Postup : 2019/2582(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0195/2019

Predkladané texty :

B8-0195/2019

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 14/03/2019 - 11.15
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0217

<Date>{11/03/2019}11.3.2019</Date>
<NoDocSe>B8‑0195/2019</NoDocSe>
PDF 208kWORD 68k

<TitreType>NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreSuite>predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie</TitreSuite>

<TitreRecueil>v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku</TitreRecueil>


<Titre>o zmene klímy</Titre>

<DocRef>(2019/2582(RSP))</DocRef>


<RepeatBlock-By><Depute>Eleonora Evi, Dario Tamburrano, Rosa D’Amato, Isabella Adinolfi, Piernicola Pedicini</Depute>

<Commission>{EFDD}v mene skupiny EFDD</Commission>

</RepeatBlock-By>

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0195/2019

B8‑0195/2019

Uznesenie Európskeho parlamentu o klimatických zmenách

(2019/2582(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. novembra 2018 s názvom Čistá planéta pre všetkých – Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo (COM (2018) 0773),

 so zreteľom na Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „UNFCCC“) a Kjótsky protokol k tomuto dohovoru,

 so zreteľom na Parížsku dohodu, rozhodnutie 1/CP.21 a 21. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 21) a 11. konferenciu zmluvných strán, ktorá slúžila ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP 11) a ktorá sa konala od 30. novembra do 11. decembra 2015 v Paríži vo Francúzsku,

 so zreteľom na 24. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 24), 14. zasadnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP14), ako aj 3. časť prvého zasadnutia konferencie zmluvných strán, ktoré bolo zároveň schôdzou zmluvných strán Parížskej dohody (CMA1.3), ktoré sa konalo v Katoviciach v Poľsku od 2. decembra do 14. decembra 2018,

 so zreteľom na program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 OSN a na ciele trvalo udržateľného rozvoja,

 so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2018 o Konferencii OSN o zmene klímy 2018 v Katoviciach, Poľsko (COP 24)[1],

 so zreteľom na závery Európskej rady z 22. marca 2018,

 so zreteľom na osobitnú správu Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) s názvom Globálne otepľovanie o 1,5 °C, jej piatu hodnotiacu správu (AR5) a jej súhrnnú správu,

 so zreteľom na deviatu správu OSN o medzerách v oblasti emisií (UN Environment Emissions Gap Report) z 27. novembra 2018,

 so zreteľom na otázky na ústne zodpovedanie Rade a Komisii o stratégii dlhodobého znižovania emisií skleníkových plynov EÚ v súlade s Parížskou dohodou (O-000008/2019 – B8‑0000/2019 a O-000007/2019 – B8‑0000/2019),

 so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

 so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. so zreteľom na 24. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 24), ktorá sa konala v Katoviciach a viedla k prijatiu katovického súboru pravidiel, v ktorom sa poskytuje právna istota pri vykonávaní Parížskej dohody,

1. zdôrazňuje, že európski občania už čelia priamym dôsledkom zmeny klímy; zdôrazňuje, že podľa Európskej environmentálnej agentúry priemerné ročné straty spôsobené počasím a extrémami súvisiacimi s klímou v Únii dosiahli v rokoch 2010 až 2016 približne 12,8 miliárd EUR a že ak sa neprijmú žiadne opatrenia, klimatické škody v EÚ môžu do roku 2080 dosiahnuť minimálne 190 miliárd EUR, čo zodpovedá poklesu úrovne blahobytu o 1,8 % jej súčasného HDP; zdôrazňuje, že v rámci scenára vysokých emisií by sa ročné náklady v dôsledku povodní v EÚ mohli do roku 2100 zvýšiť na 1 bilión EUR a že katastrofy spôsobené počasím by mohli postihnúť približne dve tretiny európskych občanov do roku 2100 v porovnaní s 5 % v súčasnosti; ďalej zdôrazňuje, že podľa Európskej environmentálnej agentúry bude do roku 2030 50 % osídlených oblastí v EÚ postihnutých vážnym nedostatkom vody;

2. pripomína zistenia prieskumu Eurobarometer z novembra 2018, podľa ktorých sa 93 % Európanov domnieva, že zmena klímy je spôsobená ľudskou činnosťou, 85 % súhlasí s tým, že boj proti zmene klímy a efektívnejšie využívanie energie môže priniesť hospodársky rast a nové pracovné miesta v Európe; konštatuje, že zmena klímy je pre ľudí v Európe významnou prioritou;

3. zdôrazňuje, že osobitná správa IPCC o globálnom otepľovaní o 1,5 °C (ďalej len „správa IPCC) predstavuje najkomplexnejšie a najaktuálnejšie hodnotenie spôsobov zmierňovania v súlade s Parížskou dohodou;

4. zdôrazňuje, že podľa osobitnej správy IPCC obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C bez akéhokoľvek alebo len obmedzeného prekročenia znamená dosiahnutie nulovej bilancie globálnych emisií GHG najneskôr do roku 2067 a zníženie globálnych emisií skleníkových plynov do roku 2030 na maximálne 27,4 GtCO2eq ročne; zdôrazňuje, že vzhľadom na tieto zistenia ako globálneho lídra a s cieľom zaručiť možnosť udržať nárast globálnej teploty pod 1,5 °C do roku 2100, je potrebné, aby sa Únia usilovala dosiahnuť nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov čo najskôr a najneskôr do roku 2050;

5. vyjadruje znepokojenie v súvislosti so správou Programu OSN pre životné prostredie o medzerách v oblasti emisií z roku 2018 (Emissions Gap Report), v ktorej sa uvádza, že vnútroštátne stanovené príspevky výrazne prevyšujú limit oteplenia pod 2 °C stanovený v Parížskej dohode a povedú namiesto toho k odhadovanému nárastu teploty o 3,2 °C[2] do roku 2100; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné, aby všetky strany UNFCCC zvýšili svoje klimatické ambície do roku 2020;

6. víta zverejnenie oznámenia Komisie s názvom Čistá planéta pre všetkých – Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo, v ktorom sa zdôrazňujú príležitosti a výzvy, ktoré prináša transformácia smerom k hospodárstvu s nulovými emisiami skleníkových plynov európskym občanom a európskemu hospodárstvu, a stanovuje základ pre širokú diskusiu, na ktorej sa zúčastňujú inštitúcie EÚ, národné parlamenty, podnikateľský sektor, mimovládne organizácie, mestá a komunity, ako aj občania;

7. podporuje cieľ dosiahnutia nulovej bilancie emisií skleníkových plynov do roku 2050 a vyzýva členské štáty, aby v rámci budúcej diskusie o Európe na osobitnom samite EÚ v Sibiu v máji 2019 schválili stratégiu na dosiahnutie tohto cieľa; vyzýva členské štáty, aby sa zaviazali splniť ambície požadované v záujme dosiahnutia tohto cieľa;

8. domnieva sa, že Európa môže smerovať ku klimatickej neutrálnosti investovaním do inovatívnych technologických riešení, posilnením postavenia občanov a zosúladením činností v kľúčových oblastiach, ako je energetika, priemyselná politika a výskum, a zároveň zabezpečiť sociálnu spravodlivosť pre spravodlivý prechod;

