Postup : 2018/2634(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0274/2018

Predkladané texty :

B8-0274/2018

Rozpravy :

PV 13/06/2018 - 17

Hlasovanie :

PV 14/06/2018 - 7.12
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0267

NÁVRH UZNESENIA
PDF 291kWORD 53k
6.6.2018
PE621.667v01-00
 
B8-0274/2018

predložený na základe otázok na ústne zodpovedanie B8-0025/2018 a B8-0026/2018

v súlade s článkom 128 ods. 5 rokovacieho poriadku


o nadchádzajúcich rokovaniach o novej dohode o partnerstve medzi Európskou úniou a africkými, karibskými a tichomorskými štátmi (2018/2634(RSP))


Linda McAvan v mene Výboru pre rozvoj

Uznesenie Európskeho parlamentu o nadchádzajúcich rokovaniach o novej dohode o partnerstve medzi Európskou úniou a africkými, karibskými a tichomorskými štátmi (2018/2634(RSP))  
B8-0274/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 (ďalej len „Dohoda z Cotonou“), a jej revízie z rokov 2005 a 2010(1),

–  so zreteľom na Georgetownskú dohodu z roku 1975 o zriadení skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT), a na jej revíziu z roku 1992(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. októbra 2016 o budúcnosti vzťahov medzi štátmi AKT a EÚ po roku 2020(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o zvyšovaní účinnosti rozvojovej spolupráce(4),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 12. decembra 2017 na rozhodnutie Rady o poverení začať rokovania o dohode o partnerstve medzi Európskou úniou a africkými, karibskými a tichomorskými štátmi (COM(2017)0763),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 22. novembra 2016 s názvom Obnovené partnerstvo s africkými, karibskými a tichomorskými krajinami (JOIN(2016)0052),

–  so zreteľom na spoločný konzultačný dokument Európskej komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zo 6. októbra 2015 s názvom Smerom k novému partnerstvu medzi Európskou úniou a africkými, karibskými a tichomorskými krajinami po roku 2020 (JOIN(2015)0033),

–  so zreteľom na samit OSN o trvalo udržateľnom rozvoji a na výsledný dokument, ktorý Valné zhromaždenie OSN prijalo 25. septembra 2015 pod názvom Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj, a najmä na jej cieľ trvalo udržateľného rozvoja 17,

–  so zreteľom na Spoločné vyhlásenie Parlamentu, Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady a Komisie o novom Európskom konsenze o rozvoji – Náš svet, naša dôstojnosť, naša budúcnosť zo 7. júna 2017,

–  so zreteľom na stanoviská Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 7. decembra 2017 k obnovenému partnerstvu s africkými, karibskými a tichomorskými krajinami, a z 12. mája 2016 o budúcnosti vzťahov medzi EÚ a členskými štátmi AKT,

–  so zreteľom na 7. a 8. samit hláv štátov a predsedov vlád krajín AKT, ktoré sa konali v Malabo (13. – 14. decembra 2012) a v Port Moresby (4. mája 2016),

–  so zreteľom na 103. a 105. zasadnutie Rady ministrov AKT-EÚ, ktoré sa konali v Dakare (26. – 27. apríla 2016) a v Bruseli (3.– 4. mája 2017),

–  so zreteľom na samit EÚ a Africkej únie (AÚ), ktorý sa konal 29. – 30. novembra 2017 v Abidjane,

–  so zreteľom na správu skupiny významných osobností AKT z marca 2016 o budúcnosti AKT po roku 2020,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. októbra 2015 o úlohe miestnych orgánov v rozvojových krajinách v rámci rozvojovej spolupráce(5),

–  so zreteľom na vyhlásenie z 8. samitu hláv štátov a predsedov vlád krajín AKT z 1. júna 2016,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. februára 2015 o činnosti Spoločného parlamentného zhromaždenia(6) a na uznesenia prijaté Spoločným parlamentným zhromaždením AKT-EÚ,

