Postup : 2019/2582(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0184/2019

Predkladané texty :

B8-0184/2019

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 14/03/2019 - 11.15
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :


<Date>{11/03/2019}11.3.2019</Date>
<NoDocSe>B8‑0184/2019</NoDocSe>
PDF 163kWORD 54k

<TitreType>NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreSuite>predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie</TitreSuite>

<TitreRecueil>v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku</TitreRecueil>


<Titre>o Európskej dlhodobej strategickej vízii pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo</Titre>

<DocRef>(2019/2582(RSP))</DocRef>


<RepeatBlock-By><Depute>Christian Ehler, Paul Rübig, Kathleen Van Brempt, Zdzisław Krasnodębski, Fredrick Federley, Benedek Jávor, Dario Tamburrano, Barbara Kappel</Depute>

<Commission>{ITRE}v mene Výboru pre priemysel, výskum a energetiku</Commission>

</RepeatBlock-By>


B8‑0184/2019

Uznesenie Európskeho parlamentu o Európskej dlhodobej strategickej vízii pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo

(2019/2582(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. novembra 2018 s názvom Čistá planéta pre všetkých – Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo (COM (2018) 0773),

 so zreteľom na Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „UNFCCC“) a Kjótsky protokol k tomuto dohovoru,

 so zreteľom na Parížsku dohodu, rozhodnutie 1/CP.21 a 21. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 21) a 11. konferenciu zmluvných strán, ktorá slúžila ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP 11) a ktorá sa konala od 30. novembra do 11. decembra 2015 v Paríži vo Francúzsku,

 so zreteľom na program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 OSN a na ciele trvalo udržateľného rozvoja,

 so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2018 o Konferencii OSN o zmene klímy 2018 v Katoviciach, Poľsko (COP 24)[1],

 so zreteľom na balík opatrení v oblasti čistej energie,

 so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre priemysel, výskum a energetiku,

 so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

1. víta oznámenie Komisie o dlhodobej stratégii „Ekologická planéta pre všetkých – Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo“, v ktorom sa zdôrazňujú príležitosti a výzvy, ktoré prináša transformácia smerom k hospodárstvu s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov pre európskych občanov a európske hospodárstvo, a predstavuje základ pre rozsiahlu diskusiu, do ktorej sa zapoja inštitúcie EÚ, národné parlamenty, podnikateľský sektor, mimovládne organizácie, mestá a komunity, ako aj občania;

2. domnieva sa, že Európa môže smerovať ku klimatickej neutrálnosti investovaním do inovatívnych technologických riešení, posilnením postavenia občanov a zosúladením činností v kľúčových oblastiach, ako je energetika, priemyselná politika a výskum, a zároveň zabezpečiť sociálnu spravodlivosť pre spravodlivý prechod;

3. súhlasí so strategickými oblasťami Komisie, z ktorých vyplýva potreba spoločných opatrení, a podporuje energetickú účinnosť, využívanie obnoviteľných zdrojov energie a globálnu konkurencieschopnosť priemyslu EÚ;

4. zdôrazňuje význam rôznych opatrení a právnych predpisov v oblasti klímy zavedených v rôznych oblastiach politiky, ale upozorňuje, že roztrieštený prístup by mohlo viesť k nejednotnosti a nie k tomu, aby EÚ do roku 2050 dosiahla hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov (GHG); domnieva sa, že je potrebné zaujať preklenujúci prístup;

5. súhlasí s cieľom EÚ dosiahnuť do roku 2050 hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií GHG, ako sa uvádza v oznámení Komisie; žiada členské štáty, aby sa na osobitnom samite EÚ v Sibiu v máji 2019 dohodli na stratégii na dosiahnutie tohto cieľa a vyzýva ich, aby sa v záujme dosiahnutia tohto cieľa zaviazali k požadovanej úrovni ambícií;

Energetická politika

6. zdôrazňuje ústrednú úlohu energie pri prechode na hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií GHG;

7. pripomína, že Únii sa za posledné desaťročia podarilo úspešne oddeliť emisie GHG od hospodárskeho rastu a znížiť emisie, najmä prostredníctvom energetickej účinnosti a rozšírenia obnoviteľných zdrojov energie;

8. zdôrazňuje, že prechod na čistú energiu by mal naďalej stimulovať modernizáciu európskeho hospodárstva, udržateľný hospodársky rast a priniesť európskym občanom spoločenský a environmentálny prínos;

9. je presvedčený, že vedúce postavenie EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti demonštruje v iných častiach sveta, že prechod na čistú energiu je možný aj prospešný nad rámec boja proti zmene klímy;

