Postup : 2019/2582(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0200/2019

Predkladané texty :

B8-0200/2019

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 14/03/2019 - 11.15
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0217

<Date>{11/03/2019}11.3.2019</Date>
<NoDocSe>B8‑0200/2019</NoDocSe>
PDF 203kWORD 65k

<TitreType>NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreSuite>predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie</TitreSuite>

<TitreRecueil>v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku</TitreRecueil>


<Titre>zmene klímy, Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo.</Titre>

<DocRef>(2019/2582(RSP))</DocRef>


<RepeatBlock-By><Depute>Nils Torvalds, Fredrick Federley</Depute>

<Commission>{ALDE}v mene skupiny ALDE</Commission>

</RepeatBlock-By>

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B8-0195/2019

B8‑0200/2019

Uznesenie Európskeho parlamentu o klimatických zmenách Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo.

(2019/2582(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. Novembra 2018 s názvom Čistá planéta pre všetkých – Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo (COM(2018)773),

 so zreteľom na Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „UNFCCC“) a Kjótsky protokol k tomuto dohovoru,

 so zreteľom na Parížsku dohodu, rozhodnutie 1/CP.21 a 21. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 21) a 11. konferenciu zmluvných strán, ktorá slúžila ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP 11) a ktorá sa konala od 30. novembra do 11. decembra 2015 v Paríži vo Francúzsku,

 so zreteľom na 24. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 24), 14. zasadnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP14), ako aj 3. časť prvého zasadnutia konferencie zmluvných strán, ktoré bolo zároveň schôdzou zmluvných strán Parížskej dohody (CMA1.3), ktoré sa konalo v Katoviciach v Poľsku od 2. decembra do 14. decembra 2018,

 so zreteľom na program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 OSN a na ciele trvalo udržateľného rozvoja,

 so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2018 o Konferencii OSN o zmene klímy 2018 v Katoviciach, Poľsko (COP 24)[1],

 so zreteľom na závery Rady z štvrtok, 22. marca 2018,

 so zreteľom na osobitnú správu Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) s názvom Globálne otepľovanie 1,5°C, jej 5. hodnotiacu správu (AR5) a jej súhrnnú správu,

 so zreteľom na 9. správu OSN o medzerách v oblasti emisií (UN Environment Emissions Gap Report) z 27. novembra 2018,

 so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

1. víta uverejnenie oznámenia Komisie s názvom Čistá planéta pre všetkých - Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo, ktoré zdôrazňuje príležitosti a výzvy, ktoré predstavuje transformácia na hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov pre európskych občanov a európske hospodárstvo, a vytvára základ pre širokú diskusiu, na ktorej sa zúčastňujú inštitúcie EÚ, národné parlamenty, podnikateľský sektor, mimovládne organizácie, mestá a komunity, ako aj občania; podporuje cieľ dosiahnutia nulovej bilancie emisií skleníkových plynov do roku 2050 a žiada členské štáty, aby v rámci budúcej diskusie o Európe na osobitnom samite EÚ v Sibiu v máji 2019 urobili to isté; vyzýva členské štáty, aby sa zaviazali splniť požadované ambície s cieľom dosiahnuť tento cieľ;

2. zdôrazňuje, že európski občania už čelia priamym dôsledkom zmeny klímy; zdôrazňuje, že podľa Európskej environmentálnej agentúry priemerné ročné straty spôsobené počasím a extrémami súvisiacimi s klímou v Únii dosiahli v rokoch 2010 až 2016 približne 12,8 miliárd EUR a že ak sa neprijmú žiadne opatrenia, klimatické škody v EÚ môžu do roku 2080 dosiahnuť minimálne 190 miliárd EUR, čo zodpovedá poklesu úrovne blahobytu o 1,8 % jej súčasného HDP; zdôrazňuje, že v rámci scenára vysokých emisií by ročné náklady v dôsledku povodní v EÚ mohli do roku 2100 dosiahnuť 1 bilión EUR a že katastrofy spôsobené počasím by mohli postihnúť približne dve tretiny európskych občanov do roku 2100 v porovnaní s 5 % v súčasnosti; ďalej zdôrazňuje, že podľa Európskej environmentálnej agentúry bude do roku 2030 50 % osídlených oblastí v EÚ postihnutých vážnym nedostatkom vody;

3. zdôrazňuje, že osobitná správa IPCC o teplote 1,5 °C (ďalej len „správa IPCC) predstavuje najkomplexnejšie a najaktuálnejšie vedecké hodnotenie spôsobov zmierňovania v súlade s Parížskou dohodou;

4. zdôrazňuje, že podľa osobitnej správy IPCC obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C bez akéhokoľvek alebo len obmedzeného prekročenia znamená dosiahnuť nulovú bilanciu globálnych emisií skleníkových plynov najneskôr do roku 2067 a obmedziť ročné globálne emisie skleníkových plynov do roku 2030 na približne 27,4 GtCO2eq ročne; zdôrazňuje, že vzhľadom na tieto zistenia, ako globálny líder a s cieľom zabezpečiť existenciu zaručenej možnosti udržať nárast globálnej teploty pod 1,5 °C do roku 2100, je potrebné, aby sa Únia usilovala dosiahnuť nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov čo najskôr a najneskôr do roku 2050;

5. vyjadruje znepokojenie v súvislosti so správou Programu OSN pre životné prostredie o medzerách v oblasti emisií za rok 2018 (Emissions Gap Report), v ktorej sa uvádza, že nepodmienené vnútroštátne stanovené príspevky výrazne prevyšujú limit oteplenia 2 °C stanovený v Parížskej dohode a vedú namiesto toho k odhadovanému otepleniu o 3,2°C[2] do roku 2100; zdôrazňuje, že všetky strany musia naliehavo zvýšiť do roku 2020 svoje klimatické ambície;

Spôsoby dosiahnutia cieľov európskej stratégie nulových emisií do polovice storočia

6. domnieva sa, že Európa môže smerovať ku klimatickej neutrálnosti investovaním do inovatívnych technologických riešení, posilnením postavenia občanov a zosúladením činností v kľúčových oblastiach, ako je energetika, priemyselná politika a výskum, a zároveň zabezpečiť sociálnu spravodlivosť pre spravodlivý prechod;

