NÁVRH UZNESENIA o stave vykonávania právnych predpisov Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí
16.9.2019 - (2019/2820(RSP))
v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku
Markus Ferber, Roberta Metsola, Emil Radev
v mene skupiny PPE
Jonás Fernández, Birgit Sippel
v mene skupiny S&D
Luis Garicano, Sophia in ’t Veld
v mene skupiny Renew
Sven Giegold, Terry Reintke, Tineke Strik, Rasmus Andresen, Henrike Hahn, Viola Von Cramon‑Taubadel, Gwendoline Delbos‑Corfield, Alexandra Louise Rosenfield Phillips, Kira Marie Peter‑Hansen, Damien Carême, Salima Yenbou, Bronis Ropė
v mene skupiny Verts/ALE
Martin Schirdewan, Manon Aubry, Matt Carthy, Nikolaj Villumsen, Dimitrios Papadimoulis, Miguel Urbán Crespo, Stelios Kouloglou, Ignazio Corrao, Laura Ferrara, Sabrina Pignedoli, Piernicola Pedicini
B9‑0045/2019
Uznesenie Európskeho parlamentu o stave vykonávania právnych predpisov Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí
Európsky parlament,
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES[1] a smernica Komisie 2006/70/ES (ďalej len „AMLD4“)[2], a zmenenú smernicou 2018/843 Európskeho parlamentu a Rady z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ (ďalej len „AMLD5“)[3],
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1153 z 20. júna 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá uľahčovania využívania finančných a iných informácií na predchádzanie určitým trestným činom, ich odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie a zrušuje rozhodnutie 2000/642/SVV[4], smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1673 z 23. októbra 2018 o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva[5] a na nariadenie (EÚ) 2018/1672 Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2018 o kontrolách peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré vstupujú do Únie alebo opúšťajú Úniu, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1889/2005[6],
– so zreteľom na balík Komisie proti praniu špinavých peňazí prijatý 24. júla 2019, ktorý pozostáva z politického oznámenia s názvom Smerom k lepšiemu vykonávaniu rámca EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (COM (2019) 0360), správy o posúdení nedávnych prípadov údajného prania špinavých peňazí týkajúcich sa úverových inštitúcií EÚ (ďalej len „post mortem“) (COM (2019)0373), správy o hodnotení rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré má vplyv na vnútorný trh a súvisí s cezhraničnou činnosťou [ďalej len „správa o nadnárodnom posudzovaní rizík (SNRA)“] (COM (2019)0370) a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD (2019)0650) a správu o vzájomnom prepojení vnútroštátnych centralizovaných automatizovaných mechanizmov (centrálnych registrov alebo centrálnych elektronických systémov vyhľadávania údajov) členských štátov v oblasti bankových účtov (COM (2019) 0372),
– so zreteľom na stanovisko Európskeho orgánu pre bankovníctvo k oznámeniam pre dohliadané subjekty, ktoré sa týkajú rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu v rámci prudenciálneho dohľadu, uverejnené 24. júla 2019,
– so zreteľom na plán Komisie s názvom Smerom k novej metodike posudzovania vysokorizikových tretích krajín zo strany EÚ v rámci smernice (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu,
– so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 22. júna 2018 s názvom Metodika identifikácie vysokorizikových tretích krajín podľa smernice (EÚ) 2015/849 (SWD(2018) 0362),
– so zreteľom na štyri delegované nariadenia prijaté Komisiou – (EÚ) 1675/2016, (EÚ) 2018/105, (EÚ) 2018/212 a (EÚ) 2018/1467 — ktorými sa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 dopĺňa o identifikáciu vysokorizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2019 o naliehavosti zaradenia tretích krajín na čiernu listinu EÚ v súlade so smernicou o boji proti praniu špinavých peňazí[7];
– so zreteľom na svoje uznesenie z 26. marca 2019 o finančnej trestnej činnosti, vyhýbaní sa daňovým povinnostiam a daňových únikoch[8],
– so zreteľom na výmenu názorov z 5. septembra 2019 vo Výbore pre hospodárske a menové veci s Komisiou a Európskym orgánom pre bankovníctvo,
– so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže rámec Únie na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu sa postupne posilňoval prijatím AMLD4 v máji 2015 a AMLD v apríli 2018 a ich príslušných dátumov transpozície do vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov do júna 2017 a januára 2020 a inými súvisiacimi právnymi predpismi a opatreniami;
B. keďže podľa Europolu sa až 0,7 – 1,28 % ročného HDP Únie „podieľa na podozrivých finančných činnostiach[9]“, ako sú pranie špinavých peňazí spojené s korupciou, obchodovanie so zbraňami, obchodovanie s ľuďmi, obchodovanie s drogami, daňové úniky a podvody, financovanie terorizmu alebo iné nezákonné činnosti, ktoré ovplyvňujú občanov EÚ v ich každodennom živote;