9. súhlasí so strategickými oblasťami Komisie, z ktorých vyplýva potreba spoločných opatrení, a podporuje energetickú účinnosť, využívanie obnoviteľných zdrojov energie a globálnu konkurencieschopnosť priemyslu EÚ;

10. zdôrazňuje význam rôznych opatrení a právnych predpisov v oblasti klímy zavedených v rôznych oblastiach politiky, ale upozorňuje, že roztrieštený prístup by mohol viesť k nejednotnosti a nie k tomu, aby EÚ do roku 2050 dosiahla hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov (GHG); domnieva sa, že je potrebné zaujať preklenujúci prístup;

Spôsoby dosiahnutia cieľov európskej stratégie nulových emisií do polovice storočia

11. poznamenáva, že stratégia nulovej bilancie emisií EÚ predstavuje osem spôsobov hospodárskej, technologickej a sociálnej premeny, ktorú Únia potrebuje na splnenie dlhodobého teplotného cieľa Parížskej dohody; konštatuje, že iba dva z týchto spôsobov by Únii umožnili dosiahnuť najneskôr do roku 2050 nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov; zdôrazňuje, že si to vyžaduje urýchlenú akciu a značné úsilie na všetkých úrovniach, a to od miestnej a regionálnej úrovne až po vnútroštátnu a európsku úroveň a zapojenie všetkých neverejných subjektov; uznáva, že regionálne a miestne stanovené príspevky by mohli byť dôležitými nástrojmi na preklenutie medzery v oblasti emisií; pripomína povinnosť členských štátov prijať dlhodobé vnútroštátne stratégie stanovené v nariadení o riadení energetickej únie[3]; vyzýva preto členské štáty, aby stanovili jasné krátkodobé a dlhodobé ciele a politiky, ktoré budú v súlade s cieľmi Parížskej dohody, a aby poskytovali investičnú podporu pre spôsoby dosiahnutia nulovej bilancie emisií;

12. zdôrazňuje, že prvá kategória spôsobov predstavených v stratégií sa zameriava na zníženie emisií skleníkových plynov (GHG) do roku 2050 len o približne 80 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990; so znepokojením konštatuje, že táto ambícia sa nachádza na spodnej úrovni udržania globálneho otepľovania pod hranicou 2 °C, a preto nie je v súlade s Parížskym cieľom udržať ho výrazne pod 2 °C ani s budúcim cieľom nižším ako 1,5 °C;

13. zdôrazňuje, že prechod na čistú energiu by mal naďalej stimulovať modernizáciu európskeho hospodárstva, udržateľný hospodársky rast a priniesť európskym občanom spoločenský a environmentálny prínos; poukazuje na to, že podľa odhadov Komisie sa očakáva výraznejší nárast HDP EÚ, ak sa naplní scenár s nulovými emisiami, než v prípade scenáru s menším obmedzením emisií s tým dôsledkom, že v oboch prípadoch sa bude v EÚ šíriť nerovnomerne v dôsledku rozdielov medzi členskými štátmi, okrem iného z hľadiska HDP na obyvateľa a energetického mixu s najväčšími emisiami; domnieva sa, že nečinnosť by bola zďaleka najnákladnejším scenárom a viedla by nielen k masívnemu zníženiu HDP v Európe, ale aj k ďalšiemu zvýšeniu hospodárskych nerovností medzi členskými štátmi a regiónmi a v rámci nich, keďže sa očakáva, že niektoré členské štáty zasiahnu dôsledky nečinnosti výraznejšie než ostatné;

14. so znepokojením konštatuje, že závislosť EÚ od dovozu energie je v súčasnosti približne 55 %; zdôrazňuje, že podľa scenára nulovej bilancie emisií by táto závislosť klesla na 20 % do roku 2050, čo by malo pozitívny vplyv na obchodnú bilanciu a geopolitickú pozíciu EÚ; konštatuje, že kumulatívne úspory pri nákladoch na dovoz fosílnych palív v rokoch 2031 – 2050 by predstavovali približne 2 až 3 bilióny EUR, ktoré by sa mohli použiť na iné priority pre európskych občanov;

15. zdôrazňuje, že znížením znečistenia ovzdušia v rámci scenára nulovej bilancie emisií by sa znížila miera predčasných úmrtí na jemné tuhé častice o viac ako 40 %; konštatuje, že v rámci takéhoto scenára by sa škody na zdraví znížili o približne 200 miliárd EUR ročne;

16. víta začlenenie dvoch spôsobov, ktorých cieľom je dosiahnuť do roku 2050 nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov, a to, že ich Komisia podporuje, a považuje cieľ do polovice storočia za jediný, ktorý je v súlade so záväzkami Únie vyplývajúcimi z Parížskej dohody; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že sa v rámci stratégie nezvážili žiadne spôsoby na dosiahnutie nulových emisií skleníkových plynov pred rokom 2050;

17. poznamenáva, že tieto spôsoby zahŕňajú využívanie niekoľkých technológií odstraňovania oxidu uhličitého, a to aj prostredníctvom zachytávania a ukladania alebo používania oxidu uhličitého a priameho zachytávania vzduchu, ktoré ešte treba zaviesť vo veľkej miere; domnieva sa však, že v stratégii nulovej bilancie emisií EÚ by sa malo uprednostniť priame znižovanie emisií a opatrenia na zachovanie a posilnenie prirodzených záchytov a zásobníkov EÚ, pričom v prípade, že nie sú k dispozícii žiadne možnosti na priame znižovanie emisií, by sa mala zameriavať iba na používanie technológií na odstraňovanie uhlíka; domnieva sa, ak sa má Únia vyhnúť technológiám na odstraňovanie uhlíka, ktoré by predstavovali značné riziká pre ekosystémy, biodiverzitu a potravinovú bezpečnosť, budú do roku 2030 potrebné ďalšie opatrenia, ako sa konštatuje aj v správe IPCC o globálnom otepľovaní o 1,5 °C;

18. so znepokojením konštatuje, že všetky scenáre úplne nevylučujú fosílne palivá z energetického mixu;

Sociálne aspekty zmeny klímy a spravodlivý prechod

19. víta tvrdenie Komisie, že nulové emisie sú možné bez toho, aby došlo k čistým stratám pracovných miest, a berie pozitívne na vedomie podrobné posúdenie prechodu v energeticky náročných priemyselných odvetviach; zdôrazňuje, že ak sa bude vhodne riešiť s primeranou podporou pre najzraniteľnejšie regióny, odvetvia a občanov, spravodlivý prechod na nulové emisie GHG má potenciál vytvoriť nové pracovné miesta v Únii – zamestnanosť v celom hospodárstve sa v rámci scenára nulovej bilancie emisií zvýši o 2,1 milióna pracovných miest do roku 2050 v porovnaní so zvýšením zamestnanosti o 1,3 milióna pracovných miest v rámci scenára zníženia emisií o 80 %; domnieva sa preto, že Komisia by v rámci Panorámy zručností EÚ mala vypracovať audit obnovených zručností na základe regionálnych údajov o potrebách zručností pre klimaticky neutrálnu Európu s cieľom zabezpečiť spravodlivý prechod pre občanov EÚ a podporiť najzraniteľnejšie regióny, ktorých hospodárstva závisia od činností súvisiacich so sektormi a technológiami, ktorých pokles sa očakáva alebo ktoré v budúcnosti budú musieť prejsť transformáciou, a podporovať ľudí v rekvalifikácii na perspektívne, kvalitné pracovné miesta v tých istých regiónoch;

