Postup : 2019/2582(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0199/2019

Predkladané texty :

B8-0199/2019

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 14/03/2019 - 11.15
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0217

<Date>{11/03/2019}11.3.2019</Date>
<NoDocSe>B8‑0199/2019</NoDocSe>
PDF 200kWORD 63k

<TitreType>NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreSuite>predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie</TitreSuite>

<TitreRecueil>v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku</TitreRecueil>


<Titre>o zmene klímy</Titre>

<DocRef>(2019/2582(RSP))</DocRef>


<RepeatBlock-By><Depute>Kathleen Van Brempt, Jytte Guteland, Miriam Dalli</Depute>

<Commission>{S&D}v mene skupiny S&D</Commission>

</RepeatBlock-By>

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0195/2019

B8‑0199/2019

Uznesenie Európskeho parlamentu o klimatických zmenách

(2019/2582(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Čistá planéta pre všetkých – Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo (COM (2018) 0773),

 so zreteľom na Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „UNFCCC“) a Kjótsky protokol k tomuto dohovoru,

 so zreteľom na Parížsku dohodu, rozhodnutie 1/CP.21 a 21. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 21) a 11. konferenciu zmluvných strán, ktorá slúžila ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP 11) a ktorá sa konala od 30. novembra do 11. decembra 2015 v Paríži vo Francúzsku,

 so zreteľom na 24. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 24), 14. zasadnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP14), ako aj 3. časť prvého zasadnutia konferencie zmluvných strán, ktoré bolo zároveň schôdzou zmluvných strán Parížskej dohody (CMA1.3), ktoré sa konalo v Katoviciach v Poľsku od 2. novembra do 14. decembra 2018,

 so zreteľom na program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 OSN a na ciele trvalo udržateľného rozvoja,

 so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2018 o Konferencii OSN o zmene klímy 2018 v Katoviciach, Poľsko (COP 24)[1],

 so zreteľom na závery Európskej rady z štvrtok, 22. marca 2018,

 so zreteľom na osobitnú správu Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) s názvom Globálne otepľovanie 1,5°C, jej 5. hodnotiacu správu (AR5) a jej súhrnnú správu,

 so zreteľom na 9. správu OSN o medzerách v oblasti emisií (UN Environment Emissions Gap Report) z 27. novembra 2018,

 so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a na stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0000/2018),

 so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. so zreteľom na 24. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 24), ktorá sa konala v Katoviciach a viedla k prijatiu katovického súboru pravidiel, v ktorom sa poskytuje právna istota pri vykonávaní Parížskej dohody,

1. víta uverejnenie oznámenia Komisie s názvom Čistá planéta pre všetkých - Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo, ktoré zdôrazňuje príležitosti a výzvy, ktoré predstavuje transformácia na hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov pre európskych občanov a európske hospodárstvo, a vytvára základ pre širokú diskusiu, na ktorej sa zúčastňujú inštitúcie EÚ, národné parlamenty, podnikateľský sektor, mimovládne organizácie, akademická obec a iné výskumné organizácie, odbory, regióny, mestá a obce, ako aj občania; podporuje cieľ dosiahnutia nulovej bilancie emisií skleníkových plynov do roku 2050 a žiada členské štáty, aby v rámci budúcej diskusie o Európe na osobitnom samite EÚ v Sibiu v máji 2019 urobili to isté; vyzýva členské štáty, aby sa zaviazali splniť požadované ambície s cieľom dosiahnuť tento cieľ;

2. zdôrazňuje, že európski občania už čelia priamym dôsledkom zmeny klímy; zdôrazňuje, že podľa Európskej environmentálnej agentúry priemerné ročné straty spôsobené počasím a extrémami súvisiacimi s klímou v Únii dosiahli v rokoch 2010 až 2016 približne 12,8 miliárd EUR a že ak sa neprijmú žiadne opatrenia, klimatické škody v EÚ môžu do roku 2080 dosiahnuť minimálne 190 miliárd EUR, čo zodpovedá poklesu úrovne blahobytu o 1,8 % jej súčasného HDP; zdôrazňuje, že v rámci scenára vysokých emisií by ročné náklady v dôsledku povodní v EÚ mohli do roku 2100 dosiahnuť 1 bilión EUR a že katastrofy spôsobené počasím by mohli postihnúť približne dve tretiny európskych občanov do roku 2100 v porovnaní s 5 % v súčasnosti; ďalej zdôrazňuje, že podľa Európskej environmentálnej agentúry bude do roku 2030 50 % osídlených oblastí v EÚ postihnutých vážnym nedostatkom vody;

3. zdôrazňuje, že podľa osobitnej správy IPCC obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C bez akéhokoľvek alebo len obmedzeného prekročenia znamená dosiahnuť nulovú bilanciu globálnych emisií skleníkových plynov najneskôr do roku 2067 a obmedziť ročné globálne emisie skleníkových plynov do roku 2030 na najviac 27,4 GtCO2eq ročne; zdôrazňuje, že vzhľadom na tieto zistenia, ako globálny líder a s cieľom zabezpečiť existenciu zaručenej možnosti udržať nárast globálnej teploty pod 1,5 °C do roku 2100, je potrebné, aby sa Únia usilovala dosiahnuť nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov čo najskôr a najneskôr do roku 2050;

4. vyjadruje znepokojenie v súvislosti so správou Programu OSN pre životné prostredie o medzerách v oblasti emisií (Emissions Gap Report) za rok 2018, v ktorej sa uvádza, že vnútroštátne stanovené príspevky (NDC) výrazne prevyšujú limit oteplenia stanovený v Parížskej dohode, ktorý je hlboko pod 2 °C, a vedú namiesto toho k odhadovanému otepleniu o 3,2°C[2] do roku 2100; zdôrazňuje, že všetky strany musia naliehavo zvýšiť do roku 2020 svoje klimatické ambície;

Spôsoby dosiahnutia cieľov európskej stratégie nulových emisií do polovice storočia

