Postup : 2018/2792(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0156/2019

Predkladané texty :

B8-0156/2019

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 13/03/2019 - 11.22
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0186

<Date>{06/03/2019}6.3.2019</Date>
<NoDocSe>B8‑0156/2019</NoDocSe>
PDF 202kWORD 60k

<TitreType>NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreSuite>predložený na základe otázky na ústne zodpovedanie B8‑0009/2019</TitreSuite>

<TitreRecueil>v súlade s článkom 128 ods. 5 rokovacieho poriadku</TitreRecueil>


<Titre>o Európe, ktorá chráni: čisté ovzdušie pre všetkých</Titre>

<DocRef>(2018/2792(RSP))</DocRef>


<RepeatBlock-By><Depute>Julie Girling, Seb Dance, Catherine Bearder, Keith Taylor, Anja Hazekamp, Eleonora Evi</Depute>

<Commission>{ENVI}v mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín</Commission>

</RepeatBlock-By>


B8‑0156/2019

Uznesenie Európskeho parlamentu o Európe, ktorá chráni: čisté ovzdušie pre všetkých

(2018/2792(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na článok 37 Charty základných práv Európskej únie,

 so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 zo 14. decembra 2016 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES[1],

 so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe[2],

 so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/844 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti[3] a na jej požiadavky týkajúce sa dosahovania zdravého vnútorného prostredia,

 so zreteľom na svoje odporúčanie Rade a Komisii zo 4. apríla 2017 v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci merania emisií v automobilovom priemysle[4],

 so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2017 o opatreniach EÚ zameraných na udržateľnosť[5],

 so zreteľom na svoju správu zo 14. decembra 2017 o európskej stratégii pre nízkoemisnú mobilitu[6];

 so zreteľom na svoje uznesenie z 2. decembra 2015 o udržateľnej mestskej mobilite[7];

 so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2018 o vykonávaní 7. environmentálneho akčného programu[8],

 so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry z roku 2017 s názvom Kvalita ovzdušia v Európe,

 so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov s názvom Znečisťovanie ovzdušia: naše zdravie stále nemá dostatočnú ochranu[9], uverejnenú 11. septembra 2018,

 so zreteľom na aktualizáciu globálnej databázy kvality ovzdušia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z roku 2018,

 so zreteľom na usmernenia WHO pre kvalitu ovzdušia v interiéri,

 so zreteľom na svoju štúdiu zo septembra 2018 s názvom Kvalita ovzdušia a mestská doprava v EÚ: najlepšie postupy a možné riešenia[10],

 so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

 so zreteľom na otázku pre Komisiu o Európe, ktorá chráni: čisté ovzdušie pre všetkých (O-000138/2018 – B8‑0009/2019),

 so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže právne limity EÚ v oblasti emisií sú stále nad úrovňou, ktorú odporúča WHO, a keďže Európska environmentálna agentúra (EEA) odhaduje, že v EÚ sa každoročne vykáže viac ako 400 000 predčasných úmrtí, ktoré možno pripísať znečisteniu ovzdušia; keďže 98 % mestského obyvateľstva EÚ je vystavených úrovni ozónu, ktorá presahuje usmernenia WHO;

B. keďže najnovšie odhady EEA, pokiaľ ide o zdravotné následky vystavenia znečisteniu ovzdušia, uvádzajú, že koncentrácie tuhých častíc 2,5 (PM2,5) zodpovedali v roku 2014 za približne 399 000 predčasných úmrtí spôsobených dlhodobým vystavením v EÚ-28; keďže odhadované vplyvy vystavenia koncentráciám NO2 a O3 v rámci EÚ v roku 2014 viedli približne k 75 000, resp. 13 600 predčasným úmrtiam za rok;

C. keďže nízka kvalita ovzdušia má obrovský vplyv na zdravie a keďže najviac sú jej vystavené tehotné ženy, deti a staršie osoby;

D. keďže približne 90 % Európanov žijúcich v mestách je vystavených úrovniam znečistenia ovzdušia považovaným za škodlivé pre ľudské zdravie;

E. keďže cestná premávka je zodpovedná približne za 40 % emisií oxidov dusíka (NOx) v EÚ a keďže približne 80 % celkových emisií NOx z cestnej premávky zapríčiňujú vozidlá s naftovými motormi; keďže emisie osobných automobilov s naftovým motorom, ktoré prekračujú limity znečistenia EÚ, boli zodpovedné za predčasné úmrtia 6 800 Európanov v roku 2015;