7. poznamenáva, že stratégia predstavuje osem spôsobov hospodárskej, technologickej a sociálnej premeny, ktorú Únia potrebuje na splnenie dlhodobého teplotného cieľa Parížskej dohody; poznamenáva, že len dva z nich by umožnili Únii dosiahnuť nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov najneskôr do roku 2050; zdôrazňuje, že si to vyžaduje rýchle a koordinované kroky a značné úsilie od miestnej a regionálnej úrovne až po vnútroštátnu a európsku úroveň, do ktorých by boli zapojení aj neverejní aktéri; uznáva, že regionálny stanovený príspevok a miestny stanovený príspevok by mohli byť dôležitými nástrojmi na preklenutie medzery v oblasti emisií; pripomína povinnosť členských štátov prijať vnútroštátne dlhodobé stratégie stanovené v nariadení o riadení[3]; vyzýva preto členské štáty, aby zaviedli jasné krátkodobé a dlhodobé ciele a politiky, ktoré by boli v súlade s cieľmi Parížskej dohody a aby poskytli investičnú podporu pre spôsoby vyznačujúce sa nulovou bilanciou;

8. zdôrazňuje, že prvá kategória spôsobov prezentovaných v stratégii sa zameriava na zníženie emisií skleníkových plynov len o približne 80 % do roku 2050 v porovnaní s úrovňou v roku 1990; so znepokojením konštatuje, že táto ambícia predstavuje spodnú úroveň udržania globálneho otepľovania pod hranicou 2 °C, a preto nie je v súlade s Parížskym cieľom udržať celosvetové zvýšenie teploty výrazne pod 2 °C ani s budúcim cieľom nižším ako 1,5 °C;

9. poukazuje na to, že podľa odhadov Komisie sa očakáva, že HDP EÚ sa zvýši v rámci scenárov s nulovými emisiami viac ako pri scenároch s nižším znížením emisií, pričom účinky v oboch prípadoch sa v rámci EÚ nerovnomerne rozšíria v dôsledku rozdielov medzi členskými štátmi, okrem iného aj z hľadiska HDP na obyvateľa a uhlíkovej náročnosti energetického mixu; domnieva sa, že nečinnosť by bola zďaleka najnákladnejším scenárom a viedla by nielen k výraznému zníženiu HDP v Európe, ale aj k ďalšiemu zvýšeniu hospodárskych nerovností medzi členskými štátmi a regiónmi, keďže sa očakáva, že niektoré členské štáty zasiahnu dôsledky nečinnosti výraznejšie než ostatné;

10. so znepokojením konštatuje, že závislosť EÚ od dovozu energie je v súčasnosti približne 55 %; zdôrazňuje, že podľa scenára nulovej bilancie emisií by táto závislosť klesla na 20 % do roku 2050, čo by malo pozitívny vplyv na obchodnú bilanciu a geopolitickú pozíciu EÚ; konštatuje, že kumulatívne úspory pri nákladoch na dovoz fosílnych palív v rokoch 2031 – 2050 by predstavovali 2 až 3 bilióny EUR, ktoré by sa mohli použiť na iné priority európskych občanov;

11. zdôrazňuje, že znížením znečistenia ovzdušia v rámci scenára nulovej bilancie emisií by sa znížila miera predčasných úmrtí na jemné tuhé častice o viac ako 40 %; konštatuje, že v rámci takéhoto scenára by sa škody na zdraví znížili o približne 200 miliárd EUR ročne;

12. víta začlenenie dvoch spôsobov, ktorých cieľom je dosiahnuť do roku 2050 nulovú bilanciu emisií GHG, a to, že ich Komisia podporuje, a považuje tento cieľ do polovice storočia za jediný, ktorý je v súlade s dlhodobými záväzkami vyplývajúcimi z Parížskej dohody; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa v rámci stratégie nezvážili žiadne spôsoby na dosiahnutie nulových emisií skleníkových plynov pred rokom 2050;

13. poznamenáva, že tieto spôsoby zahŕňajú využívanie niekoľkých technológií odstraňovania oxidu uhličitého, a to aj prostredníctvom zachytávania a ukladania oxidu uhličitého alebo ich využívania a priameho zachytávania vzduchu, ktoré ešte treba zaviesť vo veľkej miere; domnieva sa však, že stratégia EÚ týkajúca sa dosiahnutia nulovej bilancie emisií by mala uprednostňovať priame znižovanie emisií a opatrenia na zachovanie a zvyšovanie prirodzených záchytov a rezervoárov EÚ a mala by sa zameriavať len na využívanie technológií odstraňovania uhlíka, pri ktorých nie sú k dispozícii žiadne priame možnosti znižovania emisií; domnieva sa, ak sa má Únia vyhnúť technológiám na odstraňovanie uhlíka, ktoré by predstavovali značné riziká pre ekosystémy, biodiverzitu a potravinovú bezpečnosť, budú do roku 2030 potrebné ďalšie opatrenia, ako sa tiež konštatuje v správe IPCC;

Sociálne aspekty zmeny klímy a spravodlivý prechod

14. víta skutočnosť, že Komisia dospela k záveru, že nulové emisie sú možné bez toho, aby došlo k čistým stratám pracovných miest, a berie pozitívne na vedomie podrobné posúdenie prechodu v energeticky náročných priemyselných odvetviach; zdôrazňuje, že ak sa bude správne zaobchádzať s primeranou podporou pre najzraniteľnejšie regióny, odvetvia a občanov, spravodlivý prechod na nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov má potenciál viesť k čistému zvýšeniu počtu pracovných miest v Únii - zamestnanosť v celom hospodárstve sa zvýši o 2,1 milióna dodatočných pracovných miest do roku 2050 v rámci scenára nulovej bilancie emisií v porovnaní so zvýšením zamestnanosti o 1,3 milióna dodatočných pracovných miest v rámci scenára 80 % zníženia emisií; domnieva sa preto, že Komisia by mala vypracovať obnovený audit zručností v rámci Panorámy zručností EÚ s regionálnymi údajmi o potrebách zručností pre klimaticky neutrálnu Európu s cieľom podporovať tieto najzraniteľnejšie regióny, odvetvia a ľudí v oblasti rekvalifikácie pre kvalitné a voči budúcim zmenám odolné pracovné miesta v tých istých regiónoch;

