NÁVRH UZNESENIA o tureckej vojenskej operácii v severovýchodnej Sýrii a jej dôsledkoch
21.10.2019 - (2019/2886(RSP))
v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku
Tineke Strik, Petra De Sutter, Katrin Langensiepen, Margrete Auken, Hannah Neumann, Markéta Gregorová, Gina Dowding, Alice Kuhnke, Bronis Ropė, Jutta Paulus, Mounir Satouri, Heidi Hautala, Michael Bloss, Anna Cavazzini, Caroline Roose, Ernest Urtasun, Salima Yenbou, Sergey Lagodinsky, Karima Delli, Viola Von Cramon‑Taubadel, Damien Carême, Gwendoline Delbos‑Corfield, François Alfonsi, Saskia Bricmont, Ciarán Cuffe, Yannick Jadot, Catherine Rowett, David Cormand
v mene skupiny Verts/ALE
Fabio Massimo Castaldo
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B9-0123/2019
B9‑0123/2019
Uznesenie Európskeho parlamentu o tureckej vojenskej operácii v severovýchodnej Sýrii a jej dôsledkoch
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Sýrii, najmä na uznesenie z 15. marca 2018[1],
– so zreteľom na závery Rady o Sýrii vrátane záverov zo 14. októbra 2019 o severovýchodnej Sýrii,
– so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, a najmä na vyhlásenie z 9. októbra 2019 o najnovšom vývoji v severovýchodnej Sýrii,
– so zreteľom na vyhlásenia hovorcu vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 11. októbra a z 15. októbra 2019 o Sýrii,
– so zreteľom na Ženevské dohovory z roku 1949 a na dodatkové protokoly k nim,
– so zreteľom na Ženevské komuniké z 30. júna 2012,
– so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o Sýrii vrátane rezolúcie č. 2254 z 18. decembra 2015,
– so zreteľom na správy nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre Sýrsku arabskú republiku zriadenej Radou Organizácie Spojených národov pre ľudské práva (UNHRC) a na rezolúcie UNHRC o Sýrii,
– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 71/248 z 21. decembra 2016 o zriadení medzinárodného, nestranného a nezávislého mechanizmu na pomoc pri vyšetrovaní a stíhaní osôb zodpovedných za najzávažnejšie trestné činy podľa medzinárodného práva spáchané v Sýrskej arabskej republike od marca 2011,
– so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu (MTS),
– so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže pokračujúci konflikt v Sýrii je jednou z najhorších humanitárnych kríz v nedávnej histórii a má naďalej katastrofálne dôsledky pre sýrsky ľud; keďže tento konflikt, ktorý podporujú a zosilňujú vonkajší aktéri, má hlboko destabilizačný vplyv na širší región a oblasti za jeho hranicami;
B. keďže 6. októbra 2019 prezident USA Trump informoval tureckého prezidenta Erdogana, že nebude brániť jeho ohláseným plánom vykonať vojenskú ofenzívu v oblastiach, ktoré kontrolujú kurdské Demokratické sily Sýrie v severovýchodnej Sýrii; keďže rozhodnutie USA o stiahnutí svojich jednotiek umiestnených v tejto oblasti bolo oznámené krátko nato; keďže 9. októbra 2019 Turecko začalo vojenskú operáciu s podporou sýrskych arabských milícií; keďže turecké orgány neustále sledujú s obavami každý nárok kurdského ľudu na sebaurčenie v Turecku a za jeho hranicami; keďže sa to premietlo do pretrvávajúcich zásahov proti právu na slobodu prejavu a politickej účasti na juhovýchode Turecka a vo veľkej miere dochádza k obvineniam z terorizmu bez presvedčivých dôkazov; keďže Demokratické sily Sýrie zohrávajú dôležitú úlohu v boji proti Dá’iš/ISIS a naďalej majú významnú úlohu pri zaisťovaní bezpečnosti v tejto oblasti;
