Postup : 2019/2575(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0154/2019

Predkladané texty :

B8-0154/2019

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 12/03/2019 - 9.22

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0156

<Date>{06/03/2019}6.3.2019</Date>
<NoDocSe>B8‑0154/2019</NoDocSe>
PDF 146kWORD 55k

<TitreType>NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreSuite>predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie</TitreSuite>

<TitreRecueil>v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku</TitreRecueil>


<Titre>o bezpečnostných hrozbách súvisiacich so zvyšujúcou sa čínskou technologickou prítomnosťou v EÚ a možných opatreniach na úrovni EÚ na ich zníženie</Titre>

<DocRef>(2019/2575(RSP))</DocRef>


<RepeatBlock-By><Depute>Caroline Nagtegaal</Depute>

<Commission>{ALDE}v mene skupiny ALDE</Commission>

</RepeatBlock-By>

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0154/2019

B8‑0154/2019

Uznesenie Európskeho parlamentu o bezpečnostných hrozbách súvisiacich so zvyšujúcou sa čínskou technologickou prítomnosťou v EÚ a možných opatreniach na úrovni EÚ na ich zníženie

(2019/2575(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií[1],

 so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii[2],

 so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 13. septembra 2017 o Agentúre EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) a o zrušení nariadenia (EÚ) 526/2013 a o certifikácii kybernetickej bezpečnosti informačných a komunikačných technológií („akt o kybernetickej bezpečnosti“) (COM(2017)0477),

 so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program Digitálna Európa na obdobie 2021 – 2027 (COM(2018)0434),

 so zreteľom na návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje Európske centrum priemyselných, technologických a výskumných kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti a sieť národných koordinačných centier (COM(2018)0630),

 so zreteľom na vyhlásenia Rady a Komisie z 13. februára 2019 o bezpečnostných hrozbách súvisiacich so zvyšujúcou sa čínskou technologickou prítomnosťou v EÚ a možných opatreniach na úrovni EÚ na ich zníženie,

 so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 14. februára 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Európskej únie[3],

 so zreteľom na svoje uznesenia o vzťahoch medzi EÚ a Čínou, najmä na uznesenie z 12. septembra 2018 o stave vzťahov EÚ a Číny[4],

 so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. septembra 2016 s názvom 5G pre Európu: akčný plán (COM(2016)0588),

 so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2017 o pripojení na internet pre rast, konkurencieschopnosť a súdržnosť: európska gigabitová spoločnosť a 5G[5],

 so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)[6],

 so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010[7],

 so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže pripojenie v digitálnom hospodárstve sa vďaka infraštruktúre 5G zvýši na úplne novú úroveň; keďže infraštruktúra 5G je základným stavebným kameňom gigabitovej spoločnosti, najmä v oblastiach ako doprava, energetika a zdravotníctvo, ako aj v sektore obrany a bezpečnosti, a predstavuje normu pre budúcnosť mobilných komunikačných technológií;

B. keďže slabé miesta v sieťach 5G by mohli byť zneužité na ohrozenie IT systémov, čo by mohlo spôsobiť veľmi vážne škody hospodárstvam na európskej i vnútroštátnej úrovni; keďže je nevyhnutný prístup založený na analýze rizika;

C. keďže rastúci význam poskytovateľov technológií z tretích krajín na trhu 5G v EÚ vyvoláva v členských štátoch vážne diskusie, najmä v súvislosti s čínskym zákonom o národnej spravodajskej službe, ktorý sa uplatňuje od júna 2017;

D. keďže rozsah a parametre toho, čo čínske orgány nazývajú „spravodajskou činnosťou“, čínsky zákon o národnej spravodajskej službe jasne nevymedzuje; keďže tento zákon poskytuje orgánom nové právne dôvody na monitorovanie a vyšetrovanie zahraničných a domácich jednotlivcov a inštitúcií vrátane občanov EÚ a inštitúcií EÚ s cieľom chrániť národnú bezpečnosť Číny;

E. keďže čínske telekomunikačné spoločnosti dostávajú dotácie v rámci štátnej pomoci, čo by mohlo ešte viac posilniť ich schopnosť vykonávať zákon o národnej spravodajskej službe a viesť k problémom v oblasti bezpečnosti a zároveň im poskytnúť nespravodlivú hospodársku výhodu;

F. keďže nariadenie o preverovaní priamych zahraničných investícií, ktoré by malo nadobudnúť účinnosť do konca roku 2020, posilňuje schopnosť členských štátov preverovať zahraničné investície z hľadiska kritérií bezpečnosti a verejného poriadku a vytvára mechanizmus spolupráce, ktorý umožňuje Komisii a členským štátom spolupracovať pri posudzovaní bezpečnostných rizík vrátane rizík kybernetickej bezpečnosti, ktoré predstavujú citlivé zahraničné investície;

G. keďže smernica o bezpečnosti sietí a informačných systémov (smernica NIS) mala byť transponovaná do 9. mája 2018; keďže cieľom tejto smernice je posilniť bezpečnosť kľúčovej infraštruktúry Európy a zabezpečiť oznamovanie významných kybernetických incidentov; keďže v smernici, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronickej komunikácie, sa vyžaduje, aby telekomunikačné spoločnosti prijali opatrenia na riadenie rizík, ktorým je vystavená bezpečnosť sietí a služieb, a aby oznamovali orgánom – a v konkrétnych prípadoch používateľom – významné bezpečnostné incidenty;