5. domnieva sa, že Európa musí smerovať ku klimatickej neutralite investovaním do trvalo udržateľných a inovačných technologických riešení, posilňovaním postavenia občanov a zosúlaďovaním činností v kľúčových oblastiach, ako sú energetika, priemyselná politika a výskum, pričom sa zabráni energetickej chudobe a zabezpečí sa sociálna spravodlivosť pre spravodlivý prechod vrátane programov rekvalifikácie a zvyšovania kvalifikácie, ktoré sú kľúčom k úspešnému prechodu na hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov najneskôr do roku 2050;

6. poznamenáva, že stratégia predstavuje osem spôsobov hospodárskej, technologickej a sociálnej premeny, ktorú Únia potrebuje na splnenie dlhodobého teplotného cieľa Parížskej dohody; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa v rámci stratégie nezvážili žiadne spôsoby na dosiahnutie nulových emisií skleníkových plynov pred rokom 2050; konštatuje, že len dva spôsoby by umožnili Únii dosiahnuť nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov najneskôr do roku 2050; zdôrazňuje, že si to vyžaduje urýchlené a koordinované opatrenia a značné úsilie na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni, a to aj vrátane zapojenia všetkých neverejných aktérov; uznáva, že regionálny stanovený príspevok a miestny stanovený príspevok by mohli byť dôležitými nástrojmi na preklenutie medzery v oblasti emisií; pripomína povinnosť členských štátov prijať vnútroštátne dlhodobé stratégie stanovené v nariadení o riadení[3]; vyzýva preto členské štáty, aby zaviedli jasné krátkodobé a dlhodobé ciele a politiky, ktoré by boli v súlade s cieľmi Parížskej dohody a aby poskytli investičnú podporu pre spôsoby vyznačujúce sa nulovou bilanciou;

7. poukazuje na to, že podľa odhadov Komisie sa očakáva, že HDP EÚ sa zvýši v rámci scenárov s nulovými emisiami viac ako pri scenároch s nižším znížením emisií, pričom účinky v oboch prípadoch sa v rámci EÚ nerovnomerne rozšíria v dôsledku rozdielov medzi členskými štátmi, okrem iného aj z hľadiska HDP na obyvateľa a uhlíkovej náročnosti energetického mixu; domnieva sa, že nečinnosť by bola zďaleka najnákladnejším scenárom a viedla by nielen k masívnemu zníženiu HDP v Európe, ale aj k ďalšiemu zvýšeniu hospodárskych nerovností medzi členskými štátmi a regiónmi, keďže sa očakáva, že niektoré členské štáty zasiahnu dôsledky nečinnosti výraznejšie než ostatné;

8. so znepokojením konštatuje, že závislosť EÚ od dovozu energie je v súčasnosti približne 55 %; zdôrazňuje, že podľa scenára nulovej bilancie emisií by táto závislosť klesla na 20 % do roku 2050, čo by malo pozitívny vplyv na obchodnú bilanciu a geopolitickú pozíciu EÚ; konštatuje, že kumulatívne úspory pri nákladoch na dovoz fosílnych palív v rokoch 2031 – 2050 by predstavovali 2 až 3 bilióny EUR, ktoré by sa mohli použiť na udržateľné a spravodlivé investície;

9. zdôrazňuje, že znížením znečistenia ovzdušia v rámci scenára nulovej bilancie emisií by sa znížila miera predčasných úmrtí na jemné tuhé častice o viac ako 40 %; konštatuje, že v rámci takéhoto scenára by sa škody na zdraví znížili o približne 200 miliárd EUR ročne;

10. poznamenáva, že tieto spôsoby zahŕňajú využívanie niekoľkých technológií odstraňovania oxidu uhličitého, a to aj prostredníctvom zachytávania a ukladania oxidu uhličitého alebo ich využívania a priameho zachytávania vzduchu, ktoré ešte treba zaviesť vo veľkej miere; domnieva sa však, že stratégia EÚ týkajúca sa dosiahnutia nulovej bilancie emisií by mala uprednostňovať priame znižovanie emisií a opatrenia na zachovanie a zvyšovanie prirodzených záchytov a rezervoárov EÚ a mala by sa zameriavať len na využívanie technológií odstraňovania uhlíka, v ktorých nie sú k dispozícii žiadne priame možnosti znižovania emisií; domnieva sa, ak sa má Únia vyhnúť technológiám na odstraňovanie uhlíka, ktoré by predstavovali značné riziká pre ekosystémy, biodiverzitu a potravinovú bezpečnosť, budú do roku 2030 potrebné ďalšie opatrenia, ako sa konštatuje v správe IPCC;

Sociálne aspekty zmeny klímy a spravodlivý prechod

11. víta skutočnosť, že Komisia dospela k záveru, že nulové emisie sú možné bez toho, aby došlo k čistým stratám pracovných miest, a berie pozitívne na vedomie podrobné posúdenie prechodu v energeticky náročných priemyselných odvetviach; zdôrazňuje, že ak sa bude správne zaobchádzať s primeranou podporou pre najzraniteľnejšie regióny, odvetvia a občanov, spravodlivý prechod na nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov má potenciál viesť k čistému zvýšeniu počtu pracovných miest v Únii - zamestnanosť v celom hospodárstve sa zvýši o 2,1 milióna dodatočných pracovných miest do roku 2050 v rámci scenára nulovej bilancie emisií v porovnaní so zvýšením zamestnanosti o 1,3 milióna dodatočných pracovných miest v rámci scenára 80 % zníženia emisií; domnieva sa preto, že Komisia by mala vypracovať obnovený audit zručností v rámci Panorámy zručností EÚ s regionálnymi údajmi o potrebách zručností pre klimaticky neutrálnu Európu s cieľom podporovať tieto najzraniteľnejšie regióny, odvetvia a ľudí v oblasti rekvalifikácie a zvyšovania kvalifikácie pre kvalitné a voči budúcim zmenám odolné pracovné miesta v tých istých regiónoch;

12. zdôrazňuje potrebu predvídavého prístupu s cieľom zabezpečiť pre občanov EÚ spravodlivý prechod a podporovať regióny, ktorých hospodárstva závisia od činností spojených s odvetviami alebo technológiami, ktoré zrejme zastarajú alebo sa v budúcnosti budú musieť transformovať;