15. zdôrazňuje množstvo prínosov, ktoré bude mať klimaticky neutrálna spoločnosť na verejné zdravie, a to z hľadiska nákladov na zdravotnú starostlivosť a nadmernej záťaže v systémoch poistenia a verejného zdravia, ku ktorým nedôjde, ako aj na všeobecné dobré životné podmienky európskych občanov vďaka posilnenej biodiverzite, zníženiu znečistenia ovzdušia a zmierneniu vystavenia znečisťujúcim látkam;

16. domnieva sa, že klimatický prechod v Európe musí byť udržateľný z ekologického, hospodárskeho a sociálneho hľadiska; zdôrazňuje, že na zabezpečenie politického prijatia všetkými občanmi je dôležité zohľadniť distribučné účinky politík súvisiacich s klimatickými zmenami a dekarbonizáciou, a to najmä na osoby s nízkymi príjmami; domnieva sa preto, že sociálne vplyvy by sa mali v plnej miere zohľadniť vo všetkých politikách EÚ a členských štátov v oblasti klímy s cieľom zabezpečiť sociálnu a ekologickú transformáciu v Európe; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že stratégie na všetkých úrovniach, šité na mieru a dostatočne financované, sa budú musieť vypracúvať na základe inkluzívnych procesov a v úzkej spolupráci s miestnymi a regionálnymi verejnými orgánmi, odbormi, vzdelávacími inštitúciami, organizáciami občianskej spoločnosti a súkromným sektorom, aby sa zabezpečili spravodlivé a rovnaké príležitosti pre všetkých európskych občanov v tomto prechode;

17. víta nárast environmentálneho povedomia medzi mladými ľuďmi a zdôrazňuje potrebu aktívne zapájať mladšie generácie do budovania medzinárodných, medzikultúrnych a medzigeneračných vzťahov s cieľom napomôcť globálnemu úsiliu o dosiahnutie udržateľnejšej budúcnosti; víta nedávne požiadavky verejnosti na prijatie opatrení v oblasti klímy, najmä tie, ktoré vyjadrili študenti, a domnieva sa, že vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, ako aj EÚ by mali brať do úvahy výzvy na väčšiu naliehavosť v boji proti zmene klímy;

Strednodobé ciele

18. uznáva, že desaťročie medzi rokmi 2020 a 2030 má kľúčový význam, ak má EÚ dosiahnuť nulové emisie do roku 2050; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili silný strednodobý cieľ na rok 2030, pretože je to nevyhnutné na zabezpečenie dostatočnej stability pre investície na trhu a na plné využitie potenciálu technologických inovácií a posilnenie možností pre európske podniky stať sa lídrom na svetovom trhu s produkciou s nízkymi emisiami;

19. zdôrazňuje, že dosiahnutie nulových emisií GHG do roku 2050 nákladovo najefektívnejším spôsobom si vyžaduje zvýšenie a zosúladenie úrovne ambícií do roku 2030 so scenármi nulovej bilancie do roku 2050; domnieva sa, že je nanajvýš dôležité, aby Únia vyslala jasný signál, a to najneskôr na samite OSN o klíme v septembri 2019 v New Yorku, že je pripravená prehodnotiť svoj príspevok k Parížskej dohode;

20. podporuje aktualizáciu NDC Únie o cieľ pre celé hospodárstvo spočívajúci v znížení domácich emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990; vyzýva preto vedúcich predstaviteľov EÚ, aby na osobitnom samite EÚ v Sibiu v máji 2019 podporili zvýšenie ambicióznosti vnútroštátne stanovených príspevkov Únie, majúc na zreteli samit OSN o klíme v septembri 2019;

21. domnieva sa preto, že Komisia by mala najneskôr počas preskúmaní klimatického balíka na rok 2030 a ďalších príslušných právnych predpisov v rokoch 2022 až 2024 predložiť legislatívne návrhy na zvýšenie úrovne ambícií v súlade s aktualizovanými NDC a cieľom dosiahnuť nulovú bilanciu emisií; domnieva sa, že nedostatok ambícií do roku 2030 by obmedzil budúce možnosti, čo by mohlo obmedziť dostupnosť niektorých možností nákladovo efektívnej dekarbonizácie; domnieva sa, že tieto preskúmania sú dôležitými míľnikmi na zabezpečenie záväzkov EÚ v oblasti klímy;

22. domnieva sa, že v záujme ďalšieho zabezpečenia väčšej stability trhov bude prospešné, aby si EÚ stanovila aj ďalší priebežný cieľ zníženia emisií do roku 2040, ktorým sa môže zabezpečiť ďalšia stabilita a splnenie dlhodobého cieľa do roku 2050;

23. považuje za potrebné pravidelne preskúmať stratégiu EÚ na dosiahnutie nulovej bilancie emisií; takéto preskúmanie by malo vychádzať z päťročného globálneho hodnotenia, ako sa uvádza v Parížskej dohode, a malo by zohľadniť technologický a spoločenský vývoj, ako aj vstupy neštátnych aktérov a Európskeho parlamentu;

Príspevky odvetví

24. zdôrazňuje, že bilancia emisií sa bude musieť znížiť takmer na nulu vo všetkých odvetviach hospodárstva, čo by malo prispieť k spoločnému úsiliu o zníženie emisií; vyzýva preto Komisiu, aby vypracovala spôsoby, ako dosiahnuť klimatickú neutralitu vo všetkých odvetviach; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zásady znečisťovateľ platí;

25. zdôrazňuje význam rôznych opatrení a právnych predpisov v oblasti klímy prijatých v rôznych oblastiach politiky, ale upozorňuje, že roztrieštený prístup by mohlo viesť k nejednotnosti a nie k tomu, aby EÚ do roku 2050 dosiahla hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov; domnieva sa, že je potrebné zaujať preklenujúci prístup;

26. zdôrazňuje význam inovácií v širokom spektre technológií a podporuje ich s cieľom dekarbonizovať hospodárstvo, ako je doprava s nulovými emisiami, obehové hospodárstvo a biohospodárstvo;

27. požaduje harmonizáciu cien uhlíka v EÚ prostredníctvom minimálnych úrovní na podporu prechodu na hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií, najmä v odvetviach, na ktoré sa nevzťahuje systém EÚ na obchodovanie s emisiami;