–  so zreteľom na vyhlásenie Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ z 21. decembra 2016 o parlamentnom rozmere vzťahov medzi krajinami AKT a EÚ po skončení platnosti Dohody z Cotonou(7),

–  so zreteľom na vyhlásenie spolupredsedov Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ z 9. decembra 2015 o budúcnosti vzťahov AKT – EÚ(8),

–  so zreteľom na články 208 a 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016,

–  so zreteľom na otázky Komisii o nadchádzajúcich rokovaniach o novej dohode o partnerstve medzi Európskou úniou a africkými, karibskými a tichomorskými štátmi (O-000043/2018 – B8-0025/2018 a O-000044/2018 – B8-0026/2018),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre rozvoj,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

A.  keďže sila a acquis Dohody z Cotonou vychádzajú z niekoľkých jedinečných čŕt, ako sú jej právne záväzná povaha, komplexnosť s jej tromi piliermi – rozvojovou spoluprácou, politickou spoluprácou a hospodárskou a obchodnou spoluprácou – a jej vysoký rozpočet v podobe Európskeho rozvojového fondu (ERF);

B.  keďže partnerstvo medzi AKT a EÚ zohráva významnú úlohu pri dosahovaní pokroku v oblasti plnenia miléniových rozvojových cieľov, a to napriek neschopnosti EÚ dosiahnuť cieľ vyčleniť 0,7 % svojho hrubého národného dôchodku (HND) na oficiálnu rozvojovú pomoc;

C.  keďže partnerstvo AKT a EÚ výrazne prispelo k odstraňovaniu chudoby, k začleneniu krajín AKT do svetového hospodárstva a jeho postaveniu skutočného svetového aktéra v mnohostranných rokovaniach o obchode a o zmene klímy;

D.  keďže partnerstvo AKT a EÚ zlepšilo prístup pre krajiny AKT a členské štáty EÚ na trh a prinieslo väčšie vzájomné pochopenie stanovísk, hodnôt a noriem prostredníctvom politického dialógu medzi nimi;

E.  keďže partnerstvo AKT a EÚ síce výrazne prispieva k pokroku pri plnení miléniových rozvojových cieľov (MDG), ale pokrok z hľadiska cieľov odstránenia chudoby a začlenenia krajín AKT do svetového hospodárstva je zatiaľ nedostatočný, pretože polovica krajín AKT stále patrí medzi najmenej rozvinuté krajiny sveta a spolu predstavujú menej než 5 % svetového obchodu a zhruba 2 % svetového HDP;

F.  keďže založenie Africkej únie, spoločná stratégia Afriky a EÚ, spoločná stratégia pre partnerstvo EÚ a Karibskej oblasti a stratégia EÚ pre Tichomorie sú prejavmi čoraz regionálnejšieho prístupu EÚ k riešeniu záležitostí spoločného záujmu a spoločných obáv, ako sú mier a bezpečnosť, terorizmus a migrácia;

G.  keďže mier, bezpečnosť a politická stabilita sú predpokladmi trvalo udržateľného rozvoja;

H.  keďže v rámci spoločného základu a regionálnych paktov sa musia zohľadňovať regionálne a kontinentálne špecifiká, a to v súlade so zásadami subsidiarity a doplnkovosti;

I.  keďže krajiny AKT identifikovali tri piliere rokovaní, konkrétne:

–  obchod, investície a služby;

–  rozvojová spolupráca, veda a technika a výskum a inovácie;

–  politický dialóg a obhajovanie;

J.  keďže politický dialóg o základných prvkoch, ako sa uvádza v článkoch 8 a 96 Dohody z Cotonou, je konkrétnym a právnym prostriedkom na presadzovanie spoločných hodnôt partnerstva krajín AKT – EÚ a podporu demokracie, dobrej správy vecí verejných a ľudských práv, ktoré majú kľúčový význam pre trvalo udržateľný rozvoj;

K.  keďže je jednoznačne potrebné zabezpečiť, aby v novej dohode zostala zachovaná podmienka ľudských práv a aby sa posilnil politický dialóg;