13. domnieva sa, že klimatický prechod v Európe musí byť udržateľný z ekologického, hospodárskeho a sociálneho hľadiska; zdôrazňuje, že na zabezpečenie politického prijatia všetkými občanmi je dôležité zohľadniť distribučné účinky politík súvisiacich s klimatickými zmenami a dekarbonizáciou, a to najmä na osoby s nízkymi príjmami; domnieva sa preto, že sociálne vplyvy by sa mali v plnej miere zohľadniť vo všetkých politikách EÚ a členských štátov v oblasti klímy s cieľom zabezpečiť sociálnu a ekologickú transformáciu v Európe; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že na základe inkluzívnych procesov a v úzkej spolupráci s miestnymi a regionálnymi verejnými orgánmi, odbormi, vzdelávacími inštitúciami, organizáciami občianskej spoločnosti a súkromným sektorom bude potrebné navrhnúť na mieru šité a dostatočne financované stratégie na všetkých úrovniach s cieľom zabezpečiť, aby sa všetkým európskym občanom v rámci tohto prechodu ponúkla sociálna spravodlivosť a rovnaké príležitosti a aby sa zabránilo neprimeraným účinkom na ľudí s nízkymi príjmami;

14. pripomína, že približne 50 až 125 miliónov európskych občanov je v súčasnosti ohrozených energetickou chudobou[4]; zdôrazňuje, že energetický prechod môže neúmerne ovplyvniť ľudí s nízkymi príjmami a ďalej zvyšovať energetickú chudobu; uznáva, že energetická politika musí zahŕňať sociálny rozmer a zabezpečiť, aby sa na nikoho nezabudlo; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia zamerané na budúcnosť s cieľom zabezpečiť spravodlivý energetický prechod a prístup k energii pre všetkých občanov EÚ;

15. domnieva sa, že mladí ľudia sú čoraz viac informovaní o sociálnych a environmentálnych otázkach a majú moc zmeniť našu spoločnosť tak, aby bola v budúcnosti odolná voči zmene klímy, a že vzdelávanie mládeže predstavuje jeden z najúčinnejších nástrojov na boj proti zmene klímy; zdôrazňuje potrebu aktívne zapájať mladšie generácie do budovania medzinárodných, medzikultúrnych a medzigeneračných vzťahov, ktoré podporujú kultúrnu zmenu napomáhajúcu globálne úsilie o dosiahnutie udržateľnejšej budúcnosti;

16. víta skutočnosť, že ľudia v celej Európe sú čoraz aktívnejší a demonštrujú za spravodlivosť v oblasti klímy, najmä prostredníctvom štrajkov v školách; víta výzvy týchto aktivistov na posilnenie ambícií a domnieva sa, že vnútroštátne, regionálne a miestne samosprávy, ako aj EÚ by mali venovať pozornosť týmto výzvam;

17. zdôrazňuje, že začlenenie a účasť európskych občanov sú nevyhnutné, aby Európa dosiahla najneskôr do roku 2050 nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov; nabáda všetky úrovne vnútroštátnej, regionálnej a miestnej samosprávy, aby zaviedli konkrétne opatrenia na stimulovanie a uľahčovanie účasti občanov na prechode k spoločnosti bez emisií uhlíka;

Strednodobé ciele

18. uznáva, že desaťročie medzi rokmi 2020 a 2030 bude najdôležitejšie, ak má EÚ dosiahnuť nulové emisie do roku 2050; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili silný strednodobý cieľ na rok 2030, pretože je to nevyhnutné na zabezpečenie dostatočnej stability pre investície na trhu a na plné využitie potenciálu technologických inovácií a posilnenie možností pre európske podniky stať sa lídrom na svetovom trhu s produkciou s nízkymi emisiami;

19. zdôrazňuje, že úrovne ambícií do roku 2030 sa musia zvýšiť a zosúladiť so scenármi nulovej bilancie do roku 2050 s cieľom dosiahnuť nulové emisie skleníkových plynov do roku 2050 nákladovo najefektívnejším spôsobom; domnieva sa, že je nanajvýš dôležité, aby Únia vyslala jasný signál, a to najneskôr na samite OSN o klíme v septembri 2019 v New Yorku, že je pripravená prehodnotiť svoj príspevok k Parížskej dohode;

20. podporuje aktualizáciu NDC Únie o cieľ pre celé hospodárstvo spočívajúci v znížení domácich emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990; vyzýva preto vedúcich predstaviteľov EÚ, aby na osobitnom samite EÚ v Sibiu v máji 2019 zodpovedajúcim spôsobom podporili zvýšenie ambicióznosti vnútroštátne stanovených príspevkov Únie, majúc na zreteli samit OSN o klíme v septembri 2019;

21. domnieva sa preto, že Komisia by mala najneskôr počas preskúmaní klimatického balíka na rok 2030 a ďalších príslušných právnych predpisov v rokoch 2022 až 2024 predložiť legislatívne návrhy na zvýšenie úrovne ambícií v súlade s aktualizovanými NDC a cieľom dosiahnuť nulovú bilanciu emisií; domnieva sa, že nedostatok ambícií do roku 2030 by obmedzil budúce možnosti, čo by mohlo obmedziť dostupnosť niektorých možností nákladovo efektívnej dekarbonizácie; domnieva sa, že tieto preskúmania sú dôležitými míľnikmi na zabezpečenie záväzkov EÚ v oblasti klímy;

22. domnieva sa, že v záujme ďalšieho zabezpečenia väčšej stability trhov bude prospešné, aby si EÚ stanovila aj ďalší priebežný cieľ zníženia emisií do roku 2040, ktorým sa môže zabezpečiť ďalšia stabilita a splnenie dlhodobého cieľa do roku 2050;

23. považuje za dôležité, aby stratégia EÚ na dosiahnutie nulovej bilancie emisií bola pravidelne revidovaná; považuje za potrebné pravidelne preskúmať stratégiu EÚ na dosiahnutie nulovej bilancie emisií, pričom takéto preskúmanie by malo vychádzať z päťročného globálneho hodnotenia, ako sa uvádza v Parížskej dohode, a malo by zohľadniť technologický a spoločenský vývoj, ako aj vstupy neštátnych aktérov a Európskeho parlamentu;

