Postup : 2019/2830(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B9-0107/2019

Predkladané texty :

B9-0107/2019

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 10/10/2019 - 8.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P9_TA(2019)0028

<Date>{01/10/2019}1. 10. 2019</Date>
<NoDocSe>B9‑0107/2019</NoDocSe>
PDF 180kWORD 75k

<TitreType>NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreRecueil>predložený v súlade s článkom 112 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku</TitreRecueil>


<Titre>o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MZHG0JG (SYN-ØØØJG-2), sú z nej zložené alebo vyrobené</Titre>

<DocRef>(D061869/04 – 2019/2830(RSP))</DocRef>


<Commission>{ENVI}Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín</Commission>

Zodpovední poslanci: <Depute>Tilly Metz

</Depute>Günther Sidl, Anja Hazekamp, Eleonora Evi, Sirpa Pietikäinen, Nicolae Ştefănuță


B9‑0107/2019

Uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MZHG0JG (SYN-ØØØJG-2), sú z nej zložené alebo vyrobené

(D061869/04 – 2019/2830(RSP))

 

Európsky parlament,

 so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MZHG0JG (SYN-ØØØJG-2), sú z nej zložené alebo vyrobené (D061869/04),

 so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách[1], a najmä na jeho článok 7 ods. 3 a článok 19 ods. 3,

 so zreteľom na hlasovanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat, ktorý je uvedený v článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003, z 30. apríla 2019, počas ktorého nebolo prijaté žiadne stanovisko, a na hlasovanie odvolacieho výboru z 5. júna 2019, počas ktorého opätovne nebolo prijaté žiadne stanovisko,

 so zreteľom na články 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie[2],

 so zreteľom na stanovisko prijaté Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA) 17. októbra 2018 a uverejnené 14. novembra 2018[3],

 so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, v ktorých namieta proti povoľovaniu geneticky modifikovaných organizmov (GMO)[4],

 so zreteľom na článok 112 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

 so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

A. keďže spoločnosť Syngenta Crop Protection NV/SA predložila 1. septembra 2016 žiadosť o uvedenie na trh potravín, zložiek potravín a krmív, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MZHG0JG, sú z nej zložené alebo vyrobené (ďalej len „žiadosť“), príslušnému vnútroštátnemu orgánu Nemecka v mene spoločnosti Syngenta Crop Protection AG a v súlade s článkami 5 a 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003; keďže táto žiadosť sa vzťahuje aj na uvedenie na trh produktov, ktoré obsahujú GM kukuricu MZHG0JG alebo sú z nej zložené, na iné účely ako potraviny a krmivá, s výnimkou pestovania;

B. keďže EFSA prijal 17. októbra 2018 kladné stanovisko, ktoré bolo uverejnené 14. novembra 2018[5];

C. keďže v nariadení (ES) č. 1829/2003 sa stanovuje, že geneticky modifikované potraviny alebo krmivá nesmú mať nepriaznivé účinky na ľudské zdravie, zdravie zvierat alebo životné prostredie a že Komisia pri príprave svojho rozhodnutia zohľadní všetky relevantné ustanovenia práva Únie a ostatné legitímne faktory týkajúce sa posudzovanej záležitosti;

D. keďže kukurica MZHG0JG sa stala odolnou voči herbicídom na báze glyfozátu, ako aj voči herbicídom na báze glufosinátu amónneho[6];

E. keďže členské štáty počas trojmesačného obdobia konzultácií predložili EFSA mnohé kritické pripomienky[7]; keďže najkritickejšie pripomienky sa týkajú toxikologického hodnotenia, porovnávacej analýzy a posudzovania environmentálnych rizík; keďže viaceré členské štáty považovali údaje o toxikológii za nedostatočné a nespoľahlivé, najmä pokiaľ ide o hladiny rezíduí glyfozátu a glufosinátu; keďže jedna pripomienka zdôrazňuje skutočnosť, že porovnávacia analýza odhalila nedostatok rovnocennosti v prípade kyseliny ferulovej – dôležitej zlúčeniny bunkových stien rastliny – medzi kukuricou MZHG0JG a referenčnými odrodami, čo môže viesť k zvýšenej akumulácii herbicídov;