L.  keďže napriek jednoznačnému uznaniu úlohy národných parlamentov, miestnych orgánov, občianskej spoločnosti a súkromného sektora v revízii Dohody z Cotonou z roku 2010 je ich účasť na rokovaniach o politikách a činnostiach AKT-EÚ, ako aj v procesoch plánovania, následného sledovania a hodnotenia nízka;

M.  keďže politický dialóg sa používa najmä v neskorších fázach politických kríz a nie ako preventívne opatrenie;

N.  keďže organizácie občianskej spoločnosti čelia čoraz reštriktívnejším legislatívnym a iným prekážkam, ktoré obmedzujú ich činnosti a priestor;

O.  keďže Európsky rozvojový fond (ERF) je financovaný priamymi príspevkami členských štátov EÚ a nepodlieha normálnym rozpočtovým pravidlám EÚ; keďže Európsky parlament nemá žiadnu právomoc v oblasti rozpočtu ERF okrem udeľovania absolutória za už uskutočnené výdavky, a nemá ani formálne kontrolné právomoci nad plánovaním ERF;

P.  keďže posilnenie parlamentného rozmeru partnerstva AKT-EÚ a rozšírenie jeho poradnej by mali byť kľúčovým prvkom nového partnerstva;

Q.  keďže frekvencia a rôznorodosť zasadnutí Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT-EÚ umožňuje dôsledný dialóg medzi Európskym parlamentom a členmi AKT, čím sa konsoliduje jeho legitímnosť a posilňuje parlamentná diplomacia; keďže Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ sa používa ako vzor parlamentnej diplomacie na rôznych politických fórach;

1.  víta hlavné aspekty a celkovú štruktúru budúcej spolupráce skupiny štátov AKT a Európskej únie, ktorú navrhla Komisia vo svojom odporúčaní na rozhodnutie Rady o poverení začať rokovania o budúcej dohode o partnerstve;

2.  trvá na tom, že Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj, ciele trvalo udržateľného rozvoja a Európsky konsenzus o rozvoji musia byť v jadre obnoveného partnerstva AKT a EÚ;

3.  víta skutočnosť, že dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja sa považuje za kľúčový cieľ, no vyjadruje sa poľutovanie nad nedostatkom konkrétnych vykonávacích opatrení v navrhovaných paktoch; zdôrazňuje, že prierezové otázky, ako sú environmentálna udržateľnosť, ciele v oblasti zmeny klímy, rodové záležitosti a sociálna spravodlivosť, treba začleniť do všetkých politík, plánov a intervencií v celej budúcej dohode;

4.  víta skutočnosť, že Komisiou vypracovaný návrh novej dohody o partnerstve je otvorený vonkajším partnerom;

5.  pripomína, že prvoradým cieľom spomedzi cieľov trvalo udržateľného rozvoja je odstránenie chudoby, ktorá je stále kľúčovým problémom vo väčšine krajín AKT; zdôrazňuje preto, že boj proti chudobe musí zostať ústredným prvkom budúcej dohody;

6.  poznamenáva, že Komisia vo veľkej miere zohľadnila stanovisko Parlamentu a že spoločný základ a regionálne pakty budú v súlade s požiadavkou Parlamentu rovnako právne záväzné;

7.  pripomína, že budúca dohoda o partnerstve bude zahŕňať zásady spravodlivosti, vzájomného rešpektu a spoločného záujmu;

8.  trvá na tom, že základné prvky Dohody z Cotonou, ako sú dodržiavanie ľudských práv, základných slobôd, demokratických zásad a zásad právneho štátu a dobrá správa vecí verejných, sa musia zachovať ako základ spolupráce po roku 2020 a byť neoddeliteľnou súčasťou základnej dohody, ako aj regionálnych paktov a protokolov; vyzýva Komisiu a Radu, aby do časti mandátu venovanej ľudským právam zahrnuli právo na nediskrimináciu na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo rodovej identity, ako aj sexuálne a reprodukčné zdravie a práva uvedené v Pekinskej akčnej platforme z roku 1995 a vo výstupoch hodnotiacich konferencií;