Príspevky odvetví

24. zdôrazňuje, že bilancia emisií sa bude musieť znížiť takmer na nulu vo všetkých odvetviach hospodárstva, čo by malo prispieť k spoločnému úsiliu o zníženie emisií; vyzýva preto Komisiu, aby vypracovala spôsoby, ako dosiahnuť klimatickú neutralitu vo všetkých odvetviach; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zásady znečisťovateľ platí;

25. zdôrazňuje význam rôznych opatrení a právnych predpisov v oblasti klímy prijatých v rôznych oblastiach politiky, ale upozorňuje, že roztrieštený prístup by mohlo viesť k nejednotnosti a nie k tomu, aby EÚ do roku 2050 dosiahla hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov; domnieva sa, že bude potrebný zjednocujúci prístup vo forme európskych právnych predpisov v oblasti klímy a žiada Komisiu, aby bezodkladne preskúmala túto otázku;

26. poukazuje na vplyv, ktorý mala reforma systému obchodovania s emisiami (ETS) na ceny emisných kvót EÚ, a víta, že sa zvyšuje dôvera v systém;

27. uznáva úlohu CCS podľa osobitnej správy IPCC o obmedzovaní globálneho otepľovania na 1,5 °C vo väčšine scenárov s obmedzovaním globálneho otepľovania na 1,5 °C; domnieva sa, že je potrebné zvýšiť využívanie environmentálne bezpečného zachytávania a ukladania oxidu uhličitého (CCU a CCS) v priemyselných procesoch, čím sa dosiahne čisté zníženie emisií a zabránenie alebo trvalé uloženie CO2; so znepokojením konštatuje, že v súčasnosti mnohé technológie CCU neprinášajú trvalé znižovanie emisií; vyzýva preto Komisiu, aby vypracovala technické kritériá, ktoré zabezpečia podporu len tým technológiám, ktoré prinášajú overiteľné výsledky;

Energetická politika

28. pripomína, že Únii sa za posledné desaťročia podarilo úspešne oddeliť emisie skleníkových plynov od hospodárskeho rastu a znížiť emisie, najmä prostredníctvom energetickej účinnosti a rozšírenia obnoviteľných zdrojov energie;

29. je presvedčený, že vedúce postavenie EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti demonštruje v iných častiach sveta, že prechod na čistú energiu je možný aj prospešný nad rámec boja proti zmene klímy;

30. poukazuje na to, že dosiahnutie hospodárstva s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov si so súčasným základným scenárom bude vyžadovať značné dodatočné investície do energetického systému EÚ a súvisiacej infraštruktúry, a to v rozsahu od 175 do 290 miliárd EUR ročne;

31. zdôrazňuje, že je dôležité prijať integrovaný medziodvetvový prístup s cieľom uľahčiť úsilie o dekarbonizáciu v rámci energetického systému a ďalších súvisiacich odvetví a mať prospech zo zvýšenej efektívnosti; uznáva, že integrácia energetických systémov môže priniesť väčšiu flexibilitu, vyššiu účinnosť systému, väčšiu spotrebu energie z obnoviteľných zdrojov vo všetkých nosičoch energie a nakoniec nákladovo efektívny energetický prechod;

32. zdôrazňuje ústrednú úlohu obnoviteľných zdrojov energie pri prechode na hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov, keďže odvetvie energetiky je v súčasnosti zodpovedné za 75 % emisií skleníkových plynov v Európe;

33. požaduje vysoko energeticky efektívny systém založený na energii z obnoviteľných zdrojov; žiada Komisiu a členské štáty, aby v tejto súvislosti prijali všetky potrebné opatrenia, keďže to bude mať dosah na všetky hospodárske odvetvia; zdôrazňuje, že všetky spôsoby predpokladajú úplnú dekarbonizáciu v odvetví energetiky najneskôr do roku 2050, výrazné zníženie fosílnych palív a podstatné zvýšenie využívania energie z obnoviteľných zdrojov;

34. zdôrazňuje príspevok energetickej efektívnosti k bezpečnosti dodávok, hospodárskej konkurencieschopnosti, ochrane životného prostredia, ako aj k zníženiu účtov za energie a k zlepšeniu kvality bývania; potvrdzuje dôležitú úlohu energetickej efektívnosti pri vytváraní obchodných príležitostí a zamestnanosti, ako aj jej globálny a regionálny prínos; V tejto súvislosti pripomína, že zásada prvoradosti energetickej efektívnosti bola zavedená nariadením o riadení energetickej únie a jej uplatňovanie by sa malo v plnej miere využívať v celom energetickom reťazci a malo by sa považovať za základ každého smerovania k cieľu nulovej bilancie emisií do roku 2050;

35. zdôrazňuje potrebu zabezpečiť ďalšiu integráciu európskeho trhu s energiou s cieľom čo najefektívnejšie dekarbonizovať odvetvie energetiky s cieľom uľahčiť investície tam, kde možno dosiahnuť väčšinu výroby energie z obnoviteľných zdrojov, a podporiť aktívnu účasť občanov s cieľom urýchliť energetický prechod na trvalo udržateľné a uhlíkovo neutrálne hospodárstvo a zároveň znížiť energetickú chudobu; považuje za nevyhnutné zvýšiť úroveň vzájomného prepojenia medzi členskými štátmi vrátane podpory cezhraničných režimov podpory;

36. konštatuje, že sektor budov je v súčasnosti zodpovedný za 40 % spotreby energie a 36 % emisií CO2 v Európe[5]; požaduje uvoľnenie potenciálu úspory energie a zníženie uhlíkovej stopy v súlade s cieľom smernice o energetickej hospodárnosti budov[6] dosiahnuť do roku 2050 fond vysoko energeticky účinných a dekarbonizovaných budov; zdôrazňuje, že efektívnejšia spotreba energie v budovách predstavuje významný potenciál ďalšieho znižovania emisií skleníkových plynov v Európe; ďalej sa domnieva, že budovy s nízkou spotrebou energie, do ktorých sa dodáva len energia z obnoviteľných zdrojov, sú nevyhnutnou podmienkou Parížskej dohody a programu EÚ pre rast, pracovné miesta v danej lokalite a lepšie životné podmienky pre občanov v celej Európe;