20. zdôrazňuje, že prechod by mal byť spravodlivý pre všetky časti spoločnosti; poznamenáva, že si to vyžaduje pochopenie spravodlivého prechodu, ktorý zahŕňa negatívne a pozitívne vplyvy spojené so zrýchlenými opatreniami v oblasti klímy, ako sú straty pracovných miest a nové pracovné príležitosti, ako aj dôsledky oneskorenia opatrení v oblasti klímy;

21. zdôrazňuje množstvo prínosov, ktoré bude mať klimaticky neutrálna spoločnosť na verejné zdravie, a to z hľadiska úspory nákladov na starostlivosť a menšej záťaže v systémoch poistenia a verejného zdravia, ku ktorým nedôjde, ako aj na všeobecné dobré životné podmienky európskych občanov vďaka posilnenej biodiverzite, zníženiu znečistenia ovzdušia a zmierneniu vystavenia znečisťujúcim látkam;

22. domnieva sa, že klimatický prechod v Európe musí byť udržateľný z ekologického, hospodárskeho a sociálneho hľadiska; zdôrazňuje, že na zabezpečenie politického prijatia všetkými občanmi je dôležité zohľadniť distribučné účinky politík súvisiacich s klimatickými zmenami a dekarbonizáciou, najmä na ľudí s nízkymi príjmami; domnieva sa preto, že sociálne vplyvy by sa mali v plnej miere zohľadniť vo všetkých politikách EÚ a členských štátov v oblasti klímy s cieľom zabezpečiť sociálnu a ekologickú transformáciu v Európe; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že stratégie na všetkých úrovniach, šité na mieru a dostatočne financované, sa budú musieť vypracúvať na základe inkluzívnych procesov a v úzkej spolupráci s miestnymi a regionálnymi verejnými orgánmi, odbormi, vzdelávacími inštitúciami, organizáciami občianskej spoločnosti a súkromným sektorom, aby sa zabezpečili spravodlivé a rovnaké príležitosti pre všetkých európskych občanov v tomto prechode;

23. pripomína, že približne 50 až 125 miliónov európskych občanov je v súčasnosti ohrozených energetickou chudobou[4]; zdôrazňuje, že energetický prechod môže neprimerane ovplyvniť ľudí s nízkymi príjmami a väčšmi zvýšiť energetickú chudobu; uznáva, že energetická politika musí zahŕňať sociálny rozmer a zabezpečiť, aby sa na nikoho nezabudlo; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenie zamerané na budúcnosť s cieľom zabezpečiť spravodlivý energetický prechod a prístup k energii pre všetkých občanov EÚ;

24. domnieva sa, že mladí ľudia sú čoraz viac informovaní o sociálnych a environmentálnych otázkach a majú moc zmeniť našu spoločnosť tak, aby bola v budúcnosti odolná voči zmene klímy, a že vzdelávanie mladých ľudí predstavuje jeden z najúčinnejších nástrojov na boj proti zmene klímy; zdôrazňuje potrebu aktívne zapájať mladšie generácie do budovania medzinárodných, medzikultúrnych a medzigeneračných vzťahov, ktoré podporujú kultúrnu zmenu napomáhajúcu globálne úsilie o dosiahnutie udržateľnejšej budúcnosti;

25. víta skutočnosť, že ľudia v celej Európe sú čoraz aktívnejší a demonštrujú za spravodlivosť v oblasti klímy, najmä prostredníctvom štrajkov v školách; víta výzvy týchto aktivistov na posilnenie ambícií a domnieva sa, že vnútroštátne, regionálne a miestne samosprávy, ako aj EÚ by mali venovať pozornosť týmto výzvam;

26. zdôrazňuje, že začlenenie a účasť európskych občanov sú nevyhnutné, aby Európa dosiahla najneskôr do roku 2050 nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov; žiada všetky úrovne vnútroštátnej, regionálnej a miestnej samosprávy, aby zaviedli konkrétne opatrenia na stimulovanie a uľahčovanie účasti občanov a výmenu najlepších postupov pri energetickom prechode na klimaticky neutrálne hospodárstvo;

Strednodobé ciele

27. uznáva, že desaťročie medzi rokmi 2020 a 2030 bude najdôležitejšie, ak má EÚ dosiahnuť nulové emisie do roku 2050; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili silný strednodobý cieľ pre rok 2030, keďže je to potrebné na zabezpečenie dostatočnej investičnej stability na trhu, na plné využitie potenciálu technologických inovácií a na zvýšenie príležitostí európskych podnikov stať sa lídrami na globálnom trhu v oblasti výroby s nízkymi emisiami;

28. zdôrazňuje, že na dosiahnutie nulových emisií GHG do roku 2050 nákladovo najefektívnejším spôsobom bude potrebné zvýšiť a zosúladiť úroveň ambícií do roku 2030 so scenármi nulovej bilancie do roku 2050; domnieva sa, že je nanajvýš dôležité, aby Únia najneskôr počas samitu OSN o klíme v septembri 2019 v New Yorku vyslala jasný signál, že je pripravená prehodnotiť svoj príspevok k Parížskej dohode;

29. podporuje aktualizáciu NDC Únie o cieľ pre celé hospodárstvo spočívajúci v znížení domácich emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990; vyzýva preto vedúcich predstaviteľov EÚ, aby na osobitnom samite EÚ v Sibiu v máji 2019 preto podporili zvýšenie ambicióznosti vnútroštátne stanovených príspevkov Únie, majúc na zreteli samit OSN o klíme v septembri 2019;

30. domnieva sa preto, že Komisia by mala využiť preskúmania balíka opatrení v oblasti klímy do roku 2030, najneskôr tých v roku 2022 až 2024, a ďalších príslušných právnych predpisov, predložiť legislatívne návrhy na zvýšenie úrovne ambícií v súlade s aktualizovanými vnútroštátne stanoveným príspevkami a cieľom nulovej bilancie emisií; domnieva sa, že nedostatok ambícií do roku 2030 by obmedzil budúce možnosti, čo by mohlo zahŕňať dostupnosť určitých možností nákladovo efektívnej dekarbonizácie; domnieva sa, že tieto preskúmania sú dôležitými míľnikmi na zabezpečenie záväzkov EÚ v oblasti klímy;

31. domnieva sa, že v záujme ďalšieho zabezpečenia väčšej stability trhov bude tiež prospešné, aby si EÚ stanovila ďalší priebežný cieľ zníženia emisií do roku 2040, ktorým sa môže zabezpečiť ďalšia stabilita a splnenie dlhodobého cieľa do roku 2050;

