NÁVRH UZNESENIA o dôležitosti európskeho historického povedomia pre budúcnosť Európy
17.9.2019 - (2019/2819(RSP))
v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku
Michal Šimečka, Frédérique Ries, Ramona Strugariu, Katalin Cseh, Ondřej Kovařík, Vlad‑Marius Botoş, Izaskun Bilbao Barandica, Jan‑Christoph Oetjen, Christophe Grudler
v mene skupiny Renew
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B9-0097/2019
B9‑0100/2019
Uznesenie Európskeho parlamentu o dôležitosti európskeho historického povedomia pre budúcnosť Európy
Európsky parlament,
– so zreteľom na všeobecné zásady ľudských práv a základné zásady Európskej únie ako spoločenstva založeného na spoločných hodnotách,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv OSN prijatú 10. decembra 1948,
– so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1481 (2006) z 26. januára 2006 o potrebe medzinárodného odsúdenia zločinov totalitných komunistických režimov,
– so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva[1],
– so zreteľom na Pražskú deklaráciu o svedomí Európy a komunizme prijatú 3. júna 2008,
– so zreteľom na svoje vyhlásenie z 23. septembra 2008 o vyhlásení 23. augusta za Európsky deň spomienky na obete stalinizmu a nacizmu,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 2. apríla 2009 o svedomí Európy a totalitarizme[2],
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie predstaviteľov vlád krajín Európskej únie z 23. augusta 2018 o pripomenutí obetí komunizmu,
– so zreteľom na mnoho svojich uznesení o demokracii a dodržiavaní základných práv a slobôd vrátane uznesenia z 12. mája 2005 o šesťdesiatom výročí skončenia druhej svetovej vojny v Európe 8. mája 1945[3], uznesenia z 23. októbra 2008 o spomienke na Holodomor, veľký hladomor na Ukrajine v rokoch 1932 – 1933[4] a uznesenia z 15. januára 2009 o Srebrenici[5],
– so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže pred 80 rokmi, 23. augusta 1939, komunistický Sovietsky zväz a nacistické Nemecko podpísali zmluvu o neútočení, známu ako pakt Molotov – Ribbentrop, a jej tajné protokoly, ktorými sa Európa a územia nezávislých štátov rozdelili na sféry vplyvu medzi dva totalitné režimy, čo pripravilo pôdu pre vypuknutie druhej svetovej vojny;
B. keďže spomienky na tragickú minulosť Európy sa musia udržiavať nažive, aby sa uctili obete, odsúdili páchatelia a aby sa vybudoval základ na zmierenie založené na pravde a spomienkach; keďže tento rok si pripomíname 80. výročie vypuknutia druhej svetovej vojny, ktorá spôsobila ľudské utrpenie predtým neznámeho rozsahu a ktorá viedla k okupácii európskych krajín na niekoľko desaťročí;
C. keďže európska integrácia bola od začiatku odpoveďou na utrpenie spôsobené dvoma svetovými vojnami a nacistickou tyraniou, ktorá viedla k holokaustu a k rozširovaniu totalitných a nedemokratických komunistických režimov v strednej a vo východnej Európe, a bola spôsobom, ako pomocou spolupráce a integrácie prekonať hlbokú priepasť a nepriateľstvo v Európe a ako ukončiť vojnu a upevniť demokraciu v Európe;
D. keďže proces európskej integrácie bol úspešný a viedol k vytvoreniu Európskej únie, ktorej členmi sú v súčasnosti aj krajiny strednej a východnej Európy, ktoré od konca druhej svetovej vojny až do začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia žili v komunistických režimoch, a keďže skoršie pristúpenie Grécka, Španielska a Portugalska pomohlo zabezpečiť demokraciu na juhu Európy;
E. keďže v roku 2012 dostala Európska únia Nobelovu cenu za mier za vyše šesťdesiatročný prínos v oblasti rozvoja mieru a zmierenia, demokracie a ľudských práv v Európe;
F. keďže extrémistické a xenofóbne politické sily v Európe sa čoraz viac uchyľujú k skresľovaniu historických faktov a používajú symboliku a rétoriku, ktoré pripomínajú aspekty totalitnej propagandy vrátane rasizmu, antisemitizmu a nenávisti voči sexuálnym a iným menšinám;
G. keďže históriu európskej integrácie ako antitézu útlaku a deštrukcie zo strany totalitných režimov zdieľajú všetci občania EÚ a všetky členské štáty bez ohľadu na geografickú polohu a keďže by mala slúžiť ako základ pre solidaritu EÚ a spoločné chápanie účelu;
1. vyjadruje hlbokú úctu všetkým obetiam totalitných a nedemokratických režimov v Európe a vzdáva hold tým, ktorí bojovali proti tyranii a útlaku;
2. opätovne sa hlási k svojmu záväzku budovať mierovú a prosperujúcu Európu založenú na hodnotách rešpektujúcich ľudskú dôstojnosť, slobodu, demokraciu, rovnosť, zásadu právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv;