F. keďže sa odhaduje, že hospodárske dôsledky vplyvu nízkej kvality ovzdušia na zdravie zodpovedajú strate 3 – 9 % HDP EÚ;

G. keďže nevykonávanie právnych predpisov v oblasti kvality ovzdušia v mestských oblastiach a neriešenie znečistenia ovzdušia vo vnútorných priestoroch je obzvlášť znepokojujúce a bráni dosiahnutiu prioritného cieľa 3 v rámci 7. environmentálneho akčného plánu, podľa ktorého by občania Únie mali byť chránení pred environmentálnymi vplyvmi a rizikami ohrozujúcimi ich zdravie a blahobyt;

H. keďže súčasné systémy poľnohospodárstva a výroby potravín zvyšujú hladinu emisií amoniaku, oxidu dusného a metánu; keďže 94 % emisií amoniaku a 40 % emisií metánu pochádza z poľnohospodárskych činností; keďže v celosvetovom meradle intenzívny chov hospodárskych zvierat spôsobuje viac emisií skleníkových plynov ako doprava;

I. keďže nízka kvalita ovzdušia je čoraz väčšou výzvou v kontexte udržateľného rozvoja a keďže riešenie znečisťovania ovzdušia má zásadný význam na zabezpečenie vykonávania cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN do roku 2030 v Európe aj mimo nej;

J. keďže WHO v roku 2000 prijala súbor zásad, ktorými sa zakladá právo na zdravé vnútorné ovzdušie a v ktorých sa uvádza, že „v rámci zásad ľudského práva na zdravie má každý právo dýchať vo vnútornom prostredí zdravý vzduch“;

K. keďže Únia by sa mala usilovať o podporu opatrení na obmedzenie znečisťovania ovzdušia na celosvetovej úrovni;

Všeobecné poznámky

1. konštatuje, že v roku 2018 predstúpilo šesť členských štátov pred Súdny dvor Európskej únie z dôvodu nesplnenia noriem EÚ týkajúcich sa kvality ovzdušia; okrem toho pripomína, že v súčasnosti prebieha 29 konaní o porušení povinností v súvislosti s nedodržaním limitných hodnôt kvality ovzdušia v 20 členských štátoch, pričom približne dve tretiny členských štátov v súčasnosti neplnia limitné hodnoty PM10 a NO2 a jedna pätina prekračuje cieľové hodnoty PM2,5;

2. naliehavo žiada Komisiu, aby bezodkladne konala a navrhla zavedenie prísnejších limitných hodnôt pre tuhé častice PM2,5 do právnych predpisov EÚ o kvalite ovzdušia podľa odporúčaní WHO;

3. naliehavo vyzýva členské štáty, aby na všetkých úrovniach a vo všetkých odvetviach uprednostnili vykonávanie koordinovaných opatrení a politík zameraných na zlepšenie kvality ovzdušia v mestách a mestských oblastiach s cieľom dosiahnuť konečný cieľ, ktorým je zastavenie predčasných úmrtí a chorôb spôsobených vystavením látkam znečisťujúcim ovzdušie, ako aj na zohľadnenie vplyvov látok znečisťujúcich životné prostredie na klímu a ekosystémy; pripomína, že znečistenie ovzdušia a s tým súvisiace ochorenia a úmrtia znamenajú značné náklady v sociálnej oblasti a v oblasti zdravotníctva, a predstavujú tak veľkú záťaž pre verejné rozpočty v celej Únii; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že opatrenia v záujme zlepšenia kvality ovzdušia v mestských oblastiach nebudú mať nepriaznivý vplyv na kvalitu ovzdušia v okolitých oblastiach, ako sú predmestské oblasti a širšie aglomerácie;

