NÁVRH UZNESENIA o Európskej dlhodobej strategickej vízii pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo
11.3.2019 - (2019/2582(RSP))
v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku
Christian Ehler, Paul Rübig, Kathleen Van Brempt, Zdzisław Krasnodębski, Fredrick Federley, Benedek Jávor, Dario Tamburrano, Barbara Kappelv mene Výboru pre priemysel, výskum a energetiku
- 001-001 (PDF - 115 KB)
- 001-001 (DOC - 49 KB)
- 002-003 (PDF - 117 KB)
- 002-003 (DOC - 52 KB)
- 004-005 (PDF - 114 KB)
- 004-005 (DOC - 51 KB)
- 006-015 (PDF - 153 KB)
- 006-015 (DOC - 69 KB)
- 016-025 (PDF - 148 KB)
- 016-025 (DOC - 66 KB)
- 026-035 (PDF - 146 KB)
- 026-035 (DOC - 67 KB)
- 036-045 (PDF - 145 KB)
- 036-045 (DOC - 56 KB)
- 046-053 (PDF - 136 KB)
- 046-053 (DOC - 63 KB)
B8‑0184/2019
Uznesenie Európskeho parlamentu o Európskej dlhodobej strategickej vízii pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo
Európsky parlament,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. novembra 2018 s názvom Čistá planéta pre všetkých – Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo (COM (2018) 0773),
– so zreteľom na Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „UNFCCC“) a Kjótsky protokol k tomuto dohovoru,
– so zreteľom na Parížsku dohodu, rozhodnutie 1/CP.21 a 21. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 21) a 11. konferenciu zmluvných strán, ktorá slúžila ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP 11) a ktorá sa konala od 30. novembra do 11. decembra 2015 v Paríži vo Francúzsku,
– so zreteľom na program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 OSN a na ciele trvalo udržateľného rozvoja,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2018 o Konferencii OSN o zmene klímy 2018 v Katoviciach, Poľsko (COP 24)[1],
– so zreteľom na balík opatrení v oblasti čistej energie,
– so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre priemysel, výskum a energetiku,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
1. víta oznámenie Komisie o dlhodobej stratégii „Ekologická planéta pre všetkých – Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo“, v ktorom sa zdôrazňujú príležitosti a výzvy, ktoré prináša transformácia smerom k hospodárstvu s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov pre európskych občanov a európske hospodárstvo, a predstavuje základ pre rozsiahlu diskusiu, do ktorej sa zapoja inštitúcie EÚ, národné parlamenty, podnikateľský sektor, mimovládne organizácie, mestá a komunity, ako aj občania;
2. domnieva sa, že Európa môže smerovať ku klimatickej neutrálnosti investovaním do inovatívnych technologických riešení, posilnením postavenia občanov a zosúladením činností v kľúčových oblastiach, ako je energetika, priemyselná politika a výskum, a zároveň zabezpečiť sociálnu spravodlivosť pre spravodlivý prechod;
3. súhlasí so strategickými oblasťami Komisie, z ktorých vyplýva potreba spoločných opatrení, a podporuje energetickú účinnosť, využívanie obnoviteľných zdrojov energie a globálnu konkurencieschopnosť priemyslu EÚ;
4. zdôrazňuje význam rôznych opatrení a právnych predpisov v oblasti klímy zavedených v rôznych oblastiach politiky, ale upozorňuje, že roztrieštený prístup by mohlo viesť k nejednotnosti a nie k tomu, aby EÚ do roku 2050 dosiahla hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov (GHG); domnieva sa, že je potrebné zaujať preklenujúci prístup;
5. súhlasí s cieľom EÚ dosiahnuť do roku 2050 hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií GHG, ako sa uvádza v oznámení Komisie; žiada členské štáty, aby sa na osobitnom samite EÚ v Sibiu v máji 2019 dohodli na stratégii na dosiahnutie tohto cieľa a vyzýva ich, aby sa v záujme dosiahnutia tohto cieľa zaviazali k požadovanej úrovni ambícií;
Energetická politika
6. zdôrazňuje ústrednú úlohu energie pri prechode na hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií GHG;
7. pripomína, že Únii sa za posledné desaťročia podarilo úspešne oddeliť emisie GHG od hospodárskeho rastu a znížiť emisie, najmä prostredníctvom energetickej účinnosti a rozšírenia obnoviteľných zdrojov energie;
8. zdôrazňuje, že prechod na čistú energiu by mal naďalej stimulovať modernizáciu európskeho hospodárstva, udržateľný hospodársky rast a priniesť európskym občanom spoločenský a environmentálny prínos;