9.  zdôrazňuje potrebu riešiť otázku ľudských práv a správy vecí verejných na základe medzinárodných právnych nástrojov, zákonov, zásad a mechanizmov vytvorených regionálnymi a celoafrickými orgánmi správy vecí verejných, aby sa posilnila zodpovednosť;

10.  pripomína, že budúce partnerstvo medzi krajinami AKT a členskými štátmi EÚ musí zahŕňať Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj a malo by prispievať k jej vykonávaniu na všetkých úrovniach;

11.  vyzýva vyjednávačov EÚ a AKT, aby v časti dohody venovanej spoločným základom uviedli jednoznačné ustanovenie o tom, že všetky strany v plnej miere vykonávajú Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu;

12.  trvá na tom, že je potrebné zabezpečiť súlad medzi zásadami stanovenými v spoločnom základe a regionálnymi prioritami vymedzenými v paktoch, a zdôrazňuje, že tento základ by mal obsahovať výslovný odkaz na mechanizmy vyvodzovania zodpovednosti, monitorovania a preskúmania v prípade nesúladu; zdôrazňuje, že by sa tiež mala zabezpečiť zodpovednosť strán dohody voči občanom a občianskej spoločnosti a že spoločné inštitúcie by mali ustanoviť mechanizmy, ktoré umožnia občianskej spoločnosti a občanom oznamovať prípady porušenia povinností v oblasti ľudských práv a iných základných prvkov;

13.  opäť všetkým stranám rokovaní pripomína, že politický dialóg je základným prvkom Dohody z Cotonou a že musí ostať aj ústredným a právnym pilierom v zastrešujúcom rámci a na regionálnej úrovni novej dohody;

14.  zdôrazňuje, že politický dialóg je neoddeliteľnou súčasťou partnerstva a cenným základom pre zlepšenie situácie obyvateľov partnerských krajín; požaduje preto zlepšenie monitorovania situácie v oblasti ľudských práv v týchto krajinách a zdôrazňuje, že monitorovanie musí byť inkluzívne, transparentné a participatívne; zdôrazňuje význam zaistenia zmysluplného zapojenia občianskej spoločnosti do dialógu na všetkých úrovniach;

15.  pripomína, že politický dialóg musí byť vyvážený a založený na vzájomnom rešpekte;

16.  zdôrazňuje, že spolupráca EÚ a štátov AKT by mala umožniť mechanizmus partnerského preskúmania na pravidelné monitorovanie pokroku a nedostatkov v plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja za účasti parlamentov, miestnych orgánov a občianskej spoločnosti, ako aj pravidelné hodnotenie a uverejňovanie správ o dodržiavaní ľudských práv a iných základných prvkov; domnieva sa, že vykonávanie Agendy 2030 a cieľov trvalo udržateľného rozvoja si v záujme účinnosti vyžaduje legitímnosť, blízkosť, subsidiaritu a široké zapojenie miestnych orgánov a neštátnych aktérov; vyzýva na lepšiu komunikáciu a dialóg v záujme prehĺbenia vzťahu medzi krajinami AKT a členskými štátmi EÚ;

17.  vyzýva na zvýšenie politického vplyvu partnerstva AKT-EÚ na svetovej scéne, aby tieto krajiny mohli byť vplyvnejšími globálnymi aktérmi;

18.  žiada, aby budúca dohoda obsahovala jednoznačné ustanovenia upravujúce úlohu a povinnosti súkromného sektora; zdôrazňuje predovšetkým, že je potrebné, aby podniky zapojené do rozvojových partnerstiev dodržiavali zásady sociálnej zodpovednosti podnikov počas celého životného cyklu projektov, a to aj rešpektovaním globálneho paktu OSN, hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, základných pracovnoprávnych noriem Medzinárodnej organizácie práce, environmentálnych noriem a Dohovoru OSN proti korupcii; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty EÚ aj krajiny AKT vypracovali vnútroštátne plány vykonávania hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, a najmä ustanovení týkajúcich sa náležitej starostlivosti;