10. poukazuje na to, že dosiahnutie hospodárstva s nulovou bilanciou emisií GHG si so súčasným základným scenárom bude vyžadovať značné dodatočné investície do energetického systému EÚ a súvisiacej infraštruktúry, a to v rozsahu od 175 do 290 miliárd EUR ročne;

11. zdôrazňuje, že vzhľadom na rozdielne východiskové body energetickej transformácie môže byť úsilie o zníženie emisií skleníkových plynov v záujme dosiahnutia klimatickej neutrálnosti na úrovni EÚ nerovnomerné;

12. vyzýva členské štáty, aby neodkladne začali vykonávať balík opatrení v oblasti čistej energie; pripomína právomoc členských štátov rozhodovať o svojom energetickom mixe v rámci politík EÚ v oblasti klímy a energetiky;

13. domnieva sa, že zásadný význam budú mať technologický vývoj a technologické riešenia, energetická účinnosť, udržateľná energia a úplná integrácia vnútorného trhu s energiou;

14. zdôrazňuje potrebu predvídavého prístupu s cieľom zabezpečiť pre občanov EÚ spravodlivý prechod a podporovať regióny, ktorých hospodárstva závisia od činností spojených s odvetviami alebo technológiami, ktoré zrejme zastarajú alebo sa v budúcnosti budú musieť transformovať;

15. vyzýva orgány správy, či už na národnej, regionálnej alebo miestnej orgány na všetkých úrovniach, aby zaviedli opatrenia na podporu účasti občanov na transformácii energetiky a podporovali výmenu najlepších postupov;

Priemyselná politika

16. opätovne zdôrazňuje, že prechod na hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií GHG predstavuje pre EÚ výzvy i príležitosti a že investície do priemyselných inovácií vrátane digitálnych technológií a čistých technológií budú potrebné na podnietenie rastu a posilnenie konkurencieschopnosti, podporu budúcich zručností a vytvorenie miliónov pracovných miest, napríklad v rastúcom obehovom hospodárstve a biohospodárstve;

17. je presvedčený, že hospodárska prosperita, globálna priemyselná konkurencieschopnosť a politika v oblasti zmeny klímy sa navzájom posilňujú;

18. zdôrazňuje, že stabilný a predvídateľný politický rámec v oblasti energetiky a klímy je kľúčom k zabezpečeniu tak potrebnej dôvery investorov a k tomu, aby európsky priemysel mohol prijímať rozhodnutia o dlhodobých investíciách v Európe, pretože životnosť väčšiny priemyselných zariadení presahuje 20 rokov;

Výskum a inovácie

19. zdôrazňuje, že programy výskumu a inovácií na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni majú zásadný význam z hľadiska podpory vedúcej pozície Únie v boji proti zmene klímy;

20. je presvedčený, že zohľadňovanie problematiky klímy by malo byť primerane integrované do prípravy a vykonávania programov v oblasti výskumu a inovácií;

21. upriamuje pozornosť na správu skupiny odborníkov na vysokej úrovni pre spôsoby dekarbonizácie (HLP)[2] o úlohe výskumu a inovácií pri dosahovaní cieľov Parížskej dohody, pričom v oblasti dekarbonizácie stavia EÚ do konkurenčnej výhody; berie na vedomie súbor tematických a prierezových odporúčaní vypracovaných HLP, najmä pokiaľ ide o orientáciu nového rámcového programu EÚ pre výskum a inovácie na roky 2021 – 2027, Horizont Európa;

22. domnieva sa, že v najbližších dvoch desaťročiach je potrebné vyvinúť značné úsilie v oblasti výskumu a inovácií, aby boli k dispozícii nízkouhlíkové a sociálne únosné riešenia s nízkymi a nulovými emisiami CO2 a s cieľom priniesť nové riešenia na dosiahnutie hospodárstva s nulovou bilanciou emisií GHG;

23. zdôrazňuje svoju pozíciu, že program Horizont Európa musí prispievať podľa potreby aspoň 35 % na jeho výdavky a ciele v oblasti klímy ako súčasť všeobecného cieľa Únie zameraného na presadzovanie opatrení v oblasti klímy;

 

°

° °

24. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

 

[1] Prijaté texty, P8_TA(2018)0430.

[2] Záverečná správa panelu na vysokej úrovni o európskej iniciatíve zameranej na spôsoby dekarbonizácie (European Decarbonisation Pathways Initiative), Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre výskum a inováciu, november 2018.

Posledná úprava: 13. marca 2019Právne oznámenie