32. domnieva sa, že je potrebné pravidelne preskúmať stratégiu nulovej bilancie emisií EÚ; domnieva sa, že takéto preskúmanie by malo vychádzať z päťročného globálneho hodnotenia, ako sa uvádza v Parížskej dohode, a malo by zohľadniť technologický a spoločenský vývoj, ako aj vstupy neštátnych aktérov a Európskeho parlamentu;

Príspevok odvetví

33. zdôrazňuje, že bilancia emisií sa bude musieť znížiť takmer na nulu vo všetkých odvetviach hospodárstva, čo by malo prispieť k spoločnému úsiliu o zníženie emisií; vyzýva preto Komisiu, aby vypracovala spôsoby, ako dosiahnuť klimatickú neutralitu vo všetkých odvetviach; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zásady znečisťovateľ platí;

34. zdôrazňuje ústrednú úlohu energie pri prechode na hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov;

35. zdôrazňuje význam prijatia integrovaného, medziodvetvového prístupu s cieľom uľahčiť úsilie v oblasti dekarbonizácie v rámci energetického systému a ďalších súvisiacich sektorov a profitovať zo zvýšenej efektívnosti; uznáva, že integrácia energetického systému môže priniesť väčšiu flexibilitu, vyššiu účinnosť systému, väčšiu spotrebu energie z obnoviteľných zdrojov vo všetkých nosičoch energie a nakoniec nákladovo efektívny energetický prechod;

36. zdôrazňuje úlohu energeticky náročných priemyselných odvetví pri dosahovaní dlhodobého zníženia emisií GHG stanoveného v EÚ; domnieva sa, že zachovanie vedúceho postavenia EÚ v oblasti nízkouhlíkového priemyslu a priemyselnej výroby v EÚ, zachovanie konkurencieschopnosti európskych priemyselných odvetví a predchádzanie riziku úniku uhlíka si vyžaduje inteligentné a cielené politické rámce; vyzýva Komisiu, aby predložila novú integrovanú priemyselnú stratégiu EÚ v oblasti klímy pre energeticky náročné priemyselné odvetvia na podporu prechodu konkurencieschopného odvetvia ťažkého priemyslu s nulovými emisiami;

37. opätovne zdôrazňuje, že prechod na hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov predstavuje pre EÚ výzvy i príležitosti a že investície do priemyselných inovácií vrátane digitálnych technológií a čistých technológií budú potrebné na podnietenie prosperity a posilnenie konkurencieschopnosti, podporu budúcich zručností a vytvorenie miliónov pracovných miest, napríklad v rastúcom obehovom hospodárstve a biohospodárstve;

38. vyzýva Komisiu, aby vypracovala priemyselnú stratégiu s opatreniami, ktoré európskemu priemyslu umožnia súťažiť v globálnom meradle za rovnakých podmienok; domnieva sa, že v rámci tejto politiky by Komisia mala preskúmať účinnosť a zlučiteľnosť pravidiel Svetovej obchodnej organizácie, dodatočných opatrení na ochranu priemyselných odvetví ohrozených únikom uhlíka, pokiaľ ide o dovážanie výrobkov, ktoré by nahradili, prispôsobili alebo doplnili existujúce opatrenia týkajúce sa úniku uhlíka;

39. je presvedčený, že hospodárska prosperita, globálna priemyselná konkurencieschopnosť a politika v oblasti zmeny klímy sa navzájom posilňujú; pripomína, že tým, že sa stane prvým veľkým hospodárstvom, ktoré sa bude usilovať o klimatickú neutralitu, európske podniky budú môcť získať výhodu prvenstva na medzinárodných trhoch, aby sa stali celosvetovými lídrami v oblasti trvalo udržateľnej výroby efektívne využívajúcej zdroje; zdôrazňuje, že oneskorené alebo nedostatočné opatrenia na dosiahnutie nulovej bilancie emisií skleníkových plynov najneskôr do roku 2050 budú viesť k ekologickým, hospodárskym a sociálne neodôvodniteľným nákladom a budú účinne brániť budúcej konkurencieschopnosti európskeho priemyselného odvetvia;

40. konštatuje, že viacero rozvíjajúcich sa trhov si získava také postavenie, aby zohrávali dôležitú úlohu pri uspokojovaní potrieb globálneho trhu počas prechodu na hospodárstvo s nulovými emisiami, napríklad pokiaľ ide o dopravu s nulovými emisiami a energiu z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje, že EÚ ako hospodárstvo musí aj naďalej zaujímať vedúce postavenie v oblasti ekologických inovácií a investícií do ekologických technológií; je presvedčený, že vedúce postavenie EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti demonštruje v iných častiach sveta, že prechod na čistú energiu je možný aj prospešný nad rámec boja proti zmene klímy;

41. konštatuje, že v správe Komisie z roku 2018 o cenách energie a nákladoch na ňu v Európe sa zdôrazňuje pretrvávajúca vysoká miera vystavenia EÚ nestálym a rastúcim cenám fosílnych palív a očakáva sa, že budúce náklady na výrobu elektrickej energie sa zvýšia v prípade elektrickej energie vyrobenej z fosílnych palív a znížia v prípade energie z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje, že náklady na dovoz energie do EÚ sa v roku 2017 zvýšili o 26 % na 266 miliárd EUR, a to najmä v dôsledku rastúcich cien ropy; konštatuje, že v správe sa odhaduje, že rast cien ropy má negatívny vplyv na rast v EÚ (-0,4 % HDP v roku 2017) a na infláciu (+0,6);

42. pripomína, že 71 % celkovej energie sa využíva len na vykurovanie priestorov; súhlasí s Komisiou, že energeticky efektívne domy sa stanú normou v klimaticky neutrálnej EÚ, čo prinesie všetkým Európanom lepšie zdravie a pohodlie;

43. vyzýva na vytvorenie systému alebo mechanizmu EÚ zameraného na jasné označovanie a podporu uhlíkovo neutrálnych výrobkov, ktoré zahŕňajú súčasné piliere rámca EÚ v oblasti klímy a energetiky;

44. domnieva sa, že kľúčovým prvkom na zníženie emisií GHG bude technologický vývoj a riešenia, energetická efektívnosť v ponuke aj dopyte, udržateľná energia z obnoviteľných zdrojov v sektore dopravy, budov, vykurovania a chladenia a energetiky, ako aj zásady obehového hospodárstva; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam stratégií špecifických pre jednotlivé technológie;

45. zdôrazňuje, že emisie z priemyselných procesov sa musia riešiť v omnoho väčšej miere; poukazuje na to, že podľa osobitnej správy IPCC o otepľovaní o 1,5 °C musí priemysel do roku 2050 znížiť svoje emisie uhlíka o 65 % – 90 % v porovnaní s rokom 2010;