19.  vyjadruje poľutovanie nad veľmi nevyváženým návrhom Komisie, ktorý sa týka migrácie, s výrazným dôrazom na návrat a readmisiu a obmedzenými ustanoveniami o legálnej migrácii; požaduje, aby nová dohoda obsahovala ambiciózne vyjadrenia o legálnych spôsoboch migrácie;

20.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že návrh mandátu na rokovanie nepočíta so žiadnymi ustanoveniami na zaistenie rozmeru trvalo udržateľného rozvoja v poľnohospodárstve, a to napriek obrovským výzvam, ktorým čelia poľnohospodári krajín AKT v dôsledku zmeny klímy; vyzýva rokujúce strany, aby do novej dohody začlenili aj režimy podpory pre udržateľné poľnohospodárske postupy;

21.  vyzýva na širšiu účasť občianskej spoločnosti na politickom dialógu, plánovaní a vykonávaní a na podporu budovania kapacít občianskou spoločnosťou; zdôrazňuje význam zapojenia občianskej spoločnosti do politického dialógu, a to najmä v prípade miestnych skupín, ktorých sa politiky priamo dotýkajú; v tejto súvislosti zdôrazňuje nebezpečenstvo zmenšujúceho sa priestoru pre občiansku spoločnosť v niektorých krajinách a potrebu spolupracovať so skupinami, ako sú menšiny, mladí ľudia a ženy, ktoré nie sú schopné presadzovať svoje záujmy alebo ich vlády napriek legitímnemu demokratickému záujmu neuznávajú;

22.  zdôrazňuje, že pôsobenie občianskej spoločnosti by malo byť postavené na uznaní rôznych úloh, ktoré plní, a že jej úloha plnohodnotného aktéra v rámci dohody by sa mala rozšíriť; trvá na tom, že plnohodnotná účasť občianskej spoločnosti by mala byť stanovená ako záväzný prvok dohody v osobitnom článku;

23.  zdôrazňuje, že zásady účinnej rozvojovej spolupráce treba v plnej miere začleniť do novej dohody o partnerstve AKT – EÚ a že ustanovenia, ktoré majú zaistiť zodpovednosť krajín, zameranie na výsledky, inkluzívnosť rozvojového procesu, transparentnosť a vzájomnú zodpovednosť, musia byť základom dohody a regionálnych protokolov; zdôrazňuje, že treba zaistiť geograficky vyvážený prístup k prideľovaniu pomoci s osobitným dôrazom na najmenej rozvinuté a nestabilné štáty; domnieva sa, že podmieňovanie prideľovania pomoci spoluprácou s EÚ v otázkach migrácie nie je zlučiteľné s dohodnutými zásadami účinnosti rozvoja;

24.  zdôrazňuje, že obnovená spolupráca/partnerstvo EÚ a AKT by mala či malo zaisťovať účinnejšie spoločné kroky v oblasti riešenia rôznych výziev, pred ktorými dnešný svet stojí, napríklad boja proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti;

25.  pripomína, že budúca dohoda musí byť príležitosťou na posilnenie záväzkov a dodržiavania politík v záujme rozvoja (PCD) a mala by zahŕňať mechanizmy na systematické monitorovanie PCD; pripomína v tejto súvislosti úlohu delegácií EÚ v presadzovaní PCD a zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa pravidelne viedli dialógy na úrovni jednotlivých krajín;

26.  zdôrazňuje dôležitosť získania investícií zo súkromného sektora, uľahčenia dlhodobého rozvoja miestnych kapitálových trhov a zabezpečenia pákového účinku obmedzených rozpočtov v oblasti oficiálnej rozvojovej pomoci na dosiahnutie čo najväčšieho vplyvu a financovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