3. zdôrazňuje, že je dôležité udržiavať spomienky na minulosť nažive, pretože bez spomienok nemôže prísť k zmiereniu, a opätovne zdôrazňuje svoj jednotný postoj voči všetkým totalitným režimom bez ohľadu na ich ideologické pozadie;
4. pripomína, že posledný akt genocídy v Európe bol spáchaný v Srebrenici len nedávno, a to v júli 1995, a že treba venovať stálu pozornosť boju proti nedemokratickým, xenofóbnym, autoritárskym alebo totalitným myšlienkam a tendenciám;
5. zdôrazňuje, že na posilnenie európskeho povedomia o zločinoch spáchaných totalitnými a nedemokratickými režimami sa musí podporovať dokumentácia a svedectvá dosvedčujúce pohnutú minulosť Európy, pretože bez spomienok nemožno dosiahnuť zmierenie;
6. vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby si 23. augusta pripomínali Európsky deň spomienky na obete totalitných režimov na úrovni EÚ, ako aj štátnej úrovni, a aby zvyšovali povedomie mladšej generácie o týchto témach zahrnutím histórie totalitných režimov a analýzy ich dôsledkov do osnov a učebníc na všetkých školách v EÚ;
7. pripomína, že pakt Molotov – Ribbentrop a jeho tajné protokoly zostávajú symbolom toho, ako agresívna mocenská politika a logika sfér vplyvu zapríčiňujú deštrukciu a útlak; zdôrazňuje, že európsky projekt mierovej spolupráce a zdieľanej suverenity je najlepšou zárukou proti návratu mocenskej politiky a rozdelenia na európsky kontinent, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dodržiavali túto zásadu aj vo vonkajších a susedských politikách EÚ;
8. odsudzuje prejavy a propagáciu totalitných režimov, ako je nacizmus a stalinizmus, v EÚ;
9. je znepokojený nárastom extrémistických hnutí a xenofóbneho jazyka pripomínajúcich totalitnú minulosť Európy, a to aj vo forme nenávisti a diskriminácie voči LGBTI komunite, Rómom a ostatným etnickým a náboženským menšinám a utečencom, a žiada Komisiu a členské štáty, aby bojovali proti všetkým formám extrémizmu a zabránili rozširovaniu nenávistných prejavov na internete;
10. vyhlasuje, že európska integrácia ako model mieru a zmierenia je slobodnou voľbou národov Európy prispieť k spoločnej budúcnosti a že Európska únia nesie osobitnú zodpovednosť za podporu a ochranu demokracie, dodržiavanie ľudských práv a zásady právneho štátu, a to nielen v Európskej únii, ale aj mimo nej;
11. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vynakladali ďalšie úsilie na posilnenie výučby európskych dejín a aby zdôrazňovali historické úspechy európskej integrácie a ostrý kontrast medzi tragickou minulosťou a mierovým a demokratickým sociálnym poriadkom dnešnej Európskej únie;
12. žiada Komisiu a členské štáty, aby sa usilovali o spoločné ponímanie európskej integrácie a vyučovanie v tejto oblasti ako protiliek na deštrukciu spôsobenú totalitnými režimami, a to nacizmom aj stalinizmom, aby budovali spoločné chápanie histórie a identity medzi občanmi EÚ a aby prekonali akékoľvek pretrvávajúce rozdelenia medzi starými a novými členskými štátmi;
13. opätovne zdôrazňuje svoju konzistentnú podporu pre posilnenie medzinárodnej spravodlivosti prostredníctvom Medzinárodného trestného súdu a iných špecializovaných súdov; vyzýva Komisiu, aby poskytla účinnú podporu pre projekty historickej pamäti a spomienok v členských štátoch a pre činnosti platformy európskej pamäti a svedomia a aby vyčlenila primerané finančné zdroje v rámci programu „Európa pre občanov“ na podporu pripomenutia si obetí totalitarizmu a spomienky na ne;
14. zdôrazňuje, že všetky európske krajiny by mali čeliť svojej tragickej minulosti a historickému odkazu; poukazuje na to, že občania Ruska sú stále najväčšími obeťami bývalého komunistického režimu a že demokratický vývoj bude ohrozený, pokiaľ bude stalinistický režim prikrášľovaný alebo glorifikovaný;
15. zdôrazňuje, že tragická minulosť Európy by mala naďalej slúžiť ako morálna a politická inšpirácia na riešenie výziev dnešného sveta, medzi ktoré patrí boj za spravodlivejší svet, opatrenia proti zmene klímy, migrácia a utečenci, vytvorenie otvorených a tolerantných spoločností a komunít zahŕňajúcich etnické, náboženské a sexuálne menšiny a to, aby európske hodnoty boli prínosom pre všetkých;
16. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, vládam a parlamentom kandidátskych krajín, vládam a parlamentom krajín pridružených k Európskej únii a vládam a parlamentom členských krajín Rady Európy.