C. keďže podľa článku 9 AMLD4 je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty s cieľom identifikovať vysokorizikové tretie krajiny, pričom sa zohľadňujú strategické nedostatky vo viacerých oblastiach; keďže Parlament podporuje vytvorenie novej metodiky zo strany Komisie, ktorá sa nebude opierať len o externé informačné zdroje na identifikáciu vysokorizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktoré predstavujú hrozbu pre finančný systém EÚ a pre ktoré sú potrebné opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v prípade povinných subjektov EÚ podľa AMLD4 a AMLD5;
D. keďže 3. smernica o boji proti praniu špinavých peňazí, ktorá nadobudla účinnosť 15. decembra 2007, bola zrušená prijatím 4. smernice o boji proti praniu špinavých peňazí; keďže vykonávanie viacerých ustanovení AMLD3 vrátane primeranej právomoci a personálneho obsadenia príslušných vnútroštátnych orgánov nebolo v minulosti náležite kontrolované a malo by sa považovať za prioritu pri prebiehajúcich kontrolách úplnosti a správnosti a pri postupoch v prípade nesplnenia povinnosti vykonávaných Komisiou v súvislosti s vykonávaním AMLD4;
E. keďže Rada a Parlament zamietli tri navrhované pozmeňujúce delegované nariadenia[10] na základe toho, že návrhy neboli vypracované v transparentnom a odolnom procese, ktorý by aktívne podnecoval dotknuté krajiny, aby podnikli rozhodné kroky, a zároveň rešpektoval ich právo na vypočutie, alebo že proces Komisie na identifikáciu vysokorizikových tretích krajín nebol dostatočne nezávislý;
F. keďže 13. februára 2019 Komisia prijala nový zoznam 23 tretích krajín so strategickými nedostatkami v ich rámcoch boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu podľa novej metodiky, konkrétne je na ňom Afganistan, Americká Samoa, Bahamy, Botswana, Kórejská ľudovodemokratická republika, Etiópia, Ghana, Guam, Irán, Irak, Líbya, Nigéria, Pakistan, Panama, Portoriko, Samoa, Saudská Arábia, Srí Lanka, Sýria, Trinidad a Tobago, Tunisko, Americké Panenské ostrovy a Jemen; keďže 7. marca 2019 Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci tento delegovaný akt zamietla;
G. keďže Komisia začala proti väčšine členských štátov postupy v prípade nesplnenia povinnosti z dôvodu nesprávnej transpozície AMLD4 do vnútroštátneho práva;
H. keďže 24. júla 2019 Komisia prijala balík opatrení v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, v ktorom informuje Parlament a Radu o dosiahnutých výsledkoch a pretrvávajúcich nedostatkoch rámca Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a vytvorila tak priestor na ďalšie zlepšenie presadzovania a vykonávania existujúcich právnych predpisov a možných budúcich legislatívnych a inštitucionálnych reforiem;
I. keďže počas výmeny názorov s Komisiou a Európskym orgánom pre bankovníctvo (EBA) vo Výbore pre hospodárske a menové veci, ktorá sa konala 5. septembra 2019, predseda EBA José Manuel Campa uviedol, že EBA nie je orgánom dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, ale skôr orgánom s mandátom poskytovať usmernenia na podporu spolupráce a koordinácie, ako aj posudzovať vykonávanie právnych predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí; keďže tiež zdôraznil, že hlavnú zodpovednosť za vykonávanie nesú vnútroštátne orgány;
J. keďže podľa oznámenia Komisie z 24. júla 2019 s názvom Smerom k lepšiemu vykonávaniu rámca EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by sa mohla zvážiť ďalšia harmonizácia pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu, napríklad transformácia smernice o boji proti praniu špinavých peňazí na nariadenie, čo by mohlo umožniť stanovenie harmonizovaného a priamo uplatniteľného regulačného rámca Únie proti praniu špinavých peňazí;
K. keďže v uvedenom oznámení podľa Komisie z posúdení vyplýva potreba silnejšieho mechanizmu na koordináciu a podporu cezhraničnej spolupráce a analýzy zo strany finančných spravodajských jednotiek;
1. je vážne znepokojený nedostatočným vykonávaním AMLD4 zo strany veľkého počtu členských štátov; víta preto začatie postupov voči členským štátom zo strany Komisie v prípade nesplnenia povinnosti na základe zistení z jej kontrol úplnosti; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr dokončila dôkladné kontroly správnosti a v prípade potreby začala postupy v prípade nesplnenia povinnosti; naliehavo vyzýva tie členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby čo najskôr transponovali AMLD4 do svojich vnútroštátnych právnych predpisov;