46. požaduje vysoko energeticky efektívny systém založený na 100 % obnoviteľných zdrojoch a žiada Komisiu a členské štáty, aby v tejto súvislosti prijali všetky potrebné opatrenia, keďže to bude mať dosah na všetky hospodárske odvetvia; zdôrazňuje, že všetky spôsoby predpokladajú úplnú dekarbonizáciu v energetickom sektore najneskôr do roku 2050, výrazné zníženie fosílnych palív a podstatné zvýšenie využívania energie z obnoviteľných zdrojov;

47. zdôrazňuje prínos energetickej efektívnosti pre bezpečnosť dodávok, konkurencieschopnosť hospodárstva, ochranu životného prostredia, zníženie účtov za energie a zlepšenie kvality domov; potvrdzuje dôležitú úlohu energetickej efektívnosti pri vytváraní podnikateľských príležitostí a zamestnanosti, ako aj jej globálny a regionálny prínos; v tejto súvislosti pripomína, že v rámci nariadenia o riadení energetickej únie sa zaviedla zásada prvoradosti energetickej efektívnosti, a že jej uplatňovanie by sa malo v plnej miere využívať v celom energetickom reťazci a malo by sa považovať za základ pre akýkoľvek spôsob na dosiahnutie cieľa nulových emisií do roku 2050;

48. uznáva úlohu zachytávania a ukladania uhlíka (CCS) pri znižovaní čistých emisií, ako sa uvádza vo väčšine scenárov týkajúcich sa otepľovania o 1,5 °C v osobitnej správe IPCC o otepľovaní o 1,5 °C, a potrebu lepšie preskúmať zavádzanie ekologicky bezpečného zachytávania a využívania uhlíka (CCU) a technológií CCS s cieľom dosiahnuť čisté zníženie emisií a zabrániť trvalému ukladaniu emisií CO2 v priemyselných procesoch; so znepokojením konštatuje, že mnohé technológie na zachytávanie a využívanie oxidu uhličitého v súčasnosti neprinášajú trvalé znižovanie emisií; vyzýva preto Komisiu, aby vypracovala technické kritériá, ktoré zabezpečia podporu iba tých technológií, ktoré prinesú overiteľné výsledky;

49. zdôrazňuje, že smernica o ekodizajne[5] významne prispieva k dosahovaniu cieľov EÚ v oblasti klímy znižovaním emisií skleníkových plynov o 320 miliónov ton ekvivalentov CO2 ročne a že sa odhaduje, že do roku 2020 spotrebitelia EÚ vďaka smernici ušetria spolu až 112 miliárd EUR alebo každoročne okolo 490 EUR na domácnosť; žiada o reguláciu dodatočných výrobkov v rámci smernice o ekodizajne vrátane tabletov a smartfónov a o to, aby sa súčasné normy aktualizovali s cieľom zohľadniť technologický vývoj;

50. poukazuje na to, že elektrifikácia odvetvia stavebníctva, priemyslu a dopravy môže účinne znížiť ich emisie a vplyv na životné prostredie len vtedy, ak následný nárast dopytu po elektrickej energii zodpovedá príslušnému zvýšeniu kapacity výroby energie z obnoviteľných zdrojov;

51. zdôrazňuje potrebu bezodkladne realizovať energetickú úniu a balík opatrení v oblasti čistej energie, a zabezpečiť ďalšiu integráciu európskeho trhu s energiou s cieľom čo najúčinnejšie dekarbonizovať sektor energetiky, uľahčiť investície tam, kde možno vyrábať čo najviac energie z obnoviteľných zdrojov a podnietiť aktívnu účasť občanov s cieľom urýchliť energetický prechod na uhlíkovo neutrálne a udržateľné hospodárstvo a zároveň znížiť energetickú chudobu;

52. zdôrazňuje, že kľúčové bude aktívne zapojenie občanov do energetického systému prostredníctvom decentralizovanej vlastnej výroby energie z obnoviteľných zdrojov, skladovania elektrickej energie a účasť na systémoch riadenia odberu a energetickej účinnosti v záujme dosiahnutia nulových emisií skleníkových plynov; vyzýva preto na úplné začlenenie aktívneho zapojenia občanov do procesu znižovania emisií, najmä na strane dopytu;

53. poukazuje na to, že stratégia potvrdzuje, že emisie GHG z odvetvia dopravy sú stále na vzostupe a že súčasné politiky nebudú stačiť na dekarbonizáciu odvetvia dopravy do roku 2050; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť prechod z leteckej dopravy na železničnú a smerovať k verejnej doprave a spoločnej mobilite; konštatuje, že cestná doprava prispieva približne jednou pätinou k celkovým emisiám oxidu uhličitého v EÚ; vyzýva preto členské štáty a Komisiu, aby podnikli rozhodné kroky s cieľom umožniť spotrebiteľom vo všetkých členských štátoch prístup k vozidlám s nulovými a nízkymi emisiami a súčasne zabrániť zvýšenému využívaniu starých, vysoko znečisťujúcich vozidiel v členských štátoch s nízkymi príjmami; ďalej zdôrazňuje úlohu inteligentných technológií, ako je infraštruktúra inteligentného dobíjania, s cieľom vytvoriť synergie medzi elektrifikáciou dopravy a zavedením obnoviteľných zdrojov energie;

54. zdôrazňuje, že k dosiahnutiu klimatickej neutrality hospodárstva EÚ ako celku musia prispieť všetky odvetvia vrátane medzinárodnej leteckej a lodnej dopravy; konštatuje, že analýza Komisie ukazuje, že aj keby sa súčasné globálne ciele a opatrenia plánované Medzinárodnou námornou organizáciou Medzinárodnou organizáciou civilného letectva vykonávali v plnej miere, nedosiahne sa nimi nevyhnutné zníženie emisií, a že sú potrebné ďalšie významné opatrenia v súlade s cieľom dosiahnuť nulovú bilanciu emisií v celom hospodárstve; zdôrazňuje potrebu investícií do technológií a palív s nulovým a nízkym obsahom uhlíka v týchto odvetviach; vyzýva Komisiu, aby v týchto sektoroch zaviedla do praxe zásadu „znečisťovateľ platí“, najmä pokiaľ ide o zdaňovanie kerozínu a ceny leteniek; pripomína, že sa predpokladá, že emisie skleníkových plynov z medzinárodnej lodnej dopravy sa do roku 2050 zvýšia až o 250 %; víta skutočnosť, že sektor medzinárodnej lodnej dopravy si stanovil vlastný absolútny cieľ zníženia emisií GHG; so znepokojením konštatuje, že sa nedosiahol dostatočný pokrok, pokiaľ ide o premietnutie tohto cieľa do krátkodobých a strednodobých opatrení a ďalších konkrétnych činností;

55. konštatuje, že približne 60 % emisií metánu vo svete sa vypúšťa zo zdrojov, ako je poľnohospodárstvo, skládky odpadov a odpadové vody, výroba a potrubná preprava fosílnych palív; pripomína, že metán je silný skleníkový plyn so 100-ročným potenciálom otepľovania 28-krát väčším ako CO2[6] a že zníženie emisií metánu môže zohrávať dôležitú úlohu pri znižovaní koncentrácie prízemného ozónu a jej negatívnych vplyvov na kvalitu ovzdušia a ľudské zdravie; víta zámer Komisie znížiť emisie metánu v príslušných odvetviach, čo by mohlo viesť k ďalšiemu zníženiu koncentrácií ozónu v EÚ, a podporiť medzinárodné zníženie emisií metánu;