4. opätovne zdôrazňuje, že znečistenie ovzdušia má miestny, regionálny, národný a cezhraničný rozmer a vyžaduje si opatrenia na všetkých úrovniach riadenia; preto žiada, aby sa posilnil prístup viacúrovňového riadenia, kde všetci aktéri preberú zodpovednosť za opatrenia, ktoré možno a treba prijať na ich príslušnej úrovni; rovnako sa domnieva, že tvorba politiky by mala v Komisii prebiehať vo väčšej miere spoločne za účasti všetkých príslušných generálnych riaditeľstiev; vyjadruje poľutovanie nad tým, že aj keď je oblasť znečisťovania ovzdušia v rozsahu pôsobnosti GR pre životné prostredie, plnenie jeho cieľov často oslabujú politiky a záujmy iných útvarov;

5. vyzýva príslušné orgány členských štátov, aby zaujali komplexný a inkluzívny prístup k znečisteniu ovzdušia vrátane znečistenia ovzdušia vo vnútorných priestoroch zohľadňujúc pritom rôzne súvisiace a dotknuté oblasti, ako sú systémy poľnohospodárstva a výroby potravín, ochrana prírody, zmena klímy, energetická efektívnosť, mobilita a územné plánovanie, a uprednostnili prístupy k zmierňovaniu znečistenia, ktoré majú súvisiace prínosy aj v iných oblastiach; naliehavo vyzýva príslušné orgány, aby vypracovali akčné plány čistého ovzdušia, ktoré by zahŕňali dôveryhodné opatrenia zamerané na všetky zdroje znečistenia ovzdušia a všetky odvetvia hospodárstva; vyzýva mestá a príslušné orgány, aby začali pracovať na všetkých úrovniach na pakte o čistom vzduchu pre všetkých;

6. podporuje pokračovanie tzv. dialógov o čistom ovzduší medzi Komisiou a členskými štátmi, ktorými by sa mali na základe celostného prístupu riešiť všetky nedostatky vo vykonávaní;

7. domnieva sa, že plány v oblasti kvality ovzdušia pre zóny a aglomerácie, v ktorých je kvalita ovzdušia nízka vplyvom pretrvávajúcich úrovní znečisťujúcich látok nad limitnými hodnotami stanovenými na úrovni EÚ, by mali čo najskôr ukončiť prekračovanie týchto limitných hodnôt v súlade s právnymi požiadavkami smernice 2008/50/ES jasne potvrdenými judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie[11],[12];

8. poukazuje na potrebu celostného prístupu k znečisteniu ovzdušia v európskych mestách zohľadňujúceho rôzne zdroje znečistenia ovzdušia; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila ambicióznu aktualizáciu smernice o kvalite okolitého ovzdušia v záujme jej zosúladenia s najnovšími limitnými a cieľovými hodnotami WHO pre častice PM, SO2 a O3 a stanovenia krátkodobej hodnoty pre PM2,5, aby predložila účinné opatrenia, ktoré umožnia členským štátom dosiahnuť súlad so smernicou 2008/50/ES, prioritne posudzovala opatrenia prijaté členskými štátmi s cieľom zlepšiť kvalitu ovzdušia v kontexte postupov v prípade nesplnenia povinnosti a zvýšila úsilie na kontrolu súladu na úrovni členských štátov vrátane súladu s normami nového postupu testovania emisií pri skutočnej jazde (RDE) podľa nariadenia Komisie (EÚ) 2017/1151 o typovom schvaľovaní vozidiel[13];

9. vyjadruje poľutovanie nad mechanizmom flexibility zavedeným podľa článku 5 smernice (EÚ) 2016/2284; zdôrazňuje, že v roku 2018 jedenásť členských štátov požiadalo o úpravy svojich národných emisných stropov; vyzýva Komisiu, aby obmedzila používanie úpravy inventúry emisií prísne na minimum a zvážila, či členské štáty prijali opatrenia na kompenzáciu možných nepredvídaných emisií z konkrétnych odvetví pred tým, ako požiadajú o úpravu emisných inventúr;

10. vyjadruje poľutovanie nad tým, že kritériá určovania miest odberu na meranie znečisťujúcich látok podľa smernice 2008/50/ES ponechávajú členským štátom určitý priestor, a preto hrozí, že sa nedosiahne cieľ reprezentatívnosti; žiada Komisiu, aby analyzovala, aký to má vplyv na porovnateľnosť vzoriek a priame dôsledky;