C. keďže od začiatku tureckej invázie bolo zabitých desiatky civilistov, prevažne Kurdov, a najmenej 300 000 osôb muselo opustiť svoje domovy; keďže podľa organizácie UNICEF bolo od začiatku vojenskej operácie vysídlených 70 000 detí, v severovýchodnej Sýrii boli zabité minimálne štyri deti a ďalších deväť bolo zranených a údajne bolo sedem detí zabitých v Turecku; keďže v dôsledku útokov by 170 000 detí potenciálne mohlo potrebovať humanitárnu pomoc;
D. keďže turecký prezident oznámil plán na vytvorenie „bezpečnostného pásma“ na severe Sýrie, pričom uviedol svoj zámer deportovať do tohto pásma až 3 milióny sýrskych utečencov, ktorí v súčasnosti žijú v Turecku, čo by vzhľadom na nestabilnú a nebezpečnú situáciu v severovýchodnej Sýrii viedlo k ich vyhosteniu alebo vráteniu; keďže nútené vysídľovanie obyvateľstva predstavuje porušenie medzinárodného humanitárneho práva a zločin proti ľudskosti; keďže cieľom núteného vysídľovania utečencov do bezpečnostného pásma by bola tiež zmena demografickej štruktúry v severovýchodnej Sýrii;
E. keďže ozbrojené sily pod vedením Kurdov v Sýrii dosiahli dohodu s režimom Baššára al-Asada o ich ochrane pred vojenskou intervenciou Turecka; keďže podrobnosti dohody zostávajú nejasné; keďže prítomnosť ozbrojených síl al-Asada v severnej Sýrii zvyšuje riziko ďalšej regionálnej eskalácie a vojenského konfliktu;
F. keďže USA a Turecko sa 17. októbra 2019 údajne dohodli na päťdňovom prímerí, počas ktorého sa od kurdských síl očakáva, že sa z tejto oblasti stiahnu; keďže stav uplatňovania dohody o prímerí je naďalej nejasný; keďže stretnutie prezidenta Erdogana s prezidentom Putinom je naplánované na 22. októbra;
G. keďže od začiatku vojenského zásahu turecké orgány tvrdo zakročili proti každému, kto kritizoval vojenskú operáciu, použitím prísnych tureckých protiteroristických právnych predpisov; keďže turecké orgány začali vyšetrovať viac ako 500 účtov na sociálnych médiách, pričom ich obviňovali zo šírenia „teroristickej propagandy“; keďže podľa tureckého ministra vnútra bolo za komentáre spochybňujúce vojenskú operáciu už zadržaných 121 ľudí; keďže od začiatku operácie bolo zatknutých viac ako 150 členov Ľudovej demokratickej strany (HDP);
H. keďže podľa OSN existujú dôveryhodné správy o popravách bez riadneho konania vrátane popravy kurdskej političky Hevrin Chalafovej ozbrojenou skupinou pridruženou k Turecku Ahrár aš-Šarqíja; keďže popravy bez riadneho konania sú vážnym porušením medzinárodného humanitárneho práva a môžu predstavovať vojnové zločiny, za ktoré môže taktiež niesť zodpovednosť Turecko;
I. keďže boli hlásené útoky tureckých ozbrojených síl a pridružených ozbrojených skupín na zdravotnícke zariadenia a civilnú infraštruktúru vrátane elektrických vedení a dodávok vody; keďže kurdské orgány v guberniách al-Hasaka a Ar-Rakka museli premiestniť nemocničné zariadenie, ktoré prestalo fungovať v dôsledku prebiehajúceho intenzívneho bombardovania;