F. keďže v nezávislej štúdii[8] sa dospelo k záveru, že hodnotenie rizika úradom EFSA nie je prijateľné v jeho súčasnej podobe, pretože nedokáže náležite posúdiť toxicitu, najmä pokiaľ ide o možné kumulatívne účinky oboch transgénov a doplnkových herbicídov a ich metabolitov; keďže štúdia spochybňuje spoľahlivosť údajov z 90-dňovej štúdie o kŕmení a okrem toho dospela k záveru, že posúdenie rizika pre životné prostredie úradom EFSA nie je prijateľné, pretože sa v ňom neberie do úvahy riziko šírenia transgénov prostredníctvom prenosu génov medzi kukuricou MZHG0JG a divorastúcej príbuznej rastliny teosinte v prípade, že by rastlinný materiál životaschopnej kukurice MZHG0JG vstúpil do životného prostredia;

Doplnkové herbicídy

G. keďže sa ukázalo, že pestovanie geneticky modifikovaných plodín odolných voči herbicídom vedie k vyššiemu používaniu herbicídov, čo je z veľkej časti spôsobené výskytom buriny odolnej voči herbicídom[9]; keďže sa preto musí predpokladať, že kukurica MZHG0JG bude vystavená vyšším, ako aj opakovaným dávkam glyfozátu a glufosinátu, čo by mohlo potenciálne viesť k väčšiemu množstvu rezíduí pri zbere;

H. keďže podľa posledného koordinovaného viacročného kontrolného programu Únie na roky 2020, 2021 a 2022 členské štáty nie sú povinné v dovážanej kukurici merať rezíduá glyfozátu alebo glufosinátu[10]; keďže nemožno vylúčiť, že kukurica MZHG0JG alebo výrobky z nej určené pre potraviny alebo krmivá budú mať vyššie ako maximálne hladiny rezíduí povolené v Únii, ktoré boli zavedené na ochranu zdravia spotrebiteľov;

I. keďže glufosinát je klasifikovaný ako toxický pre reprodukciu (1B), a teda sa naň vzťahujú kritériá vylúčenia stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009[11]; keďže platnosť povolenia glufosinátu na používanie v Únii sa skončila 31. júla 2018[12];

J. keďže naďalej pretrvávajú otázky v súvislosti s karcinogenitou glyfozátu; keďže v novembri 2015 EFSA dospel k záveru, že je nepravdepodobné, že glyfozát je karcinogénny; keďže naopak Medzinárodná agentúra Svetovej zdravotníckej organizácie pre výskum rakoviny klasifikovala v roku 2015 glyfozát ako pravdepodobný karcinogén pre človeka;

K. keďže podľa EFSA chýbajú toxikologické údaje potrebné na posúdenie rizika pre spotrebiteľov, pokiaľ ide o viaceré produkty rozkladu glyfozátu relevantného pre geneticky modifikované plodiny odolné voči glyfozátu[13];

L. keďže samotná genetická modifikácia môže v geneticky modifikovaných rastlinách ovplyvniť spôsob, akým sú doplnkové herbicídy rozložené rastlinou, a zloženie, a teda aj toxicitu produktov rozkladu (metabolitov); keďže podľa EFSA ak doplnkovým herbicídom je glyfozát[14], ide o tento prípad;

M. keďže posudzovanie rezíduí herbicídov a ich metabolitov v geneticky modifikovaných rastlinách je mimo pôsobnosti panelu EFSA pre geneticky modifikované organizmy;