28. domnieva sa, že kľúčový význam pri znižovaní emisií skleníkových plynov bude mať technologický vývoj a riešenia, energetická efektívnosť v oblasti ponuky a dopytu, ako aj udržateľná energia z obnoviteľných zdrojov v odvetví dopravy, budov, kúrenia a chladenia a energetiky, ako aj zásady obehového hospodárstva; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam technologicky neutrálnych stratégií;

29. uznáva úlohu CCS podľa osobitnej správy IPCC o obmedzovaní globálneho otepľovania na 1,5 °C vo väčšine scenárov s obmedzovaním globálneho otepľovania na 1,5 °C; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ v tejto oblasti vyvinula silnejšie ambície; ďalej berie na vedomie ciele, ktoré stanovili členské štáty v rámci strategického plánu pre energetické technológie (SET) na realizáciu CCS v komerčnom meradle v európskom odvetví energetiky a priemyslu v 20. rokoch 21. storočia; domnieva sa, že je potrebné zvýšiť využívanie environmentálne bezpečného zachytávania a ukladania oxidu uhličitého (CCU a CCS) v priemyselných procesoch, čím sa dosiahne čisté zníženie emisií a zabránenie alebo trvalé uloženie CO2; 27. so znepokojením konštatuje, že v súčasnosti mnohé technológie CCU neprinášajú trvalé znižovanie emisií; vyzýva preto Komisiu, aby vypracovala technické kritériá, ktoré zabezpečia podporu len tým technológiám, ktoré prinášajú overiteľné výsledky;

Energetická politika

30. zdôrazňuje ústrednú úlohu energie pri prechode na hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov; pripomína, že Únii sa za posledné desaťročia podarilo úspešne oddeliť emisie skleníkových plynov od hospodárskeho rastu a znížiť emisie, najmä prostredníctvom energetickej účinnosti a rozšírenia obnoviteľných zdrojov energie; zdôrazňuje, že prechod na čistú energiu by mal naďalej stimulovať modernizáciu európskeho hospodárstva, udržateľný hospodársky rast a priniesť európskym občanom spoločenský a environmentálny prínos;

31. je presvedčený, že vedúce postavenie EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti demonštruje v iných častiach sveta, že prechod na čistú energiu je možný aj prospešný nad rámec boja proti zmene klímy;

32. poukazuje na to, že dosiahnutie hospodárstva s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov si so súčasným základným scenárom bude vyžadovať značné dodatočné investície do energetického systému EÚ a súvisiacej infraštruktúry, a to v rozsahu od 175 do 290 miliárd EUR ročne;

33. zdôrazňuje, že vzhľadom na rozdielne východiskové body energetickej transformácie môže byť úsilie o zníženie emisií skleníkových plynov v záujme dosiahnutia klimatickej neutrálnosti na úrovni EÚ nerovnomerné;

34. vyzýva členské štáty, aby neodkladne začali vykonávať balík opatrení v oblasti čistej energie; pripomína právomoc členských štátov rozhodovať o svojom energetickom mixe v rámci politík EÚ v oblasti klímy a energetiky;

35. zdôrazňuje, že je dôležité prijať integrovaný medziodvetvový prístup s cieľom uľahčiť úsilie o dekarbonizáciu v rámci energetického systému a ďalších súvisiacich odvetví a mať prospech zo zvýšenej efektívnosti; uznáva, že integrácia energetických systémov môže priniesť väčšiu flexibilitu, vyššiu účinnosť systému, väčšiu spotrebu energie z obnoviteľných zdrojov vo všetkých nosičoch energie a nakoniec nákladovo efektívny energetický prechod;

36. požaduje vysoko energeticky efektívny systém založený na obnoviteľných zdrojoch; žiada Komisiu a členské štáty, aby v tejto súvislosti prijali všetky potrebné opatrenia, keďže to bude mať dosah na všetky hospodárske odvetvia; zdôrazňuje, že všetky spôsoby predložené Komisiou predpokladajú úplnú dekarbonizáciu v energetickom odvetví najneskôr do roku 2050, výrazné zníženie fosílnych palív a podstatné zvýšenie využívania energie z obnoviteľných zdrojov;

37. zdôrazňuje príspevok energetickej efektívnosti k bezpečnosti dodávok, hospodárskej konkurencieschopnosti, ochrane životného prostredia, ako aj k zníženiu účtov za energie a k zlepšeniu kvality bývania; potvrdzuje dôležitú úlohu energetickej efektívnosti pri vytváraní obchodných príležitostí a zamestnanosti, ako aj jej globálny a regionálny prínos; v tejto súvislosti pripomína, že zásada prvoradosti energetickej efektívnosti bola zavedená nariadením o riadení energetickej únie a jej uplatňovanie by sa malo v plnej miere využívať v celom energetickom reťazci a malo by sa považovať za základ každého smerovania k cieľu nulovej bilancie emisií do roku 2050;

38. zdôrazňuje, že smernica o ekodizajne[4] významne prispieva k dosahovaniu cieľov EÚ v oblasti klímy znižovaním emisií skleníkových plynov o 320 miliónov ton ekvivalentov CO2 ročne a že sa odhaduje, že do roku 2020 spotrebitelia EÚ vďaka smernici ušetria až 112 miliárd EUR alebo okolo 490 EUR ročne na domácnosť; žiada o reguláciu dodatočných výrobkov v rámci smernice o ekodizajne vrátane tabletov a smartfónov a o to, aby sa súčasné normy aktualizovali s cieľom zohľadniť technologický vývoj;

39. zdôrazňuje potrebu zabezpečiť ďalšiu integráciu európskeho trhu s energiou s cieľom čo najefektívnejšie dekarbonizovať odvetvie energetiky, uľahčiť investície tam, kde možno dosiahnuť väčšinu výroby energie z obnoviteľných zdrojov, a podporiť aktívnu účasť občanov s cieľom urýchliť energetický prechod na trvalo udržateľné a uhlíkovo neutrálne hospodárstvo; považuje za nevyhnutné zvýšiť úroveň vzájomného prepojenia medzi členskými štátmi a viac podporiť cezhraničné režimy podpory;