H. keďže v európskom kódexe elektronickej komunikácie sa stanovuje, že frekvenčné pásmo 5G má byť dostupné v EÚ do konca roka 2020; keďže členské štáty organizujú nezávislé aukcie frekvenčných pásiem ako súčasť zavádzania 5G, čo potenciálne umožňuje spoločnostiam z tretích krajín získať dominantné postavenie na trhu vo viacerých členských štátoch a následne v celej EÚ; keďže Čína má ambicióznu stratégiu pre umelú inteligenciu, pre ktorú sú údaje kľúčovým zdrojom;

1. pripomína, že je naliehavo nutné vybudovať kapacity a spôsobilosti v rámci digitálnej infraštruktúry EÚ a zároveň posilniť strategickú autonómiu EÚ; pripomína význam sietí 5G, a preto opakuje svoj záväzok týkajúci sa akčného plánu pre 5G;

2. pripomína, že zavádzanie sietí 5G sa zlepší zabezpečením dostupnosti vhodného frekvenčného pásma v EÚ do konca roka 2020, ako sa stanovuje v európskom kódexe elektronickej komunikácie; zdôrazňuje, že hlavnou výzvou pre prevádzkovateľov je nedostatok koordinácie a predvídateľnosti;

3. pripomína nutnosť spoločného európskeho opatrenia na riešenie súčasných obáv týkajúcich sa poskytovateľov telekomunikačných zariadení, ktorých podporuje čínska vláda, s cieľom zvýšiť digitálnu odolnosť a ochranné opatrenia určené na ochranu jednotného trhu, ktoré obstoja v budúcnosti; medzitým vyzýva členské štáty EÚ, aby si vo väčšej miere vymieňali informácií;

4. žiada, aby sa preskúmali možné bezpečnostné riziká spojené s používaním zahraničných technológií, a žiada, aby sa 5G považovalo za kritickú infraštruktúru, aby tak všetky spoločnosti museli dodržiavať prísnejšie bezpečnostné normy;

5. v tejto súvislosti víta a vyzdvihuje prvok výmeny informácií medzi členskými štátmi v rámci mechanizmu spolupráce v rámci nariadenia o preverovaní priamych zahraničných investícií;

6. zdôrazňuje, že nariadenie o preverovaní priamych zahraničných investícií chráni kritickú infraštruktúru; pripomína, že spoločnosti, ktoré podnikajú v EÚ, využívajú výhody jednotného trhu, ale musia dodržiavať normy a právny rámec EÚ;

7. so záujmom konštatuje, že počet členských štátov s mechanizmom preverovania sa od času, keď Komisia prvýkrát navrhla nariadenie o preverovaní priamych zahraničných investícií v roku 2017, zvýšil;

8. podporuje Komisiu pri jej rôznych krokoch, ktoré už podnikla na to, aby sa vo väčšej miere prijali opatrenia, ktoré by riešili kybernetické hrozby, a na zabezpečenie dôsledného vykonávania primeraných opatrení na riadenie rizík vrátane sankcií voči poskytovateľom, ktorí nedodržiavajú svoje povinnosti;

9. víta a podporuje dosiahnutú dohodu o akte o kybernetickej bezpečnosti a posilnení mandátu Agentúry Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť s cieľom lepšie podporovať členské štáty v boji proti kybernetickým hrozbám a útokom;

10. víta a podporuje návrhy týkajúce sa centier kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti a siete národných koordinačných centier, ktoré majú pomôcť EÚ udržať a rozvíjať technologické a priemyselné kapacity v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktoré sú potrebné na zabezpečenie digitálneho jednotného trhu;

11. v tejto súvislosti víta program Digitálna Európa, ktorý subjektom usadeným v EÚ, ale kontrolovaným z tretích krajín ukladá bezpečnostné požiadavky a dohľad Komisie, najmä v prípade činností súvisiacich s kybernetickou bezpečnosťou;

12. pripomína, že účinná kybernetická bezpečnosť si vyžaduje prísne bezpečnostné normy; vyzýva na vytvorenie siete, ktorá je zabezpečená štandardne, ako aj už v štádiu návrhu; naliehavo vyzýva členské štáty, aby spolu s Komisiou preskúmali všetky dostupné prostriedky na zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti, v prípade potreby aj zavedením európskeho certifikátu kybernetickej bezpečnosti;

13. pripomína, že hospodárska súťaž je v tomto inovatívnom odvetví nevyhnutná; pripomína, že hospodárska súťaž zabezpečuje, že spoločnosti sú skutočnými konkurentmi a že disponujú zdrojmi, aby mohli uspokojiť dopyt na trhu;

14. vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali smernicu NIS, a vyzýva Komisiu, aby túto fázu pozorne monitorovala, aby sa riadne presadzovali ustanovenia uvedenej smernice a aby boli Európania lepšie chránení pred vonkajšími bezpečnostnými hrozbami;

15. vyzýva Komisiu, aby v ďalších diskusiách o stratégii EÚ – Čína zohľadnila uvedené požiadavky s cieľom zabezpečiť, aby bola EÚ naďalej konkurencieschopná a aby jej digitálna infraštruktúra bola bezpečná;

16. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, vláde Čínskej ľudovej republiky a vládam a parlamentom členských štátov.

 

[1] Ú. v. EÚ L 321, 17.12.2018, s. 36.

[2] Ú. v. EÚ L 194, 19.7.2016, s. 1.

[3] Prijaté texty, P8_TA(2019)0121.

[4] Prijaté texty, P8_TA(2018)0343.

[5] Ú. v. EÚ C 307, 30.8.2018, s. 144.

[6] Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.

[7] Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129.

Posledná úprava: 8. marca 2019Právne oznámenie