37. vyzýva vládne, vnútroštátne, regionálne a miestne orgány na všetkých úrovniach, aby zaviedli opatrenia na podporu účasti občanov na transformácii energetiky a podporovali výmenu najlepších postupov;

Priemyselná politika

38. je presvedčený, že hospodárska prosperita, globálna priemyselná konkurencieschopnosť a ambiciózne opatrenia v oblasti zmeny klímy sa navzájom posilňujú;

39. opakuje, že prechod k hospodárstvu s nulovými emisiami skleníkových plynov predstavuje pre EÚ výzvy a príležitosti a že investície do priemyselných inovácií vrátane digitálnych technológií a čistých technológií budú potrebné na podporu trvalo udržateľného rastu a posilnenie konkurencieschopnosti na celosvetovej úrovni, na podporu budúcich zručností a na vytvorenie miliónov kvalitných pracovných miest, napríklad v rastúcom obehovom hospodárstve, biohospodárstve a doprave s nulovými emisiami;

40. zdôrazňuje úlohu energeticky náročných priemyselných odvetví pri dosahovaní dlhodobého zníženia emisií skleníkových plynov v EÚ; domnieva sa, že zachovanie vedúceho postavenia EÚ v oblasti nízkouhlíkového priemyslu a priemyselnej výroby v EÚ, zachovanie konkurencieschopnosti európskych priemyselných odvetví a predchádzanie riziku úniku uhlíka si vyžaduje inteligentné a cielené politické rámce; vyzýva Komisiu, aby predložila novú integrovanú priemyselnú stratégiu EÚ v oblasti klímy pre energeticky náročné priemyselné odvetvia na podporu prechodu konkurencieschopného odvetvia ťažkého priemyslu s nulovými emisiami;

41. vyzýva Komisiu, aby vypracovala priemyselnú stratégiu s opatreniami, ktoré umožnia európskemu priemyslu globálne súťažiť za rovnakých podmienok; domnieva sa, že v rámci tejto politiky by Komisia mala preskúmať účinnosť dodatočných opatrení na ochranu priemyselných odvetví ohrozených rizikom úniku uhlíka v súvislosti s dovozom výrobkov, ktoré by nahradili, prispôsobili alebo doplnili všetky existujúce opatrenia týkajúce sa úniku uhlíka;

42. zdôrazňuje, že emisie z priemyselných procesov sa musia riešiť v omnoho väčšej miere; poukazuje na to, že podľa osobitnej správy IPCC je do roku 2050 potrebné znížiť emisie CO2 z priemyslu o 65 – 90 % v porovnaní hodnotami v roku 2010 a že takéto zníženia možno dosiahnuť len kombináciou nových a existujúcich technológií vrátane zachytávania, využívania a ukladania oxidu uhličitého;

43. pripomína, že tým, že sa stane prvým veľkým hospodárstvom, ktoré sa bude usilovať o klimatickú neutralitu, európske podniky budú môcť získať výhodu prvenstva na medzinárodných trhoch, aby sa stali celosvetovými lídrami v oblasti trvalo udržateľnej výroby efektívne využívajúcej zdroje; zdôrazňuje, že oneskorené alebo nedostatočné opatrenia na dosiahnutie nulovej bilancie emisií skleníkových plynov najneskôr do roku 2050 budú viesť k ekologickým, hospodárskym a sociálne neodôvodniteľným nákladom a budú účinne brániť budúcej konkurencieschopnosti európskeho priemyselného odvetvia;

44. ďalej sa domnieva, že EÚ musí vytvoriť silné hodnotové reťazce pre inovatívne nízkouhlíkové výrobky a technológie;

Príspevky iných odvetví

45. poukazuje na to, že stratégia potvrdzuje, že emisie skleníkových plynov z odvetvia dopravy sú stále na vzostupe a že súčasné politiky nebudú stačiť na dekarbonizáciu odvetvia dopravy do roku 2050; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť prechod z leteckej dopravy na železničnú a smerovať k verejnej doprave a spoločnej mobilite; konštatuje, že cestná doprava prispieva približne jednou pätinou k celkovým emisiám oxidu uhličitého v EÚ; vyzýva preto členské štáty a Komisiu, aby podnikli rozhodné kroky na to, aby umožnili spotrebiteľom vo všetkých členských štátoch prístup k vozidlám s nulovými emisiami a k vozidlám s nízkymi emisiami, pričom by sa predišlo zvýšenému využívaniu starých vozidiel s vysokým znečistením v členských štátoch s nízkymi príjmami; ďalej zdôrazňuje úlohu inteligentných technológií, ako je infraštruktúra inteligentného dobíjania, s cieľom vytvoriť synergie medzi elektrifikáciou dopravy a zavedením obnoviteľných zdrojov energie;

46. zdôrazňuje, že k dosiahnutiu klimatickej neutrality hospodárstva EÚ ako celku musia prispieť všetky odvetvia vrátane medzinárodnej leteckej a lodnej dopravy; konštatuje, že analýza Komisie ukazuje, že aj keby sa súčasné globálne ciele a opatrenia plánované organizáciami IMO a ICAO vykonávali v plnej miere, nedosiahne sa nimi nevyhnutné zníženie emisií, a že sú potrebné ďalšie významné opatrenia v súlade s cieľom dosiahnuť nulovú bilanciu emisií v celom hospodárstve; zdôrazňuje potrebu investícií do technológií a palív s nulovým a nízkym obsahom uhlíka v týchto odvetviach; vyzýva Komisiu, aby v týchto sektoroch zaviedla do praxe zásadu „znečisťovateľ platí“, najmä pokiaľ ide o zdaňovanie kerozínu a ceny leteniek; pripomína, že sa predpokladá, že emisie skleníkových plynov z medzinárodnej lodnej dopravy sa do roku 2050 zvýšia až o 250 %; víta skutočnosť, že sektor medzinárodnej lodnej dopravy si stanovil vlastný absolútny cieľ zníženia emisií skleníkových plynov; so znepokojením konštatuje, že sa nedosiahol dostatočný pokrok, pokiaľ ide o premietnutie tohto cieľa do krátkodobých a strednodobých opatrení a ďalších konkrétnych činností;