11. vyzýva Komisiu, aby vo svojich politikách a programoch spolupráce s tretími krajinami na vonkajších hraniciach Únie zohľadnila cezhraničné znečisťovanie ovzdušia pochádzajúce z týchto krajín a skutočnosť, že politiky a programy spolupráce Únie s týmito krajinami môžu mať nepriaznivý vplyv na zlepšovanie kvality ovzdušia, a aby svoje programy pomoci zamerala prioritne na riešenie príčin takéhoto znečisťovania;

12. zdôrazňuje, že podľa WHO nízka kvalita ovzdušia ovplyvňuje sociálne a environmentálne determinanty zdravia, napríklad pitnú vodu a dostatok potravín;

13. pripomína súvislosť medzi znečistením ovzdušia a nerovnosťou, keďže expozícia je zvyčajne vyššia v prípade zraniteľnejších segmentov spoločnosti; nabáda členské štáty, aby vynaložili úsilie na predchádzanie nahromadenia ekologických, sociálno-demografických a hospodárskych znevýhodnení, a to aj prijatím opatrení na obmedzenie znečistenia na kľúčových zraniteľných miestach, ako sú zdravotnícke, vzdelávacie a sociálne zariadenia a centrá miest;

14. je znepokojený množiacimi sa vedeckými dôkazmi o vplyve znečistenia ovzdušia súvisiaceho s premávkou na kognitívny rozvoj a výkonnosť detí, ako aj iných segmentov obyvateľstva;

15. pripomína, že jednotné uplatňovanie a aktualizácia najlepších dostupných techník (BAT) na obmedzovanie uvoľňovania znečisťujúcich látok do ovzdušia má rozhodujúci význam na zabezpečenie zachovania primeranej úrovne ochrany životného prostredia v celej EÚ;

Doprava

16. pripomína, že znižovanie znečistenia ovzdušia a znižovanie emisií CO2 z odvetvia dopravy predstavuje dve spojené výzvy v mestských oblastiach, že automobily, dodávky a autobusy s nulovými a nízkymi emisiami sú nevyhnutné na poskytovanie čistej, energeticky efektívnej a cenovo dostupnej mobility pre všetkých občanov a že urýchlenie rozvoja masového trhu s týmito vozidlami prostredníctvom zvýšenia ich ponuky v Únii je rozhodujúce pre zníženie cien v prospech spotrebiteľov, prevádzkovateľov vozových parkov, orgánov verejného obstarávania a európskej spoločnosti ako celku;

17. zdôrazňuje, že je veľmi dôležité stimulovať trh s elektrickými vozidlami a vydávať pre členské štáty usmernenia s odporúčaniami s cieľom nabádať ich na zavádzanie finančných stimulov pre vozidlá s nulovými a nízkymi emisiami; zdôrazňuje, že na zvýšenie akceptácie elektrických vozidiel zo strany spotrebiteľov je nevyhnutná dostupnosť a prístupnosť nabíjacej infraštruktúry, a to aj v súkromných a verejných budovách v súlade so smernicou o energetickej hospodárnosti budov[14], ako aj ich konkurencieschopnosť; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby elektrická energia vyrábaná pre elektrické vozidlá pochádzala z udržateľných zdrojov energie; v tejto súvislosti požaduje vytvorenie dlhodobej európskej iniciatívy v oblasti batérií novej generácie;

18. pripomína údajné pozitívne výsledky rôznych opatrení realizovaných v členských štátoch s cieľom obmedziť prístup osobných vozidiel do centier miest, ako aj investícií do verejnej dopravy a uľahčenia prístupu prostredníctvom iných foriem dopravy, ako sú bicykle;

19. zdôrazňuje, že na zvyšovanie kvality ovzdušia obmedzením nadmerného využívania osobných automobilov v mestách a mestských oblastiach má zásadný význam podpora aktívnych spôsobov dopravy, ako sú cyklistika alebo chôdza; domnieva sa preto, že aktívne spôsoby dopravy by mali byť podporené rozsiahlou a vysokokvalitnou infraštruktúrou doplnenou o spoľahlivú verejnú dopravu na mestskej a regionálnej úrovni a rozvíjané aj na úrovni územného plánovania;

20. okrem toho konštatuje, že keďže sú denné cesty vo všeobecnosti uskutočňované na veľmi krátke vzdialenosti, je nevyhnutné vytvoriť infraštruktúru pre bezmotorovú mobilitu (chôdza, cyklistika atď.) s cieľom poskytnúť ľuďom alternatívu k cestnej doprave;