Nedemokratický proces

N. keďže Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003 hlasovaním 30. apríla 2019 rozhodol, že sa nevydá žiadne stanovisko, čo znamená, že kvalifikovaná väčšina členských štátov povolenie nepodporila; keďže hlasovanie odvolacieho výboru z 5. júna 2019 tiež neprinieslo žiadne stanovisko;

O. keďže Komisia tak v dôvodovej správe legislatívneho návrhu predloženého 22. apríla 2015, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003, pokiaľ ide o možnosť členských štátov obmedziť alebo zakázať používanie geneticky modifikovaných potravín a krmív na svojom území, ako aj v dôvodovej správe legislatívneho návrhu predloženého 14. februára 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2011, vyjadrila poľutovanie nad skutočnosťou, že od nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1829/2003 Komisia prijala rozhodnutia o povolení bez podpory stanoviska výboru členských štátov, a že vrátenie spisu Komisii na konečné rozhodnutie, ktoré by malo byť skutočne výnimkou z postupu ako celku, sa stalo normou pri rozhodovaní o povolovaní geneticky modifikovaných potravín a krmív; keďže predseda Komisie niekoľkokrát odsúdil túto prax ako nedemokratickú[15];

P. keďže Európsky parlament prijal v 8. volebnom období uznesenia, v ktorých namietal proti uvádzaniu na trh GMO určených pre potraviny a krmivá (33 rezolúcií) a pestovaniu GMO v Únii (3 rezolúcie); keďže neexistuje kvalifikovaná väčšina členských štátov v prospech povolenia ktorýchkoľvek z týchto GMO; keďže napriek vlastnému uznaniu demokratických nedostatkov, nedostatku podpory od členských štátov a námietkam Parlamentu Komisia aj naďalej povoľuje GMO aj napriek tomu, že nemá takúto zákonnú povinnosť;

1. domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie prekračuje rámec vykonávacích právomocí, ktoré sú ustanovené v nariadení (ES) č. 1829/2003;

2. domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie nie je v súlade s právom Únie, pretože nie je zlučiteľný s cieľom nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktorým je podľa všeobecných zásad uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002[16] poskytovať základ na zabezpečenie vysokej miery ochrany ľudského života a zdravia, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, životného prostredia a záujmov spotrebiteľov v súvislosti s geneticky modifikovanými potravinami a krmivami a súčasne zabezpečovať efektívne fungovanie vnútorného trhu;

3. žiada Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho rozhodnutia;

4. opätovne potvrdzuje svoje odhodlanie napredovať v práci na návrhu Komisie, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2011; vyzýva Radu, aby bezodkladne pokročila vo svojej práci na uvedenom návrhu Komisie;

5. vyzýva Komisiu, aby pozastavila akékoľvek vykonávacie rozhodnutie týkajúce sa žiadostí o povolenie GMO, kým sa postup povoľovania neupraví tak, aby sa odstránili nedostatky súčasného postupu, ktorý sa ukázal ako nedostatočný;

6. vyzýva Komisiu, aby stiahla návrhy povolení GMO, ak Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat nevydá žiadne stanovisko, či už na účely pestovania, alebo na použitie v potravinách alebo krmivách;

7. vyzýva Komisiu, aby nepovolila žiadne geneticky modifikované rastliny odolné voči herbicídom bez úplného posúdenia rezíduí z postrekov doplnkovými herbicídmi, ich metabolitov a komerčných prípravkov, ktoré sa používajú v krajinách, kde sa rastliny pestujú;

8. vyzýva Komisiu, aby posúdenie rizika používania doplnkových herbicídov a ich rezíduí plne začlenila do posúdenia rizika geneticky modifikovaných rastlín odolných voči herbicídom, bez ohľadu na to, či je geneticky modifikovaná rastlina určená na pestovanie v Únii alebo dovážaná do Únie na použitie v potravinách alebo krmivách;

9. vyzýva Komisiu, aby nepovolila dovoz žiadnych geneticky modifikovaných rastlín na použitie v potravinách alebo krmivách, ktoré boli upravené tak, aby boli odolné voči herbicídu, ktorého použitie v Únii nie je povolené, v tomto prípade glufosinátu;

10. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

 

[1] Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1.