56. konštatuje, že sektor budov je v súčasnosti zodpovedný za 40 % konečnej spotreby energie a 36 % emisií CO2 v Európe[7]; požaduje uvoľnenie potenciálu tohto sektora v oblasti úspory energie a zníženia uhlíkovej stopy v súlade s cieľom stanoveným v smernici o energetickej hospodárnosti budov[8] dosiahnuť do roku 2050 fond vysoko energeticky účinných a dekarbonizovaných budov; zdôrazňuje, že zefektívnenie spotreby energie v budovách predstavuje významný potenciál ďalšieho znižovania emisií skleníkových plynov v Európe; okrem toho sa domnieva, že budovy s nízkou spotrebou energie, do ktorých sa dodáva len energia z obnoviteľných zdrojov, sú nevyhnutnou podmienkou Parížskej dohody a programu EÚ pre rast, pracovné miesta v danej lokalite a lepšie životné podmienky pre občanov v celej Európe;

57. opätovne vyzýva Komisiu, aby čo najskôr preskúmala politické možnosti rýchleho riešenia emisií metánu ako súčasť strategického plánu Únie pre metán a aby na tento účel predložila legislatívne návrhy Európskemu parlamentu a Rade; zdôrazňuje, že poľnohospodárstvo je a čoraz väčšmi bude jedným z hlavných zostávajúcich zdrojov emisií GHG v Únii v roku 2050, najmä v dôsledku emisií metánu a oxidu dusného, ako aj emisií z nepriamej zmeny využívania pôdy; zdôrazňuje potenciál poľnohospodárskeho odvetvia pri riešení výziev súvisiacich so zmenou klímy, napríklad prostredníctvom ekologických a technologických inovácií, ako aj zachytávania uhlíka v pôde;  

58. požaduje spoločnú poľnohospodársku politiku, ktorá prispieva k zníženiu emisií skleníkových plynov v súlade s prechodom na klimaticky neutrálne hospodárstvo; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že poľnohospodárske politiky, najmä fondy EÚ a vnútroštátne fondy, sú v súlade s cieľmi Parížskej dohody;

59. zdôrazňuje potrebu zaradiť ambície v oblasti klímy do všetkých politík EÚ vrátane obchodnej politiky; naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila, že všetky obchodné dohody podpísané EÚ budú úplne v súlade s Parížskou dohodou, pretože by to nielen zlepšilo globálne opatrenia v oblasti zmeny klímy, ale aj zaručilo rovnaké podmienky pre postihnuté odvetvia;

60. zdôrazňuje, že EÚ by mala presadzovať úlohu a úsilie regiónov, miest a obcí; vyzýva Komisiu, aby nadviazala na prácu Dohovoru primátorov a starostov EÚ, ktorý zastupuje 200 miliónov európskych občanov, a umožnila im zohrávať úlohu katalyzátora pri ďalšom prechode;

61. vyjadruje poľutovanie nad tým, že možnosť posilniť opatrenia EÚ v oblasti fluórovaných GHG sa nezohľadnila v stratégii Komisie; zdôrazňuje, že predchádzanie nezákonnému obchodovaniu s neúplne fluórovaným uhľovodíkom prostredníctvom prijatia systému udeľovania licencií na neúplne fluórovaný uhľovodík, zákaz jeho používania v odvetviach, v ktorých už nie je potrebný, prideľovanie kvót neúplne fluórovaného uhľovodíka prostredníctvom aukčného systému a plné vykonávanie nariadenia o fluórovaných skleníkových plynoch[9] tým, že sa zakáže každé zbytočné používanie SF6, sú jasnými príležitosťami pomôcť EÚ splniť jej ciele vyplývajúce z Parížskej dohody;

Maximalizácia potenciálu lesov v oblasti klímy v súvislosti s trvalo udržateľným biohospodárstvom

62. podporuje trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov na národnej úrovni spolu s konkrétnymi prostriedkami na stimulovanie efektívneho a udržateľného biohospodárstva EÚ vzhľadom na významný potenciál lesov prispievať k posilňovaniu európskeho úsilia v oblasti klímy (prostredníctvom účinkov sekvestrácie, ukladania a nahradenia uhlíka) a k dosiahnutiu cieľa nulových emisií najneskôr do roku 2050; uvedomuje si potrebu prispôsobiť sa zmene klímy a zastaviť do roku 2020 stratu biodiverzity a degradáciu ekosystémových služieb v EÚ; zdôrazňuje potrebu vypracovať politiky založené na dôkazoch, ktoré pomôžu realizovať a financovať opatrenia EÚ na ochranu biodiverzity;

63. odporúča, aby sa významné úsilie zameralo na agrolesnícky systém a na skutočné zisky, ktoré sa majú dosiahnuť – z ekologického hľadiska a v oblasti biodiverzity – prostredníctvom začleňovania stromov a rôznej vegetácie do poľnohospodárskej pôdy;

64. uznáva pozitívny, i keď v konečnom dôsledku obmedzený potenciál zalesňovania v Európe; domnieva sa preto, že iniciatívy v oblasti zalesňovania musia byť doplnené konkrétnymi iniciatívami a stimulmi zameranými na posilnenie potenciálu sekvestrácie, pričom sa zabezpečí a posilní zdravie existujúcich lesných plôch, aby bolo možné využívať prínosy pre klímu, udržateľné biohospodárstvo a biodiverzitu; podporuje preto zalesňovanie opustenej a okrajovo produktívnej poľnohospodárskej pôdy, agrolesníctvo a minimalizáciu zmeny lesných oblastí na iné využitie pôdy;

65. poukazuje na to, že opatrenia a politiky EÚ majú vplyv aj na prirodzené záchyty, pôdu a lesy mimo Európy a že stratégia EÚ na dosiahnutie nulovej bilancie emisií by mala zabezpečiť, že opatrenia EÚ nebudú škodlivé pre klímu v tretích krajinách; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali prísne medzinárodné pravidlá v rámci parížskeho súboru pravidiel, najmä pokiaľ ide o článok 6 Parížskej dohody, s cieľom zabrániť medzerám v účtovníctve, ako aj dvojitému započítaniu opatrení zalesňovania, ktoré by mohlo oslabiť globálne úsilie v oblasti klímy;

66. domnieva sa, že dlhodobá stratégia nevenuje dostatočnú pozornosť hospodárskym odvetviam prvovýroby a že odvetvia lesného hospodárstva a poľnohospodárstva a ich príslušné komunity čelia neúmerne vyššiemu riziku nepriaznivých dôsledkov zmeny klímy; odporúča, aby stratégia jasne ukázala cestu, ktorou by sa tieto sektory mali vydať, aby zvýšili svoju odolnosť, zlepšili predchádzanie riziku a posilnili ekosystémy a ekosystémové služby, od ktorých hospodárstvo závisí;