9. je presvedčený, že vedúce postavenie EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti demonštruje v iných častiach sveta, že prechod na čistú energiu je možný aj prospešný nad rámec boja proti zmene klímy;
10. poukazuje na to, že dosiahnutie hospodárstva s nulovou bilanciou emisií GHG si so súčasným základným scenárom bude vyžadovať značné dodatočné investície do energetického systému EÚ a súvisiacej infraštruktúry, a to v rozsahu od 175 do 290 miliárd EUR ročne;
11. zdôrazňuje, že vzhľadom na rozdielne východiskové body energetickej transformácie môže byť úsilie o zníženie emisií skleníkových plynov v záujme dosiahnutia klimatickej neutrálnosti na úrovni EÚ nerovnomerné;
12. vyzýva členské štáty, aby neodkladne začali vykonávať balík opatrení v oblasti čistej energie; pripomína právomoc členských štátov rozhodovať o svojom energetickom mixe v rámci politík EÚ v oblasti klímy a energetiky;
13. domnieva sa, že zásadný význam budú mať technologický vývoj a technologické riešenia, energetická účinnosť, udržateľná energia a úplná integrácia vnútorného trhu s energiou;
14. zdôrazňuje potrebu predvídavého prístupu s cieľom zabezpečiť pre občanov EÚ spravodlivý prechod a podporovať regióny, ktorých hospodárstva závisia od činností spojených s odvetviami alebo technológiami, ktoré zrejme zastarajú alebo sa v budúcnosti budú musieť transformovať;
15. vyzýva orgány správy, či už na národnej, regionálnej alebo miestnej orgány na všetkých úrovniach, aby zaviedli opatrenia na podporu účasti občanov na transformácii energetiky a podporovali výmenu najlepších postupov;
Priemyselná politika
16. opätovne zdôrazňuje, že prechod na hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií GHG predstavuje pre EÚ výzvy i príležitosti a že investície do priemyselných inovácií vrátane digitálnych technológií a čistých technológií budú potrebné na podnietenie rastu a posilnenie konkurencieschopnosti, podporu budúcich zručností a vytvorenie miliónov pracovných miest, napríklad v rastúcom obehovom hospodárstve a biohospodárstve;
17. je presvedčený, že hospodárska prosperita, globálna priemyselná konkurencieschopnosť a politika v oblasti zmeny klímy sa navzájom posilňujú;
18. zdôrazňuje, že stabilný a predvídateľný politický rámec v oblasti energetiky a klímy je kľúčom k zabezpečeniu tak potrebnej dôvery investorov a k tomu, aby európsky priemysel mohol prijímať rozhodnutia o dlhodobých investíciách v Európe, pretože životnosť väčšiny priemyselných zariadení presahuje 20 rokov;
Výskum a inovácie
19. zdôrazňuje, že programy výskumu a inovácií na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni majú zásadný význam z hľadiska podpory vedúcej pozície Únie v boji proti zmene klímy;
20. je presvedčený, že zohľadňovanie problematiky klímy by malo byť primerane integrované do prípravy a vykonávania programov v oblasti výskumu a inovácií;
21. upriamuje pozornosť na správu skupiny odborníkov na vysokej úrovni pre spôsoby dekarbonizácie (HLP)[2] o úlohe výskumu a inovácií pri dosahovaní cieľov Parížskej dohody, pričom v oblasti dekarbonizácie stavia EÚ do konkurenčnej výhody; berie na vedomie súbor tematických a prierezových odporúčaní vypracovaných HLP, najmä pokiaľ ide o orientáciu nového rámcového programu EÚ pre výskum a inovácie na roky 2021 – 2027, Horizont Európa;
22. domnieva sa, že v najbližších dvoch desaťročiach je potrebné vyvinúť značné úsilie v oblasti výskumu a inovácií, aby boli k dispozícii nízkouhlíkové a sociálne únosné riešenia s nízkymi a nulovými emisiami CO2 a s cieľom priniesť nové riešenia na dosiahnutie hospodárstva s nulovou bilanciou emisií GHG;
23. zdôrazňuje svoju pozíciu, že program Horizont Európa musí prispievať podľa potreby aspoň 35 % na jeho výdavky a ciele v oblasti klímy ako súčasť všeobecného cieľa Únie zameraného na presadzovanie opatrení v oblasti klímy;
°
° °
24. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.
- [1] Prijaté texty, P8_TA(2018)0430.
- [2] Záverečná správa panelu na vysokej úrovni o európskej iniciatíve zameranej na spôsoby dekarbonizácie (European Decarbonisation Pathways Initiative), Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre výskum a inováciu, november 2018.