspevok Európskeho parlamentu pred predložením návrhu Komisie(3),

–  so zreteľom na Diskusný dokument Komisie o budúcnosti financií EÚ z 28. júna 2017 (COM(2017)0358),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2017 o Diskusnom dokumente o budúcnosti financií EÚ(4),

–  so zreteľom na návrh Komisie zo 14. septembra 2016 na nariadenie Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1311/2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (COM(2016)0604) a sprievodný pracovný dokument SWD(2016)0299,

–  so zreteľom na návrh Komisie zo 14. septembra 2016 na zmenu Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení COM(2016)0606,

–  so zreteľom na ratifikáciu Parížskej dohody Európskym parlamentom 4. októbra 2016 a Radou 5. októbra 2016,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2016 o revízii VFR na roky 2014 – 2020 v polovici trvania(5),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 15. júna 2016 k revízii viacročného finančného rámca (VFR) v polovici uplatňovania(6),

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže odvetvie dopravy a infraštruktúra pre toto odvetvie majú zásadný a rozhodujúci význam pre rozvoj každej krajiny, ako aj pre blahobyt obyvateľstva členských štátov, a preto odvetvie dopravy zostáva kľúčovou investičnou oblasťou, ktorá prispieva k rastu, ku konkurencieschopnosti a k rozvoju tým, že posilňuje hospodársky potenciál všetkých regiónov EÚ, a tak napomáha ďalšej hospodárskej, územnej a sociálnej súdržnosti, podporuje vnútorný trh, a tým uľahčuje zabezpečovanie súdržnosti, integráciu a sociálne a hospodárske začleňovanie, prispieva k odstraňovaniu nerovnováhy medzi regiónmi, zlepšuje prístup k službám a odbornej príprave v najvzdialenejších regiónoch, ktorým v súčasnosti hrozí vyľudňovanie, a posilňuje siete na začatie a rozvoj podnikania;

B.  keďže Nástroj na prepájanie Európy (NPE) bola koncipovaný ako spoločný, centrálne riadený program financovania projektov v oblasti dopravnej, energetickej a telekomunikačnej infraštruktúry, ako súčasť stratégie Európa 2020 pre zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a cieľov EÚ 20 – 20 – 20 v oblasti energetickej politiky a politiky v oblasti klímy;

C.  keďže NPE poskytuje podstatnú časť finančných prostriedkov EÚ na projekty v oblasti dopravy a energetiky a výrazne prispieva k dekarbonizácii európskeho hospodárstva, čím prispieva k plneniu cieľov EÚ v oblasti znižovania emisií v rámci Parížskej dohody;

D.  keďže, vychádzajúc z príslušných odvetvových usmernení, NPE by mal podporovať rozvoj transeurópskych sietí (TEN) s cieľom zlepšiť súdržnosť na vnútornom trhu a konkurencieschopnosť EÚ na globálnom trhu a zároveň riešiť zlyhania trhu, pričom by mal byť zameraný na projekty s vysokou európskou pridanou hodnotou a pomôcť stimulovať ďalšie investície zo súkromného sektora;

E.  keďže druhy projektov spolufinancovaných z NPE sú v súlade s ambíciami EÚ zvyšovať prepojenosť na európskej úrovni v troch hlavných odvetviach a zamerať podporu na verejné statky s európskym rozmerom; keďže NPE prispieva k plneniu priorít Komisie v oblasti zamestnanosti, rastu a investícií, vnútorného trhu, energetickej únie a klímy, jednotného digitálneho trhu a posilňuje globálnu konkurencieschopnosť EÚ;

F.  keďže do konca roku 2017 sa v rámci NPE – Doprava rozdelilo 21,3 miliardy EUR vo forme grantov na projekty transeurópskej dopravnej siete (TEN-T), čo vyvolalo celkové investície vo výške 41,6 miliardy EUR; keďže v priebehu roku 2018 budú podpísané ďalšie dohody o grante na predkladanie návrhov v rámci kombinovaného financovania spájajúce granty NPE so súkromným financovaním vrátane možnosti získať finančné prostriedky z Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI); keďže pôvodný rozpočet na túto výzvu vo výške 1 miliardy EUR bol v novembri 2017 navýšený o 350 miliónov EUR na podporu priority v oblasti „inovácií a nových technológií“ v súlade s cieľmi akčného plánu pre alternatívne palivá;