J. keďže podľa Demokratických síl Sýrie je v táboroch v severovýchodnej Sýrii, ktoré kontrolujú Kurdi, v súčasnosti zadržiavaných 10 000 bojovníkov Dá’iš/ISIS; keďže podľa UNHRC bolo v júli 2019 v troch táboroch na severovýchode Sýrie zadržiavaných 12 300 zahraničných štátnych príslušníkov prepojených s Dá’iš/ISIS vrátane viac ako 8 000 detí, ktoré sú príslušníkmi z viac ako 40 rôznych národností; keďže súčasná bezpečnostná situácia predstavuje riziko oživenia Dá’iš/ISIS v regióne; keďže veľká väčšina tisícov detí z EÚ alebo tretích krajín so skutočnými alebo údajnými prepojeniami na Dá’iš/ISIS bola umiestnená v troch rôznych táboroch na severovýchode Sýrie, konkrétne v táboroch al Húl, al Raudž a Ajn Ísá. keďže kontrolu nad táborom Ajn Ísá prebrali turecké invázne sily a osud žien a detí, ktoré boli predtým zadržiavané v tomto tábore, je naďalej nejasný;
K. keďže od začiatku konfliktu v Sýrii v roku 2011 prišlo o život približne 500 000 ľudí, väčšinou civilné obyvateľstvo; keďže 13,1 milióna ľudí stále naliehavo potrebuje humanitárnu pomoc vrátane viac ako 6 miliónov vysídlených ľudí a viac ako 2,9 milióna ľudí v obliehaných a ťažko prístupných oblastiach, vrátane palestínskych utečencov; keďže viac než 5 miliónov Sýrčanov muselo odísť hľadať útočisko do zahraničia, najmä do susedných krajín – Libanonu, Jordánska a Turecka;
L. keďže EÚ je najväčším poskytovateľom humanitárnej pomoci v Sýrii a v jej susedných krajinách s viac ako 9 miliardami EUR vyčlenenými od začiatku krízy;
M. keďže 3. apríla 2017 Rada prijala stratégiu EÚ pre Sýriu, v ktorej sa opisuje šesť hlavných cieľov: ukončenie vojny prostredníctvom skutočnej politickej zmeny; podpora zmysluplnej a inkluzívnej zmeny; riešenie humanitárnych potrieb najzraniteľnejších Sýrčanov; presadzovanie demokracie, ľudských práv a slobody prejavu posilnením sýrskych organizácií občianskej spoločnosti; presadzovanie zodpovednosti za vojnové zločiny; a podpora odolnosti sýrskeho obyvateľstva a sýrskej spoločnosti;
1. dôrazne odsudzuje tureckú vojenskú ofenzívu v severovýchodnej Sýrii a žiada okamžité prímerie a rýchle stiahnutie ich vojsk;
2. vyzýva všetky strany konfliktu, najmä Turecko, aby prísne dodržiavali svoje záväzky vyplývajúce z medzinárodného humanitárneho práva a chránili civilné obyvateľstvo, a to aj rešpektovaním zákazu priamych útokov na civilné obyvateľstvo a civilné objekty, vrátane škôl, a neuvážených a neprimeraných útokov; naliehavo vyzýva všetky strany, aby poskytli civilistom bezpečný prechod a poskytli im neobmedzený prístup k humanitárnej pomoci; naliehavo vyzýva všetky strany, aby vždy chránili deti;
3. dôrazne odmieta plány Turecka vytvoriť pozdĺž hranice na severovýchode Sýrie tzv. bezpečnú zónu; zdôrazňuje, že akýkoľvek násilný presun sýrskych utečencov alebo vnútorne vysídlených osôb do tejto oblasti a akékoľvek konanie s cieľom etnických čistiek by predstavovalo závažné porušenie článku 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach, medzinárodného utečeneckého práva a humanitárneho práva, a môže predstavovať zločin proti ľudskosti alebo genocídu; pripomína, že akýkoľvek návrat utečencov musí byť bezpečný, dobrovoľný a dôstojný a že súčasné okolnosti kategoricky bránia takýmto návratom; trvá na tom, aby EÚ v takýchto oblastiach neposkytovala žiadnu stabilizačnú ani rozvojovú pomoc;
4. vyjadruje svoju plnú solidaritu s kurdským ľudom a oceňuje, že Demokratické sily Sýrie v kritickej miere prispeli k potlačeniu hrozby Dá’iš/ISIS; naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby využili všetok svoj diplomatický tlak na zabezpečenie toho, aby sa v každej budúcej politickej dohode, pokiaľ ide o budúcnosť Sýrie, uznali a zabezpečili záujmy a historické nároky Kurdov na sebaurčenie, ako aj ľudské práva ľudí žijúcich v tomto regióne; vyzýva EÚ, aby zvýšila svoju humanitárnu pomoc obyvateľstvu, ktoré bolo postihnuté najnovšími vojenskými prejavmi nepriateľstva v severovýchodnej Sýrii;
5. vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcou bezmocnosťou EÚ pri pohľade na medzinárodné krízy, a to aj v jej bezprostrednom susedstve, čo má priame dôsledky pre vnútornú bezpečnosť a stabilitu EÚ; očakáva, že nastupujúci podpredseda Komisie/vysoký predstaviteľ využije príležitosť, ktorú poskytuje neusporiadané stiahnutie USA z tejto oblasti, s cieľom stať sa miesto pasívneho pozorovateľa v sýrskom konflikte proaktívnym diplomatickým aktérom, ktorý je v kontakte so všetkými regionálnymi a miestnymi aktérmi; naliehavo vyzýva členské štáty, aby sa pri hľadaní dôveryhodného, koordinovaného a účinného zapojenia EÚ riadili spoločným záujmom; vyzýva EÚ, aby prišla s radom opatrení v oblasti mediácie a dialógu, najmä pokiaľ ide o napätie medzi komunitami;
6. zdôrazňuje, že jednostranná turecká intervencia predstavuje závažné porušenie medzinárodného práva, čo by nemalo zostať nepotrestané; kým Turecko neprijme nápravné opatrenia, žiada dôkladné prehodnotenie vzťahov medzi EÚ a Tureckom; vyjadruje presvedčenie, že za súčasných okolností sa nemôže vyvinúť žiadna prípravná činnosť ani kroky na účely modernizácie colnej únie medzi EÚ a Tureckom; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali možnosť pozastavenia dohody o colnej únii medzi EÚ a Tureckom z roku 1995; taktiež požaduje prehodnotenie programov európskych finančných inštitúcií (Európskej banky pre obnovu a rozvoj a Európskej investičnej banky) v tejto krajine a považuje za potrebné, aby sa pouvažovalo nad tým, či je vhodné, aby sa Turecko naďalej zapájalo do určitých regionálnych organizácií;
7. vyzýva EÚ, aby prijala cielené opatrenia proti tureckým úradníkom zodpovedným za vojenskú inváziu a z toho vyplývajúce porušenie medzinárodného práva a humanitárneho práva vrátane zmrazenia aktív a zákazu vydávania víz; v tejto súvislosti pripomína, že pre prípady porušenia ľudských práv trvá na rýchlom prijatí cieleného sankčného režimu na úrovni EÚ;
8. víta deklarovaný zámer niekoľkých členských štátov prestať vydávať licencie na transfery zbraní do Turecka, avšak naliehavo ich vyzýva, aby zabezpečili, že pozastavenie sa bude vzťahovať aj na transfery, ktoré už boli schválené, konkrétne ktoré schválilo Francúzsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo a Fínsko; domnieva sa, že závery Rady zo 14. októbra 2019 sú vo vzťahu k politike EÚ v oblasti vývozu zbraní do Turecka neprimerané, a vyzýva EÚ a členské štáty, aby na Turecko a ostatné strany konfliktu v Sýrii okamžite uvalili riadne embargo a do týchto krajín pozastavili všetky transfery zbraní, ako aj akýkoľvek druh bezpečnostnej a vojenskej pomoci a služieb;
9. je zhrozený slabou reakciou generálneho tajomníka NATO, pokiaľ ide o jednostrannú intervenciu Turecka; vyjadruje presvedčenie, že členovia NATO by mali zaujať pevný postoj a zvážiť pozastavenie hlasovacích práv Turecka v tejto organizácii;
10. zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť vyvodenie zodpovednosti za všetky porušenia medzinárodného humanitárneho práva, a to aj v prípade najnovších vojnových zločinov, ktoré boli spáchané počas tureckej invázie; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali proces dokumentovania týchto porušení a aby trvali na ich dôkladnom a nestrannom vyšetrení, a aby boli páchatelia stíhaní; vyzýva členov Bezpečnostnej rady OSN, aby sa touto záležitosťou ďalej zaoberali a zvážili postúpenie tejto situácie Medzinárodnému trestnému súdu;
