Postup : 2019/2819(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B9-0100/2019

Predkladané texty :

B9-0100/2019

Rozpravy :

PV 18/09/2019 - 17
CRE 18/09/2019 - 17

Hlasovanie :

PV 19/09/2019 - 7.5
CRE 19/09/2019 - 7.5
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P9_TA(2019)0021

<Date>{17/09/2019}17.9.2019</Date>
<NoDocSe>B9‑0100/2019</NoDocSe>
PDF 148kWORD 53k

<TitreType>NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreSuite>predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie</TitreSuite>

<TitreRecueil>v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku</TitreRecueil>


<Titre>o dôležitosti európskeho historického povedomia pre budúcnosť Európy</Titre>

<DocRef>(2019/2819(RSP))</DocRef>


<RepeatBlock-By><Depute>Michal Šimečka, Frédérique Ries, Ramona Strugariu, Katalin Cseh, Ondřej Kovařík, Vlad‑Marius Botoş, Izaskun Bilbao Barandica, Jan‑Christoph Oetjen, Christophe Grudler</Depute>

<Commission>{Renew}v mene skupiny Renew</Commission>

</RepeatBlock-By>

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B9-0097/2019

B9‑0100/2019

Uznesenie Európskeho parlamentu o dôležitosti európskeho historického povedomia pre budúcnosť Európy

(2019/2819(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na všeobecné zásady ľudských práv a základné zásady Európskej únie ako spoločenstva založeného na spoločných hodnotách,

 so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv OSN prijatú 10. decembra 1948,

 so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1481 (2006) z 26. januára 2006 o potrebe medzinárodného odsúdenia zločinov totalitných komunistických režimov,

 so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva[1],

 so zreteľom na Pražskú deklaráciu o svedomí Európy a komunizme prijatú 3. júna 2008,

 so zreteľom na svoje vyhlásenie z 23. septembra 2008 o vyhlásení 23. augusta za Európsky deň spomienky na obete stalinizmu a nacizmu,

 so zreteľom na svoje uznesenie z 2. apríla 2009 o svedomí Európy a totalitarizme[2],

 so zreteľom na spoločné vyhlásenie predstaviteľov vlád krajín Európskej únie z 23. augusta 2018 o pripomenutí obetí komunizmu,

 so zreteľom na mnoho svojich uznesení o demokracii a dodržiavaní základných práv a slobôd vrátane uznesenia z 12. mája 2005 o šesťdesiatom výročí skončenia druhej svetovej vojny v Európe 8. mája 1945[3], uznesenia z 23. októbra 2008 o spomienke na Holodomor, veľký hladomor na Ukrajine v rokoch 1932 – 1933[4] a uznesenia z 15. januára 2009 o Srebrenici[5],

 so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže pred 80 rokmi, 23. augusta 1939, komunistický Sovietsky zväz a nacistické Nemecko podpísali zmluvu o neútočení, známu ako pakt Molotov – Ribbentrop, a jej tajné protokoly, ktorými sa Európa a územia nezávislých štátov rozdelili na sféry vplyvu medzi dva totalitné režimy, čo pripravilo pôdu pre vypuknutie druhej svetovej vojny;

B. keďže spomienky na tragickú minulosť Európy sa musia udržiavať nažive, aby sa uctili obete, odsúdili páchatelia a aby sa vybudoval základ na zmierenie založené na pravde a spomienkach; keďže tento rok si pripomíname 80. výročie vypuknutia druhej svetovej vojny, ktorá spôsobila ľudské utrpenie predtým neznámeho rozsahu a ktorá viedla k okupácii európskych krajín na niekoľko desaťročí;

C. keďže európska integrácia bola od začiatku odpoveďou na utrpenie spôsobené dvoma svetovými vojnami a nacistickou tyraniou, ktorá viedla k holokaustu a k rozširovaniu totalitných a nedemokratických komunistických režimov v strednej a vo východnej Európe, a bola spôsobom, ako pomocou spolupráce a integrácie prekonať hlbokú priepasť a nepriateľstvo v Európe a ako ukončiť vojnu a upevniť demokraciu v Európe;

D. keďže proces európskej integrácie bol úspešný a viedol k vytvoreniu Európskej únie, ktorej členmi sú v súčasnosti aj krajiny strednej a východnej Európy, ktoré od konca druhej svetovej vojny až do začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia žili v komunistických režimoch, a keďže skoršie pristúpenie Grécka, Španielska a Portugalska pomohlo zabezpečiť demokraciu na juhu Európy;

E. keďže v roku 2012 dostala Európska únia Nobelovu cenu za mier za vyše šesťdesiatročný prínos v oblasti rozvoja mieru a zmierenia, demokracie a ľudských práv v Európe;

F. keďže extrémistické a xenofóbne politické sily v Európe sa čoraz viac uchyľujú k skresľovaniu historických faktov a používajú symboliku a rétoriku, ktoré pripomínajú aspekty totalitnej propagandy vrátane rasizmu, antisemitizmu a nenávisti voči sexuálnym a iným menšinám;

G. keďže históriu európskej integrácie ako antitézu útlaku a deštrukcie zo strany totalitných režimov zdieľajú všetci občania EÚ a všetky členské štáty bez ohľadu na geografickú polohu a keďže by mala slúžiť ako základ pre solidaritu EÚ a spoločné chápanie účelu;

1. vyjadruje hlbokú úctu všetkým obetiam totalitných a nedemokratických režimov v Európe a vzdáva hold tým, ktorí bojovali proti tyranii a útlaku;