G.  keďže sa očakáva, že Komisia v máji a júni 2018 uverejní svoje legislatívne návrhy týkajúce sa európskych strategických investícií vrátane aktualizovaného Nástroja na prepájanie Európy (NPE);

1.  zdôrazňuje, že investície do dopravnej infraštruktúry sú investíciami do dlhodobého rastu, súdržnosti, konkurencieschopnosti a zamestnanosti, pri ktorých EÚ občanom prináša hmatateľnú pridanú hodnotu;

2.  je presvedčený, že v odvetví dopravy by sa mali uprednostniť projekty, ktoré vytvárajú alebo zlepšujú cezhraničné prepojenia, vypĺňajú chýbajúce prepojenia a odstraňujú úzke miesta; domnieva sa preto, že v rámci tohto scenára by NPE predstavoval konkrétny prínos k cieľu vytvorenia jednotného európskeho dopravného priestoru;

3.  okrem toho trvá na tom, že NEP by mal byť zameraný na poskytovanie pridanej hodnoty EÚ pre rozvoj prepojenia v oblasti dopravy, najmä tým, že sa zameria na projekty na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, ktoré by inak nebolo možné vykonávať bez podpory EÚ;

4.  podporuje myšlienku, že NPE by mal naďalej smerovať verejné a súkromné financovanie do politických cieľov EÚ, umožňovať kľúčové investície tam, kde sú náklady pokrývané na vnútroštátnej/miestnej úrovni, ale prínosy sú hmatateľné v európskom meradle, a prispievať k urýchleniu prechodu na nízkouhlíkovú a digitálnu spoločnosť;

5.  nabáda Komisiu, aby naďalej prideľovala finančné prostriedky z NPE vo forme grantov, keďže veľká väčšina financovania sa týka projektov, ktoré predstavujú širší regionálny a európsky prínos, no nemajú prístup k dostatočnému financovaniu na národnej úrovni alebo trhovému financovaniu;

6.  vyzýva Komisiu, aby zvážila ďalšie spôsoby, ako podporovať NPE ako nástroj politiky so špecifickými sektorovými cieľmi, ktorý je zameraná na komplexné projekty interoperability s cezhraničným alebo celoeurópskym rozmerom;

7.  zdôrazňuje význam priameho riadenia, čo vedie k rýchlejšiemu prideľovaniu finančných prostriedkov a veľmi dôkladnému plneniu rozpočtu; zdôrazňuje, že priame riadenie grantov z NPE sa ukazuje ako veľmi efektívne, so širokou databázou projektov a súťažným výberovým konaním, zamerané na politické ciele EÚ, koordinované vykonávanie a plné zapojenie členských štátov; vzhľadom na to, že Výkonná agentúra pre inovácie a siete (INEA) dosahuje veľmi dobré výsledky, pokiaľ ide o finančné riadenie NEP a optimalizáciu rozpočtu, najmä vďaka pružnosti rýchlo presmerovať nevyčerpané finančné prostriedky na určité opatrenia do financovanie nových opatrení, trvá na posilnení postavenia INEA, aby sa zabezpečilo vhodné čerpanie finančných prostriedkov EÚ;

8.  pripomína, že výzva na predloženie návrhov v rámci kombinovaného financovania v roku 2017, ktorá zlučuje granty NPE s trhovým financovaním, najmä finančnými nástrojmi dostupnými v rámci EFSI, je určená na posilnenie komplementárnosti medzi týmito dvoma schémami pomoci a zároveň využíva ďalšie zdroje financovania, najmä EFSI, od súkromných investorov alebo národných podporných bánk;

9.  zdôrazňuje výhody, ktoré prináša komplementárnosť NPE, programu Horizont 2020, európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) a EFSI; poukazuje na to, že Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézny fond majú silný regionálny rozmer, ktorý reaguje na miestny dopyt a smeruje finančnú podporu do menej rozvinutých regiónov a 15 členských štátov, ktoré sú oprávnené na podporu z Kohézneho fondu, zatiaľ čo NPE má za cieľ centrálne riešiť celoúnijnú prioritou koridorov základnej siete TEN-T zameraním sa na integráciu EÚ prostredníctvom cezhraničných prepojení a vzájomných prepojení, odstraňovania úzkych miest a projektov interoperability;