[2] Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

[3] Vedecké stanovisko k posúdeniu geneticky modifikovanej kukurice MZHG0JG určenej pre potraviny a krmivá, dovoz a spracovanie podľa nariadenia (ES) č. 1829/2003 (žiadosť EFSA-GMO-DE-2016-133), Vestník EFSA (EFSA Journal), 14. novembra 2018, 16(11):5469, https://efsa.onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.2903/j.efsa.2018.5469.

[4] V 8. volebnom období Európsky parlament prijal 36 uznesení, v ktorých namietal proti povoleniu GMO.

[5] Vedecké stanovisko k posúdeniu geneticky modifikovanej kukurice MZHG0JG určenej pre potraviny a krmivá, dovoz a spracovanie podľa nariadenia (ES) č. 1829/2003 (žiadosť EFSA-GMO-DE-2016-133), Vestník EFSA (EFSA Journal), 14. novembra 2018, 16(11):5469, https://efsa.onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.2903/j.efsa.2018.5469.

[6] Stanovisko EFSA, s. 7 – 8.

[7] Vyhľadávanie témy kukurice MZHG0JG: EFSA-Q-2018-00810 na stránkehttp://registerofquestions.efsa.europa.eu/roqFrontend/ListOfQuestionsNoLogin?2

[8] Vyjadrenie Testbiotechu k posúdeniu geneticky modifikovanej kukurice MZHG0JG určenej pre potraviny a krmivá, dovoz a spracovanie podľa nariadenia (ES) č. 1829/2003 (žiadosť EFSA-GMO-DE-2016-133) spoločnosťou Syngenta, https://efsa.onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.2903/j.efsa.2018.5469.

[9] Pozri napríklad Bonny, S., Genetically modified Herbicide-tolerable Crops, Weeds, and Herbicides (Geneticky modifikované plodiny odolné voči herbicídom, burina a herbicídy): prehľad a vplyv), Environmental Management, 2016, 57(1), s. 31 – 48, https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/26296738 a Benbrook, C.M., Impacts of genetically engineered crops on pesticide use in the U.S. – the first sixteen years (Vplyv geneticky modifikovaných plodín na používanie pesticídov v USA – prvých šestnásť rokov), Environmental Sciences Europe, 28. septembra 2012, diel 24(1), https://enveurope.springeropen.com/articles/10.1186/2190-4715-24-24.

[10] Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 533/2019 z 28. marca 2019 o koordinovanom viacročnom kontrolnom programe Únie na roky 2020, 2021 a 2022 s cieľom zabezpečiť dodržiavanie maximálnych hladín rezíduí pesticídov a posúdiť vystavenie spotrebiteľov rezíduám pesticídov v potravinách rastlinného a živočíšneho pôvodu a na nich, Ú. v. EÚ L 88, 29.3.2019, s. 28.

[11] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS, Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1.

[13] Záver úradu EFSA o partnerskom preskúmaní posúdenia rizika pesticídu s účinnou zložkou glyfozát, Vestník EFSA, 12. novembra 2015, 13(11), s. 3, https://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/4302.

[14] Preskúmanie existujúcich maximálnych hladín rezíduí v prípade glyfozátu úradom EFSA podľa článku 12 nariadenia (ES) č. 396/2005, 17. mája 2018, s. 12, https://www.efsa.europa.eu/fr/efsajournal/pub/5263.

[15] Pozri napr. úvodné vyhlásenie na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu zahrnuté do politických usmernení pre novú Európsku komisiu (Štrasburg, 15. júla 2014) alebo správu o stave Únie za rok 2016 (Štrasburg, 14. septembra 2016).

[16] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES. L 31, 1.2.2002, s. 1).

Posledná úprava: 4. októbra 2019Právne oznámenie