47. konštatuje, že približne 60 % súčasných globálnych emisií metánu sa vypúšťa zo zdrojov, ako je poľnohospodárstvo, skládky odpadov a odpadové vody, výroba a potrubná preprava fosílnych palív; pripomína, že metán je silný skleníkový plyn so 100-ročným potenciálom otepľovania 28-krát väčším ako CO2[7] a že zníženie emisií metánu môže zohrávať dôležitú úlohu pri znižovaní koncentrácie prízemného ozónu a jej negatívnych vplyvov na kvalitu ovzdušia a ľudské zdravie; víta zámer Komisie znížiť emisie metánu v príslušných odvetviach, čo by mohlo viesť k ďalšiemu zníženiu koncentrácií ozónu v EÚ, a podporiť medzinárodné zníženie emisií metánu;

48. opätovne vyzýva Komisiu, aby čo najskôr preskúmala politické možnosti rýchleho riešenia emisií metánu ako súčasť strategického plánu Únie pre metán a aby na tento účel predložila legislatívne návrhy Európskemu parlamentu a Rade; zdôrazňuje, že poľnohospodárstvo sa stane jedným z hlavných zostávajúcich zdrojov emisií GHG v EÚ v roku 2050, najmä v dôsledku emisií metánu a oxidu dusného; zdôrazňuje potenciál poľnohospodárskeho odvetvia riešiť výzvy súvisiace so zmenou klímy, napríklad prostredníctvom ekologických a technologických inovácií, ako aj zachytávania uhlíka v pôde;

49. požaduje spoločnú poľnohospodársku politiku, ktorá prispieva k zníženiu emisií skleníkových plynov v súlade s prechodom na klimaticky neutrálne hospodárstvo; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že poľnohospodárske politiky, najmä fondy EÚ a vnútroštátne fondy, sú v súlade s cieľmi Parížskej dohody;

50. domnieva sa, že dlhodobá stratégia nevenuje dostatočnú pozornosť hospodárskym odvetviam prvovýroby a že odvetvia lesného hospodárstva a poľnohospodárstva a príslušné komunity čelia neúmerne vyššiemu riziku nepriaznivých dôsledkov zmeny klímy; odporúča, aby stratégia jasne ukázala cestu, ktorou by sa tieto sektory mali vydať, aby zvýšili svoju odolnosť, zlepšili predchádzanie riziku a posilnili ekosystémy a ich služby, od ktorých hospodárstvo závisí;

51. zdôrazňuje význam zefektívnenia poľnohospodárskych modelov, ktoré podporujú poľnohospodárske systémy odolné voči extrémom počasia a zamoreniu škodcami, zlepšujú sekvestráciu uhlíka v pôde, zadržiavanie vody a agrobiodiverzitu;

52. zdôrazňuje, že celosvetovo sa v pôde nachádza viac uhlíka ako v biosfére a atmosfére dohromady; zdôrazňuje preto, že je dôležité zastaviť degradáciu pôdy v EÚ a zabezpečiť spoločné opatrenia EÚ na zachovanie a zlepšenie kvality pôdy a jej kapacity na ukladanie oxidu uhličitého;

53. vyjadruje poľutovanie nad tým, že možnosť posilniť opatrenia EÚ v oblasti fluórovaných skleníkových plynov sa nezohľadnila v stratégii Komisie; zdôrazňuje, že predchádzanie nezákonnému obchodovaniu s neúplne fluórovaným uhľovodíkom prostredníctvom prijatia systému udeľovania licencií na neúplne fluórovaný uhľovodík, zákaz jeho používania v odvetviach, v ktorých už nie je potrebný, prideľovanie kvót neúplne fluórovaného uhľovodíka prostredníctvom aukčného systému a plné vykonávanie nariadenia o fluórovaných skleníkových plynoch[8] tým, že sa zakáže každé zbytočné používanie SF6, sú jasnými príležitosťami pomôcť EÚ splniť jej ciele vyplývajúce z Parížskej dohody;

54. zdôrazňuje potrebu zaradiť ambície v oblasti klímy do všetkých politík EÚ vrátane obchodnej politiky; naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila, že všetky obchodné dohody podpísané EÚ budú úplne v súlade s Parížskou dohodou, pretože by to nielen zlepšilo globálne opatrenia v oblasti zmeny klímy, ale aj zaručilo rovnaké podmienky pre postihnuté odvetvia;

Maximalizácia potenciálu lesov v oblasti klímy v súvislosti s trvalo udržateľným biohospodárstvom

55. podporuje aktívne a trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov na národnej úrovni spolu s konkrétnymi prostriedkami na stimulovanie účinného a trvalo udržateľného biohospodárstva EÚ vzhľadom na veľký potenciál lesov prispievať k posilňovaniu európskeho úsilia v oblasti klímy (prostredníctvom účinkov sekvestrácie, ukladania a nahradenia uhlíka) a k dosiahnutiu cieľa nulových emisií najneskôr do roku 2050; uznáva potrebu prispôsobenia sa zmene klímy a potrebu zastaviť stratu biodiverzity a degradáciu služieb ekosystémov v EÚ do roku 2020 a potrebu vypracovať politiky založené na dôkazoch, ktoré pomôžu realizovať a financovať opatrenia EÚ na zachovanie biodiverzity;

56. zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby bolo trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov konkurencieschopnejšie z komerčného hľadiska, a podporovať praktické opatrenia s významnými účinkami ukladania a sekvestrácie uhlíka, ako je používanie dreva ako stavebného materiálu v mestách, ako aj vo vidieckych oblastiach, ako náhrady za fosílne palivá a ako nástroja na lepšie zachytávanie vody;

57. uznáva pozitívny, i keď v konečnom dôsledku obmedzený potenciál zalesňovania v Európe; domnieva sa preto, že iniciatívy v oblasti zalesňovania musia byť doplnené konkrétnymi iniciatívami a stimulmi zameranými na posilnenie potenciálu sekvestrácie, pričom sa zabezpečí a posilní zdravie existujúcich lesných plôch, aby bolo možné využívať prínosy pre klímu, udržateľné biohospodárstvo a biodiverzitu; podporuje preto zalesňovanie opustenej a okrajovo produktívnej poľnohospodárskej pôdy, agrolesníctvo a minimalizáciu premeny lesných plôch na iné využitie pôdy;