21. pripomína, že v záujme zníženia znečistenia ovzdušia je veľmi dôležité stimulovať nákladné vozidlá s nízkymi a nulovými emisiami a motivovať trh a ich používanie;

22. opätovne zdôrazňuje význam dlhodobých plánov udržateľnej mestskej mobility a vyzýva členské štáty, aby vypracovali plány udržateľnej mestskej mobility, ktoré uprednostnia druhy verejnej dopravy s nulovými a nízkymi emisiami, s cieľom znížiť znečisťovanie ovzdušia, emisie skleníkových plynov a spotrebu energie; podporuje vytvorenie dopravných zón a intermodálnych platforiem, pričom sa bude uprednostňovať využívanie verejnej dopravy; zdôrazňuje, že sú potrebné jasné a ľahko dostupné informácie o systémoch regulovania prístupu vozidiel na mestskej a regionálnej úrovni, a žiada Komisiu, aby podporila vývoj európskeho digitálneho informačného nástroja;

23. vyzýva Komisiu, aby posilnila súčasnú viacúrovňovú spoluprácu s členskými štátmi a európskymi mestami v súvislosti s mestskou agendou EÚ, aby dokončila svoj Akčný plán mestskej mobility na rok 2018[15], v ktorom by sa mali jasne určiť riešenia na obmedzenie znečisťovania ovzdušia na úrovni miest a obcí, a aby naďalej podporovala Stredisko monitorovania mestskej mobility (ELTIS)[16], ktoré šíri užitočné informácie o možnostiach financovania, prípadových štúdiách a najlepších postupoch na zvyšovanie kvality ovzdušia prostredníctvom prijímania lepších riešení mestskej mobility;

24. podporuje väčšiu mieru využívania digitálnych technológií pri uplatňovaní zásady „znečisťovateľ platí“, ako je elektronické mýto a elektronické cestovné lístky na základe environmentálnych vlastností vozidiel; zdôrazňuje, že v harmonizovanom rámci pre mýtne systémy by sa mali brať do úvahy emisie skleníkových plynov a emisie znečisťujúcich látok, pokiaľ ide o environmentálne správanie, s cieľom vyslať jasné a vyvážené signály pre vývoj nových vozidiel; zdôrazňuje však, že tieto pravidlá musia byť pre účastníkov cestnej premávky jasné a transparentné; zdôrazňuje pozitívne environmentálne a bezpečnostné účinky prepojenej mobility a automatizovanej dopravy v mestských oblastiach, ako sú napríklad optimalizované dopravné toky a znižovanie premávky súvisiacej s vozidlami, ktoré hľadajú parkovacie miesta; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby podporovali mestá pri zavádzaní potrebných technológií;

25. zdôrazňuje, že zelené verejné obstarávanie prostredníctvom nákupu vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami verejnými orgánmi pre ich vlastné vozové parky alebo pre (polo) verejné programy car-sharingu je kľúčovým prvkom dekarbonizácie cestnej dopravy, ako aj zlepšovania kvality ovzdušia v celej Európe;

26. víta prísľuby viacerých miest v Európe, že svoje vozové parky verejnej dopravy ekologizujú prostredníctvom zadania požiadaviek na verejné obstarávanie elektrických autobusov a vyzýva ďalšie mestá, aby nasledovali príklad niektorých európskych členov[17] siete C40 Cities, ktorí podpísali Vyhlásenie o uliciach bez fosílnych palív[18] a dohodli sa, že od roku 2025 budú obstarávať len elektrické autobusy a do roku 2030 zabezpečia vytvorenie veľkých mestských oblastí s nulovými emisiami;

27. zdôrazňuje, že hlavnou príčinou oneskorení pri zlepšovaní kvality ovzdušia v mestách a mestských oblastiach sú rozdiely medzi oficiálnymi údajmi emisií podľa typového schválenia a skutočnou úrovňou emisií NOx z vozidiel triedy Euro 3 – 6, ktoré závažne podkopávajú miestne systémy a opatrenia navrhnuté tak, aby obmedzili vozidlá, ktoré najviac znečisťujú životné prostredie;

28. konštatuje, že v súčasnosti už existuje technológia umožňujúca dodržiavanie normy Euro 6, pokiaľ ide o emisie NOx pre naftové vozidlá, a to aj s ohľadom na podmienky skutočnej jazdy, pričom táto technológia nemá negatívny vplyv na emisie CO2;