10.  víta iniciatívy, na základe ktorých sa časť rozpočtu z Kohézneho fondu (11,3 miliardy EUR – Doprava) plnila prostredníctvom priameho riadenia v rámci NPE; poznamenáva, že investície do dopravnej infraštruktúry EÚ by mali zostať vyváženým systémom centrálne riadených a zdieľaných zdrojov riadenia;

11.  konštatuje, že NPE funguje ako katalyzátor pre EFSI, keďže v rámci priamych investícií NPE bolo spustených niekoľko projektov, ktoré sa stali súčasťou databázy EFSI; poukazuje okrem toho na skutočnosť, že projekty na práce pripravené s podporou NEP alebo sčasti z grantov NPE začali následne čerpať prostriedky z EFSI; zdôrazňuje však, že EFSI má substitučný účinok na finančné nástroje NPE;

12.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa naďalej angažovali v hlavných politických cieľoch NPE v oblasti dopravy: dokončenie základnej siete TEN-T vrátane zavádzania SESAR a ERTMS a prechod na čistú, konkurencieschopnú, inovatívnu a prepojenú mobilitu do roku 2030 (vrátane piliera EÚ, pokiaľ ide o nabíjaciu infraštruktúru pre vozidlá na alternatívne palivá do roku 2025); pokrok smerom k dokončeniu komplexnej siete TEN-T do roku 2050; pokiaľ ide o energetiku, dobudovanie prioritných koridorov TEN-E a tematických oblastí do roku 2030, zosúladené s balíkom opatrení v oblasti čistej energie pre všetkých Európanov a dlhodobými cieľmi dekarbonizácie, zamerané najmä na zdokonalenie a digitalizáciu sietí, dosiahnutie cieľov v oblasti vzájomného prepojenia do roku 2030 (vrátane okrajových členských štátov),​rozvíjanie príbrežných energetických rozvodných sietí a zabezpečenie dodávok energie, a to aj prostredníctvom synchronizácie; pokiaľ ide o digitalizáciu, maximalizácia prínosov jednotného digitálneho trhu pre všetkých občanov a podniky do roku 2030, dosiahnutie bezpečnej gigabitovej spoločnosti do roku 2025, príprava na terabitovú konektivitu do roku 2030 a zavedenie celoeurópskej dátovej a digitálnej infraštruktúry podporujúcej digitálnu transformáciu kľúčových oblastí verejného záujmu, od zdravotnej starostlivosti po mobilitu a verejnú správu;

13.  vyzýva Komisiu, aby načrtla cielenú iniciatívu v rámci budúceho programu InvestEU fondu, ktorá bude mobilizovať súkromné investície, čiastočne prostredníctvom spájania grantov a finančných nástrojov, s cieľom dosiahnuť úplné vykonávanie ERTMS;

14.  domnieva sa, že je potrebný aktualizovaný NPE, ktorý pokrýva všetky druhy dopravy vrátane cestnej infraštruktúry a vnútrozemských vodných ciest a ktorý sa zameriava na prepojenia a dobudovanie sietí v okrajových oblastiach a na pokrytie všetkých dopravných potrieb vrátane digitálnych riešení, prechod na iné dopravné modality a udržateľnejšiu dopravu; domnieva sa, že tento aktualizovaný NPE by mal tiež uprednostňovať priamejšie prepojenia medzi základnými a komplexnými sieťami vrátane napríklad horizontálnych priorít, ako sú námorné diaľnice; je presvedčený, že uvedený zámer by sa mal odzrkadľovať v zoznamoch vopred určených projektov, ktoré budú zahrnuté do budúceho nariadenia o NPE;

15.  pripomína, že aktualizovaný NPE bude mať pre EÚ zásadný význam z hľadiska dokončenia základnej dopravnej siete do roku 2030; domnieva sa, že vyvážené geografické zastúpenie železničných koridorov uľahčuje realizáciu základnej siete, zlepšenie modálnej integrácie a podporu komodálnych operácií; vyzýva Komisiu, aby rozšírila železničné koridory základnej siete s cieľom zlepšiť prepojenie atlantických okrajových regiónov a ich prístavov;