40. konštatuje, že sektor budov je v súčasnosti zodpovedný za 40 % spotreby energie a 36 % emisií CO2[5] v Európe; požaduje uvoľnenie potenciálu úspory energie a zníženie uhlíkovej stopy v súlade s cieľom smernice o energetickej hospodárnosti budov[6] dosiahnuť do roku 2050 fond vysoko energeticky účinných a dekarbonizovaných budov; zdôrazňuje, že efektívnejšia spotreba energie v budovách predstavuje významný potenciál ďalšieho znižovania emisií skleníkových plynov v Európe; ďalej sa domnieva, že budovy s nízkou spotrebou energie, do ktorých sa dodáva len energia z obnoviteľných zdrojov, sú nevyhnutnou podmienkou Parížskej dohody a programu EÚ pre rast, pracovné miesta v danej lokalite a lepšie životné podmienky pre občanov v celej Európe;

41. poukazuje na to, že elektrifikácia odvetvia stavebníctva, priemyslu a dopravy bude zohrávať kľúčovú úlohu pri znižovaní emisií týchto odvetví a bude vyžadovať podstatne zvýšené dodávky elektrickej energie; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam politík, ktoré umožňujú energetickému priemyslu poskytovať dostatočnú a spoľahlivú uhlíkovo neutrálnu elektrickú energiu za konkurencieschopnú cenu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby spojila všetky zainteresované strany s cieľom umožniť tento prechod;

42. vyzýva vládne, vnútroštátne, regionálne a miestne orgány na všetkých úrovniach, aby zaviedli opatrenia na podporu účasti občanov na transformácii energetiky a podporovali výmenu najlepších postupov;

Priemyselná politika

43. je presvedčený, že hospodárska prosperita, globálna priemyselná konkurencieschopnosť a politika v oblasti zmeny klímy sa navzájom posilňujú; opätovne zdôrazňuje, že prechod na hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov predstavuje pre EÚ výzvy i príležitosti a že investície do priemyselných inovácií vrátane digitálnych technológií a čistých technológií budú potrebné na podnietenie rastu a posilnenie konkurencieschopnosti, podporu budúcich zručností a vytvorenie miliónov pracovných miest, napríklad v rastúcom obehovom hospodárstve a biohospodárstve;

44. zdôrazňuje, že stabilný a predvídateľný politický rámec v oblasti energetiky a klímy je kľúčom k zabezpečeniu tak potrebnej dôvery investorov a k tomu, aby európsky priemysel mohol prijímať rozhodnutia o dlhodobých investíciách v Európe, pretože životnosť väčšiny priemyselných zariadení presahuje 20 rokov;

45. zdôrazňuje úlohu energeticky náročných priemyselných odvetví pri dosahovaní dlhodobého zníženia emisií skleníkových plynov v EÚ; domnieva sa, že zachovanie vedúceho postavenia EÚ v oblasti nízkouhlíkového priemyslu a priemyselnej výroby v EÚ, zachovanie konkurencieschopnosti európskych priemyselných odvetví, minimalizácia závislosti od fosílnych palív a vystavovania sa nestálym a zvyšujúcim sa cenám dovozu fosílnych palív, ako aj predchádzanie riziku úniku uhlíka si vyžaduje inteligentné a cielené politické rámce; vyzýva Komisiu, aby predložila novú integrovanú priemyselnú stratégiu EÚ v oblasti klímy pre energeticky náročné priemyselné odvetvia na podporu prechodu konkurencieschopného odvetvia ťažkého priemyslu s nulovými emisiami;

46. vyzýva Komisiu, aby vypracovala priemyselnú stratégiu s opatreniami, ktoré umožnia európskemu priemyslu globálne súťažiť za rovnakých podmienok; domnieva sa, že v rámci tejto politiky by Komisia mala preskúmať účinnosť dodatočných opatrení na ochranu priemyselných odvetví ohrozených rizikom úniku uhlíka v súvislosti s dovozom výrobkov, ktoré by nahradili, prispôsobili alebo doplnili všetky existujúce opatrenia týkajúce sa úniku uhlíka, ako aj ich súlad s pravidlami WTO;

47. zdôrazňuje, že tým, že sa stane prvým veľkým hospodárstvom, ktoré sa bude usilovať o klimatickú neutralitu, európske podniky by mohli získať výhodu prvenstva na medzinárodných trhoch, aby sa stali celosvetovými lídrami v oblasti trvalo udržateľnej výroby efektívne využívajúcej zdroje; zdôrazňuje, že oneskorené alebo nedostatočné opatrenia na dosiahnutie nulovej bilancie emisií skleníkových plynov najneskôr do roku 2050 budú viesť k ekologickým, hospodárskym a sociálne neodôvodniteľným nákladom a budú účinne brániť budúcej konkurencieschopnosti európskeho priemyselného odvetvia;

48. konštatuje, že viacero rozvíjajúcich sa trhov si získava také postavenie, aby zohrávali dôležitú úlohu pri uspokojovaní potrieb globálneho trhu počas prechodu na hospodárstvo s nulovými emisiami, napríklad pokiaľ ide o dopravu s nulovými emisiami a energiu z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje, že EÚ ako hospodárstvo musí aj naďalej zaujímať vedúce postavenie v oblasti ekologických inovácií a investícií do ekologických technológií;

49. konštatuje, že v správe Európskej komisie z roku 2018 o cenách energie a nákladoch na ňu v Európe sa zdôrazňuje pretrvávajúca vysoká miera vystavenia EÚ nestálym a rastúcim cenám fosílnych palív a očakáva sa, že budúce náklady na výrobu elektrickej energie sa zvýšia v prípade elektrickej energie vyrobenej z fosílnych palív a znížia v prípade energie z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje, že náklady na dovoz energie do EÚ sa v roku 2017 zvýšili o 26 % na 266 miliárd EUR, a to najmä v dôsledku rastúcich cien ropy; ďalej konštatuje, že v správe sa odhaduje, že rast cien ropy má negatívny vplyv na rast v EÚ (-0,4 % HDP v roku 2017) a na infláciu (+0,6);

Príspevky iných odvetví

50. poukazuje na to, že stratégia potvrdzuje, že emisie GHG z odvetvia dopravy sú stále na vzostupe a že súčasné politiky nebudú stačiť na dekarbonizáciu odvetvia dopravy do roku 2050; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť prechod z leteckej dopravy na železničnú a smerovať k verejnej doprave a spoločnej mobilite; konštatuje, že cestná doprava prispieva približne jednou pätinou k celkovým emisiám oxidu uhličitého v EÚ; vyzýva preto členské štáty a Komisiu, aby podnikli rozhodné kroky na to, aby umožnili spotrebiteľom vo všetkých členských štátoch prístup k vozidlám s nulovými emisiami a k vozidlám s nízkymi emisiami, pričom by sa predišlo zvýšenému využívaniu starých vozidiel s vysokým znečistením v členských štátoch s nízkymi príjmami; ďalej zdôrazňuje úlohu inteligentných technológií, ako je infraštruktúra inteligentného dobíjania, s cieľom vytvoriť synergie medzi elektrifikáciou dopravy a zavedením obnoviteľných zdrojov energie;