58. poukazuje na to, že opatrenia a politiky EÚ majú vplyv aj na prirodzené záchyty, pôdu a lesy mimo Európy a že stratégia EÚ na dosiahnutie nulovej bilancie emisií by mala zabezpečiť, aby opatrenia EÚ nemali škodlivé účinky pre klímu v tretích krajinách; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali prísne medzinárodné pravidlá v rámci parížskeho súboru pravidiel, najmä pokiaľ ide o článok 6 Parížskej dohody, s cieľom zabrániť medzerám v účtovníctve, ako aj dvojitému započítaniu opatrení zalesňovania, ktoré by mohlo oslabiť globálne úsilie v oblasti klímy;

59. naliehavo žiada o maximalizovanie ochrany a obnovy mokradí ako prirodzených nástrojov na odstraňovanie uhlíka;

60. zdôrazňuje úlohu výrobkov z dreva s dlhou životnosťou a ich úlohu v sektore využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) do roku 2030; zdôrazňuje, že v budúcom rámci by sa mal zvážiť ich príspevok aj v prípade kategórií poľnohospodárskej pôdy a nielen obhospodarovania lesov a zalesnenej pôdy;

Výskum a inovácie

61. zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať koherentný a strategický európsky program výskumu a inovácií, ktorý by sa zameriaval na to, ako dosiahnuť hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov, a že programy Únie a vnútroštátne programy výskumu a inovácií sú kľúčové na podporu Európskej únie v jej vedúcej úlohe v boji proti zmene klímy;

62. je presvedčený, že zohľadňovanie problematiky klímy by malo byť primerane integrované do prípravy a vykonávania programov v oblasti výskumu a inovácií;

63. domnieva sa, že v najbližších dvoch desaťročiach je potrebné vyvinúť značné úsilie v oblasti výskumu a inovácií, aby boli k dispozícii nízkouhlíkové a sociálne únosné riešenia s nízkymi a nulovými emisiami CO2 a s cieľom priniesť nové riešenia na dosiahnutie hospodárstva s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov;

64. zdôrazňuje pozíciu EP k programu Horizont Európa prispievať podľa potreby aspoň 35 % na jeho výdavky a ciele v oblasti klímy ako súčasť všeobecného cieľa Únie zameraného na presadzovanie opatrení v oblasti klímy;

Financovanie

65. vyzýva na urýchlenú implementáciu inovačného fondu EÚ ETS a na začatie prvej výzvy na predkladanie návrhov v roku 2019 s cieľom podporiť investície do demonštrácie prielomových technológií s nízkymi emisiami uhlíka v širokej škále odvetví, a to nielen vo výrobe elektrickej energie, ale aj v diaľkovom vykurovaní a priemyselných procesoch; žiada, aby viacročný finančný rámec na roky 2021 - 2027 a jeho programy boli plne v súlade s Parížskou dohodou;

66. domnieva sa, že na to, aby Únia dosiahla nulovú bilanciu emisií najneskôr do roku 2050, je potrebné mobilizovať značné súkromné investície; domnieva sa, že si to bude vyžadovať dlhodobé plánovanie a regulačnú stabilitu a predvídateľnosť pre investorov a že v budúcich nariadeniach EÚ je potrebné zodpovedjúcim spôsobom zohľadniť túto skutočnosť; zdôrazňuje preto, že by sa malo uprednostniť vykonávanie akčného plánu pre trvalo udržateľné financie prijatého v marci 2018 vrátane kalibrácie kapitálových požiadaviek bánk a obozretného zaobchádzania s aktívami s vysokým obsahom uhlíka, pravidiel obozretného podnikania pre poisťovne a aktualizácie povinností inštitucionálnych investorov a správcov aktív;

67. domnieva sa, že viacročný finančný rámec na obdobie 2021 – 2027 by sa mal pred prijatím posúdiť z hľadiska cieľa dosiahnuť do roku 2050 klimaticky neutrálne hospodárstvo a že sa musí zaviesť štandardný test na overenie odolnosti výdavkov z rozpočtu EÚ proti zmene klímy;

68. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že dotácie na fosílne palivá sa stále zvyšujú a dosahujú približne 55 miliárd EUR ročne; vyzýva EÚ a členské štáty[9], aby okamžite prestali so všetkými európskymi a vnútroštátnymi dotáciami na fosílne palivá;

69. zdôrazňuje význam vytvorenia fondu pre spravodlivý prechod, najmä pre regióny najviac postihnuté dekarbonizáciou, okrem iného pre regióny s ťažbou uhlia, spolu so všeobecným zohľadnením sociálnych vplyvov v existujúcom financovaní v oblasti klímy; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné, aby bola dlhodobá stratégia čo najviac prijímaná verejnosťou z dôvodu transformácie potrebnej v niektorých odvetviach;

Úloha spotrebiteľov a obehového hospodárstva

70. zdôrazňuje významný dosah zmeny spotrebiteľského správania na znižovanie emisií skleníkových plynov, a to aj v celom potravinovom systéme a v odvetví dopravy, a najmä v letectve; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr preskúmala možnosti politiky vrátane environmentálnych daní s cieľom podporiť zmenu správania; zdôrazňuje význam iniciatív zdola nahor, ako je Dohovor primátorov a starostov, na podporu zmeny správania;

71. konštatuje, že štatistiky FAO naznačujú, že celková spotreba mäsových a živočíšnych výrobkov na obyvateľa v EÚ28 sa od 90. rokov 20. storočia znížila, a že podporovaním tohto pretrvávajúceho trendu v kombinácii s technickými opatreniami na zmiernenie na strane ponuky by sa mohli významne znížiť emisie z poľnohospodárskej výroby;

72. zdôrazňuje, že je dôležité, aby v EÚ došlo nielen k nahradeniu v oblasti energie, ale v rovnakej miere aj k nahradeniu z hľadiska výrobkov/materiálov, t. j. k nahradeniu výrobkov a materiálov, ktoré sú z fosílnych zdrojov alebo pri výrobe ktorých vznikajú vysoké úrovne emisií, výrobkami z obnoviteľných zdrojov;