67. zdôrazňuje, že je potrebné maximalizovať ochranu a obnovu lesov a mokradí ako prirodzených nástrojov na odstraňovanie uhlíka;

68. zdôrazňuje skutočnosť, že v pôde sa nachádza viac uhlíka ako v biosfére a atmosfére dohromady; zdôrazňuje preto, že je dôležité zastaviť degradáciu pôdy v EÚ a zabezpečiť spoločné opatrenia EÚ na zachovanie a zlepšenie kvality pôdy a jej kapacity na ukladanie oxidu uhličitého;

69. zdôrazňuje, že z celkového technického potenciálu opatrení zlepšiť sekvestráciu uhlíka v poľnohospodárskej oblasti v EÚ má agrolesníctvo najväčší potenciál[10];

70. zdôrazňuje úlohu výrobkov z dreva s dlhou životnosťou a ich úlohu v sektore využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) do roku 2030; zdôrazňuje, že v budúcom rámci by sa mal zvážiť príspevok týchto výrobkov, ako aj výrobkov v prípade kategórií poľnohospodárskej pôdy a nielen obhospodarovania lesov a zalesnenej pôdy;

71. zdôrazňuje význam zefektívnenia poľnohospodárskych modelov, ktoré podporujú poľnohospodárske systémy odolné voči extrémom počasia a zamoreniu škodcami, a ktoré zlepšujú sekvestráciu uhlíka v pôde, zadržiavanie vody a agrobiodiverzitu;

Financovanie a výskum

72. požaduje urýchlenú implementáciu inovačného fondu ETS EÚ a spustenie prvej výzvy na predkladanie návrhov v roku 2019 s cieľom podporiť investície do zavádzania prelomových nízkouhlíkových priemyselných technológií v širokej škále odvetví, a to nielen výrobu elektrickej energie, ale aj diaľkové vykurovanie a priemyselné procesy; žiada, aby bol viacročný finančný rámec (VFR) na obdobie 2021 – 2027 a jeho programy v úplnom súlade s Parížskou dohodou;

73. poukazuje na to, že dosiahnutie hospodárstva s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov si so súčasným základným scenárom bude vyžadovať značné dodatočné investície do energetického systému EÚ a súvisiacej infraštruktúry, a to v rozsahu od 175 do 290 miliárd EUR ročne; zdôrazňuje, že stabilný a predvídateľný rámec politiky v oblasti energetiky a klímy je kľúčom k poskytovaniu veľmi potrebnej dôvery investorov a k tomu, aby sa európskym odvetviam umožnilo prijímať dlhodobé investičné rozhodnutia v Európe; zdôrazňuje preto, že vykonávanie akčného plánu udržateľného financovania prijatého v marci 2018 by malo byť prioritou vrátane kalibrácie kapitálových požiadaviek bánk a obozretného zaobchádzania s aktívami s vysokými emisiami uhlíka, prudenciálnych pravidiel pre poisťovne a aktualizácie povinností inštitucionálnych investorov a správcov aktív;

74. domnieva sa, že VFR na obdobie 2021 – 2027 by sa mal pred prijatím posúdiť z hľadiska cieľa dosiahnuť do roku 2050 klimaticky neutrálne hospodárstvo a že sa musí zaviesť štandardný test na zabezpečenie odolnosti výdavkov z rozpočtu EÚ proti zmene klímy;

75. konštatuje, že stratégia EÚ v oblasti lesného hospodárstva považuje politiku rozvoja vidieka v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) za hlavný zdroj podpory ochrany a trvalo udržateľného obhospodarovania lesov EÚ a že stratégia v oblasti biohospodárstva zdôrazňuje úlohu spoločnej poľnohospodárskej politiky pri podporovaní biohospodárstva tak finančne, ako aj poskytovaním surovín;

76. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že dotácie na fosílne palivá sa stále zvyšujú a dosahujú približne 55 miliárd EUR ročne; vyzýva EÚ a členské štáty[11], aby okamžite prestali so všetkými európskymi a vnútroštátnymi dotáciami na fosílne palivá;

77. zdôrazňuje význam vytvorenia fondu pre spravodlivý prechod, najmä pre regióny, ktoré sú najviac postihnuté dekarbonizáciou, ako sú regióny, v ktorých sa ťaží uhlie, v kombinácii so všeobecným zohľadnením sociálnych vplyvov súčasného financovania opatrení v oblasti zmeny klímy; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu prijatia dlhodobej stratégie širokou verejnosťou vzhľadom na transformácie potrebné v niektorých odvetviach;

78. zdôrazňuje, že programy výskumu a inovácií na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni majú zásadný význam z hľadiska podpory vedúcej pozície Únie v boji proti zmene klímy;

79. zdôrazňuje, že presadzovanie klimatického hľadiska sa musí plne začleniť do programov výskumu a inovácií a vykonávať vo všetkých fázach výskumného cyklu ako jedna zo zásad financovania EÚ;

80. upriamuje pozornosť na správu skupiny odborníkov na vysokej úrovni pre spôsoby dekarbonizácie (HLP)[12] o úlohe výskumu a inovácií v snahe o dosiahnutie cieľov Parížskej dohody, pričom v oblasti dekarbonizácie stavia EÚ do konkurenčnej výhody; berie na vedomie súbor tematických a prierezových odporúčaní vypracovaných HLP, najmä pokiaľ ide o orientáciu nového rámcového programu EÚ pre výskum a inovácie na roky 2021 – 2027 – Horizont Európa;

81. domnieva sa, že v najbližších dvoch desaťročiach bude potrebné vyvinúť značné úsilie v oblasti výskumu a inovácií, aby boli k dispozícii nízkouhlíkové a sociálne únosné riešenia s nízkymi a nulovými emisiami CO2 a s cieľom priniesť nové riešenia na dosiahnutie hospodárstva s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov;

82. zdôrazňuje svoju pozíciu, že program Horizont Európa musí prispievať podľa potreby aspoň 35 % svojich výdavkov na ciele v oblasti klímy ako súčasť všeobecného cieľa Únie zameraného na presadzovanie opatrení v oblasti klímy;

Úloha spotrebiteľov a obehového hospodárstva

83. zdôrazňuje významný dosah zmeny spotrebiteľského správania pri dosahovaní znižovania emisií GHG, a to aj v celom potravinovom systéme, v odvetví dopravy a najmä v odvetví letectva; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr preskúmala politické možnosti vrátane zdaňovania životného prostredia s cieľom podporiť zmenu spotrebiteľského správania; zdôrazňuje význam iniciatív zdola nahor, ako je Dohovor primátorov a starostov, na podporu zmeny správania;

84. konštatuje, že hoci spotreba nasýtených tukov a červeného mäsa v Únii je naďalej výrazne nad odporúčanými výživovými hodnotami, zo štatistík FAO vyplýva, že celková spotreba mäsa a živočíšnych výrobkov na obyvateľa v EÚ-28 sa od roku 1990 znížila; pripomína, že urýchlenie tohto pretrvávajúceho trendu je nevyhnutné na výrazné zníženie emisií skleníkových plynov a emisií dusíka z potravinárskeho priemyslu a poľnohospodárstva;