2. obáva sa, že členské štáty nesplnia termín transpozície AMLD5 do 10. januára 2020 a príslušné lehoty do 10. januára 2020 pre registre vlastníckych práv pre podnikateľské subjekty a iné právnické osoby a do 10. marca 2020 pre trusty a podobné právne štruktúry; vyzýva členské štáty, aby čo najskôr prijali opatrenia na urýchlenie procesu transpozície;
3. oceňuje odporúčanie panelu úradu EBA o porušovaní práva Únie, ktoré bolo riešené počas výmeny názorov s predsedom EBA Josém Manuelom Campom, ktorá sa konala 5. septembra 2019 vo Výbore pre hospodárske a menové veci, v súvislosti s vecou týkajúcou sa prania špinavých peňazí v Danske Bank, t. j. doteraz najväčším známym prípadom v EÚ, kde ide o podozrivé transakcie v hodnote viac ako 200 miliárd EUR; vyjadruje poľutovanie nad tým, že orgány dohľadu členských štátov ako hlasujúci členovia rady orgánov dohľadu EBA zamietli návrh na odporúčanie o porušení práva Únie; vyzýva Komisiu, aby sledovala tento prípad a v odôvodnených prípadoch začala postup v prípade nesplnenia povinnosti;
4. je mimoriadne znepokojený roztrieštenosťou regulácie a dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorá nie je vhodná na boj proti stále rastúcej cezhraničnej činnosť v Únii a na centralizovaný prudenciálny dohľad v bankovej únii a v ďalších nebankových sektoroch;
5. zdôrazňuje, že súčasný rámec EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu je poznačený nedostatkami v presadzovaní pravidiel EÚ v spojení s nedostatočným účinným dohľadom; zdôrazňuje, že sa opakovane zdôrazňovalo, že legislatíva obsahujúca iba minimálne normy v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by mohla predstavovať riziko pre účinný dohľad, bezproblémovú výmenu informácií a koordináciu; vyzýva Komisiu, aby v hodnotení vplyvu v súvislosti s budúcou revíziou právnych predpisov v oblasti boja boji proti praniu špinavých peňazí posúdila, či by nariadenie bolo vhodnejším právnym aktom ako smernica;
6. poukazuje na potrebu lepšej spolupráce medzi administratívnymi, justičnými orgánmi a orgánmi presadzovania práva v rámci EÚ, a najmä finančnými spravodajskými jednotkami členských štátov, ako sa zdôrazňuje v správe Komisie; opakuje svoju výzvu Komisii, aby v blízkej budúcnosti uskutočnila posúdenie vplyvu s cieľom posúdiť možnosť a primeranosť vytvorenia mechanizmu koordinácie a podpory; domnieva sa, že by sa mali poskytnúť ďalšie stimuly iniciatívam, ktoré by mohli presadzovať opatrenia v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni;
7. berie na vedomie posúdenie Komisie uvedené v jej správe o post mortem z 24. júla 2019, že orgán Únie môže vykonávať osobitné úlohy dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí;
8. domnieva sa, že v záujme zabezpečenia integrity zoznamu vysokorizikových tretích krajín by proces preverovania a rozhodovania nemal byť ovplyvnený úvahami nad rámec nedostatkov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu; zdôrazňuje, že lobovanie a diplomatický tlak by nemali oslabiť schopnosť inštitúcií EÚ bojovať proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu spôsobom, ktorý je spojený s EÚ účinným a autonómnym spôsobom; vyzýva Komisiu, aby ďalej posúdila možnosť vytvorenia „šedého zoznamu“ potenciálne vysokorizikových tretích krajín na základe analogického prístupu Únie pri zaraďovaní na zoznam nespolupracujúcich jurisdikcií na daňové účely; vyjadruje znepokojenie nad tým, že 12-mesačná dĺžka procesu vedúceho ku konečnému posúdeniu pri identifikácii tretích krajín so strategickými nedostatkami môže mať za následok zbytočné prieťahy v prípade účinných opatrení v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;
9. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila transparentný postup s jasnými a konkrétnymi kritériami pre krajiny, ktoré sa zaviazali podstúpiť reformy, aby predišli zaradeniu na zoznam; ďalej vyzýva Komisiu, aby zverejnila svoje počiatočné a záverečné hodnotenia krajín uvedených na zozname, ako aj uplatňované referenčné hodnoty, s cieľom zabezpečiť verejnú kontrolu takým spôsobom, aby nemohla byť zneužitá;
10. žiada, aby sa vyčlenilo viac ľudských a finančných zdrojov príslušnému oddeleniu príslušného generálneho riaditeľstva, a víta zvýšenie zdrojov určených pre EBA;
11. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.
- [1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (AMLD3), Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15).
- [2] Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73.
- [3] Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 43.
- [4]Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 122.
- [5]Ú. v. EÚ L 284, 12.11.2018, s. 22.
- [6]Ú. v. EÚ L 284, 12.11.2018, s. 6.
- [7] Prijaté texty, P8_TA(2019)0216.
- [8] Prijaté texty, P8_TA(2019)0240.
- [9] Správa skupiny Europolu pre finančné spravodajstvo, Od podozrenia k činom (2017).
- [10] C(2019)1326, C(2016)07495 a C(2017)01951.