27.  pripomína, že je dôležité posilniť parlamentný rozmer budúcej dohody, čím sa zaručí skutočne konzultačná právomoc pre budúce zastrešujúce SPZ, a zabezpečiť, aby umožňovalo otvorený, demokratický a komplexný parlamentný dialóg; žiada, aby sa zaručila jeho právna a funkčná nezávislosť; žiada, aby sa SPZ úzko zapájalo do vykonávania dohody a aby sa s ním pravidelne konzultovali všetky otázky, ktoré sú pre partnerstvo dôležité; domnieva sa, že SPZ by sa malo v plnej miere zapájať do rokovaní o budúcom partnerstve;

28.  požaduje ďalšie úsilie o zlepšenie kontroly rozvojového plánovania zo strany SPZ;

29.  je presvedčený, že pravidelné stretnutia na úrovni AKT-EÚ sú potrebné aspoň raz ročne, aby sa zabezpečila kontinuita a stabilita partnerstva a umožnilo pravidelné podávanie správ a partnerské preskúmania, pokiaľ ide o pokrok v plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja a dodržiavanie ľudských práv a iných podstatných prvkov dohody v súlade s požiadavkami Parlamentu;

30.  odporúča preto, aby SPZ bolo zosúladené s novou regionálnou štruktúrou, sústredilo sa na prácu na regionálnych fórach a úzko zapájalo národné a regionálne parlamenty; domnieva sa, že Rada AKT-EÚ a SPZ by sa mali stretávať pravidelne, ale menej často ako v súčasnosti, na plenárnej schôdzi striedavo v EÚ a krajine AKT, pričom by však schôdza nemala závisieť od zvolania Rady; vyzýva každý členský štát EÚ, ktorý bude predsedať Rade EÚ, aby sa dôkladnejšie zapojil do prípravy, organizácie a hostenia zasadnutí SPZ;

31.  žiada, aby sa stretnutia medzi poslancami z členských štátov EÚ a krajín AKT na úrovni regionálnych paktov konali aspoň raz za rok v každom regióne a aby ich dopĺňalo fórum neštátnych aktérov vrátane občianskej spoločnosti, mladých ľudí a súkromného sektora;

32.  je presvedčený, že Panafrický parlament sa musí stať silným pilierom v rámci budúceho paktu EÚ-Afrika, najmä vo vzťahu k budúcej Rade EÚ-Afrika a v jej rámci; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a partnerov z krajín AKT, aby zverejnili návrhy textov týkajúce sa parlamentného rozmeru a úlohy Panafrického parlamentu v rannej fáze rokovaní a aby v tejto oblasti konzultovali s Panafrickým parlamentom a Európskym parlamentom;

33.  pripomína, že Parlament musí byť ihneď a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých etapách postupu rokovaní v súlade článkom 218 ods. 10 ZFEÚ, a opäť zdôrazňuje, že treba odsúhlasiť zlepšené praktické opatrenia v oblasti spolupráce a výmeny informácií v rámci celého životného cyklu medzinárodných dohôd; vyzýva Radu a Komisiu, aby o priebehu rokovaní hneď a v plnej miere informovali aj Spoločné parlamentné zhromaždenie;

34.  vyzýva Radu Európskej únie, aby zverejnila mandát, ako ho prijala Rada; vyzýva štáty AKT, aby takisto urobili v súvislosti so svojim mandátom.

 

(1)

http://www.europarl.europa.eu/intcoop/acp/03_01/pdf/mn3012634_en.pdf

(2)

http://www.wipo.int/edocs/trtdocs/en/acp/trt_acp_3.pdf

(3)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0371.

(4)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0437.

(5)

Ú. v. EÚ C 349, 17.10.2017, s. 11.

(6)

Ú. v. EÚ C 310, 25.8.2016, s. 19.

(7)

Ú. v. EÚ C 170, 30.5.2017, s. 36.

(8)

http://www.europarl.europa.eu/intcoop/acp/2015_acp2/pdf/1081264en.pdf

Posledná úprava: 8. júna 2018Právne oznámenie