11. vyzýva Turecko, aby zabezpečilo vyvodenie zodpovednosti za porušenia, ktorých sa dopustili jeho spojenecké milície; pripomína tureckým orgánom, že sa budú zodpovedať za všetky porušenia, ktoré spáchali ich ozbrojené sily alebo spojenecké milície, a to aj v prípade vraždy Hevrin Chalafovej a iných zabití bez riadneho konania;
12. vyjadruje najhlbšie znepokojenie, pokiaľ ide o zvýšené riziko rozptýlenia bojovníkov Dá’iš/ISIS a obnovenia džihádistickej hrozby v dôsledku invázie Turecka; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili repatriáciu všetkých svojich štátnych príslušníkov, ktorí sú v súčasnosti zadržiavaní na základe podozrenia, že sú bojovníkmi Dá’iš/ISIS, ako aj ich rodinných príslušníkov a detí, a aby zabezpečili potrebnú rehabilitáciu a reintegráciu a v prípade potreby pristúpili k trestnému stíhaniu v súlade s medzinárodnými normami;
13. vyzýva členské štáty, aby spolupracovali s orgánmi zodpovednými za tieto tábory a vypracovali koordinované politiky na účely aktívnej identifikácie detí – pochádzajúcich z EÚ – bojovníkov skupiny Dá’iš/ISIS alebo iných údajne teroristických skupín, ktoré sú v severovýchodnej Sýrii, a zabezpečili ich repatriáciu vzhľadom na stupňujúce sa napätie; vyjadruje poľutovanie nad doteraz nedostatočnými opatreniami členských štátov EÚ a chýbajúcou koordináciou na úrovni EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby v tomto procese vystupovali proaktívne;
14. naliehavo vyzýva všetkých zapojených aktérov, aby zabezpečili prístup všetkých detí k humanitárnej pomoci, službám a pomoci v táboroch, a to aj v tábore al-Húl; vyzýva preto všetky strany a vládu Sýrie, aby humanitárnym aktérom umožnili okamžitý prístup do táborov s cieľom zabezpečiť dodávky základných tovarov, potravín, čistej vody a liekov;
15. dôrazne odsudzuje pokračujúce zásahy tureckých orgánov v krajine proti každému, kto kritizuje alebo spochybňuje vojenské operácie, vrátane zatknutia viac ako 150 členov HDP a prešetrovania vyše 500 účtov na sociálnych médiách, ktoré sú obvinené z rozširovania „teroristickej propagandy“; odsudzuje aj zásahy proti slobode médií a obťažovanie, ktorému sú vystavení novinári informujúci o vojenskej operácii; naliehavo vyzýva Turecko, aby zrušilo všetky obvinenia voči tým, ktorí sú zadržiavaní iba preto, že uplatňujú svoje právo na slobodu prejavu; očakáva, že EÚ bude monitorovať pokračujúce zásahy v Turecku proti slobode prejavu a kritike vojenskej operácie a verejne ich odsúdi;
16. žiada, aby všetky diplomatické iniciatívy vedené Ruskom nenarúšali úsilie OSN o dosiahnutie politického riešenia; v tejto súvislosti opätovne potvrdzuje, že ženevský proces vedený OSN je naďalej prvoradý, a podporuje úsilie osobitného vyslanca OSN Geira Pedersena zabezpečiť skutočnú politickú zmenu v súlade s rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN); naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby presadzovali silnejšiu úlohu OSN v procese vedúcom k dosiahnutiu mieru a stability v Sýrii; opätovne zdôrazňuje, že v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1325 je dôležité, aby súčasťou procesu riešenia konfliktu boli aj ženy; trvá tiež na význame zapojenia sýrskej občianskej spoločnosti a všetkých etnických a náboženských menšín do rozhovorov o budúcnosti Sýrie a o jej riadiacej štruktúre;