85. zdôrazňuje, že je dôležité, aby v EÚ došlo nielen k nahradeniu v oblasti energie, ale v rovnakej miere aj k nahradeniu z hľadiska výrobkov/materiálov, konkrétne k nahradeniu výrobkov a materiálov, ktoré sú z fosílnych zdrojov alebo pri výrobe ktorých vznikajú vysoké úrovne emisií, výrobkami z obnoviteľných zdrojov;

86. zdôrazňuje, že veľmi veľká časť využívania energie, a teda emisie skleníkových plynov, je viazaná priamo na získanie, spracovanie, prepravu, konverziu, využívanie a likvidáciu zdrojov; zdôrazňuje, že v každej fáze reťazca riadenia zdrojov sú možné značné úspory; zdôrazňuje preto, že zvyšovanie produktivity zdrojov prostredníctvom lepšej efektívnosti a znižovanie plytvania zdrojmi prostredníctvom opatrení, ako sú opätovné použitie, recyklácia a opätovná výroba, môžu výrazne znížiť spotrebu zdrojov a emisie skleníkových plynov, a zároveň zlepšiť konkurencieschopnosť a vytvárať podnikateľské príležitosti a pracovné miesta; zdôrazňuje nákladovú efektívnosť opatrení v oblasti obehového hospodárstva; zdôrazňuje, že zlepšenie efektívnosti využívania zdrojov a prístupu k obehovému hospodárstvu, ako aj lepšie navrhnuté obehové výrobky prispejú k posunu v štruktúre výroby a spotreby a k zníženiu množstva odpadu;

87. zdôrazňuje význam politiky produktov, ako je ekologické verejné obstarávanie a ekodizajn, ktorá môže významne prispieť k úsporám energie ak znižovaniu uhlíkovej stopy výrobkov a zároveň zlepšiť uhlíkovú stopu používaných materiálov a celkový vplyv na životné prostredie; zdôrazňuje potrebu stanoviť požiadavky obehového hospodárstva v rámci noriem EÚ v oblasti ekodizajnu a rozšíriť súčasnú metodiku ekodizajnu o ďalšie kategórie výrobkov popri energeticky významných výrobkoch;

88. domnieva sa, že by sa malo pokračovať v práci na spoľahlivom modeli merania klimatického vplyvu na základe spotreby; berie na vedomie skutočnosť, že hĺbková analýza na základe existujúcich modelov prináša závery, že úsilie EÚ znížiť emisie jej výroby sa určitým spôsobom oslabuje dovozom tovaru s vyššou uhlíkovou stopou; zdôrazňuje záver, že EÚ už do roku 2016 výrazne prispela k zníženiu emisií v iných krajinách, pretože zvýšila obchodné toky a zlepšila uhlíkovú efektívnosť svojho vývozu;

EÚ a globálne opatrenia v oblasti klímy

89. zdôrazňuje význam výraznejších iniciatív a pokračujúceho dialógu na príslušných medzinárodných fórach a účinnej diplomacie v oblasti klímy s cieľom podnietiť podobné politické rozhodnutia, ktoré zvyšujú ambície v oblasti zmeny klímy v iných regiónoch a tretích krajinách; vyzýva EÚ, aby zvýšila vlastné financovanie opatrení v oblasti klímy a aktívne podporovala členské štáty v tom, aby zvýšili pomoc v oblasti ochrany klímy (skôr rozvojovú pomoc než pôžičky) tretím krajinám, ktorá by mala dopĺňať zahraničnú rozvojovú pomoc, a nemala by sa započítavať dvakrát ako rozvojová pomoc a finančná pomoc v oblasti klímy;

90. zdôrazňuje význam silnej diplomacie a vedúceho postavenia EÚ v oblasti klímy a energetiky pri posilňovaní globálnej a mnohostrannej spolupráce a ambícií v boji proti zmene klímy a v záujme trvalo udržateľného rozvoja; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali spoločné rámce a opatrenia v rámci fóra OSN;

91. zdôrazňuje, že samit OSN o zmene klímy, ktorý sa uskutoční v septembri 2019, by bol pre vedúcich predstaviteľov ideálnou príležitosťou na to, aby oznámili zvýšenie ambícií v oblasti vnútroštátne stanovených príspevkov; domnieva sa, že EÚ by mala zaujať stanovisko k aktualizácii svojich vnútroštátne stanovených príspevkov v dostatočnom predstihu, aby prišla na samit dobre pripravená, a v úzkej spolupráci s medzinárodnou koalíciou strán na podporu zvýšených ambícií v oblasti zmeny klímy;

92. zdôrazňuje význam posilnenia interoperability medzi politickými nástrojmi EÚ a ich ekvivalentmi v tretích krajinách, najmä mechanizmov stanovovania cien uhlíka; vyzýva Komisiu, aby pokračovala a zintenzívnila spoluprácu a podporu v oblasti vývoja mechanizmov stanovovania cien uhlíka mimo Európy s cieľom pokračovať vo výraznom znižovaní emisií a zlepšovať rovnaké podmienky na celom svete; zdôrazňuje význam zavedenia environmentálnych záruk na zabezpečenie skutočného a dodatočného zníženia emisií skleníkových plynov; vyzýva preto Komisiu, aby presadzovala prísne a dôkladné medzinárodné pravidlá týkajúce sa článku 6 Parížskej dohody s cieľom zabrániť medzerám v účtovníctve alebo dvojitému započítaniu znižovania emisií;

°

° °

93. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

 

[1] Prijaté texty, P8_TA-PROV(2018)0430.

[2] Program OSN pre životné prostredie, „The Emissions Gap Report 2018“, s. 10

[3]Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).

[4] http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2015/563472/IPOL_STU(2015)563472_EN.pdf

[5] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10).

[6] Van Dingenen, R., Crippa, M., Maenhout, G., Guizzardi, D., Dentener, F.: Global trends of methane emissions and their impacts on ozone concentrations, EUR 29394 EN, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2018, ISBN 978-92-79-96550-0, doi:10.2760/820175, JRC113210.

[7] https://ec.europa.eu/energy/en/topics/energy-efficiency/buildings

[8] Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/844 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 75).

[9] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 517/2014 zo 16. apríla 2014 o fluórovaných skleníkových plynoch, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 842/2006 (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 195).

[10] Joris Aertsens, Leo De Nocker, Anne Gobin, 2011: Valuing the carbon sequestration potential for European agriculture.

[11] Ceny energií a náklady na energie v Európe, COM(2019)0001 final, strany 10 – 11.

[12] Záverečná správa panelu na vysokej úrovni o európskej iniciatíve zameranej na spôsoby dekarbonizácie (European Decarbonisation Pathways Initiative), Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre výskum a inováciu, november 2018.

Posledná úprava: 13. marca 2019Právne oznámenie