51. zdôrazňuje, že k dosiahnutiu klimatickej neutrality hospodárstva EÚ ako celku musia prispieť všetky odvetvia vrátane medzinárodnej leteckej a lodnej dopravy; konštatuje, že analýza Komisie ukazuje, že aj keby sa súčasné globálne ciele a opatrenia plánované organizáciami IMO a ICAO vykonávali v plnej miere, nedosiahne sa nimi nevyhnutné zníženie emisií, a že sú potrebné ďalšie významné opatrenia v súlade s cieľom dosiahnuť nulovú bilanciu emisií v celom hospodárstve; zdôrazňuje potrebu investícií do technológií a palív s nulovým a nízkym obsahom uhlíka v týchto odvetviach; vyzýva Komisiu, aby v týchto sektoroch zaviedla do praxe zásadu „znečisťovateľ platí“, najmä pokiaľ ide o zdaňovanie kerozínu a ceny leteniek; pripomína, že sa predpokladá, že emisie skleníkových plynov z medzinárodnej lodnej dopravy sa do roku 2050 zvýšia až o 250 %; víta skutočnosť, že sektor medzinárodnej lodnej dopravy si stanovil vlastný absolútny cieľ zníženia emisií skleníkových plynov; so znepokojením konštatuje, že sa nedosiahol dostatočný pokrok, pokiaľ ide o premietnutie tohto cieľa do krátkodobých a strednodobých opatrení a ďalších konkrétnych činností;

52. vyzýva Komisiu, aby čo najskôr navrhla európsky program pre železničnú dopravu vrátane rámca na odstránenie prekážok rýchlej realizácie interoperabilnej vysokorýchlostnej železničnej siete v rámci EÚ a mobilizácie zvýšených investícií do vysokorýchlostných železničných spojení;

53. konštatuje, že približne 60 % súčasných globálnych emisií metánu sa vypúšťa zo zdrojov, ako je poľnohospodárstvo, skládky odpadov a odpadové vody, výroba a potrubná preprava fosílnych palív; pripomína, že metán je silný skleníkový plyn so 100-ročným potenciálom otepľovania 28-krát väčším ako CO2[7] a že zníženie emisií metánu predstavuje ďalší významný prínos pri znižovaní koncentrácie prízemného ozónu a jej negatívnych vplyvov na kvalitu ovzdušia a ľudské zdravie; Trvá preto na význame zníženia emisií metánu v príslušných odvetviach a podporuje medzinárodné zníženie emisií metánu;

54. opätovne vyzýva Komisiu, aby čo najskôr preskúmala politické možnosti rýchleho riešenia emisií metánu ako súčasť strategického plánu Únie pre metán a aby na tento účel predložila legislatívne návrhy Európskemu parlamentu a Rade; zdôrazňuje, že poľnohospodárstvo sa stane jedným z hlavných zostávajúcich zdrojov emisií GHG v EÚ v roku 2050, najmä v dôsledku emisií metánu a oxidu dusného; zdôrazňuje potenciál poľnohospodárskeho odvetvia riešiť výzvy súvisiace so zmenou klímy, napríklad prostredníctvom ekologických a technologických inovácií, ako aj zachytávania uhlíka v pôde;

55. požaduje spoločnú poľnohospodársku politiku, ktorá prispieva k zníženiu emisií skleníkových plynov v súlade s prechodom na klimaticky neutrálne hospodárstvo; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že poľnohospodárske politiky, najmä fondy EÚ a vnútroštátne fondy, sú v súlade s cieľmi Parížskej dohody;

56. zdôrazňuje, že celosvetovo sa v pôde nachádza viac uhlíka ako v biosfére a atmosfére dohromady; zdôrazňuje preto, že je dôležité zastaviť degradáciu pôdy v EÚ a zabezpečiť spoločné opatrenia EÚ na zachovanie a zlepšenie kvality pôdy a jej kapacity na ukladanie oxidu uhličitého;

57. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nezohľadnila možnosť posilniť opatrenia EÚ v oblasti fluórovaných skleníkových plynov vrátane opatrení na predchádzanie nezákonnému obchodovaniu s neúplne fluórovaným uhľovodíkom prostredníctvom prijatia systému udeľovania licencií na neúplne fluórovaný uhľovodík;

58. zdôrazňuje potrebu zaradiť ambície v oblasti klímy do všetkých politík EÚ vrátane obchodnej politiky; naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila, že všetky obchodné dohody podpísané EÚ budú úplne v súlade s Parížskou dohodou, pretože by to nielen zlepšilo globálne opatrenia v oblasti zmeny klímy, ale aj zaručilo rovnaké podmienky pre postihnuté odvetvia;

59. zdôrazňuje, že EÚ by mala podporovať opatrenia v oblasti klímy zo strany regiónov a miest a umožniť im, aby zohrávali úlohu katalyzátora ďalšej transformácie;

Maximalizácia potenciálu lesov v oblasti klímy v súvislosti s trvalo udržateľným biohospodárstvom

60. podporuje aktívne a trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov na národnej úrovni spolu s konkrétnymi prostriedkami na stimulovanie účinného a trvalo udržateľného biohospodárstva EÚ vzhľadom na veľký potenciál lesov prispievať k posilňovaniu európskeho úsilia v oblasti klímy (prostredníctvom účinkov sekvestrácie, ukladania a nahradenia uhlíka) a k dosiahnutiu cieľa nulových emisií najneskôr do roku 2050; uznáva potrebu prispôsobenia sa zmene klímy a potrebu zastaviť stratu biodiverzity a degradáciu služieb ekosystémov v EÚ do roku 2020 a vypracovať politiky založené na dôkazoch, ktoré pomôžu realizovať a financovať opatrenia EÚ na zachovanie biodiverzity;