29. vyzýva Komisiu, aby naďalej znižovala emisie NOx vozového parku EÚ tak, že preskúma faktor zhody, ako je stanovené v druhom balíku RDE, a to každoročne a v súlade s technologickým vývojom, aby ho čo najskôr a najneskôr do roku 2021 znížila na 1;

30. vyzýva Komisiu, aby uplatnila svoje delegované právomoci v zmysle smernice 2014/45/EÚ o pravidelnej kontrole technického stavu motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel[19] a aktualizovala postup kontroly tak, aby sa vo všetkých členských štátoch musela počas pravidelných kontrol technického stavu kontrolovať zhoda vozidiel s normami emisií NOx počas prevádzky;

31. vyzýva Komisiu, aby predložila normu pre osobné automobily nadväzujúcu na normu Euro 6, ktorá bude neutrálna z hľadiska paliva, technológií a aplikácií a bude zodpovedať aspoň normám NOx a požiadavkám na zhodu v prevádzke a životnosť, platným v Kalifornii/USA (Tier 3 a LEV III);

32. vyzýva Komisiu, aby pokračovala v práci na zlepšovaní výkonu prenosných systémov na meranie emisií (PEMS) s cieľom zlepšiť ich presnosť a znížiť ich rozpätie chybovosti; domnieva sa, že pokiaľ ide o tuhé častice, technológia PEMS by mala byť schopná merať častice s veľkosťou menšou ako 23 nanometrov, ktoré sú pre verejné zdravie najnebezpečnejšie;

33. dôrazne odsudzuje experimenty objednané Európskou výskumnou skupinou pre životné prostredie a zdravie v odvetví dopravy (EUGT) a vykonávané v rokoch 2014 a 2015 na ľuďoch a opiciach s cieľom preukázať, že výfukové plyny z naftových motorov nových vozidiel nepredstavujú ohrozenie zdravia;

34. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že experimenty takéhoto druhu, ktoré sú vo všetkých aspektoch eticky odsúdeniahodné a neospravedlniteľné, sa na území Únie nikdy viac nezopakujú;

35. žiada Komisiu, aby zvážila zavedenie noriem na nevýfukové emisie vozidiel;

36. žiada Komisiu, aby riešila emisie zo strojov na staveniskách nad rámec nariadenia o necestných pojazdných strojoch[20], a to vykonaním posúdenia vplyvu potenciálnych stavebných strojov s nulovými emisiami pri obmedzovaní miery hluku a znečistenia ovzdušia, ako aj prípadným začlenením nariadenia do ďalších revízií príslušných právnych predpisov EÚ;

Poľnohospodárstvo

37. uznáva, že súčasné systémy poľnohospodárstva a výroby potravín sú zodpovedné za nadmerné úrovne emisií amoniaku (NH3), oxidu dusného (N2O) a metánu (CH4), a že 94 % emisií amoniaku a 40 % emisií metánu pochádza z poľnohospodárskych činností;

38. zdôrazňuje, že poľnohospodárstvo je tretím najväčším zdrojom primárnych emisií PM10 v EÚ, ako zdôraznila Európska environmentálna agentúra;

39. pripomína zistenia Európskej environmentálne agentúry, ktorá v roku 2017 uviedla, že emisie NH3 z poľnohospodárstva prispievajú k prechodným vysokým koncentráciám tuhých častíc, ktoré sa vyskytujú v celej Európe každú jar, a vyslovila záver, že emisie NH3 prispievajú k nepriaznivým krátkodobým a dlhodobým účinkom na zdravie;

40. zdôrazňuje, že v mestských oblastiach emisie amoniaku predstavujú približne 50 % vplyvov znečistenia ovzdušia na zdravie, keďže amoniak je kľúčovým prekurzorom tuhých častíc; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využili reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ ako príležitosť na boj proti znečisťovaniu ovzdušia odvetvím poľnohospodárstva;

41. vyzýva spoluzákonodarcov, aby do budúcej SPP zahrnuli opatrenia, ktoré umožnia poľnohospodárom znížiť celkové emisie znečisťujúce ovzdušie z poľnohospodárskeho odvetvia v prospech všetkých občanov Únie;