17. víta, že vďaka mediácii OSN a iných aktérov bol nedávno zriadený ústavný výbor; naliehavo vyzýva všetky strany, aby sa naďalej skutočne zasadzovali o politické riešenie sýrskeho konfliktu; pripomína, že nie je možné žiadne udržateľné vojenské riešenie konfliktu a vyzýva všetky zúčastnené strany, aby v plnom rozsahu dodržiavali rezolúcie BR OSN, ktoré vyžadujú okamžité zastavenie násilností, ukončenie všetkého obliehania, úplný a nehatený prístup humanitárnej pomoci na celom území krajiny a ochranu humanitárnych pracovníkov všetkými stranami;
18. zostáva znepokojený tým, že nie je známe miesto pobytu obhajkyne ľudských práv a laureátky Sacharovovej ceny Razány Zajtúnaovej, ktorú v decembri 2013 v meste Dúma údajne uniesla ozbrojená skupina Džajš al-Islám a ktorá je naďalej nezvestná; žiada zriadenie pracovnej skupiny EÚ, ktorá by koordinovala a posilnila úsilie o zistenie jej miesta pobytu a zaistila jej prepustenie;
19. víta záväzok EÚ, že bude naďalej poskytovať humanitárnu pomoci krajinám susediacim so Sýriou, najmä Turecku, ktoré naďalej prijímajú milióny utečencov; vyzýva však členské štáty, aby prejavili väčšie odhodlanie pri zdieľaní zodpovednosti, a umožnili tak utečencom, ktorí utekajú zo sýrskych vojnových zón, nájsť ochranu za hranicami bezprostredného susedného regiónu, a to posilnením programu EÚ pre presídľovanie, zavedením programov prijímania osôb z humanitárnych dôvodov a prostredníctvom zjednodušeného zlúčenia rodiny a pružnejších vízových predpisov; trvá na tom, že financovanie poskytované v rámci vyhlásenia EÚ a Turecka by sa malo obmedziť tak, aby slúžilo záujmom a potrebám utečencov;
20. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby prísne rešpektovali zásadu nevyhostenia alebo nevrátenia, aby upustili od vrátenia sýrskych utečencov do Turecka, pokiaľ im hrozí vyhostenie do severovýchodnej Sýrie, a aby sa verejne vyslovili proti prebiehajúcemu nútenému návratu Sýrčanov, ktorí sa v súčasnosti nachádzajú v krajinách susediacich so Sýriou;
21. dôrazne odsudzuje beztrestnosť, ktorú naďalej požívajú páchatelia závažných trestných činov počas sýrskeho konfliktu, najmä Asadov režim; domnieva sa, že chýbajúca zodpovednosť je živnou pôdou pre ďalšie krutosti a znásobuje utrpenie obetí; trvá preto na tom, že je potrebné brať všetkých páchateľov na zodpovednosť, a to aj prostredníctvom uplatňovania zásady univerzálnej súdnej právomoci, a poskytnúť obetiam odškodnenie; okrem toho pripomína členským štátom ich povinnosť podľa medzinárodného práva zabezpečiť zatknutie a zadržanie osôb podozrivých zo spáchania trestných činov vrátane krutostí, ku ktorým dochádza na ich území;
22. pripomína, že akékoľvek opatrenia prijaté v rámci boja proti Dá’iš a ďalším skupinám, ktoré ako teroristické označila BR OSN, musia prísne dodržiavať medzinárodné právo; pripomína členským štátom a ich spojencom, že je potrebné zabezpečiť transparentnosť, zodpovednosť a úplné dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv pri ich účasti na úsilí medzinárodnej koalície a ich vojenskej spolupráci so stranami konfliktu;
23. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, osobitnému vyslancovi OSN a Ligy arabských štátov v Sýrii a stranám zapojeným do konfliktu v Sýrii.
- [1] Ú. v. EÚ C 162, 10.5.2019, s. 119.