61. uznáva pozitívny, i keď v konečnom dôsledku obmedzený potenciál zalesňovania v Európe; domnieva sa preto, že iniciatívy v oblasti zalesňovania musia byť doplnené konkrétnymi iniciatívami a stimulmi zameranými na posilnenie potenciálu sekvestrácie, pričom sa zabezpečí a posilní zdravie existujúcich lesných plôch, aby bolo možné využívať prínosy pre klímu, udržateľné biohospodárstvo a biodiverzitu; podporuje preto zalesňovanie opustenej a okrajovo produktívnej poľnohospodárskej pôdy, agrolesníctvo a minimalizáciu premeny lesných plôch na iné využitie pôdy;

62. poukazuje na to, že opatrenia a politiky EÚ majú vplyv aj na prirodzené záchyty, pôdu a lesy mimo Európy a že stratégia EÚ na dosiahnutie nulovej bilancie emisií by mala zabezpečiť, aby opatrenia EÚ nemali škodlivé účinky pre klímu v tretích krajinách; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali prísne medzinárodné pravidlá v rámci parížskeho súboru pravidiel, najmä pokiaľ ide o článok 6 Parížskej dohody, s cieľom zabrániť medzerám v účtovníctve, ako aj dvojitému započítaniu opatrení zalesňovania, ktoré by mohlo oslabiť globálne úsilie v oblasti klímy;

Výskum a inovácie

63. zdôrazňuje, že programy Únie a vnútroštátne programy výskumu a inovácií sú kľúčové na podporu Európskej únie v jej vedúcej úlohe v boji proti zmene klímy a je presvedčený, že zohľadňovanie problematiky klímy by malo byť primerane integrované do prípravy a vykonávania programov v oblasti výskumu a inovácií;

64. upriamuje pozornosť na správu skupiny odborníkov na vysokej úrovni pre spôsoby dekarbonizácie (HLP)[8] o úlohe výskumu a inovácií pri dosahovaní cieľov Parížskej dohody, pričom v oblasti dekarbonizácie stavia EÚ do konkurenčnej výhody; berie na vedomie súbor tematických a prierezových odporúčaní vypracovaných HLP, najmä pokiaľ ide o orientáciu nového rámcového programu EÚ pre výskum a inovácie na roky 2021 – 2027, Horizont Európa;

65. domnieva sa, že v najbližších dvoch desaťročiach je potrebné vyvinúť značné úsilie v oblasti výskumu a inovácií, aby boli k dispozícii nízkouhlíkové a sociálne únosné riešenia s nízkymi a nulovými emisiami CO2 a s cieľom priniesť nové riešenia na dosiahnutie hospodárstva s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov;

66. zdôrazňuje pozíciu EP k programu Horizont Európa prispievať podľa potreby aspoň 35 % na jeho výdavky a ciele v oblasti klímy ako súčasť všeobecného cieľa Únie zameraného na presadzovanie opatrení v oblasti klímy;

Financovanie

67. vyzýva na urýchlenú implementáciu inovačného fondu EÚ ETS a na začatie prvej výzvy na predkladanie návrhov v roku 2019 s cieľom podporiť investície do demonštrácie prielomových technológií s nízkymi emisiami uhlíka v širokej škále odvetví, a to nielen vo výrobe elektrickej energie, ale aj v diaľkovom vykurovaní a priemyselných procesoch; žiada, aby viacročný finančný rámec na roky 2021 - 2027 a jeho programy boli plne v súlade s Parížskou dohodou;

68. zdôrazňuje úlohu energeticky náročných priemyselných odvetví ako účastníkov, ale aj umožňovateľov prechodu; vyzýva Komisiu, aby vytvorila rámec priemyselnej transformácie EÚ s cieľom prilákať investície do nízkouhlíkových technológií a vývoja výrobkov a uľahčiť potrebné priemyselné pilotné projekty pre prelomové technológie na komerčnej úrovni;

69. domnieva sa, že na to, aby Únia dosiahla nulovú bilanciu emisií najneskôr do roku 2050, je potrebné mobilizovať značné súkromné investície; domnieva sa, že si to bude vyžadovať dlhodobé plánovanie a regulačnú stabilitu a predvídateľnosť pre investorov a že v budúcich nariadeniach EÚ je potrebné zohľadniť túto skutočnosť; zdôrazňuje preto, že by sa malo uprednostniť vykonávanie akčného plánu pre trvalo udržateľné financie prijatého v marci 2018 vrátane nastavenia kapitálových požiadaviek bánk a obozretného zaobchádzania s aktívami s vysokým obsahom uhlíka, pravidiel obozretného podnikania pre poisťovne a aktualizácie povinností inštitucionálnych investorov a správcov aktív;

70. domnieva sa, že viacročný finančný rámec na obdobie 2021 – 2027 by sa mal pred prijatím posúdiť z hľadiska cieľa dosiahnuť do roku 2050 klimaticky neutrálne hospodárstvo a že sa musí zaviesť štandardný test na overenie odolnosti výdavkov z rozpočtu EÚ proti zmene klímy;

71. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že dotácie na fosílne palivá sa stále zvyšujú a dosahujú približne 55 miliárd EUR ročne[9]; vyzýva EÚ a členské štáty, aby okamžite prestali so všetkými európskymi a vnútroštátnymi dotáciami na fosílne palivá;

72. zdôrazňuje význam spravodlivého prechodu na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo a vyzýva členské štáty, aby v tomto smere zaviedli primerané politiky a financovanie; zdôrazňuje, že výdavky EÚ z príslušných fondov by mohli v prípade potreby predstavovať dodatočnú podporu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že fond na modernizáciu ETS bude podporovať investície do spravodlivého prechodu v regiónoch závislých od uhlíka;

Úloha spotrebiteľov a obehového hospodárstva

73. zdôrazňuje významný dosah zmeny spotrebiteľského správania na znižovanie emisií GHG, a to aj v celom potravinovom systéme a v odvetví dopravy, a najmä v letectve; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr preskúmala možnosti politiky vrátane environmentálnych daní s cieľom podporiť zmenu správania; zdôrazňuje význam iniciatív zdola nahor, ako je Dohovor primátorov a starostov, na podporu zmeny správania;