42. zdôrazňuje, že v Európe aj po celom svete sa hromadia vedecké dôkazy o škodlivých účinkoch intenzívneho chovu hospodárskych zvierat na zdravie a životné prostredie;

43. pripomína, že emisie metánu z poľnohospodárstva sú dôležitým prekurzorom prízemného ozónu, ktorý má nepriaznivé účinky na ľudské zdravie, a že 98 % mestského obyvateľstva EÚ je vystavených úrovni ozónu presahujúcej usmernenia WHO;

44. zdôrazňuje, že emisie metánu nie sú regulované podľa právnych predpisov EÚ o znečistení ovzdušia a nie sú osobitne regulované v rámci politiky EÚ v oblasti klímy;

45. zdôrazňuje, že náklady na reguláciu znečisťovania ovzdušia sú v Európe v odvetví poľnohospodárstva výrazne nižšie ako v iných odvetviach, v ktorých sa už zaviedli prísnejšie opatrenia na zníženie emisií;

46. domnieva sa, že financovanie v rámci budúcej SPP by malo byť prepojené s povinnými opatreniami na obmedzenie znečisťovania ovzdušia;

Energetika

47. pripomína, že odvetvie výroby a distribúcie energie zodpovedá za viac než polovicu emisií oxidov síry (SOx) a za pätinu emisií oxidov dusíka (NOx) v 33 členských štátoch Európskej environmentálnej agentúry;

48. zdôrazňuje významný príspevok závodov na spracovanie čierneho a hnedého uhlia k emisiám ortuti v EÚ a skutočnosť, že 62 % emisií ortuti z priemyslu v EÚ pochádza z uhoľných tepelných elektrární;

49. pripomína, že ortuť je nebezpečný neurotoxín, ktorý je škodlivý pre nervový systém už pri relatívne nízkych úrovniach expozície;

50. víta záväzky prijaté aspoň desiatimi členskými štátmi EÚ na postupný odklon od používania uhlia; vyzýva ostatné členské štáty EÚ, aby najneskôr do roku 2030 takisto prestali používať uhlie ako zdroj energie;

51. uznáva významnú úlohu diaľkového vykurovania pri znižovaní emisií a zdôrazňuje, že jedným z kľúčových faktorov, ktoré môžu obmedziť znečistenie ovzdušia, je rozvinuté diaľkové vykurovanie; nabáda členské štáty bez diaľkového vykurovania, aby zvážili výhody zavedenia takéhoto systému;

52. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali uplatňovanie efektívnych riešení vykurovania domácností založených na energii z obnoviteľných zdrojov s cieľom prispieť k obmedzeniu uvoľňovania látok znečisťujúcich ovzdušie z domácností v celej Únii;

Znečistenie ovzdušia vo vnútorných priestoroch

53. zdôrazňuje skutočnosť, že ľudia trávia takmer 90 % svojho času vo vnútornom prostredí, kde môže byť ovzdušie znečistené oveľa viac ako vonku;

54. pripomína, že zlá kvalita vzduchu vo vnútorných priestoroch je zodpovedná za 10 % neprenosných ochorení a že zlá kvalita vzduchu v kanceláriách je spojená aj so zníženou produktivitou; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vymedzila harmonizované normy skúšania na meranie znečistenia ovzdušia vo vnútornom prostredí;

55. domnieva sa, že povinné predkladanie osvedčenia o kvalite vzduchu vo vnútorných priestoroch by sa malo uplatňovať na všetky nové a renovované budovy v Únii a mali by sa v ňom zohľadňovať existujúce ukazovatele výkonnosti a skúšobné metódy založené na norme EN 16798 – 1, ako aj usmernenia WHO pre kvalitu vzduchu vo vnútorných priestoroch;

56. naliehavo žiada členské štáty a Komisiu, aby prijali a realizovali opatrenia na boj proti znečisťovaniu ovzdušia pri zdroji s ohľadom na rozdiely medzi zdrojmi znečisťovania vnútorného a vonkajšieho ovzdušia;

Veda, monitorovanie a výskum v oblasti znečisťovania ovzdušia

57. uznáva zložitosť a neistotu súvisiacu s vedou o znečistení ovzdušia, a preto podporuje používanie rôznych foriem znalostí vrátane občianskej vedy[21] pri monitorovaní kvality ovzdušia a hodnotenia politiky; zdôrazňuje význam zvýšenia verejnej informovanosti a skvalitnenia informácií zapojením občanov do záležitostí týkajúcich sa kvality ovzdušia;

58. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primerané, reprezentatívne, presné a nepretržité meranie a monitorovanie kvality ovzdušia; pripomína význam umiestnenia staníc v hlavných mestských aglomeráciách s problémami v oblasti kvality ovzdušia, majúc na pamäti, že nevhodné umiestnenie neumožňuje primerané sledovanie rizík pre verejné zdravie;

59. vyzýva členské štáty, aby zriadili nezávislé rady pre kvalitu ovzdušia zodpovedné za vykonávanie analýz kvality ovzdušia a posudzovanie primeranosti prijatých opatrení; domnieva sa, že tieto analýzy by sa mali vypracúvať na miestnej úrovni každý mesiac a mali by sa uverejňovať;

60. domnieva sa, že je potrebný ďalší výskum účinkov menších častíc na zdravie vrátane častíc PM1 a ultrajemných častíc;

Finančné úvahy

61. naliehavo vyzýva členské štáty, aby odstránili všetky fiškálne stimuly, daňové preferencie alebo rozpočtové presuny, ktoré priamo alebo nepriamo uprednostňujú vysokoemisné dopravné prostriedky, v súlade so zásadou rovnakých podmienok;

62. pripomína zásadu využívania príjmov, pokiaľ ide o cestné poplatky, a požaduje, aby tam, kde je to vhodné, bola časť príjmov z využívania cestnej infraštruktúry použitá na opatrenia na zlepšovanie kvality vzduchu v mestách;

63. upriamuje pozornosť na to, že je potrebné podporovať regióny postihnuté energetickou transformáciou, najmä banské regióny, keďže ide spravidla o chudobné regióny, pre ktoré je často typická vysoká miera škodlivých látok v ovzduší;

64. vyzýva na postupné zastavenie dotácií na fosílne palivá;

65. vyzýva členské štáty, aby zvýšili objem finančných prostriedkov na výskum vplyvu kvality ovzdušia na verejné zdravie, spoločnosť a na hospodárstvo vrátane odhadu súvisiacich externalít, a na výskum podrobnejších stratégií merania, ktoré by mohli zachytiť mieru vystavenia znečisteniu ovzdušia s ohľadom na pohyb jednotlivcov v čase a priestore; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli mestám a obciam dostatočné prostriedky na boj proti znečisteniu ovzdušia;

°

° °

66. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

 

 

[1] Ú. v. EÚ L 344, 17.12.2016, s. 1.

[2] Ú. v. EÚ L 152, 11.6.2008, s. 1.

[3] Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 75.

[4] Ú. v. EÚ C 298, 23.8.2018, s. 140.

[5] Ú. v. EÚ C 334, 19.9.2018, s. 151.

[6] Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 114.

[7] Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 10.

[8] Prijaté texty, P8_TA(2018)0100.

[9] Osobitná správa Európskeho dvora audítorov č. 23/2018, https://www.eca.europa.eu/Lists/ECADocuments/SR18_23/SR_AIR_QUALITY_SK.pdf

[10] http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2018/604988/IPOL_STU(2018)604988_EN.pdf

[11] Rozsudok z 5. apríla 2017, Komisia/ Bulharsko, C-488/15, ECLI:EU:C:2017:267.

[12] Rozsudok z 22. februára 2018, Komisia/ Poľsko, C-336/16, ECLI:EU:C:2018:94.

[13] Nariadenie Komisie (ES) č. 2017/1151 z 1. júna 2017, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel, Ú. v. EÚ L 175, 7.7.2017, s. 1.

[14] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13).

[17] Paríž, Londýn, Barcelona, Heidelberg, Miláno, Rím, Rotterdam, Varšava, Birmingham, Oxford a Manchester (k 8. októbru 2018).

[19] Ú. v. EÚ L 127, 29.4.2014, s. 51.

[20] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1628 zo 14. septembra 2016 o požiadavkách na emisné limity plynných a pevných znečisťujúcich látok a typové schválenie spaľovacích motorov necestných pojazdných strojov, Ú. v. EÚ L 252, 16.9.2016, s. 53.

Posledná úprava: 11. marca 2019Právne oznámenie