16.  pripomína, že v telekomunikačnom sektore dvojité zameranie NPE na digitálne cezhraničné služby verejného záujmu a komunikačnú a výpočtovú infraštruktúru ukázalo, že program má významný vplyv na dosiahnutie cieľov jednotného digitálneho trhu EÚ a pomáha rozvíjať a vykonávať spoločné politiky zamerané na riešenie spoločenských problémov vrátane digitálnej transformácie zdravotnej starostlivosti, kybernetickej bezpečnosti, pokrytia 5G koridorov TEN-T a digitalizácie vlád;

17.  pripomína, že návrh Komisie na VFR z roku 2011 zaviedol finančný nástroj s celkovým rozpočtom 50 miliárd EUR, ktoré sú rozdelené na 9,1 miliardy EUR pre telekomunikačné a digitálne projekty, 9,2 miliardy EUR a 21,7 miliardy EUR na projekty v oblasti dopravy; okrem toho pripomína, že 10 miliárd EUR sa malo vyčleniť z Kohézneho fondu na projekty v oblasti dopravy, čím by celkový rozpočet na sektor dopravy predstavoval 31,7 miliardy EUR, ale že VFR na obdobie 2014 – 2020 a rokovania o EFSI výrazne znížili túto sumu;

18.  zdôrazňuje význam európskej pridanej hodnoty, ktorú pre všetky členské štáty prináša NPE prostredníctvom podpory projektov v oblasti prepojiteľnosti s projektami s cezhraničným rozmerom a financovaním, ktoré premosťujú chýbajúce prepojenia a odstraňujú úzke miesta, s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu EÚ a územnú súdržnosť medzi členskými štátmi;

19.  víta zavedenie medziodvetvových synergií v NPE; očakáva, že budúce usmernenia sektorových politík a nástroj NPE sa stanú pružnejšími v záujme uľahčenia synergií a budú lepšie reagovať na nový technologický vývoj a priority, ako je digitalizácia, pričom urýchlia dekarbonizáciu a budú sa zaoberať spoločnými spoločenskými výzvami, napr. kybernetickou bezpečnosťou;

20.  zdôrazňuje, že NPE bol, je a musí zostať efektívnym a cieleným nástrojom na investovanie do transeurópskej infraštruktúry (TEN) v oblasti dopravy, energetiky a digitálneho sektora a prispievať k prioritám EÚ v oblasti zamestnanosti, rastu a investícií, vnútornému trhu, energetickej únii a klíme a digitálnemu jednotnému trhu;

21.  vyzýva Komisiu, aby mala na pamäti, že dokončenie transeurópskej siete definované v politických prioritách EÚ si bude vyžadovať značné investície, z ktorých časť bude závisieť od pokračujúcej podpory EÚ;

22.  vyzýva Komisiu, aby využila rámec NPE na dosiahnutie cieľov uvedených v Akčnom pláne v oblasti vojenskej mobility: EÚ kráča smerom k obrannej únii;

23.  berie na vedomie oznámenie Komisie s názvom Rozpočet EÚ pre budúcnosť; považuje úroveň navrhovaných rozpočtových prostriedkov pre NEP, a najmä nízku úroveň rozpočtových prostriedkov na dopravu, za neuspokojivú; konštatuje, že tieto pridelené rozpočtové prostriedky sú nižšie ako tie, ktoré boli pôvodne stanovené v rámci VFR na roky 2014 – 2020; vyzýva Komisiu, aby do návrhu nariadenia o NPE zahrnula vyššiu sumu v súlade s potrebami a prínosmi dopravnej, energetickej a telekomunikačnej infraštruktúry;

24.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii a členským štátom.

(1)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.

(2)

Ú. v. EÚ L 163, 24.6.2017, s. 1.

(3)

Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 64.

(4)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0401.

(5)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0412.

(6)

Ú. v. EÚ C 17, 18.1.2017, s. 20.

Posledná úprava: 18. septembra 2018Právne oznámenie