2. opätovne sa hlási k svojmu záväzku budovať mierovú a prosperujúcu Európu založenú na hodnotách rešpektujúcich ľudskú dôstojnosť, slobodu, demokraciu, rovnosť, zásadu právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv;

3. zdôrazňuje, že je dôležité udržiavať spomienky na minulosť nažive, pretože bez spomienok nemôže prísť k zmiereniu, a opätovne zdôrazňuje svoj jednotný postoj voči všetkým totalitným režimom bez ohľadu na ich ideologické pozadie;

4. pripomína, že posledný akt genocídy v Európe bol spáchaný v Srebrenici len nedávno, a to v júli 1995, a že treba venovať stálu pozornosť boju proti nedemokratickým, xenofóbnym, autoritárskym alebo totalitným myšlienkam a tendenciám;

5. zdôrazňuje, že na posilnenie európskeho povedomia o zločinoch spáchaných totalitnými a nedemokratickými režimami sa musí podporovať dokumentácia a svedectvá dosvedčujúce pohnutú minulosť Európy, pretože bez spomienok nemožno dosiahnuť zmierenie;

6. vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby si 23. augusta pripomínali Európsky deň spomienky na obete totalitných režimov na úrovni EÚ, ako aj štátnej úrovni, a aby zvyšovali povedomie mladšej generácie o týchto témach zahrnutím histórie totalitných režimov a analýzy ich dôsledkov do osnov a učebníc na všetkých školách v EÚ;

7. pripomína, že pakt Molotov – Ribbentrop a jeho tajné protokoly zostávajú symbolom toho, ako agresívna mocenská politika a logika sfér vplyvu zapríčiňujú deštrukciu a útlak; zdôrazňuje, že európsky projekt mierovej spolupráce a zdieľanej suverenity je najlepšou zárukou proti návratu mocenskej politiky a rozdelenia na európsky kontinent, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dodržiavali túto zásadu aj vo vonkajších a susedských politikách EÚ;

8. odsudzuje prejavy a propagáciu totalitných režimov, ako je nacizmus a stalinizmus, v EÚ;

9. je znepokojený nárastom extrémistických hnutí a xenofóbneho jazyka pripomínajúcich totalitnú minulosť Európy, a to aj vo forme nenávisti a diskriminácie voči LGBTI komunite, Rómom a ostatným etnickým a náboženským menšinám a utečencom, a žiada Komisiu a členské štáty, aby bojovali proti všetkým formám extrémizmu a zabránili rozširovaniu nenávistných prejavov na internete;

10. vyhlasuje, že európska integrácia ako model mieru a zmierenia je slobodnou voľbou národov Európy prispieť k spoločnej budúcnosti a že Európska únia nesie osobitnú zodpovednosť za podporu a ochranu demokracie, dodržiavanie ľudských práv a zásady právneho štátu, a to nielen v Európskej únii, ale aj mimo nej;

11. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vynakladali ďalšie úsilie na posilnenie výučby európskych dejín a aby zdôrazňovali historické úspechy európskej integrácie a ostrý kontrast medzi tragickou minulosťou a mierovým a demokratickým sociálnym poriadkom dnešnej Európskej únie;

12. žiada Komisiu a členské štáty, aby sa usilovali o spoločné ponímanie európskej integrácie a vyučovanie v tejto oblasti ako protiliek na deštrukciu spôsobenú totalitnými režimami, a to nacizmom aj stalinizmom, aby budovali spoločné chápanie histórie a identity medzi občanmi EÚ a aby prekonali akékoľvek pretrvávajúce rozdelenia medzi starými a novými členskými štátmi;

13. opätovne zdôrazňuje svoju konzistentnú podporu pre posilnenie medzinárodnej spravodlivosti prostredníctvom Medzinárodného trestného súdu a iných špecializovaných súdov; vyzýva Komisiu, aby poskytla účinnú podporu pre projekty historickej pamäti a spomienok v členských štátoch a pre činnosti platformy európskej pamäti a svedomia a aby vyčlenila primerané finančné zdroje v rámci programu „Európa pre občanov“ na podporu pripomenutia si obetí totalitarizmu a spomienky na ne;

14. zdôrazňuje, že všetky európske krajiny by mali čeliť svojej tragickej minulosti a historickému odkazu; poukazuje na to, že občania Ruska sú stále najväčšími obeťami bývalého komunistického režimu a že demokratický vývoj bude ohrozený, pokiaľ bude stalinistický režim prikrášľovaný alebo glorifikovaný;

15. zdôrazňuje, že tragická minulosť Európy by mala naďalej slúžiť ako morálna a politická inšpirácia na riešenie výziev dnešného sveta, medzi ktoré patrí boj za spravodlivejší svet, opatrenia proti zmene klímy, migrácia a utečenci, vytvorenie otvorených a tolerantných spoločností a komunít zahŕňajúcich etnické, náboženské a sexuálne menšiny a to, aby európske hodnoty boli prínosom pre všetkých;

16. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, vládam a parlamentom kandidátskych krajín, vládam a parlamentom krajín pridružených k Európskej únii a vládam a parlamentom členských krajín Rady Európy.

 

[1] Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 55.

[2] Ú. v. EÚ C 137 E, 27.5.2010, s. 25.

[3] Ú. v. EÚ C 92 E, 20.4.2006, s. 392.

[4] Ú. v. EÚ C 15 E, 21.1.2010, s. 78.

[5] Ú. v. EÚ C 46 E, 24.2.2010, s. 111.

Posledná úprava: 18. septembra 2019Právne oznámenie