74. konštatuje, že štatistiky FAO naznačujú, že celková spotreba mäsových a živočíšnych výrobkov na obyvateľa v EÚ28 sa od 90. rokov 20. storočia znížila, a že podporovaním tohto pretrvávajúceho trendu v kombinácii s technickými opatreniami na zmiernenie na strane ponuky by sa mohli významne znížiť emisie z poľnohospodárskej výroby;

75. zdôrazňuje, že je dôležité, aby v EÚ došlo nielen k nahradeniu v oblasti energie, ale v rovnakej miere aj k nahradeniu z hľadiska výrobkov/materiálov, t. j. k nahradeniu výrobkov a materiálov, ktoré sú z fosílnych zdrojov alebo pri výrobe ktorých vznikajú vysoké úrovne emisií, výrobkami z obnoviteľných zdrojov;

76. zdôrazňuje, že veľmi veľká časť využívania energie, a teda emisie skleníkových plynov, je viazaná priamo na získanie, spracovanie, prepravu, konverziu, využívanie a likvidáciu zdrojov; zdôrazňuje, že v každom štádiu reťazca riadenia zdrojov je možné dosiahnuť značné úspory; zdôrazňuje preto, že zvyšovanie produktivity zdrojov prostredníctvom lepšej efektívnosti a znižovania plytvania zdrojmi prostredníctvom opatrení, ako je opätovné použitie, recyklácia a opätovné spracovanie, môže výrazne znížiť spotrebu zdrojov a emisie skleníkových plynov a zároveň zlepšiť konkurencieschopnosť a vytvoriť obchodné príležitosti a pracovné miesta; zdôrazňuje nákladovú efektívnosť opatrení v oblasti obehového hospodárstva; zdôrazňuje, že zlepšená efektívnosť zdrojov a prístupy obehového hospodárstva, ako aj navrhovanie výrobkov vhodných pre obehové hospodárstvo pomôžu zmeniť spôsob výroby a prístup k spotrebe a znížiť množstvo odpadu;

77. zdôrazňuje význam politiky produktov, ako je ekologické verejné obstarávanie a ekodizajn, ktorá môže významne prispieť k úsporám energie ak znižovaniu uhlíkovej stopy výrobkov a zároveň zlepšiť ich materiálovú stopu a celkový vplyv na životné prostredie; zdôrazňuje potrebu stanoviť požiadavky obehového hospodárstva v rámci noriem EÚ v oblasti ekodizajnu a rozšíriť súčasnú metodiku ekodizajnu o ďalšie kategórie výrobkov popri energeticky významných výrobkoch;

78. poznamenáva, že úspech prechodu na klimaticky neutrálnu Európu bude závisieť od účasti a angažovanosti občanov, čo sa dá uľahčiť energetickou účinnosťou a dostupnosťou energie z obnoviteľných zdrojov na mieste alebo blízkych technológií založených na obnoviteľných zdrojoch;

79. domnieva sa, že by sa malo pokračovať v práci na spoľahlivom modeli merania klimatického vplyvu na základe spotreby; berie na vedomie záver hĺbkovej analýzy Komisie o tom, že snahy EÚ o zníženie emisií z jej výroby sú do určitej miery vyrovnávané dovozom tovaru s vyššou uhlíkovou stopou, ale EÚ napriek tomu významne prispela k zníženiu emisií v iných krajinách kvôli zvýšenému obchodnému toku a vyššej uhlíkovej efektívnosti vývozu;

EÚ a globálne opatrenia v oblasti klímy

80. zdôrazňuje význam výraznejších iniciatív a pokračujúceho dialógu na príslušných medzinárodných fórach a účinnú diplomaciu v oblasti klímy s cieľom podporovať obdobné politické rozhodnutia smerom k zvýšeniu ambícií v oblasti zmeny klímy v iných regiónoch a tretích krajinách; Vyzýva na zvýšenie vlastného financovania opatrení v oblasti klímy a na aktívnu podporu členských štátov v tom, aby zvýšili finančnú pomoc v oblasti ochrany klímy (skôr rozvojovú pomoc než pôžičky) tretím krajinám, ktorá by mala dopĺňať zahraničnú rozvojovú pomoc, a nie že sa bude započítavať dvakrát ako rozvojová pomoc a finančná pomoc v oblasti klímy;

81. zdôrazňuje, že samit OSN o klíme v septembri 2019 bude ideálnym okamihom na to, aby vedúci predstavitelia oznámili zvýšenie ambícií NDC; domnieva sa, že EÚ by mala zaujať stanovisko k aktualizácii svojej NDC v dostatočnom predstihu, aby prišla na samit dobre pripravená a aby úzko spolupracovala s medzinárodnou koalíciou strán na podporu zvýšených klimatických ambícií;

82. zdôrazňuje význam posilnenia interoperability medzi politickými nástrojmi EÚ a ich ekvivalentmi v tretích krajinách, najmä mechanizmov stanovovania cien uhlíka; vyzýva Komisiu, aby pokračovala a zintenzívnila spoluprácu a podporu pri rozvoji mechanizmov na stanovovanie cien CO2 mimo Európy s cieľom dosiahnuť zvýšené zníženie emisií a zlepšiť rovnaké podmienky na celom svete; zdôrazňuje, že je dôležité zaviesť environmentálne záruky na zabezpečenie skutočného a dodatočného zníženia emisií skleníkových plynov; vyzýva preto Komisiu, aby presadzovala prísne a spoľahlivé medzinárodné pravidlá s cieľom zabrániť medzerám v účtovníctve alebo dvojitému započítaniu zníženia emisií;

°

° °

83. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

 

[1] Prijaté texty, P8_TA(2018)0430.

[2] UNEP „Správa o medzerách v oblasti emisií za rok 2018,‘, s.10.

[3] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).“

[4] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10).

[6] Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/844 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (Text s významom pre EHP)

[7] Van Dingenen, R., Crippa, M., Maenhout, G., Guizzardi, D., Dentener, F.: Global trends of methane emissions and their impacts on ozone concentrations, EUR 29394 EN, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2018, ISBN 978-92-79-96550-0, doi:10.2760/820175, JRC113210.

[8] Záverečná správa panelu na vysokej úrovni o európskej iniciatíve zameranej na spôsoby dekarbonizácie (European Decarbonisation Pathways Initiative), Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre výskum a inováciu, november 2018.

[9] Ceny energií a náklady na energie v Európe, COM(2019)0001 final, strany 10 – 11.

Posledná úprava: 13. marca 2019Právne oznámenie