73. zdôrazňuje, že veľmi veľká časť využívania energie, a teda emisie skleníkových plynov, je viazaná priamo na získanie, spracovanie, prepravu, konverziu, využívanie a likvidáciu zdrojov; zdôrazňuje, že v každom štádiu reťazca riadenia zdrojov je možné dosiahnuť značné úspory; zdôrazňuje preto, že zvyšovanie produktivity zdrojov prostredníctvom lepšej efektívnosti a znižovania plytvania zdrojmi prostredníctvom opatrení, ako je opätovné použitie, recyklácia a opätovné spracovanie, môže výrazne znížiť spotrebu zdrojov a emisie skleníkových plynov a zároveň zlepšiť konkurencieschopnosť a vytvoriť obchodné príležitosti a pracovné miesta; zdôrazňuje nákladovú efektívnosť opatrení v oblasti obehového hospodárstva; zdôrazňuje, že zlepšená efektívnosť zdrojov a prístupy obehového hospodárstva, ako aj navrhovanie výrobkov vhodných pre obehové hospodárstvo pomôžu zmeniť spôsob výroby a prístup k spotrebe a znížiť množstvo odpadu;

74. zdôrazňuje význam produktovej politiky, ako je ekologické verejné obstarávanie a ekodizajn; zdôrazňuje, že smernica o ekodizajne[10] významne prispieva k dosahovaniu cieľov EÚ v oblasti klímy znižovaním emisií skleníkových plynov o 320 miliónov ton ekvivalentov CO2 ročne a že sa odhaduje, že do roku 2020 spotrebitelia EÚ vďaka smernici ušetria až 112 miliárd EUR alebo okolo 490 EUR ročne na domácnosť; zdôrazňuje potrebu stanoviť požiadavky obehového hospodárstva v rámci noriem EÚ v oblasti ekodizajnu a rozšíriť súčasnú metodiku ekodizajnu o ďalšie kategórie výrobkov popri energeticky významných výrobkoch;

EÚ a globálne opatrenia v oblasti klímy

75. zdôrazňuje význam výraznejších iniciatív a pokračujúceho dialógu na príslušných medzinárodných fórach a účinnej diplomacie v oblasti klímy s cieľom podnietiť podobné politické rozhodnutia smerom k zvýšeniu ambícií v oblasti zmeny klímy v iných regiónoch a tretích krajinách; vyzýva EÚ na zvýšenie vlastného financovania opatrení v oblasti klímy a aktívnu podporu členských štátov v tom, aby zvýšili finančnú pomoc v oblasti ochrany klímy (skôr rozvojovú pomoc než pôžičky) tretím krajinám, ktorá by mala dopĺňať zahraničnú rozvojovú pomoc, a nie že sa bude započítavať dvakrát ako rozvojová pomoc a finančná pomoc v oblasti klímy;

76. vyjadruje poľutovanie nad tým, že mnohé ďalšie veľké hospodárstva ešte nevypracúvajú stratégie na rok 2050; preto žiada Radu a Komisiu, aby zintenzívnili diplomaciu v oblasti klímy a prijali iné vhodné opatrenia na podporu ostatných hlavných ekonomík, aby bolo možné spoločne dosiahnuť dlhodobé ciele Parížskej dohody;

77. zdôrazňuje význam silnej diplomacie a vedúceho postavenia EÚ v oblasti klímy a energetiky s cieľom posilniť globálne, mnohostranné partnerstvo a ambície v boji proti zmene klímy a v záujme trvalo udržateľného rozvoja; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali spoločné rámce a opatrenia v rámci formátu OSN;

78. Zdôrazňuje, že samit OSN o klíme v septembri 2019 môže byť ideálnym okamihom na to, aby vedúci predstavitelia oznámili zvýšenie ambícií NDC; domnieva sa, že EÚ by mala zaujať stanovisko k aktualizácii svojej NDC v dostatočnom predstihu, aby prišla na samit dobre pripravená a aby úzko spolupracovala s medzinárodnou koalíciou strán na podporu zvýšených klimatických ambícií;

79. zdôrazňuje význam posilnenia interoperability medzi politickými nástrojmi EÚ a ich ekvivalentmi v tretích krajinách, najmä mechanizmov stanovovania cien uhlíka; vyzýva Komisiu, aby pokračovala a zintenzívnila spoluprácu a podporu pri rozvoji mechanizmov na stanovovanie cien CO2 mimo Európy s cieľom dosiahnuť zvýšené zníženie emisií a zlepšiť rovnaké podmienky na celom svete; zdôrazňuje, že je dôležité zaviesť environmentálne záruky na zabezpečenie skutočného a dodatočného zníženia emisií skleníkových plynov; vyzýva preto Komisiu, aby presadzovala prísne a spoľahlivé medzinárodné pravidlá týkajúce sa článku 6 Parížskej dohody s cieľom zabrániť medzerám v účtovníctve alebo dvojitému započítaniu zníženia emisií;

°

° °

80. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

[1] Prijaté texty, P8_TA(2018)0430.

[2] UNEP „Správa o medzerách v oblasti emisií za rok 2018,‘ s.10.

[3] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).

[4]  http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2015/563472/IPOL_STU(2015)563472_EN.pdf

[5]  https://ec.europa.eu/energy/en/topics/energy-efficiency/buildings

[6] Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/844 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (Text s významom pre EHP)

[7] 1aVan Dingenen, R., Crippa, M., Maenhout, G., Guizzardi, D., Dentener, F.: Global trends of methane emissions and their impacts on ozone concentrations, EUR 29394 EN, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2018, ISBN 978-92-79-96550-0, doi:10.2760/820175, JRC113210.

[8] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 517/2014 zo 16. apríla 2014 o fluórovaných skleníkových plynoch, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 842/2006 (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 195);

[9]  Ceny energií a náklady na energie v Európe, COM(2019)0001 final, strany 10 – 11.

[10] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10).

Posledná úprava: 13. marca 2019Právne oznámenie